1

1 Ynymerohpyry moro oneneryme, jepe kurã mase Teopiro.

Imehnomo a Jezu ehtopõpyry poko tymerose pape pokona."

2 Imehnõ omiry etaryke tyya xine tutuarõtase toto, Jezu enehpõkõ omiry etaryke tyya xine. Apitoryme Jezu maro aehtyã omiry etaryke tyya xine, pape pokona morohne tymerose eya xine."

3 Naeroro, Teopiro, morohne poko tãtamorepase jexiryke emero porehme, pape merõko ase oneneryme, zuaro oehtohme,"

4 ãmorepatopõpyry zae ehtoh waro oehtohme.

"

5 Teopiro, osemazuhme imerõko ase Zakaria poko, ipyty poko roropa, enara.

Pake Erote Juteapõkõ tuisaryme kynexine. Zakaria roropa Ritonõpo maro oturuketyme kynexine. Apia parỹpyryme kynexine roropa. Emero Apia pakomotyã Ritonõpo maro oturuketyme toh kynexine. Zakaria pyty Izapeu kynexine, Arão parỹpyry kynexine."

6 Mokaro oxipytyme toh kynexine. Ritonõpo a kure rokẽ toh kynexine. Ritonõpo omipona toh kynexine roropa ipunaka, inymeropohpyry omipona roropa toh kynexine."

7 Morarame tumũkue pyra toh kynexine emũkuasaromepyra Izapeu exiryke. Kunumixime toehse nohpo, tamuxime roropa inio. Enara toh kynexine.

"

8 Morarame Ritonõpo maro oturutoh tao toerohtoh poko Zakaria kynexine, Ritonõpo maro oturuketyme toexiryke. Toerohse ynororo, Apia parỹpyry tõ maro."

9 Morarame Zakaria tymenekase toto a Ritonõpo maro oturutoh kurã taka omõketyme, ixtaratu panõ zahkatohme roropa apõ pona tõturutohme Ritonõpo maro. Toipe toto, torẽnase moro poko. Naeroro tomõse Zakaria moro taka oturuse."

10 Moro myhto oximõmãkõ oturũko roropa toh kynexine Ritonõpo a ixtaratu panõ zatyryhtao."

11 Morarame Ritonõpo nenyokyhpyry toeporehkase. Tõsenepose eya. Xikihme kynexine ixtaratu zahkatoh apotunuru wino."

12 Mokyro eneryke Zakaria a kynoserehne. Kynenaroxitapane roropa ynororo."

13 Yrome ynara tykase Ritonõpo nenyokyhpyry eya,

—Enaromyra exiko, Zakaria. Õturutopõpyry totase Ritonõpo a mana, poeto poko. Morara exiryke opyty poetoẽme exĩko mana. Enurũko mana, orutuame. Morara exiryke Joãome esehpako."

14 Tãkye exĩko matose mokyro enurusẽ poko. Imehnõ roropa tuhkãkõ tãkye exĩko mã toto."

15 Imehxo mokyro enẽko Ritonõpo mana. Naeroro eukuru jehnahpyry onẽpyra monehtane. Ritonõpo zuzenu imaro exĩko mana aenurutopõpyry poe ro."

16 Tuhkãkõ Izyraeu tõ Ritonõpo poko enetupuhpõko ropa mana, toto esẽme enetupuhpõko ropa mana aomipona toto ehtohme."

17 Osemazuhme ytoytõko mana Kuesẽkõ oehtãne. Orẽpyra roropa exĩko mana. Ritonõpo zuzenu imaro, urutõ Eria maro ehtopõpyry saaro. Aomiry etaryke tyya xine typoenõke exiketõ mã typoenõ tõ maro oxiehno pyra exĩko ropa mã toto. Aomiry etaryke roropa tyya xine Ritonõpo omipona pyra exiketõ mã tyyrypyrykõ se pyra exĩko mã toto. Zae toexirykõ se rokẽ exĩko mã toto. Aomiry etaryke tyya xine Kuesẽkõ poetory to tosẽkõ oepyry eraximapitõko mã toto, tykase Ritonõpo nenyokyhpyry eya.

"

18 Yrome ynara tykase Zakaria Ritonõpo nenyokyhpyry a,

—Emũkuãkohxo nary ke hano? Oty rĩkohxo hko hmã oenetupuhtohme ya? Tamuxime reh toehse ahse. Kunumixime roropa kuh ypyty mah, emũkuapỹme, tykase Zakaria eya.

"

19 Mame ynara tykase Ritonõpo nenyokyhpyry Zakaria a,

—Ywy ase Kapirieu, Ritonõpo ẽpataka exikihmakety ase. Eya tonyohse ywy ourutohme, tõmiry kurã ekarotohme oya repe."

20 Yrome jomiry ajohpã sã menetupuhno. Emero tyrĩko Ritonõpo mana jomihpyryae ro. Onenetupuhpyra oexiryke tõmire pyra exĩko mase ipunaka. Mynyhme rokẽ mase exĩko omũkuru enurutoh ponãmero, tykase Ritonõpo nenyokyhpyry eya.

"

21 Morarame oximõmãkõ Zakaria eraximãko toh kynexine. Osenetupuhnõko toto,

—Oty pokohkoh okynã nae, Ritonõpo maro oturutoh tao? tykase toto oxime rokene."

22 Morarame tutũtase ropa tahtao, toto anaomiropyra kynexine, tõmikehse toexiryke. Mame Ritonõpo maro oturutoh tao Ritonõpo nenyokyhpyry enetopõpyry eya tonetupuhse eya xine. Mame tõmikehse toexiryke tomary ke rokẽ mokaro turuse ropa Ritonõpo nenyokyhpyry oehtopõpyry poko.

"

23 Morarame toerohtoh poko tõtyhkase tahtao Ritonõpo maro oturutoh tao, toytose ropa ynororo tytapyĩ taka."

24 Moromeĩpo ipyty Izapeu poetoẽme toehse. 5me nuno taropose eya tũtara tytapyĩ tae."

25 Ynara tykase ynororo,

—Kure Ritonõpo jyrĩko ropa mana. Ihxipỹke exiase. Jemũkuatohpopyra kunumixime toehse. Yrome jehtopõpyry tymyakãmase tãkye jehtohme poetoẽme jexiryke, tykase tyya rokene.

"

26 Morarame 6me nuno Izapeu tuesapare ahtao Kapirieu tonyohse ropa Ritonõpo a, Nazare pona, Karirea rãnaka."

27 Nohpo zurutohme tonyohse mokyro Ritonõpo nenyokyhpyry, orutua kõ poko exipitopỹ zurutohme oryxi. Mokyro esety Maria kynexine. Joze nerenanopyry kynexine. Tawi parỹpyryme kynexine Joze."

28 Morarame nohpo a toytose Ritonõpo nenyokyhpyry.

—Oehno kene! tykase. —Oserehpyra ke exiko orymo. Kuesẽkõ amaro mana, kure rokẽ oriry se mana. Opyno mana, tykase ynororo eya.

"

29 Mame Ritonõpo nenyokyhpyry eneryke tyya, aomiry etaryke roropa tyya torẽtyke toehse Maria. Toemynyhmase. “Otara nyka hko hmose?” tykase tukurohtao."

30 Ynara tykase Ritonõpo nenyokyhpyry eya,

—Enaromyra exiko, Maria. Opynanohnõko Ritonõpo mana."

31 Poetoẽme exĩko mase. Emũkuãko mase orutuame. Jezume ke mesehpatase."

32 Tuisamehxo exĩko mana. Ritonõpo mũkuru imehxo exiketyme esehtõko imehnõ mana. Emero esẽme tyripõko roropa Kuesẽkõ Ritonõpo mana. Tytamuru Tawi ehtopõpyry sã exĩko mana."

33 Jako pakomotyã tuisaryme roropa exĩko mana jũmãme. Toto esẽme exikehpyra mana, tykase Kapirieu eya.

"

34 —To! tykase Maria eya. —Orutua kõ poko exipitopyra ase. Otãto keh morara exĩko nae? tykase, toemynyhmase.

"

35 Ynara tykase Ritonõpo nenyokyhpyry eya ropa,

—Ritonõpo zuzenu oehnõko mana oya. Ijamitunuru poe emũkuãko mase. Morara exiryke, “Kurã nymyry mosero,” ãko imehnõ mana. Ritonõpo mũkurume esehpãko mã toto."

36 Etako ke, oekyry Izapeu kunumixime mã repe. Emũkuapitopyra mã repe. Yrome emũkuãko mana. Poetoẽme ynororo toehse 6me nuno,"

37 emero tyriry waro Ritonõpo exiryke, tykase.

"

38 Ynara tykase Maria,

—Kuesẽkõ poetoryme ase. Tõmihpyryae ro ah morara jyrino. Tyriry se tahtao tyrĩko mana, tykase ynororo. Mame Ritonõpo nenyokyhpyry toytose ropa.

"

39 Moromeĩpo Maria tãtakimase. Mame toytose Juteapõ pona, ypy tõ rãnaõ pona."

40 Morarame toeporehkase tahtao, Zakaria tapyĩ taka tomõse. Izapeu taomirose eya."

41 Mame Maria omiry totase tyya ahtao, imũkuru zuakuru ao pau pau tykase. Mame Izapeu kurohtaka Ritonõpo zuzenu tomõse."

42 Opore ynara tykase Izapeu eya,

—Kurãme mase tyrise, imehnõ nohpo motye, Ritonõpo mũkuru ẽme oexiryke. Kurãme tyrise roropa omũkuru mana, awakuruaono."

43 Opoetoryme rokẽ sã ywy, Kuesẽkõ ẽme oexiryke. Kure Ritonõpo ya, tooehse roropa xiaro ya oexiryke."

44 Taomirose oya jahtao umũkuru pau pau nykano tãkye exiryke."

45 Kuesẽkõ omiry totase oya. Zae aomiry ehtoh tonetupuhse roropa oya. Morara exiryke tãkye mase. Tõmihpyryae ro tyrĩko Ritonõpo mana emero, tykase Izapeu.

"

46 Mame toremiase Maria Ritonõpo netaryme,

—Etakure ase eremiãko.

Imehxo mã jesemy, Ritonõpo.

Ynororo rokẽ kure mana, ãko ase ukurohtao.
"

47

Tãkye kuhse ase Ritonõpo poko,

ypynanohneme aexiryke. Ypyno mana.
"

48

Typoetory tonese kure Ritonõpo a imepyra jahtao ro.

Taroino emero ynara ãko toh mã ypoko.

“Mokyro nohpo kure kuhse tyrise Ritonõpo a,” ãko mã toto ypoko.
"

49

Jamihme Ritonõpo mana. Tuhke jakorehmase.

Kurãme nymyry mana.
"

50

Imehnõ pyno roropa Ritonõpo mana.

Tõmipona exiketõ pyno kuhse mana.

Pakatokõ pyno kynexine.

Seromatokõ pyno roropa mana.

Moromeĩpo ypakomotyã pyno exikehpyra mana.

Mya otuotuhponãmãko mana.
"

51

Tyjamitunuru enepõko mana.

“Kure ase, imehnõ motye,” kananõ tahpahpose eya imehxo se toto exiryke.
"

52

Ahno tõ tuisary tuisame pyra tyripose ropa eya.

Jamihme exiketõ tuisame pyra tyripose ropa eya.

Yrome, “Tuisame pyra ase. Ime pyra ase,” kananõ tuisame tyrise eya.
"

53

Omise exiketõ tautuhmase kurã ke.

Yrome tymõkomokã tonyohse ropa eya tymõkomoke pyra ropa, tomahpõke pyra roropa.
"

54

Yrome typoetory tõ Izyraeu tõ typynanohse eya tõmihpyryae ro,

pake morara katopõpyryae ro kytamurukomo a.
"

55

Kytamuru ekepyry Aparão typynanohse roropa eya.

Ipakomotyamo typynanohse eya roropa jũme,tykase Maria.

"

56 Morarame 3me nuno taropose Maria a moroto Izapeu maro. Morotoino toytose ropa ynororo tytapyĩ taka ropa.

"

57 Morarame Izapeu toxietũtose ahtao tonuruse ynororo orutuame. Tãkye toehse toto, jekyry tomo."

58 Epe tõ roropa tãkye toehse.

—Aimo eny kure tyrise, takorehmase Ritonõpo a, tykase toto.

"

59 Mame 8me tõmehse ahtao poeto aĩpotapihpyry sahkase tooehse jekyry tomo, “Mose Ritonõpo poetoryme,” katohme. Mame Zakariame esehpary se toh kynexine repe, jũ esetyae ro, repe."

60 Yrome,

—Na, arypyra, tykase jeny. —Joãome ro esety mana, tykase.

"

61 Mame ynara tykase toto eya,

—Oty katohme? Oekyry to htao Joãome tosehke pyra mã toto ipunaka, tykase toto eya."

62 Morarame tomary ke tõturupose toto a jumy a,

—Onokyme mose esehpãko sytatou? tykase toto.

"

63 Mame pape tapoise tyya ahtao ynara tymerose jumy a,

—Joãome mose esety, tykase ynororo.

—To! tykase toto, tõsenuruhkase toto."

64 Morarame axĩ toekurãkase ropa ynororo. Taomitanohpose ropa.

—Kure Ritonõpo mana, tykase ynororo."

65 Moro eneryke tyya xine tonaroxitapãse toto morotõkomo, jekyry tomo, emero. João enurutopõpyry tokãtose eya xine ypy tõ poro, Jutea po."

66 Morarame morohne etahpõkõ morohne poko tõsenetupuhse toto yronymyryme. Ynara tykase toto poeto poko,

—Otara mokyro exĩko nah? Orẽpyra exiketyme mã otarãme, tykase toto, Ritonõpo jamitunuru imaro ehtoh waro toexirykõke.

"

67 Morarame Zakaria maro toehse Ritonõpo zuzenu yronymyryme, poeto zũ maro. Ynara tykase ynororo Ritonõpo zuzenu poe, imeĩpo aehtoh poko,
"

68

—“Kure mase,” sykatone Ritonõpo a,

“Yna esẽme mase, Izyraeu esẽme!” sykatone eya.

Typoetory tõ akorehmatohme tooehse ynororo iirypyrykõ korokatohme, toto myhpokatohme ropa samo.
"

69

Kypynanohnekõ enehpone kyya xine.

Orẽpyra exikety mokyro.
Tawi parỹpyryme ynororo.
"

70

Ynara tykase Ritonõpo pake, typoetory tõ omihpyryae,
"

71

“Opynohtorỹko ase opoko xine pyra ozehnotokõ ehtohme.

Jamihme ozehnotokõ ahtao ro opynanohtorỹko ase oryhmara xine toto ehtohme.
"

72

Kure oritorỹko ase.

Iirypyryme ro awahtao xine ro awãnohpyra xine ase,” tykase kytamurukomo a.

Morara katopõpyry poko wenikehpyra mana.

Tõmihpyryae ro mana.
"

73

Morara tykase Ritonõpo kytamurukõ Aparão a,

“Ekurehpyra ase.
"

74

Opynanohtorỹko ase ozehnotokõ opoko xine pyra ehtohme.

Ekurehpyra ase,” tykase ynororo.

“Ãkorehmatorỹko ase, imehnõ zuno pyra oehtohkõme jomiry poko awahtao xine,” tykase.
"

75

“Ãkorehmatorỹko ase kure oehtohkõme

zae rokẽ oehtohkõme yneneryme, oorikyrykõ ponãmero,” tykase Ritonõpo Aparão a,tykase Zakaria toremiaryme.

"

76 Mame tumũkuru a ynara tykase Zakaria,

—Aimo, Ritonõpo poe urutõme exĩko mase, Kuesẽkõ imehxo exikety poe.
Osemazuhme sã ytõko mase Kuesẽkõ esemary akorokaneme samo,

ipoetory tõ tuarõtatohme tosẽkõ oehtoh poko.
"

77

Toto zuruneme ytõko mase,

iirypyrykõ korokary poko Ritonõpo a ipynanohtohkõme.
"

78

Ynara exiryke, kypyno xine Ritonõpo mana,

iirypyryme ro kuahtao xine, poeto pitiko pyno jũkõ ehtoh samo.

Naeroro xixi ẽmepyry sã mokyro Kypynanohnekõ oehnõko mana.
"

79

Saereh ãko xixi kapu ae emero pona, sero nono pona.

Moro saaro mã Kypynanohnekomo.

Emero kuenetorỹko mana.

Toorikyrykõ zuno exiketõ pynanohnõko roropa mana.

Enaromyra toto rĩko ropa mana, torẽtyke pyra toto rĩko roropa mana,tykase Zakaria tumũkuru a.

"

80 Morarame kure imũkuru tuãtase. Zumo tuãtase. Yronymyryme Ritonõpo omipona toehse roropa ynororo. Mame ahno esao pyra ehse ynororo ytopyra ro tahtao Izyraeu tõ amorepase.

"

2

1 Morarame Seza Aukuxtu tuisa konõtome kynexine, emero pata tõ esẽme. Mame pape tymerose eya emero patapõkõ neneryme. Taropose eya pata tõ punero. Ynara tykase,

—Atamurukõ enurutopõpyry pona ytotoko ropa emero porehme, oesetykõ meropotohme ypapẽ pokona, tykase ynororo tymerose pape pokona."

2 Moro poko onukuhpitopyra ro tahtao pape tymerose eya, tuhke typoetory exiry waro toehtohme. Typoetory kuhtoh tymeropose eya, Xireniu kowenatume ahtao Xiria po. Xiria nono esety."

3 Naeroro ahno emero toytose tytamurukõ enurutopõpyry pona, tosetykõ meropose tuisa papẽ pokona.

"

4 Joze roropa toytose Nazare poe, Karirea poe. Nazare Karirea rãnaõ kynexine. Toytose ynororo Berẽ pona, Jutea rãnaka. Morotona toytose Tawi enurutopõpyry pona Tawi parỹpyryme toexiryke."

5 Tosetykõ meropose toytose ynororo tynerenanopyry maro, Maria maro. Poetoẽme ynororo, Ritonõpo mũkuru ẽme. Enurusasaka toehse."

6 Morarame Berẽ pona toehse tahtao xine, tõxietũtopitose rahkene. Tonuruse rahkene moroto."

7 Aemũkuapitory kynexine orutuame. Ahno eky tapyĩ tao tonuruse ynororo katonõ nyhtoh pehme exiryke. Mame tumũkuru tãtose jeny a kamisa ke. Pui napyry ẽ aka tyrise eya inyhmatohme tosake pyra toexirykõke.

"

8 Morarame kaneru erase tõ Berẽ ehpio kynexine. Tokykõ enery poko tõmehse toto, moroto ona po."

9 Moroto toto ahtao Ritonõpo nenyokyhpyry tõsenepose eya xine. Ritonõpo ezuru a tyeipose toto. Epona xine saereh tykase kaino. Saereme potu toehse. Syh tykase toto. Tõserehse toto saerehkane eneryke tyya xine."

10 Yrome ynara tykase Ritonõpo nenyokyhpyry eya xine,

—Oserehpyra ke ehtoko. Omi kurã ekarose oehno oya xine, tãkye oehtohkõme. Imehnõ roropa tãkye exĩko mana porehme."

11 Sero koko tao nenuruno, opynanohnekomo. Atamurukõ Tawi enurutopõpyry po nenuruno. Ritonõpo nymenekahpyry Kyrixtu mokyro. Kuesẽkõme inymenekahpyry."

12 Mame mosero poko enetupuhnõko matose, ynara eneryhtao oya xine. Enurusenã enẽko matose kamisa ke tãtose. Tohrame mana pui nahpatoh tao. Ourutorỹko ase ipoko enese oytotohkõme, tykase eya xine ynororo.

"

13 Mame mõtoino rokẽ kapuaõkõ imehnõ tõsenepose eya xine. Ritonõpo nenyokyhpyry tomo. Morarame toremiase toto, kapuaõkomo, Ritonõpo kure exiry poko. Ynara tykase toto toremiase,
"

14

—Kure kuhse mase Ritonõpo, kapuaono.
Nonopõkõ torẽtyke pyra riponeme mase.

Kure rokẽ toto riponeme mase roropa,tykase toto toremiarykohtao, kapuaõkomo.

"

15 Morarame toremiaxĩpo xine tõnuhse ropa toto tosaka xine kapu aka. Mame ynara tykase kaneru erase tomo tyya xine rokene,

—Ehmaropa ty Perẽ pona. Poeto senetatose, Ritonõpo nekarohpyry, tykase toto.

"

16 Morarame toytose toto axiny, poeto enurusenã enese. Mame toeporehkase toto. Tonese eya xine pui tõ nahpatoh tao. Moroto roropa jeny tynio maro."

17 Mame mokyro tonese tyya xine ahtao, tãkye toehse toto. Morarame toytose ropa toto. Ritonõpo nenyohtyã oturutopõpyry tokarose eya xine emero netaryme. Poeto enurusẽ roropa tokarose eya xine."

18 Morarame kaneru tõ erase omiry etaryke tyya xine, tõsenuruhkase toto emero porehme.

—To! ajohpe pyra roh nexiahse, tykase toto."

19 Morarame mokaro omihpyry poko wenikehpyra Maria kynexine. Morohne poko tõsenetupuhse ynororo."

20 Morarame toytose ropa kaneru erase tomo. Toytorykõ ropahtao toremiase toto. Ynara tykase toto Ritonõpo a,

—Kure kuhse mase, Ritonõpo. Imehxo mase, tykase toto, toremiarykohtao. Tãkye toehse toto tynenehpyrykõ poko, tynetahpyrykõ poko roropa, Ritonõpo nenyokyhpyry omiry zae toehse exiryke.

"

21 Pake, “Jezume esehpako,” tykase Ritonõpo nenyokyhpyry Maria a, emũkuapitopyra ro ahtao. Morara exiryke 8me tõmehse ahtao tosehpase Jezume, esehpapotopõpyryae ro. Jaĩ potapihpyry tysahkapose jũmane a tytamurukõ omi poe.

"

22 (22-23) Morarame 40me aenurutopõpyry tõmehse ahtao, Jezu tarose jũmane a. Jerusarẽ pona toytose toto typyty maro. Jezu tarose enepotohme Ritonõpo maro oturuketomo a Moeze omihpyryae ro. Ynara tymeropose pake Ritonõpo a, “Orutuame tonuruse ahtao, osemazuhme ahtao, umũkurume mã exĩko,” tykase. Morara exiryke Jezu tarose Jerusarẽ pona, ekarotohme Ritonõpo a, imaro oturutoh taka, “Mose omũkurume nase,” katohme eya."

23 (-)"

24 Naeroro asakoro utukuimo tarose eya xine tynekarorykõme Ritonõpo a, Ritonõpo nymeropohpyry omipona toehtohkõme. Ynara tymeropose Ritonõpo a pake, “Orutua osemazupu tonuruse ahtao, oeky ekaroko ymaro oturukety a, ekarotohme ya, asakoro utukuimo. Arypyra ahtao, imepỹ utukuimo panõ ekaroko,” tykase pake.

"

25 Moroto kynexine orutua Jerusarẽ po. Mokyro esety Ximeão. Ritonõpo zuzenu imaro kynexine. Kure ynororo, Ritonõpo omipona roropa. Izyraeu tõ pynanohne eraximãko kynexine, Kyrixtu eraximãko, Izyraeu tõ kurãkary enery se toexiryke orihpyra ro tahtao."

26 Pake ro ynara tykase Ritonõpo zuzenu eya, “Orihpyra mase aporo. Ynymenekahpyry enẽko mase aporo, Kyrixtu enẽko. Imeĩpo orihnõko mase,” tykase eya. Morara katopõpyry tonetupuhse Ximeão a, “Orihpyra ase, Ritonõpo nymenekahpyry onenepyra ro jahtao,” tykase ynororo tukurohtao."

27 Mame Ritonõpo zuzenu poe toytose ynororo Ritonõpo maro oturutoh taka. Moroto ynororo ahtao jẽ tõ tooehse. Tumũkuru Jezu tonehse. Moeze omihpyry poe tynekarory ekarose toytose toto. Mame Jezu tonese eya jẽ enao."

28 Mame tapoise eya. Ynara tykase ynororo Ritonõpo a,

—Kure rukukuh Ritonõpo nae.
"

29

(29-30) Seromaroro õmihpyryae ro onenehpohpyry enẽko ase rahkene, orihpyra ro jahtao.
Amonohkara mase.

Jenuru ke nymyry onenehpohpyry enẽko ase,
seropõkõ pynanohneme.

Morara exiryke tãkye ase.

Torẽtyke pyra exi rahkene jorikyry poko.
"

30 (-)"

31

Õsenetupuhtopõpyryae ro mosero tonehpose oya emero tonesẽme.
"

32

Tozurẽ sã exĩko mã mose.
Juteutõkara amorepãko roropa mana zae toto osenetupuhtohme,

kure toto ehtohme roropa.

Izyraeu tõ roropa imehxo tyrĩko toh mana,tykase Ximeão Ritonõpo a.

"

33 Mame morara kary etaryke tyya xine tõsenuruhkase toto, Joze jẽ maro."

34 (34-35) Morarame ynara tykase Ximeão,—Papa kapuaono, kure rokẽ moxiã tyriko, tykase ynororo. Mame ynara tykase ynororo Maria a,—Pake mose poeto tymenekase Ritonõpo a. Yrome tuhkãkõ Izyraeu tõ ise pyra exĩko toh mana ipunaka. Naeroro toto enahkapõko Ritonõpo mana. Imeĩpo omoro roropa atasamãko mase. Okurohtao jetũ exĩko mase tapema ke tuohpyry samo, tykase Ximeão Maria a. —Yrome tuhkãkõ ise exĩko mã toto. Tãkye exĩko mã toto ipoko. Mose pokoino toemynyhmatohkõ toh mana, tykase Ximeão Maria a."

35 (-)"

36 Moroto roropa toehse kunumiximano, esety Ana, Panueu ẽxihpyry. Azee parỹpyry roropa kynexine. Ritonõpo omiry ekaroneme roropa kynexine. Pytỹpome roropa ynororo. Apitoryme tyniotase. Yrome 7me jeimamyry toehse ahtao toorihse inio."

37 Mame 84me ikonopory taropose eya. Ritonõpo maro oturutoh onurumekara toehse, saereme, koko, enara. Kure Ritonõpo tyrise eya. Amotyryae rokẽ otuhnõko roropa kynexine tõtururuke Ritonõpo maro."

38 Morarame toeporehkase ynororo. Moroto poeto tonese eya jẽ maro,

—Kure rukukuh na Ritonõpo, tykase ynororo. Poeto poko tõturuse roropa ynororo Jerusarẽpõkõ pynanohne eraximananõ netaryme.

"

39 Moromeĩpo tõtyhkaxĩpo xine toytose ropa toto tosaka xine, Ritonõpo nymeropohpyry poe tynekarohpyrykõ ekaroxĩpo. Toytose ropa toto Nazare pona, Karirea rãnaka ropa."

40 Mame imũkuru tuãtase, tomesetase roropa. Jamihme roropa toehse ynororo. Tutuarõtase roropa. Otupipyra toehse. Ritonõpo tymaro exiryke, kure tyrise eya.

"

41 Mame jeimamyry punero Maria tõ ytosene Jerusarẽ pona, Paxikoa otuhtopõpo ritohme tyya xine. (Paxikoa kary Ejitu poe Izyraeu tõ oehtopõpyry poko wenikehpyra ehtoh poko.)"

42 Mame 12me tyeimãse ahtao tyse maro toytose Jezu Jerusarẽ pona, otuhtopõpo ritohme ropa tyya xine. Ytosene toto."

43 Morarame otuhtopõpo riry poko tõtyhkase tahtao xine toytose ropa toto, tosaka xine. Jezu rokẽ tamoreme tõxinomopose moroto Jerusarẽ po. Tuaro pyra jẽ tõ kynexine."

44 Tumũkuru toytose ropa tyekyry maro tokarose repe. Morarame kokonie pukuro Jezu tupise jẽ tomo a repe jekyry to htao repe. Yrome arypyra kynexine."

45 Mame onenepyra tokurehse toexirykõke, toeramase ropa toto mya roropa zupise Jerusarẽ pona ropa."

46 Mame oseruao tõmehse moroto zupiry poko rokene. Mame tonese ropa eya xine Ritonõpo maro oturutoh tao. Amorepatõkõ maro typorohse ynororo. Aomirykõ etãko roropa kynexine. Eya xine oturupõko roropa kynexine."

47 Morarame mokaro Jezu omiry etahpõkõ tõsenuruhkase toto ipoko, tuaro Jezu exiryke, otupipyra autururuke."

48 Jẽ roropa tynio maro tõsenuruhkase toto Jezu eneryke ropa. To! tykase toto. Mame ynara tykase jẽ eya,

—Aimo, oty katohme yna a motupipoase? Kupiasehxo reh omy mahro. Ynanoserepyasehxo reh opoko, oupiry poko, tykase jeny eya.

"

49 Mame tyse tozuhse eya. Ynara tykase,

—Aja, oty katohme kupiatohse? Papa maro oturutoh tao se jexiryke ytopyra exiase, jotururu se jexiryke taro, tykase Jezu."

50 Yrome aomiry onenetupuhpyra toto jeny tynio maro.

"

51 Morotoino Jezu toytose ropa imaro xine Nazare pona. Mame tyse tõ omiry tymoise rahkẽ eya. Morarame tumũkuru omiry jũme tukurãkase tukurohtaka jeny a."

52 Morarame Jezu tuãtase rahkene. Jamihme toehse. Tutuarõtase. Ritonõpo zamaro toehse. Ahno roropa zamaro toehse. Kure Ritonõpo a, kure imehnomo a roropa. Enara.

"

3

1 (1-2) Mame Ritonõpo tõturuse João a, Zakaria mũkuru a, ahno esao pyra ynororo ahtao.—Jomiry ekaroko zuaro pyra exiketomo a, tykase Ritonõpo eya.Morara tykase Ritonõpo João a Tiperiu Seza Romapõkõ tuisaryme ahtao, 15me tyeimãkapose eya tuisa konõtome. Morarame ahtao ro Pirato roropa Juteu tõ tuisaryme toehse. Te, Erote roropa Karireapõkõ tuisaryme kynexine. Te, irui Firipe Itureapõkõ tuisaryme roropa toehse, Tarakonitepõkõ tuisaryme roropa, enara. Te, Risania Apirene tõ tuisaryme roropa kynexine. Te, Anasa, Kaipa maro Ritonõpo maro oturuketõ tuisaryme roropa toehse toto. Morara toehse ahtao Ritonõpo omiry totase João a."

2 (-)"

3 Mame Joatão poro toytoytose João, kokoro rokẽ oturuse ahno tõ maro. Ynara tykase ynororo,

—Oorypyrykõ irumekatoko oẽpurihkatohkõme. Oorypyrykõ turumekase oya xine ahtao okorokatorỹko Ritonõpo mana, tykase João toytoytoryhtao Joatão poro."

4 Izaja ekepyry nymerohpyryae ro João toehse. Pake Ritonõpo poe urutõme Izaja. Ynara tymerose eya João poko pake Ritonõpo omiryme typapẽ pokona,

“Opore mokyro oturũko mana, ahno esao pyra.

Ynara ãko mana,

‘Kuesẽkõ oehsasaka mana.

Naeroro topohme osema tyritoko.
Esemahtotoko.
"

5

Jakanamã apurutoko osepune ehtohme,

ypy tõkehko inonõtotoko roropa osepune ehtohme.

Ijome exikety osema ahtao topohme tyritoko.

Osema akorokapỹ akorokatoko roropa osepune osema ehtohme.
"

6

Morarame kypyno xine Ritonõpo ehtoh enẽko imehnõ mana,

Ritonõpo nymenekahpyry enẽko, kypynanohnekomo,’ ãko mana,”me tymerose Izaja ekepyry a pake.

"

7 Morarame tuhkãkõ toytose João a osẽpurihkapose. Yrome ynara tykase João eya xine,

—Iirypyryme matose. Oty katohme Ritonõpo zuno pyra matou? Oorypyrykõ onurumekara ro matose. Ritonõpo ozehno xine ro mana. Awãnohtorỹko mana."

8 Oorypyrykõ irumekatoko. Kure ehtoko, iirypyryme pyra, oorypyrykõ turumekase oya xine exiry waro imehnõ ehtohme. Ynara kara ehtoko roropa, “Tuisamehxo Aparão ekepyry kynexine. Naeroro kuãnohpyra xine Ritonõpo mana, Aparão pakomotyãme kuexirykõke,” kara ehtoko. Ynara ãko ase oya xine, Aparão pakomotyãme senohne topu tõkehko riry waro Ritonõpo mana. Ise tahtao tyriry, tykase João eya xine."

9 —Wewe sã matose toperẽ samo. Tomeseke ehtoko. Imepỹ oehnõko mana, wywy ke wewe mity poro akohtohme, eperytara ahtao, apoto htaka ipahtohme, tykase eya xine. —Moro saaro tõmipona pyra awahtao xine awãnohtorỹko Ritonõpo mana, seromaroro, wewe toperẽkara sã awahtao xine, tykase João eya xine.

"

10 Morara kary etaryke tyya xine ynara tykase toh eya,

—Morara ahtao oty poko ynanah yna onuãnohpyra Ritonõpo ehtohme? tykase toto tõturupose.

"

11 Ynara tykase João eya xine,

—Imehnõ pyno ehtoko. Asakoro oupõkõ ahtao, toiro ekarotoko arypyra exiketomo a. Anapyrykõ roropa apiakatoko tynahkãkara napyryme, tykase eya xine.

"

12 Morarame kowenu tinerũ poko erohketõ tooehse roropa João a tõsẽpurihkapotohkõme repe. Ynara tykase toto, tõturupose eya,

—Yna ke? otara ãkohxo ynanah yna rypyry rumekary waro oehtohme? tykase toto.

"

13 Mame ynara tykase João eya xine,

—Ynara rokẽ ehtoko, zae rokẽ tineru apoitoko kowenu tinerũme. Onymotyẽkara ehtoko. Aomipona ehtoko, tykase eya xine.

"

14 Mame soutatu tõ tõturupose roropa eya. Ynara tykase toto,

—Yna ke? Otara ãko ynanah rorohpa? tykase toto. Ynara tykase João eya xine,

—Amarokomo? Ynara rokẽ ehtoko. Imehnõ onyryhmara ehtoko. Ajohpe pyra ehtoko imehnõ hxiroryhtao roropa oya xine. Osetaehkara ehtoko oerohtamitukõ apoitoh poko oya xine, tykase eya xine.

"

15 Mame Ritonõpo poe typynanohnekõ eraximãko toh kynexine. Naeroro João omiry etaryke tyya xine tõsenetupuhpitose toto João poko.

—Otarãme Ritonõpo nymenekahpyry mose kypynanohnekõme, tykase toto João poko repe."

16 Naeroro ynara tykase João eya xine,

—Arypyra, ywy kara, nakuaka rokẽ oẽpurihkatorỹko ase. Yrome imepỹ oehnõko mana ymotye kuhse exikety. Tuisamehxo mokyro exiryke isãtajã onymyhpokara ase, ihxike jexiryke, ymotye aexiryke. Mame Ritonõpo zuzenu kurã ekarõko oya xine mana. Otuarimapotorỹko mana zae oehtohkõme."

17 Arexi tõkehko tohmane sã Ritonõpo mana. Arexi kurã kurãkãko esẽ mana tytapyĩ taka. Ipihpyrỹpyry pahnõko mana apoto htaka. Moro saaro Ritonõpo kuapiakatorỹko mana. Tõmipona exiketõ menekãko mana tõmipona pyra exiketoh tae, tõmipona exiketõ jũme tymaro ehtohme. Yrome tõmipona pyra exiketõ pahnõko mana, apoto htaka, ezehpy htaka, tykase João eya xine.

"

18 Mame orẽpyra João tõturuse toto maro. Omi kurã tokarose eya xine, tyyrypyrykõ rumekatohme eya xine."

19 Imeĩpo João tõmapose Erote a ãpuruhpyry taka. Mokyro kynexine Karireapõkõ tuisaryme. Ynara kakehpyra João ehse eya, “Orui pyty poko pyra exiko,” kakehpyra, turui pyty poko aexiryke. Mokyro nohpo esety kynexine Erotia. Moro rokẽ kara poko kynexine tyyrypyry imepỹ poko roropa kynexine."

20 Morarame tyekĩtapãse Erote tyhxirose toexiryke João a. Tyyrypyry tymotyẽkase eya ãpuruhpyry taka João tõmapose exiryke tyya.

"

21 Mame ahno tõ tõpurihkakehse ahtao João a, Jezu roropa tõpurihkase eya. Moromeĩpo Tumy maro autururuhtao kapu toepiakase."

22 Morotoino Ritonõpo zuzenu tyhtose Jezu pona. Utukuimo panõ tõsenepose. Morotoino kapu poe ynara tykase Ritonõpo,

—Umũkurume nymyry mase, opyno ase ipunaka. Tãkye ase opoko, tykase kaino.

"

23 Morarame 30me tyeimãse ahtao toerohpitose Jezu, imehnõ amorepary poko. Joze mũkurume tokarose ynororo imehnomo a repe.

Joze mokyro Eri mũkuru.
"

24

Eri mokyro Matate mũkuru.

Matate mokyro Rewi mũkuru.

Rewimokyro Mauki mũkuru.

Mauki mokyro Janai mũkuru.

Janai mokyro Joze mũkuru.
"

25

Joze mokyro Matatia mũkuru.

Matatia mokyro Amoxi mũkuru.

Amoxi mokyro Naũ mũkuru.

Naũ mokyro Exiri mũkuru.

Exiri mokyro Nakai mũkuru.
"

26

Nakai mokyro Maate mũkuru.

Maate mokyro Matatia mũkuru.

Matatia mokyro Semei mũkuru.

Semei mokyro Joze mũkuru.

Joze mokyro Jota mũkuru.
"

27

Jota mokyro Joanã mũkuru.

Joanã mokyro Reza mũkuru.

Reza mokyro Zoropapeu mũkuru.

Zoropapeu mokyro Saratieu mũkuru.

Saratieu mokyro Neri mũkuru.
"

28

Neri mokyro Meuki mũkuru.

Meuki mokyro Ati mũkuru.

Ati mokyro Kozã mũkuru.

Kozã mokyro Eumatão mũkuru.

Eumatão mokyro Ere mũkuru.
"

29

Ere mokyro Jozue mũkuru.

Jozue mokyro Erieze mũkuru.

Erieze mokyro Jorĩ mũkuru.

Jorĩ mokyro Matate mũkuru.

Matate mokyro Rewi mũkuru.
"

30

Rewi mokyro Ximeão mũkuru.

Ximeão mokyro Juta mũkuru.

Juta mokyro Joze mũkuru.

Joze mokyro Jonã mũkuru.

Jonã mokyro Eriakĩ mũkuru.
"

31

Eriakĩ mokyro Merea mũkuru.

Merea mokyro Mena mũkuru.

Mena mokyro Matata mũkuru.

Matata mokyro Natã mũkuru.

Natã mokyro Tawi mũkuru.
"

32

Tawi mokyro Jese mũkuru.

Jese mokyro Opete mũkuru.

Opete mokyro Poaze mũkuru.

Poaze mokyro Sara mũkuru.

Sara mokyro Nasõ mũkuru.
"

33

Nasõ mokyro Aminatape mũkuru.

Aminatape mokyro Atimĩ mũkuru.

Atimĩ mokyro Ani mũkuru.

Ani mokyro Ezerõ mũkuru.

Ezerõ mokyro Pereze mũkuru.

Pereze mokyro Juta mũkuru.
"

34

Juta mokyro Jako mũkuru.

Jako mokyro Izake mũkuru.

Izake mokyro Aparão mũkuru.

Aparão mokyro Tera mũkuru.

Tera mokyro Nakoa mũkuru.
"

35

Nakoa mokyro Seruke mũkuru.

Seruke mokyro Rakau mũkuru.

Rakau mokyro Pareke mũkuru.

Pareke mokyro Epea mũkuru.

Epea mokyro Sara mũkuru.
"

36

Sara mokyro Kainã mũkuru.

Kainã mokyro Apaxati mũkuru.

Apaxati mokyro Sem mũkuru.

Sem mokyro Noe mũkuru.

Noe mokyro Rameke mũkuru.
"

37

Rameke mokyro Metuzarẽ mũkuru.

Metuzarẽ mokyro Enoke mũkuru.

Enoke mokyro Jarete mũkuru.

Jarete mokyro Marareu mũkuru.

Marareu mokyro Kainã mũkuru.
"

38

Kainã mokyro Enoxi mũkuru.

Enoxi mokyro Sete mũkuru.

Sete mokyro Atão mũkuru.

Atão mokyro Ritonõpo mũkuru.

"

4

1 Mame Jezu maro Ritonõpo zuzenu kynexine yronymyryme. Ijamitunuru imaro kynexine. Jezu tarose eya ahno esaka pyra Joatão mõpozakoxi."

2 Moroto Jezu tukuhpitose joroko tamuru a. 40me ẽmepyry taropose iirypyryme aehtohme repe. Otuhpyra roropa Jezu toehse. Morarame 40me tõmehse ahtao, tomitapãse ynororo.

"

3 Mame ynara tykase joroko tamuru eya,

—Ritonõpo mũkurume awahtao, senohne topu anyhtanohpoko ourume, tykase eya.

"

4 Mame Jezu a tozuhse. Ynara tykase eya,

—Arypyra. Ynara tymerose Ritonõpo omiryme, “Wyi enapyryhtao rokẽ isene exizomopyra kuzenukõ mana. Yrome Ritonõpo omipona kuahtao xine orihzomopỹme exĩko sytatose,” ãko Ritonõpo omiry, tykase Jezu eya.

"

5 Morotoino joroko tamuru a tarose ynororo ypy pona. Moro poe ahno tõ emero axĩ tonepose eya, pata tõkehko roropa tonepose eya. Ynara tykase eya,

"

6 —Eneko ke. Moxiã emero opoetoryme ekarõko ase pata tõkehko maro, tykase. —Ykyryry sero kehko repe ya ekarotyamo. Yrome ise exiketomo a ekarory se jahtao ekarõko ase."

7 Morara exiryke emero ekarõko ase oya opoetoryme toto ehtohme, oesekumuru po typorohse awahtao jẽpataka, “Kure mase, imehxo mase,” katohme ya, tykase eya joroko tamuru ajohpe rokene.

"

8 Morarame ynara tykase Jezu eya,

—Arypyra. Ynara ãko Ritonõpo omiry, “Oesẽkõ rokẽ eahmatoko, Ritonõpo. Aomipona rokẽ ehtoko roropa,” ãko Ritonõpo omiry, tykase Jezu joroko tamuru a.

"

9 Morotoino Jerusarẽ pona tarose ropa Jezu eya. Morotona Ritonõpo maro oturutoh pona tarose eya, kaetokõ pona, tapyi mypatarãnaka. Ynara tykase ynororo eya,

—Ritonõpo mũkurume awahtao, sero poe epukako nono pona."

10 Ynara tymerose exiryke Ritonõpo omiryme, “Tynenyohtyã aropõko Ritonõpo mana oewomatohme,” me tymerose."

11 Ynara roropa, “Tomarykõ ke ãpoĩko toto opupuru osetapara ehtohme topu pona,” me tymerose roropa, tykase joroko tamuru Jezu a.

"

12 Morarame Jezu a tozuhse. Ynara tykase,

—Arypyra. Ynara ãko Ritonõpo omiry, “Oesẽkõme Ritonõpo exiryke onukuhpyra ehtoko ipunaka,” ãko, tykase Jezu eya.

"

13 Mame tokurehse joroko tamuru Jezu kukuru poko. Iirypyryme onyripyra tokurehse ynororo. Mame toytose rokẽ aporo.

"

14 Morotoino toytose ropa Jezu Karirea rãnaka ropa. Imaro Ritonõpo zuzenu jamitunuru kynexine. Morarame Jezu poko tokãtose Karireapõkomo a pata tõ punero, imehnõ kurãkatopõpyry poko eya."

15 Jutea tõ atamorepatoh tao tamorepase toto eya.

—To! Kure rukukuh mose amorepato nahe? tykase toto, Jezu etananõ emero.

"

16 Morotoino Nazare pona toytose ropa Jezu, tuãtatopõpyry pona ropa. Mame oserematohae toytose ynororo atamorepatoh taka. Torẽnase ytose ynororo moro taka. Mame moro tao xikihme toehse Jezu Ritonõpo omiry sekerematohme imehnõ netaryme."

17 Mame Izaja nymerohpyry tokarose imepyny a isekerematohme eya. Mame pape typiapose eya ahtao, tynymenekahpyry tysekeremase eya, ynara tykase,
"

18

“Kuesẽkõ Ritonõpo zuzenu ymaro mana,

tymenekase jexiryke eya imehnõ amorepaneme,
etuarimaketõ amorepaneme, tõmiry kurã poko.

‘Totapuruhmakase ropa matose,’ kase tonehpose ywy ãpuruhpyrytaõkõ sã exiketomo a.

‘Tonure ropa matose,’ kase tonehpose roropa ywy tonurãkara a.

Ataosanumaketõ osanumakehpose ropa tooehse ywy.
"

19

Tonehpose roropa ywy ynara kase ipoetory tomo a, ‘Seroae opynanohtorỹko Ritonõpo mana,’”tykase Jezu, Izaja nymerohpyry tysekeremase eya.

"

20 Morotoino pape totapuruse ropa eya isekeremaxĩpo. Mame tokarose ropa orutua a, atamorepatoh erase akorehmane a. Mame typorohse ropa ynororo kohrame. Mame tonese eya xine tỹme."

21 Mame tõturupitose eya xine. Ynara tykase,

—Seromaroro sero ynysekeremahpyry ypoko kynako. Onetahpyrykõ morararo ypoko kynako, tykase Jezu eya xine.

"

22 Mame tõsenuruhkase toto,

—To! Mose nysekeremahpyry hxo reh kure kynako, tykase. Imehnõ roropa ynara tykase,

—Joze mũkuruhxo tã mosero roropa, tykase toto.

"

23 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Ynara katopõpyryae ro matose ynara ãko ya, “Opi warõme awahtao ãmoreme osepinohko,” katopõpyryae ro, morara ãko matose ya. “Kapanaũ po Ritonõpo jamitunuru tonepose oya imehnõ neneryme. Moro sã tyriko taro, oesary nymyry po,” ãko roropa matose ya, tykase Jezu eya xine.

"

24 —Yrome ynara ãko ase oya xine, urutõkõ eahmãko imehnõ mã repe. Yrome esarypõkõ mã oneahmara mã toto. (Ritonõpo omiry ekarone omiry etary se pyra imarõkõ mana.)"

25 Etatoko pahne, zae rokẽ ynara ãko ase oya xine. Pake Eria maro tuhke pytỹpo tõ kynexine Izyraeu tomo, konopo oehpyra toehse ahtao. Oseruao jeimamyry motye taropose konopo oehpyra. Moromeĩpo tỹkyryneke pyra toehse toto Izyraeu tõ esary po. Tuhke pytỹpo tõ toetuarimase."

26 Yrome eya xine Eria onenyohpyra Ritonõpo kynexine. Imepỹ pytỹpo a rokẽ tonyohse, Saretapono a rokẽ tonyohse ynororo Ritonõpo a, akorehmase. Juteukara a tonyohse ynororo Xitõ rãnaõpono a."

27 Mame tuhke roropa ipũ imotatyã moroto Izyraeu tomo Eriseu maro. Yrome toto onukurãkara tokurehse Eriseu. Naamã rokẽ tukurãkase eya. Xiriapõ roropa mokyro kynexine juteukara, tykase Jezu eya xine.

"

28 Morarame morara kary etaryke tyya xine tyekĩtapãse toto, atamorepatohtaõkomo."

29 Towõse roropa toto. Jezu tapoise eya xine. Tarose roropa pata poe eya xine kaetoko exikety jakanamãka Jezu ematohme repe tyya xine. Japery epoe kynexine pata. Moro poe Jezu emapory se toh kynexine repe."

30 Yrome imoihmãkõ rãtakuroko toytose ropa Jezu. Mame toytose ropa rahkene. Enara.

"

31 Morotoino Kapanaũ pona toytose Jezu, Karirea rãnaka. Moroto ahno tamorepase eya oserematohae rokene."

32 Mame tõsenuruhkase toto Jezu omiry etaryke tyya xine. Orẽpyra tamorepase toexirykõke eya.

—Zae mose omiry, tykase toto."

33 Moro tao atamorepatoh tao jorokohpe exikety kynexine. Tykohkohtase ynororo opore, jorokohpe toexiryke.

"

34 —Jezu Nazarepono, oty se hma yna a? Oty kase moehno? Yna enahkapose? Yna irumekako. Awaro ase. Ritonõpo mũkurume oexiry waro ase. Inenehpohpyry kurã mase, tykase jorokohpã Jezu a.

"

35 Mame ynara tykase Jezu joroko a,

—Mynyhme rokẽ exiko. Mose ae otũtako ropa, tykase eya. Mame mokyro jorokohpã tomapose joroko a nono pona repe. Yrome onyryhmara. Moromeĩpo tutũtase ropa rahkene mokyro ae. Morarame toekurãkase ropa.

"

36 Mame tõsenuruhkase toto, morotaõkõ emero. Ynara tykase toto oseya,

—Otãto puhko keh mose omiry nae? Joroko tõ tũtanohpõko ropa nae, tõmiry ke rokene. Orẽpyra toexiryke, aomiry jamihme nase, tykase toto."

37 Mame Jezu tokãtose eya xine pata tõ punero, Karirea zomye, enara.

"

38 Morotoino atamorepatoh tae toytose ropa Jezu Ximão tapyĩ taka. Ximão merenoty oxirohnõko kynexine itamurume. Mokyro kure pyra exiry tokarose Jezu a imarõkomo a.

—Mokyro ikurãkako ropa, tykase toto."

39 Mame Jezu toytose mokyro enese. Mame tõmiry ke oxirohno tymynyhpãkapose ropa eya. Axĩ towõse ropa ynororo tõxirohkehse ropa toexiryke. Mame tautuhmase ropa Jezu tomo kuranõpokara a.

"

40 Morarame kokonie pukuro imehnomo a tope tõ tonehse, kurãkõkara tonehse ikurãkatohme ropa Jezu a. Mame tomary tyrise toto pona ahtao, emero tukurãkase ropa toto eya."

41 Joroko tõ roropa tutũtanohpose ropa eya mokaro ae. Mame joroko tõ tykohtase tutũtarykõme. Ynara tykase toto,

—Ritonõpo mũkurume mase, tykase toto. Jezu waro toto, Ritonõpo nymenekahpyryme. Morara exiryke tymynyhpãkapose toto Jezu a Ritonõpo mũkurume toehtoh ekarory se pyra eya xine toexiryke.

"

42 Mame ẽmepyryme pata poe Jezu toytose toiroro toehtohme tapyi pyra exikety pona. Morarame ahno tomo a tupise ynororo. Mame toporyse ropa tyya xine ahtao, turumekarykõ se pyra toh kynexine Jezu a."

43 Yrome ynara tykase Jezu eya xine,

—Ritonõpo omiry kurã poko imehnõ patapõkõ amorepary se ase, tuisame aehtoh poko. Morara kase Ritonõpo jenehpoase, tykase Jezu eya xine.

"

44 Naeroro pata tõ poro toytose ynororo imehnõ amorepase, toto atamorepatohtonõ takuroko. Jutea nonory poro toytose ynororo, enara.

"

5

1 Morarame Kenezare ikuhpo esety kynexine. Moro ehpio Jezu kynexine, imehnõ amorepãko Ritonõpo omiry poko. Ahno tuhke kynexine. Epuropurohmãko toh kynexine, Jezu omiry etary se toexirykõke."

2 Mame asakoro kanawa tonese eya nakuatao tymyhse. Tykãnarykõ tynomose kana anỹnanomo a. Tarãpa kurikãko toh kynexine."

3 Morarame kanawaka tõtyrise Jezu, Ximão kãnary aka,

—Kanawa isyryhmako pitiko irãnakahme samo, tykase Jezu Ximão a. Mame typorohse ynororo kanawao. Mame ahno tõ tamorepase eya kanawao tahtao.

"

4 Mame tamorepakehse tyya ahtao ynara tykase Ximão a,

—Kanawa isyryhmakohme sã irãnaka kana anỹtohme, tykase ynororo eya. Mame tysyryhmase irãnaka. Mame,

—Atarãpãkõ ematoko kana anỹtohme, tykase ropa Jezu eya.

"

5 Mame ynara tykase Ximão eya,

—Ỹ toerohse yna itamurume repe. Kana anỹse yna nẽmehno repe. Yrome ananỹpyra yna nekurehno, tykase ynororo eya. —Yrome omorohko. Õmi poe tarãpa emãko ropa ase, tykase Ximão eya."

6 Morarame tarãpa tõ tomase ropa eya xine. Kuhxo, tuhke kana tapoise. Tarãpa kararahpoĩse rokẽ toehse, tuhke kana exiryke."

7 Morara exiryke imepỹ tykohmase, kanawa enehtohme eya xine kanawa pehme exiryke. Mame kanawa tonehse rahkene. Asakoro typehkase kehko kana ke eya xine. Neryĩse rokẽ toehse toto, kanawa tõ pehme exiryke."

8 Yrome moro eneryke Ximão Peturu a tosekumuru po typorohse ynororo Jezu ẽpataka imehxo Jezu enetuputyryke tyya. Ynara tykase ynororo Jezu a,

—Tamuxi, amekehme sã exiko ypoko. Popyra ase, iirypyryme, tykase ynororo.

"

9 Tõsenuruhkase toto tuhke kana eneryke tyya xine."

10 Morararo Ximão marõkomo, Tiaku tomo João maro, atakorõmãkomo, Zepeteu poenomo. Mokaro tõsenuruhkase roropa. Mame ynara tykase Jezu Ximão a,

—Enaromyra exiko. Seromaroro kana poko oerohtoh rumekãko mase. Taroino jomiry ekarory poko rokẽ erohnõko mase. Imehnõ ahno akorehmãko mase Ritonõpo poko toto osenetupuhtohme, tykase Jezu eya.

—Ỹ, tykase Ximão.

"

11 Morarame tykãnarykõ tyryhkase eya xine ehpikoxi ropa. Emero tynomose eya xine, Jezu maro toytotohkõme.

"

12 Morarame pata pona tooehse Jezu. Moroto ipũ imotahpyry kynexine. Morarame Jezu eneryhtao tõpatapoe toehse ynororo Jezu ẽpataka. Ynara tykase ynororo Jezu a,

—Tamuxi, ajohpãme sã ukurãkary se awahtao kukurãkako ropa, tykase.

"

13 Mame Jezu a tomary tyrise epona. Ynara tykase eya,

—Ỹ, okurãkary se ase. Tukurãkase ropa mase, tykase eya Jezu. Morara kaxĩpo sã rokẽ toekurãkase ropa ynororo ipũ imotahpyry."

14 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Osekãtopyra ke exiko. Okurãkatopõpyry ropa onekaropyra exiko imehnomo a. Topohme rokẽ ytoko Ritonõpo maro oturutoh taka. Osenepota Ritonõpo maro oturukety a, okurãkatopõpyry ropa enetohme eya. Morotoino onekarory ekarota eya, Moeze nymerohpyry omi poe, imehnõ tuarõtatohme okurãkatopõpyry ropa poko, tykase Jezu eya.

"

15 Yrome Jezu poko totase toto a moropõkõ punero. Mame tuhke ahno tooehse eya aomiry etase. Tuhke roropa kurãkõkara tooehse ekurãkapose ropa eya."

16 Morarame ytosene Jezu ahno esaka pyra, Tumy maro oturuse toiroro.

"

17 Morarame tyorõ ẽmepyryae ahno amorepãko Jezu kynexine. Parixeu tõ roropa moroto kynexine typorohse, Moeze nymerohpyry poko amorepatõkõ maro. Imepỹpõkõ kynexine mokaro, Karirea rãnaõpõkomo, Jutea rãnaõpõkõ roropa, Jerusarẽpõkõ roropa. Ynara toh kynexine. Morotohno toh tõximõse kynexine. Ritonõpo jamitunuru Jezu maro kynexine. Naeroro kurãkõkara kurãkaneme kynexine."

18 Morarame pakaihkapỹ tonehse imehnomo a otuato tapo. Tapyi taka kurãkara arory se toh kynexine Jezu ẽpataka repe."

19 Yrome omõsaromepyra toh kynexine ahno tuhke exiryke. Tapyi mypatarãnaka rokẽ tõnuhse toto. Kurãkara roropa taunuhmase eya xine. Morarame tapyi mypatarãnao typiapose eya xine Jezu etonie. Mame otuato tapo ro tonyhtose kurãkara rahkene eya xine, ahno rãnaka, Jezu ẽpataka."

20 Ynara Jezu tuaro toehse,

—Moxiã juaro, Papa mũkurume jexiry enetupuhnõko mã toto, tykase tyya rokene. Ritonõpo mũkurume aexiry tonetupuhse eya xine. Moro eneryke tyya, ynara tykase Jezu kurãkara a,

—Aimo, oorypyry korokãko ase, tykase eya.

"

21 Yrome morara kary etaryke tyya xine ynara tykase Moeze nymerohpyry poko amorepatõkomo, parixeu tõ maro,

—Onokyhxo keh mosero Ritonõpo poenohnõko. Imepỹ rypyry korokasaromepyra sytatose ahnome rokẽ kuexirykõke. Ritonõpo poenohnõko mana, tykase. —Ritonõpo rokẽ ahno rypyry korokary waro mana, tykase toto oseya rokene.

"

22 Mame aosenetupuhtohkõ waro Jezu kynexine. Ynara tykase eya xine,

—Oty katohme ykerekeremãko matou okurohtao xine?"

23 Oty kary tupime hkopyra oya xine nahe? Ynara kary, “Oorypyry tykorokase mana,” kary te, ynara kary roropa, “Owõko, xikihxikihme ytoytoko,” kary roropa. Oty kary tupime pyra oya xine nahe?"

24 Asakororo tupime pyra ya. Ahno rypyry korokary waro ase Ritonõpo poe Kapu ae Ayhtohpyryme jexiryke. Moro poko otuarõtanohtorỹko ase, tykase Jezu eya xine. Mame ynara tykase Jezu ytoytopyny a,

—Owõko. Oetueh anỹko. Atapyĩ taka ytoko ropa, tykase Jezu eya.

"

25 Mame axĩ towõse ropa ytoytopynỹpo oximõmãkõ neneryme. Mame totueh tanỹse eya, tytapyĩ taka toytotohme ropa.

—Kure nymyry mase Ritonõpo, tykase ynororo toytoryme ropa."

26 Mame morotõkõ tõsenuruhkase.

—To! Mosero panõ onenepitopyra reh sytatose, tykase toto. Enaromỹke toh toehse.

—Kure nymyry mase Ritonõpo, tykase roropa toto. —Ritonõpo jamitunuru kurã senetou seromaroro, tykase toto.

"

27 Morotoino toytose ropa Jezu. Mame kowenu tinerũ apoine tonese eya. Mokyro esety kynexine Rewi. Tineru apoitohtao kynexine kohrame. Morarame ynara tykase Jezu eya,

—Ymaro eropa, tykase Jezu."

28 Morara kary etaryke tyya towõse Rewi. Emero tynomose eya jũme Jezu maro toytotohme.

"

29 Morarame tytapyĩ tao otuhtoh konõto tyripose Rewi a Jezu otuhtohme. Tuhke kowenu tinerũ apoinanõ roropa tooehse otuhse imaro xine. Imehnõ roropa morotona tooehse otuhtoh pona."

30 Morarame Jezu poetory tõ tykerekeremase parixeu tomo a, Moeze nymerohpyry poko amorepatõkomo a roropa. Ynara tykase toto,

—Oty katohme otuhnõko matou eukuru roropa ẽnõko, kowenu tinerũ apoinanõ maro, iirypyrymãkõ maro? tykase toto.

"

31 Yrome Jezu a tozuhse ynaroro. Ynara tykase,

—Kurãkõ topinopyrykõ se pyra mã toto. Kurãkõkara rokẽ topinopyry se mana."

32 Moro saaro tooehse ywy, kurãkõ eahmase pyra, zae exiketõ eahmase pyra. Iirypyrymãkõ eahmase oepyase, ynara katohme eya xine, “Oorypyrykõ irumekatoko,” kase oepyase, tykase Jezu eya xine.

"

33 Moromeĩpo ynara tykase toto Jezu a ikerekerematohme,

—João poetory Ritonõpo maro otururuhtao otuhpyra toto, kurehxo Ritonõpo maro tõturutohkõme. Morararo parixeu poetory tomo otuhpyra toto. Otãtome opoetory tõ rokẽ emero otuhnõko, eukuru ẽnõko? tykase Jezu a toto.

"

34 Morarame Jezu a tozuhse toto, ynara tykase eya xine,

—Ypoetory tõ emero otuhnõko tymaro xine jexiryke, tykase. —Ywy pytakety sã rokẽ ase. Erẽnatoh toehse ahtao pytakety epe tõ mã tuenikaro rokẽ otuhnõko, eukuru ẽnõko. Tãkye roropa toto, pytakety maro toexirykõke, topekõ maro toexirykõke."

35 Morarame imeĩpo pytakety arõko imehnõ mana. Morara ahtao rokẽ pytakety epe tõ mã otuhpyra exĩko mã toto toemynyhmarykõke. Morararo ypoetory tõ tymaro xine pyra jahtao otuhpyra mã toto, typoe xine rokene, tykase Jezu eya xine.

"

36 Morarame osenetupuhtoh tokarose eya xine Jezu a. Ynara tykase ynororo,

—Upo kurã onyxihkara sytatose upo pakato pitahmatohme. Upo kurã xihkaryhtao upo pakato pitahmatohme, upo kurã ahnikãko sytatose. Upo pakato pitahmãko sytatose mõpãme rokene."

37 Morararo uwa eukuru tyrisenã onyripyra sytatose ẽ pakato aka. Ẽ pakato aka uwa eukuru tyrisenã riryhtao, ixihkãko mana eukuru jehnahpyry ke. Mame eukuru ekuãnõko, atahnikãko. Ẽtypyry roropa popyra exĩko mana."

38 Mãpyra eukuru ẽ tyrisenã aka eukuru tyrisenã tarykase ahtao atahnikara mana."

39 Morararo eukuru jehnahpyry ẽnanomo. Jehnahpyry ẽxĩpo eukuru tyrisenã se hkopyra mã toto. “Eukuru pakato kurehxo,” ãko toh mana. (Morararo atamurukõ omihpyry se rokẽ awahtao xine jomiry se pyra matose,) tykase Jezu eya xine.

"

6

1 Morarame tupito pona toytose Jezu oserematohae, typoetory tõ maro. Mame arexi panõ typohse ipoetory tomo a. Tamixihse eya xine ihmomikatohme. Tonahse roropa eya xine."

2 Yrome ynara tykase parixeu tomo eya xine.

—Oty katohme erohnõko matou? Moeze nymerohpyry omipona pyra matose, “Oserematohae erohpyra ehtoko,” katopõpyry omipona pyra matose, tykase toto Jezu a. (Ipihpyry amixikyryhtao erohtoh sã parixeu tomo a kynexine. Morara exiryke Jezu tõ popyra sã tokarose eya xine.)

"

3 Morarame Jezu a tozuhse ynaroro,

—Tawi tõ ehtopõpyry poko onysekeremara roh matou? Mokyro omise toehse, typoetory tõ maro."

4 Mame Ritonõpo maro oturutoh taka tomõse ynororo typoetory tõ maro. Wyi tonese eya xine. Imehnõ nekarohpyry kynexine Ritonõpo zurume. Moro onenahpopyra kynexine Moeze omihpyryae ro. Arão pakõ zurume rokẽ kynexine repe. Yrome moro tonahse Tawi tomo a. (Mame moro enahxĩpo Tawi tomo a, “Popyra matose,” kara Ritonõpo kynexine eya xine.)

"

5 —Ywy ase oserematoh esẽme oserematoh rihpõme jexiryke, Kapu ae Ayhtohpyryme jexiryke, tykase Jezu eya xine.

"

6 Morarame imepỹ oserematohae ropa tomõse Jezu atamorepatoh taka imehnõ amorepase. Morarame ahno tooehse Jezu a, apotunuru wino aosemahmirihmahpyry."

7 Moro tao Moeze nymerohpyry poko amorepatõkõ kynexine parixeu tõ maro. Ahno kurãkary enery se toh kynexine Jezu a oserematohae. “Mokyro popyra mana. Moeze nymerohpyry omipona pyra mana,” kary se toh kynexine. Morara exiryke toraximase eya xine, Jezu hxirotohme tyya xine."

8 Yrome toto osenetupuhtoh waro Jezu kynexine. Ynara tykase Jezu aosemahmirihmahpyry a,

—Osehko xiaro yna rãtaka, tykase eya.

Mame towõse ynororo. Toytose ahno rãtaka."

9 Morarame ynara tykase Jezu eya xine,

—Kuezuhtoko. Oty riry kure kyya xine oserematohae Moeze nymerohpyry omipona kuahtao xine, ahno kurãkary, imehnõ ryhmary? Oty riry kure kyya xine, imehnõ poko kuenupunarykomo, imehnõ enahkary? tykase Jezu eya xine.

"

10 Morarame tỹkakoxi tõsenuhmase Jezu. Ynara tykase ynororo aosemahmirihmahpyry a,

—Oemary enuhmako xiaro, tykase eya.

Morarame tãtaporamase eya. Kure ropa toehse ynororo."

11 Mame moro eneryke tyya xine tyekĩtapãse toto yronymyryme. Tõximõse toto oturutohme Jezu ryhmary poko tyya xine.

"

12 Morarame Jezu toytose ypy pona Tumy maro oturuse. Moroto tõmehse ynororo tõtururu poko Tumy maro, Ritonõpo maro."

13 Morarame tõmehse ahtao, tymarõkõ tykohmase tyya. Mame 12me tymenekase eya tynenyokyryme.

—Jomi poe ytoytõko matose jomiry ekarose pata tõ punero, tykase ynororo eya xine."

14 Mame ynara inymenekatyã kynexine. Ximão, mokyro tosehpase ropa Peturume Jezu a. Zakorõ roropa tymenekase Ãtare, Tiaku te, João roropa te, Firipe te, Patoromeu roropa tymenekase te,"

15 Mateu te, Tome te, Tiaku, Aupeu mũkuru kynexine te, Ximão imepyny, Juteu tõ esary pynoto te."

16 Juta, Tiaku mũkuru ynororo kynexine te, Juta Ixikariote roropa. Jezu ewokaneme kynexine ynororo. Enara tymenekase toto Jezu a.

"

17 Morarame ypy poe tyhtose ropa Jezu 12mãkõ maro. Mame jakuraramã pona tooehse tahtao totypohse ynororo typoetory tõ maro. Imoihme ipoetory tõ kynexine. Imehnõ roropa tuhke tooehse morotona Jutea nonorypõkomo, Jerusarẽpõkõ roropa. Tuna konõto ehpiõkõ tooehse roropa Tiropõkomo, Xitõpõkomo, enara tooehse toto morotona."

18 Jezu omiry etase tooehse toto. Kurãkõkara ekurãkapose roropa tooehse toto. Joroko tõ nyryhmatyã roropa tooehse ekurãkapose roropa. Morarame tukurãkase ropa toto eya."

19 Jezu temuhmary se toh toehse, emero, toekurãkapotohkõme eya, ijamitunuru enetuputyryke tyya xine. Mame toekurãkase ropa toto. Enara.

"

20 Morarame typoetory tõ tonese Jezu a. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Tãkye matose, tymõkomokãkara.

Ritonõpo oesẽkõme enetuputyryke oya xine tãkye exĩko matose.
"

21

—Tãkye roropa matose omise exiketomo.

Imeĩpo otuhnõko matose. Tuesapare exĩko roropa matose.

—Amarokõ roropa xitaketomo, tãkye ehtoko.

Imeĩpo exianãko ropa matose.

"

22 —Tãkye matose ozehno xine imehnõ ahtao Kapu ae Ayhtohpyry poetoryme oexirykõke. Orumekatorỹko imehnõ mã repe, opoihtotorỹko roropa toh mã repe, onetãpatorỹko roropa mã toto ypokoino."

23 Tãkye rokẽ ehtoko morara ahtao, itamurume kurã tukurãkase exiryke kapu ao Papa esao, okyryrykõme. Ozehno xine toto ehtoh sã urutõkõ zehno itamuru tõ kynexine roropa pake, Ritonõpo omiry poko imehnõ amoreparyhtao eya xine, tykase Jezu eya xine.
"

24

—Naeroro tomeseke ehtoko tymõkomoke exiketomo.

Atãkyemãko matose seromaroro tymõkomoke oexirykõke repe, oepehpyrykõ oemarykõ po toehse exiryke.
Yrome imeĩpo atasamãko myhẽ matose.
"

25

—Atãkyemãko matose repe, tuesapare exiketomo. Imeĩpo atasamãko ropa matose.

Emitapãnõko roropa matose.

—Amarokõ roropa exianaketomo, imeĩpo atasamãko ropa matose,

ihnamõko matose, xitãko.

"

26 —Tomeseke ehtoko imehnomo a oeahmarykohtao oenekunohpyra xine toto ehtohme. Ynara exiryke, pake oeahmarykõ sã urutõ kõ toahmase roropa azahkuru exiketomo a oxisã toexirykõke, tykase Jezu eya xine.

"

27 Morarame ynara tykase Jezu totananomo a,

—Ose xine pyra exiketõ pyno ehtoko. Kure rokẽ ozehnotokõ tyritoko roropa."

28 Kure rokẽ okerekeremananõ tyripotoko Ritonõpo a. Oturutoko Ritonõpo a ohtomananõkõ poko roropa kure toto ritohme roropa."

29 Mame imepyny a oẽpatapihmorykohtao, osetoro osẽpatapihmopotoko eya. Oupõkõ tapoise ahtao imepyny a, ometỹkõ roropa ekarotoko eya."

30 “Okyryrykõ se ase,” karyhtao imehnomo a oya xine, ekarotoko rokẽ eya xine. Mame okyryrykõ tarose axĩtao rokẽ ahtao imehnomo a moro onupuxihkara ropa ehtoko."

31 Kure rokẽ orirykõ se matose imehnomo a. Naeroro imehnõ kure rokẽ tyritoko roropa, kure orirykõ se oehtohkõ sã imehnomo a.

"

32 —Morarame opyno exiketõ se rokẽ awahtao xine, popyra matose. Kure oripyra xine Ritonõpo mana opyno exiketõ se rokẽ awahtao xine. Pohnõ mã morararo. Typyno xine exiketõ se rokẽ mã toto, typyno xine exiketõ kara se pyra mã toto."

33 Morararo kure orinanõkõ rokẽ riryhtao kure oya xine, popyra matose. Kure oripyra xine Ritonõpo mana morara awahtao xine. Iirypyrymãkõ morararo, kure tyrinanõkõ rokẽ maro kure mã toto."

34 Morararo omõkomory ekarõko matose imehnomo a axĩtao rokene, toto waro oexirykõke. Ekarõko ropa oya xine, “Ise ropa ase,” karyhtao oya xine. Morara awahtao xine oty katohme, “Kure ase,” ãko matou? Popynõ morararo omomỹke pyra mã toto tymõkomorykõ ekarory ropa waro toexirykõke."

35 Morara exiryke ynara rokẽ ehtoko, asatokõkara pyno ehtoko. Kure rokẽ tyritoko toto. Ãkorehmara xine exiketõ roropa akorehmatoko. Morara awahtao xine kurã ekarõko Ritonõpo oya xine mana itamurume, imeĩpo kapu ao. Mame Ritonõpo imehxo exikety poenõme exĩko matose, kure Ritonõpo exiryke, “Kure mase,” kara exiketomo a roropa, iirypyrymãkomo a roropa."

36 Mame imehnõ poko oenupunatoko, Omykõ kapuaõ samo, opoko xine aenupunatoh sã roropa oenupunatoko imehnõ poko, tykase Jezu eya xine.

"

37 —Imehnõ onekaropyra ehtoko popyra, popyra oekaropyra xine Ritonõpo ehtohme roropa. Imehnõ onyhxiropyra ehtoko ohxiropyra xine Ritonõpo ehtohme roropa. Imehnomo a oryhmatopõpyrykõ poko awamekaro xine ro kẽ ehtoko. Morarame oorypyrykõ korokãko Ritonõpo mana."

38 Imehnomo a okyryrykõ ekarotoko itamurume. Mame oya xine kure toehtoh ekarõko mã Ritonõpo roropa onekarohpyrykõ saaro. Moro motyẽkãko kuhse Ritonõpo mana. Oemarykõ pehkãko mana onekarohpyrykõ saaro imehnomo a. Moro saaro ekarõko ropa Ritonõpo oya xine mana, tykase.

"

39 Morarame ynara tykase ropa Jezu eya xine, enetupuhtohme eya xine,

—Otãto tonurẽkara tysã exikety arõko hnae? Arypyra, tysã exikety aroryhtao tonurẽkara a epukãko rokẽ toh mana oramã etonie toytoytorykohtao."

40 Morarame tamorepanekõ onymotyẽkara mã toto. Tãtamorepakehse tahtao xine tamorepanekõ sã exĩko toh mana, tykase.

"

41 —Otarãme imepỹ mã iirypyryme pitiko rokẽ repe. Wewe akumuru pitiko enuru ao exikety sã mana. Yrome oorypyrykõ pitiko rokẽ pyra mana, wewe konõto onu ao exikety sã mana. Morara awahtao xine imehnõ rypyry enẽko rokẽ matose. Yrome oorypyrykõ onenepyra amarokomo."

42 Imehnõ kerekeremaryhtao oya xine otarãme ynara ãko matose eya xine, “Wewe akumuru pitiko moro oenuru ao. Ouxi,” ãko matose repe. Yrome oenurukõ ao roropa wewe konõto exiry waro pyra matose. Onekunohto rokẽ matose. Osemazuhme aporo wewe konõto toutoko oenurukõ ae. Moromeĩpo kurehxo enẽko matose. Imepỹ enuru ae wewe akumuru oũko ropa matose kure õsenuhmarykõke. Moro saaro osemazuhme oorypyrykõ irumekatoko. Moromeĩpo kurehxo imehnõ akorehmãko matose, iirypyrykõ rumekapory poko, enara, tykase Jezu eya xine.

"

43 Morarame ynara tykase Jezu roropa,

—Morarame otyro zoko kurã eperytara mana xihpyryme. Morararo ãtaryka xihpyry kurãme eperytara mana."

44 Morarame topere eneryhtao kyya xine otyro zoko enetupuhnõko sytatose. Ynara exiryke murukuhja epery exipyra mana omoxino eperyme. Morararo oroxi roropa exipyra mana põnoko eperyme."

45 Kure awahtao xine kure osenetupuhnõko matose okurohtao xine. Mame õmirykõ roropa kure exĩko. Mãpyra popyra awahtao xine popyra roropa osenetupuhnõko matose okurohtao xine. Õmirykõ popyra roropa exĩko mana, enara.

"

46 Morarame ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Oty katohme hkoh ynara ãko matou ya, “Jesẽme mase. Jesẽme mase,” ãko matose repe ya, yrome jomipona pyra matose."

47 Jomiry etaryhtao oya xine, jomipona awahtao xine roropa, tuaro exĩko matose. Imepỹ tuaro exikety sã matose."

48 Tuaro exikety a tytapyĩ tamose tũporẽ po. Mame konopo tooehse itamurume. Tuna tukumase. Mame tyryrykane konõto tooehse, jamihme tapyi pokona tooehse. Yrome tapyi onemara kure tyrise exiryke tũporẽ po."

49 Yrome jomiry etananõ jomipona pyra toehse ahtao tuaro pyra exiketõme mã toto. Imepỹ tuaro pyra exikety sã roropa exĩko mã toto. Tytapyĩ tyrise eya isawã po repe. Mame konopo tooehse itamurume. Tuna tukumase roropa. Mame itapyĩ tomase tyryrykane a nakuaka. Mame tuna a tarose tapyi, tykase Jezu eya xine.

"

7

1 Morarame morohne poko mokaro amorepakehxĩpo Jezu toytose ropa Kapanaũ pona. Moroto soutatu esẽ kynexine, sajẽtu. Ipoetory tõ 100me kynexine, soutatu tomo. Romanome kynexine ynororo, juteukara."

2 Inamoto kure pyra toehse. Ĩpyno pohto rokẽ pyra kynexine. Orihsasaka toehse ynororo."

3 Mame Jezu ekary totase ahtao sajẽtu a, imehnõ tonyohse eya Jezu enehtohme. Juteu tamuxiry tõ tonyohse eya mokyro kurãkatohme."

4 Mame Jezu a toytose tahtao xine, ynara tykase toto eya,

—Oenehse ynanoehno Sajẽtu omi poe, inamoto kurãkatohme ropa oya. Oytory kure yna a ynororo kure yna a exiryke. Yna pyno mana,"

5 Juteu tõ pyno. Atamorepatoh tyripose roropa eya yna atamorepatohme. Morara exiryke kyryh kaxiko, aomipona, tykase toto Jezu a.

"

6 Naeroro toto maro toytose Jezu. Mame moe hkopyra toehse ahtao tope tõ tonyohse ropa sajẽtu a, Jezu maro toto oturutohme ropa. Morarame tõsẽpatakãmase toto. Ynara tykase toto Jezu a, sajẽtu omihpyry tokarose eya xine,

—Oserekohmara exiko ytapyĩ taka ooepyry poko. Tuisa konõto kara ase nykã rehne."

7 Ime pyra roropa ase. Naeroro ytopyra roropa ase oya ihxipỹke jexiryke, nykã rehne. Õmiry ke rokẽ ypoetory ikurãkako aekurãkatohme ropa, nykã rehne."

8 Ywy roropa tosẽke ase, typoetoke roropa ase soutatu tõ ke, “Ytoko,” karyhtao ya, ytõko ypoetory mana, jomipona. “Osehko,” karyhtao imepyny a, oehnõko roropa mã ya. “Enara tyriko,” karyhtao ya, tyrĩko mã toh roropa jomipona. Moro saaro mase õmiry ke kurãkõkara kurãkary ropa waro mase, nykã reh sajẽtu, tykase nenyohtyã Jezu a.

"

9 Mame morara kary totase ahtao Jezu a,

—To! tykase. Tõsenuruhkase. Mame tymarõkomo a toeramase ynororo, ynara tykase eya xine,

—Tonetupuhse ywy mokyro a yronymyryme. Juteukara mokyro repe yrome jenetupuhno. Mokyro panõ onenepitopyra reahse Izyraeu to htao. Morara exiryke inamoto kurãkãko ropa ase, tykase eya xine Jezu.

"

10 Mame mokyro poetory tõ toytose ropa, tosẽkõ tapyĩ taka. Moro tao kuranõpokara kure ropa tonese eya xine, toekurãkase ropa, Jezu omiry ke rokene. Enara.

"

11 Moromeĩpo imepỹ pata pona toytose Jezu Naĩ pona, typoetory tõ maro. Tuhkãkõ roropa toytose Jezu maro."

12 Mame pata apuru eutary pota tao tooehse tahtao xine ekepyry aronanõ tonese eya xine. Pytỹpo mũkuru kynexine aorikyhpyry, toirõ kynexine imũkuru. Mame tuhke patapõkõ mokyro maro toehse, pytỹpo maro zonemyry enese."

13 Morarame mokaro eneryke tyya samũ tykase Jezu tukurohtao. Toenupunase roropa ynororo pytỹpo poko. Ynara tykase eya,

—Xitara exiko, tykase eya Jezu.

"

14 Morarame toytose ynororo, ekepyry ẽ apose. Mame aronanõ totypohse ahtao ynara tykase Jezu, aorikyhpyry a,

—Aimo owõko ty, tykase eya.

"

15 Mame sẽpe towõse ynororo. Mame tõmitase ropa ynororo. Mame Jezu a tynẽsemãkahpyry ropa tokarose ropa jeny a."

16 Moro eneryke tyya xine tõsenuruhkase toto. Kure Ritonõpo tyrise eya xine. Ynara tykase toto,

—Kure kuhse mase, Ritonõpo. Ritonõpo omiry poko urutõ imehxo exikety kymaro xine mana. Kypynanohse xine Ritonõpo tooehse, tykase toto.

"

17 Morarame Jezu tokãtose eya xine Juteu tõ patary punero, imehnõ patapõkõ punero, enara.

"

18 João poetory tomo a Jezu ehtopõpyry tokarose ropa tosẽkomo a. Mame asakoro typoetory tõ tykohmase ropa tyya."

19 Mame toto enyohne ropa toto oturupotohme ropa Jezu a. Ynara tykase João, eya xine,

—Ynara kahtoko Jezu a, “Ritonõpo nymenekahpyry eraximãko ynanase. Ynoro hmahno? Ynorome pyra awahtao, imepỹ eraximãko ynanah?” kahtoko ke Jezu a, tykase João tynenyohtyamo a.

"

20 Morarame tooehse toto Jezu a. Ynara tykase eya,

—Ahno ẽpurihkahpõ yna enyohno oya yna oturupotohme oya. Omoro toko hma, “Oehnõko mana,” katopõpyry João a. Ynorome pyra awahtao imepỹ eraximãko ynanah? tykase toto Jezu a.

"

21 Morarame mokaro morotona toytose ahtao tuhke kurãkõkara kurãkãko Jezu kynexine. Inyrokurukõ roropa tymynyhpãkapose ropa eya. Jorokohpãkõ roropa kure ropa tyripose eya. Tonurãkara roropa tonutanohpose ropa eya."

22 Morarame ynara tykase Jezu João nenyohtyamo a,

—João a ytotoko ropa. Zurutatoko ynyrihpyry poko, onetahpyrykõ poko, onenehpyrykõ poko, enara. Ynara enẽko matose, tonurãkara kure osenuhmãko ropa mana. Ytoytopynỹpotõ kure ytoytõko ropa mana. Xikihxikihme ytoytõko mã toto. Ipũ imotatyã kure exĩko ropa mana. Otato pyra aehtyã otato exĩko ropa mana. Aorihtyã ẽsemãnõko ropa mã toto. Te, kure Ritonõpo ehtoh waro pyra exiketõ tuarõtãko mã toto Ritonõpo omiry poko, enara."

23 Mame tãkye kuhse matose exĩko jenetupuhkehpyra awahtao xine, poremãpyra awahtao xine, kahtoko João a, tykase Jezu eya xine.

"

24 Mame João nenyohtyã toytose ropa toto ahtao, ynara tykase Jezu imoihmãkomo a João poko.

—João maro mytoatose ahno esaka pyra. Oty enesehxo mytoatose morotona. Pyrouimo panõ tyryrykane naronarory enese mytoatose repe? Orutua jamitu kara enese mytoatose?"

25 Onoky enese mytoatose? Kurãke autupohtohpyry eneseh mytoatose? Yrome kurãke autupohtotyã tapyi kurã tao rokẽ mã toto, pata esã tapyĩ tao roropa mã toto."

26 Kuurutoko. Onoky enese mytoatose? Ritonõpo omiry poko urutõ enese mytoatohse? “Ỹ,” kahtoko, kuezuhtoko. Ynara ãko ase oya xine, Ritonõpo omiry poko urutõ motye exikety kuhse tonese oya xine, João mokyro."

27 Etatoko ke, mokyro poko ynara tymerose Ritonõpo omiryme, “Ynenyokyhpyry mosero, ãko Ritonõpo. Osemazuhme mosero aropõko ase oesemary rineme samo. Imehnõ tuarõtanohneme mana,” katopõpyry Ritonõpo a tymerose mokyro poko, tykase Jezu.

"

28 —Ynara ãko ase oya xine, ahnome aenurutyã motye João mana, ahno ẽpurihkahpono. Emero motye mana. Yrome Ritonõpo poenõme aenurutyã mã imepyra ro tahtao xine João motye ro toh mana, tykase Jezu eya xine.

"

29 Tuhkãkomo a totase Jezu omiry, kowenu tinerũ apoinanomo a roropa totase.

—Zae Ritonõpo mana, tykase toto. Pake João omiry etahpõkõ kynexine. Ritonõpo omipona toehse toto. Tõsẽpurihkapose roropa toto João a tonetupuhse tyya xine exiryke."

30 Yrome parixeu tõ Ritonõpo omipona se pyra toh kynexine, Moeze nymerohpyry poko amorepatõkõ maro. Pake João a ytopyra toh kynexine osẽpurihkapose.

"

31 Morarame ynara tykase Jezu eya xine,

—Oty sã seromatokomo? Izyraeu tomo? Onoky sã roropa matou?"

32 Ynara sã matose. Poetohti sã matose osepekahtoh tao. Kohrame exiketõ sã matose. Ynara ãko toto poetohti tomo oxime rokẽ kohkohtãko, “Ynaneto rue repe onetarykõme. Yrome wara matokene. Mame ynanyhnamõ roropa repe onetarykõme. Yrome onyhnamopyra matokene. Oty se keh matou?” ãko toto oseya rokene."

33 Mokaro sã matose. Ynara exiryke, João, ahno ẽpurihkaneme tooehse oya xine repe. Toitoine otuhpyra kynexine tõtururu poko Ritonõpo maro, jehnahpyry roropa onẽpyra kynexine. Yrome amarokõ ynara tykase ipoko, “Jorokohpe mokyro,” matose ipoko."

34 Morarame Kapu ae Ayhtohpyry tooehse roropa oya xine. Tõtuhse ynororo. Eukuru tõse roropa eya. Yrome ynara matose ipoko, “Enetoko ke, moky kahpyry autukurujano, eukuru ẽne, kowenu tinerũ apoinanõ epeme, iirypyrymãkõ epeme roropa,” matose ipoko roropa."

35 Yrome Ritonõpo omipona se exiketõ mã tuaro Ritonõpo ehtoh enetupuhnõko. Zae aehtoh enetupuhnõko roropa mã toto.

"

36 Morarame Jezu toahmase parixeu a tytapyĩ taka aytotohme otuhse. Parixeu esety Ximão kynexine. Mame itapyĩ taka toytose Jezu. Mame typorohse kohrame otuhtoh pona."

37 Moro pata po nohpo kynexine, iirypyrymano, orutua kõ poko exikety. Morarame, “Jezu toytose parixeu tapyĩ taka otuhse,” kary totase tyya ahtao, parixeu tapyĩ taka toytose roropa ynororo. Mame ixtaratu typyne exikety tarose eya topu risẽ ao, arapaxturu ao."

38 Mame Jezu mykakoxi typorohse ynororo, eponaro. Tyxitase ynororo, tyyrypyry rumekary se toexiryke. Tonakuru ke Jezu pupuru tysũsũmase eya. Moromeĩpo tũsety ke ipupuru tykorokase ropa eya tyxitakehxĩpo. Typohse roropa ipupuru pona eya. Ixtaratu ke roropa typopase roropa eya, eahmaryme tyya, ipyno toexiryke."

39 Moro eneryke tyya, ynara tykase Jezu kohmahpono, parixeu tukurohtao,

—Mose Ritonõpo poe urutõme nymyry ahtao, nohpo tupupuru poko exikety enetuputyry. Iirypyryme mose nohpo ehtoh waro exiry, tykase ynororo tukurohtao rokene.

"

40 Morarame ynara tykase Jezu Ximão a,

—Ximão, jotururu se ase amaro, tykase.

—Oty poko? tykase. —Kaxiko, kuuruko, tykase Ximão Jezu a. Mame ynara tykase Jezu,

"

41 —Asakoro orutua kõ kynexine, tosẽkõ tinerũ apoihpõkomo. Toiro orutua a tineru tapoise 500 miume. Imepyny a 50 miume rokẽ tapoise."

42 Morarame tynapoihpyrykõ epehmary se ropa toh toehse repe. Yrome tosẽkõ onepehmasaromepyra toh kynexine asakororo, tytineruke pyra toexirykõke. Moro eneryke tyya toenupunase toto poko esẽkomo. Ynara tykase ynororo, “Otara kara ywyroro moro epehmãko ase onepehmara oehtohkõme,” tykase typoetory tomo a esẽkomo.

—Ximão, morara ahtao onoky tokoh tosẽ sehxo nae? tykase Jezu, tõturupose parixeu a.

"

43 Mame ynara tykase Ximão,

—Otarãme mokyro, tuhkehxo tineru apoihpono. Mokyro tosẽ sehxo mana, tykase Ximão. Ynara tykase Jezu eya,

—Zae mase morara karyke oya.

"

44 Morarame nohpo a toeramase Jezu. Ynara tykase ynororo Ximão a,

—Mose nohpo enẽko mase. Atapyĩ taka oehno. Yrome jepuhkurikatoh onekaropyra makẽ ya. Mose nohpo rokẽ upupuru kurikano tonakuru ke. Tũsety ke upupuru tykorokase roropa eya."

45 Tomõse atapyĩ taka jahtao ypohpyra roropa makene. Yrome mose nohpo jeahmakehpyra mana upupuru pona."

46 Jũsety anahpara roropa makene typoxinẽ ke. Mose nohpo rokẽ upupuru popano ixtaratu ke."

47 Morara exiryke ynara ãko ase oya, mose ypoko toenupunatohke otuarõtanohtorỹko mana tyyrypyry tuhke korokatopõpyry poko ya. Imepỹ mã pitiko tyyrypyry tykorokase ahtao, morararo pitiko rokẽ ypoko enupunãko mana, tykase Jezu parixeu a.

"

48 Morarame ynara tykase Jezu nohpo a,

—Oorypyry ykorokano, tykase.

"

49 Mame imehnõ otuhketõ ynara tykase toto oseya rokene,

—Onoky mosero iirypyry korokane? tykase toto.

"

50 Mame ynara tykase Jezu nohpo a,

—Tonetupuhse oya jexiryke typynanohse mase. Ytoko ropa. Torẽtyke pyra exiko, tykase Jezu eya.

"

8

1 Moromeĩpo Jezu toytose pata tõ poro Ritonõpo omiry kurã poko imehnõ amorepase. Toto esẽme Ritonõpo exiry poko tamorepase toto eya. Ipoetory tõ roropa 12mãkõ toytose imaro."

2 Nohpo tõ roropa toytose imaro inukurãkatyamo, jorokohpanõpo tomo, kuranõpotõkara, enara toytose toto. Toiro esety Maria kynexine, mokyro esety akorõ Matarena kynexine. Mokyro ae 7me joroko tõ tutũtanohpose ropa pake Jezu a."

3 Joana roropa imaro toytose, Erote poetory esẽ pyty. Tuisamehxo kynexine inio, esety Kuza. Te, Suzana roropa toytose. Imehnõ nohpo tõ roropa tuhke toytose Jezu maro. Mokaro toenupunase Jezu poko. Ipoetory tõ poko roropa toenupunase toto. Tymõkomorykõ tapiakase eya xine, ekarotohme Jezu tomo a. Zotykõ tahnose eya xine, enara.

"

4 Morarame imehnõ oehkehpyra ehse Jezu a, imeimehnõ pata tõpõkomo. Morarame imoihme toehse toto ahtao tamorepase toto Jezu a. Ynara tykase ynororo eya xine, enetupuhtohme toto a.

"

5 —Orutua toytose otyro puhturu pahse, ahtatohme. Mame ipuhturu papyryhtao eya tupito po ipuhturu toepukase roropa osema tao. Moro tutũmase ahno a. Torõ tomo a roropa tonahse."

6 Mame ipapyryhtao, topuxikiri htaka toepukase roropa, ipuhturu. Moro tõxihtase axĩ repe. Yrome taremãse ropa tuna pyra exiryke nono ao."

7 Mame ipapyryhtao ro ipuhturu toepukase roropa ãtaryka htaka. Moro tahtase repe yrome ãtaryka a toise."

8 Morarame nono kurã pona toepukase ipuhturu. Moroto kure tahtase, toperytase roropa. Tuhke toperytase, enara.

Mame etyhpyryme ynara tykase Jezu,

—Typanare awahtao xine etãko matose, tykase Jezu eya xine.

"

9 Morotoino ynara tykase ipoetory tõ Jezu a,

—Oty poko hko moturuno moro poko samo? tykase toto eya."

10 Mame Jezu a tozuhse toto. Ynara tykase,

—Kuesẽkõme Ritonõpo ehtoh poko zuaro exĩko matose enetuputyryke oya xine. Yrome imehnõ amorepãko ase tupimã ke rokene, enetupuhtohme eya xine repe. Yrome onenetupuhpyra toh mana. Etatohme roropa eya xine repe. Yrome onenetupuhpyra mã toto, tykase Jezu eya xine.

"

11 Mame ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Ynekarohpyry otyro puhturu papyry poko ynara mana, ipuhturu sã Ritonõpo omiry mana."

12 Mame ipuhturu aepukahpyry osema taka sã Ritonõpo omiry etananõ repe. Mame joroko tamuru oehnõko mana Ritonõpo omiry apoitohme ropa ikurohtaka xine, aomipona pyra toto ehtohme, osepynanohpopyra Ritonõpo a toto ehtohme."

13 Mame ipuhturu aepukahpyry topuxikiri htaka, imehnõ Ritonõpo omiry etananõ samo. Mame omi kurã etaryke tyya xine tãkye exĩko toh mã repe. Yrome toto kurohtaka aomiry omõpyra samo. Axĩtao rokẽ enetupuhnõko toh mã repe. Yrome toetuarimarykohtao axĩ poremãnõko ropa mã toto."

14 Morararo imepỹ ipuhturu toepukase ahtao ãtaryka htaka, moro sã Ritonõpo omiry etananõ mã repe. Mame torẽtyke toexirykõke tymõkomoke se roropa, typenetarykõ poko roropa. Morohne mã Ritonõpo omiry eĩko, ãtaryka samo. Eperytara sã mã toto tukurohtao xine, ekurehnõko."

15 Mãpyra ipuhturu aepukahpyry nono kurã pona, moro sã Ritonõpo omiry etananõ mana. Kure Ritonõpo omiry etãko toto. Wenikehpyra roropa exĩko toto. Aomipona roropa toh exĩko. Penekehpyra roropa toh mana. Aomiry ekarõko imehnomo a enetupuhpotohme. Mame enetupuhporyhtao eya xine eperytãko sã mã toto, tykase Jezu eya xine.

"

16 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Nãparina pitiko saerehkane zukaxĩpo onyripyra sytatose mukuxi mitaka. Onyripyra sytatose epehtoh zopikoxi roropa. Jarao rokẽ tyrĩko sytatose kae, apõ pona saerehkatohme, oehketõ zeipotohme, toto osenuhmatohme roropa, tykase ynororo."

17 —Emero zonẽtyã zumakãko mana aryhnaka tyripõko Ritonõpo mana. Emero etapuruhpyry etapuruhmakãko roropa mana jarao ehtohme, tykase Jezu eya xine.

"

18 —Naeroro tuaro ehtoko, tomeseke roropa ehtoko onetahpyrykõ poko. Nae exiketõ tuhkehxo apoĩko. Yrome arypyra exiketõ ikyryrykõ ipuxihkãko emahpoe xine. Morararo kure jomiry etaryhtao oya xine tuhkehxo enetupuhnõko matose. Yrome jomiry kure onetara awahtao xine jomiry poko wenikehnõko matose, tykase Jezu eya xine.

"

19 Mame Jezu ẽ toytose Jezu enese repe zakorõ tõ maro. Yrome ytopyra tokurehse ynaroro, ahno imoihme exiryke."

20 Mame imepỹ ynara tykase Jezu a,

—Asa noehno moky ãkorõ tõ maro. Mokã jarãnao. Tõtururu se mã toto amaro, tykase.

"

21 Morarame ynara tykase Jezu eya xine,

—Ritonõpo omiry etananõ mã aomipona roropa exiketõ mã mokaro mã ajame exĩko jakorõ tõme roropa, tykase Jezu eya xine.

"

22 Morarame imepỹ ẽmepyryae kanawaka tõtyrise Jezu typoetory tõ maro. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Ehmaropa ikuhpo mõpozakoxi, tykase eya xine. Mame toytose toto."

23 Mame toytorykohtao tynyhse Jezu kanawao. Morarame tyryrykane konõto tooehse ypy poe ikuhpo pona. Pohkane konõto toehse. Kanawa nerymary se pohkane toehse. Mame enaromỹke toehse toto tyneryrykõ poko."

24 Morara exiryke axĩ Jezu tõpakase ropa eya xine. Ynara tykase toto,

—Jezu, Jezu, nerỹko reh sytatohse, tykase toto. Mame Jezu towõse ropa. Tõmiry ke tyryrykane tymynyhpãkapose eya, pohkane roropa tymynyhpãkapose. Mynytyme tuna toehse ipunaka."

25 Mame ynara tykase ynororo typoetory tomo a,

—Otoko ahtao keh jenetupuhnõko matou? tykase Jezu eya xine.

Tõsenuruhkase toto. Enaromỹke roropa toh toehse. Ynara tykase toto oseya rokene,

—Onoky keh mosero? Tõmiry ke rokẽ tyryrykane mynyhpãkapone, pohkane roropa aomi poe tymynyhpãse, tykase toto oseya rokene.

"

26 Morotoino toeporehkase toto Keraza pona, Karirea mõpozakoxi."

27 Morarame towõse ropa tahtao ikuhpo ehpikoxi ahno toporyse eya, moro patapono. Jorokohpe ynororo kynexine moinoro. Pake ro tupõ turumekase eya, tytapyĩ tao nyhpyra roropa ynororo, okepy zonẽtoh po ehse ynororo."

28 Mame Jezu eneryke tyya kui tykase ynororo. Jezu ẽpataka toepukase. Mame ynara tykase ynororo opore,

—Jezu, Ritonõpo kapuaõ mũkuru mase, imehxo exikety mũkuru. Oty se hma ya? Juãnohpyra exiko ajohpãme samo. Utuarimapopyra exiko roropa, tykase joroko ahnoaono Jezu a."

29 Morara tykase ynororo Jezu a tutũtanohpory ropa waro toexiryke eya. Tuhke rokẽ tynaõmahpyry tomatomase joroko a ãpuruhpyry tao ahtao ro. Keti ke tymyhse ynororo repe emary poko ipupuru poko, enara. Yrome keti tamohmohse eya, joroko a taropose ahtao ahno esaka pyra.

"

30 Morarame ynara tykase Jezu eya,

—Onoky nah tã oesety?

—Ekuhpỹme yna esety nase, tykase, tozuhse eya, tuhke joroko tõ tomõse exiryke zaka."

31 Morarame ynara tykase toto tãtaryporykõke Jezu a,

—Yna onenyohpyra exiko apotoimo htaka, tykase toto Jezu a.

"

32 Moroto poinokoimo tõ kynexine, otuhnõko, ypy po. Mame ynara tykase joroko tõ Jezu a,

—Ynanytoxi poinokoimo aka, ajohpãme samo, tykase toto Jezu a. Morarame Jezu a taropose toto."

33 Tynaõmahpyrykõ ae tutũtase tahtao xine toytose toh rahkene poinokoimo tõ aka. Mame poinokoimo tõ tururume toytose toto. Ypy ẽmory poe tohpahse toto ikuhpo kuaka. Tyneryse toto.

"

34 Moro eneryke poinokoimo tõ erasẽpyã toepase toto pata pona. Toytose tahtao xine, imehnõ turuse eya xine, apetaõkomo, patapõkomo, emero turuse eya xine."

35 Mame patapõkõ toytose osenuhmase Jezu a. Toeporehkase tahtao xine, jorokohpanõpo tonese eya xine Jezu maro. Typorohse kynexine Jezu pupuru myhto. Tupoke ropa toehse kynexine. Kure osenetupuhnõko ropa kynexine. Moro eneryke tyya xine tõserehse toto."

36 Mame oehsenãkõ turuse roropa eya xine. Joroko tõ tũtanohpotopõpyry ropa poko turuse eya xine."

37 Morarame Kerazapõkomo a Jezu taropose ropa, enaromỹke toexirykõke. Morara exiryke Jezu tõtyrise ropa kanawa aka.

"

38 —Amaro ytoxi, ajohpãme samo, tykase jorokohpanõpo Jezu a.

Yrome tonyohse ropa ynororo Jezu a,

—Arypyra, atapyĩ taka ytoko ropa."

39 Atapyĩtaõkõ zuruko okurãkatopõpyry ropa poko Ritonõpo a, opyno aexiry poko roropa, tykase Jezu eya.

Mame toeramase ropa ynororo. Tukurãkatopõpyry ropa poko Jezu a tokarose eya patapõkomo a emero. Mame Jezu tõ tãtakuohse ropa.

"

40 Mame toeporehkase ropa Jezu ahtao Karirea pona, tãkye toehse imoihmãkomo, toraximase tyya xine exiryke."

41 Morarame imepỹ orutua tooehse. Mokyro esety kynexine Jairu. Juteu tõ atamorepatoh esẽme kynexine. Mame Jezu ẽpataka typorohse ynororo. Ynara tykase ynororo Jezu a,

—Eropa ytapyĩ taka ajohpãme samo."

42 Jẽxiry itamurume kure pyra mana. Orihnõko mana, tykase ynororo Jezu a. Ẽxiry 12me jeimamyry nae kynexine, toirono.

Morarame imaro Jezu toytose ahtao imoihmãkomo a tapurupose, tuhke ahno exiryke."

43 Mame toto rãtaka nohpo toytose, munuimohpano. 12me jeimamyry taropose eya kure pyra toexiry poko rokene. Tytinerukehse roropa ynororo, topity poko tytinerũ tonahkase eya. Morararo kynexine pohtohkara ro. Topinopyry pona pyra kynexine."

44 Mame mokyro tooehse Jezu mykapo zupõ ehpiry temuhmase. Mame tytemuhmase eya ahtao axĩ tumũkehse ynororo. Toekurãkase ropa ynororo, tytemuhmase zupõ tyya exiryke.

"

45 —Onoky keh ytemuhmano? tykase Jezu eya xine.

—Arypyra, tykase toto eya. Mame ynara tykase Peturu,

—Tuhke nase ahno epuepurohmãko. Otarãme moxiaro kynako oexiehtonanomo,

"

46 —Arypyra, tykase Jezu. —Kurãkara ytemuhmano. Zuaro exino nekurãka ropa ynororo yjamitunuru poe, tykase Jezu."

47 Morara kary etaryke tyya tõsenetupuhse nohpo,

—To! Tuaro rukuh Jezu nahe. Tytemuhmatopõpyry waro ya, tykase nohpo tukurohtao rokene. Mame tooehse eya. Tykytyky tykase ynororo. Enaromỹke toehse. Jezu myhtokoxi typorohse ynororo nono pona. Tõsekarose ynororo imoihmãkõ netaryme. Ynara tykase ynororo,

—Pakero munuimohpe exiase. Morara exiryke oupõ ytemuhmano. Axĩ umũkehno, tykase nohpo Jezu a."

48 Morarame ynara tykase Jezu eya,

—Kuku, tonetupuhse jexiryke oya tukurãkase ropa mase. Naeroro oserehpyra exiko. Kure rokẽ ytoko ropa, tykase Jezu eya.

"

49 Mame nohpo maro autururuhtao ro ahno tooehse Jairu tapyĩ tae. Ynara tykase toto Jairu a,

—Oẽxiry norihno, tykase toto Jairu a. —Kuamorepanekõ erekohmakehko, tykase.

"

50 Yrome autururukõ totase Jezu a. Ynara tykase ynororo Jairu a,

—Oserehpyra exiko. Wenetupuhko hkoty. Kure exĩko ropa oẽxiry mana toorihxĩpo, tykase Jezu eya.

"

51 Mame itapyĩ taka toeporehkase tahtao tymaro imehnõ anaomõnohpopyra kynexine. Peturu tõ rokẽ tymaro tarose eya, Peturu, João, Tiaku, poeto zumy, jeny, mokaro rokẽ tarose tapyi taka."

52 Emero tyhnamose tapyitaõkomo a. Kui tykase roropa toto. Yrome ynara tykase Jezu eya xine,

—Xitara ehtoko. Orihpyra nase. Nyhnõko rokẽ nase, tykase ynororo.

"

53 Yrome Jezu tounohse eya xine, aorikyhpyry waro toexirykõke."

54 Mame aorikyhpyry emary tapoise Jezu a. Ynara tykase ynororo opore eya,

—Orymo, owõko ropa ty, tykase eya."

55 Morara kaxĩpo sã rokẽ Jezu a tõsemãkase ropa aorikyhpyry. Towõse ropa ynororo. Morarame,

—Autuhmatoko ropa, tykase Jezu eya xine."

56 Mame tõsenuruhkase jumy jẽ maro. Mame ynara tykase Jezu jẽ tomo a,

—Mose oẽxirykõ ẽsemãkatopõpyry ropa onekãtopyra ehtoko, tykase Jezu eya xine. Enara.

"

9

1 Morarame Jezu a tynamorepatyã tykohmase tyya 12mãkomo. Mame tyjamitunuru tokarose eya xine orẽpyra toto ehtohme, joroko tõ tũtanohpory poko, kurãkõkara kurãkary poko, enara. Toto tyripose orẽpyra."

2 Mame imehnõ amorepatohme tonyohse toto eya, tosẽkõme Ritonõpo enetupuhtohme imehnomo a, kurãkõkara kurãkatohme roropa eya xine."

3 Ynara tykase Jezu eya xine,

—Omõkomorykõ anaropyra ehtoko. Omyxirykõ anaropyra ehtoko, apakarãkõ roropa. Ourukomo, otinerũkõ roropa anaropyra ehtoko. Oupõkõ akorõ roropa anaropyra ehtoko."

4 Mame imepỹ tapyĩ taka õmomyrykohtao moroto rokẽ ehtoko. Õnyhtoko moro tao oytotohkõ ropa ponãmero."

5 Mame õmirykõ etary se pyra toto ahtao, opyno xine pyra toto ahtao roropa, esae xine ytotoko ropa. Mame oytorykõ ropahtao epuhsasakatoko, toto neneryme, “Ritonõpo awãnohtorỹko mana, aomiry se pyra oexirykõke,” katohme sã oya xine inetarykõme. Mame imepỹ pata pona ytotoko, tykase Jezu eya xine.

"

6 Morarame toytose toto pata tõ punero Ritonõpo omiry kurã poko imehnõ amorepase. Kurãkõkara tukurãkase roropa eya xine.

"

7 Mame Erote Karirea rãnaõkõ tuisaryme kynexine. Morarame emero Jezu nyrityã ekarory totase eya. Morara exiryke tõsetaehkase. Torẽtyke toehse ynororo, ynara karyke imehnomo a Jezu poko,

—João ahno ẽpurihkahpõ tõsemãse ropa mana, kary etaryke tyya.

"

8 —Arypyra, tykase imehnomo. —Eria ekepyry mokyro tõsemãse ropa mana, tykase toto. Jezu poko imehnõ roropa ynara tykase,

—Arypyra, pake Ritonõpo poko urutonõpo ekepyry mokyro, tõsemãse ropa mana, tykase toto Jezu poko."

9 Yrome ynara tykase Erote,

—João tuhkapose ya, onoky keh mokyro osekãtokety. Tuaro pyra reahse, tykase. Mame Jezu enery se toehse ynororo rahkene.

"

10 Mame inenyohtyã tooehse ropa Jezu a. Emero tynyrityãkõ tokarose ropa eya xine. Morarame tymaro typoetory tõ tarose Jezu a tokare pyra Petesaita pona."

11 Yrome imoihmãkõ tuaro toehse Jezu ytory poko. Tokahmase eya xine. Mame toporyse ropa toto a ahtao, toto anaropopyra ropa kynexine. Tamorepase toto eya, toto esẽme Ritonõpo ehtoh poko. Kurãkõkara tukurãkase roropa eya.

"

12 Mame xixi tyerukumãse ahtao 12mãkõ toytose Jezu a. Ynara tykase toto eya,

—Imoihmãkõ enyohko ropa mõtohne toto ytotohme ahno esaka ropa. Moero tahtao xine otuhnõko mã toto. Nyhnõko roropa mã toto. Ahno esary kara taro, tapyi pyra, tykase toto.

"

13 Morarame Jezu a tozuhse typoetory. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Amarokõ ro inahpatoko, tykase eya xine.

Mame ynara tykase toto,

—Otarahxo? 5me rokẽ wyi nae ynanase, kana roropa asakoro rokẽ inunõ kara. Morara exiryke otara ãkohxo ynanah? Yna ytory se hma moxiã zuru epekahse? tykase toto Jezu a.

"

14 Mame ynara tykase, Jezu a tozuhse,

—Arypyra, iporohkapoko toto. Oseosetyoro tyripotoko toto, 50me rokẽ tuhke toto exiry tyripotoko, tykase Jezu eya xine. Moroto 5.000me orutua kõ kynexine tuhke exiry.

"

15 Morarame ahno tõ typorohkapose eya xine emero."

16 Mame wyi tapoise Jezu a 5me. Kana roropa tapoise eya asakoro. Morarame kakoxi tõsenuhmase,

—Kure mase Papa kapuaono, tykase ynororo. Moromeĩpo wyi tytohtohkase eya kana maro. Morotoino tokarose typoetory tomo a, imoihmãkomo a ekarotohme ropa eya xine."

17 Mame tõtuhse toh rahkene. Tuesapare roropa toh toehse. Mame akoĩpyry tanỹse roropa eya xine. 12me ruto typehkase akoĩpyry ke. Enara pitikono emãkaposemy tyamene xine autuhtohkõme. Imeĩpo taropose ropa toto esaka xine.

"

18 Morarame toiroro Jezu kynexine oturũko Tumy maro. Mame ipoetory tõ 12mãkõ kỹtone eya. Mame tõturupose eya xine,

—Onokyme imoihmãkõ jekarõko nae? tykase ynororo typoetory tomo a.

"

19 Mame ynara tykase toto eya,

—Otarãme Joãome oekarõko toh mana, ahno ẽpurihkahpõme. Imehnõ roropa otarãme Eriame oekarõko toto. Imehnõ roropa otarãme pake Ritonõpo poe urutonõpo ẽsemãkasẽme ropa oekarõko toh mã otarãme, tykase toto Jezu a.

"

20 Morarame eya xine Jezu tõturupozomose ropa. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Amarokõ ke? Onokyme roropa jekarõko matohu? tykase eya xine.

Mame Peturu a tozuhse,

—Ritonõpo nymenekahpyry mase yna pynanohneme, tykase Peturu eya.

"

21 Mame Jezu a tymynyhpãkapose toto. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Imehnomo a moro onekaropyra ropa ehtoko, tykase eya xine.

"

22 Mame ynara tykase ropa ynororo typoetory tomo a,

—Kapu ae Ayhtohpyry htomãko mã Izyraeu tõ tamuxiry tomo. Tutuisarykõme yse pyra exĩko mã toto. Jetapary se exĩko mã toto, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ maro, Moeze nymerohpyry poko amorepatõkõ maro roropa. Mame jexixihmapõko toh mana jorihmapõko. Yrome moromeĩpo oseruao tõmehse jahtao ẽsemãnõko ropa ase, tykase eya xine.

"

23 Moromeĩpo ynara tykase ropa Jezu imoihmãkomo a,

—Ymarõme oexirykõ se awahtao xine, ypoe oehtohkõ rokẽ poko ehtoko. Opoe xine oehtohkõ irumekatoko. Kokoro rokẽ oorikyrykõ enetupuhtoko oorypyrykõ poko, ymarõme oehtohkõme, tykase."

24 —Mãpyra opoe xine oehtohkõ poko rokẽ awahtao xine, orihnõko matose. Ymarõme pyra exĩko matose. Yrome ypokoino oorikyrykohtao ymaro exĩko matose jũme."

25 Otyme kure oerokurukõ mõkomo apoiry poko rokene? Otyme kure imõkomoryje oexirykomo oorikyrykohtao? Arypyra. Oorikyrykohtao ãkorehmara xine moro mana omõkomohpyrykomo. Ritonõpo pũtome pyra exĩko matose jũme. Moro poko rokẽ kuh osenetupuhnõko matohse. Yrome Ritonõpo omiry apoiry poko osenetupuhpyra amarokomo."

26 Etatoko pahne, ihxipỹke awahtao xine ypoko, jomiry poko roropa ihxipỹke awahtao xine, Kapu ae Ayhtohpyry roropa ihxipỹke exĩko opoko xine mana, tuisamehxo tooepyry ropahtao Tumy kurã esae, Ritonõpo nenyohtyã kurãkõ maro tooepyry ropahtao, tykase Jezu eya xine."

27 —Sero poko wenikehpyra ehtoko. Ynara ãko ase oya xine, kymaro xine exiketõ toitoine orihpyra ro tahtao xine, Ritonõpo tuisame ehtoh enẽko toto, tykase Jezu eya xine.

"

28 Morarame 8me tynyhse ahtao Peturu tõ tarose Jezu a ypy pona, João maro, Tiaku maro. Tarose toto eya oturuse Ritonõpo maro."

29 Morarame autururuhtao ro ẽmyty tytyorõtase. Zupõ roropa karimutume toehse, saereh tykase."

30 Morara toehse ahtao asakoro orutua kõ tõsenepose eya xine. Mame Jezu maro tõturupitose toto. Ynara toh kynexine, Moeze, Eria, enara, pakatokomo."

31 Morararo toh kynexine saereh ãko roropa. Morarame tõturuse toto Jezu maro aorikyry poko, aetuarimary poko, enara, Jerusarẽ po. Aorikyry se Ritonõpo exiry poko tõturuse toto."

32 Yrome Peturu tõ tynyhse kynexine tyrõnaka xine. Mame typakase ropa toto ahtao, Jezu saereme exiry tonese eya xine. Asakorõkõ roropa tonese eya xine, Jezu maro."

33 Mame mokaro asakorõkõ onuhpitoryhtao ropa, ynara tykase Peturu Jezu a,

—Pãna, kure taro kuexirykomo. Tapyi ynanamoxi, oseruao, axĩtao rokene, toiro atapyĩme, toiro Moeze tapyĩme, toiro Eria tapyĩme, enara ynanamoxi, tykase Peturu. Morara tykase ynororo onenetupuhpyra toexiryke moro poko.

"

34 Mame Peturu otururuhtao ro akurũ tooehse toto poro. Mame akurũ eneryke tyya xine enaromỹke toehse Peturu tomo."

35 Morarame omi totase akuru htae. Ynara tykase,

—Umũkuru nymyry mose ynymenekahpyry. Morara exiryke aomiry etatoko, tykase Ritonõpo.

"

36 Morarame omi tymynyhpãse ahtao, Jezu rokẽ tonese eya xine. Mynyhme rokẽ toh toehse. Tynenehpyrykõ poko oturupyra toh toehse roropa imehnomo a.

"

37 Morarame tõmehse ahtao ypy poe tyhtose ropa toto. Morarame tuhkãkomo a Jezu toporyse ropa."

38 Toto rãtao toehse ahno. Jamihme Jezu tykohmase mokyro a. Ynara tykase,

—Tamuxi, umũkuru eneko ajohpãme samo. Ipyno ase toirõ myhe exiryke."

39 Joroko mose apoĩko mana. Mõtoino rokẽ kui ãko mose nase. Mame akyakyhnõko roropa nase. Akuakurotãko roropa nase ĩtary ae. Iryhmãko joroko mana. Onurumekara roropa mana."

40 Opoetory tomo a oturu repe itũtanohpotohme ropa repe. Yrome onutũtanohpopyra toh nekurehno, tykase Jezu a ynororo.

"

41 Mame Jezu a tozuhse. Ynara tykase ynororo,

—Tõ! Otara ahtaohxo keh jenetupuhnõko matou? Jenetupuhpyra ro rukuh matou, popyra oexirykõke. Amaro xine ywy repe. Yrome jenetupuhpyra ro amarokomo. Typenekehse ywy opoko xine, tykase. Mame ynara tykase ynororo jumy a,

—Omũkuru enehko ya, tykase.

"

42 Mame jumy a tonehse ahtao, joroko a tomapose ropa nono pona. Takurotanohpose roropa eya. Mame ynara tykase Jezu joroko a,

—Otũtako ropa joroko, tykase Jezu. Mame tutũtase ropa rahkene. Tukurãkase ropa poeto eya. Morotoino jumy a tokarose ropa eya."

43 Morarame tõsenuruhkase morotõkõ emero Ritonõpo jamitunuru eneryke tyya xine.

Mame mokaro osenuruhkaryhtao ro tõturuse ropa Jezu typoetory tomo a,

"

44 —Wenikehpyra mehtatose sero jomihpyry poko, Kapu ae Ayhtohpyry ekarõko mã toto jehno exiketomo a, tykase Jezu eya xine typoko."

45 Morarame aomiry onenetupuhpyra toh kynexine tonẽse sã exiryke eya xine.

—Oty kary se mose nae? tykase toto oseya rokene. Yrome eya, “Oty kary se hko hmano?” kara toh kynexine, ihxipỹke toexirykõke.

"

46 Morarame oseya toh tõturuse 12mãkomo,

—Onokãkõ imehxo nae taro, tuisamehxo? tykase toto, typoko xine rokene."

47 Yrome toto otururu waro Jezu kynexine. Morara exiryke poeto tapoise eya tupũtokoxi tynyriryme."

48 Mame ynara tykase ynororo eya xine,

—Mose poeto poko oenupunarykohtao ypokoino ypoko enupunãko roropa matose. Morararo ypoko oenupunarykohtao jenehpohpõ poko enupunãko roropa matose. Ynara exiryke, tuisamãkõkara poko roropa oenupunarykohtao tuisamehxo matose exĩko.

"

49 Morarame ynara tykase João Jezu a,

—Imepỹ ynanenease. Joroko tũtanohpõko ropa nexiase ahno ae oesety poe. Morara kamexipopyra ynanexiase eya kymaro xine pyra aexiryke, tykase João Jezu a."

50 Mame ynara tykase Jezu João tomo a,

—Arypyra, “Ipoko pyra exiko,” kara ehtoko imehnomo a. Kyzehno xine pyra exiketõ kymaro xine mana. Ãkorekehkara xine imehnõ ahtao ãkorehmatorỹko mã toto, tykase Jezu eya xine.

"

51 Morarame kapu aka ropa ytosasaka ropa tahtao, toytory se ropa toehse Jezu Jerusarẽ pona."

52 Mame osemazuhme typoetory tõ tonyohse eya, tuapo. Mame toytose toto Samaria pata pona. Moroto osa tokaropose eya xine Jezu nyhtohme repe."

53 Yrome morotõkõ osa ekarory se pyra Jezu a toh kynexine Jerusarẽ pona aytory eneryke tyya xine. (Mame moro tokarose ropa Jezu a, nyhtoh onekaropyra toto ehtopõpyry.)"

54 Morara exiryke ynara tykase João tomo, Tiaku maro Jezu a,

—Otarãme, kure oya apoto kohmary yna a kapu ae, moxiã enahkapotohme, pake ehtopõpyry samo, Eria a apoto kohmatopõpyry samo, tykase toto Jezu a.

"

55 Mame toeramase Jezu toto ẽpataka. Toto zehno roropa toehse ynororo morara kary etaryke tyya.

—Ritonõpo zuzenu poe pyra matose morara ãko."

56 Ahno enahkase pyra tooehse ywy Ritonõpo nymenekahpyryme. Toto pynanohse rokẽ tooehse ywy, tykase Jezu eya xine. Mame imepỹ pata pona toytose toto.

"

57 Morarame osema tao Jezu ahtao typoetory tõ maro ynara tykase imepỹ Jezu a,

—Jytory se ase amaro emero rokẽ pata pona. Orumekary se pyra roropa ase jũme, tykase ynororo Jezu a.

"

58 Yrome ynara tykase Jezu eya,

—Oytory se hmah ymahro? Onokyro tõ tosake mana. Torõ tõ roropa tymỹke mana. Mãpyra Kapu ae Ayhtohpyry tosake pyra mana, tykase Jezu eya. —Oytory se roh mah ymahro? tykase eya."

59 Mame imepyny a ynara tykase Jezu,

—Ymaro eropa ypoetoryme, tykase ynororo eya.

Yrome ynara tykase ynororo,

—Ajohpãme sã ytoxi aporo papa tapyĩ taka. Tãhpome toehse papa mana. Mame toorihse ahtao zonẽnõko ase. Moromeĩpo oehnõko ropa ase amaro jytotohme, tykase ynororo Jezu a.

Mame ynara tykase Jezu eya,

"

60 —Ah imehnõ omy ekepyry zonẽno toto. Eropa hkoty ymaro imehnõ amorepatohme kuesẽkõme Ritonõpo ehtoh poko, tykase Jezu eya.

"

61 Morarame imepỹ ynara tykase Jezu a,

—Ywy kuhse amaro ytõko ano. Apo ke aporo osekazumatã aporo wekyry tomo a, tykase ynororo eya.

"

62 Yrome ynara tykase Jezu eya,

—Etako pahne, ijoijome kanawa arõko ãpuine mana tỹkakoxi tõsenuhmaryke. Mokyro sã mase. Ymaro se mase repe, emero rokẽ poko penetãko mase roropa. Morara awahtao Ritonõpo maro se nymyry pyra mase, tykase Jezu eya.

"

10

1 Morarame orutua kõ tymenekase Jezu a, 72mãkomo tõmiry ekarotohme imehnomo a. Morarame asasakorone rokẽ tonyohse toto eya, tuapo pata tõ punero."

2 Ynara tykase ynororo eya xine,

—Oenyohtorỹko ase jomiry ekarotohme imehnomo a, tupito esẽ typoetory tõ enyokyry samo. Tupito konõto po tiriiku ahpirãtyã sã Ritonõpo omiry onetapitopynõ mana, sero nono po. Yrome tuhke pyra Ritonõpo omiry ekaronanõ nae. Naeroro oturutoko Ritonõpo a, “Papa kapuaono tuhke õmiry ekaronanõ enyohko õmiry ekarotohme imehnomo a,” kahtoko eya."

3 Mame ytotoko. Tomeseke ehtoko roropa. Oty katohme? Oenyohtorỹko ase kaneru mũkuru enyokyry sã kaikuxi to htaka. Ytoytõko matose ozehno exiketo htakuroko."

4 Tineru ẽ anaropyra ehtoko, pakara tõkehko sapatu roropa anaropyra ehtoko amaro xine. Mame etypohpyra ehtoko õturutohkõme imehnõ maro osema tao. Topohme ytotoko."

5 Morarame tapyi taka õmomyrykõ se awahtao xine, ynara kahtoko tytapyikemy a, “Taro hmatou? Kure pãna matou repe,” kahtoko. “Opyno xine Ritonõpo mana,” kahtoko roropa morotaõkomo a."

6 Mame tapyi esẽ ajoajohpãme pyra ahtao, õmirykõ etary se exĩko mana. Yrome ajoajohpe exiketyme ahtao, õmirykõ etary se pyra ynororo ahtao eramatoko ropa rokene."

7 Yrome õmirykõ etary se ahtao moroto rokẽ ehtoko. Otuhtoko, eukuru ẽtoko, enara, owohparykohtao eya xine. Moro õtuhtohkõ oepehpyrykõme sã mana, jomiry ekaroryke oya xine. Ihximyra ehtoko õtukurukõ poko. Ynara exiryke, erohketõ toerohtamitukõ apoiry zae mana. Esyryhmara ehtoko morotoino imehnõ tapyĩ taka.

"

8 —Mame emero rokẽ pata pona oytorykohtao, “Otuhtokose,” karyhtao oya xine, motuhtatose rokene."

9 Kurãkõkara nae moro pata po ahtao, ikurãkapotoko ropa toto Ritonõpo a. Ynara kahtoko roropa eya xine, “Ritonõpo omiry ekarõko ynanase oya xine enetupuhtohme oya xine oesẽkõme. Ameke pyra Ritonõpo tuisame ehtoh mana oya xine,” kahtoko eya xine."

10 Morarame imepỹ pata pona toytose awahtao xine, yrome õmirykõ omipona pyra toto ahtao, osema taka mytotatose ropa. Ynara kahtoko eya xine,"

11 “Oesarykõ nonory nosexihno yna pupuru rary pokona. Naeroro isasakãko ropa ynanase otuarõtatohkõme awãnopyrykõ poko Ritonõpo a. Yrome wenikehpyra ehtoko, Ritonõpo omiry tooehse oya xine mana. Oesẽkõme enetupuhtohme oya xine repe. Yrome ise pyra matose,” kahtoko eya xine, tykase Jezu eya xine.

"

12 —Ynara ãko ase oya xine. Ajohpe pyra, kurãkõ apiakaryhtao Ritonõpo a moro patapõkõ wãnohnõkohxo Ritonõpo mana, Sotomapõkõ wãnopyry motye. Sotomapõkõ pynohxo Ritonõpo exĩko mana, tykase Jezu toto enyokyryme tyya.

"

13 Mame ynara tykase ropa Jezu,

—Jetũ myhẽ exĩko mã oya xine taroino Korazĩpõkomo, oya xine roropa Petesaitapõkomo. Jetũ mã oya xine exĩko myhene. Awãnohtorỹko Ritonõpo mana. Yjamitunuru meneatose repe apatarykõ rãnao. Yrome jenetupuhpyra matose. Oorypyrykõ onurumekara roropa matose. Onenehpyrykõ tonese ahtao Tiropõkomo a Xitõpõkomo a roropa, tyyrypyrykõ turumekase eya xine exiry pake. Saku risẽ tyrise eya xine exiry tupõkõme. Oruno roropa tyrise eya xine exiry tokokõ pokona, tyyrypyrykõ rumekary se toto exiry enetupuhpotohme imehnomo a."

14 Etatoko pahne, kurãkõ apiakatohpo awãnohtorỹko Ritonõpo mana. Tiropõkõ wãnohnõko roropa mana. Xitõpõkõ roropa wãnohnõko mana. Yrome mokaro wãnopyry motye awãnohtorỹko Ritonõpo mana, tykase Jezu eya xine."

15 —Amarokõ roropa Kapanaũpõkomo, epyrypãko matose imehxo oexirykõ poko repe. Yrome osenekunohnõko rokẽ matose. Imeĩpo oematorỹko Ritonõpo mana apotoimo htaka, tykase Jezu eya xine.

"

16 Mame ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Õmirykõ etahpõkõ jomiry etãko roropa toh mana. Morararo ose xine pyra exiketõ yse pyra roropa toh mana. Jenehpohpõ se pyra roropa toh mana, yse pyra toehtohkõ samo. (Ytotoko rahkene. Jomiry ekarotatoko emero pata tõ punero, tykase Jezu eya xine.

—Ỹ, tykase toto. Mame toytose toh rahkene omi kurã ekarose.)

"

17 Mame mokaro 72mãkõ tooehse ropa toto. Tãkye toh toehse ropa. Ynara tykase toto Jezu a,

—Joroko tõ roropa ynanutũtanohpoase ropa ahno ae. “Jezu omi poe otũtatoko ropa,” tykase ahtao rokẽ yna a nutũtase ropa toto, tykase toto Jezu a.

"

18 Yrome ynara tykase Jezu eya xine,

—Ỹ, joroko tamuru mokyro. Aepukary enene nenenehkane samo, kapu ae."

19 Etatoko pahne, yjamitunuru ekarõko ase oya xine. Orẽpyra oritorỹko ase. Mame okoi tũmaryhtao oya xine, mynoto roropa tũmaryhtao oya xine õsanumara xine toh mana. Joroko tamuru motyẽkãko matose, ypoe oexirykõke."

20 Etatoko pahne, õmirykõ poe joroko tõ tutũtase ropa ahtao ahno ae kure mana. Yrome moro poko rokẽ pyra atãkyematoko. Ritonõpo poenõme oexirykõ poko atãkyematokohxo yronymyryme. Oesetykõ tymerose pape pokona Ritonõpo esao. Moro poko atãkyematoko, tykase Jezu eya xine.

"

21 Mame Jezu tãtãkyemase yronymyryme Ritonõpo zuzenu poe. Ynara tykase ynororo Tumy a,

—Papa kapuaono, kapuaõkõ esẽme mase. Sero nonopõkõ esẽme roropa mase. Kure mase Papa tuaro pyra exiketõ amoreparyke oya õsenetupuhtoh poko. Opoe zuarohxo exĩko toh mana. Tuaro exiketõ motye exĩko toh mana. Atamorepaketõ motye roropa tuaro exĩko toh mana. Opoe roropa tuaro exiketõ zuaro pyra toehse ropa mana. Ãmoreme morohne tyrise oya Papa, tyriry se oexiryke, tykase Jezu Tumy a.

"

22 Mame ynara tykase roropa Jezu eya xine,

—Emero Papa kynekarone ya. Ritonõpo mũkuru waro pyra matose repe. Papa rokẽ juaro mana. Papa waro pyra roropa matose. Ywy imũkurume jexiryke zuaro ase. Ynymenekatyamo a roropa Papa enepõko ase zuaro toto ehtohme, tykase Jezu eya xine.

"

23 Mame toeramase ropa Jezu typoetory tomo a. Ynara tykase ynororo eya xine.

—Tãkye ehtoko onenehpyrykõ poko."

24 Ynara ãko ase oya xine, tuhke Ritonõpo omiry poko urutõkõ pake, tuisa tõ roropa onenerykõ enery se toh kynexine repe. Onetarykõ etary se roropa toh kynexine repe. Yrome onetara tokurehse toto. Onenepyra roropa tokurehse toto, tykase Jezu eya xine.

"

25 Morarame Moeze nymerohpyry poko amorepatõ tooehse Jezu a tõturupotohme. Ynara tykase ynororo, Jezu kuhnõko rokẽ kynexine,

—Otara ãkohxo ke hano orihpyra jehtohme jũme, Ritonõpo maro jehtohme? tykase ynororo eya,

"

26 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Otara ãko Ritonõpo nymeropohpyry nah? Oty enetupuhnõko hma? tykase Jezu eya.

"

27 Mame tozuhse ropa Jezu eya. Ynara tykase ynororo,

—Ynara enetupuhnõko ase, Ritonõpo pyno ehtoko ipunaka. Yronymyryme ipyno ehtoko okurohtao xine oorikyrykõ ponãmero. Kure rokẽ tyritoko õsenetupuhtohkõ ae. Oemynyhmarykohtao ipyno ehtoko ipunaka. Mame osepyno oehtohkõ sã imehnõ pyno ehtoko, katohtono waro ase, tykase ynororo Jezu a.

"

28 —Ỹ, tuaro oehtoh zae. Moro omipona awahtao, orihpyra exĩko mase, jũme, Ritonõpo maro, tykase Jezu eya.

"

29 Mame mokyro, Moeze nymerohpyry poko amorepatõ, imehnõ pyno ehtoh poko ekaropory se toehse. Ynara tykase ynororo Jezu a,

—Onokãkõ mokaro ipyno jehtopo? tykase ynororo Jezu a.

"

30 Mame Jezu a tozuhse. Ynara tykase ynororo eya aosenetupuhtohme,

—Ahno toytose Jerusarẽ poe Jeriko pona. Juteu mokyro. Morarame osemae aytoryhtao omato komo a tapoise ynororo. Imõkomory roropa tarose eya xine. Totatotapase roropa ynororo eya xine. Mame moroto ro turumekase eya xine orihsasaka ahtao."

31 Moromeĩpo Ritonõpo maro oturukety toytose moro osemae. Mame mokyro etaetapahpyry tonese eya. “Tee, jam,” tykase rokẽ ynororo. Zomye rokẽ toytose ynororo. Enupunara myhehxo ipoko. Osema ehpikuroko rokẽ toytose."

32 Morarame imepỹ roropa toytose moro osemae. Ritonõpo maro oturutoh tao erohkety kynexine ynororo. Morararo ikuroko rokẽ toytose ynororo. Enupunara myhẽ ipoko."

33 Mame imepỹ roropa moro osemae toytose roropa. Samariapõ kynexine. Toipe Samariapõkõ maro juteu tõ oxise pyra toto. Yrome mokyro toenupunase etaetapahpyry poko."

34 Eya toytose ynororo. Tonaka tanỹse eya. Etapatopõpyry tysereseremase opi ke eya. Tyõtose roropa eya. Morarame toky pona mokyro tyrise eya, jumẽtu pona. Mame tapyi taka tarose eya ahno nyhtoh taka. Mame kure mokyro tyripose eya tapyi esemy a."

35 Morarame yrokokoro toytory ropahtao, tineru tokarose eya, tapyi esemy a. Ynara tykase ynororo eya, “Mose pyno exiko,” tykase ynororo tapyi esemy a. “Tooehse ropa jahtao, oepehmãko ropa ase onepekahtyã epehmãko ropa ase,” tykase mokyro Samariapono tapyi esemy a. Mame ynara tykase Jezu Moeze nymerohpyry poko amorepatono a.

"

36 —Etaetapahpyry tonese oseruaõkomo a repe. Yrome onoky rokẽ akorehmaneme nexiahse? tykase Jezu Moeze nymerohpyry poko amorepatono a. Mame eya tozuhse,

"

37 —Mokyro rokene, ipyno aexihpyry rokene, tykase ynororo eya.

Mame ynara tykase Jezu eya,

—Naeroro ytoko. Mokyro sã imehnõ pyno exiko, tykase eya Jezu. Mame toytose ropa ynororo Jezu maro ehxĩpo.

"

38 Mame Jezu toytose typoetory tõ maro. Toeporehkase toto pata pona. Moroto nohpo kynexine esety Maata. Mokyro a toahmase toto tytapyĩ taka toto ytotohme. Moroto ehse to aporo."

39 Mame Maata akorõ moroto kynexine esety Maria. Mame Jezu otururu etary se kynexine ipunaka. Morara exiryke Jezu myhtokoxi typorohse ynororo."

40 Maata rokẽ kynexine tỹpokõnohke. Tonahsẽ riry poko kynexine. Mame Jezu a toytose ynororo. Ynara tykase eya, takorõ takorehmara exiryke,

—Pihpi, ypoko oenupunary se pyra mahno? Eneko ke, jakorõ jakorehmara nase. Ajohpãme sã wakorehmapoko aporo eya, tykase Maata Jezu a repe.

"

41 Mame Jezu a tozuhse ynororo. Ynara tykase eya,

—Xihxi, torẽtyke mase senohne poko, otyro riry poko."

42 Toiro se rokẽ matose enetupuhtohme. Senohne irumekako aporo, jomiry etatohme oya, ãkorõ samo. Zae ehtoh tymenekase eya. Naeroro anaropopyra ase aporo ywinoino, tykase Jezu eya.

"

11

1 Morarame Ritonõpo maro oturũko Jezu kynexine. Mame tõturukehse ahtao ynara tykase ipoetory eya,

—João a typoetory tõ tamorepase Ritonõpo maro oturutoh poko. Morara se ase. Yna amorepako Ritonõpo a yna oturutoh poko, tykase ynororo Jezu a.

"

2 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Ritonõpo maro õtururukohtao ynara kahtoko,

“Papa kapuaono, kure mase.

Yna akorehmako kure rokẽ oritohme yna a,
yna esẽme oenetupuhtohme roropa yna a.
"

3

Yna nykyryry ekaroko yna a kokoro rokene.
"

4

Yna rypyry ikorokako ropa imehnõ rypyry korokapotoh sã yna a oya.
Moromeĩpo wenikehnõko mase yna rypyry poko

imehnõ rypyry poko yna wenikehtoh samo.

Joroko tamuru a yna onukuhpopyra exiko,”kaxitoko Ritonõpo a, tykase Jezu eya xine.

"

5 Mame ynara tykase ropa Jezu typoetory tomo a, tõturutoh poko Ritonõpo maro,

—Ynara ãko ase oya xine õsenetupuhtohkõme rokene. Otarãme omoro wyi epekatyry se mase onoa. Morara exiryke oepe tapyĩ taka ytõko mase. Ynara ãko mase eya otarãme, “Jepe, wyi se pitiko hano ajohpãme samo, oseruao rokene nae awahtao rokene."

6 Wekyry noehno ya, imepỹpono. Morara exiryke autuhmary se ake repe. Yrome wyi pyra jexiryke anautuhmara jekurehno. Naeroro oya oehno wyi epekahse repe.”

"

7 —Morarame tytapyĩ tae oezuhnõko oepe mana. Ynara ãko otarãme mana, “Jerekohmara exiko. Tapuruse nase tapyi. Nyhnõko ynanase. Ypoenõ jowomyhtome nase xitãko. Owõpyra ase,” ãko mã repe, tykase Jezu.

"

8 —Morarame otarãme otuhparo, “Ise, ise,” ãko mase. Morara ahtao otara exĩko hnae moromeĩpo? Etatoko pahne, oepe owõnõko mana wyi ekarose oya. Yrome oepeme toexiry pokoino pyra owõnõko mana, orẽpyra torekohmaryke oya õpenery ekarotohme oya, otuhparo oexiryke. Morara exiryke sã rokẽ owõnõko mana, tykase Jezu eya xine."

9 —Naeroro ynara ãko ase oya xine, moro saaro ekaropotoko Ritonõpo a. Mame ekarõko oya xine mana. Onupirykõ ekaropotoko Ritonõpo a. Mame onupirykõ waro exĩko matose. Tapyi tapuruse ahtao roropa ikohmatoko. Mame esẽ apuruhmakãko mana. Moro saaro tahxime õtururukohtao Ritonõpo a, oezuhtorỹko mana."

10 Ynara exiryke ekaroponanõ tynekaropohpyrykõ apoĩko mana. Zupinanõ tunupihpyrykõ enẽko ropa mã toto. Tapyi taka tomomyry se exiketõ ikohmaryhtao, tapyi apuruhmakãko mã toto. Omõnõko roropa mã toto."

11 Morararo ynara karyhtao omũkuru a oya xine, “Papa, omise ase,” karyhtao oya xine, okoi onekaropyra matose eya."

12 “Papa kuratirihmo se ano,” karyhtao roropa oya xine, mynoto onekaropyra matose omũkurukomo a."

13 Iirypyryme matose repe, yrome otyro kurãkõ rokẽ ekarõko matose opoenõkomo a. Amarokõ motye kuhse Papa kapuaono. Tuzenu kurã ekarõko oya xine mana ekaroporyhtao oya xine, tykase Jezu eya xine.

"

14 Morarame joroko tutũtanohpose ropa Jezu a tomirẽkara ae. Mame joroko tutũtase ropa zae ahtao, jorokohpanõpo tõmitase ropa. Moro eneryke tyya xine tõsenuruhkase toto imoihmãkomo."

15 Yrome toitoine ynara tykase toto,

—Peuzepu omi poe rokẽ joroko tõ tũtanohpõko ropa mana, joroko tamuru omi poe. (Peuzepu, joroko tamuru esety akorony.)

"

16 Morarame imehnõ Jezu kukuru se toehse. Ynara tykase toto eya,

—Ajamitunuru enepoko yna a amaro Ritonõpo ehtoh waro yna ehtohme, tykase toto."

17 Yrome aosenetupuhtohkõ waro Jezu kynexine. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Pata tamurupõkõ osetaparyhtao osenahkãko rokẽ toh mana. Morararo tyekyry maro oxiehno toehse ahtao osenahkãko rokẽ tapyitaõkõ mana. Atahpahnõko toto sapararahme exĩko toto oxiehno toexirykõke."

18 Moro saaro joroko tamuru typoetory maro oxime tõsetaparykohtao osemetaka, osenahkãko rokẽ toto. Ynara ãko matose ya, “Ỹ, Peuzepu omi poe joroko tõ tũtanohpõko mose mana,” ãko matose ypoko."

19 Morara jahtao, Peuzepu omi poe joroko tõ tũtanohporyhtao ya, opoetorykõ ke? Onoky omi poe roropa joroko tõ tũtanohpõko toh nahe? tykase Jezu eya xine. —Yrome opoetorykõ tyoro rokẽ otuarõtanohtorỹko mana zae pyra oehtohkõ poko."

20 Arypyra, Ritonõpo jamitunuru poe joroko tõ tũtanohpõko ase ahno ae. Moro eneryke oya xine tuarõtãko matose Ritonõpo oesẽkõme exiry poko.

"

21 —Mame tapyi esẽ tomahpo typyre ahtao ynara ãko mã ynoro, “Orẽpyra ase typyreke jexiryke imehnõ omõpyra mana ytapyĩ taka ymõkomory poko,” ãko mã ynororo."

22 Yrome jamihmehxo exikety tooehse ahtao iporemãkãko mana ipyre roropa apoĩko mana. Mame ipyre apoixĩpo imõkomohpyry arõko mana, apiakatohme typoetory tomo a. (Moro saaro joroko tamuru, tymyhse sã ya. Jamihme pyra roropa mã tyripose ya, tymyhse ya exiryke.)

"

23 —Ymarõkõme pyra awahtao xine, yzehno matose, jakorehmara awahtao xine roropa, jakorekehkãko matose, tykase Jezu eya xine.

"

24 Mame tõturuse ropa Jezu. Ynara tykase ynororo,

—Joroko tutũtase ropa tahtao ahno ae ytoytõko mana nono poro, tosary imepỹ zupĩko. Mame onenepyra tahtao, ynara ãko mã tyya rokene, “Ytõko ropa ase jesahpyry aka ropa, unurumekahpyry aka ropa, ahno aka” ãko mana."

25 Mame ytõko ropa mana, tosahpyry pona ropa. Morarame kure tosahpyry enẽko ropa mana ahno kurohtao. Tapyi sã ahno kurohtao mana tutumehse sã zao. Saereme potu enẽko mana. Mame omõpyra mã aporo."

26 Ytõko rokẽ mã aporo joroko imehnõ enehse tymarõme toto ehtohme. Mame popyrahxo exiketõ enehnõko mana, 7me osesarise mokyro aka. Mame itamurumehxo jorokohpe exĩko mokyro mana. Osemazuhme toehtopõpyry motye kuhse exĩko mana.

"

27 Morarame morara kary etaryke tyya ynara tykase nohpo tuhkãkohtae,

—Tãkye kuhse asa mana, oenurumahpono, isuhsuru onenyhpyry, tykase nohpo eya.

"

28 Mame mokyro tozuhse Jezu a. Ynara tykase,

—Amaroko hkotano. Tãkye exĩko matose Ritonõpo omiry etaryhtao oya xine, aomipona toehse roropa awahtao xine, tykase Jezu eya.

"

29 Morarame imoihmãkõ tooehse ahtao Jezu a, ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Popyra matose ipunaka juteu tomo. “Ajamitunuru enepoko yna a oenetupuhtohme yna a,” ãko matose repe ya. Yrome yjamitunuru onenepopyra ase oya xine. Toiro poko rokẽ ãmorepatorỹko ase, Jona ehtopõpyry poko."

30 Jona tonahse aporo kanaimo konõto a. Oseruao tynyhse Jona kanaimo wakuru ao. Imeĩpo tuamise ropa ynororo kanaimo a nono pona. Mame ipoko tutuarõtase Niniwepõkomo. Tonetupuhse toto a, “Ritonõpo nenehpohpyryme mose nase,” tykase toto ipoko. Moro saaro Ritonõpo jenyokyase oya xine. Ywy ase Kapu ae Ayhtohpyry."

31 Morararo Saapa tuisary kynexine nohpo, ikurenaẽkõ tuisary. Imeĩpo ohxirotorỹko ynororo mana seropõkõ apiakatohpo Ritonõpo ẽpataka. Ynara exiryke, mya toytose ynororo pake Saromão otururu kurã etase. Yrome Saromão motye kuhse ywy. Taro ase amaro xine. Yrome jomiry etary se hkopyra matose."

32 Morararo kurãkõ apiakatohpo Niniwepõkõ ohxirotorỹko mã toto seropõkomo, Ritonõpo neneryme. Jona omiry totase tyya xine ahtao tyyrypyrykõ turumekase eya xine. Mokaro mã ohxirotorỹko. Ynara exiryke, taro ase amaro xine. Jona motye kuhse ase. Yrome jomipona se pyra matose, tykase Jezu eya xine.

"

33 —Mame nãparina zukaxĩpo ononẽpyra sytatose. Onyripyra sytatose apipa notaka. Aryhnaka rokẽ tyrĩko sytatose apõ pona omõketõ zeipotohme tyrĩko sytatose."

34 Kuenurukõ nãparina ezuru sã mana. Kure oenurukõ ahtao kure sã osenuhmãko matose, saereme sã oya xine exiryke. Yrome oenurukõ popyra ahtao, osenuhmara matose. Xinukutume sã oya xine exĩko mana oenurukõ popyra exiryke."

35 Morara exiryke tomeseke ehtoko. Onenetuputyhpyrykõ onurumekara oehtohkõme. Turumekase oya xine ahtao xinukutumã sã exĩko ropa matose okurohtao xine."

36 Yrome okurohtao xine saereme ahtao xinukutume pyra roropa mã okurohtao xine, kure enetupuhnõko matose. Mame nãparina kurã sã saereh ãko mana okurohtao xine, tykase Jezu eya xine.

"

37 Mame tõturukehse Jezu ahtao, parixeu a toahmase tytapyĩ taka autuhtohme. Mame toytose ynororo itapyĩ taka, otuhse. Mame osemahpyra ro typorohse ynororo otuhtoh pona."

38 (Juteu tõ osemahnõko itamurume tõtuhtohto Moeze omihpyry poe.) Mame ynara tykase parixeu tyya rokene,

—Tee! Osemahpyra mosero nah otuhnõko, tykase parixeu tukurohtao rokene."

39 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Parixeu tõ matose. Ynara exiketõ matose. Akasanarykõ akurihnõko matose ĩpary rokene, paratu tõkehko maro. Yrome zao nymyry anakurihpyra sã matose. Xikurome mã ipunaka. Moro sã okurohtao xine mana, xikurome. Oyamene se matose. Iirypyryme matose."

40 Onenetupuhpyra matose. Õkokõ rihpõme Ritonõpo mana. Okurohtao xine tyrihpõme roropa mana."

41 Morara exiryke omõkomory apiakako ekarotohme etuarimaketomo a. Imehnõ pyno roropa ehtoko. Morara awahtao xine tãkye exĩko Ritonõpo mana opoko xine. Okurohtao xine ikurikãko roropa mana.

"

42 —Jetuhxo exĩko matose parixeu tomo. Ynara exiryke, okyryrykõ omame porehme ahtao apiakãko matose. Toiro ekarõko matose Ritonõpo a repe. Anarykahpyrykõ roropa otyro tõkehko apiakãko matose. Emero apiakãko matose zokonaka pitiko onekarorykõme Ritonõpo a. Yrome zae pyra ro matose. Imehnõ ryhmãko ro matose. Ritonõpo pyno pyra roropa matose. Morohne okyryrykõ tapiakase oya xine ahtao, kure roropa mã repe imehnõ pyno awahtao xine roropa, Ritonõpo pyno roropa awahtao xine.

"

43 —Jetuhxo exĩko matose parixeu tomo. Ynara exiryke, Ritonõpo maro oturutoh tao imehxo se rokẽ oexirykõke. Osepekahtoh taka oytorykohtao, “Kure mase,” kary etary se oexirykõke.

"

44 —Jetuhxo exĩko matose! Ynara exiryke, okepy zonẽtopõpyry sã matose. Moroto ro imehnõ ytoytõko tuenikaro rokene, tuaro pyra toexirykõke. Moro saaro kure oehtohkõ enepõko matose repe, yrome popyra ro matose, tykase Jezu eya xine.

"

45 Morara kary etaryke tyya, ynara tykase Moeze omihpyry waro exikety Jezu a,

—Morara karyhtao oya, yna hxirõko roropa mase, tykase ynororo.

"

46 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Jetuhxo exĩko matose roropa Moeze omihpyry waro exiketomo, imehnõ osanumaryke oya xine. Tupime eya xine anaosanumatatohkomo. Ynara ãko matose, “Moeze omihpyry omipona ehtoko,” ãko matose repe. Yrome amarokõ ke? Aomipona pyra matose. Ourutopõpyrykõ omipona pyra matose."

47 Jetuhxo exĩko matose, otonẽtoh kurã rĩko matose repe, Ritonõpo poko urutonõpo tõ zonẽtohme. Yrome mokaro urutonõpo tõ totapase atamurukomo a."

48 Atamurukomo a Ritonõpo poko urutonõpo tõ etapatopõpyrykõ kure ekarõko matose. Ynara exiryke, atamurukomo a totapase toto. Yrome oya xine roropa toto zonẽtoh tyrise."

49 Morara exiryke ynara tymerose Ritonõpo omiryme, zae mana, “Jomiry poko urutõkõ enyohnõko ase eya xine. Mame toitoine toto etapãko toh mana. Toitoine toto htomãko roropa toh mana,” ãko Ritonõpo omiry."

50 Naeroro awãnohtorỹko Ritonõpo mana, urutõkõ etapatamitume. Moinoro nono ritopõpyry poe ro urutõkõ totapase. Mokaro etapatamitume awãnohtorỹko Ritonõpo mana."

51 Apeu etapatopõpyry poe tuhke urutõkõ totapase. Zakaria roropa totapase. Ritonõpo maro oturutoh myhto totapase ynororo, kaneru zahkatoh myhto. Ajohpe pyra, mokaro etapatamitu epehpyryme awãnohtorỹko Ritonõpo mana seropõkomo.

"

52 —Jetuhxo exĩko matose Moeze omihpyry poko amorepatõkomo. Ynara exiryke, imehnõ enekunohnõko matose, zae omi waro pyra toto ehtohme. Zae omi enetuputyry se pyra matose. Mame imehnõ roropa akorekehkãko matose. Onenetupuhpyra toto ehtohme, tykase Jezu eya xine.

"

53 Mame moro tae toytose ropa Jezu ahtao parixeu tõ tyekĩtapãse, Moeze omihpyry warõkõ maro. Jezu tokahmase toto a tõturupotohkõme, ihxirotohme repe."

54 Auturutopõpyry poko Jezu hxirory se toh kynexine repe.

"

12

1 Mame tuhkãkõ tõximõse. Epuhtũtũmãko toh kynexine tuhke toexirykõke. Mame ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Tomeseke ehtoko parixeu tõ ajohpe ehtoh poko. Pou porutatoh sã ajohpe toto exiry mana. Kure osekarõko toh mã repe iirypyryme toto ahtao."

2 Yrome emero apurutyã aryhnaka exĩko ropa mana. Emero zonẽtyã roropa zumakapõko ropa mana."

3 Mame totase pyra õturutopõpyrykõ emero atahpahnõko mana jarao exĩko mana. Morararo moe rokẽ oturũko matose repe ãpuruhpyry tao, puti putime rokẽ repe. Yrome moromeĩpo õmihpyrykõ otumakãko mana, tykase Jezu eya xine.

"

4 Mame ynara tykase Jezu,

—Ynara ãko ase oya xine wekyry tomo, oetapanekõ zuno pyra ehtoko. Oetapatorỹko rokẽ mana. Yrome ouzenukõ onetapara mana."

5 Toiro rokẽ zuno ehtoko, Ritonõpo rokẽ zuno. Oetapaxĩpo xine oemarykõ waro mana apotoimo htaka. Naeroro mokyro rokẽ zuno ehtoko.

"

6 —Mame 5me torõ pisarara epehpyry pitiko rokene. Otarãme tuhke pyra tineru puhturu rokene. Yrome torõ pisarara toiro ahtao ro wenikehpyra Ritonõpo mana ipoko."

7 Morararo oũsetykõ tuhke exiry waro Ritonõpo mana. Naeroro oserehpyra ehtoko. Torõ pisarara pyno toehtoh motye kuhse opyno xine Ritonõpo mana, tykase Jezu eya xine.

"

8 Mame ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Ynara karyhtao oya xine imehnõ netaryme, “Ywy ase, Jezu poetoryme ase,” karyhtao oya xine, morararo ase, “Mose ypoetoryme mana,” ãko ase opoko xine Ritonõpo nenyohtyã netaryme."

9 Yrome ihxipỹke awahtao xine ypoko, “Jezu poetory kara ase,” karyhtao roropa oya xine imehnõ netaryme, morararo ase, “Mokyro ypoetoryme pyra mana,” ãko ase opoko xine Ritonõpo nenyohtyã netaryme.

"

10 —Mame Kapu ae Ayhtohpyry kerekeremaryhtao oya xine, yrome oorypyrykõ tokarose ropa oya xine ahtao Ritonõpo a, moro korokãko ropa Ritonõpo mana. Yrome Ritonõpo zuzenu kerekeremaryhtao oya xine onykorokara mã Ritonõpo ekurehnõko ipunaka.

"

11 —Mame juteu tõ atamorepatoh taka aarorykohtao, ohxirotohkõme pata esẽ tomo a te, kowenu poetory tomo a roropa, torẽtyke pyra ehtoko ezuhtohkõ poko oya xine. “Otara ãko ke hano?” kara ehtoko roropa."

12 Ynara exiryke, Ritonõpo zuzenu ãkorehmatorỹko mana ezukurukõ poko moro tao awahtao xine, tykase Jezu eya xine.

"

13 Mame ynara tykase ahno rãnaono Jezu a,

—Amorepatono, oturuko awihwi a Papa ekepyry mõkomohpyry apiakatohme eya zokonaka ekarotohme ya, tykase ynororo Jezu a.

"

14 Yrome ynara tykase Jezu eya,

—Arypyra, moro pokõ kara ase. Omõkomorykõ apiakane kara ase, tykase Jezu eya."

15 Ynara tykase ropa Jezu totananomo a,

—Etatoko kure. Tuaro ehtoko, õpynukõme rokẽ pyra tyritoko. Ynara exiryke, toipãme rokẽ omõkomorykõ mana. Yrome ãkorehmara xine mana oytorykohtao Papa esaka, tykase Jezu eya xine.

"

16 Mame ynara tykase ropa Jezu eya xine toto osenetupuhtohme,

—Tupito konõto esẽ narykapohpyry toperytase itamurume."

17 Mame ynara tykase ynororo tukurohtao rokene, “Oty rĩko hxo ke hano? Tosake pyrahxo hnae ynapyry tomo,” tykase ynororo."

18 “Ytapyĩ tõ kararahpõko ropa ase zumo tyritohme ropa ynapyry esaryme, ymõkomory esary maro."

19 Mame ynara ãko ase ya rokene, ohkato ke senohne nae toehse hano. Ymõkomory enahpỹme nase. Ynapyry tõkehko enahpỹme nase tuhke jeimamyry aropõko ase. Oseremãko roropa ase. Otuhnõko potu ase. Eukuru ẽnõko roropa ase, tãkye rokẽ ase,” ãko mana tymõkomokemy tyya rokene."

20 Mame ynara tykase Ritonõpo eya, “Oepyrypary hmoro. Seroae ro orihnõko mase. Mame onoky omõkomohpyry esẽme exĩko nae? Onoky onukurãkatyã esẽme exĩko nae? Imehnõ õkyryrỹpyry esẽme exĩko mana,” tykase Ritonõpo eya. Mame toorihse ynororo, tykase Jezu eya xine.

"

21 Mame etyhpyryme ynara tykase Jezu,

—Moro sã exĩko mã mõkomo ãnonohnanõ rokẽ tymõkomorykõme. Tymõkomoke ynaroro repe, yrome Ritonõpo a tymõkomoke pyra sã mã toto, omomỹke toexirykõke, tykase Jezu eya xine.

"

22 Mame ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Naeroro ynara ãko ase oya xine, õtykõ poko torẽtyke pyra ehtoko. Anapyrykõ poko roropa torẽtyke pyra ehtoko. Oupõkõ poko roropa torẽtyke pyra ehtoko. Tupoke pyra oehtohkõ poko torẽtyke pyra ehtoko."

23 Ynara exiryke, kure kuehtohkõ mã tonahsã motye kuhse, tõsẽ motye kuhse mana. Morararo upo motye kuhse kuokokõ mana, tykase Jezu."

24 —Torõ poko enetupuhtoko. Tynapyrykõ anarykara toto. Onypohpyra roropa mã toto. Ẽ onyripyra roropa mã toto. Tynapyrykõ onukurãkara roropa mã toto. Yrome toto nahpãko Ritonõpo mana. Mame amarokõ torõ motye kuhse matose. Opyno xine ipunaka Ritonõpo mana, tykase Jezu eya xine."

25 (25-26) —Osenetupuhtoko. Toiparo rokẽ senohne poko torẽtyke matose. Otara tyrĩko matou okynã orihpopyra oehtohkõme. Torẽtyke oehtohkõke okynã orihpopyra exĩko matou? Arypyra. Ritonõpo rokẽ okynã orihpopyra ehtoh waro mana. Naeroro oty katohme torẽtyke matou emero poko? Toiparo rokẽ torẽtyke matose."

26 (-)"

27 Ona ekuru enetatoko. Tamoreme ahtãko mana. Erohpyra mana. Ekurãkara roropa mana. Tamoreme rokẽ kure exĩko mana. Yrome ynara ãko ase oya xine, Saromão tupoke kurã ke kynexine. Tytineruke roropa kynexine. Yrome Saromão zupõ kure exiry motye kuhse ona ekuru mana. Kure kuhse mana."

28 Onahpoty rineme roropa Ritonõpo mana. Okynã pyra onahpoty mana. Naero mã repe seromaroro. Yrome yrokokoro pake tonahse. Zahnõko roropa mana apoto ke, xixi ke, enara. Otytyko ekuru typyne pyra mana. Yrome Ritonõpo ipyno ro mana. Morohne pyno exiry motye kuhse Ritonõpo opyno xine exiry mana. Naeroro õpenerykõ ekarõko oya xine mana. Morara exiryke, “Nary rokene,” kara ehtoko kure Ritonõpo ehtoh poko. Enetupuhtoko Ritonõpo opyno xine exiry."

29 Morara exiryke torẽtyke pyra ehtoko tõsẽ poko, eukuru poko roropa. Tonahsã poko roropa torẽtyke pyra ehtoko."

30 Morohne poko torẽtyke imehnõ mana, Ritonõpo waro pyra exiketomo. Morohne se oexirykõ waro Omykõ kapuaõ mana."

31 Yrome osemazuhme Ritonõpo enetupuhtoko oesẽkõme. Mame morohne ekarõko oya xine mana.

"

32 —Enaromyra ehtoko ypoenomo. Tuhke pyra matose Ritonõpo enetupuhnanomo. Yrome imeĩpo ahno esẽme oehtohkõ ekarõko mã oya xine Omykõ kapuaono."

33 Morara exiryke omõkomorykõ ekamotoko tineru apoitohme. Mame moro tineru ekarotoko etuarimaketomo a. Ekaroryhtao okyryrykõ tuhke exĩko mã kapu ao. Moroto okyryrykõ kurãkãko Ritonõpo mana. Enahpyra moero mana Ritonõpo esao. Moero mã omato pyra ipunaka, nuko pyra roropa mana, enahne pyra mã moero."

34 Morarame omõkomorykõ kurãkaryhtao kapu ao oya xine morotona oytorykõ se exĩko matose. (Yrome sero nono po rokẽ omõkomorykõ tomãkase oya xine ahtao sero nono po se rokẽ exĩko matose. Ritonõpo poko nymyry onenetupuhpyra matose.)

"

35 (35-36) Mame ynara tykase Jezu,—Joepyry ropa eraximatoko, tosẽkõ eraximary sã ahno poetory tomo a. Mokaro saaro kueraximatoko. Mokaro esẽ toytose erẽnatoh enese. Typoetory tõ tynomose tytapyĩ tao. Aepyry ropa eraximãko toto itapyĩ tao. Nãparina roropa nae ezurukõme. Mame tõtuhxĩpo oehnõko ropa mana tytapyĩ taka. Mame isekere etaryhtao axĩ tapyi apuruhmakãko ipoetory tõ mana."

36 (-)"

37 Mame tãkye exĩko mã toto tosẽkõ toraximase tyya xine exiryke. Nyhpyra toh toehse tosẽkõ eraximary poko. Morara exiryke tãkye exĩko mã toto. Etatoko pahne, typoetory tõ porohkapõko mana toto otuhtohme. “Otuhtokose,” ãko mana. Mame typoetory tõ otuhmapõko mana."

38 Tãkye toh exĩko mana. Otarãme esẽkõ oehnõko ropa onoa. Otarãme ẽmepyryme oehnõko ropa mana. Yrome oserehnohpyra tosẽkõ eraximary poko. Moroto ro eraximãko toto. Morara exiryke tãkye mã toto."

39 Omato oepyry waro tapyi esẽ ahtao, tytapyĩ taka omato anamonohpopyra aexiry mana, tymõkomory onematonanohpopyra toehtohme."

40 Amarokõ roropa tuaro ehtoko. Kapu ae Ayhtohpyry oehnõko ropa mana. Aepyry ropa oneraximara awahtao xine ro oehnõko ropa mana, tykase Jezu eya xine.

"

41 Mame ynara tykase Peturu Jezu a,

—Yna a rokẽ morara ãko mah? Emero rokẽ netaryme roropa morara ãko mah? tykase Peturu, tõturupose Jezu a.

"

42 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Onoky emese kure nahe tosẽ mõkomory poko? Emese kure exikety rokẽ rĩko tytapyĩ eraseme mana. Typoetory tõ otuhmaponeme tyrĩko mana."

43 Mame zae rokẽ exiketyme ahtao tãkye mokyro exĩko mana, tytapyikẽ tooehse ropa ahtao."

44 Ajohpe pyra tymõkomory eraseme mokyro rĩko mana, imehxo."

45 Yrome ynara karyhtao tyya rokene, “Jesẽ mã okynã oehpopyra mana,” karyhtao tyya rokene, mame ipoetory tõ htomãko mana orutua komo, nohpo tomo, enara toto htomãko mana. Mame otuhnõko mã ynororo eukuru ẽnõko. Etỹnõko roropa mana."

46 Mame mokyro esẽ oehnõko ropa mana, tuenikaroro typoetory ahtao. Aepyry ropa onenetupuhpyra ynororo. Mame mokyro kahpyry pipohnõko mana, ajoajohpe toehse exiryke. Imehnõ iirypyrymãkõ maro tyripõko mana, tykase Jezu Peturu tomo a.

"

47 —Mame tosẽkõ omiry waro ro tahtao xine, yrome aomipona pyra toto ahtao, toto wãnohnõkohxo esẽkõ mana, yronymyryme, tõmipona pyra toehse toto exiryke."

48 Morararo imehnomo. Tuenikaroro rokẽ popyra toehtohkõ poko tosẽkõ omihpyry waro pyra toexirykõke, mokaro wãnohnõko roropa mã esẽkomo pitiko rokene. Ynara exiryke, itamurume tokarose ahtao typoetory a mokyro wino itamurume ise ropa mã esemy. Tuhke tokarose eya exiryke tuhke ise ropa mã eya esemy, tykase Jezu eya xine.

"

49 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Apoto zukase sã tooehse ywy sero nonopõkõ rypyry zahkatohme samo. Seromaroro tukase ahtao tãkye kuhse exiry."

50 Ẽpurihkety ẽpurityry sã zue aka. Mokyro sã ytõko ase jetuarimatoh pona. Itamurume etuarimãko ase. Samũ ãko ase. Typenekehse ase jetuarimakepyry eraximary poko."

51 “Mokyro noepyase sero nono pona emero osepeme ehtohme,” ãko matose repe ypoko. Arypyra. Nae jomiry enetupuhnanomo. Nae roropa jomiry onenetupuhpynomo. Osepeme pyra toto ypokoino."

52 Taroino 5me exiketõ tapyitaõkõ atapiakãko toh mana. Esyhmara toh exĩko mana. 2me exiketõ 3me exiketõ esyhmara exĩko mã toto. 3me exiketõ 2me exiketõ esyhmara exĩko roropa mã toto ypokoino."

53 Mame tumũkue exiketõ mã typoenõ onysyhmara roropa mã exĩko. Tumykõ onysyhmara roropa ipoenõ exĩko mana. Tõxike exiketõ mã tõxirykõ onysyhmara roropa exĩko mã toto. Tysekõ onysyhmara roropa ẽxirykõ exĩko mana. Typatũke exiketõ roropa mã typatũkõ onysyhmara exĩko roropa mã toto. Tymerenohke exiketõ roropa mã tymerenotykõ onysyhmara exĩko mã toto. Oxiekyryme pyra sã exĩko mã toto, tykase Jezu eya xine.

"

54 Mame ynara tykase ropa Jezu tuhkãkomo a,

—Akurũ eneryhtao oya xine xixi omõtoh wino, ynara enetupuhnõko matose, “Konopo oehnõko mana,” ãko matose. Moromeĩpo konopo oehnõko mã rahkene."

55 Mame tyryrykane eneryhtao ikurenaino, ynara ãko matose, “To! Moro esahpyo ke onãkutanohto mana zũ karyke,” ãko matose. Moromeĩpo xixi jetũ exĩko mã rahkene."

56 Mame ajohpãkõ sã matose. Morohne eneryhtao oya xine tuaro sã matose. Morararo Ritonõpo jenyohne tarona õsenuruhkatohkõ ritohme onenerykõme repe. Yrome onenetupuhpyra matose ypoko, tykase Jezu eya xine.

"

57 Ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Oty katohme ãmoreme xine zae ehtoh poko pyra matou?"

58 Ozehnotokõ aarorykõ se ahtao terekatu ẽpataka, axĩ ekurãkatoko ropa ozehnotokõ maro, osema tao ro awahtao xine, terekatu a aaropyra xine ro toto ahtao, soutatu tomo a oekaropyra xine toto ehtohme, oẽmapopyra xine toto ehtohme roropa ãpuruhpyry taka."

59 Etatoko pahne, ãpuruhpyry taka tomõse awahtao xine, tũtara ropa matose emero onepehmara ro awahtao xine, tykase Jezu eya xine.

"

13

1 Mame morotõkomo a Jezu turuse Karireapõkõ etapatopõpyry poko Pirato a, kowenu poetory a.

—Tynekarorykõ ekaroryhtao ro Ritonõpo a, totapase toto Pirato a, tykase toto, tokarose."

2 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Otara ãko hmatou mokaro poko? Imehnõ Karireapõkõ motye iirypyryme nexiase toto? Morara exiryke moro emetakãme taorihmapose toh nae? tykase Jezu eya xine, tõturupose."

3 —Arypyra. Ynara ãko ase oya xine. Amarokõ roropa oorypyrykõ onurumekara awahtao xine, mokaro sã orihnõko matose, tykase Jezu eya xine."

4 —Mokaro roropa ke, Xiroepõkomo? Otara ãko roropa hmatou 18mãkõ pona tapyi epukatopõpyry poko? Jerusarẽpõkõ motye roropa iirypyryme nexiase toto?"

5 Arypyra. Ynara ãko ase oya xine, amarokõ roropa emynyhmara awahtao xine oorypyrykõ poko, oorypyrykõ onurumekara awahtao xine, mokaro saaro orihnõko matose, tykase Jezu eya xine.

"

6 Mame ynara tykase Jezu, enetupuhtohme eya xine,

—Ahno tupinao mã wikeira zoko kynexine. Mame esẽ toytose epery pohse repe. Yrome arypyra kynexine topere pyra ipunaka."

7 Morara exiryke ynara tykase tupito esẽ typoetory a, “Etako pahne, oseruao tyeimãse ywy otyro eperytary eraximary poko repe. Yrome eperytara ro nase. Akohko,” tykase esemy. “Popyra nase. Toipãme rokẽ mã taro,” tykase esemy erase a."

8 Yrome ynara tykase erase eya, “Apoaporo, toiro rokẽ jeimamyry eraximako aporo. Ahkaxi aporo oeky ety ritohme imyhtokoxi."

9 Moro tyrise ahtao, otarãme eperytãko mana. Toperytase kure ahtao, anakohpyra ase. Yrome eperytara ro ahtao makohpotase rahkene,” tykase ynororo tupito esemy a, tykase Jezu eya xine.

"

10 Mame Jezu a tamorepase toto juteu atamorepatoh tao oserematohae."

11 Moroto nohpo kynexine tupue aexihpyry 18me ikonopory taropose eya kure pyra. Joroko poe morara toehse ynororo jũme tupue. Xikihme owõpyra toehse ynororo."

12 Mame mokyro eneryke tyya, Jezu a tykohmase. Ynara tykase ynororo eya,

—Xihxi, okurãkãko ropa ase seromaroro, tykase Jezu eya."

13 Mame Jezu a tomary ke tapose ahtao, axĩ xikihme toehse ropa ynororo. Mame,

—Kure mase Ritonõpo, tykase ynororo, tukurãkase ropa toexiryke.

"

14 Mame juteu atamorepatoh esemy tyekĩtapãse oserematohae nohpo tukurãkase ropa exiryke Jezu a. Ynara tykase ynororo morotõkomo a,

—6me ẽmepyry nae erohtohme. Moro ae rokẽ osehtoko ekurãkapose ropa. Yrome oserematohae oehpyra ehtoko, tykase ynororo, eya xine.

"

15 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Oty katohme popyra oya xine nohpo kurãkary ropa nae oserematohae? Ajoajohpe rokẽ matose. Yrome amarokõ otãtome oekykõ myhpokãko matou oserematohae, pui, kawaru roropa, tuna pona toto arotohme, aohpatohkõme oya xine?"

16 Mose Aparão paryme nase. Mose tymyhse nexiase joroko tamuru a. 18me ikonopory taropose eya kure pyra toexiry poko. Oty katohme mose onymyhpokapopyra sã matou oserematohae? tykase Jezu eya xine.

"

17 Mame morara kary etary ke tyya xine, Jezu zehnotokõ toehxirose. Yrome tãkye toehse toh kynexine imoihmãkomo, kure Jezu nukurãkahpyry eneryke tyya xine.

"

18 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Tyoro sã Ritonõpo kuesẽkõme exiry. Ynara sã mana enetupuhtohme rokene."

19 Moxitatu puhturu ke mana pitiko. Mame tarykase ahtao tupito pona, ahtãko mana. Mame tamorihtase ahtao wewe konõto sã exĩko mana. Torõ tõ esaryme roropa exĩko. Osesarĩko torõ tõ mana, amoriry htaka. Moro sã mã kuesẽkõme Ritonõpo enetuputyry kyya xine, tykase Jezu eya xine.

"

20 Mame ynara tykase ropa Jezu,

—Tyoro sã roropa kuesẽkõme Ritonõpo enetuputyry mana."

21 Otyro porutatoh sã mana nohpo a toximase ahtao tiriiku maro. Mame emero porutãko mana, tykase Jezu eya xine. (Moro sã emero patapõkõ etãko toh mana. Ritonõpo kuesẽkõme exiry poko etãko toh mana.)

"

22 Mame pata tõ poro Jezu toytose. Pata konõto tõ poro, pata pisarara poro roropa toytose. Imehnõ amorepãko kynexine toytoryme Jerusarẽ pona."

23 Mame ynara tykase imepyny Jezu a,

—Tuhke pyra rokẽ ipynanohnõko Ritonõpo nahe? tykase, tõturupose.

"

24 Mame tozuhse Jezu a, ynara tykase,

—Ritonõpo esary eutary omõtoh pitiko samo. Ikuhtoko pahne. Omõtoko eutary pitiko aka. Ynara exiryke, tuhkãkõ tomomyry se exĩko mã repe. Yrome omõsaromepyra toh mana.

"

25 —Mame tapyi esẽ tapyi apurũko mana. Moromeĩpo tooehse awahtao xine tapyi myhtokoxi, sekere ãko matose. Ynara ãko matose, “Apuruhmakako yna omõtohme,” ãko matose repe. Mame ynara ãko oezuhtorỹko mana, “Awaro pyra xine ase. Ozeino moehtou?” ãko mana."

26 Mame ynara ãko matose eya, “Ynanotuhnehxo puhko amaro. Eukuru ynanẽne amaro roropa. Yna roropa mamorepane yna esao awahtao,” ãko matose repe."

27 Yrome ynara ãko ropa mã oya xine, “Awaro xine pyra ase. Oty kase moehtou? Ytotoko ropa kehne. Oorypyrykõ poko rokẽ mexiatosene,” ãko mã ynororo."

28 Mame Ritonõpo esaõkõ enẽko matose, Aparão, Izake, Jako. Imehnõ urutonõpo tõ enẽko roropa matose. Xitãko yronymyryme matose. Kuikui ãko matose mokaro eneryke oya xine, Ritonõpo esaka omõpyra oexirykõke."

29 Mame imehnõ enẽko matose. Oehnõko toto xixi tũtatoh wino, xixi omõtoh wino, ikurenaino, inikahpoino, enara oehnõko toh mana. Mame porohnõko mã toto otuhtohme Ritonõpo esao. Yrome amarokõ ke? Aaropotorỹko rokẽ mana."

30 Mame tuhke tuisãpo tõ kara tuisame exĩko mana moero. Tuhke tuisamehxo aehtyã roropa tuisame pyra exĩko mana moero, tykase Jezu eya xine.

"

31 Morara ahtao Jezu otururuhtao parixeu tõ tooehse eya. Ynara tykase toh eya,

—Ytoko ropa taroino imepỹ pona, Erote oetapãko mana, tykase toto.

"

32 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Arypyra. Ytopyra ase. Orihnõko ase Ritonõpo poe rokene. Erote oenekunohtorỹko rokẽ mana. Kaikuxi ituhtaõ sã mana. Ytotoko ropa. Ynara kaxitatoko eya, “Oseruao jemepyry se rokẽ ase taro oesao xine. Seroae joroko tõ tũtanohpõko ropa ase aporo. Kurãkõkara kurãkãko roropa ase. Kokoro morararo erohnõko ase. Mame yrokokoro otyhkãko ase, nykano,” kaxitatoko eya, tykase Jezu eya xine.

"

33 —Mame jytojytory se ro ase sero osema ae Jerusarẽ pona, seroae, kokoro, mokokoro, enara. Oesao xine orihpyra ase. Jerusarẽ po rokẽ orihnõko ase, tykase Jezu eya xine.

"

34 Mame ynara tykase ropa,

—Jerusarẽpõkomo, Ritonõpo poko urutõkõ etapananõme matose. Topu emananõme matose Ritonõpo naropotyã pona, oya xine aropotyã pona. Tuhke rokẽ oeahmarykõ se exiase repe. Oewomarykõ se roropa exiase repe kuratiri nohpory a typoenõ ewomary samo taporiry zopikoxi. Yrome yse pyra mexiatose."

35 Taroino oesarykõ patãpome exĩko mana. Etatoko pahne, taroino jenezomopyra matose aporo. Ynara katoh pona rokẽ jenẽko ropa matose, “Kure rokẽ mose tyriko, Ritonõpo. Õmiry poe aepyhpyry mosero,” katoh pona rokẽ jenẽko ropa matose, tykase Jezu eya xine.

"

14

1 Mame parixeu tapyĩ taka toytose Jezu otuhse, oserematohae. Moroto imehnõ parixeu tõ roropa kynexine. Jezu enẽko tỹme toh kynexine."

2 Mame imepỹ tooehse Jezu a, jaxiry jaohpyry, apory jaohpyry. Mokyro tooehse Jezu a. Mame Jezu enẽko toh kynexine. Kurãkara kurãkaryhtao, popyra ekarõko toh kynexine, oserematohae kurãkara kurãkaryke eya."

3 Mame ynara tykase Jezu Moeze omihpyry poko amorepatõkomo a, parixeu tomo a roropa,

—Moeze nymerohpyry omi poe oty riry kure nae oserematohae? Kurãkõkara kurãkary ropa? Kurãkõkara onukurãkara ropa ehtopo? Oty kure nae? tykase Jezu eya xine.

—Tee, tykase rokẽ toto.

"

4 Onezuhpyra toehse toto. Mame kurãkara Jezu a tapoise. Mame tukurãkase ropa eya. Mame tonyohse ropa eya."

5 Mame ynara tykase eya xine ynororo,

—Tumũkue awahtao xine omũkurukõ toepukase ahtao tuna eutary aka oserematohae ananỹpyra ropa mehtory? Arypyra, axĩ anỹnõko matose. Oekykõ roropa ke? Tuna eutary aka toepukase ahtao oserematohae mokyro ananỹpyra roropa mehtory oserematohae ro? Arypyra, mokyro anỹnõko roropa matose axiny, tykase Jezu eya xine.

"

6 Mame morara kary etaryke tyya xine,

—Tee, tykase rokẽ toto. Onezuhpyra ropa toehse toto.

"

7 Mame imehnõ tosarykõ kurã menekãko toh kynexine tosarykõme, otuhtoh po. Mokaro eneryke tyya ynara tykase Jezu eya xine, toto amorepatohme,

"

8 —Pytakety autuhtoh pona toahmase awahtao xine epehtoh kurã pona porohpyra ehtoko. Otarãme okomino imehxo exikety oehnõko mana, otuhse."

9 Mame esẽ mã oehnõko oya xine. Ynara ãko mã oya xine, “Mose esary taro. Esyryhmako,” ãko mã oya xine esemy. Mame ehxirõko matose, imepỹ pona porohnõko ropa matose etyhpyry pona myhene."

10 Yrome toahmase awahtao xine otuhtoh pona, ytotoko. Mame ehpiõ pona rokẽ oporohtoko epoehtoh pona, imãkõkara esary pona. Morarame otarãme oeahmahpõ oehnõko mana. Ynara ãko mã oya xine, “Xiaro osehko, sẽ pona, epehtoh kurã pona,” ãko mã oya xine. Mame kure oexirykõ enẽko imehnõ mana emero porehme, tykase Jezu eya xine."

11 —Ynara exiryke, tuisamehxo oexirykohtao ãmoreme xine, tuisame pyra oritorỹko Ritonõpo mana. Yrome imehnõ motye oexirykõ se pyra awahtao xine tuisamehxo oritorỹko mã Ritonõpo, tykase Jezu eya xine.

"

12 Mame ynara tykase ropa Jezu toahmahpono a,

—Otuhtoh tyrise oya ahtao oepe tõ rokẽ kara eahmako. Oekyry tõ rokẽ kara roropa, tymõkomoke exiketõ rokẽ kara roropa. Mokaro rokẽ eahmaryhtao oya emetakãmãko mã toto. Mame toahmase awahtao eya xine pake topehmase omoro, kure oehtopõpyry tometakãmase exiryke eya xine."

13 Otuhtoh tyrise ahtao oya tymõkomoke pyra exiketõ eahmako, kurãkõkara roropa, ytoytopyra exiketõ roropa te, tonurãkara roropa, enara."

14 Morara awahtao kure orĩko mã Ritonõpo, oepehmara tokurehse ynaroro exiryke, onemetakãmara tokurehse toto exiryke roropa. Kurã ekarõko mã Ritonõpo oya. Kurãkõ ẽsemãkatohpo ropa tyya oepehmãko mã Ritonõpo, tykase Jezu eya.

"

15 Mame morara kary etaryke tyya toiro Jezu marõ ynara tykase Jezu a otuhtoh po,

—Tãkye exĩko mã toto Ritonõpo maro otuhtoh konõto po exiketomo, tykase ynororo.

"

16 Mame ynara tykase Jezu eya,

—Etako pahne, imepỹ orutua otuhtoh konõto riry se toehse. Mame tuhkãkõ toahmase eya toto oehtohme otuhtoh pona."

17 Morarame otuhtoh konõto tõtyhkase ahtao emero, typoetory tonyohse tyneahmatyã kohmatohme repe. Ynara tykase toto, “Ehmaropa rahkene otuhse. Otuhtoh notyhkano,” tykase toh repe.

"

18 —Yrome ineahmatyã ytopyra tokurehse toto, tỹpokõke toexirykõke emero porehme. Ynara tykase toiro orutua otuhtoh aporesemyry nenyokyhpyry a, “Arypyra, ytopyra ase. Tupito epekatyase. Jytory se ase utupi enese. Ajohpãme sã kyryh kara ekurehnõko ase,” tykase ynororo eya.

"

19 —Mame ynara tykase imepyny, “Ytopyra ase, ajohpãme samo. Pui epekatyase omame osetato erohketomo. Mokaro kuhse ytõko ase. Morara exiryke sã rokẽ oekahmapỹ sã ase,” tykase ynororo eya.

"

20 —Mame imepyny a roropa, “Eropa!” tykase repe. “Arypyra, ytopyra ase. Seromaroro ypytano. Morara exiryke ytosaromepyra ase,” tykase ynororo eya.

"

21 —Mame tosemy a toytose ropa ipoetory, turuse ropa eya. Morara exiryke tohne toehse otuhtoh rihpono, tymoipyra mokaro tokurehse exiryke. Ynara tykase ynororo typoetory a, “Axĩ ytoko pata poro osema tõ ae. Etuarimaketõ ke enehko xiaro ymoipynỹpo tõ myakãme. Emero enehko toto. Tymõkomokãkara roropa enehko, ytoytopyra exiketomo, tonurãkara, ãtakamatyamo. Emero rokẽ enehko toto,” tykase ynororo typoetory a.

"

22 Mame aporesẽ omipona toytose ipoetory. Mame tooehse ropa tahtao, ynara tykase ynororo otuhtoh esemy a, “Õmipona akene. Enehno toto. Kyryh nykã toto, etuarimaketomo. Yrome pehme pyra ro atapyĩ nase. Naero osa. Naero tõsemy,” tykase ipoetory eya.

"

23 Mame ynara tykazomose aporesemy eya, “Ytozomoko ropa pata zomye osema tõ ae imehnõ enehtohme oya, pehme ytapyĩ ehtohme,” tykase ropa aporesemy typoetory a."

24 “Ajohpe pyra ase. Mokã osemazuhme yneahmatyã ymaro otuhpyra ekurehnõko mã toto,” tykase ynororo, otuhtoh esemy, tykase Jezu eya xine. Mame toesyryhmase ropa ynororo parixeu tapyĩ tae, toto amorepaxĩpo.

"

25 Mame ahno imoihme Jezu maro ytõko kynexine. Mame toeramase Jezu toto ẽpataka, toto amorepatohme. Ynara tykase ynororo eya xine,

"

26 —Ypoetoryme oexirykõ se matose repe. Yrome omykõ pyno oehtohkõ motye pyra ypyno pyra awahtao xine, ypoetoryme exipyra ekurehnõko matose. Morararo asakõ pyno, opyxiãkõ pyno, opoenõkõ pyno, ãkorõkõ pyno, ooryxirykõ pyno, oruikõ pyno, mokaro pyno oehtohkõ motye ypyno awahtao xine ypoetoryme exĩko matose. Osepyno oehtohkõ motye roropa ypyno awahtao xine ypoetoryme exĩko matose, tykase Jezu eya xine."

27 —Mame Ritonõpo zamarõ poko rokẽ ehtoko, ypoetoryme oehtohkõme. Oorikyrykõ kurũke jomipona se hkopyra awahtao xine ypoetoryme exipyra ekurehnõko matose, tykase Jezu eya xine."

28 Mame ynara tykase ropa ynororo eya xine,

—Tapyi kaetokõ riry se awahtao xine osemazuhme osenetupuhtoko aporo tyritoh poko ipune otinerũkõ waro oehtohkõme."

29 Osenetupuhpyra awahtao xine, otinerũkõ ipune pyra ahtao, tapyi nepuru xikihmãko rokẽ matose. Otyhkara ekurehnõko matose. Mame onyrihpyrykõ eunohnõko imehnõ mana."

30 Ynara ãko opoko xine mã toto. “To! Mokyro a tapyi tyrise zokonaka rokene. Yrome otyhkara tokurehse ynororo,” ãko mã toto opoko xine oeunohtorỹko mã toto. Naeroro tapyi riry se awahtao xine otinerũkõ ikuhtoko aporo osemazuhme. Moro saaro ypoetoryme oexirykõ se awahtao xine osenetupuhtoko aporo, “Serara hano jetuarimary zuno Jezu poetoryme jahtao?” kahtoko aporo, tykase Jezu eya xine.

"

31 —Morararo mã pata esemy typoetoke exikety tuhke 10.000me ipoetory tomo, soutatu tomo. Mame imepỹ oehnõko mana eya esary pynanohse, tosaryme. Mokyro mã oehnõko tuhke typoetoke 20.000me, soutatu tomo. Mame osemazuhme aporo pata esẽ porohnõko mana tõsenetupuhtohme aporo orẽpyra toexiry poko poremãpyra toehtohme."

32 Mame mokyro maro tõsetaparykõ se pyra tahtao, typoetory tõ aropõko mana moe roro ahtao, kure toto oturutohme toto maro, toto ekurematohme.

"

33 —Morararo, ypoetoryme oexirykõ se awahtao xine, emero okyryrykõ pyno pyra ehtoko, tykase Jezu eya xine.

"

34 —Kure sautu mã repe. Yrome sãme pyra toehse ahtao oty katohme kure?"

35 Arypyra, popyra mana. Tupito pona tyrise ahtao popyra mana. Pui ety htaka roropa tyrise ahtao, morararo popyra mana ipunaka. Typahsẽme rokẽ kure mana. (Morararo Ritonõpo poetoryme awahtao xine, yrome opoe xine rokẽ oyoytorykohtao, otara exĩko matou. Arypyra, typahsẽme rokẽ matose.) Mame typanare awahtao xine etãko matose, tykase Jezu eya xine.

"

15

1 Mame Jezu a toytose tuhke kowenu tinerũ apoinanomo, pohnõ maro, aomiry etary se toexirykõke."

2 Morarame parixeu tomo a Jezu tykerekeremase mokaro eneryke tyya xine. Moeze omihpyry warõkomo a roropa tykerekeremase Jezu. Ynara tykase toto Jezu poko.

—Popynõ se rokẽ mokyro nah. Imaro xine otuhnõko roropa mana, tykase toto Jezu poko."

3 Morara exiryke ynara tykase Jezu eya xine, aosenetupuhtohkõme typoko,

"

4 —Etatoko pahne, kaneru esẽ mana. Mame tuhke mã kaneru, 100me mana. Mame kaneru otuenikãko mana toiro. Mame esẽ zupĩko mana. Imehnõ nomõko mana, 99mãkõ nomõko aporo mokyro zupitohme tyya. Toiro itatyhpyry zupĩko ropa mana eporyry ropa ponãmero."

5 Mame tonese ropa ahtao, tãkye exĩko ropa mana. Enehnõko ropa mana tymota po."

6 Mame tytapyĩ taka tooehse ropa tahtao tope tõ kohmãko mana, tyekyry tõ maro roropa. Ynara ãko mã eya xine ynororo, “Ene ropa jeky. Tãkye sehtone jeky enetopõpyry ropa poko,” ãko mã ynororo eya xine.

"

7 —Etatoko pahne, toiro tyyrypyry poko aexihpyry mokyro kaneru itatyhpyry sã mana. Mame kurãkõ poko tãkye Ritonõpo mã repe. Mame toiro popỹ tosẽme Ritonõpo enetuputyryhtao, tyyrypyry turumekase ahtao roropa eya tãkye kuhse Ritonõpo exĩko mana. Imarõkõ roropa tãkye exĩko toh mana, tykase Jezu eya xine.

"

8 Mame ynara tykase ropa Jezu,

—Otarãme nohpo nae tytinerukemy. 10me itinerũ nae parata risemy, typynemy, parihmãkomo. Mame toiro itinerũ tõtuenikase repe. Mame oty tyrise eya otarãme? Nãparina tukase eya. Tytapyĩ tutumehse eya tytinerũ zupitohme. Kure tupise eya otyro akoko."

9 Mame tytinerũ tonese ropa tyya ahtao, tyekyry tõ tykohmase tyya tope tõ maro. Ynara tykase ynororo eya xine, “Tãkye exi ropa ynemapohpyry tonese ropa ya exiryke. Morara exiryke tãkye sehtone,” tykase ynororo.

"

10 —Ynara ãko ase oya xine. Morararo Ritonõpo nenyohtyã atãkyemãko mã toto toiro iirypyryme exikety a tyyrypyry rumekary ropahtao, tykase Jezu eya xine.

"

11 Mame tõturuse ropa Jezu eya xine aosenetupuhtohkõme Ritonõpo poko. Ynara tykase ynororo,

—Orutua kynexine tumũkue asakoro."

12 Morarame akomihpyry ynara tykase tumy a, “Papa,” tykase. “Jũme rokẽ kymõkomohtoko orihpyra ro awahtao,” tykase ynororo tumy a.

—Mame jũkomo a tymõkomory tapiakase typoenõ mõkomoryme asakororo. Typyne exiketõ tokarose eya xine."

13 Morarame tuhke pyra tõmehse ahtao tumy nekarotyã tokamose ropa imũkuru a, akomihpyry a. Tineru tapoise eya moro epehpyryme. Mame typenekehse ynororo tumy maro toexiry poko. Morara exiryke typatary poe toytose ynororo mya imepỹ pata pona. Pore toeporehkase ynororo. Moero tytinerũ tahnikase eya, tỹpenery tomo a rokẽ tokarose, typenetatohtonõ poko tahnikase tytinerũ eya.

"

14 —Mame okynã pyra itinerũ tonahse. Moromeĩpo konopo toehkehse moroto. Morarame wãto pixo morotõkõ tynahkehse toto. Mokyro tynahkehse roropa tytinerukehse toexiryke."

15 Morara exiryke toerohtoh tupise eya. Imepỹ poetoryme toerohpitose ynororo. Ahno eky nahpaneme toehse, poinokoimo nahpaneme."

16 Mame omise toehse ipunaka. Poinokoimo napyry enapyry se toehse repe tomiryke. Yrome morotõkõ anautuhmara myhẽ toehse."

17 Morarame ynara tõsenetupuhse ynororo, “Papa typoetoke tuhke. Tynahke roropa tuhke. Atahnikãko roropa toto napyry. Yrome ywy taro, jemiryke rokẽ myhẽ orihnõko ase,” tykase ynororo tukurohtao rokene."

18 “Morara exiryke ytõko ropa ase papa esaka mya roropa. Ynara ãko ase papa a, ‘Oehno ropa kẽ papa. Iirypyryme rokẽ ase oya, Ritonõpo a, enara."

19 Omũkurume pyra ase otarãme, popyra jexiryke. Morara exiryke opoetoryme rokẽ kyriko rahkene,’ ãko ase papa a,” tykase tukurohtao ynororo."

20 Morotoino toytose ropa ynororo tumy a ropa.

—Mame amekeino tumũkuru tonese jũ a ahtao, nupunato tonese tumũkuru. Tururume toytose ynororo tumũkuru eahmase."

21 Morarame ynara tykase imũkuru, “Papa, oehno ropa. Iirypyryme rokẽ ase Ritonõpo a, oya, enara. Otarãme omũkuru kara ase, popyra jexiryke,” tykase imũkuru tumy a. “Arypyra, umũkuru ro mase,” tykase jumy eya.

"

22 —Mame ynara tykase jumy typoetory tomo a, “Axĩ umũkuru zupõ enehtoko, kurano, amurutohme eya,” tykase. “Omahtao roropa ke ẽmatoko emary aka. Sapatu roropa ekarotoko eya."

23 Pui mũkuru ikasetahpyry enehtoko etapatohme, otuhtoh konõto ritohme, tãkye kuehtohkõme,” tykase jumy typoetory tomo a."

24 “Ynara exiryke, umũkuru aorikyhpyry sã monexiano. Mame aẽsemamyhpyry sã toehse ropa nase. Itatyhpyry sã roropa monexiano. Mame seromaroro aosenepohpyry ropa sã nase,” tykase jumy. Morara exiryke tãkye toehse ropa toto. Tõtuhse toto. Tãtãkyemase toto.

"

25 —Morarame irui kynexine, tupito po. Morarame tooehse ropa tahtao tapyi myhtokoxi, rue totase eya, waketõ roropa totase eya."

26 Mame tumy poetory tykohmase tyya tõturupotohme, “Otara ãko hkoh moxiã nae?” tykase ynororo tõturupose eya.

"

27 —Mame tozuhse eya, “Arypyra, ãkorõ noehno ropa. Morara exiryke pui mũkuru kurã totapapose omy a kure tooehse ropa tumũkuru exiryke,” tykase ynororo eya.

"

28 —Mame tohne toehse irui ipunaka. Tapyi taka tomomyry se pyra toehse. Morarame jũ toytose eya imaro tõturutohme. “Oty katohme koh omõpyra mano tapyi taka? Aimo, omõko,” tykase jumy eya."

29 “Etako pahne papa,” tykase tumy a. “Tuhke jeimamyry taropose ya amaro jexiry poko. Opoetoryme roropa toerohse ywy. Õmiry onymoikehpyra roropa ase. Yrome poti mũkuru onetapara mexiasene tãkye jehtohme jepe tõ maro."

30 Yrome mokyro omũkuru kahpyry omõkomory eya pake tahnikase. Nohpo tõ poko rokẽ tonahkase eya. Mame tooehse ropa ynororo ahtao pui mũkuru kurã totapapose oya otuhtoh ritohme ipoko. Naeroro samũ, ãko ase papa,” tykase imũkuru tumy a.

"

31 —Mame ynara tykase jũ eya, “Aimo, etako pahne. Ymaro mase jũme. Mame ymõkomory omõkomoryme mana, emero porehme."

32 Yrome ãkorony aorikyhpyry sã monexiano amerehme. Mame aẽsemamyhpyry ropa sã noehno ropa. Itatyhpyry sã roropa monexiano. Mame seromaroro aosenepohpyry ropa sã nase. Naeroro otuhtoh konõto yripono tãkye kuehtohkõme,” tykase jumy eya. Morara tykase Jezu eya xine.

"

16

1 Mame ynara tykase ropa Jezu typoetory tomo a,

—Tymõkomokẽ kynexine. Typoetoke kynexine roropa ynororo. Mame typoetory tyrise eya tymõkomory eraseme. Yrome tosẽ enekunohnõko kynexine. Itinerũ apoĩko kynexine tytinerũme. Mame imehnomo a turuse ropa esemy. Ynara tykase toto eya, “Opoetory reh oenekunohnõko mahna,” tykase toto."

2 Mame typoetory tykohmase tyya. Ynara tykase ynororo eya, “Otara ãko hkoh opoko toh nahe. Ymõkomory ahnikary poko oya? Ymõkomory eraseme pyra exĩko ropa mase. Naeroro ymõkomory papẽ ikurãkako enepotohme ya, emero porehme, oytotohme ropa,” tykase tymõkomokemy typoetory a. “Ỹ,” tykase ynororo. Mame toytose ropa ynororo.

"

3 —Mame toemynyhmase ipoetory yronymyryme tukurohtao. Ynara tykase ynororo tyya rokene, “Jesẽ poetoryme pyra exĩko ase. Naeroro otara exĩko hano taroino? Oty pokohxo ke erohnõko hano taroino? Jemary ke jerokuru waro pyra ase. Imehnomo a tineru ekaropory poko ihxipỹke roropa ase."

4 Ynara ãko ase topeke jehtohme toerohtohke pyra jahtao, tytapyĩkõ taka jeahmatohme roropa eya xine,” tykase ynororo tyya rokene.

"

5 —Mame tosẽ mõkomory apoihpõkõ tykohmase tyya onepehmara ro exiketomo. Ynara tykase ynororo osemazupu a, “Otãtoh jesẽ mõkomory oemahpo nahe?” tykase eya.

"

6 —“100me tãpoo nae ase tõsẽ aitopo, oriu,” tykase eya. Mame ynara tykase mõkomo erase eya, “Seny, apapeny. Oporohko aporo. 50me tãpoome rokẽ imeroko,” tykase ynororo eya, zokonaka rokẽ tyripose.

"

7 —Mame imepyny a roropa ynara tykase ynororo, “Otãtoh jesẽ mõkomory nahe owino?” tykase. “Miume saku nae ase tiriiku rokene,” tykase eya. Mame ynara tykase mõkomo erase eya, “Ynara imeroko apapẽ pokona, 800me rokẽ imeroko,” tykase ynororo eya.

"

8 —Mame zae pyra aehtopõpyry waro toehse esemy. Osenekunohpopyra toehse. Ynara tykase ynororo typoetory a, “To, orẽpyrahxo reh mahse opyno sã mokaro ehtohme. Zae pyra mase repe. Yrome tuaro mase,” tykase typoetory a. Moro poko tõturukehxĩpo eya xine, ynara tykase ropa Jezu,

—Ritonõpo onenetupuhpynõ orẽpyrahxo tỹpokonopyrykõ poko tuarohxo mã toto. Ritonõpo poetory tõ tuaro hkopyra sã mã toto tỹpokonopyrykõ poko te, Ritonõpo enetuputyry poko tyya xine, enara."

9 Ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Omõkomorykõ ke imehnõ akorehmatoko oepekõme toto ehtohme Ritonõpo waro toto ehtohme roropa. Mame toorihse awahtao xine oseporỹko ropa matose imaro xine, jũmãme Ritonõpo esao, tykase Jezu eya xine."

10 —Zae rokẽ awahtao xine mõkomo pitiko eraseme awahtao xine, morararo matose zae ro matose tuhkã poko eraseme toehse awahtao xine. Morararo zae pyra awahtao xine tuhke pyra mõkomo eraseme awahtao xine, zae pyra ro matose exĩko tuhkãkõ poko eraseme toehse awahtao xine."

11 Morararo tineru poko zae pyra awahtao xine sero nono po, ahnikãko rokẽ matose. Imeĩpo kurã onekaropyra Ritonõpo oya xine mana."

12 Tomeseke pyra awahtao xine imepỹ mõkomory poko, oya xine mõkomo onekaropyra mã Ritonõpo omõkomorykõme.

"

13 —Asakoro tosẽke exiry tupime mana. Ynara exiryke, toirõ pyno awahtao xine imepỹ se hkopyra exĩko matose mokyro pokoino. Mokyro maro oerokurukõke imepỹ maro oerokurukõ se pyra roropa exĩko matose. Morararo Ritonõpo poetoryme awahtao xine tyorõ onyripyra matose oesẽkõme, Ritonõpo poetoryme oexirykõke, tykase Jezu eya xine.

"

14 Mame parixeu tomo a Jezu omiry totase. Mõkomo satokõ ynaroro, tineru roropa se ynaroro. Naeroro Jezu typoihtose eya xine."

15 Morara exiryke ynara tykase Jezu eya xine,

—Amarokõ kure oexirykõ enepõko matose imehnomo a repe. Yrome Ritonõpo oenetorỹko okurohtao xine mana. Onyrityãkõ kure oya xine mã repe. Yrome Ritonõpo a popyra mana.

"

16 —Pake kuekyrykõ ekepyã toytoytose Moeze nymerohpyry poe. Urutonõpo tõ omi poe roropa toytoytose toto. Moromeĩpo João, ahno ẽpurihkane tooehse. Mame ynara tykase João, “Emero ahno esẽme exĩko mã Ritonõpo,” tykase João. Seromaroro morararo Ritonõpo omiry ekaronanõ moro poko mã ekarõko. Tuhke ahno moro poko mã etãko toto. Ritonõpo riry se toto tosẽkõme.

"

17 —Moeze nymerohpyry kure ro mana. Moromeĩpo otarãme kapu enahnõko mana. Sero nono enahnõko ropa mã otarãme. Yrome Moeze nymerohpyry onenahkapopyra mana, zae rokẽ exiryke Ritonõpo poe.

"

18 —Mame orutua typyty rumekaryhtao imepỹ nohpo maro toehtohme, iirypyryme exĩko mana imepỹ nohpo poko exiryke. Popyra Ritonõpo a mana. Morararo tynio rumekahpõ maro ipytaryhtao iirypyryme exĩko mana imepỹ pyty poko toexiryke, tykase Jezu eya xine.

"

19 Mame ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Tymõkomoke exikety kynexine tupoke kurã ke. Typynehxo exikety zupõ kynexine. Itamurume tohke kurã ke kynexine roropa, tõkuke roropa."

20 Mame imepỹ moroto roropa kynexine tymõkomokẽkara, esety Razaru. Orukoimohpe kynexine ynororo. Ẽmepyry pune Razaru anarokehpyra imehnõ kynexine tymõkomokẽ tapyĩ pota taka."

21 Tymõkomokẽ napyry akumuru se rokẽ kynexine, tynapyryme. Mame erukoimory tometomese kaikuxi tomo a. Toetuarimase ynororo pitiko rokẽ pyra."

22 Mame mokyro tymõkomokẽkara toorihse. Aparão pũtokoxi zuzenu tarose Ritonõpo nenyohtyamo a, otuhtoh konõto pona kapu aka. Morarame tymõkomokẽ toorihse roropa. Ekepyry tonẽse nono aka jekyrỹpyamo a. Zuzenu toytose popynõ esaka etuarimatoh pona."

23 Mame samũ tykase ynororo myhene, popỹno esao tahtao. Mame kakoxi tõsenuhmase ynororo ahtao, moero Aparão tonese eya, Razaru roropa tonese, Aparão maro."

24 Mokaro eneryke tyya opore tykohtase ynororo, “Tam, Aparão, nupunato kueneko myhene. Razaru enehpoko xiaro ya. Tuna enehpoko eya ajohpãme samo ypotapihpyry piuka ãko nase apoto ke,” tykase ynororo.

"

25 —Mame Aparão a tozuhse. Ynara tykase ynororo eya, “Kuku, oehtopõpyry poko enetupuhko. Orihpyra ro awahtao itamurume mõkomo kurã tapoise oya. Yrome Razaru arypyra, ehtomase myhẽ rokene. Ixihpyryme toehtoh rokẽ tapoise eya. Yrome seromaroro taro nase ymaro atãkyemãko. Mãpyra mase etuarimãko seromaroro."

26 Oya xine ytotoh pyra nase, jakaname konõto. Morara exiryke oya xine ytopyra mã tarõkomo. Morararo tarona oehpyra matose,” tykase Aparão eya.

"

27 —Mame ynara tykase tymõkomokemỹpo Aparão a, “Ỹ, Tam, ajohpãme sã Razaru enyohko papa tapyĩ taka."

28 Moroto mã jakorõ tomo, 5me orihpyra ro mã toto. Toto zurupoko Razaru a oehpyra toto ehtohme tarona etuarimatoh pona,” tykase tymõkomokemỹpo eya.

"

29 —Mame ynara tykase Aparão, “Ãkorõ tõ Moeze nymerohpyry nae. Ritonõpo poe urutõkõ omihpyry nae roropa mã toto, ituarõtatohkõme. Ah mokaro omihpyry etã toto, ãkorõ tomo,” tykase Aparão eya.

"

30 —“Arypyra, Tam. Onetara mã toto. Yrome imepỹ tõsemãkapose ropa ahtao orihxĩpo, mame mokyro toytose ahtao eya xine axĩ tyyrypyhpyrykõ rumekãko mã toto,” tykase ynororo Aparão a.

"

31 —Mame ynara tykase Aparão, “Arypyra. Moeze tõ omihpyry omipona pyra toto ahtao, Ritonõpo poe urutõkõ omihpyry omipona pyra roropa toto ahtao, morararo mã toto turuse tahtao xine ẽsemãkapohpyry ropa a. Aomipona pyra toto exiry mana,” tykase Aparão eya, tykase Jezu eya xine. Enara.

"

17

1 Mame ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Iirypyryme ripotõkõ nae. Enahpỹme mã toto. Yrome mokyro, iirypyryme imehnõ rihpõ wãnohnõko Ritonõpo mana yronymyryme."

2 Kurehxo eya exiry topu konõto tymyhse ahtao ipymyry pokona inerymapotohme zue aka, popyra mã exĩko eya imepỹ iirypyryme tyripose ahtao eya. Jenetupuhnanõ iirypyryme tyripose ahtao eya. Mokyro wãnohnõko Ritonõpo mana ipunaka."

3 Tuaro ehtoko!

—Ãkorõkõ tyyrypyry poko amaro toehse ahtao zurutoko tuaro aehtohme. Mame tyyrypyry rumekary se tahtao, “Popyra akene amaro,” karyhtao eya, ynara kahtoko eya, “Ỹ, oorypyry a wenikehnõko ase rahkene,” kahtoko eya."

4 Morarame tyyrypyry poko ropa ehxĩpo aytory ropahtao oya xine 7me, moro ẽmepyryae ro, “Popyra ase iirypyryme amaro,” karyhtao eya ynara kahtoko rokẽ eya, “Ỹ, oty kara, Ritonõpo rokẽ ikorokãko mana. Wenikehnõko ase taroino moro poko,” kahtoko rokẽ eya, tykase Jezu eya xine.

"

5 Mame ynara tykase 12mãkõ Jezu a,

—Yna akorehmako yronymyrymehxo Ritonõpo enetupuhtohme yna a, tykase toto.

"

6 Ynara tykase esẽkõ eya xine,

—Ritonõpo omiry enetuputyryhtao oya xine pitiko rokẽ repe, onekaropohpyrykõ ekarõko Ritonõpo mana. Ynara karyhtao oya xine sero oroxi panõ a, “Otouko omity maro tuna konõto kuaka atarykata ropa,” karyhtao oya xine, õmipona xine otoũko mana, tykase Jezu eya xine.

"

7 —Otara ãko typoetokã typoetory a erohkehxĩpo tooehse ropa ahtao tapyi taka? Otarãme ipoetory itupi poko toerohse. Otarãme kaneru tõ nahpary poko toerohse. Mame tapyi taka tooehse ahtao otara ãko hna typoetory a? “Otuhkose aporo!” ãko nah eya? Arypyra."

8 Ynara ãko rokẽ eya, “Joh tyriko aporo. Tahnose ahtao enehko ya wyi maro,” ãko mana. “Eukuru enehko roropa,” ãko mana. “Tõtuhkehse jahtao otuhnõko mase. Eukuru ẽnõko, enara,” ãko mã eya."

9 “Kure mase,” karahme sã typoetokã typoetory a."

10 Morararo matose. Ritonõpo omipona emero tyrise oya xine ahtao, ynara kahtoko eya, “Opoetoryme rokẽ ase. Mõpãme rokẽ õmipona exiasene,” kahtoko. Epyrypara ehtoko kure oehtopõpyrykõ poko, tykase Jezu eya xine.

"

11 Mame Jerusarẽ pona Jezu ytoryhtao, Samaria ehpikuroko toytose ynororo, Karirea ehpikuroko, enara."

12 Mame pata pitiko pona toeporehkase ahtao tõseporyse Jezu ipũ imotatyã maro, 10me. Amekeino rokẽ tõsenuhmase toto torukoimorykohxike."

13 Mame Jezu tykohmase tyya xine. Ynara tykase toto,

—Nupunato yna eneko myhene, tykase toto.

"

14 Ynara tykase Jezu eya xine,

—Ỹ, nupunato oenetorỹko ase. Ytotoko Ritonõpo maro oturuketomo a. Osenepotatoko eya xine, okurãkatopõpyrykõ enetupuhtohme eya xine, tykase Jezu ipũ imotatyamo a.

Morarame toytorykohtao, kure toehse ropa toto, ipũ imoimotahpyry pyra."

15 Mame toekurãkary ropa eneryke tyya, toirõ toeramase ropa Jezu a.

—Kure Ritonõpo mana, tykase ynororo opore."

16 Jezu ẽpataka typorohse ynororo nono pona,

—Kure mase, tykase ynororo Jezu a, kure toehse ropa toexiryke. Samariapõ kynexine ynororo."

17 Mame ynara tykase Jezu,

—10me orutua kõ tukurãkase ropa. Otokoh mokaro nahe, 9mãkohmo? tykase Jezu eya.

"

18 —Mose rokẽ, juteukara rokẽ noehno ropa, “Kure mase Ritonõpo,” kase, tykase Jezu."

19 Mame ynara tykase ynororo ipũ imotahpyrỹpyry a,

—Owõko. Ytoko ropa. Ritonõpo enetuputyryke oya tukurãkase ropa mase, tykase Jezu eya.

"

20 Ynara tykase parixeu tõ Jezu a,

—Otãtahtao Kuesẽkõme toexiry enepõko Ritonõpo nah? tykase toto. Ynara tykase Jezu eya xine,

—Kuesẽkõme Ritonõpo ehtoh osenepyra mana."

21 Morara exiryke ynara kara imehnõ mana, “Enetoko ke moro yro,” kara mã toto. “Yrorohxo rukuh moro,” kara roropa mã toto, tuisame Ritonõpo ehtoh okurohtao xine exiryke, tykase Jezu eya xine.

"

22 Mame ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Okynã pixo Kapu ae Ayhtohpyry enery se exĩko matose yronymyryme. Yrome onenepyra matose."

23 Morarame ynara ãko imehnõ mã repe ypoko, “Moroto Kapu ae Ayhtohpyry mana,” ãko reh mã toto. “Taro mana,” ãko roropa imehnõ mana. Yrome morara karyhtao oya xine aomipona xine pyra ehtoko."

24 Saereh ãko mã nenenehkane, xixi tũtatoh wino xixi porohtoh pona. Moro sã mã Kapu ae Ayhtohpyry oehnõko ropa mana. Emero enẽko exino mana."

25 Yrome osemazuhme aporo osanume exĩko ynororo mana. Etuarimãko itamurume mana. Mame tosẽkõme ise pyra roropa exĩko seromatokõ mana."

26 Pakatokõ ehtopõpyry sã Noe orihpyra ahtao ro, moro sã exĩko tarõkõ mana, Kapu ae Ayhtohpyry oehsasaka ropa ahtao."

27 Tõtukurukõ poko rokẽ toh kynexine, eukuru enyry poko roropa. Typytarykõ poko toh kynexine, tyniotarykõ poko roropa kanawaka Noe tõ otyriry ponãmero. Morarame tuna kumary ke tyneryse toto, emero porehme."

28 Moro saaro kynexine Ro ehtopõpyry roropa. Tõtukurukõ poko rokẽ toh kynexine. Eukuru enyry poko roropa toh kynexine. Tõsepekatyrykõ poko, mõkomo ekamory poko roropa toh kynexine. Tupito pomory poko, tapyi amory poko roropa toh kynexine."

29 Morara kynexine Ro ehtopõpyry pake. Morotoino Ro toesyryhmase ahtao, apoto toepukase kapu ae sautu panõ maro moropõkõ zahkatohme emero."

30 Moro saaro exĩko mã seropõkomo Kapu ae Ayhtohpyry oehtoh ropa toehse ahtao, tykase Jezu.

"

31 —Morara ahtao tapyi mypatarãnao awahtao xine tapyi taka omõpyra ehtoko omõkomorykõ poko. Morararo tupito po awahtao xine eramara ropa ehtoko atapyĩkõ taka omõkomorykõ poko."

32 Ro pytỹpyry ehtopõpyry poko wenikehpyra ehtoko. (Toeramary se ropa kynexine ynororo repe tunurumekahpyry pona ropa repe. Mame topume tanyhtase ynororo. Sautume roropa toehse.)"

33 Morarame tõsepynanopyry poko exiketõ orihnõko mã toto. Yrome Ritonõpo omipona exiketõ ẽsemãnõko ropa mã toto."

34 Etatoko pahne, joepyry ropahtao koko ahtao, asakoro orutua kõ nyhnõko tynyhtohkõ po. Mame toiro arõko mã Ritonõpo. Tõmipona exikety rokẽ arõko mana. Imarõ nomõko mana."

35 Morararo asakoro nohpo tõ erohketõ ahtao, tonahsẽ riry poko toto erokuruhtao toiro arõko Ritonõpo mana. Imarõ nomõko mana."

36 Asakoro orutua kõ tupito po ahtao, toiro arõko mã Ritonõpo. Imarõ nomõko mana, tykase Jezu eya xine.

"

37 Morarame ynara tykase ipoetory tõ Jezu a,

—Otoko morara exĩko nahe? tykase toto. Ynara tykase Jezu eya xine,

—Imotahpyry ahtao, morotona ayra tõkehko oximõnõko mana, tykase Jezu eya xine. (Morararo Ritonõpo oehnõko mana iirypyrymãkõ wãnohse.)

"

18

1 Mame typoetory tõ tamorepase Jezu a toto osenetupuhtohme tõtururukõ poko Ritonõpo maro. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Ritonõpo maro oturukehpyra ehtoko. Penekehpyra ehtoko õtururukõ poko Ritonõpo a, tykase ynororo eya xine.

"

2 —Etatoko pahne, terekatu kynexine pata konõto po, zae pyra exikety. Ritonõpo omipona pyra exikety kynexine. Imehnõ pyno pyra roropa kynexine."

3 Morarame moro pata po pytỹpo kynexine aosanumase morotõkomo. Kokoro rokẽ ytosene oturuse terekatu a takorehmatohme repe. Ynara tykase ynororo eya, “Kuakorehmako ajohpãme samo. Josanumary imỹpoko,” tykase pytỹpo terekatu a.

"

4 —Osemazuhme pytỹpo akorehmary se pyra terekatu kynexine repe. Yrome kokoro rokẽ toytose pytỹpo oturuse. Mame okynã ahtao ynara tykase ynororo tyya rokene, “Ritonõpo zuno pyra ase. Imehnõ pyno pyra ase roropa repe."

5 Yrome jerekohmaryke pytỹpo a, akorehmãko ase. Imỹpõko ase tahxime jerekohmaryino, yporemãkaporyino roropa eya,” tykase ynororo tukurohtao, tykase Jezu eya xine.

"

6 Mame ynara tykase ropa Jezu eya xine,

—Mokyro terekatu omihpyry metatou? Zae pyra kynexine. Nohpo akorehmary se pyra. Yrome imeĩpo takorehmase."

7 Mokyro motye kuhse mã Ritonõpo. Tynymenekatyã omiry etãko mana. Toto mỹpõko roropa mana kokoro rokẽ toto otururu ke tyya, pakeimo, koko, enara. Ekurehpyra mana typoetory akorehmary poko."

8 Axĩ toto mỹpõko mana. Yrome Kapu ae Ayhtohpyry oepyry ropahtao oty enẽko na taro nono po. Tõmipona exiketõ tuhke enẽko nah? Arypyra otarãme.

"

9 Morarame, “Kure ase, imehnõ sã pyra,” kananõ amorepary se toehse Jezu. Ynara tykase ynororo eya xine, aosenetupuhtohkõme,

"

10 —Orutua kõ toytose asakoro, oturuse Ritonõpo maro oturutoh taka. Toiro parixeu kynexine. Imaro kowenu tinerũ poko erohkety kynexine."

11 Mame towõse xikihme parixeu toiroro tõturutohme Ritonõpo a. Ynara tykase ynororo, “Kure mase, Ritonõpo, yamene se pyra jexiryke. Ajohpe pyra ase. Nohpo tõ poko pyra roropa ase, imehnõ iirypyrymãkõ sã pyra ase. Mose kowenu tinerũ poko erohkety iirypyryme mana. Tãkye ase isã pyra jexiryke."

12 Toitoine otuhpyra ase jotururuke oya. Emero ynapoihpyry apiakãko ase, omame porehme ahtao, toiro ekarotohme oya,” tykase parixeu, epyrypãko kure toexiry poko.

"

13 —Mame mokyro, kowenu tinerũ poko erohkety ameke rokẽ toexikihmase Ritonõpo maro oturutohme. Kakoxi osenuhmara kynexine Ritonõpo ẽpataka, popyra toexiry enetuputyryke tyya. Toepurotõtõmase ynororo toemynyhmaryke. Ynara tykase ynororo, “Ritonõpo, iirypyryme rokẽ ase, nupunato kueneko myhene,” tykase ynororo.

"

14 —Etatoko pahne, tykase Jezu eya xine. —Mokyro rypyry rokẽ tykorokase Ritonõpo a tõsekarose exiryke eya. Yrome parixeu rypyry onykorokara toehse Ritonõpo. Ynara exiryke, “Kurehxo ywy, imehnõ sã pyra,” kananõ poremãkapõko Ritonõpo mana. Yrome, “Popyra ase,” kananõ kurãkãko rokẽ Ritonõpo mana. Orẽpyra tyrĩko roropa mana, tykase Jezu eya xine.

"

15 Morarame typoenõkõ tonehse jẽkomo a, jũkomo a roropa Jezu a, onao ro exiketomo, toto apoitohme eya, kure toto ripotohme Ritonõpo a. Mame mokaro eneryke tyya xine, ynara tykase Jezu poetory tomo,

—Oty kase moehtou Jezu erekohmase totaehse ro ahtao? Ytotoko ropa, tykase toto."

16 Yrome Jezu a poetohti tykohmase tyya. Ynara tykase ynororo typoetory tomo a,

—Ah poetohti noehno ya, tooepyrykõ se toexirykõke oehnõko mã toto. Toto anaropopyra ropa ehtoko ywinoino. Axĩ Ritonõpo enetupuhnõko mã toto tosẽkõme, poetohtime ro toexirykõke."

17 Etatoko pahne, Ritonõpo enetuputyryhtao oya xine poetohti a Ritonõpo enetuputyry saaro, omõnõko matose Ritonõpo esaka. Mãpyra onenetupuhpyra awahtao xine omõpyra matose Ritonõpo esaka, tykase Jezu eya xine.

"

18 Morarame juteu tamuxiry tooehse Jezu a oturupose. Ynara tykase ynororo,

—Amorepatõ kurã mase. Naeroro oturupõko ase oya. Oty rĩko ha Ritonõpo maro jehtohme jũme, toorihse jahtao? tykase ynororo Jezu a.

"

19 Ynara tykase Jezu eya,

—Oty katoh, “Kurã mase,” myka ya? Kurãkõ nymyry pyra taro nase. Ritonõpo rokẽ mã kure."

20 Inymeropohpyry Moeze a moro waro mase. “Imehnõ nohpo poko pyra ehtoko te, imehnõ onetapara ehtoko te, ematonara ehtoko te, onekunohto pyra ehtoko, kure omykõ tyritoko te, asakõ roropa kure tyritoko,” katoh waro mase, tykase Jezu eya.

"

21 Mame ynara tykase ynororo Jezu a,

—Moinoro poetome jehtopõpyry poe ro emero Moeze omihpyry tymoise ya, tykase.

"

22 Mame morara kary etaryke tyya ynara tykase Jezu eya,

—Toiro ise ro mase. Omõkomory emero ekamoko, tineru apoitohme oya. Mame otinerũ ekaroko tymõkomokãkara a, etuarimaketomo a, enara. Morara tyrise oya ahtao tymõkomoke exĩko mase Ritonõpo esao kapu ao. Moromeĩpo osehko ropa ya ymaro oytotohme, ypoetoryme oehtohme, tykase Jezu eya."

23 Yrome morara kary etaryke tyya, “Teh,” tykase ynororo. Toemynyhmase yronymyryme tymõkomoke itamurume toexiryke.

"

24 Mame aemynyhmary eneryke tyya ynara tykase Jezu,

—Tupime kuhse tymõkomokamo a Ritonõpo enetuputyry tosẽkõme."

25 Kameru kawaru sã konõto. Jawi eutary pitiko kuhse. Jawi eutary aka kameru omõpyra mana. Moro saaro tymõkomokã omõpyra mã toto Ritonõpo esaka tosẽkõme Ritonõpo onyripyra toexirykõke, tykase Jezu.

"

26 Ynara tykase aomiry etananomo,

—Morara ahtao otara Ritonõpo esaka omõnõko ynanah, jũme imaro yna ehtohme? tykase toto, tõturupose Jezu a.

"

27 —Ỹ, ãmoreme xine ro osepynanohsaromepyra matose. Yrome Ritonõpo opynanopyrykõ waro mana, tykase Jezu eya xine.

"

28 Mame ynara tykase Peturu,

—Etako pahne, yna tapyĩ tõ turumekase yna a amaro yna ytotohme, tykase.

"

29 —Ỹ, tykase Jezu eya xine, —tuaro ehtoko. Atapyĩkõ rumekaryhtao oya xine te, opyxiãkomo te, ãkorõ tomo, omykomo te, opoenõkõ roropa, mokaro rumekaryhtao oya xine oesẽkõme Ritonõpo enetuputyryke oya xine,"

30 mokarohne motye apoĩko ropa matose sero nono po ro. Mame imeĩpo orihpỹme exĩko roropa matose jũmãme, tykase Jezu eya xine.

"

31 Mame Jezu a imoihmãkohtae typoetory tõ tykohmase tyya 12mãkomo, tõturutohme toto maro. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Etatoko pahne, ytõko sytatose Jerusarẽ pona. Moroto Kapu ae Ayhtohpyry ryhmãko mã toto. Ritonõpo poe urutõkõ nymerohpyryae ro, ihtomãko mã toto. Katopõpyryae ro emero exĩko mã seromaroro."

32 Jekarõko mã toto juteutõkara a. Ypoihtõko mokaro mana. Yhtomãko roropa mã toto. Ypona ituh ãko mã toto."

33 Ypiypipohnõko mã toto. Moromeĩpo jetapãko toh mã rahkene. Yrome oseruao tõmehse ahtao ẽsemãnõko ropa ase, tykase Jezu.

"

34 Yrome morara katopõpyry onenetupuhpyra Jezu poetory tõ kynexine. Jarao pyra Jezu nurutatoh kynexine eya xine. Ihtomary poko onenetupuhpyra toh kynexine.

"

35 Morarame Jezu ytoryhtao Jeriko pona, moro osema tao tonurẽkara kynexine, kohrame osema ehpio. Tineru eraximary poko kynexine repe."

36 Mame tuhkãkõ ytory etaryhtao tõturupose ynororo,

—Oty kase hkoh imoihmãkõ ytõko nae? tykase.

"

37 —Mokyro Jezu Nazarepõ okuroko ytõko mana, tykase toto eya.

"

38 Morara kary etaryke tyya tykohtapitose tonurẽkara,

—Jezu, Tawi parỹpyry, nupunato myhẽ kueneko, tykase ynororo.

"

39 Osemazuhme imynyhpãkapory se ytoketõ kynexine repe,

—Ajoajohpe pyra exiko. Mynyhme exiko, tykase toto eya. Yrome jamihmehxo tykohtase ynororo,

—Tawi parỹpyry, ypyno exiko! tykase ynororo.

"

40 Mame totypohse Jezu osema tao morara kary etaryke tyya.

—Moky enehtatoko ya, tykase. Ameke pyra toehse tonurẽkara ahtao, ynara tykase Jezu eya,

"

41 —Oty se hma ya? tykase eya.

—Josenuhmary se ropa ase, tykase ynororo.

"

42 Ynara tykase Jezu eya,

—Osenuhmako ropa. Tonetupuhse jexiryke oya tukurãkase ropa mase, tykase.

"

43 Axĩ tõsenuhmapitose ropa ynororo. Mame Jezu tokahmase eya, kure Ritonõpo ekarõko tonure ropa toehse toexiryke. Mame moro eneryke tyya xine, imoihmãkomo a roropa kure Ritonõpo tokarose.

—Kure kuhse Ritonõpo mana, tykase toto.

"

19

1 Mame Jeriko pona toytose Jezu. Pata rãnakuroko ytõko kynexine."

2 Mame moro pata po kowenu tinerũ poko erohkety kynexine, orutua, esety Zakeu. Tytinerukẽ kynexine ynororo. Kowenu tinerũ poko erohketõ tuisaryme roropa kynexine."

3 Mame Jezu enery se toehse ynororo repe. Yrome onenesaromepyra kynexine, ahno imoihme exiryke, kae pyra pixo toexiryke."

4 Morara exiryke Jezu onenepyra tokurehse toexiryke, osemae osemazuhme toytose ynororo tururume, Jezu wapõmase. Wewe pona tõnuhse ynororo, Jezu enetohme tyya aepyryhtao."

5 Morarame wewe zopikoxi tooehse Jezu ahtao kakoxi tõsenuhmase ynororo Zakeu enetohme tyya. Ynara tykase ynororo Zakeu a,

—Zakeu, oyhtoko axiny. Atapyĩ taka jytory se ase, tykase Jezu eya.

"

6 Morara kary etaryke tyya, axĩ tyhtose ropa. Tãkye toehse ynororo tomiroryke Jezu a. Mame tytapyĩ taka toytose Jezu maro."

7 Morarame Zakeu maro Jezu eneryke tyya xine tykerekeremase imoihmãkomo a. Ynara tykase toto oseya rokene,

—Oty katoh omato maro ytõko mose nae? tykase toto.

"

8 Mame towõse xikihme Zakeu tytapyĩ tao. Ynara tykase ynororo Jezu a,

—Etako pahne, yyrypyry rumekary se ase. Ymõkomory apiakãko ase, ekarotohme tymõkomokãkara a. Pake imehnõ tinerũ ematonanopyasene. Yrome seromaroro ynematonanopyhpyry motye ekarõko ropa ase eya xine, asasakoropane ekarõko ropa ase eya xine, tykase Zakeu Jezu a.

"

9 Morara kary etaryke tyya ynara tykase Jezu eya,

—Seroae Ritonõpo opynanohno. Imũkurume mexino. Aparão paryme nymyry mase."

10 Morara exiryke Kapu ae Ayhtohpyry tooehse tarona, iirypyrymãkõ menekase, toto pynanohtohme, tykase Jezu Zakeu a.

"

11 Mame Jezu omiry etãko imoihmãkõ kynexine, Zakeu a autururu etãko. Mame, “Axĩ tuisa konõtome Ritonõpo osenepõko mana,” tykase toh repe, moe pyra Jerusarẽ toehse exiryke."

12 Mokaro osenetuputyry waro toehse Jezu. Naeroro ynara tykase ynororo eya xine toto osenetupuhtohme,

—Pata esẽ kynexine. Pata tamuru pona toytory se kynexine, moẽ pona, tuisamehxo toehtohme. Mame tuisamehxo toehse tahtao tooehtohme ropa, tosaka ropa."

13 Mame ytosasaka tahtao typoetory tõ tykohmase tyya 10mãkomo. Tytinerũ tokarose toitoine eya xine uuru risemy. Toiro ahtao toiro tokarose eya xine ipoko erohtohme. Ynara tykase ynororo eya xine, “Sero tineru ke ikuhko, itamurumehxo apoitohme ytinerũme, joepyry ropa ponãmero,” tykase eya xine. Mame toytose rahkene.

"

14 —Morarame imehnõ ipataõkõ tosẽkõme ise pyra toh kynexine. Zehno toh kynexine. Ahno tonyohse eya xine ĩkapo, ynara katohme, “Mose se pyra ynanase yna esẽme,” katohme repe.

"

15 —Morarame pata tamuru esẽme imehxo toehse ynororo. Moromeĩpo toytose ropa ynororo tosaka ropa. Mame typoetory tõ tykohmase tyya, tytinerũ apoihpõkomo 10mãkomo. “Otãto ytinerũ tomãse nae, ypoetory tõ emahpo,” tykase tyya rokene."

16 Mame osemazupu tooehse. Ynara tykase ynororo tosemy a, “Seny, onekarohpyry tomãse jemahpo. Toiro kynexine uuru risemy. 10me apoiase ropa,” tykase ynororo eya.

"

17 —“Emese kure mase,” tykase esemy eya. “Kure mase ypoetoryme. Tymoise oya jexiryke pitiko rokẽ ynekarohpyry poko itamurumehxo ekarõko ase oya. 10me pata esẽme orĩko ase,” tykase eya esemy.

"

18 —Morarame ĩkapo roropa tooehse imepyny. Ynara tykase ynororo tosemy a, “Onekarohpyry ke uuru risẽ toiro, tuhkehxo apoiase omame etone uuru risemy,” tykase ynororo eya.

"

19 —Ynara tykase esemy eya, “Kure omame etone pata esẽme orĩko ase,” tykase.

"

20 —Mame imepỹ tooehse. Ynara tykase ynororo tosemy a, “Seny, onekarohpyry ro uuru risemy. Tukurãkase ya kamisa muahtaka."

21 Ouno jexiryke onemyase, tykaripãse oexiryke, jamihme õmiry exiryke. Onyrihpyry kara apoĩko mase, anarykahpyry kara epery apoĩko roropa mase,” tykase ynororo eya.

"

22 —Ynara tykase esẽ eya, “Popyra mase. Õmihpyryae ro orĩko ase pohnõ esaka. Juaro mase. Jamihme jomiry exiry waro. Ynyrihpyry kara apoiry ya waro roropa mase. Ynarykahpyry kara epery apoiry ya waro roropa mase."

23 Morara exiryke oty katoh ytinerũ onekaropyra mexihne tineru poko erohketõ esemy a. Morara ahtao ytinerũ tomãse exiry repe,” tykase eya esemy.

"

24 —Mame ynara tykase tymyhtõkomo a, “Uuru apoitoko mose wino ekarotohme mokyro a, 10me uuru esemy a,” tykase.

"

25 —Ynara tykase toto eya, “Yrome nae ynororo 10me,” tykase toto.

"

26 —“Etatoko pahne,” tykase esẽkomo. “Itamurume nae exikety ahtao itamurumehxo eya ekarõko imehnõ mana. Yrome arypyra exiketyme ahtao ikyryry akoĩpyry puxihkãko ropa imehnõ mana ewinoino."

27 Mame seromaroro moxiã yzehnotokomo, tosẽkõme jexiry satokõkara, enehko toto xiaro ya. Etapatoko toto yneneryme,” tykase esẽkomo, tykase Jezu eya xine.

"

28 Morarame Jezu tõturukehse. Mame tymarõkõ esemazupurume toytose Jerusarẽ pona."

29 Mame Pehpaje pata moe pyra ahtao Petania pata moe pyra roropa kynexine. Moroto typorohse Jezu ypy Oriwera myhtokoxi. Mame typoetory asakoro tonyohse eya osemazuhme toto ytotohme."

30 Ynara tykase ynororo eya xine,

—Ytotoko mõ pata pona. Mame pata pona oytorykohtao, jumẽtu mũkuru enẽko matose tymyhse, ahno anaropitopyny. Mokyro imyhpokatoko enehtohme xiaro."

31 Mame ynara karyhtao imehnomo a, “Oty katohme imyhpokãko matou?” karyhtao oya xine, ynara kahtoko eya xine, “Tuisa ise kynako,” kahtoko.

"

32 Mame inenyohtyã toytose. Emero tonese eya xine, Jezu nekarotopõpyryae ro."

33 Mame jumẽtu mũkuru tỹpokase eya xine ahtao, ynara tykase esẽ tomo,

—Oty katohme yna eky myhpokãko matou? tykase toto.

"

34 —Ỹ, yna esẽ ise kynako, tykase toto.

—Ỹ, arotoko, tykase eya xine ynororo."

35 Mame Jezu a tonehse eya xine. Mame tupõkõ tyrise eya xine jumẽtu mũkuru mypatarãnaka. Epona Jezu tyrise eya xine rahkene."

36 Mame aytorykohtao tupõkõ tyrise eya xine osema taka eporo Jezu ytotohme, tuisamehxo Jezu enetuputyryke tyya xine.

"

37 Morarame Jerusarẽ ameke pyra toehse ahtao ypy Oriwera poe osema yhtoryhtao imoihmãkõ ynara tykapitose,

—Kure mase Ritonõpo, tykase. Tãtãkyemase toto. Opore toremiase toto Ritonõpo nyrihpyry eneryke tyya xine.

"

38 —Kure yna tuisaryme tyriko, Ritonõpo. Kuesẽkõ omi poe aepyhpyry ynororo. Torẽtyke pyra ehtoko, kapuaõkomo. Kure rokẽ Ritonõpo syritone, tykase toto.

"

39 Mame tõturuse parixeu tomo Jezu a. Imoihmãkõ maro toh kynexine. Ynara tykase toto,

—Tamuxi, opoetory tõ imynyhpãkapoko, tykase toto Jezu a.

"

40 Mame Jezu a tozuhse toto,

—Etatoko pahne, mynyhme moxiã toehse ahtao, axĩ topu tõ jomikary, tykase ynororo eya xine.

"

41 Mame ameke pyra Jerusarẽ toehse ahtao pata tonese Jezu a. Eneryke tyxitase epõkõ poko, tuhkãkõ Jerusarẽpõkõ Ritonõpo omipona pyra exiryke."

42 Ynara tykase ynororo toemynyhmaryme,

—Jerusarẽpõkomo, jenehpoase Ritonõpo oya xine kure oripotohkõme repe. Moro poko otuarõtanohporykõ se ase repe. Yrome jomiry etary se pyra matose. Morara exiryke ekurehnõko rokẽ matose."

43 Imeĩpo ozehnotokõ oehnõko oya xine mana. Oesarykõ apurũko mã toto. Nono rĩko toh mana oesarykõ zomye kaetokohxo tũtara oehtohkõme, osemae ytopyra oehtohkõme roropa, epara oehtohkõme."

44 Tuhke ozehnotokõ exĩko mana õmye xine. Oryhmatorỹko mã toto. Oesaõkõ ryhmãko roropa mã toto emero porehme atapyĩtaõkõ maro. Oesarykõ pahnõko mã toto. Topu risẽme tapyi ahtao, topu pahnõko roropa mã toto. Oya xine jenehpoase Ritonõpo repe, typoko ourutohkõme repe. Yrome yse pyra matose. Morara exiryke oryhmatorỹko mã toto. Osepynanohpyra matose emero porehme, tykase Jezu Jerusarẽpõkõ poko.

"

45 Mame Ritonõpo maro oturutoh taka toytose Jezu. Tomõse tahtao tokykõ ekamonanõ tutũtanohpose ropa eya moro tae."

46 Ynara tykase ynororo eya xine,

—Ynara mã Ritonõpo nymeropohpyry. “Ytapyĩ ymaro oturutoh moro.” Yrome omato tõ otonẽtohme tyrise oya xine mana, omato esaryme, tykase Jezu eya xine.

"

47 Mame kokoro rokẽ morotaõkõ tamorepase Jezu a, Ritonõpo maro oturutoh tao. Mame Jezu zehno toehse Ritonõpo maro oturuketomo, juteu tõ tamuxiry tõ roropa. Moeze omihpyry warõkõ roropa Jezu zehno toehse. Mame Jezu etapary se toehse toh, repe."

48 Yrome Jezu omiry etary se imoihmãkõ exiryke, onetapara toehse toh aporo.

"

20

1 Morarame Ritonõpo maro oturutoh tao Jezu kynexine, morotaõkõ amorepãko Ritonõpo omiry kurã poko. Mame Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ tooehse eya Moeze omihpyry warõkõ maro, tamuximãkõ maro."

2 Ynara tykase toh eya,

—Onoky omi poe moxiã amorepãko mah? tykase toto. —Onoky omi poe mokaro maropoase ropa sero tapyi tahe, tokykõ ekamonanomo? Yna zuruko, tykase toto Jezu a.

"

3 Ynara tozuhse toto Jezu a,

—Morararo toiro joturupory se ase oya xine. Kuezuhtoko aporo."

4 Onoky omi poe ahno tõpurihkase João a? Ritonõpo omi poe? Ahno rokẽ omi poe? Kuezuhtoko, tykase Jezu eya xine.

"

5 Mame oxime rokẽ tõturuse toto. Ynara tykase toto,

—Otara ãkohxo keh sytatou? “Ritonõpo omi poe João toehse,” karyhtao kyya xine ynara ãko mana, “Morara ahtao oty katohme aomiry onenetupuhpyra matou?” ãko mã kyya xine."

6 Mãpyra, “Ahno omi poe rokẽ kynexine,” karyhtao kyya xine, kuetapatorỹko mã imoihmãkomo, Ritonõpo omi poe urutõme João ekaroryke eya xine, tykase toto oseya rokene."

7 Naeroro ynara tozuhse eya xine,

—Zuaro pyra ynanase. Onoky omi poe João toehse otarãme? tykase rokẽ toto Jezu a.

"

8 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Morararo ase onekaropyra ase oya xine onoky omi poe morara ãko ha, tykase Jezu eya xine.

"

9 Mame Jezu tõturuse typoko, toto osenetupuhtohme Ritonõpo omi poe toexiry poko. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Tutupi po uwa tarykase ahno a. Morotoino tutupi tokarose imehnomo a eraseme toto ehtohme epery apiakatohme tyya. Morotoino myã toytose ynororo. Moroto ehse. Moroto ehse. Moroto ehse. Okynã moroto ehse."

10 Mame uwa epery ahpirãsasaka ahtao typoetory tonyohse eya tutupi pona ropa, erase zurutohme uwa epery apiakatohme. Mame ipoetory toytose morotona, pore, tupito pona. Yrome mokyro eneryhtao tyya xine typipohse eya xine. Mame tonyohse ropa rokẽ eya xine. Uwa epery anaropopyra tokurehse toto. Tomahpõke pyra taropose ropa ynororo eya xine."

11 Moromeĩpo typoetory imepỹ tonyohse ropa uwa esemy a. “Utupi pona ytoko. Uwa epery enehta jokurume,” tykase typoetory a repe. Mame toytose ynororo. Yrome morararo mokyro typipohse roropa eya xine. Tyyryhmase roropa eya xine. Mame tonyohse ropa eya xine tomahpõke pyra."

12 Moromeĩpo typoetory imepỹ tonyohse ropa esemy a. Mokyro roropa tyyryhmase erase tomo a pitiko rokẽ pyra. Mame tomapose eya xine tupito poe."

13 Mame ynara tykase tupito esemy tyya rokene, “Otara ãkohxo ke hano? Otarãme umũkuru nymyry enyohnõko ase. Ipyno ase ipunaka. Mame umũkuru eneryhtao eya xine otarãme zuno exĩko mã toto. Aomipona exĩko roropa mã toto,” tykase ynororo rahkene.

"

14 —Morarame tumũkuru tonyohse eya rahkene, tutupi pona. Toytose ynororo. Mame toeporehkase, pore. Yrome mokyro eneryhtao tupito erase tomo a, ynara tykase toto oseya rokene, “Moky kuesẽkõ mũkuru. Setapatone imõkomohpyry apoitohme kyya xine. Itupi roropa kutupikõme ehtohme,” tykase toto.

"

15 —Mame tomase ynororo eya xine tupito poe. Morarame totapase ipunaka eya xine. Toorihse roropa ynororo, tykase Jezu eya xine.

—Morara exiryke oty rĩko otarãme nae tupito esemy tutupi erase tõ maro? tykase Jezu, tõturupose."

16 Arypyra, tutupi pona ytõko mana. Erase tõ etapãko mana. Mame mokaro ajoajohpãkõ enahkaxĩpo, imehnomo a tutupi ekarõko mana eraseme toto ehtohme, tykase Jezu eya xine.

Morara kary etaryke tyya xine ynara tykase toto,

—Ko! Morara tokoh tyrĩko na Ritonõpo?

"

17 Mokaro eneryhtao ro ynara tykase Jezu,

—Morara exiryke ynara tymerose ypoko Ritonõpo omiryme,

“Moro topu turumekase tapyi rinanomo a.

‘Popyra mana,’ tykase toto oseya.

Typahse roropa eya xine repe.

Yrome inypapyhpyrykõ tapoise ropa eya xine kurãme kuhse exiryke.

Ipoe rokẽ tapyi jamihme mana,”me tymerose Ritonõpo omiryme."

18 Naeroro moro topu pona aepukahpyry osexiõko mana. Yrome moro topu epukaryhtao ahno pona, mokyro akurihmõko mana. (Ywy topu pahsẽ sã rokẽ ase. Tuhkãkõ jenetuputyry se pyra. Popỹme sã jekarõko mã toto. Morara exiryke etuarimãko mã toto sero nono po. Mame sero etyhpyrypo toto enahkapõko Ritonõpo mana. Jũme etuarimaketõme exĩko mã toto, tykase Jezu eya xine.)

"

19 Morara kary etaryke tyya xine, Jezu apoiry se toehse toto, Moeze omihpyry warõkomo, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ maro. Typoko xine Jezu oturuto waro toh kynexine. Naeroro Jezu ryhmary se toehse toto. Yrome imoihmãkõ kurũke anapoipyra tokurehse toto."

20 Naeroro Jezu apoitoh eraximãko rokẽ toh kynexine. Enenanõ topehmase eya xine Jezu enekunohtohme repe.

—Kure sã oturutoko imaro. Oturupoko roropa eya. Mame yronymyryme aomiry etatoko. Otarãme azahkuru ynororo mana. Otarãme kowenu kerekeremãko mana. Morara ahtao kowenatu a ekarõko sytatose. Kowenatu omi poe rokẽ etapãko sytatose, tykase toto Jezu poko."

21 Morara exiryke enenanõ toytose Jezu ekahmase. Ynara tykase toto Jezu a,

—Amorepatõ mase, zae rokẽ yna amoreparyke oya. Imehnõ zuno pyra mase. Ritonõpo omiry zae ekarõko mase imehnomo a, tykase toto. Kure sã tõturuse toto eya repe.

"

22 —Toiro ekaropory se ynanase oya. Ynara ãko romano tomo, “Otinerũkõ apiakatoko ekarotohme yna tuisary konõto a, Seza a, ãko toto. Yrome oty zae na oya? Yna tinerũ epehmary Seza a?” Onepehmara yna exiry? Oty zae oya nae? tykase toto, tõturupose Jezu a."

23 Yrome ajoajohpe toto exiry waro Jezu kynexine. “Ukuhnõko matose,” tykase ynororo tyya rokene.

"

24 —Tineru enepotoko ya, tykase eya xine.

—Seny, tykase toh tonepose.

Mame ynara tykase Jezu,

—Onoky ekuhtopõpyry ipoko nah? Onoky esety roropa tymerose ipoko nah? tykase, tõturupose eya xine.

Ynara tykase toto,

—Romano tuisary konõto mose, Seza, tykase toto.

"

25 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Seza kyryry ekarotoko Seza a. Yrome Ritonõpo kyryry ekarotoko Ritonõpo a, tykase Jezu eya xine.

"

26 Mame aomiry onezuhpyra toehse toto zae rokẽ exiryke. Jezu onyhxiropyra tokurehse toto imoihmãkõ rãnaka. Onyporemãkapopyra tokurehse toto. Naeroro mynyhme rokẽ toehse toto tõsenuruhkarykõke.

—To! tykase rokẽ toto.

"

27 Morarame satuseu tõ tooehse Jezu a. Juteu tõ mokaro. Ynara ãko mã toto azahkuru, “Aorihtyã ẽsemãpyra ropa mana. Orihnõko rokene,” ãko toh mã repe. Ynara tykase toto Jezu a,

"

28 —Amorepatõ mase. Etako pahne. Ynara tymerose Moeze a Ritonõpo poe, “Orutua toorihse ahtao tumũkue pyra ro ahtao, kure zakorõnỹpyry a ipytỹpyry apoiry typytyme, emũkuatohme, turuĩpyry poenõme, aorihtyã myakãme toto ehtohme,” me tymerose, tykase toto.

"

29 —Etako pahne, 7mãkõ kynexine atakorõmãkomo. Morarame osemazupu typytase. Morotoino toorihse tumũkue pyra ro tahtao."

30 Mame ĩkaponato a turui pytỹpyry tapoise eya typytyme. Mame toorihse roropa ynororo emũkuara ro tahtao."

31 Mame ĩkaponato a turui pytỹpyry tapoise roropa. Toorihse roropa ynororo emũkuara ro tahtao roropa. Morararo 7mãkomo, tumũkue pyra toorihse toto."

32 Mame etyhpyryme toorihse nohpo roropa, ipytỹpyrykomo."

33 Naeroro aorihtyã ẽsemãkatoh po onoky pytyme exĩko mokyro nohpo nae 7mãkõ pytyme toehse exiryke, tykase toto Jezu a.

"

34 Morarame Jezu a tozuhse toto, ynara tykase,

—Serõkõ pytãko mã toto, niotãko roropa mã toto."

35 Yrome tyyrypyrykõ rumekahpõkõ ẽsemãkapõko ropa Ritonõpo mana jũme tymaro toto ehtohme. Mame pytazomopyra kapu ao toh mana. Morararo nohpo tõ niotazomopyra mã toto."

36 Ritonõpo nenyohtyã sã orihzomopyra exĩko mã toto ẽsemãkapotyamo. Ritonõpo poenõme mã toto, tõsemãse ropa toexirykõke orihxĩpo."

37 Azahkuru matose ynara karyhtao oya xine, “Aorihtyã ẽsemãpyra ropa mana, orihnõko rokẽ mã toto,” karyhtao oya xine azahkuru matose. Ẽsemãnõko ropa toh mana. Moeze a roropa tutuarõtanohpose aorihtyã ẽsemamyry ropa poko. Pika zatyry poko ekaroryhtao ynara tymerose eya, “Ritonõpo Aparão esẽme mana, Izake esẽme roropa, Jako esẽme roropa,” tykase Moeze, mokaro poko aorihtyã poko."

38 Aorihtyã ekepyry esẽme rokẽ pyra Ritonõpo mana. Isene exiketõ esẽme roropa mana. Morara exiryke aorihtyã ẽsemamyry ropa enetupuhnõko sytatose. Ritonõpo a emero isene mã toto, tykase Jezu eya xine.

"

39 Morarame ynara tykase Moeze omihpyry warõkõ Jezu a,

—Emese kure kuezuhtou. Ajohpe pyra mase, tykase toto.

"

40 Typenekehse toto Jezu ekaropory poko orẽpyra Jezu exiryke. Mynyhme rokẽ toehse toto.

"

41 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Oty katohme ynara ãko matou, “Tawi parỹpyryme mã Ritonõpo nymenekahpyry,” ãko matou?"

42 Ynara tymerose exiryke Tawi a eremiatoh tymerose ahtao eya,

“Ynara tykase Ritonõpo Jesemy a,

‘Oporohko seino, japotunuru wino.
"

43

Ozehnotokõ esẽme orĩko ase.

Opupuru apõme sã oepe tõ kara rĩko ase,’ tykase Ritonõpo,”me tymerose Tawi a."

44 Morara exiryke, “Jesemy,” karyke Tawi a Ritonõpo nymenekahpyry poko, otara Tawi parỹpyryme exiry? tykase Jezu eya xine.

"

45 Ynara tykase Jezu typoetory tomo a, 12mãkomo a emero toto netaryme,

"

46 —Tomeseke ehtoko Moeze omihpyry warõkõ oenekunohpyra xine ehtohme. Toepyryparykõ se mã toto typoko xine. Toytorykõ se toh mana upo kurã ao. Pata rãnao tahtao xine, “Taro mah Tam?” kary etary se toh mana. Ritonõpo maro oturutoh tao imehxo exiketõ apõ po rokẽ porohnõko mã toto. Morararo otuhtoh konõto htao kurã rokẽ apoĩko mã toto tosarykõme."

47 Pytỹpo tõ mõkomory apoĩko roropa mã toto tykyryrykõme, itapyĩkõ apoĩko roropa mã toto, iniokõ toorihse ahtao. Mame okynã sã oturũko toh mã repe Ritonõpo a imehnõ neneryme, “Kure moxiamo,” kary etatohme typoko xine imehnomo a. Yrome imeĩpo itamurumehxo toto wãnohnõko Ritonõpo mana apotoimo htaka toto pahnõko mana, tykase Jezu eya xine.

"

21

1 Morarame tõsenuhmase Jezu tỹkakoxi. Tineru ẽ tonese eya kaxo konõto Ritonõpo maro oturutoh tao. Mame tytineruke exiketõ tineru emãko kynexine kaxo aka tynekarorykõme Ritonõpo a, pitiko rokẽ pyra. Moro tonese Jezu a."

2 Morarame pytỹpo roropa tonese eya. Tymõkomokẽkara kynexine ipunaka. Tineru puhturu rokẽ tõmase eya kaxo aka, asakoro rokene."

3 Moro eneryke tyya ynara tykase Jezu,

—Tuaro ehtoko, mose pytỹpo nekarohpyry mokaro nekarohpyry motye kuhse kynako."

4 Mokaro nekarohpyry ynara kynako. Tymõkomorykõ wino zokonaka rokẽ tokarose eya xine. Yrome tytinerũ emero tokarose mose pytỹpo a, tykase Jezu.

"

5 Morarame Ritonõpo maro oturutoh poko oturũko Jezu poetory tõ kynexine,

—Tapyi kurã sero. Emese kure tyrise, topu kurã ke roropa. Ahno nekarotyã ke topehmase pitiko rokẽ pyra, tykase toto tapyi poko. Mame ynara tykase Jezu eya xine,

"

6 —Sero onenerykõ pahnõko ropa imehnõ mana topu risemy. Emero topu pahnõko, oxioxirehpo onyrizomopyra ehtohme, tykase Jezu eya xine.

"

7 Mame ynara tykase toto eya,

—Tamuxi, otara ahtao morara exĩko nae? Oty eneryke yna a enetupuhnõko ynanah, sero papyry ameke hkopyra toehse ahtao? tykase toto Jezu a.

"

8 Morarame ynara tykase Jezu eya xine,

—Tuaro ehtoko osenekunohpopyra oehtohkõme. Tuhkãkõ oehnõko oya xine mana, jesety ke osesehtõko toh mã repe, “Kyrixtu ase, Ritonõpo nymenekahpyry ase”, ãko toh mã repe. “Oesẽkõ tooehse ropa mana,” ãko toh mã repe. Ajohpe rokẽ mokaro omiry ehtoh enetupuhtoko. Toto maro pyra ehtoko."

9 Tuhke patapõkõ oxiehno exĩko toh mana imepỹ patapõkõ maro. Otuotuõko mã toto. Yrome morohne poko etaryhtao, enaromyra ehtoko sero nono enahkary poko. Morohne exĩko mã repe yrome sero nono okynahxo enahpyra ro mana, tykase Jezu eya xine.

"

10 Ynara tykase roropa ynororo,

—Pata tamuru poe soutatu tõ ytõko imepỹ pata esẽ poremãkapose. Imoihmãkõ imepỹ pona ytõko morotõkõ etapase roropa."

11 Nono jamihme kywyh kywyh ãko roropa mana. Imehnõ emitapãnõko mã toto. Enaroxitapãnõko roropa mã toto. Tyrohsẽ konõto roropa exĩko. Kapu pokona tuarõtatoh exĩko. Oserehtoh roropa exĩko mana.

"

12 —Mame morohne exipyraro ahtao ãpoitorỹko toh mana. Ohtomatorỹko roropa mã toto. Juteu tõ porohtoh taka aarotorỹko mã toto ohxirotohkõme oẽmapotohkõme ãpuruhpyry taka. Oekarotorỹko toh mana tuisa konõto tomo a, kowenu tomo a roropa, jomipona oexirykõke."

13 Moroto awahtao xine tuaro ehtoko. Jomiry kurã ekarotohme imehnomo a moroto matose."

14 Yrome, “Oty kara,” kahtoko okurohtao xine, “Otara ãko ywy?” kara ehtoko toto ezuhtoh poko."

15 Toto ezuhtoh ekarõko ase oya xine. Tuaro oritorỹko roropa ase zae rokẽ ozehnotokõ ezuhtohme oya xine. Oezuhpyra xine exĩko toh mana."

16 Mame ãpuruhpyry taka oematorỹko mã toto omykomo, asakõ roropa, oruikõ roropa, ãkorõkõ roropa, oekyrykõ roropa, oepekõ roropa. Ozehno xine exĩko mã toto. Toitoine oetapatorỹko roropa mã toto."

17 Ozehno xine exĩko mã toto ymarõme oexirykõke."

18 Yrome oewokõme ase. Opyno xine ase. Amaro xine exĩko ase jũme. Oũsetykõ epukara mana. Onemapopyra Ritonõpo ahtao epukara mana."

19 Ãtasamarykohtao ro poremãpyra awahtao xine, Ritonõpo kure exiry eraximaryhtao roropa oya xine, opynanohtorỹko Ritonõpo mana.

"

20 —Mame soutatu tomo a Jerusarẽ tomyehmase ahtao, enetupuhnõko matose. Okynã pyra Jerusarẽ enahkary poko enetupuhnõko matose."

21 Morara ahtao Juteapõkomo, kurehxo oeparykõ ypy tõ pona axiny. Jerusarẽpõkomo, kurehxo otũtarykõ pata poe. Pata ehpiõkomo, ytopyra ropa ehtoko pata pona."

22 Morara ahtao morotõkõ wãnohnõko Ritonõpo mana, tynymeropohpyryae ro."

23 Myhẽ matose poetoẽme exiketomo, tusuhsu ke tumũkurukõ ohpananõ roropa. Etuarimãko matose. Etuarimãko myhene tarõkõ itamurume. Opoenõkõ etuarimary enẽko roropa matose. Sero nonopõkõ wãnohnõko roropa mã Ritonõpo."

24 Toto etapãko imehnõ mana. Typoetoryme opoenõkõ apoĩko roropa imehnõ mana toto arotohme emero pata tõ punero. Morarame Jerusarẽpõkõ enahkapõko Ritonõpo waro pyra exiketõ mana. Ipatarykõ maro toto enahkapõko mana. Mame Ritonõpo a toto tuarimakehporyhtao, toto tuarimakehpõko mana. Enara.

"

25 —Morarame tyorõ sã mã exĩko xixi, nuno, xirikuato roropa, tuarõtatohme, enetupuhpotohme. Mame popỹ eneryke tyya xine oserehnõko mã toto, pata tõ punero, tytyorõtase xixi tõ exiryke. “Otara exĩko taroino nae?” kary poko rokẽ mã exĩko toto. Sõkane sã panaikato tuna konõto exĩko. Poh ãko konõto mana. Morohne zuno exĩko mã toto."

26 Xirikuato tõ tosary hnaka esyryhmãko kehko. Mame tykytyky ãko mã toto. Morohne eneryke tyya xine poremãnõko mã toto pata tõ punero, popỹ eneryke rokẽ tyya xine."

27 Mame Kapu ae Ayhtohpyry enẽko toh mana, aepyryhtao akuru htoko. Tuisamehxo oehnõko mana, tyjamitunuru maro, saereh ãko roropa mana."

28 Morohne exipitoryhtao owõtatose xikihme. Mosenuhmatatose kakoxi opynanohnekõ oehsasaka exiryke, tykase Jezu eya xine.

"

29 Morarame toto osenetupuhtoh tokarose eya xine. Ynara tykase Jezu eya xine,

—Enetupuhtoko eperytakety poko, wikeira poko, emero rokẽ otyro zoko poko roropa."

30 Zary arỹtaryhtao, ikonopotary enetupuhnõko matose."

31 Moro saaro mã serohne oryhmatopõpyrykõ eneryhtao oya xine. Ynara enetupuhnõko matose, okynã pyra mã Ritonõpo emero esẽme exĩko. Moro enetupuhnõko matose, tykase Jezu eya xine.

"

32 —Etatoko pahne, seromatokõ orihpyra ro exiketõ enahpyra ahtao ro emero exĩko ynekarohpyryae ro mana."

33 Kapu enahnõko mana nono roropa. Yrome jomiry enahpỹme mana, jũmãme, tykase Jezu eya xine.

"

34 Mame etyhpyryme ynara tykase Jezu,

—Joepyry ropa eraximatoko. Õtuhtohkõ poko onymotyẽkara ehtoko. Õkurukõ enyry poko roropa emotyẽkara ehtoko. Torẽtyke pyra ehtoko omõkomorykõ poko. Joepyry ropa eraximatoko osenuruhkara oehtohkõme joepyry ropahtao."

35 Tuenikaroro awahtao xine osenuruhkãko matose joepyry ropa eneryke oya xine. Onokyro tomõse ahtao tapuru aka, mokyro sã exĩko matose. Epara matose exĩko, emero nonopõkomo."

36 Naeroro joepyry ropa eraximatoko. Kokoro rokẽ oturutoko Ritonõpo maro, poremãpyra oehtohkõme serara tooehse ahtao. Mame ehxiropyra matose Kapu ae Ayhtohpyry ẽpataka oytorykohtao, tykase Jezu eya xine.

"

37 Morarame Ritonõpo maro oturutoh tao toto amorepary poko kohmãse Jezu. Moromeĩpo ytose ynororo ypy pona, Oriwera pona."

38 Mame ẽmepyryme oehse ropa ynororo Ritonõpo maro oturutoh taka, tuhkãkõ amorepase ropa.

"

22

1 Mame otuhtoh konõto ameke pyra toehse, epozakuroko Ritonõpo nenyokyhpyry ytotopõpyry kuhtopo. Moro otuhtoh konõto esety Paxikoa. Esety akorõ wyi porutapynỹpome kynexine."

2 Morarame Jezu etapary tupise eya xine, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a, Moeze omihpyry warõkomo a roropa. Imoihmãkõ zuno toexirykõke onetapara toh kynexine.

"

3 Mame joroko tamuru tomõse Juta kurohtaka. Juta esety akorõ Ixikariote kynexine. Jezu poetory tõ maro kynexine repe 12mãkõ maro."

4 Morarame toytose ynororo oturuse Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a, Ritonõpo maro oturutoh erase tomo a roropa. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Jezu apoiry se awahtao xine ekarõko ase oya xine, tykase ynororo eya xine."

5 Tãkye toehse toto morara kary etaryke tyya xine.

—Ỹ, kure oepehmãko reh ynanahse, tykase toto.

"

6 —Kure, tykase Juta eya xine. Morarame toytose ropa ynororo. Jezu ewokary poko tãtamorepase ynororo. Tokare pyra Jezu ekarory se kynexine zuaro pyra imoihmãkõ ehtohme repe.

"

7 Morarame Paxikoame tooehse ahtao juteu tõ mã wyi porutapỹ rokẽ ohnõko mã toto. Kaneru mũkuru roropa õnõko mã toto, toipe."

8 Morara exiryke Paxikoae tõmehse ahtao, Peturu tõ tonyohse Jezu a, João maro, pata pona toto ytotohme. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Paxikoa otuhtoh tyritatoko, kuotuhtohkõme, tykase ynororo eya xine.

"

9 —Otoko tyrĩko ynanah? tykase toto.

"

10 Ynara tykase Jezu eya xine,

—Etatoko pahne, pata pona oytorykohtao oseporỹko matose tuna puimane maro, orutua. Mokyro ekahmatoko tapyi taka."

11 Mame ynara kahtoko tapyi esemy a, “Ynara ãko yna amorepane oya, ‘Otoko Paxikoae otuhtoh esary nah yna otuhtohme, ypoetory tõ maro?’” kahtoko eya."

12 Mame osa konõto enepõko mã oya xine, tyarake, tytaõke, tõse apony, epehtopo, enara. Moroto kuotuhtohkõ tyritoko, tykase eya xine Jezu.

"

13 Mame toytose toto. Mame emero tonese eya xine Jezu omihpyryae ro. Mame otuhtoh tyrise eya xine rahkene.

"

14 Morarame tõsẽ tahnose ahtao Jezu typorohse tapõ pona typoetory tõ maro, 12mãkõ maro."

15 Ynara tykase ynororo eya xine,

—Yronymyryme sero otuhtoh amaro xine jotukuru se exiase, epozakuroko Ritonõpo nenyokyhpyry ytotopõpyry poko oseahmatohme amaro xine, etuarimara ro jahtao."

16 Etatoko pahne, sero otuhtoh po otuhzomopyra ase sero po amaro xine. Yrome moe Ritonõpo esao, otuhnõko ropa ase emero esẽme toehse Ritonõpo ahtao, tykase Jezu toto a.

"

17 Morarame kasana tapoise eya, uwa eukuru eny. Mame ynara tykase ynororo Ritonõpo a,

—Kure mase Ritonõpo, tykase. Mame typoetory tomo a ynara tykase ynororo,

—Sero, uwa eukuru. Ẽtoko, opune xine ro."

18 Etatoko pahne, taroino uwa eukuru onẽzomopyra ase taro. Ritonõpo emero esẽme toehse ahtao rokẽ ẽnõko ropa ase, tykase.

"

19 Mame wyi tapoise eya. Ynara tykase,

—Kure mase Papa kapuaono, tykase. Mame wyi tytohtohkase eya, typoetory tomo a ekarotohme. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Sero upũme nase. Orihnõko ase oemetakãkõme. Sero enapyryhtao oya xine osenetupuhtoko jorikyry poko, tykase ynororo eya xine."

20 Morararo otuhkehxĩpo kasana tokarose eya xine. Ynara tykase ynororo eya xine,

—Sero uwa eukuru enyryhtao oya xine osenetupuhnõko matose imeĩpo umunuru kuãtopõpyry poko ya. Taroino oorypyrykõ korokãko Ritonõpo mana umunuru ke. Sero Ritonõpo omiry kasenato, tykase Jezu eya xine."

21 —Naeroro osenuhmatoko. Jewokane mose, ymaro otuhnõko nase. Jekarõko mana yzehno exiketomo a."

22 Kapu ae Ayhtohpyry ase. Orihnõko ase Ritonõpo omihpyryae ro. Yrome mose rokẽ myhe jewokahpõ etuarimãko mana.

"

23 Morara kary etaryke tyya xine tõturuse toto oseya rokene,

—Onokyh koh Kuesẽkõ ewokãko nae? tykase toto oseya rokene.

"

24 Morarame oseosezuhnõko Jezu poetory tõ kynexine imehxo toexirykõ poko, tuisamehxo se toexirykõke."

25 Ynara tykase Jezu eya xine,

—Seropõkõ tuisary tõ tõmipona imehnõ rĩko mã toto. Morarame, “Kure matose, yna epeme matose,” kamexipory se mã toto, tõmipona xine aehtyamo a imoihmãkomo a."

26 Yrome amarokõ mokaro sã pyra matose. Tuisame sehxo awahtao xine imehnõ maro atakorõme sã ehtoko. Toto omipona roropa ehtoko. Toto esẽme se awahtao xine akorehmatoko toto."

27 Onoky tuisamehxo oya xine nae? Otuhkety? Tõsẽ rine? Mokyro otuhkety tuisamehxo mana. Yrome ywy amaro xine jahtao tõsẽ rine sã ase, ãkorehmanekõme.

"

28 —Morarame urumekara mexiatose jetuarimaryhtao."

29 Naeroro Ritonõpo tuisame jyritopõpyry saaro tuisame oritorỹko roropa ase ymaro tuisame oehtohkõme."

30 Morarame emero esẽme toehse jahtao ymaro otuhnõko matose Ritonõpo esao. Mame ymaro tuisa apõ pona porohnõko matose sero nonopõkõ apiakatohme. Ritonõpo omipona pyra exiketomo a ynara ãko matose, “Iirypyryme matose Ritonõpo a,” ãko matose. Yrome aomipona exiketomo a, “Iirypyryme pyra matose Ritonõpo a,” ãko matose. Morara ãko roropa matose Izyraeu mũkuru tõ pakomotyamo a.

"

31 —Ximão, tykase Jezu Ximão Peturu a. —Etako pahne! Ynara tykase sã joroko tamuru opoko, “Ximão kuhnõko ase iirypyryme aehtohme,” tykase sã repe, jurumekapory se toexiryke oya. “Ikuhko toto, ypoetory tõ emero,” ase eya repe."

32 Yrome opoko oturuase Papa kapuaõ maro jenetupuhkehpyra oehtohme. Mame ya tooehse ropa awahtao moxiã ãkorõ tõ ijamihtanohko ropa, yronymyryme jenetupuhtohme eya xine, tykase Jezu eya.

"

33 Ynara tykase Peturu eya,

—Yna esẽme mase. Orumekara ase. Opyno exikehpyra roropa ase jũme. Ãpuruhpyry taka aaroryhtao, amaro ytõko ase ãpuruhpyry taka. Totapase awahtao eya xine jorikyry se ase amaro, tykase Peturu Jezu a, repe.

"

34 —Etako pahne Peturu, kuratiri etararo ahtao seroae, “Jezu waro pyra ase! Jezu waro pyra ase!” ãko mase oseruao, tykase Jezu eya.

"

35 Mame ynara tykase Jezu 12mãkomo a,

—Osemazuhme oenyokyrykohtao ya tineru anaropyra mexiatose. Saku te, sãtaja roropa anaropyra mexiatose. Oty se ro mexiatose etuarimara oehtohkõme?

—Arypyra, tykase toto.

"

36 —Yrome seromaroro etatoko pahne, tykase Jezu eya xine. —Tineru ẽ nae awahtao xine, saku roropa, arotatoko amaro xine. Tapema nae ahtao arotatoko. Arypyra ahtao, oupõkõ ekamotoko tapema epekahtohme, tykase Jezu eya xine."

37 —Etatoko pahne, ynara katopõpyry zae mana. Ypoko ynara tymerose Ritonõpo omiryme pake, “Popỹ sã mokyro rĩko pohnõ mana,” me tymerose. Morara katopõpyry anamonohpyra mana, tykase Jezu eya xine.

"

38 Ynara tykase Jezu a ipoetory tomo,

—Eneko ke. Seny, asakoro tapema, tykase toto.

—Epo mana, tykase rokẽ Jezu eya xine.

"

39 Morotoino pata poe toytose ynororo ypy pona, Oriwera pona. Toipe Jezu ypy Oriwera pona ytosene oturuse Tumy maro. Mame imaro toytose ipoetory tomo."

40 Morarame morotona toeporehkase tahtao xine ynara tykase Jezu typoetory tomo a,

—Oturutoko Ritonõpo a oorypyrykõ poko oripopyra xine joroko tamuru ehtohme, tykase.

"

41 Morotoino toytose ynororo myahme sã pitiko toiroro toehtohme. Tosekumuru po typorohse tõturutohme Tumy a."

42 Ynara tykase ynororo,

—Papa kapuaono, ypynanopyry waro mase, orihpyra jehtohme. Jorikyry se pyra ase. Zuaro mase. Yrome õmipona se rokẽ ase. Naeroro jorikyry se awahtao, oty kara ase, tykase Jezu Tumy a."

43 Mame Ritonõpo nenyokyhpyry kapu ae tyhtose Jezu jamihtanohtohme."

44 Morarame samũ tykase Jezu tukurohtao. Yronymyrymehxo tõturuse Ritonõpo a ynororo. Munume tonãkutase ynororo toemynyhmaryke. Pitah tykase enãkuru nono pona.

"

45 Mame tõturukehxĩpo, towõse ropa ynororo xikihme. Typoetory tomo a toytose ynororo. Nyhnõko toh kynexine toemynyhmarykõke."

46 Ynara tykase ynororo eya xine,

—Oty katohme nyhnõko matou? Apakatoko ropa sahxo ty! Oturutoko roropa Ritonõpo a, oorypyrykõ poko pyra oehtohkõme, tykase Jezu eya xine.

"

47 Morarame autururuhtao ro, tuhkãkõ tooehse morotona. Juta tooehse esemazupurukõme Jezu enepotohme eya xine. 12mãkõ maronõpo Juta kynexine. Mame Jezu a toytose ynororo eahmase repe."

48 Yrome ynara tykase Jezu eya,

—Juta, Ritonõpo nymenekahpyryme ase. Oty katoh jeahmãko mah jewokatohme rokene? Yzehnotokomo a jenepotohme rokẽ mase, tykase. Onezuhpyra Juta toehse.

"

49 Morarame tosẽkõ apoiry waro toehse tahtao xine ynara tykase Jezu a ipoetory tomo,

—Moxiã akohnõko ynanah? tykase toto."

50 Mame tytapemã ke imepỹ takohse Jezu poetory a, toiro. Ritonõpo maro oturuketõ tuisary namoto typanasahkase eya.

"

51 —Epo hnae, tykase Jezu eya xine. Mame ipanary tapose eya. Kure totyhse ropa axiny.

"

52 Mame ynara tykase Jezu Juta marõkomo a, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a, Ritonõpo maro oturutoh erase tõ maro, tamuximãkõ maro roropa,

—Oty kase moehtou? Japoiry se mexitou omato apoiry samo? Tytapemake matose, tykaparuke roropa."

53 Kokoro rokẽ amaro xine exiase Ritonõpo maro oturutoh tao. Moro tao jahtao japoipyra mexiatose. Sero kohmamyryae rokẽ japoĩko matose tykohmãse exiryke. Iirypyrymãkõ esẽ oesẽkõme mana, joroko tamuru. Oesẽkõme aexiryke aomipona matose, tykase Jezu eya xine.

"

54 Mame Jezu tapoise eya xine rahkene. Tarose roropa eya xine Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tapyĩ taka. Ameke rokẽ Peturu a tokahmase toto."

55 Mame apoto tukase kynexine tapyi myhto, apuruhpyry rãnao. Moro apoto zomye kohrame toehse toto. Peturu roropa toto maro kohrame toehse."

56 Mame apoto pũto Peturu tonese nohpo a. Ynara tykase ynororo,

—Mose roropa Jezu maro nexiase, tykase.

"

57 —Atahmãkara exiko. Mokyro waro pyra ase, tykase Peturu eya.

"

58 Moromeĩpo orutua a tonese Peturu.

—Omoro mase Jezu poetoryme roropa, tykase ynororo eya.

—Arypyra, ywy kara. Ipoetoryme pyra ase, tykase Peturu.

"

59 Morarame okynã pitiko ahtao imepỹ roropa orẽpyra tõturuse Peturu maro.

—Ajohpe pyra. Jezu maronõpome mase, Karireapõme oexiryke, tykase.

"

60 Yrome ynara tykase Peturu,

—Otara ãko mahno? Zuaro pyra reh ahse, tykase Peturu eya.

Mame autururuhtao ro kuratiri totase eya."

61 Mame toeramase Jezu. Tỹkakoxi tõsenuhmase. Peturu tonese eya. Mame tosẽ omihpyry poko wenikehpyra toehse Peturu, “Kuratiri etara ro ahtao seroae, ‘Mose waro pyra ase. Mose waro pyra ase,’ ãko mase oseruao,” katopõpyry poko wenikehpyra toehse."

62 Mame moro tae tutũtase ropa Peturu. Itamurume tyhxitapãse ynororo tõmihpyry poko, “Jezu waro pyra ase. Epeme pyra ase,” katopõpyry poko tyya. Mame tyxitase ynororo yronymyryme.

"

63 Mame Jezu tounohse apoihpõkomo a. Typipohse roropa eya xine."

64 Mame kamisa ke tõpuruse eya xine. Typipohse roropa eya xine.

—Onoky opipohnõko nae? Kaxiko, tykase toto, atahmãkãko."

65 Xihpyryme aomirykõ toehse. Iirypyryme tõturuse toto eya.

"

66 Mame tõmehse ahtao, juteu tõ tamuxiry tõ tõximõse, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ maro, Moeze omihpyry poko amorepatõkõ maro. Mame Jezu tarose oximõtoh taka."

67 Ynara tykase toto,

—Kaxiko yna a. Ritonõpo nymenekahpyryme mahno? tykase toto.

Yrome ynara tykase Jezu eya xine,

—“Ỹ ynoro ase,” karyhtao ya, “Ajohpe mase,” ãko rokẽ matose ya."

68 Mame oya xine joturuporyhtao, jezuhpyra roropa mehtory."

69 Yrome taroino Kapu ae Ayhtohpyry porohnõko mana Ritonõpo apotunuru wino. Emero motye jamihme Ritonõpo omiry mana. Jomiry roropa isaaro jamihme mana, tykase Jezu eya xine.

"

70 —Morara ahtao Ritonõpo mũkurume mahno? tykase toto, tõturupose.

—Zae matose jenetupuhnõko. Ywy ase, tykase Jezu.

"

71 —Epo hnae! tykase toto. —Imepỹ ihxirone se pyra sytatose. Kyya xine ro aomiry totase. Morara nykã ynororo kynetarykõme, tykase toto.

"

23

1 Morarame oximõmãkõ towõse ropa. Jezu tarose eya xine Pirato a ekarotohme."

2 Mame Jezu tyhxirose eya xine. Ynara tykase toto,

—Mose yna ekyry enekunohnõko mana. Azahkuru toto amorepãko mana. Ynara nase, “Tineru onekaropyra ehtoko sero pata tamuru esemy a, Seza a,” nase mosero, tykase toto ajohpe rokene. “Ritonõpo nymenekahpyryme ase, oesẽkõme ase,” nase roropa ynororo, tykase toto Pirato a."

3 Mame ynara tykase Pirato Jezu a,

—Juteu tõ tuisary mahno? tykase.

—Ỹ, ywy ase, tykase Jezu.

"

4 Morarame ynara tykase Pirato Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a, tuhkãkomo a roropa,

—Mose hxirory se pyra ase azahkuru pyra exiryke ya, tykase.

"

5 Yrome orẽpyrahxo ynara tykase toto eya,

—Azahkuru opoetory tõ amorepãko mã mosero, tykase toto ajohpe rokene. —Karirea po imoihmãkõ tamorepapitose eya, kutuisarykõ omipona pyra toto ehtohme, Seza omipona pyra toto ehtohme. Seromaroro tarona tooehse rahkene. Azahkuru ro toto amorepase tooehse ynororo tarona.

"

6 Morara kary etaryke tyya ynara tykase Pirato,

—Karireapoh mosehro? tykase, tokaropose eya xine.

"

7 Mame Erote nonorypõ Jezu exiry waro toehse Pirato ahtao Jezu tonyohse eya Erote a, Jerusarẽ pona Erote tooehse exiryke."

8 Mame Jezu tarose eya xine Erote a. Mame Jezu eneryke tyya tãkye toehse Erote. Moinoro Jezu enery se kynexine, ipoko totase exiryke. Ijamitunuru enery se ynororo. Kurãkara kurãkary ropa enery se ynororo repe."

9 Tuhke tõturupose ynororo Jezu a repe. Yrome onezuhpyra tokurehse ynororo."

10 Mame Jezu tyhxirose Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a, Moeze omihpyry warõkomo a roropa."

11 Mame Jezu tounohse Erote tomo a, soutatu tõ maro. Tãtahmãkase ipoko roropa toto. Mame tuisa konõto zupõ ke sã tupohtose eya xine. Mame Jezu taropose ropa eya xine Pirato a ropa."

12 Moro ẽmepyryae ro osepeme toehse Pirato Erote maro. Osemazuhme aporo, oxiehno toh kynexine.

"

13 Morarame Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ tykohmapose Pirato a, juteu tõ tuisary tõ roropa, oximõme oturutohme."

14 Ynara tykase ynororo eya xine,

—Mose menehtou ya. Imoihmãkõ enekunohnõko mana, mykatou ya. Morohne poko ekaropõ eya onetarykõme. Iirypyryme pyra mana ya. Ipoko õturutopõpyrykõ poko pyra nexiase."

15 Erote roropa onyhxiropyra kynako. Morara exiryke xiaro ropa tonehpose ropa ynororo. Azahkuru pyra exiryke anaorihmapopyra ase ipunaka. Ya aorihmapory zae pyra mana."

16 Morara exiryke ipipohpõko rokẽ ase aporo. Mame aropõko ropa ase tosaka aytotohme, tykase Pirato repe.

"

17 (17-18) Yrome imoihmãkõ tykohtase opore. Ynara tykase toto,—Arypyra! Etapapoko! Parapa rokẽ itũtanohpoko ropa, tykase toto. (Toipe kynexine kowenu omi poe otuhtoh konõto ahtao rokẽ toirõ ãpuruhpyrytaõ tũtanohpose rokẽ Pirato, tosaka aytotohme ropa.)"

18 (-)"

19 Parapa tapuruse kynexine oxiehno imehnõ riryke eya, kowenu esemy myakãmary se exiryke. Imehnõ totapase roropa eya.

"

20 Mame Jezu myhpokary se toehse Pirato repe. Naeroro tõturuse imoihmãkomo a."

21 Yrome orẽpyra tozuhse toto a. Ynara tykase toto,

—Wewe pokona rokẽ exixihmapoko! Wewe pokona exixihmapoko! tykase toto opore tõmitase toto.

"

22 —Oty katohme morara ãko matou? Otara tykase ynororo oya xine? Iirypyryme pyra nase ya, totapasẽme pyra. Ipipohkehxĩpo soutatu tomo a aropõko ropa ase aytotohme ropa esaka, tykase Pirato. Moro saaro tõturuse ropa ynororo oseruao.

"

23 Yrome opore tõmitase toto imoihmãkomo. Ynara tykase toto,

—Wewe pokona exixihmapoko, tykase rokẽ toto. Morara exiryke orẽpyra imoihmãkõ omiry exiryke,

—Amarokohko, tykase Pirato, otuhparo toto exiryke."

24 —Amarokõ omi poe mose exixihmapõko ase, tykase Pirato imoihmãkomo a."

25 Mame mokyro ĩpenehpyrykõ tutũtanohpose ropa eya. Mokyro imoihmãkõ oxietũ anỹpohpõ kynexine kowenu tuisary myakãmatoh poko. Ahno etapahpõ roropa kynexine ynororo. Imoihmãkõ omi poe mokyro tutũtanohpose ãpuruhpyry tae tosaka aytotohme ropa. Jezu rokẽ tokarose eya soutatu tomo a exixihmapotohme eya xine.

"

26 Morotoino Jezu tarose eya xine. Mame toytorykohtao tõseporyse toto imepỹ maro. Esety Ximão kynexine. Xirenepõ mokyro kynexine. Ytõko kynexine pata pona repe tupito poe. Mame mokyro tapoise toto a. Wewe taropose eya xine, Jezu exixihmatopo. Mame tarose eya Jezu mykapo.

"

27 Mame tuhke toh kynexine Jezu ekahmãko. Nohpo tõ roropa kynexine xitãko, Jezu hnamõko toytorykohtao."

28 Mame Jezu toeramase tõturutohme eya xine. Nuh tykase ynororo. Ynara tykase eya xine,

—Xihxi tomo, Jerusarẽpõkomo, opoko xine rokẽ oxitatoko. Ypoko xitara ehtoko. Opoenõkõ poko roropa oxitatoko. Oty katohme? Arypyra."

29 Etatoko pahne! Moromeĩpo etuarimãko matose. Ynara ãko matose, “Ohkato nohpo tomo emũkuapitopyra ahtao, poetoẽme exipitopyra ahtao roropa. Ohkato mã tusuhsuke exipitopyra exiketõ roropa,” ãko matose. Oty katohme? Arypyra. Tupime opoenõkõ etuarimary eneryke oya xine."

30 Morara ahtao tuhkãkõ toorikyry se exĩko mã toto toetuarimarykõke. Ynara ãko mã toto ypy tomo a, “Yna pona epukatoko yna etapatohme. Yna zonẽtoko yna enahkatohme,” ãko mã toto ypy tomo a repe."

31 Morara ãko mã toto seromaroro, tupito zatyry samo akohsenã wewe zatyry samo. Orihkone wewe ahtao ro zahpyrahme sã tupito mana. Imeĩpo, wewe toorihse ahtao itamurumehxo zahnõko mana. Moro sã mã tarõkõ exĩko imeĩpo, tykase Jezu xitaketomo a.

"

32 Mame kowenu omipona pyra aehtyã tarose eya xine, asakoro, Jezu maro exixihmatohme."

33 Mame ypy pona toeporehkase toto ahtao, Jezu toxixihmase eya xine wewe risẽ pokona. Moro ypy esety Opuhpõpo kynexine. Mokaro roropa toxixihmapose eya xine omato komo kowenu omipona pyra aehtyamo. Toiro Jezu apotunuru wino kynexine, toiro ipoozery wino roropa kynexine.

"

34 Mame ynara tykase Jezu Ritonõpo a toxixihmaponanõ poko,

—Papa, moxiã onuãnohpyra exiko yryhmatopõpyry epehpyryme. Tuaro pyra rokẽ mã toto tynyrirykõ poko, tykase ynororo.

Mame Jezu zuponỹpyry tapoise eya xine tupõkõme. Topu pisarara tomase eya xine upo apoitohme tyya xine."

35 Mame tuhkãkõ totypohse tõsenuhmatohkõme. Mame Jezu tounohse eya xine, juteu tõ tuisary tomo a. Ynara tykase toto,

—Imehnõ typynanohse eya. Seromaroro osepynanohnõko roropa mana Kyrixtume tahtao, Ritonõpo nymenekahpyryme tahtao, tykase toto tounohse eya xine.

"

36 Mame soutatu tomo a roropa tounohse. Toytose toto eya kaxiri panõ ke aohpatohme, jehnahpyry ke."

37 Ynara tykase toto eya,

—Juteu tuisaryme awahtao, osepynanohko, tykase soutatu tõ Jezu a.

"

38 Mame ynara tymerose pape kynexine, “Mose, juteu tõ tuisary.” Enara tymerose kynexine kyreku omiryae te, ratĩ omiryae roropa, epereu omiryae, enara. Mame tyrise Jezu epozakoxi emero neneryme.

"

39 Mame toiro omato a exixihmahpyry a roropa Jezu tounohse. Ynara tykase ynororo Jezu a,

—Ritonõpo nymenekahpyryme awahtao osepynanohko. Oyhtoko ropa moro poe, yna roropa touko ropa, tykase ynororo eya.

"

40 Yrome morara kary etaryke tyya ynara tykase imepyny exixihmahtozõpyry,

—Ritonõpo zuno pyra hma? Oxisã kymoro toxixihmapose mose maro."

41 Zae tuãnohse sytase kyyrypyry epehpyryme. Yrome mose tyyrypyhpyke pyra mana, tykase eya.

"

42 Mame Jezu a ynara tykase ynororo,

—Ypoko wenikehpyra exiko Jezu, tuisame toehse awahtao, tykase ynororo eya.

"

43 Ynara tykase Jezu eya,

—Etako pahne, seroae ro ymaro exĩko mase pata kurã po, tykase Jezu eya.

"

44 Mame kynyarumane tãxiahtao okynahxo. Xixi tywykahme ahtao tõmehse ropa."

45 Mame Ritonõpo esary apuru toexihkase, Ritonõpo maro oturutoh tao. Kamisa risẽ toexihkase irãnakuroko."

46 Mame opore Jezu tõturuse Ritonõpo a. Ynara tykase ynororo,

—Papa, kueneko. Orihnõko ase õmi poe. Oya juzenu ekarõko ase, tykase ynororo.

Morara kaxĩpo sa rokẽ toorihse ynororo."

47 Mame Jezu orihtopõpyry eneryke tyya soutatu tõ esẽ ynara tykase,

—To! Kure mase Ritonõpo. Imehnõ motye kuhse mase, tykase. —Mose kure nexiase ipunaka. Tyyrypyhpyke pyra nexiase, tykase ynororo.

"

48 Morarame Jezu orihxĩpo, exixihmary enehpõkõ toytose ropa tosaka xine. Toepurotõtõmase toto toytorykõ ropahtao, samũ karyke tukurohtao xine."

49 Mame imaronõpo tõ ameke rokẽ osenuhmãko toh kynexine. Nohpo tõ roropa, Karirea poe Jezu ekahmahpõkomo, amekeino rokẽ osenuhmãko roropa toh kynexine.

"

50 (50-51) Morarame Joze toytose Pirato a. Arimateapõ Joze kynexine juteu patarypono. Orutua kurã kynexine, zae exikety roropa. Tuisame Ritonõpo ehtoh eraximãko kynexine. Juteu tõ tuisaryme ynororo kynexine. Tuisamãkõ maro toerohse roropa ynororo kynexine. Yrome toto maro atae pyra kynexine. Imehnõ emero Jezu exixihmapory se kynexine. Yrome Jezu exixihmapory se pyra kynexine ynororo."

51 (-)"

52 Mame toytose ynororo Pirato a Jezu ekepyry ekaropose.

—Jezu ekepyry ouxi wewe poe, tykase ynororo eya.

—Ỹ, touta ropa, tykase eya Pirato. Mame toytose ynororo rahkene touse ropa."

53 Mame typorohkase eya. Mame kamisa ke tyõtose. Topu oramãka Jezu ekepyry tõmase eya. Moro aka imepỹ ekepyry zonẽpitopyra kynexine."

54 Sextafeirae morara toehse. Kohmãsasaka kynexine. 6 orame toehse ahtao oserematohpo toehse kynexine juteu tomo a.

"

55 Mame nohpo tõ Jezu maro aehtyã Karirea poe Joze maro toytose zonẽtoh enese. Jezu ekepyry tonese roropa eya xine moro ao."

56 Mame toytose ropa toto tapyi taka ropa ixtaratu tõkehko zoximase Jezu ekepyry pona tyritohme imeĩpo.

Mame tõseremase toto oserematohae Moeze omihpyryme ro.

"

24

1 Morarame nomĩkome tõmehse ahtao pakeimo nohpo tõ toytose ropa zonẽtopõpyry pona. Tynyrihpyrykõ typoxinẽ tarose eya xine Jezu ekepyry popatohme tyya xine. Mame toeporehkase toto Jezu zonẽtopõpyry pona."

2 Mame zonẽtopõpyry apuru topu tysyryhmase tonese eya xine."

3 Naeroro tomõse toto. Yrome tosẽkõ Jezu ekepyry onenepyra tokurehse toto.

"

4 —Otarah koh nexiase? tykase toto oseya rokene. Mame tuaro pyra toto ahtao ro, mõtoino rokẽ asakoro orutua kõ tõsenepose eya xine. Zupõkõ karimutume kynexine. Saereh ãko sã kynexine."

5 Tõserehse toto mokaro eneryke tyya xine. Tupueh tykase toto nono pokoxi. Mame ynara tykase mokaro eya xine,

—Oty katoh aẽsemamyhpyry ropa zupĩko matohu zonẽtopõpyry ao? tykase toto."

6 —Taro pyra mana. Tõsemãse ropa mana. Aomihpyry poko wenikehpyra ehtoko. Karirea poro tahtao ynara nase ynororo onetarykõme,"

7 “Ritonõpo poe Kapu ae Ayhtohpyry ekarõko mã toto iirypyrymãkomo a. Wewe pokona exixihmãko mã toto. Morarame ẽsemãnõko ropa mana oseruao tõmehse ahtao,” nase ynororo oya xine, tykase toto eya xine.

"

8 Mame moro poko tuaroh tykase toto Jezu omihpyry poko."

9 Zonẽtopõpyry poe toytose ropa toto. Emero tynenehpyrykõ poko tokarose eya xine 11mãkomo a, imarõkomo a roropa."

10 Maria Matarena a turuse toto emero, Joana a roropa, Maria a roropa Tiaku eny a. Imehnõ nohpo tomo a roropa Jezu poetory tõ turuse tynenehpyrykõ poko."

11 Yrome,

—Ajohpe matose, tykase rokẽ toto, zae aomirykõ ehtoh onenetupuhpyra toexirykõke."

12 Mame Peturu towõse. Tururume toytose ynororo zonẽtopõpyry pona. Toeporehkase tahtao tupueh tykase zaka tõsenuhmatohme. Kamisãpo karimutumã rokẽ tonese eya, Jezu pyra. Morotoino toytose ropa tosaka. Tynenehpyry poko toemynyhmase ynororo yronymyryme.

—Otara toehse Jezu ekepyry nae? tykase ynororo tyya rokene.

"

13 Mame moro ẽmepyryae ro Jezu poetory asakoro ytõko kynexine Emauso pata esemary ae. Emauso Jerusarẽ poe moe exiry 10 kirometurume kynexine."

14 Oturũko toh kynexine tynenehpyrykõ poko, tynetahpyrykõ poko roropa."

15 Mame autururukohtao ro Jezu toytose eya xine toto maro toytotohme."

16 Enẽko ro toh kynexine repe, ahnome rokẽ ekarõko toh kynexine, imehnõme rokene."

17 Ynara tykase Jezu eya xine,

—Oty poko oturũko matou? Oseosezuhnõko oytorykõme? tykase ynororo eya xine. Emytykõ akye pyra kynexine.

Mame totypohse toto, toemynyhmarykõke."

18 Mame Kereopa a Jezu tozuhse. Ynara tykase ynororo,

—Ko! Jerusarẽpõkõ emero zuaro senohne ehtopõpyry poko. Otarãme omoro rokẽ mase zuaro pyra Jerusarẽpõkõ nyrihpyry poko, tykase ynororo Jezu a.

"

19 —Otara? tykase ynororo. Mame ynara tykase toto eya,

—Jezu Nazarepõ poko oturũko ynanase. Ritonõpo poe urutõme nexiase. Orẽpyra aomiry nexiase Ritonõpo a, ahno a, enara. Orẽpyra inyrityã roropa nexiase."

20 Yrome Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a taorihmapose. Yna tuisary tomo a roropa wewe pokona toxixihmapose ynororo. Toorihse."

21 Izyraeu esẽme ynanekaroase repe. Yrome mokyro orihtopõpyry poe oseruao tõmehse."

22 Mame yna marõkõ nohpo tõ yna erehno tõmirykõ ke. Toytose toto pakeimo zonẽtopõpyry pona."

23 Yrome ekepyry onenepyra tokurehse toto. Mame tooehse ropa tahtao xine, “Ritonõpo nenyohtyã ynaneneno,” nykã toto. “‘Tõsemãse ropa mana,’ nykã toto Ritonõpo nenyohtyã yna a,” nykã nohpo tõ yna a."

24 Mame yna marõkõ toytose zonẽtopõpyry pona. Nohpo omihpyryae ro emero tonese eya xine. Yrome ekepyry onenepyra tokurehse toto, tykase toto.

"

25 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Tuaro pyra ro rukukuh matohu ipunaka. Oupuhpyrykõ tũpore mana. Okynã urutõkõ omihpyry zae ehtoh onenetupuhpyra matohu."

26 Zae nexiase Ritonõpo a tynymenekahpyry etuarimary aporo aorikyry roropa. Zae roropa aunukuru mana kapu aka emero esẽme ehtohme Ritonõpo maro, tykase Jezu eya xine."

27 Mame Moeze omihpyry poko, urutõkõ omihpyry poko roropa tamorepase toto eya. Typoko tamorepase toto eya Ritonõpo nymeropohpyry poe.

"

28 Mame eporehkasasaka tahtao xine Emauso pona, ynara tykase Jezu eya xine,

—Ỹ ytõko ase myahxo, tykase."

29 Yrome anaropopyra toehse toto,

—Yna maro exiko. Kohmanõko nase. Ytoto pyra nexino, tykase toto otuhparo eya. Naeroro itapyĩkõ taka toytose Jezu imaro xine."

30 Morarame typorohse toto ahtao otuhtoh pona, wyi tapoise Jezu a. Mame,

—Kure mase Papa, kaxĩpo tyya wyi tytohkase eya ekarotohme eya xine."

31 Mame morara kary etaryke tyya xine tonetupuhse ynororo eya xine.

—Tee! Jezu hmosero, tykase toh rahkene. Mame Jezu tõtuenikase ropa mokaro maro toehxĩpo. Esahpyry pona rokẽ tõsenuhmase toto."

32 Mame ynara tykase toto oseya rokene,

—To! Kure rukuh kynako. Sekese sexi ropa aomiry etaryke kyya. Osemae kuamorepa roropa kuoepyryhtao, Ritonõpo omiry poko, tykase toto.

"

33 Mame yroromero axĩ towõse ropa toto. Mororomero toeramase ropa toto Jerusarẽ pona. Toeporehkase toto. Moroto 11mãkõ tonese eya xine imehnõ maro."

34 Oturũko toh kynexine,

—Kuesẽkõ mã tõsemãse ropa rahkene. Tõsenepose Ximão a, tykase toto asakorõkomo a.

"

35 Morara kary etaryke tyya xine, tynenehpyrykõ tokarose roropa eya xine, tynetahpyrykõ roropa, Emauso esemary ae toytotopõpyrykõ poko. Mame ynara tykase toto eya xine,

—Jezu waro ynanexi ropa. Wyi apiakaryhtao ynanenetupuhno, tykase toto.

"

36 Mame moro poko autururukohtao ro mõtoino rokẽ tõsenepose esẽkomo, Jezu, oximõmãkõ rãnaka.

—Enaromyra ehtoko, tykase ynororo eya xine.

"

37 Yrome tonaroxitapãse toto. Akuaryhpome tokarose eya xine."

38 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Oty katohme oserehnõko matou? Oty katoh, “Nary rokene,” ãko matou okurohtao xine? Jẽsemãtopõpyry ropa poko onenetupuhpyra ro matou?"

39 Enetoko ke jemary, upupuru roropa. Juotopõpyry eutahpyry seny. Ywy roro ase. Jemary apoitoko juaro oehtohkõme. Akuaryhpo tupũke pyra mana, tyehpyke pyra roropa. Yrome jenẽko matose. Tupũke ase, tyehpyke roropa ase, enara, tykase ynororo eya xine.

"

40 Mame morara kaxĩpo tomary tonepose eya xine, tupupuru roropa."

41 Yrome onenetupuhpyra ro toto, tãtãkyemarykõke itamurume, tõsenuruhkarykõke roropa.

—To! tykase rokẽ toto. Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Tohke matou? tykase."

42 Mame kana ahnohpyry tokarose eya, ano roropa."

43 Moro tapoise Jezu a. Tõse eya toto neneryme.

"

44 Mame ynara tykase Jezu eya xine,

—Senohne poko kuuruatose amaro xine ro jahtao. Ypoko Moeze nymerohpyryae ro emero toehse, Ritonõpo poe urutõkõ omihpyryae roropa, Tawi eremiatopõpyryae ro roropa, tykase.

"

45 Mame tutuarõtanohpose toto, Ritonõpo nymeropohpyry enetupuhtohme eya xine. Ynara tykase ynororo eya xine,

"

46 —Ynara tymerose Ritonõpo omiryme, “Ynymenekahpyry ypoe ro etuarimãko mana. Orihnõko mana. Mame ẽsemãnõko ropa mana oseruao tõmehse ahtao.”"

47 Aomi poe ro, “Ipoetory tõ ytõko imehnõ amorepase omi kurã poko emero pata tõ punero. ‘Oorypyrykõ irumekatoko, eya ikorokatohme,’ ãko mã toto. Osemazuhme aporo Jerusarẽ pó amorepapitõko mã toto.” Morara tymerose Ritonõpo omiryme."

48 Morohne tonese oya xine exiryke, imehnõ tuarõtanohneme matose ypoko."

49 “Orẽpyra oritorỹko ase, kurã Zuzenu poe,” tykase Papa oya xine pake. Naeroro kurã Zuzenu enyohnõko ase oya xine. Yrome taro ehtoko aporo pata po. Papa jamitunuru eraximatoko aporo, tykase Jezu eya xine. (Tyjamihtase awahtao xine imehnõ tuarõtanohnõko matose ypoko.)

"

50 Morotoino tarose toto Jezu a pata poe Petania myhtokoxi. Mame toto poko tõturuse ynororo Tumy a,

—Papa, kure rokẽ moxiã tyriko, tykase."

51 Tõtururuhtao ro tõnuhse toto maroino. Kapu aka toytose."

52 Mame ynara tykase toto,

—Kure mase Jezu, Ritonõpo nymenekahpyry mase, tykase toto. Mame toytose ropa toto Jerusarẽ pona. Tãtãkyemase toto."

53 Mame kokoro rokẽ kohmãse toto Ritonõpo maro oturutoh tao.

—Kure mase, Ritonõpo, kakehpyra toh kynexine. Enara."