1

¹ Najznamenitešia pieseň z piesní Šalamúnových."

² Oj, aby ma bozkal bozkom z bozkov svojich úst! Lebo tvoja ľúbosť je lepšia ako víno."

³ Čo do vône sú tvoje masti výborné; tvoje meno rozliata masť, preto ťa milujú devy."

⁴ Tiahni ma, a pobežíme za tebou. Kráľ ma uviedol do svojich komnát; plesať a radovať sa budeme v tebe; spomínať budeme tvoju ľúbosť viac ako víno; úprimne a právom ťa milujú."

⁵ Čierna som, ale krásna, dcéry Jeruzalema, jako stány Kédara, jako čalúny Šalamúnove."

⁶ Nehľaďte na mňa, že som počerná, že ma opálilo slnko! Synovia mojej matky sa rozpálili hnevom proti mne: postavili ma, za strážcu strážiť vinice, a svojej vlastnej vinice som nestrážila."

⁷ Nože mi oznám ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš, kde dávaš rozložiť sa svojmu stádu na poludnie? Lebo prečo mám byť ako zahalená pri stádach tvojich druhov?"

⁸ Jestliže nevieš, oj, ty najkrásnejšia medzi ženami, nuž vyjdi po stopách drobného stáda a pas svoje kozľatá popri bývaniskách pastierov."

⁹ Paripe vo vozoch faraonových ťa pripodobňujem, moja priateľko!"

¹⁰ Krásne sú tvoje líca v ozdobných poveskoch, tvoje hrdlo v perlových náhrdelníkoch."

¹¹ Narobíme ti zlatých retiazok s bodkami striebra.-"

¹² Dokiaľ sedel kráľ za svojím stolom, môj nardus vydával svoju vôňu."

¹³ Viazaničkou myrrhy mi je môj milý; dlie na mojich prsiach."

¹⁴ Cyprovým strapcom mi je môj milý vo viniciach En-gedi."

¹⁵ Hľa, čiže si krásna, moja priateľko; hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice."

¹⁶ Hľa, krásny si, môj milý, áno, utešený, i naša loža zelená."

¹⁷ Hrady našich domov cedry, naše trámy jedle."

2

¹ Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí."

² Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami."

³ Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu."

⁴ Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska."

⁵ Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky."

⁶ Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma."

⁷ Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela."

⁸ Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch."

⁹ Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu."

¹⁰ Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!"

¹¹ Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla."

¹² Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi."

¹³ Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!"

¹⁴ Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna."

¹⁵ Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete."

¹⁶ Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,"

¹⁷ dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera."

3

¹ Na svojej loži po nociach hľadala som toho, ktorého miluje moja duša; hľadala som ho, ale som ho nenašla."

² Nože tedy nech vstanem a obídem po meste; po námestiach a po uliciach budem hľadať toho, ktorého miluje moja duša. Hľadala som ho, ale som ho nenašla."

³ Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste. Či ste nevideli toho, ktorého miluje moja duša?"

⁴ Len čo som odišla od nich, našla som toho, ktorého miluje moja duša. Chopila som sa ho a nepustila som ho, dokiaľ som ho nedoviedla do domu svojej matky a do izby tej, ktorá ma počala."

⁵ Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela."

⁶ Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte jako stĺpy dymu; okadená myrrhou a kadivom nad každý prach kupca-voninára?"

⁷ Hľa, posteľ Šalamúnova: šesťdesiat junákov vôkol nej z junákov Izraelových."

⁸ Všetci narábajú mečom, vycvičení v boji; každý má svoj meč pri svojom boku zo strachu vnoci."

⁹ Nosidlo si spravil kráľ Šalamún z dreva Libanona."

¹⁰ Jeho stĺpy porobil zo striebra, jeho operadlo zo zlata, jeho sedisko z purpuru, jeho vnútrajšok je vystlaný láskou od dcér Jeruzalema."

¹¹ Vyjdite a vidzte, dcéry Siona, kráľa Šalamúna v korune, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho veselia a v deň radosti jeho srdca."

4

¹ Hľa, krásna si, moja priateľko, hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice zpod tvojho závoja, tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;"

² tvoje zuby jako stádo strihaných oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila;"

³ tvoje rty sú jako šarlátový povrázok, dvakrát farbený, a tvoje ústa krásne, jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja;"

⁴ tvoje hrdlo jako veža Dávidova, vystavená na zbrojáreň: tisíc štítov visí na nej, všetky veľké štíty junákov;"

⁵ dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami."

⁶ Dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene, odídem k vrchu myrrhy a k vŕšku kadiva."

⁷ Celá si krásna moja priateľko, a nie je na tebe vady."

⁸ So mnou s Libanona, nevesto, so mnou s Libanona prijdeš; budeš sa dívať s vrchola vrchu Amány, s vrchola vrchu Šeníra a Hermona, s peleší ľvov, s vrchov pardov."

⁹ Jala si moje srdce, moja sestro, nevesto, jala si moje srdce jedným svojím okom, jedným nákrčníkom svojeho hrdla."

¹⁰ Jaká krásna je tvoja ľúbosť, moja sestro, nevesto! O koľko lepšia tvoja ľúbosť ako víno a vôňa tvojich mastí nad všetky voniny!"

¹¹ Tvoje rty kvapkajú najčistejším medom, nevesto; med a mlieko pod tvojím jazykom a vôňa tvojeho rúcha jako vôňa Libanona."

¹² Zahrada, zamknutá na závoru, moja sestro, nevesta, zamknutý srub, zapečatená studňa."

¹³ Tvoje výhonky rajskou zahradou granátových jabloní so skvostným ovocím, s cypry a s nardami,"

¹⁴ nardu a šafranu, voňavej trsti a škorice s každým stromovím, vydávajúcim kadivo, myrrhy a aloe so všetkými najvýbornejšími vecami voňavými."

¹⁵ Oj, ty prameňu zahrád, studňo živých vôd a tečúcich s Libanona!"

¹⁶ Zobuď sa, severu, a prijdi, juhu, prevej moju zahradu, nech tečú jej voniny, aby prišiel môj milý do svojej zahrady a jedol svoje skvostné ovocie."

5

¹ Prišiel som do svojej zahrady, moja sestro, nevesto, sbieram svoju myrrhu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedzte, priatelia, pite a napite sa hojne, milí!"

² Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci."

³ Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?"

⁴ Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním."

⁵ Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory."

⁶ Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval."

⁷ Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry."

⁸ Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Že som nemocná od lásky."

⁹ Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak zaväzuješ prísahou?"

¹⁰ Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc."

¹¹ Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran;"

¹² jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;"

¹³ jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu;"

¹⁴ jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obložené zafírami;"

¹⁵ jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry;"

¹⁶ jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!"

6

¹ Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ženami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou."

² Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie."

³ Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami."

⁴ Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami."

⁵ Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;"

⁶ tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila,"

⁷ jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja."

⁸ Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ženín, a mladiciam neni počtu;"

⁹ ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ženiny, a chválily ju."

¹⁰ Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami?"

¹¹ Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone."

¹² Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho kniežatského ľudu."

7

¹ Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech sa podívame na teba! Čo by ste sa mali dívať na Šulamitku jako na kolotanec Machanajima?!"

² Oj, aké sú krásne tvoje kroky v ľahkej obuvi, kniežacia dcéro! Zaokruhlenia tvojich bedier ako ozdobné zápony, dielo rúk umelca;"

³ tvoje lono okrúhla čaša, ktorej nikdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj život hromada pšenice, obložená ľaliami;"

⁴ dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny;"

⁵ tvoje hrdlo jako veža zo slonovej kosti; tvoje oči jazerá v Chešbone pri bráne Bat-rabbím; tvoj nos ako veža Libanona, ktorá hľadí smerom na Damašek;"

⁶ tvoja hlava na tebe jako Karmel a splývajúce vlasy tvojej hlavy jako šarlát; kráľ je spútaný tými kaderami."

⁷ Oj, aká si krásna a jaká utešená, ó, lásko, medzi rozkošami!"

⁸ Tá tvoja postava je podobná palme a tvoje prsia strapcom hrozna."

⁹ Povedal som: Vyjdem na palmu, chytím sa jej vetví, a nechže sú tedy tvoje prsia jako strapce viniča a vôňa tvojho dychu jako vôňa jabĺk,"

¹⁰ a tvoje ústa jako najlepšie víno, ktoré ide môjmu milému priamo, hýbe rtami spiacich."

¹¹ Ja som svojho milého, a jeho túžba sa nesie ku mne."

¹² Poď, môj milý, vyjdime do poľa, prenocujme vo vsiach."

¹³ Vstaneme skoro ráno a pojdeme do viníc, pozrieme, či kvitne vinič, či sa roztvoril vinný kvet, či kvitnú granátové jablone; tam ti dám svoju ľúbosť."

¹⁴ Ľúbostné jabĺčka vydávajú vôňu, a nad našimi dverami všelijaké skvostné ovocie, nové i staré, ktoré som tebe, môj milý, zachovala."

8

¹ Oj, aby si mi bol ako brat, ktorý ssal na prsiach mojej matky! Keď by som ťa našla vonku, bozkala by som ťa; ani by mnou neopovrhovali pre to."

² Pojala by som ťa a doviedla by som ťa do domu svojej matky; vyučoval by si ma, a ja by som ti dala piť z voňavého vína korenného, z nového vína sladkého zo svojich granátových jabĺk."

³ Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica by ma objímala."

⁴ Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema; načo by ste budily a načo prebudily moju lásku, dokiaľ by sama nechcela?!"

⁵ Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte, ktorá sa podopiera na svojho milého? Pod jabloňou som ťa zobudila; tam ťa svíjajúc sa v bolestiach porodila tvoja matka, tam sa v bolestiach svíjala tá, ktorá ťa porodila."

⁶ Polož ma jako pečať na svoje srdce, jako pečatný prsteň na svoje rameno, lebo láska je silná jako smrť, tvrdá jako peklo žiarlivosť; jej blkot je blkotom ohňa, plameňom Hospodinovým."

⁷ Ani mnohé vody nemôžu uhasiť lásku, a rieky jej nezatopia. Keby niekto dával všetko imanie svojho domu za lásku, opovrhli by ním."

⁸ Máme malú sestru, ktorá ešte nemá pŕs. Čo učiníme svojej sestre v deň, v ktorý ju budú nahovárať?"

⁹ Keby bola múrom, postavili by sme na nej baštu zo striebra, a keby bola dverami, privreli by sme ich doskou z cedry."

¹⁰ Ja som múrom, a moje prsia sú jako veže. Vtedy som bola v jeho očiach ako tá, ktorá našla pokoj."

¹¹ Šalamún mal vinicu v Bál-hamone, vydal vinicu strážcom, aby každý donášal za jej ovocie tisíc striebra."

¹² Ale moja vinica, ktorú ja mám, je predo mnou. Ten tisíc nech je tebe, Šalamúne, a dvesto tým, ktorí strážia jej ovocie."

¹³ Ty, ktorá bývaš v zahradách, druhovia načúvajú na tvoj hlas; daj, nech počujem!"

¹⁴ Utekaj, môj milý, a buď podobný srne alebo mladému jeleňu na vrchoch vonín."