1
Bol akýsi muž z Ramátajim-Cófimu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána. Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochúa, syna Efraťana Cúfa.2 Elkána mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná.
3 Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.
4 Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
5 Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
6 Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
7 Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
8 Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
9
Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,10 ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
11 Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
12 Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
13 Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
14 Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
15 Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.
16 Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.
17 Éli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.
18 Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.
19
Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.20 Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.
21
Keď Elkána odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub,22 Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.
23 Jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo! Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila.
24 Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šíle. Vzala i trojročného býka, éfu múky a mech vína.
25 Keď potom býka zarezali a chlapca priviedli k Élimu,
26 žena povedala: Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
27 Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.
28 Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Je od neho vyprosený. Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.
1
Anna sa takto modlila: Srdce mi plesá v Hospodinovi,2
Nikto nie je taký svätý ako Hospodin,
niet nikoho okrem teba,
nikto nie je skalou ako náš Boh.
3
Nevystatujte sa toľko rečami,
nech vám drzé slovo nevychádza z úst.
Hospodin je Boh, ktorý vie všetko,
jeho skutky sú nevyspytateľné:
4
luk hrdinov sa láme,
zamdlení sa opasujú silou,
5
sýti si musia zarábať na chlieb,
lační už nehladujú,
neplodná rodí siedmy raz
a mnohodetná vädne.
6
Hospodin usmrcuje i oživuje,
vrhá do ríše mŕtvych i vyvádza odtiaľ.
7
Hospodin ochudobňuje i obohacuje,
ponižuje i povyšuje,
8
bedára dvíha z prachu,
chudobného vyťahuje z blata,
aby ich posadil s kniežatami
a dedične im udelil čestné miesto.
Hospodinove sú totiž základy zeme,
na ne položil svet.
9
On chráni nohy svojich zbožných,
no bezbožníci zahynú v tme,
lebo nikto nezvíťazí vlastnou silou.
10
Protivníci Hospodina sa dolámu,
zahrmí na nich z neba.
Hospodin bude súdiť končiny zeme.
Svojho kráľa obdarí silou,
vyvýši roh svojho pomazaného.
11
Elkána odišiel domov do Rámy, chlapec však posluhoval Hospodinovi pod dozorom kňaza Éliho.12 Éliho synovia boli ničomníci. Nedbali na Hospodina
13 a k ľudu sa nesprávali podľa kňazského poriadku. Keď niekto prinášal obetu, prišiel kňazov pomocník s trojzubou vidlicou práve vtedy, keď sa varilo mäso.
14 Strčil ju do kotla alebo hrnca, do panvice alebo misy a vzal si všetko, čo sa na vidlicu napichlo. Takto robievali všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šíla.
15 Ba ešte pred spaľovaním tuku prichádzal kňazov pomocník a povedal obetujúcemu: Daj kňazovi mäso na pečenie. Neprijme od teba mäso varené, ale len surové.
16 Ak niekto namietal: Najprv treba spáliť tuk, potom si vezmi, čo len chceš, dostal odpoveď: To nie! Daj hneď, inak si vezmem nasilu.
17 Hriech tých mládencov bol veľmi veľký pred Hospodinom, lebo tí muži znevažovali Hospodinove obetné dary.
18 Samuel konal službu pred Hospodinom. Chlapec bol opásaný ľanovým efódom.
19 Jeho matka mu každoročne ušila krátky plášť a nosila mu ho, keď so svojím mužom prichádzala na výročnú obetu.
20 Éli požehnal Elkánu i jeho ženu. Povedal: Nech ti dá Hospodin s touto ženou ďalšie potomstvo namiesto toho, ktorý bol vyprosený pre Hospodina. Potom odišli domov.
21 Hospodin milostivo navštevoval Annu; počala a porodila ešte troch synov a dve dcéry. Mladý Samuel však vyrastal pri Hospodinovi.
22
Hoci bol Éli už veľmi starý, musel počúvať o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, i o tom, ako spávali so ženami, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania.23 Dohováral im: Čo to vyčíňate? Od všetkého ľudu počúvam o vás samé zlé veci.
24 Prestaňte s tým, synovia moji! Nie je to dobrá správa, čo sa, ako počúvam, šíri o vás medzi Hospodinovým ľudom.
25 Keď sa niekto prehreší proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane? Oni však neposlúchali svojho otca, preto sa Hospodin rozhodol, že ich usmrtí.
26 Mladý Samuel však rástol a bol obľúbený u Hospodina aj u ľudí.
27
Raz prišiel k Élimu Boží muž a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Domu tvojho otca som sa zjavil, keď bol ešte v Egypte poddaným v dome faraóna.28 Vyvolil som si ho za kňaza spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby na mojom oltári prinášal spaľované obety, pálil kadidlo a nosil predo mnou efód. Tvojej rodine som prenechal všetky ohňové obety Izraelitov.
29 Prečo znevažujete moje obety s hostinou a pokrmové obety, ktoré som prikázal pre tento príbytok, a prečo si svojich synov vážiš viac než mňa a kŕmiš ich tým najlepším z každej obety môjho izraelského ľudu?
30 Preto takto znie výrok Hospodina, Boha Izraela: Povedal som síce, že tvoj dom a dom tvojho otca budú trvalo predo mnou konať službu, no teraz znie výrok Hospodina: Uctím si len tých, čo si uctia mňa. Tých, čo si nevážia mňa, nebudem si vážiť ani ja.
31 Blíži sa čas, keď odseknem rameno tebe i tvojmu rodu, takže v tvojom rode nebude starca.
32 Uvidíš trápenie, ktoré postihne príbytok pri všetkom dobrom, čo Boh urobí Izraelu. No v tvojom dome už starca nebude.
33 Niekoho ti však nevyhubím spred svojho oltára. Pripravím ťa o zrak a utrápim ti dušu. Všetci potomkovia tvojho rodu však zomrú v mužnom veku.
34 Znamením ti bude to, čo postihne oboch tvojich synov, Chofniho a Pinchása: obaja zomrú v jeden deň.
35 Ustanovím si verného kňaza, ktorý bude účinkovať podľa môjho srdca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím pomazaným kráľom.
36 Kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť, aby dostal strieborniak alebo peceň chleba. Ponúkne sa: Zaraď ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal čo dať do úst.
1
Mladý Samuel slúžil Hospodinovi pod dozorom Éliho. Slovo Hospodina bolo v tých časoch vzácne a prorocké videnie zriedkavé.2 Jedného dňa ležal Éli na svojom mieste. Zrak ho opúšťal, takže už dobre nevidel.
3 Božia lampa ešte svietila a Samuel ležal v Hospodinovom chráme, kde bola Božia archa.
4 Tu Hospodin zavolal na Samuela. Ten povedal: Tu som.
5 Zabehol k Élimu a povedal: Tu som. Volal si ma. On však odpovedal: Nevolal som ťa. Choď si ľahnúť. Šiel si teda ľahnúť.
6 Hospodin znova zavolal na Samuela. Ten vstal, zašiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Odvetil: Nevolal som ťa, syn môj. Choď si len ľahnúť.
7 Samuel ešte Hospodina nepoznal, Hospodinovo slovo mu ešte nebolo zjavené.
8 Hospodin znova, po tretí raz, zavolal na Samuela. Ten vstal, šiel k Élimu a povedal mu: Tu som, veď si ma volal. Vtedy Éli pochopil, že chlapca volal Hospodin.
9 Éli povedal Samuelovi: Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva. Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto.
10 Hospodin prišiel, zastal si a zvolal ako predtým: Samuel, Samuel. Ten odpovedal: Hovor, tvoj služobník počúva.
11 Hospodin povedal Samuelovi: V Izraeli urobím také niečo, že kto o tom počuje, bude mu zunieť v oboch ušiach.
12 V ten deň dopustím na Éliho všetko, čím som kedy hrozil jeho domu.
13 Chcem mu oznámiť, že som pre jeho vinu vyriekol nad jeho domom neodvolateľný rozsudok. Vedel totiž, že jeho synovia si zasluhujú odsúdenie, no on ich nekarhal.
14 Preto som prisahal Éliho domu, že jeho vinu nebude možné nikdy odstrániť ani obetami, ani darmi.
15 Samuel zostal ležať až do rána. Potom otvoril dvere Hospodinovho domu. Bál sa však to videnie oznámiť Élimu.
16 Éli zavolal na Samuela: Samuel, syn môj! Ten odvetil: Tu som.
17 Éli sa spýtal: Čo ti povedal? Nič mi, prosím, nezatajuj. Nech ťa Boh prísne pokarhá, ak by si mi zatajil niečo z toho, čo ti hovoril.
18 Samuel mu teda vyrozprával všetko, nič mu nezatajil. Éli povedal: On je Hospodin. Nech urobí, čo uzná za dobré.
19 Samuel dorastal, Hospodin bol s ním a žiadne z jeho slov nezostalo bez úžitku.
20 Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu si uvedomil, že Samuel bol ustanovený za Hospodinovho proroka.
21 Hospodin sa ďalej zjavoval v Šíle. Tam sa zjavoval Samuelovi vo svojom slove.
1
[1a] Samuelovo slovo sa týkalo celého Izraela. [1b] Izrael šiel do boja proti Filištíncom. Utáboril sa pri Eben-Ezere, kým Filištínci táborili v Aféku.2 Filištínci sa zoradili do šíkov proti Izraelu a po tvrdom boji im Izrael podľahol. Na bojisku pobili okolo štyritisíc mužov.
3 Po návrate ľudu do tábora sa starší Izraela pýtali: Prečo nás dnes Hospodin pred Filištíncami porazil? Vezmime si zo Šíla archu Hospodinovej zmluvy. Nech príde medzi nás a vyslobodí nás z moci našich nepriateľov.
4 Ľud vyslal do Šíla mužov, ktorí odtiaľ priniesli archu zmluvy Hospodina zástupov, tróniaceho nad cherubmi. Sprevádzali ju dvaja Éliho synovia, Chofni a Pinchás.
5 Keď archa Hospodinovej zmluvy vchádzala do tábora, prepukol celý Izrael do takého búrlivého kriku, až sa triasla zem.
6 Keď to Filištínci počuli, pýtali sa: Čo je to za búrlivý krik v tábore Hebrejov? Dozvedeli sa, že do tábora prišla Hospodinova archa.
7 Filištínci sa preľakli, lebo sa povrávalo: Božstvo prišlo do ich tábora. Volali: Beda nám! To sa predtým ešte nestalo.
8 Beda nám! Kto nás vyslobodí z rúk tohto mocného božstva? Veď je to božstvo, ktoré na púšti trestalo Egypt rôznymi ranami.
9 Vzchopte sa, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli otročiť Hebrejom, ako oni otročia vám. Odvážne bojujte!
10 Filištínci sa pustili do boja, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov.
11 Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Éliho synovia, Chofni a Pinchás.
12
Akýsi Benjamínovec zbehol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šíla. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom.13 Keď ten muž prišiel, Éli práve sedel na kraji cesty na stolci v napätom očakávaní, lebo sa znepokojoval pre Božiu archu. Keď ten muž prišiel do mesta a oznámil, čo sa stalo, celé mesto zakvílilo.
14 Keď Éli počul kvílenie, spýtal sa: Čo je to za hluk? Muž pribehol a podal Élimu správu.
15 Éli mal už deväťdesiatosem rokov. Oči mal zakalené a nevidel.
16 Muž povedal Élimu: Prichádzam priamo z bojiska, dnes som z neho ušiel. Éli sa ho spýtal: Čo sa stalo, syn môj?
17 Posol odvetil: Izrael sa dal pred Filištíncami na útek a ľud utrpel ťažkú porážku. Obaja tvoji synovia, Chofni a Pinchás zahynuli a Božia archa padla za korisť.
18 Len čo spomenul Božiu archu, Éli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si šiju a skonal. Bol to muž starý a vážený. Spravoval Izrael štyridsať rokov.
19
Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče.20 Keď už zomierala, utešovali ju ženy, čo stáli nad ňou: Neboj sa, veď si porodila syna. Ona však neodpovedala, ani si to nevšímala.
21 Chlapcovi dala meno Ikabód. Povedala: Sláva opustila Izrael. Vzali totiž Božiu archu a zomrel jej svokor i muž.
22 Povedala: Sláva odišla z Izraela, lebo ukoristili Božiu archu.
1
Filištínci vzali Božiu archu a preniesli ju z Eben-Ezeru do Ašdódu.2 Potom ju vzali, zaniesli ju do chrámu Dágona a postavili ju k nemu.
3 Keď na druhý deň Ašdóďania včasráno vstali, Dágon ležal pred Hospodinovou archou zvalený tvárou na zem. Dágona vzali a postavili ho na pôvodné miesto.
4 Keď nasledujúceho dňa včasráno vstali, Dágon znova ležal zvalený tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Jeho hlava i obe odlomené ruky ležali na prahu a zostal z neho iba trup.
5 Preto až dodnes Dágonovi kňazi a všetci návštevníci jeho chrámu v Ašdóde nestúpajú na Dágonov prah.
6
Ruka Hospodina ťažko doliehala na Ašdóďanov. Pustošil ich a Ašdód aj s okolím ranil vredmi.7 Keď muži Ašdódu videli, čo sa deje, povedali: Archa izraelského Boha nesmie zostať u nás, lebo jeho ruka tvrdo postihla nás i nášho boha Dágona.
8 Zvolali a zhromaždili k sebe všetky filištínske kniežatá a spýtali sa ich: Čo urobíme s archou izraelského Boha? Odpovedali: Treba ju dopraviť do Gátu. Tak ju preniesli.
9
Len čo ju dopravili, dal Hospodin pocítiť mestu svoju moc. Vyvolal úžasný zmätok a bez výnimky potrestal vredmi všetkých mužov mesta.10 Nato poslali Božiu archu do Ekrónu. Keď ta prišla, Ekrónčania skríkli: Priniesli k nám archu izraelského Boha, aby usmrtili nás i náš ľud.
11 Zvolali na stretnutie všetky filištínske kniežatá a povedali: Odošlite archu izraelského Boha na jej miesto, aby neusmrtila nás ani náš ľud. Smrteľná úzkosť totiž zachvátila celé mesto, kde dal Boh dôrazne pocítiť svoju moc.
12 Mužov, ktorí nepomreli, postihli vredy. Volanie mesta o pomoc vystupovalo k nebesiam.
1
Hospodinova archa zostala na území Filištíncov sedem mesiacov.2 Filištínci zvolali kňazov i veštcov a pýtali sa: Čo máme robiť s Hospodinovou archou? Poraďte nám, ako ju poslať na jej miesto.
3 Tí odpovedali: Keď pošlete archu izraelského Boha späť, neposielajte len samotnú archu, ale musíte ju poslať aj s obetným darom za vinu. Potom sa uzdravíte a pochopíte, prečo sa jeho trestajúca ruka od vás neodvrátila.
4 Spýtali sa: Aký obetný dar za vinu máme poslať? Odpovedali: Päť zlatých vredov a päť zlatých myší, pre každé filištínske knieža po jednom, lebo rovnaká pohroma postihla vás všetkých i vaše kniežatá.
5 Zhotovte napodobeniny svojich vredov a napodobeniny svojich myší, ktoré nivočia krajinu, a vzdajte česť Bohu Izraela. Možno uvoľní tlak svojej ruky na vás, na vašich bohov a na vašu krajinu.
6 Prečo chcete vzdorovať, ako to robili Egypťania a faraón? Hoci s nimi nakladal tvrdo, musel ich prepustiť a nechať odísť.
7 Zhotovte teraz nový voz a vezmite dve otelené kravy, ktoré ešte nemali na sebe jarmo. Zapriahnite ich do voza a teľce zažeňte do stajne.
8 Potom vezmite Hospodinovu archu a naložte ju na voz. Zlaté predmety, ktoré prinesiete ako obetný dar za vinu, položíte do skrinky vedľa archy a necháte ju odísť.
9 Ak uvidíte, že zamierila k svojmu územiu na Bét-Šemeš, bol to on, kto spôsobil túto našu veľkú pohromu. No ak nie, spoznáme, že nás nezasiahla jeho ruka, ale bola to len náhoda.
10
Tí muži urobili tak: vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza a ich teľce zavreli do stajne.11 Na voz položili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými myšami a napodobeninami svojich vyrážok.
12 Kravy zamierili priamo k Bét-Šemešu, šli rovno, neustále ručali, neodchýlili sa napravo ani naľavo. Filištínske kniežatá šli za nimi až po chotár Bét-Šemeša.
13 Bét-Šemešania práve žali v údolí pšenicu. Keď sa pozreli a zahliadli archu, potešili sa, že ju vidia.
14 Voz prišiel až na pole Jehóšuu Bétšemešského, pri ktorom sa zastavil. Bol tam veľký kameň, voz porúbali na palivo a kravy obetovali Hospodinovi ako spaľovanú obetu.
15 Leviti zložili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými predmetmi na ten veľký kameň. V ten deň muži z Bét-Šemeša priniesli Hospodinovi spaľované obety a pripravili obetu s hostinou.
16 Päť filištínskych kniežat sa prizeralo a ešte v ten deň sa vrátilo do Ekrónu.
17 Toto sú zlaté vyrážky, ktoré priniesli Filištínci Hospodinovi ako obetný dar za vinu: jedna za Ašdód, jedna za Gazu, jedna za Aškalón, jedna za Gát, jedna za Ekrón.
18 Počet zlatých myší zodpovedal celkovému počtu filištínskych miest, ktoré patrili piatim kniežatám bez ohľadu, či ide o opevnené mesto alebo nechránenú dedinu. Veľký kameň, na ktorý položili Hospodinovu archu, leží dodnes na poli Jehóšuu Bétšemešského.
19
Hospodin potrestal mužov Bét-Šemeša za to, že nazerali do Hospodinovej archy. Z päťdesiattisícového zástupu ich bolo sedemdesiat. Ľud smútil, že mu Hospodin zasadil taký úder.20 Muži Bét-Šemeša sa pýtali: Kto môže obstáť pred Hospodinom, týmto svätým Bohom? Ku komu od nás odíde?
21 Obyvateľom Kirjat-Jearíma odkázali: Filištínci vrátili Hospodinovu archu. Príďte si po ňu.
1
Muži Kirjat-Jearíma prišli a Hospodinovu archu si odniesli. Doviezli ju na vŕšok do domu Abínadaba a jeho syna Eleazára posvätili, aby ju strážil.2
Odvtedy, čo zostala archa v Kirjat-Jearíme, uplynul dlhý čas, dvadsať rokov. Celému domu Izraela sa cnelo po Hospodinovi.3 Vtedy vyzval Samuel celý dom Izraela: Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi, ak odstránite spomedzi seba cudzie božstvá a aštarty, ak sa úprimne odovzdáte Hospodinovi a budete slúžiť výlučne jemu, vyslobodí vás z moci Filištíncov.
4 Nato Izraeliti odstránili baálov i aštarty a slúžili len Hospodinovi.
5
Samuel prikázal: Zhromaždite celý Izrael do Micpy a ja sa budem za vás modliť k Hospodinovi.6 Keď sa zhromaždili do Micpy, čerpali vodu, vylievali ju pred Hospodinom, v ten deň sa tam postili a vyznávali: Zhrešili sme proti Hospodinovi. Samuel v Micpe súdil Izraelitov.
7
Keď sa Filištínci dozvedeli, že sa Izraeliti zhromaždili do Micpy, ich kniežatá napadli Izrael. Keď to Izraeliti počuli, dostali z nich strach.8 Prosili Samuela: Neprestaň za nás volať o pomoc k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z moci Filištíncov.
9 Samuel vzal mladé jahňa a obetoval ho ako spaľovanú celostnú obetu Hospodinovi. Volal o pomoc pre Izrael a Hospodin mu dal odpoveď.
10 Keď Samuel prinášal Hospodinovi spaľovanú obetu, Filištínci napadli Izrael. V ten deň Hospodin spustil na Filištíncov veľké hromobitie a tak ich zmiatol, že Izraelu podľahli.
11 Nato Izraeliti vyrazili z Micpy, prenasledovali Filištíncov a porážali ich až po miesto poniže Bét-Káru.
12 Vtedy vzal Samuel kameň, postavil ho medzi Micpu a Šén, nazval ho Eben-Ezer a povedal: Až potiaľto nám pomáhal Hospodin.
13 Filištínci boli takí pokorení, že sa už neodvážili vtrhnúť na územie Izraela. Kým Samuel žil, doliehala na Filištíncov Hospodinova ruka.
14 Mestá, ktoré Filištínci zabrali Izraelu od Ekrónu po Gát, sa vrátili späť. Túto oblasť vyslobodil Izrael z područia Filištíncov. Medzi Izraelom a Amorejčanmi vládol pokoj.
15
Samuel spravoval Izrael po celý svoj život.16 Každoročne sa vydával na okružnú cestu do Bételu, Gilgálu a Micpy a na všetkých týchto miestach súdil Izrael.
17 Potom sa vracal späť do Rámy, kde mal svoj dom, kde tiež súdil Izrael. Aj tam postavil oltár Hospodinovi.
1
Keď Samuel zostarol, ustanovil svojich synov za sudcov Izraela.2 Jeho prvorodený syn sa volal Joel, druhý sa volal Abija. Boli sudcami v Beér-Šebe.
3 Synovia však nenasledovali jeho príklad, boli chamtiví, brali úplatky a prekrúcali právo.
4 Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy
5 a povedali mu: Už si starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách. Ustanov nám teda kráľa, ktorý by nás spravoval, ako to majú všetky národy.
6 Samuelovi sa však nepáčilo, keď hovorili: Daj nám kráľa, ktorý by nás spravoval. Samuel sa modlil k Hospodinovi.
7 Hospodin povedal Samuelovi: Poslúchni ľud vo všetkom, čo si žiada. Keď ma nechcú za kráľa, nepohrdli tebou, ale mnou.
8 Svedčia o tom všetky ich skutky, ktoré konali odvtedy, čo som ich vyviedol z Egypta, až dodnes, keď ma opustili a slúžili iným bohom. Podobne sa správajú aj voči tebe.
9 Poslúchni ich teda, no najprv ich upozorni a oznám im, aké bude mať ich budúci kráľ práva.
10 Samuel oznámil všetky Hospodinove slová ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa.
11 Povedal: Kráľ, ktorý vám bude vládnuť, dostane právo pobrať vám synov a postaviť ich k svojim vozom a medzi jazdcov, aby bežali pred jeho vozom.
12 Dosadí ich za veliteľov tisícčlenných alebo päťdesiatčlenných útvarov, iní mu budú obrábať pôdu, konať žatevné práce, vyrábať zbrane a výstroj pre jeho vozy.
13 Vezme vaše dcéry za mastičkárky, kuchárky a pekárky.
14 Zaberie vám najlepšie polia, vinice i olivové sady a dá ich svojim služobníkom.
15 Z obilia a viníc bude vymáhať desiatky a použije ich pre svojich dvoranov a sluhov.
16 Vezme vám sluhov a slúžky, najlepší dobytok, ako aj osly, a zaradí ich do svojich služieb.
17 Desiatky bude brať aj z vašich stád, aj vy sami mu budete slúžiť.
18 Keď budete raz pre svojho kráľa, ktorého si zvolíte, volať o pomoc, Hospodin sa vám vtedy neozve.
19
Ľud však nechcel poslúchnuť Samuela, lež vravel: Nie, nech nám vládne kráľ!20 Chceme byť ako ostatné národy. Nech nás spravuje kráľ. Pôjde pred nami a povedie nás do boja.
21 Samuel si vypočul všetky slová ľudu a predniesol ich Hospodinovi.
22 Hospodin povedal Samuelovi: Poslúchni ich a ustanov im kráľa. Nato povedal Samuel mužom Izraela: Choďte každý do svojho mesta!
1
Z kmeňa Benjamínovho pochádzal istý muž menom Kíš. Bol synom Abíela, syna Ceróra, syna Bekórata, syna Afíacha. Tento zámožný Benjamínovec2 mal krásneho a statného syna Saula. Nikto z Izraelitov sa mu v kráse nevyrovnal, každého totiž prevyšoval o hlavu.
3 Saulovmu otcovi Kíšovi sa raz stratili oslice. Kíš povedal synovi Saulovi: Vezmi so sebou niektorého z mládencov a choď tie oslice pohľadať.
4 Tí pochodili Efrajimské pohorie i kraj Šáliša, no nenašli ich. Prešli kraj Šaalím, ale bezvýsledne. Potom prešli územím Benjamína, ale márne.
5 Keď sa dostali na územie Cúf, Saul povedal svojmu mladému sluhovi, ktorý ho sprevádzal: Mali by sme sa vrátiť, aby sa môj otec nestrachoval o nás viac ako o tie oslice.
6 Ten mu však odvetil: V tomto meste sa práve zdržiava Boží muž. Je to muž vážený a všetko, čo predpovie, sa určite splní. Zájdime ta, možno nás usmerní, kam máme ísť.
7 Saul povedal mládencovi: Poďme teda! Čo prinesieme tomu mužovi? Chlieb z kapsy sa nám minul a Božiemu mužovi nemáme čo ponúknuť. Máme niečo pri sebe?
8 Mládenec odpovedal Saulovi: Mám pri sebe štvrtinu strieborného šekela. Keď ju dám Božiemu mužovi, usmerní nás, kam máme ísť.
9
Keď kedysi šiel niekto z Izraela hľadať Božie rozhodnutie, používal výraz: Poďme k vidcovi! Dnešného proroka volali predtým videc.10
Saul povedal svojmu mládencovi: Dobre hovoríš, poďme k nemu. Tak prišli do mesta, kde býval Boží muž.11 Keď vystupovali po svahu do mesta, stretli dievčatá, ktoré šli po vodu. Spýtali sa ich: Je tu videc?
12 Odpovedali im: Áno, je pred tebou. Len sa poponáhľaj, lebo práve dnes prišiel do mesta. Dnes má totiž ľud na výšine obetu s hostinou.
13 Keď vojdete do mesta, musíte ho zastihnúť prv, než sa odoberie na výšinu k jedlu. Ľud totiž nebude jesť, kým on nepríde. Pozvaní budú jesť až potom, keď on požehná obetu. Len choďte, práve ho zastihnete.
14 Tak vystúpili do mesta. Keď vchádzali do jeho stredu, šiel proti nim Samuel, ktorý sa poberal na výšinu.
15
Deň pred príchodom Saula zjavil Hospodin Samuelovi:16 Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovho územia. Toho pomažeš za vojvodcu nad mojím izraelským ľudom. On ho vyslobodí z moci Filištíncov, lebo som zhliadol na svoj ľud a jeho volanie o pomoc preniklo až ku mne.
17 Keď Samuel uvidel Saula, naznačil mu Hospodin: To je ten muž, o ktorom som sa zmienil, že bude vládnuť môjmu ľudu.
18 Saul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa: Povedz mi, prosím, kde tu býva videc?
19 Samuel odpovedal Saulovi: Ja som videc. Vystúp predo mnou na výšinu. Dnes budete so mnou jesť, ráno ťa prepustím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci.
20 O oslice, čo sa ti pred tromi dňami stratili, sa už nestrachuj, lebo sa našli. Na koho však upiera Izrael všetky svoje túžby? Či nie na teba a na celý dom tvojho otca?
21 Saul však odvetil: Som len Benjamínovec. Pochádzam z najmenšieho izraelského kmeňa a môj rod je najchatrnejší zo všetkých rodov Benjamínovho kmeňa. Ako len môžeš niečo také povedať?
22
Potom Samuel priviedol Saula i jeho sluhu, zaviedol ich do siene a usadil na čelné miesto. Pozvaných bolo okolo tridsať mužov.23 Samuel povedal kuchárovi: Daj mi ten kus, čo som ti včera kázal odložiť u seba.
24 Kuchár vytiahol stehno i s chvostom a predložil to Saulovi. Samuel povedal: Poslúž si tým, čo zostalo a jedz. To bolo schované pre teba na túto príležitosť odvtedy, ako som povedal: Pozval som ľudí. V ten deň jedol Saul so Samuelom.
25 Keď zostúpili z výšiny do mesta, zhováral sa Samuel so Saulom na streche.
26 Včasráno za brieždenia zavolal Samuel Saulovi na strechu: Vstaň, vyprevadím ťa. Nato Saul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von.
27 Keď došli na koniec mesta, povedal Samuel Saulovi: Pošli svojho sluhu pred nás. Ty však postoj na chvíľu, mám ti oznámiť Božie slovo.
1
Samuel vzal nádobku s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a vyhlásil: Týmto ťa sám Hospodin pomazal za vojvodcu nad svojím dedičstvom.2 Keď teraz odídeš odo mňa, stretneš pri Ráchelinom hrobe v Celcachu na Benjamínovom území dvoch mužov, ktorí ti povedia, že hľadané oslice sa už našli. Tvoj otec sa už nestará o ne, ale strachuje sa o vás. Kladie si otázku: Čo môžem urobiť pre svojho syna?
3 Keď odtiaľ pôjdeš ďalej, dostaneš sa k dubu Tábor. Tam ťa stretnú traja muži putujúci k Bohu do Bétela. Jeden ponesie tri kozľatá, druhý tri pecne chleba a tretí mech vína.
4 Pozdravia ťa a dajú ti dva chleby. Tie od nich prijmeš.
5 Potom prídeš na Boží pahorok, kde majú Filištínci strážne stanovisko. Keď vojdeš do mesta, narazíš na zástup prorokov, ktorí budú schádzať z výšiny; pred nimi harfa, bubon, flauta a citara a budú v prorockom vytržení.
6 Vtedy ťa nadchne Hospodinov duch, dostaneš sa s nimi do prorockého vytrženia a premeníš sa na iného muža.
7 Keď sa u teba dostavia tieto znamenia, zachovaj sa podľa okolností, lebo Boh bude s tebou.
8 Zostúpiš predo mnou do Gilgálu, zídem ta aj ja, aby som priniesol spaľované obety a obety spoločenstva. Vyčkáš sedem dní, kým prídem k tebe. Potom ti poviem, čo máš robiť.
9 Len čo sa Saul obrátil a odchádzal od Samuela, Boh mu premenil srdce na iné. V ten deň sa dostavili všetky tie znamenia.
10 Keď prišli odtiaľ do Gibey, šla mu v ústrety skupina prorokov. Vtedy sa ho zmocnil Boží Duch a on tiež vystupoval medzi nimi v prorockom vytržení.
11 Všetci, ktorí ho predtým poznali a uvideli ho v prorockom vytržení, si vzájomne kládli otázku: Čo sa stalo Kíšovmu synovi? Či je aj Saul medzi prorokmi?
12 Niekto z tamojších ľudí sa spýtal: Kto je ich otec? Tak vzniklo príslovie: Či je aj Saul medzi prorokmi?
13 Keď doznelo prorocké vytrženie, odišiel na výšinu.
14 Vtedy sa Saulov strýc spýtal Saula i mládenca: Kadiaľ ste chodili? Dostal odpoveď: Hľadali sme oslice. Keď sme zistili, že ich niet, zašli sme k Samuelovi.
15 Strýc povedal Saulovi: Vyrozprávaj mi, prosím, čo vám hovoril Samuel.
16 Saul odpovedal svojmu strýcovi: Uistil nás o tom, že oslice sa našli. Strýcovi však neoznámil, čo mu Samuel vravel o kráľovstve.
17
Samuel zvolal k Hospodinovi do Micpy ľud18 a Izraelitom povedal: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vyslobodil vás z područia Egypťanov a všetkých kráľovstiev, čo vás utláčali.
19 Vy ste však zavrhli svojho Boha, ktorý vás vyslobodzoval z každej pohromy a tiesne, a povedali ste: Ustanov nad nami kráľa. Postavte sa teraz pred Hospodina podľa kmeňov a oddielov.
20 Samuel predvolal všetky kmene Izraela. Lós padol na Benjamínov kmeň.
21 Potom predvolal Benjamínov kmeň po rodinách. Lós padol na rodinu Matriho. Nakoniec bol vylosovaný Kíšov syn Saul. Keď ho však hľadali, nemohli ho nájsť.
22 Pýtali sa teda Hospodina, či ten muž ešte príde. Hospodin odpovedal: Tu sa skrýva medzi výzbrojou.
23 Bežali teda a priviedli ho. Keď sa postavil medzi ľud, každého prevyšoval o hlavu.
24 Samuel povedal všetkému ľudu: Vidíte, koho si vyvolil Hospodin? Spomedzi ľudu sa mu nikto nevyrovná. Všetok ľud jasal a volal: Nech žije kráľ!
25 Samuel potom oznámil ľudu práva kráľa, zapísal to do knihy a uložil pred Hospodinom. Nato prepustil všetok ľud, každého do svojho domu.
26 Aj Saul odišiel domov do Gibey. Sprevádzala ho družina bojovníkov, ktorých srdca sa dotkol Boh.
27 Niektorí ničomníci však vraveli: Ako nás môže on zachrániť? Pohrdli ním a nepriniesli mu dar. Saul sa tváril, že to nepočuje.
1
Amónsky Náchaš pritiahol a utáboril sa oproti Jábešu v Gileáde. Všetci muži z Jábeša navrhli Náchašovi: Uzavri s nami zmluvu a budeme ti slúžiť.2 Amónsky Náchaš však odpovedal: Uzavriem s vami zmluvu pod podmienkou, že každému z vás vylúpim pravé oko. Tým potupím celý Izrael.
3 Starší Jábeša mu povedali: Pozhovej nám sedem dní, aby sme rozoslali poslov po celom území Izraela, a ak sa nenájde nikto, čo by nám pomohol, vzdáme sa.
4 Keď prišli poslovia do Saulovej Gibey, vyrozprávali ľudu, čo sa stalo. Ľud sa pustil do žalostného náreku.
5 Vtom práve prichádzal z poľa Saul so svojimi volmi. Spýtal sa: Čo sa stalo ľudu? Prečo narieka? Vyrozprávali mu o položení mužov Jábeša.
6 Keď o tom Saul počul, prenikol ho Boží Duch a veľmi sa rozčúlil.
7 Vzal pár volov, rozsekal ich na kusy a po posloch rozoslal po celom území Izraela s výstrahou: Takto sa stane s dobytkom toho, kto nevytiahne do boja za Saulom a Samuelom. Vtedy padol na ľud strach pred Hospodinom a vytiahol do boja ako jeden muž.
8 Keď vykonal v Bezeku prehliadku, bolo tam tristotisíc Izraelitov a tridsaťtisíc Júdovcov.
9 Poslovia, ktorí prišli, dostali správu: Odkážte mužom z Jábeš-Gileádu, že zajtra za slnečnej páľavy príde záchrana. Poslovia to šli oznámiť mužom z Jábeša a tí sa zaradovali.
10 Muži z Jábeša mu odkázali: Zajtra sa vám vzdáme. Potom môžete s nami urobiť, čo len chcete.
11
Saul na druhý deň rozdelil ľud do troch skupín, ktoré v čase rannej stráže vtrhli doprostred tábora a bili Amónčanov až do poludňajšej páľavy. Zvyšok vojska sa rozpŕchol, takže ani dvaja nezostali pospolu.12
Vtedy povedal ľud Samuelovi: Kto sa to spýtal, či nám kráľom má byť Saul? Vydajte tých mužov, nech ich zabijeme.13 Saul však odvetil: V takýto deň neslobodno nikoho zabiť, lebo dnes Hospodin zachránil Izrael.
14 Nato Samuel vyzval ľud: Vyberme sa do Gilgálu a obnovme tam kráľovstvo.
15 Všetok ľud odišiel do Gilgálu a Saula tam vyhlásili za kráľa. V Gilgále priniesli pred Hospodina obety spoločenstva. Saul a všetci muži Izraela sa tam veľmi radovali.
1
Samuel povedal celému Izraelu: Vyhovel som vám vo všetkom, o čo ste ma žiadali, a ustanovil som nad vami kráľa.2 Odteraz vás povedie kráľ. Ja som zostarel a ošedivel. Moji synovia však, ako vidno, sú medzi vami. Viedol som vás od svojej mladosti až dodnes.
3 Som tu. Odpovedzte mi pred Hospodinom a jeho pomazaným: Vzal som niekomu vola alebo osla? Utláčal som niekoho alebo som mu ukrivdil? Vzal som od niekoho úplatok, aby som prižmúril oči? Ak áno, nahradím vám to!
4 Odpovedali mu: Neutláčal si nás, nekrivdil si nám ani si od nikoho nič nevzal.
5 Povedal im: Hospodin je svedkom proti vám a dnes je svedkom aj jeho pomazaný, že ste pri mne nič také nenašli. Odpovedali: Je svedkom.
6
Samuel povedal ľudu: Hospodin, ktorý ustanovil Mojžiša a Árona, vyviedol vašich otcov z Egypta, je svedkom.7 Teraz sa postavte, aby som vás súdil pred Hospodinom podľa všetkých jeho spásnych skutkov, ktoré preukázal vám i vašim otcom.
8 Keď Jákob prišiel do Egypta a vaši otcovia volali k Hospodinovi o pomoc, poslal Mojžiša a Árona. Tí vyviedli odtiaľ vašich otcov a usadili ich na tomto mieste.
9 Oni však zabudli na Hospodina, svojho Boha, preto ich vydal do moci Síseru, veliteľa chacórskeho vojska, do moci Filištíncov a moábskeho kráľa, ktorí proti nim bojovali.
10 Vtedy sa dovolávali pomoci u Hospodina: Zhrešili sme, lebo sme opustili Hospodina a slúžili sme baálom a aštartám. Teraz nás vysloboď z područia našich nepriateľov a budeme ti slúžiť.
11 Hospodin poslal Jerubbaála, Bedána, Jefteho a Samuela, vyslobodzoval vás z moci okolitých nepriateľov, takže ste mohli bývať v bezpečí.
12 Keď ste videli, že vás ohrozuje amónsky kráľ Náchaš, povedali ste mi: Nie! Nech nám vládne kráľ! Vaším kráľom je predsa Hospodin, váš Boh.
13 Teraz tu máte kráľa, ktorého ste si zvolili a žiadali. Hospodin vám teda ustanovil kráľa.
14 Ak sa budete báť Hospodina, ak mu budete slúžiť a poslúchať ho, ak nebudete odporovať jeho príkazom, stanete sa aj so svojím kráľom, ktorý vám bude vládnuť, nasledovníkmi Hospodina, svojho Boha.
15 Ak ho však nebudete poslúchať, ak budete odporovať jeho príkazom, Hospodinova ruka zasiahne proti vám i vašim otcom.
16 Ešte raz sa postavte a sledujte veľký div, ktorý vykoná Hospodin pred vami.
17 Práve prebieha žatva pšenice. Budem vzývať Hospodina, aby zoslal hromobitie a dážď. Sami sa presvedčíte, že žiadať si kráľa je Hospodinovi obzvlášť protivné.
18
Samuel vzýval Hospodina a on v ten deň zoslal hromobitie a dážď. Všetok ľud sa veľmi bál Hospodina a Samuela.19 Všetci naliehali na Samuela: Pros Hospodina, svojho Boha, za svojich služobníkov, aby sme nepomreli. Ku všetkým svojim hriechom sme totiž pridali ďalšie zlo: Žiadali sme si kráľa.
20
Samuel odpovedal ľudu: Nebojte sa! Spáchali ste síce všetko to zlo, len sa neodvracajte od Hospodina, ale slúžte mu celým srdcom.21 Neobracajte sa k ničotám, ktoré neosožia, ani nezachraňujú; sú to len ničoty.
22 Hospodin nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, lebo z vás chce mať svoj ľud.
23 Nech sa to nestane, aby som zhrešil proti Hospodinovi a prestal sa za vás modliť. Chcem vás i ďalej učiť dobrej a pravej ceste.
24 Len sa bojte Hospodina a celým srdcom mu verne slúžte. Povážte, čo všetko pre vás urobil!
25 No ak by ste páchali zlo, zahyniete aj so svojím kráľom.
1
Saul bol už rok kráľom. V druhom roku vlády nad Izraelom2 si zvolil spomedzi Izraela tritisíc mužov: dvetisíc ich bolo so Saulom v Michmase a v Bételskom pohorí, tisíc s Jonatánom v Benjamínovej Gibei. Zvyšok ľudu poslal domov.
3 Jonatán pobil filištínsku hliadku v Gebe a Filištínci sa to dozvedeli. Saul dal trúbiť na roh po celej krajine a povedal: Nech počujú Hebreji!
4 Celý Izrael sa dopočul správu, že Saul pobil filištínsku hliadku. Tým sa dostal Izrael u Filištíncov do nepríjemného postavenia. Ľud dostal výzvu ísť za Saulom do Gilgálu.
5 Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelu. Mali tridsaťtisíc vozov, šesťtisíc jazdcov a ľudu toľko ako piesku na morskom pobreží. Tí pritiahli a utáborili sa v Michmase, východne od Bét-Ávenu.
6 Keď izraelskí muži videli, že sú v tiesni a že sa k nim blíži nepriateľ, poukrývali sa do jaskýň, do skalných trhlín, do dutín a jám.
7 Hebreji prešli cez Jordán do krajiny Gádu a Gileádu. Saul zostával v Gilgále a ľud, čo prišiel za ním, sa chvel strachom.
8 Vyčkával ešte sedem dní do času, ktorý určil Samuel. Samuel však do Gilgálu neprichádzal a ľud sa začal rozchádzať.
9 Saul prikázal: Prineste mi spaľovanú obetu a obetu spoločenstva. Tak obetoval spaľovanú obetu.
10 Po jej skončení prišiel Samuel. Saul mu vyšiel v ústrety, aby ho pozdravil.
11 Samuel sa spýtal: Čo si to urobil? Saul odvetil: Videl som, že ľud odo mňa odchádza, ty si na stanovený čas neprišiel a Filištínci sa zhromaždili v Michmase.
12 Pomyslel som si: Filištínci zídu teraz ku mne do Gilgálu a dosiaľ som si nenaklonil Hospodinovu tvár. Tak som sa odhodlal priniesť spaľovanú obetu sám.
13 Samuel povedal Saulovi: To bolo od teba nerozvážne. Nezachoval si príkaz, čo ti dal Hospodin, tvoj Boh. Hospodin by bol teraz natrvalo upevnil tvoju kráľovskú moc nad Izraelom.
14 Takto tvoje kráľovstvo neobstojí. Hospodin si už našiel muža podľa svojho srdca a ustanovil ho za vojvodcu svojho ľudu, pretože si nesplnil jeho príkaz.
15
Nato Samuel vstal a odišiel z Gilgálu do Benjamínovej Gibey. Saul spočítal tých, čo zostali pri ňom; bolo ich asi šesťsto mužov.16 Saul, jeho syn Jonatán a ľud, čo zostal s nimi, sa usadil v Benjamínovej Gebe, kým Filištínci táborili v Michmase.
17 Z tábora Filištíncov vyrazila skupina záškodníkov v troch oddieloch. Jeden oddiel zamieril k Ofre a do kraja Šúal,
18 druhý sa vydal smerom k Bét-Chorónu a tretí k územiu s výhľadom na Cebójimské údolie, obrátené k púšti.
19
V celej izraelskej krajine sa nenašiel nijaký kováč. Filištínci si totiž povedali: Hebreji si nesmú zhotovovať meče ani kopije.20 Preto všetci Izraeliti chodili k Filištíncom naostriť si pluh, motyku, sekeru alebo kosák.
21 Naostrenie pluhu a motyky stálo jeden pím, naostrenie sekery a hrotu tretinu šekela.
22 Keď došlo k boju, nikto z ľudu, čo bol so Saulom a Jonatánom, nemal pri sebe meč alebo kopiju. Mal ich len Saul a jeho syn Jonatán.
23 Hliadka Filištíncov vyšla k michmaskému priesmyku.
1
Raz povedal Saulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil.2 Saul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov.
3 Efód vtedy nosil Achija, syn Achítuba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel.
4 V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bócec, druhý Senne.
5 Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmasu, druhý od juhu oproti Gebe.
6
Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.7 Zbrojnoš mu odvetil: Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.
8
Jonatán navrhol: Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im.9 Ak nás vyzvú: Stojte, kým prídeme k vám, zostaneme na svojom mieste a nevystúpime.
10 No ak povedia: Vystúpte k nám hore, tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.
11 Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.
12 Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: Poďte k nám hore, niečo vám povieme. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.
13 Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal.
14 To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol honu poľa.
15
V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh.16 Saulove hliadky v Benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam.
17 Saul povedal tým, čo boli s ním: Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel. Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš.
18 Tu prikázal Saul Achijovi: Prines Božiu archu. Toho času bola totiž s Izraelitmi.
19 Kým sa Saul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Saul kňazovi: Nechaj to tak!
20 Saul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú.
21 Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Saulom a Jonatánom.
22 Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja.
23 Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Ávenu.
24
Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Saul ich zaprisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Nikto z ľudu sa jedla nedotkol.25 Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu.
26 Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu.
27 Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči.
28 Ktosi z ľudu sa ozval: Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.
29 Jonatán povedal: Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu.
30 Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.
31 V ten deň porážali Filištíncov od Michmasu po Ajjalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný.
32 Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, rezal ich na zemi a jedol mäso aj s krvou.
33 Saulovi oznámili: Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou. On povedal: Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.
34 Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou. V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil.
35 Saul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil.
36
Saul povedal: Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho. Odpovedali: Urob, čo uznáš za vhodné. Kňaz však navrhol: Pristúpme sem, k Bohu.37 Saul si pýtal radu od Boha: Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela? Boh mu však v ten deň nedal odpoveď.
38 Vtedy Saul prikázal: Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech.
39 Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť. Nikto z ľudu sa však neozval.
40 Saul celému Izraelu prikázal: Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej. Ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré.
41 Saul volal k Hospodinovi: Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď. Lós padol na Jonatána a Saula a ľud sa z toho dostal.
42 Saul prikázal: Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána.
43 Tu vyzval Saul Jonatána: Priznaj sa, čo si urobil! Jonatán sa priznal. Povedal: Koncom palice, čo som držal, som si nabral trochu medu. Som pripravený zomrieť.
44 Saul vyhlásil: Nech ma Boh potresce a nech ešte pridá, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.
45 Ľud sa spýtal Saula: Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou. Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť.
46 Saul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov.
47
Keď sa Saul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Amónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Cóby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil.48 Vytvoril vojenskú moc, porazil Amáleka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili.
49
Synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkíšua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Mérab a mladšia Míkal.50 Saulova žena sa volala Achínoam, dcéra Achímaacova. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Saulovho strýca Néra.
51 Saulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela.
52 Kým žil Saul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Saul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.
1
Samuel povedal Saulovi: Hospodin ma poslal, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom, nad Izraelom. Vypočuj si slová Hospodina.2 Takto vraví Hospodin zástupov: Beriem na zodpovednosť Amálekov za to, čo vykonali Izraelitom, keď sa im pri východe z Egypta postavili do cesty.
3 Choď teda, napadni Amálekov a vykonaj na nich i na všetkom, čo majú, hubiacu kliatbu. Bez milosti pobi mužov i ženy, deti i dojčatá, dobytok i ovce, ťavy i osly!
4
Saul zvolal ľud a v Telaíme vykonal jeho prehliadku. Bolo tam dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Judska.5 Saul prenikol k hlavnému mestu Amálekov a v údolí umiestnil zálohu.
6 Kénijcom povedal: Odíďte spomedzi Amálekov a vzdiaľte sa, aby som vás spolu s nimi nezničil. Vy ste sa správali ohľaduplne ku všetkým Izraelitom pri ich východe z Egypta. Nato sa Kénijci odpútali od Amálekov.
7 Saul zaútočil na Amáleka v úseku od Chavíly po Šúr, ktorý je východne od Egypta.
8 Agaga, kráľa Amálekov, zajal živého a na všetok ľud zeme uvalil hubiacu kliatbu mečom.
9 Saul a ľud ušetrili Agaga i najlepšie kusy stáda, dobytka, tučného statku a baranov. Čo malo nejakú cenu, ušetrili od kliatby. Nechceli to zničiť. Kliatbu vykonali len na tom, čo bolo bezcenné a bezvýznamné.
10
Hospodin oslovil Samuela:11 Ľutujem, že som Saula ustanovil za kráľa, lebo sa odo mňa odvrátil a moje príkazy nesplnil. Samuela to trápilo a celú noc volal k Hospodinovi.
12 Včasráno sa vybral Samuel na stretnutie so Saulom. Samuel dostal správu: Saul odišiel na Karmel, aby si tam postavil pamätník a potom sa obrátil a zišiel do Gilgálu.
13 Keď Samuel prišiel, Saul ho pozdravil: Nech ťa požehná Hospodin! Jeho príkaz som splnil.
14 Samuel však namietol: A čo to bľačanie oviec, ktoré ku mne dolieha? A čo to bučanie dobytka, ktoré počujem?
15 Saul odpovedal: Priviedli ich od Amálekov. Ľud totiž ušetril najlepšie kusy oviec a dobytka, aby to obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu. Na ostatnom sme však vykonali hubiacu kliatbu.
16
Samuel prerušil Saula: Prestaň! Chcem ti oznámiť, čo mi dnes v noci oznámil Hospodin. On na to: Hovor.17 Samuel pokračoval: Hoci si o sebe zmýšľal skromne, stal si sa hlavou izraelských kmeňov a Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom.
18 Hospodin ťa vyslal na cestu, aby si na hriešnych Amálekov vykonal hubiacu kliatbu a bojoval proti nim, kým ich celkom nevyhubíš.
19 Prečo si neposlúchol Hospodina, ale si sa vrhol na korisť a urobil si, čo sa prieči Hospodinovi?
20 Saul odpovedal Samuelovi: Hospodina som predsa poslúchol. Dal som sa na výpravu, ktorou ma poveril, priviedol som kráľa Amálekov Agaga a na Amálekovi som vykonal hubiacu kliatbu.
21 No ľud si ponechal z koristi najlepšie kusy z oviec a dobytka podliehajúceho kliatbe, aby to v Gilgále obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu.
22 Samuel však povedal:
Vari si Hospodin obľúbil viac spaľované obety a obety s hostinou23
Vzdorovitosť je ako hriech čarodejníctva
a vzbura ako kúzlo a úcta k terafom.
Pretože si zavrhol slovo Hospodina,
i on ťa zavrhol, aby si už nebol kráľom.
24
Nato Saul povedal Samuelovi: Zhrešil som, lebo som prestúpil príkaz Hospodina i tvoje slová. Bál som sa ľudu, a preto som ho poslúchol.25 Odpusť mi teda môj hriech a vráť sa so mnou, chcem sa klaňať Hospodinovi.
26 Samuel však odvetil Saulovi: Nevrátim sa s tebou. Zavrhol si Hospodinovo slovo a Hospodin zavrhol teba, aby si nebol kráľom nad Izraelom.
27 Keď sa Samuel chystal odísť, Saul ho chytil za okraj plášťa a ten sa odtrhol.
28 Samuel mu povedal: Takto dnes Hospodin odtrhol Izraelské kráľovstvo od teba a dáva ho tvojmu blížnemu, lepšiemu než si ty.
29 On, Sláva Izraela, predsa neklame a neľutuje. On nie je človek, aby ľutoval.
30 Saul povedal: Zhrešil som. Teraz mi však preukáž úctu pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom. Vráť sa so mnou, aby som sa šiel klaňať Hospodinovi, tvojmu Bohu.
31 Samuel sa vrátil, sprevádzal Saula a ten sa klaňal Hospodinovi.
32
Samuel prikázal: Priveďte mi kráľa Amálekov Agaga. Ten prišiel pokojne, pomyslel si totiž: Určite mi nehrozí nebezpečenstvo trpkej smrti.33 Samuel však povedal: Ako tvoj meč pripravoval ženy o ich deti, tak sa medzi ženami aj tvoja matka stane bezdetnou. Nato Samuel rozsekal Agaga pred Hospodinom v Gilgále.
34 Potom Samuel odišiel do Rámy a Saul sa odobral domov do Gibey.
35 Samuel až do dňa svojej smrti Saula už neuvidel, no žialil za ním. Hospodin ľutoval, že ho urobil kráľom nad Izraelom.
1
Hospodin povedal Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Ja som ho zbavil vlády nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo medzi jeho synmi som si vyhliadol kráľa.2 Samuel sa však vyhováral: Ako by som ta mohol ísť? Dozvie sa to Saul a zabije ma. Hospodin povedal: Vezmi si so sebou jalovicu a vyhovoríš sa: Prišiel som obetovať Hospodinovi.
3 K obete prizveš aj Izaja. Dám ti vedieť, čo máš robiť. Za kráľa pomažeš toho, o ktorom ti poviem.
4 Samuel urobil, ako mu prikázal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, starší mesta mu vyľakaní vyšli v ústrety s otázkou: Znamená tvoj príchod niečo dobré?
5 Odvetil: Všetko je v poriadku. Prinášam obetu Hospodinovi. Posväťte sa a poďte so mnou k obete s hostinou. Potom posvätil Izaja i jeho synov a pozval ich k obete s hostinou.
6 Keď ta prišli a Samuel uzrel Elíaba, pomyslel si: Pred Hospodinom stojí iste jeho pomazaný.
7 Hospodin však povedal Samuelovi: Nehľaď na jeho zovňajšok a vysokú postavu. To nie je ten pravý. Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.
8 Potom zavolal Izaj Abínadaba a predstavil ho Samuelovi. Ten však povedal: Ani toho si Hospodin nezvolil.
9 Ďalej predstavil Izaj Šammu. Dostal odpoveď: Ani toho si Hospodin nezvolil.
10 Tak predstavil Izaj Samuelovi sedem svojich synov. Samuel však povedal Izajovi: Z nich si Hospodin nevyvolil ani jedného.
11 Samuel sa spýtal Izaja: Sú to už všetci tvoji chlapci? Odpovedal: Chýba ešte najmladší, ale ten pasie ovce. Samuel nato povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo skôr si nesadneme, kým sem nepríde.
12 Poslal teda poňho. Bol ryšavý, mal bystré oči a príjemný vzhľad. Hospodin povedal: To je on, môžeš ho pomazať za kráľa.
13 Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov Duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.
14
Hospodinov Duch sa odvrátil od Saula a začal ho desiť zlý duch, ktorého poslal Hospodin.15 Vtedy mu vraveli jeho služobníci: Vidno, že ťa trápi zlý duch od Boha.
16 Nech náš pán dá príkaz svojim služobníkom, čo ťa obsluhujú, aby vyhľadali niekoho, čo ovláda hru na citare. Ak by ťa niekedy prepadol zlý duch od Boha, zahrá ti na nej a uľaví sa ti.
17 Saul povedal svojim služobníkom: Obzrite sa mi po nejakom dobrom hudobníkovi a priveďte mi ho.
18 Jeden z mládencov odpovedal: Videl som ktoréhosi syna Izaja Betlehemského; ten vie hrať. Je to udatný bojovník, rozvážny v reči, urastený a Hospodin je s ním.
19 Saul odkázal po posloch Izajovi: Pošli mi svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach.
20 Izaj vzal osla, naložil naňho chlieb, mech vína, jedno kozliatko a poslal to Saulovi po svojom synovi Dávidovi.
21 Dávid prišiel k Saulovi a vstúpil do jeho služieb. Saul si ho veľmi obľúbil a tak sa stal jeho zbrojnošom.
22 Potom odkázal Saul Izajovi: Nech Dávid zostane u mňa, lebo som si ho obľúbil.
23 Vždy, keď Saula prepadol zlý duch od Boha, vzal si Dávid citaru a hral na nej. Saulovi sa uľavilo, cítil sa lepšie a zlý duch ho opustil.
1
Filištínci si zhromaždili vojská do boja a sústredili ich v judskom Sóku. Utáborili sa v Efes-Dammime, medzi Sókom a Azékou.2 Saul a izraelskí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Éla a zoradili sa do boja proti Filištíncom.
3 Filištínci zaujali postavenie na svahu jedného vrchu, Izraeliti na protiľahlom svahu druhého vrchu; medzi nimi bolo údolie.
4 Z filištínskych radov vystupoval popredný bojovník z Gátu menom Goliáš, vysoký šesť lakťov a jednu piaď.
5 Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šekelov.
6 Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový oštep.
7 Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčsky navijak a hrot jeho železnej kopije vážil šesťsto šekelov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu.
8 Goliáš vystúpil a pokrikoval na izraelské bojové útvary: Načo ste vyšli a zoradili sa do boja? Som predsa Filištínec a vy len Saulovi sluhovia. Vyberte si niekoho, čo by zišiel ku mne.
9 Ak v boji zvíťazí a zabije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy sa stanete našimi poddanými a budete nám slúžiť.
10 Filištínec pokračoval: Dnes som potupil bojové rady Izraela. Pošlite mi niekoho na súboj.
11 Keď Saul a celý Izrael tieto slová Filištínca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli.
12
Dávid bol synom oného Efraťana z judského Betlehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Saulových bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja.13 Traja najstarší Izajovi synovia odišli so Saulom do vojny. Prvorodený sa volal Elíab, druhý Abínadab a tretí Šamma.
14 Dávid bol najmladší. Traja najstarší odišli teda so Saulom.
15 Dávid chodil k Saulovi a zase sa vracal pásť otcovo stádo v Betleheme.
16 Štyridsať dní včasráno i večer predstupoval ten Filištínec a vystatoval sa.
17
Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: Vezmi svojim bratom éfu praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora.18 Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vyrovnaj ich záloh.
19 Šli so Saulom a všetkými izraelskými mužmi bojovať v údolí Éla proti Filištíncom.
20 Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik.
21 Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe.
22 Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú.
23 Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gátu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul.
24 Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli.
25 Nejaký Izraelita povedal: Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.
26 Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?
27 Ľud mu podobne odpovedal: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.
28 Keď jeho najstarší brat Elíab počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.
29 Dávid odvetil: Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.
30 Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz.
31 Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Saulom a ten si ho dal predviesť.
32 Dávid povedal Saulovi: Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.
33 Saul odrádzal Dávida: Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.
34 Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu;
35 prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil.
36 Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.
37 Dávid pokračoval: Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca. Nato Saul povedal Dávidovi: Choď a Hospodin nech je s tebou!
38 Saul obliekol Dávida do svojho bojového odevu. Na hlavu mu nasadil bronzovú prilbu a navliekol mu pancier.
39 Dávid si prepásal odev jeho mečom a chcel v tom chodiť, no nešlo mu to. Preto povedal Saulovi: Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý; a zložil to zo seba.
40 Vzal si palicu, vybral si päť hladkých kamienkov z potoka a vložil ich do svojej pastierskej torby, ktorá mu slúžila na úschovu praku. S prakom v ruke postupoval k Filištíncovi.
41 Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu.
42 Keď sa Filištínec lepšie pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a príjemného vzhľadu.
43 Filištínec povedal Dávidovi: Vari som pes, že ideš proti mne s palicami? Nato preklínal Dávida v mene svojich bohov.
44 Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver.
45 Dávid odvetil Filištíncovi: Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil.
46 Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Dnes nakŕmim mŕtvolami filištínskeho vojska nebeské vtáctvo a divú zver. Tak celá zem spozná, že Izrael má Boha.
47 Celé toto zhromaždenie spozná, že Hospodin nepotrebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hospodina, ktorý vás vydá nám do rúk.
48
Len čo sa Filištínec dostal celkom blízko Dávida, ten nemeškal, ale vybehol z bojového radu proti Filištíncovi.49 Dávid siahol do torby, vyňal z nej jeden kameň a prakom zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem.
50 Tak Dávid pomocou praku a kameňa, bez použitia meča porazil a zabil toho Filištínca.
51 Potom Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, chytil jeho meč, vytiahol mu ho z pošvy, zabil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina padol, ušli.
52 Muži Izraela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prenasledovali Filištíncov až po Gát a po brány Ekrónu. Pobití Filištínci ležali na ceste do Šaarajimu až po Gát a až po Ekrón.
53 Keď Izraeliti prestali prenasledovať Filištíncov, vyplienili im tábor.
54 Dávid vzal hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzbroj si uložil do stanu.
55
Keď Saul videl Dávida vychádzať proti onému Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra: Abnér, kto je otcom tohto mládenca? Abnér odpovedal: Kráľ môj, naozaj neviem.56 Kráľ povedal: Zisti, kto je jeho otec.
57 Keď sa Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom, Abnér sa ho ujal a priviedol pred Saula. Hlavu Filištínca mal v ruke.
58 Saul sa ho spýtal: Mladý muž, kto je tvoj otec? Dávid odpovedal: Som syn tvojho služobníka Izaja Betlehemského.
1
Keď Dávid skončil rozhovor so Saulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba.2 V ten deň si ho vzal Saul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine.
3 Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba.
4 Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok.
5 Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Saul, mal Dávid úspech. Preto ho Saul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Saulovým služobníkom.
6
Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti Saulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch.7 Ženy pri tanci spievali:
Saul porazil svoje tisíce,8
Saul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!9 Od tohto dňa Saul stále zazeral na Dávida.
10
Na druhý deň prepadol Saula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Saul držal kopiju.11 Saul si povedal: Pribodnem Dávida k stene; a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol.
12 Saul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Saula sa odvrátil.
13 Preto ho Saul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu.
14 Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním.
15 Keď Saul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho.
16 Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch.
17
Saul povedal Dávidovi: Tu je moja najstaršia dcéra Mérab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje. Pritom si však myslel: Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.18 Dávid odpovedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?
19 No keď už mali vydať Saulovu dcéru Mérab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi Mecholátskemu.
20 Do Dávida sa zamilovala Saulova dcéra Míkal. Keď to oznámili Saulovi, súhlasil s tým.
21 Povedal si totiž: Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov. Saul zopakoval Dávidovi ponuku: Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.
22 Saul prikázal svojim služobníkom: Prehovorte nenápadne Dávida: Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.
23 Keď to Saulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.
24 Služobníci oznámili Saulovi všetko, čo povedal Dávid.
25 Saul poznamenal: Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch. Saul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida.
26 Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času
27 sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Saul mu dal svoju dcéru Míkal za ženu.
28 Saul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Míkal Dávida miluje.
29 Saul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom.
30 Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, bol Dávid úspešnejší, než ostatní Saulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.
1
Saul oznámil synovi Jonatánovi a všetkým svojim služobníkom, že hodlá zabiť Dávida. Saulov syn Jonatán si však Dávida veľmi obľúbil,2 preto ho varoval: Môj otec Saul ťa chce zabiť. Maj sa teda ráno na pozore. Zostaň v úkryte.
3 Ja vyjdem na pole, kde budeš skrytý a postavím sa vedľa môjho otca. Budem sa s ním zhovárať o tebe. Ak niečo zistím, dám ti to vedieť.
4
Jonatán sa pred svojím otcom Saulom zastával Dávida a hovoril: Nech sa kráľ nedopustí hriechu na svojom služobníkovi Dávidovi, veď ani on sa proti tebe neprehrešil, naopak, urobil ti veľmi užitočnú službu.5 S nasadením vlastného života zabil Filištínca a tak dopomohol Hospodin celému Izraelu k veľkému víťazstvu. Sám si to videl a radoval si sa. Prečo by si sa mal prehrešiť vraždou nevinného a bezdôvodne zabiť Dávida?
6 Saul sa podvolil Jonatánovi a prisahal: Akože žije Hospodin, Dávida neslobodno zabiť.
7 Jonatán si zavolal Dávida a oboznámil ho s celým rozhovorom. Potom ho priviedol k Saulovi a Dávid mu slúžil ako predtým.
8
Keď znovu vypukla vojna, Dávid nastúpil do boja proti Filištíncom a pripravil im ťažkú porážku, takže sa pred ním dali na útek.9 Saula však znova prepadol zlý duch od Hospodina. Ako tak sedel vo svojom dome s kopijou v ruke, Dávid hral na citare.
10 Saul sa pokúsil pribodnúť Dávida o stenu. Ten sa mu však uhol a Saul zasiahol kopijou stenu. Dávid sa v tú noc zachránil útekom.
11
Saul poslal mužov do domu Dávida, aby ho strážili a ráno zabili. Míkal, žena Dávida, ho varovala: Ak ešte tejto noci neujdeš do bezpečia, zajtra bude po tebe.12 Míkal spustila Dávida oknom von a ten sa útekom zachránil.
13 Míkal vzala domáceho bôžika, uložila ho do postele, na hlavu mu dala pletenec z kozej srsti a dala na to prikrývku.
14
Keď Saul poslal poslov, ktorí mali zatknúť Dávida, povedala: Je chorý.15 Saul však znova poslal poslov, aby sa šli podívať na Dávida. Dostali príkaz: Prineste mi ho na posteli, aby som ho zabil.
16 Keď poslovia prišli, na posteli našli len domáceho bôžika. Vôkol hlavy mal pletenec z kozej srsti.
17 Saul dohováral Míkal: Prečo si ma podviedla a môjho nepriateľa nechala ujsť? Míkal odvetila Saulovi: Vyhrážal sa mi smrťou, ak ho nepustím.
18
Dávid sa zachránil útekom. Prišiel k Samuelovi do Rámy a rozprával o všetkom, čo mu urobil Saul. On a Samuel odišli a bývali v Nájote.19 Saul dostal správu: Dávid je v Nájote v Ráme.
20 Saul nato vyslal poslov, aby Dávida chytili. Keď uvideli skupinu prorokov vo vytržení v popredí so Samuelom, Saulových poslov prenikol Boží duch a oni sa tiež dostali do vytrženia.
21 Hlásili to Saulovi a on poslal iných poslov. No aj tí sa dostali do vytrženia. Ešte tretí raz poslal poslov, ale aj oni prišli do vytrženia.
22 Napokon sa do Rámy vybral sám. Keď prišiel k vodnej nádrži, ktorá je v Seku, vyzvedal sa, kde je Samuel a Dávid. Dostal odpoveď: Sú v Nájote v Ráme.
23 Šiel teda do Nájotu v Ráme. No aj jeho prenikol Boží duch, takže šiel v prorockom vytržení ďalej, kým neprišiel do Nájotu v Ráme.
24 Aj on sa povyzliekal a bol v prorockom vytržení pred Samuelom. Celý deň a celú noc ležal nahý. Preto sa hovorí: Je aj Saul medzi prorokmi?
1
Dávid ušiel z Nájotu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: Čo som vykonal, čím som sa previnil a čím prehrešil, že ma tvoj otec chce pripraviť o život?2 Povedal mu: To iste nie! Nezomrieš. Môj otec dosiaľ nepodnikol nič dôležité ani bezvýznamné, aby sa mi s tým nezveril. Prečo by mi mal práve toto zatajiť? To je vylúčené!
3 Dávid ešte prísažne vyhlásil: Tvoj otec dobre vie, že som si získal tvoju náklonnosť. Preto si myslí, že o tom Jonatán nemusí vedieť, aby sa netrápil. No akože žije Hospodin a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik.
4
Jonatán sa spýtal Dávida: Čo mám pre teba urobiť?5 Dávid navrhol Jonatánovi: Zajtra bude nov mesiaca a ja mám ako obvykle sedieť s kráľom pri stole. Dovoľ mi odísť a skrývať sa v poli až do pozajtrajšieho večera.
6 Ak by som tvojmu otcovi veľmi chýbal, povieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svojho mesta Betlehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu.
7 Ak povie: Dobre!, tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ak ho však ovládne hnev, potom vedz, že sa odhodlal na to najhoršie.
8 Urob svojmu služobníkovi láskavosť — uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom — ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi?
9 Jonatán odvetil: To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval?
10 Dávid sa spýtal Jonatána: Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo?
11 Jonatán vyzval Dávida: Poď, vyjdeme do poľa. Odišli teda obaja.
12
Jonatán uisťoval Dávida: Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť.13 No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s tvojím otcom.
14 Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel.
15 Neodním svoju priazeň od môjho domu ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.
16 Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.
17 Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba.
18
Jonatán mu povedal: Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne.19 Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel.
20 Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ.
21 Potom pošlem mládenca s príkazom: Choď pohľadať tie šípy. Ak mu výslovne poviem: Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich, vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin.
22 No ak mládencovi poviem: Šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin.
23 Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.
24
Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine.25 Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Saula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne.
26 V ten deň Saul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.
27 Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Saul syna Jonatána: Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?
28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema.
29 Povedal: Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov. Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu.
30 Vtedy sa Saul rozhneval na Jonatána a povedal mu: Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke.
31 Kým bude Izajov syn žiť na zemi, neobstojíš ty ani tvoje kráľovstvo. Teraz pošli poňho, daj ho priviesť ku mne, lebo je synom smrti.
32
Jonatán sa spýtal svojho otca Saula: Prečo má zomrieť? Čo spáchal?33 Saul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol. Vtedy Jonatán pochopil, že jeho otec sa rozhodol Dávida zabiť.
34 Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil.
35 Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec.
36 Prikázal mu: Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím. Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp.
37 Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: Šíp by mal byť ďalej od teba.
38 Jonatán znova zavolal na chlapca: Nestoj, poponáhľaj sa. Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.
39 Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid.
40 Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: Choď, zanes to do mesta.
41 Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid.
42 Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom.
1
Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta.2 Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achímelekovi. Achímelek vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: Prečo si sám a nikto nie je s tebou?
3 Dávid odvetil kňazovi Achímelekovi: Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril. Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú.
4 Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.
5 Kňaz odvetil Dávidovi: Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?
6 Dávid odpovedal kňazovi: Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.
7 Nato mu kňaz dal posvätný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými.
8 V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Saulových služobníkov, Doég Edómsky, vedúci spomedzi Saulových pastierov.
9 Dávid sa ešte spýtal Achímeleka: Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.
10 Kňaz povedal: Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Éla. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet. Dávid povedal: Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!
11
Dávid sa v ten deň dal pred Saulom na útek a prišiel ku gátskemu kráľovi Akíšovi.12 Akíšovi služobníci však povedali: Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci:
Saul porazil svoje tisíce,13
Dávid si zapamätal tie slová a dostal strach z gátskeho kráľa Akíša.14 Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na dvere brány a púšťal po brade sliny.
15 Akíš povedal svojim služobníkom: Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli?
16 Nemám azda dosť pomätencov, že mi privádzate tohto, aby tu vystrájal? Ten má vojsť do môjho domu?
1
Dávid odtiaľ ušiel a uchýlil sa do jaskyne v Adulláme. Keď sa o tom dozvedeli jeho bratia a celá rodina, zašli za ním.2 Pripojili sa k nemu všetci prenasledovaní, všetci zadlžení a všetci nespokojní ľudia. Spolu ich bolo asi štyristo a on sa stal ich vodcom.
3 Odtiaľ odišiel Dávid do moábskej Micpy a moábskeho kráľa požiadal: Dovoľ, aby môj otec a moja matka zostali u vás, kým nezistím, ako so mnou naloží Boh.
4 Dávid ich priviedol k moábskemu kráľovi a bývali s ním, kým sa on zdržiaval v pevnosti.
5
Prorok Gád povedal Dávidovi: Nezdržiavaj sa v pevnosti, ale choď do Judska. Dávid šiel a prišiel do lesa Cheret.6
Saul sa dopočul, že Dávida videli aj s mužmi, čo boli s ním. Saul vtedy sedel pod tamariškou na kopci v Gibei. V ruke mal kopiju a všetci jeho služobníci stáli okolo neho.7 Saul povedal služobníkom, čo boli okolo neho: Dobre počúvajte, Benjamínovci. Neponúkal aj vám všetkým Izajov syn polia a vinice? Neustanovil aj vás všetkých za tisícnikov a stotníkov?
8 Všetci ste sa sprisahali proti mne. Nebolo nikoho, kto by ma upozornil, že môj syn uzavrel zmluvu s Izajovým synom. Nikto z vás nemal so mnou súcit a neprezradil, že môj syn podnietil môjho služobníka k vzbure, aby sliedil za mnou, ako je to dodnes.
9
Vtom sa ozval Doég Edómsky, ktorý stál medzi Saulovými služobníkmi: Videl som Izajovho syna, keď prišiel do Nóbu k Achítubovmu synovi Achímelekovi.10 Pre neho žiadal radu od Hospodina a Dávidovi dal aj potraviny i meč Filištínca Goliáša.
11 Nato si dal kráľ predvolať Achítubovho syna, kňaza Achímeleka, i celú jeho rodinu, kňazov z Nóbu a tí všetci prišli ku kráľovi.
12
Saul povedal: Syn Achítubov, dobre počúvaj. Ten odvetil: Tu som, pane.13 Saul mu povedal: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj Izajov syn tým, že ste dali Dávidovi chlieb i meč a pre neho ste žiadali radu od Hospodina, aby povstal proti mne a chystal mi úklady, ako je to dnes?
14 Achímelek odvetil kráľovi: Máš medzi služobníkmi spoľahlivejšieho než je Dávid, kráľov zať a veliteľ tvojej telesnej stráže, ktorý požíva úctu v celom tvojom dome?
15 Či som sa iba dnes prvýkrát pre neho utiekal k Bohu o radu? Veru nie! Nech neupodozrieva kráľ svojho služobníka a celú moju rodinu. Veď tvoj služobník nemal o tom všetkom ani potuchy.
16 Kráľ mu však povedal: Achímelek, ty i celá tvoja rodina musíte zomrieť.
17 Kráľ prikázal bežcom, ktorí ho obklopovali: Obkľúčte a pobite Hospodinových kňazov, lebo držia s Dávidom. Hoci vedeli, že je na úteku, neoznámili mi to. No služobníci kráľovi nechceli vystrieť ruku proti Hospodinovým kňazom a pozabíjať ich.
18
Kráľ povedal Doégovi: Pristúp teda sám a pobi kňazov! Doég Edómsky pristúpil a sám ich pobil. V ten deň usmrtil osemdesiatpäť mužov, čo nosili ľanový efód.19 Mečom vyhubil i kňazské mesto Nób, mužov i ženy, deti i dojčatá, voly, osly i ovce.
20 Zachránil sa iba jeden syn Achímeleka, syna Achítubovho, menom Ebjatár, ktorý ušiel k Dávidovi.
21 Ebjatár priniesol Dávidovi správu o tom, že Saul povraždil Hospodinových kňazov.
22 Dávid povedal Ebjatárovi: Už vtedy, keď tam bol Doég Edómsky, som vedel, že to určite udá Saulovi. Nesiem zodpovednosť za všetkých členov tvojej rodiny.
23 Zostaň pri mne a neboj sa! Každý, kto ohrozuje môj život, ohrozuje aj tvoj život. Pri mne budeš v bezpečí.
1
Dávidovi priniesli správu: Filištínci bojujú proti Keíle a plienia humná.2 Dávid si žiadal radu od Hospodina: Mám ísť a pobiť týchto Filištíncov? Hospodin Dávidovi odpovedal: Choď, pobiješ Filištíncov a zachrániš Keílu.
3 Dávidovi muži však namietali: Už tu v Judsku tŕpneme strachom, a čo v Keíle, keď nastúpime proti bojovým útvarom Filištíncov?
4 Dávid sa znovu utiekal o radu u Hospodina. Hospodin mu odpovedal: Vstaň, zostúp do Keíly, lebo ti Filištíncov vydám do rúk.
5 Dávid odišiel s mužmi do Keíly, zaútočil na Filištíncov, odohnal im dobytok a pripravil im zdrvujúcu porážku. Tak Dávid oslobodil obyvateľov Keíly.
6
Keď Achímelekov syn Ebjatár utekal k Dávidovi do Keíly, niesol so sebou aj efód.7 Saulovi hlásili, že Dávid vstúpil do Keíly. Saul povedal: Hospodin mi ho vydal do moci. Tým, že vošiel do mesta, ktoré má bránu a závory, sám sa zatvoril.
8 Saul vyzval všetok ľud na bojovú výpravu proti Keíle, aby Dávida i jeho družinu obľahli.
9 Keď sa Dávid dozvedel, že Saul mu chystá zákerný úder, prikázal kňazovi Ebjatárovi: Prines efód.
10 Dávid povedal: Hospodin, Bože Izraela! Tvoj služobník počul, že Saul hodlá vstúpiť do Keíly a pre neho chce zničiť mesto.
11 Vydajú ma Keílčania do jeho rúk? Príde sem Saul, ako to počul tvoj služobník? Hospodin, Bože Izraela, oznám to svojmu služobníkovi. Hospodin odpovedal: On príde.
12 Dávid sa spytoval: Vydali by Keílčania mňa i moju družinu Saulovi do rúk? Hospodin odpovedal: Vydali.
13 Potom Dávid a jeho šesťsto mužov odišli z Keíly a potulovali sa z miesta na miesto. Keď Saul dostal správu, že sa Dávid stiahol z Keíly, výpravu zrušil.
14
Dávid sa spočiatku zdržiaval na ťažko prístupných miestach na púšti; potom aj v pohorí na púšti Zíf. Hoci Saul po celý ten čas sliedil za ním, Boh mu ho nevydal do rúk.15 Dávid si uvedomil, že cieľom Saulovej výpravy bolo pripraviť ho o život, a preto bol v Chórši na púšti Zíf.
16
Vtedy sa Saulov syn Jonatán vybral za Dávidom do Chórše, aby ho v Božom mene povzbudil.17 Povedal mu: Neboj sa, lebo ruka môjho otca Saula ťa nedostihne. Staneš sa kráľom nad Izraelom a ja budem tvojím zástupcom. Vie to i môj otec Saul.
18 Obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid zostal v Chórši a Jonatán odišiel domov.
19
Zífania prišli k Saulovi do Gibey so správou: Dávid sa skrýva u nás v Chórši v ťažko prístupných pevnostiach, a to na kopci Chakíla, južne od Ješimóna.20 Ak teda, kráľ, sa ti tak veľmi žiada ta ísť, choď. My sa už postaráme, aby sa dostal do rúk kráľa.
21 Saul povedal: Ste požehnaní od Hospodina, lebo ste mali so mnou súcit.
22 Len choďte a vytrvalo pokračujte ďalej. Zistite presné miesto, kde sa zdržiava a osobu, ktorá ho tam videla. Počul som, že je veľmi ľstivý.
23 Pozorne prehľadajte všetky skrýše, kde by sa mohol skryť, a vráťte sa ku mne so spoľahlivými údajmi. Potom pôjdem s vami, a ak bude v krajine, budem po ňom pátrať medzi všetkými judskými rodinami.
24 Zífania odišli od Saula domov. Dávid sa vtedy so svojimi mužmi nachádzal na púšti Maón v Arábe, južne od Ješimóna.
25 Saul so svojimi mužmi odišiel na prieskum. Keď to hlásili Dávidovi, zišiel nižšie ku skale a zdržiaval sa na púšti Maón. Dopočul sa o tom Saul a tam prenasledoval Dávida.
26 Pritom Saul postupoval po jednom úbočí vrchu, Dávid a jeho muži po druhom. Dávid musel urýchlene ujsť Saulovi. Saul a jeho muži obkľučovali Dávida a jeho mužov a chceli ich zajať.
27
Vtom prišiel k Saulovi posol s odkazom: Ponáhľaj sa, lebo do krajiny vtrhli Filištínci.28 Saul prestal prenasledovať Dávida a šiel proti Filištíncom. Preto nazvali to miesto: Skala rozdelenia.
1
Dávid odtiaľ odišiel a zdržiaval sa na ťažko prístupných miestach pri Én-Gedi.2 Keď sa Saul vrátil z prenasledovania Filištíncov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én-Gedi.
3 Saul si vybral tritisíc mužov z celého Izraela a šiel pátrať po Dávidovi a jeho družine východne od Skál kozorožcov.
4 Tak prišiel ku košiarom oviec pri ceste, kde bola jaskyňa. Saul ta vošiel na potrebu. Dávid a jeho družina sedeli v úzadí jaskyne.
5 Muži hovorili Dávidovi: Toto je deň, o ktorom ti vravel Hospodin: Vydám ti do moci nepriateľa. Nalož s ním, ako sa ti páči! Dávid vstal a nebadane odrezal cíp Saulovho plášťa.
6 Mal však výčitky svedomia, že odrezal cíp Saulovho plášťa.
7 Svojej družine povedal: Nech ma Hospodin chráni, aby som svojmu pánovi, Hospodinovmu pomazanému, niečo také vykonal a napadol ho. Je predsa Hospodinov pomazaný.
8 Týmito slovami zahriakol Dávid svoju družinu a nedovolil im postaviť sa proti Saulovi. Nato Saul opustil jaskyňu a odišiel svojou cestou.
9
Neskôr opustil jaskyňu i Dávid a zavolal za Saulom: Môj pán a kráľ! Saul sa obzrel a Dávid padol tvárou a poklonil sa.10 Dávid vyčítal Saulovi: Prečo dbáš na reči ľudí, ktorí tvrdia, že Dávid ťa chce zabiť.
11 Práve v tento deň si sa presvedčil na vlastné oči, že ťa dnes v jaskyni vydal Hospodin do mojej moci. Muži naliehali, aby som ťa zabil, no ja som ťa ušetril. Povedal som si: Nepovstanem proti svojmu pánovi, lebo je to Hospodinov pomazaný.
12 Otče môj, len sa dobre pozri na cíp svojho plášťa, čo mám v ruke. Z toho, že som ho odrezal a teba nezabil, sa môžeš presvedčiť, že ti nechcem škodiť ani ublížiť. Neprehrešil som sa proti tebe, ty však sliediš po mne, aby si ma pripravil o život.
13 Nech medzi mnou a tebou rozhodne Hospodin a nech nad tebou vykoná pomstu za mňa. Moja ruka sa ťa však nedotkne.
14 Ako hovorí staré príslovie: Zločinu sa dopúšťajú zločinci. No moja ruka sa ťa nedotkne.
15 Za kým sa to vypravil kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Zdochnutého psa, jednu blchu!
16 Nech teda rozhodne Hospodin a nech rozsúdi medzi mnou a tebou, nech preskúma a vedie môj spor, nech ma vyslobodí z tvojej moci.
17
Keď Dávid prestal dohovárať Saulovi, ten sa spýtal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Saul sa pustil do hlasného náreku.18 Dávidovi povedal: Ty si spravodlivejší než ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ale ja som sa ti odplácal zlom.
19 Dnes si dokázal svoju dobrotu. Hospodin ma vydal do tvojej moci, ale ty si ma nezabil.
20 Keď niekto stretne svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Nech ti Hospodin odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal.
21 Teraz už viem naisto, že sa staneš kráľom a pod tvojím vedením bude kráľovská moc Izraela pevná.
22 Preto mi teraz odprisahaj pred Hospodinom, že nevyhubíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z môjho rodu.
23 Dávid to Saulovi odprisahal. Nato odišiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpili do skalného úkrytu.
1
Keď Samuel zomrel, zhromaždil sa celý Izrael a oplakával ho. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid potom vstal a odišiel na púšť Páran.2
Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec.3 Ten muž sa volal Nábal a jeho žena Abígajil. Kým žena bola veľmi rozumná a pekná, muž bol surovec hrubého správania; bol to Kálebovec.
4 Keď sa Dávid na púšti dozvedel, že Nábal strihá svoje ovce,
5 dal desiatim mládencom príkaz: Vyjdite do Karmela a pozdravte odo mňa Nábala.
6 Môjmu bratovi zaželajte: Maj sa dobre, i tvoj dom, i všetko, čo je tvoje!
7 Počúvam, že máš práve strihačov. Tvoji pastieri sa donedávna zdržovali pri nás. Nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo po celý čas ich pobytu v Karmeli.
8 Spýtaj sa svojich pastierov a povedia ti! Nech si získajú tvoju náklonnosť. Prichádzame vo vhodnom čase. Obdaruj, prosím, svojich služobníkov a svojho syna Dávida niečím, čo máš poruke.
9 Dávidovi mládenci prišli, predniesli všetky tie slová Nábalovi a čakali.
10 Nábal sa však na Dávidových služobníkov osopil: Kto je Dávid a kto Izajov syn? Dnes je mnoho sluhov, čo ušli od svojich pánov.
11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso zo zabitého stáda, čo je pripravené pre strihačov, a dať mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú?
12 Dávidovi mládenci sa vydali na spiatočnú cestu. Pri svojom návrate mu vyrozprávali všetko, čo sa stalo.
13 Dávid prikázal družine: Nech si každý pripáše meč. Všetci vrátane Dávida si teda pripásali meč. Za Dávidom kráčalo okolo štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri výstroji.
14
Ktosi z mládencov však Nábalovu ženu Abígajil upozornil: Len si pováž! Dávid nechal po posloch pozdraviť nášho pána z púšte, ale ten ich odbil.15 Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Neobťažovali nás a po celý čas, čo sme popri nich na poli chodievali, nič sa nám nestratilo.
16 Po celý čas, čo sme pri nich pásli ovce, nám boli vo dne i v noci hradbou.
17 Dôkladne teda pouvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozprávať.
18 Abígajil vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť mier praženého zrna, sto hrúd sušených hrozienok i dvesto figových koláčov. Naložila to na osly.
19 Sluhom prikázala: Choďte vopred, ja pôjdem za vami. Svojmu mužovi Nábalovi to však neoznámila.
20
Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stretla.21 Dávid práve hovoril: Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nábal na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré.
22 Nech Boh potresce nepriateľov Dávida a nech ešte pridá, ak zo všetkých Nábalových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.
23 Keď Abígajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem.
24 Hodila sa mu k nohám a vravela: Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová.
25 Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nábal a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane.
26 Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nábal tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána.
27 Prijmi teraz tento dar, ktorý tvoja služobnica prináša svojmu pánovi. Nech slúži na úžitok mládencom, ktorí kráčajú v šľapajach môjho pána!
28 Odpusť trúfalosť svojej služobnice! Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého.
29 Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku.
30 Keď potom splní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, čo o tebe povedal, ustanoví ťa za vojvodcu nad Izraelom.
31 Nemusíš sa znepokojovať ani si vyčítať, že si prelial krv, aby si tak môj pán pomohol. Keď Hospodin preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu.
32 Dávid odpovedal Abígajil: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti,
33 nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť.
34 Hospodin, Boh Izraela, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti, celkom iste by Nábalovi nezostal nikto z mužského rodu.
35 Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad.
36
Keď prišla Abígajil k Nábalovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala.37 Ráno, keď Nábal vytriezvel z opojenia, jeho žena mu vyrozprávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň.
38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábala, takže zomrel.
39 Keď sa Dávid dopočul o Nábalovej smrti, zvolal: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý rozriešil spor pre urážku, ktorú vyslovil Nábal, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nábalovu zlobu na jeho vlastnú hlavu. Dávid vyslovil Abígajil svoje prianie vziať si ju za ženu.
40 Dávidovi služobníci prišli k Abígajil do Karmela a povedali jej: Posiela nás k tebe Dávid, chce si ťa vziať za ženu.
41 Ona vstala, poklonila sa tvárou po zem a povedala: Tvoja služobnica je tu ako slúžka, pripravená umývať nohy služobníkom svojho pána.
42 Abígajil rýchlo vstala, vysadla na osla, v sprievode svojich piatich slúžok nasledovala poslov Dávida a stala sa jeho ženou.
43 Dávid sa oženil aj s Achínoam z Jezreela a obe sa stali jeho ženami.
44 Saul dal svoju dcéru Míkal, Dávidovu ženu, Paltímu, synovi Lajišovmu, ktorý bol z Gallímu.
1
Zífania prišli k Saulovi do Gibey so správou: Dávid sa skrýva na kopci Chakíla oproti Ješimónu.2 Saul sa vybral na púšť Zíf. Sprevádzalo ho tritisíc vybraných izraelských mužov, ktorí tam mali vyhľadať Dávida.
3 Saul sa utáboril na kopci Chakíla pri ceste oproti Ješimónu. Dávid sa zdržiaval na púšti, keď zbadal, že Saul prišiel za ním na púšť.
4 Dávid vyslal mužov na výzvedy a presvedčil sa, že Saul je naozaj tam.
5 Nato sa Dávid odobral na miesto, kde táboril Saul. Uvidel miesto, kde sa uložil Saul a veliteľ jeho vojska Abnér, syn Nérov. Saul ležal uprostred tábora a ľud táboril vôkol neho.
6 Dávid oslovil Chetitu Achímeleka a Cerújinho syna a Jóabovho brata Abíšaja: Kto zíde so mnou k Saulovi do tábora? Abíšaj odpovedal: Ja pôjdem s tebou.
7 Keď Dávid s Abíšajom vnikli v noci k ľudu, Saul ležal a spal uprostred tábora, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho.
8
Abíšaj povedal Dávidovi: Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem, druhý úder nemusím dať.9 Dávid však odvetil Abíšajovi: Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?
10 Dávid dodal: Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie.
11 Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!
12 Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Saul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok.
13
Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich14 a zavolal na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, odpovieš mi? Abnér odvetil: Kto si, že voláš na kráľa?
15 Dávid povedal Abnérovi: Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť?
16 Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!
17 Saul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: Je to tvoj hlas, syn môj Dávid? Odpovedal: Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!
18 Pokračoval: Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal?
19 Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: Choď si slúžiť iným bohom!
20 Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak, ako sa poľuje v horách na jarabicu.
21 Saul povedal: Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.
22 Dávid povedal: Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu.
23 Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. On ťa dnes vydal do mojej moci, no nechcel som napadnúť Hospodinovho pomazaného.
24 Vedz, že ako som si dnes vážil tvoj život, tak si aj môj život váži Hospodin, ktorý ma vyslobodí z každej tiesne.
25 Saul povedal Dávidovi: Buď požehnaný, syn môj Dávid! Svoj cieľ istotne dosiahneš. Dávid šiel potom svojou cestou a Saul sa vrátil domov.
1
Dávid uvažoval: Možno ma Saul predsa len raz zabije. Najlepšie teda bude, keď sa hneď uchýlim do krajiny Filištíncov. Potom bude Saul márne po mne pátrať po celom území Izraela, a tak uniknem jeho ruke.2 Dávid sa vydal na cestu a prešiel so šesťsto mužmi, ktorí boli s ním, ku gátskemu kráľovi Akíšovi, synovi Maóka.
3 V Gáte pri Akíšovi sa usadil Dávid i jeho muži, každý so svojou rodinou, Dávid so svojimi dvoma ženami, s Achínoam z Jezreela a s Abígajil z Karmela, ženou po Nábalovi.
4 Keď Saulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gátu, prestal po ňom pátrať.
5 Dávid povedal Akíšovi: Ak som si získal tvoju priazeň, nech ma umiestnia niekde na vidieku, kde by som sa usadil. Tvoj služobník nemusí bývať pri tebe v kráľovskom meste.
6 V ten deň mu dal Akíš Ciklag. Preto Ciklag dodnes patrí judským kráľom.
7 Dávidov pobyt na území Filištíncov trval vcelku rok a štyri mesiace.
8
Dávid so svojou družinou prepadával Gešúrejov, Girzejov a Amálekov, ktorí odpradávna obývali územie, cez ktoré sa ide do Šúru a Egypta.9 Dávid tú krajinu pustošil, neponechával nažive muža ani ženu, brával ovce i dobytok, osly, ťavy i šatstvo a potom sa vracal k Akíšovi.
10 Na Akíšovu otázku: Koho ste dnes prepadli? Dávid odpovedal: Južnú časť Judska, južnú časť Jerachmeela a južnú časť Kénijcov.
11 Dávid nenechal nažive muža ani ženu. Nevodieval ich do Gátu, lebo si povedal: Mohli by o nás podať správu o tom, čo povystrájal a ako sa správal Dávid po celý čas svojho pobytu na území Filištíncov.
12 Akíš však dôveroval Dávidovi, lebo si myslel: Dávid si získal takú zlú povesť u svojho izraelského ľudu, že navždy zostane mojím služobníkom.
1
V tom čase zhromaždili Filištínci svoje vojská do boja proti Izraelu. Akíš povedal Dávidovi: Iste vieš, že sa musíš so mnou i so svojimi mužmi zúčastniť na vojenskej výprave.2 Dávid odpovedal Akíšovi: Určite sám spoznáš, čo dokáže tvoj služobník! Akíš povedal Dávidovi: Doživotne ťa ustanovujem za svojho telesného strážcu.
3
Samuel zomrel a celý Izrael ho oplakával. Pochovali ho v jeho meste, v Ráme. Saul odstránil z krajiny vyvolávačov duchov zomrelých a veštcov.4 Keď sa Filištínci zhromaždili, utáborili sa v Šunéme. Saul zhromaždil celý Izrael a s ním sa utáboril v Gilbóe.
5 Keď Saul uvidel tábor Filištíncov, zľakol sa a srdce sa mu veľmi rozbúšilo.
6 Saul hľadal radu u Hospodina, ale ten mu neodpovedal ani v snoch, ani prostredníctvom urímu, ani prostredníctvom prorokov.
7 Svojim služobníkom povedal: Vyhľadajte mi nejakú vyvolávačku duchov, zájdem k nej a jej sa spýtam. Služobníci mu povedali: Jedna z tých, čo vyvolávajú duchov, je v Én-Dóre.
8 Saul sa prestrojil, obliekol si iné šaty, odišiel spolu s dvoma mužmi a v noci prišli k tej žene. Povedal jej: Vešti mi pomocou ducha mŕtveho. Vyvolaj mi sem toho, koho ti označím.
9 Žena mu však odpovedala: Iste vieš, čo urobil Saul a ako vyplienil z krajiny vyvolávačov duchov a veštcov. Prečo ma chceš pripraviť o život? Chceš ma zabiť?
10 Saul jej musel prisahať na Hospodina: Akože žije Hospodin, za toto sa ti nič zlé nestane.
11 Žena sa spýtala: Koho ti mám vyvolať? Odpovedal: Vyvolaj mi Samuela.
12 Keď žena uzrela Samuela, prenikavo vykríkla a povedala Saulovi: Prečo si ma oklamal? Veď ty si Saul!
13 Kráľ jej povedal: Neboj sa! Čo vidíš? Žena odpovedala Saulovi: Akési božstvo vidím vystupovať zo zeme.
14 Ďalej sa jej spýtal: Ako vyzerá? Odpovedala: Vystupuje akýsi starec zahalený do plášťa. Saul si uvedomil, že je to Samuel. Poklonil sa tvárou po zem a vzdal mu poctu.
15 Samuel povedal Saulovi: Prečo ma znepokojuješ a vyvolávaš? Saul odpovedal: Som vo veľkej tiesni. Filištínci útočia proti mne, Boh sa odo mňa odvrátil a neodpovedá mi už ani prostredníctvom prorokov a snov. Zavolal som ťa, aby si mi povedal, čo mám robiť.
16 Samuel nato odvetil: Prečo sa pýtaš mňa, keď sám Hospodin od teba odstúpil a stal sa tvojím nepriateľom?
17 Hospodin iba koná, čo prostredníctvom mňa predpovedal. Vytrhol ti z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu, Dávidovi.
18 Keďže si neposlúchol Hospodina a neupokojil si jeho pálčivý hnev proti Amálekom, preto s tebou Hospodin naloží dnes takto:
19 Spolu s tebou vydá Hospodin do rúk Filištíncov aj Izrael. Zajtra budeš i so svojimi synmi u mňa. Hospodin vydá Filištíncom do rúk aj izraelské vojsko.
20 Tu sa odrazu Saul, ako bol dlhý, zvalil na zem. Samuelove slová ho vydesili. Okrem toho bol zoslabnutý, lebo celý deň a celú noc nič nejedol.
21 Vtedy pristúpila k Saulovi žena a keď videla, že je veľmi zdesený, povedala: Pozri, tvoja služobnica ťa poslúchla a svoj život vystavila nebezpečenstvu, lebo som poslúchla slová, ktoré si mi povedal.
22 Teraz poslúchni, prosím, aj ty svoju služobnicu. Prinesiem ti kúsok chleba, zajedz si, aby si sa posilnil a mohol sa vydať na cestu.
23 On sa však zdráhal a povedal: Nebudem jesť. Jeho služobníci i tá žena ho však vytrvalo ponúkali, kým ich neposlúchol. Potom vstal zo zeme a sadol si na posteľ.
24 Žena mala doma vykŕmené teľa. Hneď ho zabila, vzala aj múku, zamiesila ju a napiekla z nej nekvasené chleby.
25 Predložila to Saulovi a jeho služobníkom. Tí sa najedli, vstali a ešte v tú noc odišli.
1
Filištínci zhromaždili všetky svoje vojská do Aféku, kým Izraeliti táborili pri prameni v Jezreeli.2 Filištínske kniežatá postupovali na čele stočlenných a tisícčlenných jednotiek, ale Dávid a jeho družina spolu s Akíšom šli poslední.
3 Filištínski velitelia sa pýtali: Čo sú to za Hebreji? Akíš im odpovedal: Je to predsa Dávid, služobník izraelského kráľa Saula, ktorý je už dlhší čas, ba roky mojím stúpencom. Odkedy prebehol ku mne, až dodnes mu nemôžem nič vyčítať.
4 Velitelia Filištíncov sa na neho rozhnevali a rozkázali mu: Pošli toho muža preč, nech sa vráti na miesto, ktoré si mu určil. Nech nejde s nami do boja, mohol by sa v boji obrátiť proti nám. Veď čím by si získal priazeň svojho pána, ak nie hlavami našich mužov?
5 Je to ten istý Dávid, ktorého ospevovali pri tanci:
Saul pobil svoje tisíce,6
Akíš si zavolal Dávida a povedal mu: Akože žije Hospodin, si statočný a bol by som rád, keby si sa so mnou zúčastňoval na vojenských výpravách. Odvtedy, ako si prišiel ku mne, až dodnes som totiž nenašiel na tebe nič zlé. Lenže kniežatám sa nepozdávaš.7 Vráť sa teda a choď v pokoji. Nerob nič proti filištínskym kniežatám.
8 Dávid povedal Akíšovi: Čo som urobil a čo môžeš vyčítať svojmu služobníkovi od nástupu do tvojich služieb dodnes, že nesmiem ísť do boja proti nepriateľom svojho pána, kráľa?
9 Akíš Dávidovi odvetil: Viem to. Páčiš sa mi, si ako Boží anjel. No filištínski velitelia trvali na tom, že nesmieš ísť s nami do boja.
10 Vstaň teda zavčasu ráno, ty i služobníci tvojho pána, čo prišli s tebou, a za brieždenia odíďte.
11 Dávid so svojimi mužmi včasne vstal a vydal sa na spiatočnú cestu do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezreela.
1
Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amálekovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili.2 Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali.
3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení.
4 Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania.
5 Aj obe Dávidove ženy, Achínoam z Jezreela a ženu po Nábalovi Abígajil z Karmela, odvliekli do zajatia.
6 Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu.
7 Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, synovi Achímelekovmu: Prines mi efód! Ebjatár mu ho teda priniesol.
8 Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju? Odpoveď znela: Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.
9 Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili.
10 Dávid pokračoval v prenasledovaní Amálekov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór.
11 V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody.
12 Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dva hrozienkové koláče. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu.
13
Dávid sa ho spýtal: Komu patríš a odkiaľ si? Odpovedal mu: Som mladý Egypťan, sluha istého Amáleka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil.14 Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kálebovcov a vypálili sme Ciklag.
15 Dávid sa spýtal: Mohol by si ma k tej horde zaviesť? On odvetil: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.
16 Keď ho ta priviedol, Amálekovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska.
17 Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli.
18 Dávid zachránil všetko, čo Amálekovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy.
19 Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť.
20 Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: To je Dávidova korisť!
21 Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú.
22 No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.
23 Dávid však povedal: Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk.
24 S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.
25 To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes.
26 Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov.
27 Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Rámot-Negeve, v Jattíre,
28 v Aróeri, v Sifmóte, v Eštemóe,
29 v Rákale, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénijcov,
30 v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáku,
31 v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.
1
Filištínci bojovali proti Izraelu. Izraelskí muži zutekali pred nimi a pobití padali na pohorí Gilbóa.2 Filištínci prenasledovali Saula a jeho synov. Filištínci zabili Saulových synov Jonatána, Abínadaba a Malkíšuu.
3 Boj proti Saulovi sa zosilnil. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho zranili.
4 Saul prikázal svojmu zbrojnošovi: Vytas meč a prebodni ma, aby neprišli tí neobrezanci, neprebodli ma a nezneuctili. Zbrojnoš však nechcel, lebo sa veľmi bál. Saul teda vzal svoj meč a hodil sa naň.
5 Keď zbrojnoš videl, že je Saul mŕtvy, aj on sa vrhol na svoj meč a zahynul s ním.
6 V ten deň spolu so Saulom zahynuli jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho muži.
7 Keď izraelskí muži, ktorí boli na druhej strane údolia a za Jordánom, videli, že sa izraelskí muži dali na útek a že Saul i jeho synovia zahynuli, opustili mestá a utiekli. Prišli Filištínci a usadili sa v nich.
8 Na druhý deň prišli Filištínci olúpiť pobitých, našli Saula a jeho troch synov na pohorí Gilbóa.
9 Saulovi odťali hlavu a vzali jeho výzbroj. Oboje dali nosiť po krajine Filištíncov. Túto dobrú správu dali oznamovať v ich modlárskom chráme a medzi ľudom.
10 Jeho výzbroj uložili v Aštartinom chráme a jeho mŕtve telo zavesili na hradby Bét-Šeánu.
11 Keď sa obyvatelia Jábeš-Gileádu dozvedeli, čo urobili Filištínci Saulovi,
12 vybrali sa všetci bojovníci a po celonočnom pochode sňali mŕtve telo Saula a jeho synov z hradieb Bét-Šeánu. Keď prišli do Jábeša, tam ich spálili.
13 Potom vzali ich kosti, pochovali ich v Jábeši pod tamariškou a sedem dní sa postili.