1
Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním.2
Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin,3
Prečo mi dávaš vidieť krivdu,
aj sám sa pozeráš na trápenie?
Skaza a ukrutnosť je predo mnou.
Aj spor vzniká a hádka povstáva.
4
Preto je zákon neúčinný
a právo nevychádza na svetlo,
lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého.
Právo je preto prekrucované.
5
Pohliadnite na národy a viďte!
Len sa pozrite a zastaňte v údive,
lebo za vašich dní konám dielo,
ktorému by ste neverili,
keby vám ho rozpovedali.
6
Vzbudím totiž Chaldejov
— národ vzdorovitý a dravý,
ktorý prejde šíravy zeme,
aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho.
7
Je hrozný a príšerný.
Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba.
8
Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy
a divokejšie než vlci za súmraku.
Jeho jazdci uháňajú.
Zďaleka sa priženú jeho kone,
priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou.
9
Každý z nich ide za násilím,
dychtivo mieri vpred na východ
a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku.
10
Tento národ sa vysmieva z kráľov,
kniežatá sú mu na posmech,
z každej pevnosti sa smeje
— navŕši zeminu a zaujme ju.
11
Potom sa preženie ako vietor
a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom.
12
Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme!
Hospodin, poveril si ho súdom;
Skala, uložil si mu trestať.
13
Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo.
Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie!
Prečo hľadíš na neverných a mlčíš,
keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?
14
Ľudí si urobil podobných morským rybám
a plazom, ktoré nemajú vládcu.
15
Všetky ich chytá na udicu,
vlečie vo svojej sieti
a zhromažďuje do svojho čereňa;
raduje sa z toho a jasá.
16
Preto obetuje svojej sieti
a svojmu čereňu páli kadidlo,
lebo má z nich tučný podiel
a výdatný pokrm.
17
Vari bude neustále vyprázdňovať sieť
a neľútostne vraždiť národy?
1
Zaujmem svoje stanovište,2
Potom mi Hospodin odpovedal a riekol: Zreteľne zapíš videnie na tieto tabule,3
Videnie totiž už speje k naplneniu.
Neodvratne a neomylne sa schyľuje ku koncu.
Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň,
lebo sa určite splní a nebude meškať.
4
Pozri sa na pyšného!
Jeho duša nie je úprimná,
kým spravodlivý žije zo svojej viery.
5
Pyšný násilník je zradný ako víno.
Nič nedosiahne ten,
ktorého žiadosti sú široké ako podsvetie;
ako smrť nikdy nemá dosť,
hoci by aj k sebe pozhŕňal všetky národy
a zhromaždil všetkých ľudí.
6
Či títo všetci nebudú vznášať na jeho adresu
porekadlá, posmešné pesničky a poznámky?
Či nepovedia:
Beda tomu, kto zhrabúva, čo nepatrí jemu!
— Dokedy ešte? — a zaťažuje sa dlhmi.
7
Azda náhle nepovstanú tvoji veritelia?
Či sa nezburcujú tí, čo sa triasli strachom z teba?
Potom ty budeš ich korisťou
8
za to, že si plienil mnohé národy.
Tí, čo z ľudu zostali,
ťa olúpia pre ľudskú krv
a násilie páchané na zemi,
v mestách a na všetkých ich obyvateľoch.
9
Beda tomu, kto zhrabúva mrzký zisk pre svoj dom
a svoje hniezdo si vysoko stavia,
aby bol uchránený od nešťastia.
10
Zosnoval si si hanbu pre vlastný dom;
tým, že kynožíš mnohé národy,
pripravuješ sa o život ty sám.
11
Kameň z múru volá o pomoc
a trám z drevenej podpery odpovedá.
12
Beda tomu, kto mesto stavia z krvi
a neprávosťou ho podopiera.
13
Či to nie je od Hospodina zástupov,
keď sa ľudia vyčerpávajú pre oheň
a národy sa namáhajú pre nič za nič?
14
Zem bude naplnená poznaním Hospodinovej slávy,
ako sú moria zaliate vodami.
15
Beda tomu, čo svojich blížnych napája
a čo primiešava jed svojej zlosti,
aby ich opil a díval sa na ich nahotu.
16
Nasýtiš sa potupou namiesto slávy.
Pi aj ty a tras sa!
Aj na teba sa vyleje čaša v Hospodinovej pravici
a potupa dôjde na tvoju slávu.
17
Zaplaví ťa násilie páchané na Libanone;
násilnosti na zvieratách ťa predesia;
to máš za preliatu ľudskú krv a násilie v krajine,
v meste a na všetkých obyvateľoch.
18
Čo zmôže vyrezávaná modla,
čo stvárnil jej tvorca,
liata modla, lživý radca,
že sa tvorca spolieha na svoj výtvor
a zhotovuje nemých bôžikov?!
19
Beda tomu, čo drevu hovorí: Precitni!,
a nemému kameňu: Zobuď sa!
Či to môže poradiť?
Pozri sa, veď je to potiahnuté zlatom a striebrom
a nemá to v sebe nijakého ducha.
20
Hospodin je vo svojom svätom chráme.
Zmĺkni pred ním, celá zem!
1
Modlitba proroka Habakuka — žalospev.2
Hospodin, počul som chýr o tebe3
Boh prichádza z Témanu,
Svätý z vrchu Páran.
4
Žiari ako svetlo.
Z rúk mu vychádzajú lúče,
v nich sa skrýva jeho sila.
5
Pred ním ide mor
a hneď za ním sa ťahá skaza.
6
Zastal, premeriava zem
a pohľadom dáva do pohybu národy.
Pradávne vrchy sa rozpadávajú,
večné kopce sa prepadávajú.
Jemu patria cesty večnosti.
7
Stany Kúšanu vidím v súžení,
šiatre Midjánu sa otriasajú.
8
Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom?
Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky?
Či si sa azda rozvášnil proti moru,
keď riadiš svoje kone a víťazné vozy?
9
Tvoj luk je pripravený na splnenie prísľubov.
10
Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú.
Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva.
Vyvýšil si sa a odstavil slnko;
11
mesiac sa stiahol na svoje miesto.
Odtiahli pred svetlom tvojich šípov
a leskom tvojej kopije.
12
Rozhorčený vykračuješ po zemi
a nahnevaný šliapeš po národoch.
13
Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného.
Dom svojvoľného porazíš
a obnažíš ho od základu až na skalu.
14
Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov,
čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili,
čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši.
15
So svojimi koňmi si vstúpil na more,
do víru mohutných vôd.
16
Keď o tom počúvam,
celý sa trasiem a jachcem,
akoby mi do kostí vstúpil rozvrat,
aj kolená sa mi podlamujú.
V pohode očakávam deň súženia,
ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.
17
Aj keby figovník nevypučal
a vinič nezarodil,
hoci by oliva vyschla
a na poliach sa nič neurodilo;
aj keby z ohrady zmizlo stádo
a v maštali by nebol dobytok,
18
ja sa však budem radovať v Hospodinovi
a jasať v Bohu mojej spásy.
19
Pán, Hospodin je mojou silou.
Dal mi nohy lane
a vyvádza ma na moje výšiny.