1 Ynymerohpyry moro oneneryme jepe Teopiro. Ywy ase Ruka. Apitoryme Jezu poko pape ymeroase oneneryme. Inyrihpyry poko ymeroase, kurãkõkara kurãkatopõpyry poko eya, imehnõ amorepatopõpyry poko eya roropa,"
2 aunuhtopõpyry pona rokene kakoxi, kapu aka, enara. Morohne poko ymeroase apitoryme. Mame onuhpyra ro tahtao tõmiry ekaroase typoetory tomo a, tynymenekatyamo a. Takorehmase roropa ynororo Ritonõpo zuzenu a typoetory rohmanohpory poko."
3 Orihxĩpo tõsenepose ropa tuhke typoetory tomo a, orihpynỹpo samo. Tuhke tutuarõmatopõpyry tokarose roropa eya xine. 40me ẽmepyry taropose eya tõsenepory poko eya xine, Kuesẽkõme Ritonõpo ekarory poko roropa eya xine."
4 Morarame tõximõse tahtao typoetory tõ maro, toto anaropopyra Jezu kynexine aporo. Ynara tykase ynororo eya xine,
—Ytoytopyra ehtoko aporo. Taro Jerusarẽ po Papa nekarory eraximatoko. Zuzenu oepyry eraximatoko. Moro poko kuuruatose,"5 “João oẽpurihkatone tuna kuaka. Yrome tuhke pyra tynyhse awahtao xine, Tuzenu ekarõko mã Papa oya xine,” ase oya xine, tykase Jezu eya xine.
"6 Pake ahtao Romapõkõ tuisary juteu tõ esẽme kynexine. Mokyro se pyra juteu tõ kynexine, Romapõkõ tuisary se pyra tutuisarykõme. Morara exiryke tõximõse tahtao xine Jezu a tõturupose. Ynara tykase toto eya,
—Otãto ahtao tuisa konõtome exĩko mahno yna tuisary myakãme? Seromaroro? tykase toto eya."7 Jezu a tozuhse toto,
—Tamoreme rokẽ tuisame jyrĩko Papa mana, ise tahtao. Naeroro zuaro pyra matose onekaropyra oya xine exiryke."8 Yrome tyjamitunuru ekarõko mã Papa oya xine, Tuzenu ekarõko. Morarame ypoko imehnõ tuarõtanohnõko matose Jerusarẽ po te, Jutea po te, Samaria po te, emero pata to punero, tykase Jezu eya xine.
"9 Morarame tõnuhse Jezu kapu aka typoetory tõ maro ehxĩpo. Morarame akuru htaka toehse ahtao tonekehse ipoetory tomo a."
10 Morarame Jezu poetory tõ osenuhmaryhtao ro kakoxi asakoro orutua kõ toeporehkase toto rãnaka, tupoke karimutumã ke.
"11 —Karireapõkomo, oty katohme kakoxi osenuhmãko ro matou, kapu enẽko? Mokyro Jezu taroino arohpyry, tysaaro oehnõko ropa mana, kapu aka tõnuhtopõpyry saaro, tykase toh aeporehkatyamo.
"12 Morarame toytose ropa toto, Jezu poetory tomo, ypy poe, Oriwera poe, Jerusarẽ pona. Oriwera poe moe pyra moro toto esary kynexine Jerusarẽ."
13 Morarame tapyi taka toytose ropa toto, Peturu tapyĩ taka. Tõnuhse toto zara taka. Moroto Peturu tytapyikemy. Peturu, Tiaku, João, Ãtare, Firipe, Tome, Patoromeu, Mateu, Tiaku Aupeu mũkuru te, Ximão juteu tõ esary pynoto te, Juta Tiaku mũkuru, enara toh tõnuhse zara taka."
14 Mokaro tehme kynexine Ritonõpo omiry poko rokene. Ritonõpo maro oturũko roropa kynexine nohpo tõ maro, Jezu ẽ maro, Jezu akorõ tõ maro, enara.
"15 Morarame Jezu poetory rãnao Peturu towõse tõturutohme. Mokaro oximõme 120mãkõ kynexine. Ynara tykase ynororo,
"16 —Orutua komo, wekyry tomo, etatoko ke jotururu. Pake Ritonõpo a tymeropose Juta poko, Jezu ewokahpõ poko. Ritonõpo zuzenu omi poe Tawi a tymerose, zuaro Ritonõpo exiryke. Morara exiryke morara toehse Juta."
17 Kymaro xine Juta nexiase repe. Yna maro nerokuase.
"18 (Yrome tineru tapoise eya tyyrypyry emetakãme, Jezu ewokatamitume. Moro tineru ke tupito topekahse eya. Morarame toepukase ynororo tõsesenãxĩpo. Zuakuru toehmose. Zuahxirirĩ tutũtase. Toorihse rahkene."
19 Moro poko zuaro toh toehse Jerusarẽpõkomo. Morara exiryke tupito tosehpase Munuhpãme. “Akeutama,” ãko aomirykomo.)
"20 —Ynara tymerose pake Ritonõpo papẽ pokona, Saumo pokona,
“Ah esahpyry patãpome nexino,
imepỹ osesaripyra ehtohme morotona,” “Apo imepỹ aorikyhpyry myakãme nerohno,” 21 —Morara exiryke toiro Jezu marõ symenekatone, kymaro xine Jezu ẽsemamyry warono,"
22 Jezu poko imehnõ amorepatohme kymaro xine. Jezu maro ytoytokety se sytatose ẽpurihkatopõpyry poe João a, kapu aka aunukuru ponãmero. 23 Morarame asakoro tymenekase aporo eya xine, Joze Juxitu, (Pasapame roropa tosehke ynororo), Matia maro."
24 Morarame tõturuse toto Ritonõpo a, 25 yna maro aerohtohme Juta myakãme. Iirypyryme Juta toehse exiryke esaka tonyohse ropa mana. 26 Morarame emenekatoh tapoise toto a, Ritonõpo nymenekahpyry waro toehtohkõme. Morarame Matia a tapoise tymenekatopo, toerohtohme 11mãkõ maro, 12me toto ehtohme ropa. 1 Morarame oximõme toto ahtao ro juteu tõ otuhtoh konõto toehse, Pẽtekoxite toehse. Moroto tapyi tao Jezu poetory to kynexine."
2 Morarame tyryrykane konõto panõ totase toto a topozakoxi xine. Tyhtose tapyi taka tyryrykane panono."
3 Morarame apoto panõ tõtumakase. Tororo kane pano toepukase tapyitaõkõ pona."
4 Morarame morotõkõ aka Ritonõpo zuzenu tomõse. Tyotyorõkõ omiryae tõturupitose toto Ritonõpo zuzenu poe. 5 Moroto Jerusarẽ po juteu tõ kynexine, Ritonõpo omipona exiketõ tuhke. Juteu tõ otuhtoh konõto pokoino, tuhke tosae xine toh tooehse, imeimehnõ maro tuhke toh tooehse morotona."
6 Morarame moro ekary etaryhtao morohnome toytose toto tururume, enese."
7 Tõsenuruhkase toto tõmirykõae Jezu poetory otururuke. 8 Karireapõkõ amarokõ repe. Yrome yna omiry waro amarokomo!"
9 Taro ynanase, Paratiapõkomo, Metiapõkomo, Erãopõkomo, Mesopotamiapõkomo, Juteapõkomo, Kapatoxiapõkomo, Põtupõkomo, Aziapõkomo,"
10 Piritiapõkomo, Pãpiriapõkomo, Ejitupõkomo, Xirenepõkomo (Ripiapõ Xirene), Romapõkomo,"
11 Arapiapõkomo, enara. Toitoine Kereta poe aehtyã ynanase. Imehnõ Arapia poe aehtyã roropa ynanase. Toitoine juteu tõ ynanase. Toitoine juteu poenopuhpõkõ ynanase. Moxiaro etãko ynanase yna omiryae toto exiryke. Morararo nase moxiamo tõmirykõme exiryke etãko toto Ritonõpo kypyno xine exiry poko, tykase toto."
12 Moroto toh kynexine tõsenuruhkarykõ poko. Toepohnohse toto. 13 Yrome imehnomo a tounohse toto, 14 Morarame Peturu tooehse 11mãkõ maro. Opore tõturuse imoihmãkomo a, 15 Oty katohme, “Toetỹse,” ãko matou yna poko? Etỹtoh zano pyra nase. Xixi onuhpyra ro nase. Etỹpyra ynanase."
16 Yrome pake Ritonõpo nymeropohpyry Joeu a sero poko. Ynara tykase, 17 “Nono atakurohkary moe pyra ahtao ynara tyrĩko ase, ãko Ritonõpo. Juzenu ekarõko ase oya xine. Morarame omũkuru tõ oẽxiry tõ roropa jomiry ekarõko mana. Nuasemãkomo a osenepõko ase. 18 Ỹ, ypoetory pona emero Juzenu aropõko ase, orutua kõ pona, nohpo tõ pona roropa. 19 Morarame jomiry ekarõko toh mã rahkene. 20 Xixi zarumãkapõko ase. Nuno kamirarame exĩko mana munu samo. Morarame okynã pyra ynymenekahpyry oehnõko ropa mana, tuisamehxo, ẽmepyry kure moroto ahtao. 21 Morarame ‘Tuisa oenupunako ypoko,’ karyhtao oya xine ynymenekahpyry a, enupunãko mã rahkẽ opoko xine, tykase Ritonõpo,” 22 —Etatoko pahne orutua komo, juteu tomo. Jarao nexiase Jezu Nazarepono. Ritonõpo zamaro ynororo kynexine. Morara exiryke tyjamihtanohpose eya kurãkõkara kurãkatohme ropa eya. Zuaro ro matohu?"
23 Pake Ritonõpo zuaro kynexine, Jezu exixihmapotoh waro. Toxixihmapose oya xine, zehnotokomo a. Moro waro Ritonõpo kynexine Jezu orihpyra ro ahtao. Yrome, “Ah nexixihmã toto,” tykase Ritonõpo."
24 Mame tõsemãkapose ropa ynororo Ritonõpo a. Jũme orihpynỹpo sã toehse ropa ynororo typoremãkapory se pyra toexiryke toorihtopõpyry a."
25 Ynara tymerose kytamurukomo a, Tawi a, Jezu omiryme, Ritonõpo omi poe, “Papa, kokoro rokẽ oenẽko ase ymaro. 26 Tãkye ase opoko. Kure mase Papa. Oeahmãko ase ypyno oexiryke. Torẽtyke pyra ase, jorikyryhtao ro urumekara oexiryke. 27 Toorihse jahtao jekepyry onymotanohpopyra mase omũkuru nymyryme jexiryke. 28 Jẽsemãkapõko ropa mase, orihpỹme jehtohme. 29 —Wekyry tomo, topohme oturuxi amaro xine. Pake kytamurukõ Tawi toorihse. Ekepyry tonẽse. Ekepyry esary mõto mana seroae ro."
30 Yrome Tawi urutõme kynexine Ritonõpo zuzenu omi poe. Zuaro ynororo Ritonõpo omi poe, Kyrixtu typaryme exiry waro. Tuisa konõtome Kyrixtu exiry poko tuaro roropa, tymyakãme aexiry waro."
31 Ritonõpo omiry waro Tawi kynexine. Jezu ẽsemamyry ropa waro roropa kynexine. Morara exiryke morara tykase ynororo, “Zuzenu onynomopyra Ritonõpo mana aorihtyã esao. 32 Tõsemãkapose ropa Jezu Ritonõpo a. Ynanenease. Morara exiryke ourutorỹko ynanase."
33 Seromaroro Jezu tuisamehxo tyrise Ritonõpo a. Ritonõpo maro mana. Pake Ritonõpo tõturuse eya, “Juzenu ekarõko ase oya,” tykase Ritonõpo. Mame Tuzenu tokarose Jezu a rahkene. Morara exiryke senohne enẽko matose. Õmirykõae Ritonõpo omiry etãko matose."
34 Kapu aka onuhpyra Tawi ekepyry kynexine. Jezu rokẽ tõnuhse. Ynara tymerose roropa Tawi a, “Ritonõpo tõturuse Kuesẽkomo a, ‘Oporohko seino, japotunuru wino, tuisame oexiryke, 35 oepetõkara ke anamotomatohto ya,’ tykase Ritonõpo Tumũkuru a.” 36 Izyraeu tomo, tuaro ehtoko. Jezu mokyro onexixihmahpyrykomo. Tuisame tyrise ynororo Ritonõpo a Kuesẽkõme aehtohme, tykase Peturu eya xine. 37 Morarame toemynyhmase toto Peturu omiry etaryke tyya xine, 38 Peturu a tozuhse toto, 39 Ritonõpo mã Tuzenu ekarory se oya xine, opoenomo a, moemoẽkõ patatõpõkomo a roropa, emero tyneahmatyamo a, tykase Peturu toto a. 40 Morarame Peturu toto zurune itamurume Jezu poko. Otuhparo turuse toto, 41 Morarame mokaro a Jezu tonetupuhse Peturu omiry etaryke tyya xine. Tõpurihkase toto Peturu tomo a. Moro ẽmepyryae tuhke tomãse toto Jezu poetoryme, 3.000me."
42 Morarame kokoro rokẽ tõximõse toto Jezu omiry etatohme, Peturu tomo a ekarory etatohme. Kure tõturuse toto. Oximõme tõtuhse toto. Kokoro rokẽ tõturuse roropa toto Ritonõpo maro. 43 Morarame emero Ritonõpo zuno toehse toto, Peturu to nukurãkatyã eneryke roropa tyya xine, kurãkõkara tukurãkase ropa exiryke Peturu tomo a."
44 Morarame Jezu omipona exiketõ oximõme kynexine. Tymõkomorykõ tapiakase eya xine imehnõ Jezu poetory tomo a."
45 Tymõkomorykõ tokarose roropa eya xine imehnomo a tineru apoitohme tyya xine, apiakatohme imehnõ Jezu poetory tomo a, etuarimara toehtohkõme."
46 Kokoro rokẽ morohnome Ritonõpo tapyĩ tao toh kynexine aomiry poko. Morarame Ritonõpo tapyĩ tae xiaxiake tõtuhse toto. Tãkye rokẽ toh kynexine, 47 —Ritonõpo kure mana, tykase toto. Tãtãkyemase toto. Jerusarẽpõkomo a tyyrypyrykõ turumekase Jezu omipona toehtohkõme. Kokoro rokẽ Jezu poetory tomãkapose Ritonõpo a. 1 Morarame Peturu toytose João maro Ritonõpo maro oturutoh taka Ritonõpo maro tõturutohkõme. Xixi tywykahme toehse ahtao toytose toto."
2 Mame toytorykohtao, ytoytopỹ tonese toto a. Moinoro morara tonuruse ynororo ytoytopỹmero. Kokoro rokẽ arosene toto onao Ritonõpo tapyĩ pota taka, tineru apoitohme eya. Moro omõtoh Kurãme tosehpase kynexine."
3 Mokyro a Peturu eneryhtao João maro, toto ytoryhtao, tineru tokaropose eya."
4 Mame kurãkara tonese tyya xine ahtao ynara tykase Peturu, 5 Mame tõsenuhmase mokyro. Tineru pitiko eraximane. 6 —Tineru pyra ynanase. Yrome tyoro ekarõko ase oya. Owõko. Xikihme exiko. Jezu Kyrixtu okurãkãko ropa mana, Nazarepono, tykase Peturu eya. 7 Mame kurãkara xikihme tanỹse emary poko Peturu a. Ipyrakũ toekurãkase ropa."
8 Pyhsekyh tykase ynororo. Xikihxikihme toytoytose ynororo toekurãkase ropa toexiryke. 9 (9-10) Morotaõkõ tutuarõtase kuranõpokara ytoytory eneryke tyya xine, “Kure Ritonõpo,” kary etaryke roropa tyya xine tutuarõtase toto.—Mose ytoytopynỹpo, tineru eraximahpõ sero pota tão toekurãkase ropa, tykase toto."
10 (-)"
11 Tõsenuruhkase toto mokyro eneryke tyya xine. Ritonõpo maro oturutoh taka omõtoh Saromão tapyĩme tosehpase. Moro tão Peturu kynexine João maro. Mokaro onurumekara aekurãkahpyry ropa toehse. Moro taka toytose toto emero, enese. 12 Morarame morohnome aepyrykõ eneryhtao tyya ynara tykase Peturu, 13 Ritonõpo kytamurukõ esemy, Aparão esemy, Izake te, Jako, enara. Emero Kuesẽkõme roropa mana. Mokyro a Tumũkuru kuesẽkõme tyrise, onurumekahpyrykomo, Jezu, onekarohpyrykomo Pirato a exixihmatohme. Exixihmapory se pyra Pirato repe."
14 Yrome aomipona pyra oya xine toxixihmase Jezu, tyyrypyhpykẽ kara. Inetapatahpyry rokẽ mutũtanohpoatose ropa."
15 Kyrihpõkõ mũkuru mexixihmatose repe. Yrome Jumy a tõsemãkase ropa. Moro poko otuarõtanohtorỹko ynanase tonese ropa yna a exiryke tõsemãse ropa ahtao."
16 Mokyro poe mose nekurãka ropa. Mose enẽko matose, Jezu nukurãkahpyry ropa. Tonetupuhse toexiryke Jezu nukurãka ropa, tykase Peturu. 17 —Wekyry tomo. Awaro xine ase. Jezu exixihmahpõkõ matose, tuaro pyra oexirykõke, oesẽkõ maro."
18 Pake Ritonõpo a tõmiry tymeropose urutõkomo a Jezu poko, aetuarimary poko, aorikyry poko, ẽsemãkapory ropa poko tyya. Ajohpe pyra ro Ritonõpo nexiase, tykase Peturu mokaro a."
19 —Oorypyrykõ irumekatoko. Jezu eahmatoko oesẽkõme aehtohme, oorypyrykõ korokatohme eya,"
20 tãkye oehtohkõme ipoko. Imeĩpo Jezu Kyrixtu enehpõko ropa Ritonõpo mana tarona, Kuesẽkõme, tykase Peturu."
21 —Kapu ao eraximãko mana tonehpory ropa Tumy a. Tooehse ropa tahtao, kukurãkatorỹko ropa mana. Moro poko tymerose pake Ritonõpo poe urutõkomo a."
22 Moeze a ynara tymerose, “Kuekyrykõ enehpõko mã Ritonõpo, ysamo, ourunekõme. Aomipona ke ehtoko. 23 Aomipona pyra exiketõ enahkapõko mã Ritonõpo.” 24 Morara tymerose urutõkomo a pake. Samueu tomo a morara tymerose senohne poko, onenehpyrykõ poko."
25 Samueu tõ ekepyã pakomotyã matose. Opoko xine kynoturune Ritonõpo atamurukomo a. Ynara tykase ynororo eya xine, “Apary rĩko ase sero nonopõkõ kurãkaneme,” tykase Ritonõpo Aparão a. 26 —Naeroro Tumũkuru enyohne kyya xine Kuesẽkõme, kuatãkyematohkõme kyyrypyrykõ korokaryhtao eya, tykase Peturu eya xine. 1 Morarame Peturu tõ otururuhtao imoihmãkõ maro, Ritonõpo maro oturuketõ tooehse eya xine, Ritonõpo tapyi esẽ maro, satuseu tõ roropa, enara. Satuseu tomo ahno ẽsemamyry ropa warõkõkara kynexine."
2 Peturu tõ tyenonohse eya xine imoihmãkõ amoreparyke eya xine, “Jezu tõsemãse ropa mana toorihxĩpo,” karyke eya xine."
3 Morarame Peturu tõ tapoise toto a. Ãpuruhpyry taka tarose eya xine, moro tao toto ẽmehtohme, tykohmãse exiryke."
4 Mame Peturu tõ otururu totase tyya xine exiryke Jezu tonetupuhse imoihmãkomo a tosẽkõme. Tuhke Jezu poetoryme toehse toto, 5.000me. 5 Mame yrokokoro juteu tõ esã tõximõse Jerusarẽ po, Moeze omihpyry poko amorepatõkõ maro."
6 Anasa Ritonõpo maro oturukety kynexine. Imaro tõximõse toto jekyry tõ maro, Kaipa, João, Arexãtere, enara."
7 Mokaro ẽpataka Peturu tõ tarose toto a. 8 Ritonõpo zuzenu Peturu ao kynexine. Aomi poe Peturu tõturuse, 9 oty katoh, “Onoky poe ytoytopynỹpo mukurãkatose rohpa?” ãko matou oturupõko yna a?"
10 Jomiry etatoko Izyraeu tomo. Mokyro ynanukurãkase ropa Jezu poe. Jezu mokyro Nazarepono, Ritonõpo mũkuru. Onexixihmahpyrykõ mokyro. Yrome tõsemãkase ropa mana Ritonõpo a. Jezu poe mokyro toekurãkase ropa mana."
11 Jezu Kyrixtu poko pake tymerose Ritonõpo omiryme. Ynara tymerose urutõkomo a, “Tapyi rinanomo a wewe turumekase repe. ‘Popyra nase,’ tykase toh repe. Yrome tapyi nikapuru apoihtyme tyrise ropa, imepỹ pyra exiryke, jamihme tapyi ehtohme,” 12 Jezu rokẽ kyyrypyrykõ korokaneme mana, toiro. Imepỹ kyyrypyrykõ korokane pyra, Jezu rokene, tykase Peturu eya xine. 13 Morarame Peturu tõ otururu totase tyya xine ahtao, tõturuse toto oxime rokene, 14 Mame mokyro kuranõpokara eneryke tyya xine toto maro, “Ajohpe matose,” kara toto."
15 Morarame tosae xine Peturu tõ tutũtanohpose ropa toto a, oxime rokẽ tõturutohkõme, 16 —Otara ãko sytatou mokaro a Jezu poko toto oturukehtohme? tykase toto, tõturuse oxime rokene. —Kurãkara kurãkahpõ mokaro. Tarõkõ emero zuaro mana, Jerusarẽpõkomo. “Ajohpe,” kara sytatose ipoko xine."
17 Jezu poko oturupyra rokẽ syripotone toto. Senaroximatone toto imehnõ onurupyra Jezu poko toto ehtohme, tykase toto. 18 Morarame tykohmase ropa toto tyya xine, 19 Yrome ynara tykase Peturu tomo, 20 Yna a tonese exiryke oturukehpyra ynanase Jezu poko, tykase toto. 21 Morarame Peturu tõ enaroximary se toh kynexine repe, 22 Tãtãkyemase toto, ytoytopynỹpo ikaripamyhpyry tukurãkase ropa exiryke. 23 Morarame tonyohse ropa toexirykõke Peturu tõ toytose ropa João maro, imehnõ Jezu poetory tomo a. Juteu tõ esã omihpyry tokarose eya xine."
24 Morarame toto omiry etaryke tyya xine tõturuse toto Ritonõpo maro, Jezu poetory tõ oximõme. Ynara tykase toto, 25 Pake moturune yna tamuru a, Tawi a. Ynara tymerose eya õmiryme Ouzenu poe, “Oty katoh Izyraeu tõ maro imehnõ maro yzehno toh nae? 26 Typatakã maro typoetory tõ maro Kuesẽkõ zehno, Kyrixtu zehno,” 27 —Morararo taro nase Jerusarẽ po seromaroro, tykase Peturu Ritonõpo a. —Erote tuisame nase. Põtiu Pirato kowenatume roropa nase. Mokaro oximõme Romapõkõ maro Izyraeu tõ maro Omũkuru zehno."
28 Zehnotokõ moxiaro Omũkuru exixihmahpõkomo. Morara tyrise eya xine onekarotopõpyryae ro, tuarohxo oexiryke, orẽpyrahxo roropa oexiryke."
29 Seromaroro mokaro eneko Papa kapuaono, yna enaroximary se aehtyamo. Yna akorehmako enaromyra yna ehtohme, õmiry ekarotohme yna a."
30 Kurãkõkara ikurãkako ropa. Ajamitunuru enepoko ropa Omũkuru kurã pokoino, Jezu pokoino, tykase Peturu Ritonõpo a. 31 Morarame tõturukehse toto ahtao, moro tapyi kywyhkywyh tykase. Ritonõpo zuzenu tomõse toto aka. Orẽpyra Ritonõpo omiry tokarose eya xine imehnomo a. 32 Morarame Jezu poetory tõ oximõme toehse, omomỹke pyra toh kynexine toenupunarykõke imehnõ poko."
33 Orẽpyra imehnõ turuse eya xine Jezu ẽsemamyhpyry ropa poko. Kure rokẽ toh kynexine oximõme, tãkye rokene. Imehnõ roropa ipyno xine."
34 Morara exiryke etuarimara toh kynexine emero. Tutupikamo a tutupikõ tokarose eya xine Peturu tomo a. Tytapyikamo a roropa tytapyĩkõ tokarose tineru apoitohme tyya xine,"
35 ekarotohme Peturu tomo a, apiakatohme ise exiketomo a etuarimara aehtohkõme. 36 Morarame Joze kynexine, Xiperepono, Rewi pary. Mokyro tosehpase Panapeme, oxiehnotokõ kurãkaneme ropa aexiryke."
37 Mokyro a tutupi tokarose tineru apoitohme tyya. Mame Peturu tomo a tytinerũ tokarose emero. 1 Mame imepyny a roropa tutupi tokarose roropa, Anania a typyty maro."
2 Ipyty esety Safira. Emero pyra tytinerũkõ tokarose eya xine, 3 Morarame Peturu tõturuse Anania maro, 4 Otupi onekaropyra awahtao xine otupime ro exiry. Tupito epehpyry morararo, otinerũkõme ro exiry. Oty katoh popyra oexirykõ se hmatou, yna enekunopyry se? Ajohpe mase Ritonõpo a yna a rokẽ pyra, tykase Peturu eya. 5 Morara kary etaryke tyya nono pona toepukase Anania. Toorihse. Morarame, “Mokyro norihno Ritonõpo poe,” kary etaryke tyya xine tõserehse toto itamurume."
6 Mame nuasemãkomo a ekepyry tanỹse. Tyõtose, enara. Tarose toto a, zonẽtohme. 7 Morarame tẽ pitiko tykase ahtao ipytỹpyry tooehse, tuaro pyra."
8 Mame Peturu tõturupose nohpo a, 9 Morarame Peturu a tozuhse. Ynara tykase ynororo, 10 Axĩ toepukase nohpo nono pona. Toorihse. Morarame nuasemãkõ tooehse ropa ahtao tapyi taka, nohpo orihsẽ tonese eya xine. Tarose toto a zonẽtohme inio ekepyry myhtokoxi."
11 Morarame tõserehse Jezu poetory tomo. Mokaro ekary etahpõkõ tõserehse roropa toto. 12 Kokoro rokẽ tõximõse toh rahkene Peturu tõ maro, Ritonõpo maro oturutoh taka, Saromão nyrihpyry taka. Mame jamihme tyrise toto Ritonõpo a kurãkõkara kurãkatohme ropa eya xine."
13 Mame imehnõ mokaro maro oximõpyra toehse toto, zuno toexirykõke. Yrome kure tõturuse toto ipoko xine."
14 Mame tuhke Jezu poetory tõ toehse, orutua komo, nohpo tomo, enara. Tuhke tomãse toto."
15 Morarame kurãkõkara kurãkary ropa eneryke tyya xine tuhke kurãkõkara tonehse eya xine etuehkõ tapo, osema taka Peturu zuzenu rokẽ ytotohme epozakuroko, osemae Peturu ytoryhtao."
16 Tuhke roropa imeimepỹ pata tõ poe tooehse toto Jerusarẽ pona. Kurãkõkara tonehse roropa toto a, jorokohpãkõ roropa tonehse eya xine. Emero toh tukurãkase ropa eya xine. 17 Morarame Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ, satuseu to maro Peturu tõ zumoxike toehse toto."
18 Tapoise toto a ẽmatohme ãpuruhpyry taka."
19 Yrome Jezu nenyokyhpyry toytose koko ãpuruhpyry apuruhmakase ropa. Mokaro tutũtanohpose ropa eya. 20 —Ytotoko Ritonõpo maro oturutoh taka. Oturutatoko mokamo a Jezu poko, Jezu poetoryme toto ehtohme, orihpyra toto ehtohme jũme, tykase Jezu nenyokyhpyry eya xine."
21 Morara tykase exiryke toytose toto pakeimo Ritonõpo maro oturutoh taka imehnõ amorepase. 22 Morarame toytose toto ãpuruhpyry taka. Yrome tynẽmatyãkõ onenepyra tokurehse toto. Naeroro toytose ropa toto kõseriu a oturuse. Ynara tykase toto eya xine, 23 —Ãpuruhpyry tapuruse kynako. Erase tõ rokẽ moroto kynako. Ynanetapuruhmaka repe. Yrome arypyra toh kynako, tykase toto."
24 Morara kary etaryke tyya xine tõserehse toto, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo, oturutoh erase tõ maro. 25 Morarame imepỹ tooehse oturuse. Ynara tykase ynororo, 26 Morarame soutatu tõ esẽ toytose, typoetory tõ maro, Peturu tõ apoise ropa. Opore pyra tõturuse toto eya xine sekerereme, imehnõ kurũke, totaparykõ se pyra toexirykõke. 27 Morarame tarose ropa Peturu tomo kõseriu ẽpataka ropa. 28 —Oty katoh imehnõ amorepãko matou mokyro poko? Toto anamorepapopyra ynanexiase ipoko oya xine. Seromaroro emero Jerusarẽpõkõ tamorepase oya xine. Ynahxirõko roropa matose mokyro exixihmatopõpyry poko, tykase mokyro Ritonõpo maro oturuketõ tuisary. 29 Morarame Peturu tomo a tozuhse, 30 Ritonõpo mokyro kytamurukõ esemy. Eya Jezu tõsemãkase ropa onexixihmahpyrykomo wewe pokona."
31 Mame tuisa konõtome tyrise ropa ynororo Ritonõpo a, emero Kuesẽkõme aehtohme. Kypynanohnekõ mokyro. Kyyrypyrykõ korokary se ynororo. Kyyrypyrykõ rumekary se kuahtao xine ikorokãko mana."
32 Naeroro imehnõ tuarõmãko ynanase morohne poko. Yna maro Ritonõpo zuzenu mana yna akorehmãko. Tõmipona exiketomo a Tuzenu ekarõko Ritonõpo mana, tykase Peturu. 33 Mame morara kary etaryke tyya xine tyekĩtapãse toto. “Setapatone,” tykase toto."
34 Yrome toiro towõse tõturutohme. Parixeume ynororo, esety Kamarieu. Moeze omihpyry poko amorepatõme ynororo. Emero ise roropa toh kynexine. Mokyro a Peturu tõ jarãnaka taropose aporo. Mame ynara tykase ynororo, 35 —Izyraeu tomo, tomeseke ehtoko mokã poko."
36 Pake imepỹ tamuxime toehse, Teuta. Tuhke auturuhpyry ynororo tuisame toexiry poko. Imehnõ roropa toytose imaro, 400mãkomo. Yrome totapase ynororo ahtao, tãtahpahse toh emero, aomipona aehtyamo. “Tuisa konõto mokyro,” kara toehse toto."
37 Okomino tyoro, Juta, Karireapono kowenu tineru apoiryhtao ahno a. Tuhke roropa imaro tãtãnonohse toh repe. Yrome toorihse ynororo ahtao ipoetohpyã toytose ropa toto tosaka xine."
38 Naeroro ourutorỹko ase mokã poko pyra oehtohkõme. Ah nytõ toto. Ahno omi poe rokẽ toto ahtao toto namorepatary enahnõko rokẽ mana. Yrome Ritonõpo omi poe toto ahtao enahpyra mana imehnõ amorepary eya xine."
39 Morara exiryke tomeseke ehtoko. Typoetory ryhmaryhtao ozehno xine exĩko Ritonõpo mana, tykase Kamarieu eya xine. 40 —Ỹ, tykase toh repe. Yrome Peturu tõ tonehse ropa tyya xine ahtao typipohse toto a. 41 Morarame toytorykõ ropahtao kõseriu wino tãtãkyemase toto. 42 Mame kokoro rokẽ Ritonõpo maro oturutoh tao tõturuse toto Jezu Kyrixtu poko. Imehnõ tapyĩ tao roropa oturukehpyra toh kynexine. 1 Morarame Jezu poetory tõ tuhke tomãse ahtao kyreku tomo a juteu tõ tykerekeremase. 2 Morarame Jezu poetory tõ tonehpose 12mãkomo a tõturutohkõme imaro xine. Ynara tykase Peturu tõ eya xine, 3 Morara exiryke imehnõ Jezu poetory tõ akorehmananõ menekãko ynanase, 7me ajoajohpãkõkara rokene, Ritonõpo zuzenu omipona yronymyryme exiketomo, toerokurukõ warõkõ roropa."
4 Yrome yna kokoro rokẽ Ritonõpo maro oturũko ynanase. Imehnõ amorepãko roropa ynanase aomiry poko, tykase toto. 5 Morara kary etaryke tyya xine tãtãkyemase toto. Ynara tyrise toto a Jezu poetory tõ akorehmananõme, Exitewão. Ritonõpo zuzenu imaro kynexine. Aomipona yronymyryme exikety ynororo. Ynororo, Firipe, Pyrokoru, Nikanoa, Timão, Parymena, Nikorau, enara. Nikorau juteume aeramahpyry kynexine. Ãtiokiapõkõme roropa kynexine."
6 Mokaro tooehse Peturu tõ ẽpataka. Morarame tõtururukohtao Ritonõpo a tomarykõ tyrise zuhpokoxi xine. 7 Morarame Ritonõpo omiry totase tuhkãkomo a Jerusarẽpõkomo a. Jezu poetory tomãse Jerusarẽ po. Tuhke Ritonõpo maro oturuketõ roropa Jezu omipona toehse toto. 8 Morarame Exitewão Ritonõpo omipona kynexine. Kure kynexine orẽpyra roropa Ritonõpo poe. Kurãkõkara kurãkary waro roropa ynororo kynexine."
9 Yrome imehnõ moroto kynexine, aomipona se pyra exiketomo. Moino aehtyã mokaro kynexine. Xirene poe, Arexãtyria poe, Xirixia poe, Azia poe, enara tooehse toh kynexine morotona. Tyorõ tao tãtamorepase ynaroro. Tõsezusezukurukõ se toh kynexine repe Exitewão maro."
10 Yrome torẽse toto Exitewão maro orẽpyrahxo exiryke Ritonõpo zuzenu poe."
11 Morarame imehnõ taomipohtomase eya xine. 12 Morara kary etaryke tyya xine juteu tõ tyekĩtapãse. Typatakã maro toytose toto Moeze omihpyry warõkõ maro Exitewão apoise kõseriu a arotohme."
13 Morarame tokarose eya xine rahkene. 14 Ynara nase mose, “Sẽ tapyi kararahnõko Jezu Nazarepõ mana. Moeze namorepatyã myakãmãko roropa mana,” nase mose, tykase toto Exitewão poko ajohpe rokene."
15 Morarame mokaro a emero terekatu tõ maro iporohtyamo a Exitewão ẽmyty tonese, kapu ae Ritonõpo nenyokyhpyry ẽmyty samo. 1 Morarame Ritonõpo maro oturuketõ tuisary a tõturupose, 2 Ynara tykase Exitewão eya xine, 3 Ynara tykase Ritonõpo eya, “Oesary irumekako, oekyry tõ roropa. Ymaro eropa. Imepỹ pata enepõko ase oya,” tykase Ritonõpo eya."
4 Morarame Kautea turumekase Aparão a Xarã pona toytotohme. Morarame tumy orihxĩpo tosary turumekase eya. Tarona tooehse kuesaka xine."
5 Ritonõpo onesaripopyra repe. Yrome ynara tykase ynororo eya, “Sero imeĩpo ekarõko ase oya oesaryme, oesahpyo apakõ esaryme roropa toorihse awahtao,” tykase Ritonõpo Aparão a tumũkue pyra ro ahtao."
6 Mame ynara tykase roropa ynororo, “Apakõ mã imehnõ esaka ytõko osesarise. Moroto 400me zeimãnõko mã toto imehnõ esao. 7 —Morarame apakõ tuarimahpõkõ wãnohnõko ase,” tykase Ritonõpo Aparão a. “Morotoino xiaro oehnõko ropa toh mana jeahmatohme kure,” tykase Ritonõpo Aparão a."
8 Morarame Aparão tamorepase Ritonõpo a aipotapihpyry sahkary poko. Ynara tykase ynororo, “Kure rokẽ oritorỹko ase. Morara exiryke aĩkõpotapihpyry sahkapõko ase oya xine,” tykase Ritonõpo eya. Morarame Aparão toemũkuase, Izakeme. Mame oma etato irãnao ae aenurutopõpyry ahtao, tumũkuru aĩpotapihpyry tysahkase eya. Mame tuãtase Izake ahtao toemũkuase ynororo Jakome. Mame Jako toemũkuase 12me, kytamurukõme. 9 —Morarame kytamurukomo a takorõkõ tokarose imehnomo a jehno toexirykõke. Ejitu pona tarose ynororo. Yrome Ritonõpo imaro kynexine."
10 Toenupunase ipoko. Tutuarimakehpose eya. Morarame Ejitu esẽ Joze se toehse, tuaro aexiryke. Esety Parao kynexine. Joze kowenatume tyrise eya tytapyĩ esẽme roropa."
11 Morarame konopo toehkehse Ejitu po, Kanaã po, enara. Toetuarimase toto."
12 Kytamurukõ nykyryry tonahse. Yrome Ejitupõkõ nykyryry nae ro kynexine. Morara kary etaryke tyya tumũkuru tõ tonyohse Jako a tỹkyryrykõ epekahse."
13 Morarame toytozomose toto ahtao Joze tõsenepose turui tomo a. Tyekyry tõ tonepose Parao a eya."
14 Morarame, “Kumykõ enehtoko xiaro,” tykase Joze turui tomo a. Mame emero morotona toytose toto, 75me."
15 Morarame kytamurukõ toorihse moroto,"
16 Jako, imũkuru tõ, enara. Yrome toto ekepyry tarose Xikẽ patahpyry pona zonẽtohme, Aparão nepekatyhpyry aka. Emo poenomo a topekahse eya orihpyra ro toto ahtao. Xikẽ zũ Emo kynexine. 17 —Morarame Aparão pakõ toemũkuase Ejitu po. Tuhke toehse toto moroto. Morarame tynekarotopõpyryae ro toto arory se ropa Ritonõpo kynexine esaka xine."
18 Morarame imepỹ Ejitu tuisaryme toehse, Joze warõkara."
19 Kytamurukõ tonekunohse eya. Tyyryhmase toto eya. Toto zehno toehse ynororo toto emamyryke. Imũkurukõ typahpose eya nakuaka."
20 Morarame Moeze tonuruse, poeto kuranoryme. Tumy tapyĩ tao oseruao rokẽ nuno taropose eya."
21 Mame tapyi tae jeny a tarose ynororo nakuataka. Mame Parao ẽxiry a tanỹse ropa tunuãtanopyryme tumũkurume."
22 Ejitupõkomo a tamorepase ynororo itamurume. Tõtururu waro toehse. Emese kure toehse roropa ynororo otyro riry poko. 23 —Morarame Moeze tykaripãse ahtao, 40me jeimamyry taropose ahtao tyekyry tõ enese toytose ynororo, Izyraeu tõ enese."
24 Morarame tyekyry osanumary tonese tyya ahtao typynohse eya. Ejitupõ totapase eya."
25 “Wekyry tõ pynohneme jenetupuhnõko toh mana. Ritonõpo nenyokyhpyryme jekarõko toh mana,” tykase Moeze tukurohtao repe. Yrome onenetupuhpyra toh kynexine."
26 Yrokokoro tyekyry enese toytory ropahtao, atatapoiketõ tonese eya. Toto zupokary se kynexine repe. “Aimo, ãkorõ ananapoipyra exiko. Oxiehno pyra ehtoko,” tykase ynororo eya xine repe. 27 —Yrome ajoajohpano a tupurohmase. “Onoky omi poe upokato mano tuisame awahtao samo?"
28 Ejitupõ etapahpõ mase. Jetapary se roropa hma?” tykase ynororo Moeze a."
29 Morara kary etaryke tyya toepase Moeze Mitiã pona. Toetapyirise moero. Toemũkuase asakoro. 30 —Morarame 40me tyeimãse ahtao moroto, Ritonõpo nenyokyhpyry tõsenepose Moeze a ona po, Xinai zopino. Xinai moro ypy esety."
31 Moroto pika zatyry tonese Moeze a tororo ãko. Moro eneryke tyya toemynyhmase ynororo. “Otãto puhkoke pika ezehpyra nae? Eneta aporo,” tykase ynororo tukurohtao. 32 “Ritonõpo ase, atamurukõ esemy, Aparão, Izake, Jako. Emero oesẽkõme roropa ase,” tykase ynororo eya. 33 Morarame ynara tykase Ritonõpo eya, “Asapatũ touko jẽpataka oehtohme. Onoupyra awahtao orihnõko mase,” tykase ynororo eya. 34 “Ypoetory tõ tuarimary enẽko ase Ejitupõkomo a. Morara exiryke oehno toto pynohse. Seromaroro aaropõko ase Ejitu pona,” tykase Ritonõpo Moeze a. 35 —Moeze mokyro ro. Apitoryme ise pyra toh kynexine repe tutuisarykõme. “Onoky omi poe upokato mano tuisame awahtao samo?” tykase toto eya. Yrome mokyro ro tyrise Ritonõpo a toto tuisaryme. Juteu tõ pynohneme tyrise ynororo Apotohtaonõpo a."
36 Morarame tarose ropa toto eya Ejitu poe. Tyjamitunuru tonepose roropa eya moroto Ejitu po, typoetory anaropopyra ropa Ejitupõkõ exiryke. Tuna purohpokuroko tarose toto eya. Moro tuna esety Tahpiremy. Mame ahno esao pyra 40me ikonopory taropose toto a, Ritonõpo jamitunuru enery poko roropa tyya xine. Tỹkyryneke pyra toto ahtao tỹkyrynehtose toto Ritonõpo a."
37 Mame Moeze ynara tykase Izyraeu tomo a, “Urutõ enehpõko Ritonõpo mana, kuekyrykomo, ysã exikety,” tykase Moeze pake tyekyry tomo a."
38 Moeze mokyro Ritonõpo poetory amorepahpono ahno esao pyra. Ritonõpo nenyokyhpyry maro roropa kynexine ypy po, Xinai po. Imaro tõturuse ynororo moro ypy po kytamurukõ netaryme. Eya Ritonõpo omiry tymerose, kyya xine ekarotohme roropa. 39 —Yrome aomipona se pyra kytamurukõ kynexine. Tymaro xine ise pyra toh kynexine ipunaka. Ejitu pona ropa toeramarykõ se ropa toh kynexine tukurohtao xine."
40 Arão a ynara tykase toto, “Ritõ tyriko Ritonõpo myakãme, kuesemazupurukõme aytotohme. Aza rokẽ nytoase Moeze, kuenepyhpõkomo Ejitu poe? Zuaro pyra sytatose,” tykase toto."
41 Moroto tahtao xine pui mũkuru panõ tyrise toto a. Morarame kaneru tõ totapase eya xine uuru risẽ ẽpataka, “Kure mase,” katohme tyya xine. “Kuesẽkõme mosero nase,” tykase toto. Tãtãkyemase toto tynyrihpyrykõ poko."
42 Morarame mokaro turumekase Ritonõpo a, “Kuesẽkõme sero nase,” kary etaryke tyya. Mame xirikuato tõkehko roropa tyrise eya xine tosẽkõme. Ynara tymerose Ritonõpo omiryme pake urutõkomo a, “Izyraeu tomo, oekykõ mekarotone ya. Onekarorykõme oekykõ metapatone repe. Yrome ya pyra mekarotone. 40me ikonopory taropose oya xine oyoytorykohtao ahno hnakuroko. 43 Tapyi pitiko maromarotone kamisa risemy, ymyakãme onyrihpyrykõ tapyĩme, ‘Kuesẽkõme sero nase,’ matokene mokyro poko. Rẽpã roropa onyrihpyrykõ xirikuato panõ esẽme repe. 44 —Kytamurukõ maro Ritonõpo tapyĩ kynexine, okyno pihpyry risemy, ahno esao pyra, typoko toto amorepatohme. Moeze a moro tapyi tyrise Ritonõpo omi poe, imaro tõturuse exiryke."
45 Moro tonehse kytamurukomo a xiaro pake tooepyrykohtao. Mame Jozue tõ tõsesarise ropa imehnõ esahpyry po, taropose morotõkõ exiryke Ritonõpo a. Morarame Tawi Izyraeu to tuisaryme toehse."
46 Ritonõpo omipona exikety ynororo kynexine. Tapyi amory se toehse repe Ritonõpo tapyĩme."
47 Yrome imũkuru a rokẽ tamose, Saromão a, Ritonõpo tapyĩme. 48 —Yrome imehxo Ritonõpo kapuaono. Tapyi tao nyhpyra mana, ahno nyrihpyry tao, tykase Exitewão. —Ynara Ritonõpo nekarohpyry sero poko pake urutonõpo a, 49 “Kapu esẽ ase, nono esẽ roropa. 50 Ywy rokẽ Ritõme ase emero,” 51 —Otato pyra matose, Ritonõpo omipona pyra. Zuzenu okorokarykõ se mã repe. Yrome ise pyra matose. Atamurukõ saaro matose."
52 Urutõkõ tyyryhmase atamurukomo a emero. “Ritonõpo mũkuru oehnõko mana,” kananõ totapase toto a. Mokaro saaro matose. Mokyro mexixihmatose tooehse ahtao."
53 Ritonõpo a tõmiry tokarose oya xine inenyokyhpyry tomo a repe. Yrome aomipona pyra matose, tykase Exitewão eya xine. 54 Morara kary etaryke tyya xine tyekĩtapãse toto. Exitewão ẽpataka tyerykõ totose toto a tynyetũkõke."
55 Yrome Ritonõpo zuzenu Exitewão maro kynexine. Kakoxi tõsenuhmase tahtao Jezu tonese kapu ao xikihme, Ritonõpo maro. Saerehkane konõto tonese roropa eya Ritonõpo ezurume."
56 Morarame ynara tykase ynororo, 57 —Ajohpe mase! tykase toto. Toepanapuruse toto. Axĩ toytose toto tururume Exitewão apoise."
58 Pata ehpikoxi tarose toto a topu ke etapatohme. Morarame etapatohme tupõkõ tapoipose nuasemano a. Toto zupõ apoihpõ Sauru kynexine."
59 Mame topu ke totaparyhtao ro ynara tykase Exitewão, 60 Morarame tosekumuru po toepukase tahtao opore tõmitase rahkene, 1 Morarame Exitewão tomĩnose Sauru a jehno toexiryke. Morarame Exitewão etapaxĩpo Jezu poetory tõ totapazomose moroto ro zehnotokomo a. Morara exiryke tãtahpahse toh emero Jutea pona, Samaria pona, enara. Peturu tõ rokẽ epara kynexine."
2 Morarame Ritonõpo omipona exiketomo a Exitewão tyhnamose. Tãtarerekase toto. Ekepyry tarose eya xine zonẽtohme. 3 Mame Sauru toytose Jezu poetory zupise, toto zehno toexiryke. Emero rokẽ tapyĩ taka toytose ynororo toto apoise. Orutua kõ tapoise aporykõ poko, nohpo tõ maro ãpuruhpyry taka ẽmatohme. 4 Morara exiryke toepase toto. Emero pata tõ poro toytose toto imehnõ zuruse Ritonõpo omiry poko. 5 Morarame Firipe toytose Samaria pona morotõkõ amorepase Jezu Kyrixtu poko."
6 Kure Firipe omiry totase imoihmãkomo a. Otato toehse toto kurãkõkara kurãkary ropa eneryke tyya xine."
7 Joroko tõ tutũtanohpose ropa eya ahno ae. Joroko tõ tũtary ropahtao toto kurohtae kui tykase toto. Tuhke ytoytopynỹpotõ roropa tukurãkase ropa eya."
8 Morara exiryke tãtãkyemase toto morotõkomo, Samariapõkomo. 9 Moroto pyaxi kynexine, esety Ximão. Pake tunuhnatase itamurume ynororo Samaria po. 10 Mokyro omipona toehse toto poetohtimãkomo, ikaripãtyamo, enara. 11 Yrome joroko poe uhnato ynororo kynexine, Ritonõpo poe pyra. Pake aepyaximahpyryme aexiryke toytose toto eya enetao."
12 Yrome Firipe tõturuse eya xine Ritonõpo kuesẽkõme exiry poko. Morarame zae aomiry tonetupuhse toto a. Jezu Kyrixtu poetoryme toehse toto. Tõpurihkase roropa toto Jezu omi poe, orutua komo, nohpo tomo, enara."
13 Morarame Ximão a roropa Jezu tonetupuhse. Morarame Firipe a tõpurihkase tahtao tõpurihkahpõ onurumekara toehse ynororo. Kurãkõkara kurãkary ropa tonese eya. Tõsenuruhkase ynororo pitiko rokẽ pyra. 14 Morarame, “Samariapõkomo a Ritonõpo omiry tapoise mana,” kary totase Jezu poetory tomo a, Jerusarẽpõkomo a. Naeroro asakoro orutua tonyohse toto morotõkomo a, Peturu, João, enara tonyohse toto."
15 Morarame Samaria pona tooehse tahtao xine tõturuse toto Ritonõpo a, 16 Tuzenu onekaropyra ro Ritonõpo exiryke toto a, nakuaka rokẽ tõpurihkase toto Jezu omi poe."
17 Morarame tomarykõ tyrise ahtao eya xine morotõkõ zuhpokoxi, Tuzenu tokarose Ritonõpo a eya xine rahkene. 18 Morarame moro eneryke tyya tytinerũ ekarory se Ximão toehse Peturu tomo a, toto sã Ritonõpo zuzenu ekaroneme toehtohme repe."
19 Ynara tykase ynororo eya xine, 20 Yrome Peturu a tozuhse ynororo. Ynara tykase ynororo, 21 Oesary kara sero taro, tykase Peturu eya. —Ritonõpo omipona pyra oexiryke ipoetoryme pyra mase."
22 Iirypyryme mase okurohtao Ritonõpo a. Moro oorypyry irumekako! Ekorokapoko Ritonõpo a. Otarãme oorypyry korokãko ropa mana, tykase ynororo eya."
23 —Iirypyryme oexiry waro ase. Itũ sã okurohtao mana zumoxike oexiryke. Tymyhse sã roropa mase oorypyry a, tykase Peturu, Ximão tyenonohse. 24 Mame ynara tykase Ximão eya xine, 25 Morarame imehnõ tamorepase Peturu tomo a João maro Ritonõpo omiry poko. Kure rokẽ turuse toto Jezu poko. Morarame axĩ pyra toytose ropa toto imehnõ amoreparyme pata tõ poro, tosaka xine, Jerusarẽ pona. 26 Morarame Ritonõpo nenyokyhpyry kapu ae tõturuse Firipe a, 27 Mame Firipe toytose moro ae. Moroto orutua tonese eya Etiopiapono. Mokyro Kãtase mõkomory esẽ kynexine. Kãtase Etiopiapõkõ esẽ kynexine. Mokyro ipoetory ytõko ropa kynexine Jerusarẽ poe Ritonõpo omiry poko tãtamorepaxĩpo. Ritonõpo omipona toehtohme toytose ynororo Jerusarẽ pona."
28 Morarame Ritonõpo omiry sekeremaryme ytõko ropa kynexine kahosa ae, Izaja nymerohpyry sekeremaryme."
29 Morarame Firipe taropose Ritonõpo zuzenu a, 30 Tururume toytose Firipe kahosa aka. Morarame Izaja nymerohpyry sekeremary totase eya. 31 —Arypyra, onenetupuhpyra reahse. Tamorepane ke jahtao enetuputyry. Otyriko. Ymaro eropa, tykase ynororo Firipe a."
32 Ynara Ritonõpo omiry sekeremãko kynexine, “Mokyro tarose kaneru samo, etapatohme. Kaneru mũkuru tuhpoty sahkaryhtao oty kara. Mokyro sã oty kara toehse ynororo tyyryhmaryhtao. 33 Mokyro tutuarimanohpose toto a. Pohnomo a tyhtomase. Tumũkue pyra ro ahtao taorihmapose eya xine,” 34 Morarame Etiopiapõ tõturupose Firipe a, 35 Mame Firipe tõturuse imaro Ritonõpo omiry poko, inysekeremahpyry poko. Kure turuse eya Jezu poko."
36 Morarame toytorykohtao tuna pona toeporehkase toto. 37 —Arypyra, Jezu enetuputyryhtao oya oesẽme oẽpurihkãko ase, tykase Firipe eya. 38 Mame kahosa totypohkapose eya. Toytose toto nakuaka, Firipe maro. Mokyro Etiopiapõ tõpurihkase eya Jezu omi poe."
39 Morarame towõse ropa nakuae toto ahtao, Firipe tarose ropa Ritonõpo zuzenu a. Onenepyra ropa toehse Etiopiapono. Mame toytoryme ropa tãtãkyemase ynororo."
40 Morarame Firipe tonese ropa imehnomo a rokene, Azotu po ahtao. Mame imeimepỹ pata tõ poro toytoryhtao Ritonõpo omiry poko tõturuse ynororo morotõkõ netaryme, Sezarea pona toytoryme. 1 Morarame Jezu poetory tõ zehno ro Sauru kynexine. Toto ryhmary se ro kynexine. Toto etapary se roropa toehse ynororo."
2 Naeroro Ritonõpo maro oturuketõ tuisary a toytose ynororo pape meropose. Pape arory se kynexine Tamaxikupõkõ neneryme toto atamorepatoh tao. Moro pape se kynexine Jezu poetory tõ moero ahtao enehtohme ropa tyya, tymyhse, Jerusarẽ pona, orutua komo, nohpo tomo, enara. 3 Yrome aytory rohtao, moe hkopyra Tamaxiku toehse ahtao, mõtoino rokẽ etonie saereh tykase itamurume, kaino kapu ae."
4 Nono pona toepukase ynororo. Omi totase roropa eya. Ynara tykase, 5 —Onoky hma? tykase Sauru tõserehse toexiryke. 6 Owõko ropa hkoty. Ytokose pata pona. Morotona toytose awahtao ypoetory enyohnõko ase oenese. Jomiry ekarõko oya mana, tykase Jezu Sauru a. 7 Morarame Sauru marõkõ mynyhme toehse. Omi totase eya xine repe. Yrome oturukety onenepyra toh kynexine."
8 Mame Sauru towõse ropa. Yrome pĩpokah tykase ropa tahtao onetopyra toehse. Emary poko rokẽ tarose imehnomo a Tamaxiku pona."
9 Morarame moroto oseruao tõmehse ynororo enutara ro. Otuhpyra roropa kynexine, tuna onẽpyra, enara."
10 Mame Jezu poetory moroto kynexine Tamaxiku po, esety Anania. Mokyro a tõsenepose Jezu aosenety. Ynara tykase sã ynororo, 11 —Ytokose Topohmã ae Juta tapyĩ taka. Moroto awahtao Sauru ekaropoko Tasupono."
12 Mokyro mã Ritonõpo maro oturũko. Oenẽko roropa mana tõsenety. Oytory enẽko oemary rise epona aosenuhmatohme ropa, tykase sã Jezu eya. 13 Yrome Anania a tozuhse, 14 Tarona roropa tonehpose ynororo Ritonõpo maro oturukety a opoetory tõ myhtohme, tykase Anania. 15 Yrome Jezu ynara tykase sã eya, 16 Sauru osanumãko toh mana itamurume jomiry poko tamoreparykohtao, jomipona aexiryke. Moro ekarõko ase eya, tykase. 17 Morarame Anania toytose Juta tapyĩ taka, Sauru enese. Epona tomary tyrise eya. 18 Axĩ toepukase kana puhturu panõ enuru ae. Moro esahpyo kure ropa toehse ynororo. Tõsenuhmase ropa. Morarame tõpurihkase ynororo rahkene."
19 Mame tõtuhxĩpo tyjamihtase ropa ynororo. 20 Morarame juteu tõ oturutoh taka toytose ynororo morotaõkõ amorepase Jezu poko. 21 Mame Sauru etaryke tyya xine toemynyhmase toto. 22 Mame orẽpyra tõturuse ynororo Jezu Kyrixtu poko, 23 Morarame tuhke tynyhse ahtao juteu tõ tõturuse Sauru poko, 24 Yrome Sauru tuaro. Totapary se exiketõ poko tuaro ynororo. Osema apuru pũto eraximãko toh kynexine, kokoro rokene, koko, saereme, enara, Sauru tũtary eraximãko, apoitohme tyya xine repe."
25 Morara exiryke Jezu poetory tomo a tarose ynororo koko. Tonyhtose eya xine ruto ao, pata apuru poe. 26 Morarame Jerusarẽ pona Sauru toytose ropa ahtao tõtururu se ynororo Jezu poetory tõ maro. Yrome zuno toh kynexine. 27 Mame Sauru tarose Panape a, Peturu tomo a ekarotohme. 28 Mame Jezu poetory tõ maro Sauru toytose Jerusarẽ poro."
29 Orẽpyra tõturuse ynororo Jezu poko mokaro a, kyreku omiryae exiketomo a. Yrome Sauru zehno toh kynexine. Etapary se toehse toto."
30 Yrome moro etaryke tyya xine Sauru arone toto Jezu poetory tomo Sezarea pona, aropotohme Tasu pona. 31 Morarame Jezu poetory tõ onyryhmara toehse imehnõ mana, Jutea po, Karirea po, Samaria po, enara. Eanokõ jamihme toehse ropa Ritonõpo omiry etaryke tyya xine. Tomãse roropa toto. Tuhke toehse toto. Ritonõpo zuzenu ke tãkye toehse toto. 32 Morarame Peturu toytose Jezu omipona aehtyã pata punero. Rita pona toytose roropa ynororo."
33 Moroto pakaihkapỹ tonese eya, esety Eneja. Mokyro ytoytopyra roropa kynexine. 8me ikonopory taropose eya tohrame rokene."
34 Morarame Peturu tõturuse eya, 35 Morarame mokyro kurãkary ropa enexĩpo tyya xine, Jezu poetoryme toehse toto, Ritapõkomo. Morararo Saronapõkõ roropa Jezu poetoryme toehse toto. 36 Morarame Jope po Jezu poetory kynexine roropa, nohpo, esety Tapita, esety akorõ Toaka. Mokyro kure kynexine. Tymõkomokãkara poko enupunakety kynexine."
37 Mame takuruhtase ynororo. Toorihse rahkene. Mame aorikyhpyry ekepyry typyse eya xine ahtao otuato tapona tyrise. Zara taka tarose eya xine."
38 Morarame Rita pona Peturu oehtopõpyry waro Jopepõkõ kynexine oseponaro moro pata tõ exiryke. Mame asakoro tymarõkõ taropose Jezu poetory tomo a, Rita pona, Peturu poko, axĩ aehtohme."
39 Mame Peturu toytose toto maro Jope pona. Zara taka tarose ynororo toto a. Moro tao pytỹpo tõ kynexine xitãko. Tupõkõ tonepose toto a Peturu a, Toaka nyxixĩtyãmo, orihpyra ro ahtao. 40 —Ytotoko ropa sero tae mõ taka, tykase Peturu pytỹpo tomo a. Mame tosekumuru po typorohse ynororo tõturutohme Ritonõpo a. Okepy ẽpataka toeramase Peturu. Ynara tykase ynororo, 41 Mame tomary tapoipose mokyro a tanỹtohme ropa. Morarame Jezu poetory tõ tykohmase Peturu a pytỹpo tõ maro, aẽsemãse ropa enetohme."
42 Morarame aẽsemãtopõpyry ropa poko tokãtose toto morotõkomo a emero pata tõ po. Mame tuhke Jezu omipona toehse toto."
43 Moroto Peturu okynã kynexine Jope po, Ximão tapyĩ tao, okyno pihpyry poko erohkety tapyĩ tao. 1 Morarame Romano kynexine Sezarea po, esety Koneriu. Soutatu esẽ kynexine ynororo. 100me ipoetory tõ kynexine, soutatu tomo. Itariapõkõme toto esety."
2 Mokyro Ritonõpo waro exikety kynexine. Aomipona roropa kynexine tytapyĩtaõkõ maro. Tuhke tytinerũ tokarose eya juteu tomo a, tymõkomokãkara a. Kokoro rokẽ Ritonõpo maro tõturuse ynororo."
3 Morarame Koneriu a Ritonõpo nenyokyhpyry tonese tõsenety, xixi tywykahme ahtao. Morarame ynara tykase sã ynororo eya, 4 —Otara myka? tykase Koneriu Ritonõpo nenyokyhpyry a, tõserehse. 5 Wenikehpyra ynororo kure oexiry poko. Naeroro opoetory aropoko Jope pona Ximão enehtohme xiaro. Esety akorõ Peturu."
6 Tosetyae exikety maro reh mahna, okyno pihpyry rine mahro. Itapyĩ mã tuna ehpio. Ãmorepãko mã mokyro Ritonõpo omiry poko zuaro oehtohme, tykase Ritonõpo nenyokyhpyry Koneriu a."
7 Morarame tymaro auturuhpyry toytose ropa ahtao, tynamoto tonehpose tyya, oseruao soutatu maro, toto a tõturutohme."
8 Mame tõsenehtopõpyry poko toto zuruxĩpo, tonyohse toto Jope pona. 9 Yrokokoro Koneriu poetory moe pyra Jope poko toehse toto ahtao, Peturu tõnuhse tapyi mypatarãnaka, tõturutohme Ritonõpo a, tãxiahtao toehse ahtao."
10 Morarame Peturu tomitapãse. Tõtukuru se repe. Yrome tõsẽ atahnopyra ro ahtao tõsenehse ynororo Ritonõpo poko."
11 Kapu atapiakary tonese eya. Otuato konõto panõ tyhtose eary poko Peturu myhtokoxi."
12 Moro tapo onokyro panõ tonese eya, nono po ro ytoketomo, torõ tõ roropa."
13 Morarame ynara tykase Ritonõpo, 14 —Onetapara ase. Moinoro ase tõsẽ rypyry onõpyra ypoetoae ro, tykase Peturu eya. 15 Morarame sekere tykazomose inetaryme, 16 Mame tõnuhse ropa otuato panono. Morarame tyhtozomose osemazuhme ayhtohpyry saaro. Mame tõnuhse ropa rahkene, jũme, kapu aka. 17 Morarame Peturu toepohnohse tynenehpyry poko. Aemynyhmary rohtao Koneriu nenyohtyã toeporehkase toto. 18 —Taroh Ximão Peturu nahe? tykase toto tõturupose. 19 Morarame toepohnopyryhtao ro Ritonõpo zuzenu omiry totase Peturu a, 20 Oyhtoko. Enaromyra exiko. Toto maro ytokose. Ynenehpotyã mokaro, tykase Ritonõpo zuzenu eya."
21 Morara kary etaryke tyya Peturu tyhtose ropa zara tae Koneriu nenyohtyã omikase. 22 Morarame tõturuse toh eya. Ynara tykase toto, 23 —Omõtoko tapyi taka, tykase Peturu eya xine. Mame moro tao tynyhse toto. 24 Sã aeporehkatohkomo Sezarea pona. Moroto Koneriu kynexine toto eraximãko, tyekyry tõ maro, tope tõ maro, Peturu otururu etatohme."
25 Morarame Peturu omomyryhtao tapyi taka, Koneriu tooehse aomikase. Tosekumuru po typorohse ynororo Peturu ẽpataka. 26 Yrome Peturu a tanỹse ropa ynororo. 27 Morarame tõtururukõme Koneriu maro tomõse ynororo tapyi taka. Tuhke ahno tonese eya moro tao."
28 Mame tõturuse ynororo eya xine. Ynara tykase, 29 Morara exiryke tykohmase jahtao oya xine kure rokẽ ezukuase anaropotyamo. Oehno oturuse oya xine. Oty katohme kuenehpoase tarohna? tykase Peturu, tõturupose. 30 Morarame Koneriu a tozuhse, 31 Ynara nase sã ya, “Koneriu, õtururu totase mã Ritonõpo a. Tymõkomokãkara pyno oexiry roropa tonese eya mana. Wenikehpyra ynororo kure oexiry poko."
32 Naeroro opoetory aropoko Jope pona Ximão enehtohme xiaro. Esety akorõ Peturu. Tosety ae exikety tapyĩ tao mana, okyno pihpyry rine tapyĩ tao. Tuna ehpio mã itapyĩkomo. Tooehse ynororo ahtao oturũko oya xine mana,” nase Ritonõpo nenyokyhpyry ya."
33 Morara kary etaryke ya ypoetory tõ aropoase axĩ oehtohme. Tãkye ase tooehse oexiryke. Seromaroro taro ynanase Ritonõpo poko. Õtururu etase moxiã noehno, tykase Koneriu eya. 34 Morarame Peturu tõturuse eya xine. Ynara tykase, 35 —Emero tõmipona exiketõ kure Ritonõpo a mana, ajoajohpe pyra toto exiryke, juteu tomo, juteutõkara, enara, tykase Peturu."
36 —Ritonõpo a Izyraeu tõ tamorepapose urutõkomo a, Jezu Kyrixtu waro toto ehtohme, zehzehno pyra toto ehtohme. Emero Kuesẽkõme Jezu Kyrixtu mana. Moro waro matose."
37 Kuesẽkõme aexiry poko João tõturuse ahno ẽpurihkaryhtao tyya. Morotoino Jezu poko tutuarõtase toto Karireapõkomo. Juteapõkõ roropa tutuarõtase toto. Zuaro matose."
38 Seromaroro amarokõ roropa Jezu waro exĩko matose, tykase Peturu eya xine. —Ritonõpo a Tuzenu tokarose eya emero zuaro ehtohme. Morarame toytoytose ynororo. Ahno poko toenupunase. Joroko nyryhmatyã tukurãkase ropa eya, kurãkõkara roropa, Ritonõpo imaro exiryke."
39 Jezu waro ynanase, imaro toytose yna exiryke yna patary poro, Jerusarẽ poro, enara. Toxixihmase ynororo juteu tomo a wewe pokona, aorihtohme. 40 —Yrome Ritonõpo a tõsemãkase ropa oseruao tõmehse ahtao. Mame tõsenepose ropa ynororo."
41 Emero pyra, tunutuarõtanohtyamo a rokẽ tõsenepose ynororo, yna a rokene, tykase Peturu."
42 —Ynanotukuase imaro tõsemãse ropa ynororo ahtao. Mame yna enyokyase ãmorepatohkõme typoko, tykase Peturu. —Imeĩpo typoetory tõ apiakase oehnõko ropa mana iirypyrymãkõ aropotohme apotoimo htaka. Aorihtyã roropa apiakase oehnõko mana Ritonõpo omi poe. Moro poko ourutohkõme yna enehpoase Jezu xiaro."
43 Mokyro poko tymerose Ritonõpo poe urutõkomo a. Enetuputyryhtao oya xine oorypyrykõ korokãko mana, tykase Peturu eya xine. 44 Peturu a toto zururuhtao ro Ritonõpo zuzenu tyhtose. Tõmiry etananõ aka tomõse."
45 Moroto juteu tõ kynexine roropa Peturu marõkomo. 46 Toto aka Ritonõpo zuzenu omomyry tonetupuhse eya xine, imeimehnõ omiryae toto otururuke, “Imehxo Ritonõpo mana,” kary etaryke roropa tyya xine. Morarame Peturu tõturuse tymarõkomo a, 47 —Sẽpurihkatone toto tuna kuaka, kysã xine moxiã aka Ritonõpo zuzenu tomõse exiryke, tykase Peturu eya xine."
48 Morarame tõpurihkase toto eya xine Jezu poetoryme toehse toto exiryke. 1 Morarame, “Juteutõkara a Ritonõpo omiry tapoise mana,” kary totase Jezu poetory tomo a, Juteapõkomo a."
2 Morarame Jerusarẽ pona Peturu toytose ropa ahtao, imaro tõsezusezuhse toto oxime jekyry tomo, juteu tomo. 3 —Oty katoh juteutõkara maro mexiase? Oty katoh roropa imaro xine motukuase? tykase toto Peturu a. 4 Mame Peturu a turuse ropa toto emero. Kure turuse toto. Ynara tykase ynororo eya xine, 5 —Jope po exiase oturũko Ritonõpo maro. Morarame otuato panõ enease josenety. Nyhtoase sã kapu ae yneneryme. Mame typorohse ymyhtokoxi."
6 Moro ao onokyro panõ enease eeryhpo, kapau, pakira, mũpo, rere, okoi, torõ tõ panono, enara sã tonese ya."
7 Morarame omi etase, “Peturu, moxiã etapako õtyme,” nase sã ya."
8 Yrome ezukuase, “Onetapara ase. Jotỹtory tõ moxiaro. Moinoro ase toto onõpyra, ypoetoae ro,” ase eya."
9 Yrome jezukuase ropa, “Õty ynekarohpyry poko, ‘Jotỹtory tõ moxiaro,’ kara exiko,” nase ropa ya."
10 Morarame nonukuase ropa sã repe, otuato panono. Morarame nyhtoase ropa samo osemazuhme ayhtohpyry panono. Oseruao nyhtoase ropa sã moro. Morarame nonukuase ropa rahkene jũme kapu aka."
11 Morarame ahno neporehkase, oseruao, morotona ytapyĩ taka, Sezarea poe Koneriu nenyohtyamo."
12 Morarame ynara tykase Ritonõpo zuzenu ya, “Moxiã maro ytoko. Enaromyra exiko,” nase ya. Morara exiryke toto maro ytoase rahkene. Moxiã roropa wekyry aroase ymaro 6me Jopepõkomo Koneriu tapyĩ taka."
13 Morarame tytapyĩ tao noturuase yna a. Ynara tykase ynororo, “Taro Ritonõpo nenyokyhpyry nosenepoase ya. Ynara tykase ynororo ya, ‘Opoetory aropoko Jope pona, Ximão enehtohme. Esety akorõ Peturu."
14 Mokyro oturũko oya xine mana oorypyrykõ korokary poko Ritonõpo a opynanohtohkõme,’ nase Ritonõpo nenyokyhpyry ya,” nase Koneriu ya, tykase Peturu eya xine."
15 —Morarame jotururuhtao ro eya xine Ritonõpo zuzenu tyhtose. Tomõse toto kurohtaka kukurohtaka xine aomõtopõpyry saaro."
16 Morarame Jezu a yna zurutopõpyry enetuputyase ropa, ynara katopõpyry eya, “João a imehnõ tõpurihkasẽpo rokẽ mana. Yrome ywy Ritonõpo zuzenu ekaroneme exĩko ase oya xine,” katopõpyry Jezu a yna a."
17 Juteutõkara a roropa Tuzenu tokarose Ritonõpo a, kyya xine Tuzenu ekarotopõpyry saaro. Morara exiryke zae se rokẽ exiase Ritonõpo a, tykase Peturu eya xine. 18 Morara kary etaryke tyya xine sekere tykakehse toto. Kure rokẽ tõturuse ropa toto Ritonõpo poko. Ynara tykase toto, 19 Morarame Exitewão totapase ahtao Jezu poetory tõ atapiaka toepase toto totaparykõke. Mame Ritonõpo omiry ekaroryme toytose toto. Penixia pona toytose toto, Xipere pona, Ãtiokia pona, enara. Tyekyry tomo a rokẽ Ritonõpo omiry tokarose eya xine."
20 Mame imehnõ Jezu poetory tõ kynexine Xiperepõkomo, Xirenepõkõ roropa. Tosae xine toytose toto Ãtiokia pona. Moroto tõturuse toto juteutõkara a Ritonõpo omiry kurã poko Jezu Kyrixtu poko."
21 Morarame Ritonõpo zuzenu toto jamihtanohnõko kynexine imehnõ zururuhtao. Tyyrypyrykõ turumekase eya xine Jezu omipona toehtohkõme. 22 Morarame, “Tuhke Jezu poetoryme toehse,” kary totase Jezu poetory tomo a, Jerusarẽpõkomo a. Naeroro Panape taropose eya xine Ãtiokia pona."
23 Mame toeporehkase tahtao tãkye toehse ynororo mokaro eneryke tyya kure rokẽ tyrise toto exiryke Ritonõpo a. Morarame tõturuse imaro xine ynororo, 24 Panape kurã kynexine, Ritonõpo zuzenu nae. Orẽpyra aomipona roropa kynexine. Naeroro tuhke morotõkõ Jezu poetoryme toehse. 25 Morarame Panape toytose Tasu pona, Sauru enehse."
26 Takorehmaneme tonehse eya Ãtiokia pona. Morarame moroto toiro tyeimãse ynaroro morotõkõ amorepary poko. Mame moroto Ãtiokia po Jezu poetory tõ Kyrixtujaname tosehpase osemazuhme morotõkomo a. 27 Morarame Ritonõpo omi poe urutõkõ toytose Jerusarẽ poe Ãtiokia pona."
28 Tõximõse toto ahtao, Akapu towõse oturuse. Ynara tykase ynororo eya xine Ritonõpo zuzenu poe, 29 Morarame Jezu poetory tomo a tytinerũkõ taropose tope tomo a, Juteapõkomo a, toto a tynapyrykõ epekahtohme."
30 Mame Ãtiokiapõkomo a roropa tytinerũkõ taropose, nae toexirykõke. Panape tõ taropose eya xine tineru aronanõme, Ritonõpo poko urutõkomo a ekarotohme Jutea po. Mame Panape tõ toytose Sauru maro. 1 Morarame Erote juteu tõ tuisary kynexine. Jezu poetory tõ zehno toehse ynororo. Tyyryhmase toto eya."
2 Tiaku tuhkase eya, João rui."
3 Mame juteu tõ tãkye toehse. Moro eneryke tyya Peturu roropa tapoipose eya Paxikoae, wyi pipahmã ohtohae."
4 Morarame Peturu apoixĩpo ãpuruhpyry taka tarose eya. Soutatu tõ tyrise roropa eya Peturu eraximaneme. 16me soutatu tõ tyrise eya morotona. Peturu arory se kynexine otuhtoh konõto tõtyhkase ahtao, ãpuruhpyry tae, imoihmãkomo a enepotohme repe."
5 Moroto Peturu kynexine tapuruse ãpuruhpyry tao. Mame orẽpyra Jezu poetory tõ tõturuse Ritonõpo a, Peturu tũtatohme ropa. 6 Morarame Peturu enehpory se ropa Erote toehse. 7 Morarame Peturu tuaro pyra ahtao Ritonõpo nenyokyhpyry toytose eya. Mõtoino rokẽ saereh tykase ãpuruhpyry tao. Peturu tõpakase eya. Tymotatemuhmase eya. 8 —Omety eary imyhzomoko. Asãtajã roropa amuruko, tykase ynororo Peturu a. Mame tõtupohtose ropa ynororo rahkene. —Ymaro eropa, tykase ynororo eya. 9 Morarame tutũtase ropa Peturu Ritonõpo nenyokyhpyry maro. Yrome tuaro pyra rokẽ kynexine. Tuamekaro rokene."
10 Morarame soutatu tõ kuroko toytose tahtao xine tapyi apuru myhtokoxi toytose, kurimene konõto myhtokoxi, pata pona toytotohkõme. Morarame moro tamoreme tãtapuruhmakase, itũtatohkõme ropa. Mame toytose toto osema atapiakatoh pona. Moroto Peturu turumekase Ritonõpo nenyokyhpyry a. 11 Morarame Peturu tutuarõtase ropa, 12 Morarame toepohnohse tahtao, Peturu toytose Maria tapyĩ taka, João ẽ tapyĩ taka. João esety akorõ Maku. Moro tao tuhke ahno oturũko toh kynexine Ritonõpo maro."
13 Morarame Peturu tomary ke tahtah tykase ahtao oryximã tooehse tapyi pota taka Peturu enese. Mokyro esety Rote kynexine."
14 Mame Peturu omiry totase eya repe. Yrome tapyi anapuruhmakara aporo, tãkye toehse toexiryke. Toeramase ropa rokẽ aporo imehnõ zuruse, 15 —Ajohpe, tykase toh repe. 16 Yrome Peturu tahtah tykase ropa. Morotoino tapyi totapuruhmakase tyya xine ahtao, tonese eya xine. 17 —Mynyhme ehtoko, tykase Peturu eya xine. Mame turuse toto eya tutũtanohpotopõpyry ropa poko Ritonõpo a. Morarame morotaõkõ tonyohse Peturu a Tiaku tõ zuruse tutũtatopõpyry ropa poko. Mame Peturu toytose imepỹ pona. 18 Morarame tõmehse ahtao torẽtyke soutatu tõ toehse, zuaro pyra toexirykõke. 19 Peturu tupipose Erote a repe. Yrome onenepyra ropa tokurehse toto. Morara exiryke Erote a Peturu tokaropose soutatu tomo a repe. Mame onekaropyra tokurehse toto ahtao totapapose toh emero Erote a, Peturu eraximahpõkomo. 20 Morarame Xitõpõkõ poko tyekĩtapãse Erote kynexine, Tiropõkõ poko roropa. Morara exiryke tỹkyryry taropokehse eya Xitõpõkomo a, Tiropõkomo a, enara. Morarame topeme Paraxitu tyrise toto a, Erote tapyĩ esemy. Mame ynara tykase toto eya, 21 Morarame imoihmãkõ tãtãnonohse Erote otururu etase. Mame tupõ kurã amuruxĩpo tapõ pona typorohse ynororo tõturutohme mokaro netaryme. Tõturuse rahkene."
22 Mame aomiry etaryke tyya xine tõmitase toto opore, 23 Morarame mokaro omiry etaryke tyya Erote zehno toehse Ritonõpo. “Arypyra ase Ritonõpo rokẽ imehxo mana,” kara exiryke. Naeroro Erote totapase rahkẽ Ritonõpo nenyokyhpyry a. Moromoro a tuhmokapose. Toorihse. 24 Morarame Ritonõpo omiry tokãtose itamurumehxo. Tuhkãkõ aomipona toehse. 25 Morotoino tineru tokamokehse tyya xine ahtao toytose ropa toto Jerusarẽ poe tosaka xine, Panape tomo Sauru maro. João roropa tymaro xine tarose morotoino. Esety akorõ Maku kynexine. 1 Mame moroto Ãtiokia po Jezu poetory tõ maro Ritonõpo omiry poko urutõkõ kynexine, amorepatõkomo. Mokaro esety Panape, Ximeão Xinukutumano, Ruxiu, Manaẽ, Sauru, enara toh kynexine moroto. Ruxiu Xirenepõ kynexine. Manaẽ Erote akorõmane kynexine roropa."
2 Morarame oximõme toehse toto. Otuhpyra toh kynexine Ritonõpo maro tõtururukõke. Morarame Ritonõpo zuzenu tõturuse eya xine. Ynara tykase, 3 Morarame tõtururukohtao ro Ritonõpo maro tomarykõ tyrise Sauru tõ zuhpokoxi, Panape maro, kure Ritonõpo maro toto ytotohme. 4 Morarame Ritonõpo zuzenu a tonyohse tahtao xine, toytose toto Sereuxia pona. Morotoino toytose toto Xipere ahmõtary pona."
5 Morotoino toytose toto owõse Saramina pona. Moroto Ritonõpo omiry poko tõturuse toto juteu tõ atamorepatoh tao. João Maku roropa imaro xine toytose, toto akorehmaneme imehnõ amorepary poko. 6 Morarame moro ahmõta poro toytose toto, Papo pona. Moroto pyaxi tonese eya xine, Papo po. Juteu kynexine esety Pajezu. Mokyro popyra sã amorepatõ kynexine ajohpe rokene. “Ritonõpo omiry waro ase,” kane ynororo ajohpano."
7 Mokyro ahmõta esẽ epeme kynexine, Sexiu Pauru epeme. Mokyro ahmõta esẽ tuaro kuhsehxo kynexine. Panape tõ tonehpose tyya, Sauru maro, Ritonõpo omiry etary se toexiryke."
8 Yrome typanaikase tõmiry ke pyaxi a Ritonõpo omiry onetara aehtohme. Mokyro pyaxi esety akorõ Erima."
9 Mame Sauru Ritonõpo zuzenu nae kynexine. Sauru esety akorõ Pauru. Mame mokyro pyaxi tonese eya akye pyra. 10 —Oty katoh onekunohto mano? Joroko mũkurume mase. Emero kurãkõ zehno mase. Popyra oexiry se rokẽ mase. Oty katoh, “Ritonõpo omiry popyra,” kakehpyra mahno?"
11 Seromaroro awãnohnõko Ritonõpo mana. Oenukehkapõko mana jũme pyra repe, saereme osenuhmara oehtohme, tykase Sauru eya. 12 Morarame mokyro aenukepyhpyry eneryke tyya tosẽme Ritonõpo tonetupuhse eya, ahmõta esemy a. 13 Morotoino Pauru tõ toytose wapu ae Papo poe Peje pona, Pãpiria pona, enara. Moroto João Maku a toytotozõpyã turumekase. Jerusarẽ pona toeramase ropa ynororo."
14 Yrome Pauru tõ toytose Peje poe Ãtiokia pona, Pizitiapõ pona. Morarame juteu tõ atamorepatoh taka toytose toto oserematohae. Typorohse toto."
15 Morarame Moeze nymerohpyry tysekeremase morotõkomo a. Urutõkõ nymerohpyry roropa tysekeremase eya xine. Morarame Pauru tõ tykohmase morotõkõ amorepananomo a. Ynara tykase toto Pauru a, 16 Morarame Pauru towõse xikihme. Tõsemahxirarahmase ynororo tõturutohme toto netaryme. Ynara tykase ynororo, 17 Izyraeu tõ sytatose. Kuesẽkõme Ritonõpo mana. Eya kytamurukõ tymenekase typoetoryme. Toenupunase ynororo kytamurukõ poko imehnõ patao toto ahtao, katonõme Ejitu po toto ahtao, tykase Pauru eya xine. —Morarame Ejitu poe tonehpose toto Ritonõpo a tyjamitunuru enepotohme eya xine."
18 40me ikonopory taropose kytamurukomo a Ritonõpo kerekeremary poko ona po, ahno esao pyra, tykase Pauru eya xine. —Mame tõseanahtose rokẽ ynororo tykerekeremary poko kytamurukomo a."
19 Morarame tuhke pata tamurupõkõ typoremãkapose Ritonõpo a. 7me pata tamuru kynexine Kanaã po. Morarame toto patahpyry tapiakase kytamurukomo a tosarykõme. 20 —Morarame terekatu tõ tokarose Ritonõpo a kytamurukõ tuisaryme. Tuhke ikonopory taropose eya xine 450me, Samueu enurutãne rokene."
21 Morarame imepỹ tutuisarykõ konõto se toto exiryke, Sauru tokarose Ritonõpo a toto tuisaryme. Kixi mũkuru mokyro, Pẽxamĩ pary. (Mokyro tuisame kynexine okynano. 40me ikonopory taropose eya.)"
22 Morotoino mokyro tymyakãmase Ritonõpo a Tawi ke. Ynara tykase Ritonõpo Tawi poko, “Tawi kure mana, Jese mũkuru. Yzamaro mana jomipona exiryke,” tykase Ritonõpo Tawi poko. Mame ynara tykase roropa ynororo Tawi a,"
23 “Izyraeu tõ poko enupunaketyme apary rĩko ase. Iirypyrykõ poe toto anỹneme,” tykase Ritonõpo Tawi a. Morotoino Tawi paryme Jezu tonuruse rahkene. Izyraeu tõ pynanohneme tyrise ynororo rahkene tõmihpyryae ro."
24 Yrome Jezu oehsasaka ahtao, João ahno ẽpurihkane osemazuhme tooehse Izyraeu tõ zuruse, “Oorypyrykõ irumekatoko Ritonõpo omipona oehtohkõme. Oorypyrykõ rumekary se awahtao xine oẽpurihkatorỹko ase,” tykase João eya xine."
25 Morarame tõturukepyry aka ynara tykase ynororo eya xine, “Ritonõpo mũkurume jekarõko matohu? Ynoro kara ase. Okomino oehnõko mã oneraximarykomo, Ritonõpo mũkuru nymyry, Kuesẽkõ kurano. Imyhtokoxi typorohse jahtao ihxitapãnõko ase tuisa konõtome exiryke, Kuesẽkõme exiryke,” tykase João eya xine, tykase Pauru eya xine. 26 —Wekyry tomo, Aparão pakomo, oya xine mã Ritonõpo a tõmiry tonehpose, opynanopyrykõ se toexiry poko. Oya xine rokẽ pyra imehnomo a roropa tõmipona exiketomo a tõmiry tonehpose, tykase Pauru toto a."
27 —Yrome Jerusarẽpõkõ Jezu onenetupuhpyra. Tosẽkõ onenetupuhpyra toto Ritonõpo omiry waro pyra toexirykõke. Oserematohae rokẽ Ritonõpo omiry sekeremãko toh repe. Yrome Jezu exixihmary se toehse toto. Tosẽkõme pyra tokarose eya xine. Moro poko Ritonõpo poe urutõkomo a tymerose Jezu orihmapory poko. Yrome onenetupuhpyra toto."
28 Kure Jezu exiry waro toh kynexine repe. Yrome tõturuse toto Pirato maro, “Jezu exixihmapoko ajohpãme samo,” tykase toto."
29 Morarame Ritonõpo nekarohpyryae ro toxixihmase Jezu eya xine. Morotoino ekepyry touse ropa wewe pokoino, zonẽtohme topu aka."
30 Yrome Ritonõpo a tõsemãkase ropa ynororo."
31 Tuhke tõmehse Jezu tõsenepory poko tymaro aytotyamo a Jerusarẽ pona Karirea poe. Mame imehnõ tutuarõtanohse roropa mokaro a Jezu poko. 32 —Mokaro saaro omi kurã poko ourutorỹko ynanase ipoko, aẽsemãtopõpyry ropa poko."
33 Ritonõpo nekarohpyryae ro kytamurukomo a, Jezu ẽsemãse ropa tonepose yna a, tykase Pauru morotõkomo a. —Ynara Saumo poko tymerose Tawi a pake Ritonõpo omiryme, “Umũkuru nymyry mase. Seroae omyme exino,” 34 —Ynara mã tymerose ropa Ritonõpo omiryme Jezu ẽsemãkary ropa poko orihzomopyra aehtohme, “‘Apary rĩko ase tuisame,’ katopõpyryae ro Tawi a, 35 Imepỹ Saumo poko Tawi ynara tykase, “Omũkuru ekepyry onymotanohpopyra mase,” 36 —Tawi orihpyra ro tahtao Ritonõpo omipona kynexine. Toorihse ahtao ekepyry tonẽse. Ẽsemãpyra ropa tokurehse. Ekepyry tymotase."
37 Yrome Jezu tõsemãkase ropa Jumy a. Ekepyry motara tokurehse."
38 Wekyry tomo, etatoko ke jotururu. Jezu rokẽ oorypyrykõ korokapõko mã Tumy a, emero."
39 Jezu enetuputyryhtao oya xine oesẽkõme okurãkatorỹko Ritonõpo mana. Oorypyrykõ korokãko mana. Moeze nymerohpyry omipona kukuruhtao oya xine oorypyrykõ onykorokara mana."
40 Pake Ritonõpo omipona pyra exiketõ toorihse. Naeroro tomeseke ehtoko mokaro sã pyra oehtohkõme. Toto poko ynara tymerose pake Ritonõpo omiry ekaronanomo a, 41 “Enetoko ke Ritonõpo kerekeremary se exiketomo. Emynyhmatoko. Orihtoko roropa. Yjamitunuru enepõko ase oya xine. Yrome onenetupuhpyra matose. Yrome onenetupuhpyra matose,” 42 Morarame tutũtase ropa ahtao oturutoh tae toahmase ynororo eya xine zomory auturutohme ropa, 43 Mame aytorykõ ropahtao, Pauru tõ tokahmase jekyry tomo a, imehnomo a roropa juteu tõme aehtyamo a. Mokaro turuse Pauru tomo a Panape maro, jũme Ritonõpo omipona toto ehtohme. Tãkye tyripose toto eya xine. 44 Morarame imepỹ oserematohae moro patapõkõ emero tõximõse toto Ritonõpo omiry etase."
45 Mokaro oepyry eneryke tyya xine Pauru zumoxike juteu tõ toehse. Tykerekeremase ynororo eya xine, typoihtose roropa eya xine imoihmãkõ zururuke eya Ritonõpo poko. 46 Mame Pauru orẽpyra toehse Panape maro. Ynara tykase ynororo juteu tomo a, 47 —Ritonõpo yna enehpoase tarona moxiaro amorepase. Ynara nase ynororo yna a, “Aaropotorỹko ase moinõkõ pataka juteutõkara kurãkaneme oehtohkõme ypoetoryme toto ehtohme,” 48 Morara kary etaryke tyya xine tãkye toehse toto, juteutõkara. 49 Mame Ritonõpo omiry tokãtose toto a emero pata tõ poro."
50 Yrome Pauru tykerekeremase juteu tomo a typatakã pyxiã netaryme. Morara exiryke typatakamo a Pauru tõ tonyohse ropa moro pata poe Panape maro jetũ ke."
51 Mame tupupurukõ tysasakase eya xine toytotohkõme ropa, Ritonõpo omiry se pyra morotõkõ exiryke. Mame toytose ropa toto Ikoniu pona."
52 Mame Jezu poetory tõ tãkye toehse Ãtiokiapõkomo Ritonõpo zuzenu tymaro xine exiryke. 1 Morarame morara toehse Ikoniu po roropa Ãtiokia po Pauru ehtopõpyry saaro. Pauru tõ toytose aporo juteu tõ atamorepatoh taka. Morotaõkõ tamorepase eya xine. Mame tuhke Jezu tonetupuhse eya xine tosẽkõme juteu tomo a, juteutõkara a, enara."
2 Yrome imehnõ Pauru tõ zehno toehse, turuse toexirykõke mokaro a juteu tomo a, Jezu onenetupuhpynomo a."
3 Mame Pauru tõ okynã kynexine Ikoniu po orẽpyra toto zurũko Jezu poko. Mame typoetory tõ tyjamihtanohse Jezu a kurãkõkara kurãkatohme eya xine. Tõmiry etananõ, “Ajohpe,” kara toto ehtohme."
4 Mame morotõkõ tãtapiakase osepune. Tuhke patapõkõ juteu tõ maro kynexine. Imehnõ roropa tuhke Pauru tõ maro kynexine, enara. 5 Morarame morohnome tooehse toto Pauru ryhmary se exiketomo, juteutõkara, juteu tomo, pata esamo, enara."
6 Yrome Pauru tõ tuaro kynexine. Toepase toto Rixityra pona, Terepe pona roropa Rikaoniapõ pona."
7 Mame morotõkõ Ritonõpo omiry poko tamorepase Pauru tomo a. 8 Morarame Rixityra po orutua kynexine. Moinoro tonurutopõpyry poero jaxiry ãtakamahpyry kynexine."
9 Mokyro a Pauru omiry totase kure."
10 Zae tonetupuhse eya rahkene. Mame Ritonõpo omiry enetuputyry eya eneryke tyya ynara tykase Pauru eya, 11 Mokyro ekurãkasẽ eneryke tyya xine tõturuse toto oxime tõmirykõae imoihmãkomo. Ynara tykase toto, 12 Morarame Panape tosehpase Jupiteme toto a. Pauru roropa tosehpase Mekuriome, ynororo rokẽ oturuketyme exiryke."
13 Morarame pyaxi tooehse Jupite pyaxiry. Pui tonehpose eya jahkatohme pata ehpikoxi tynekarorykõme Pauru tomo a repe. Otyro ekuru roropa tonehse eya xine ekarotohme Pauru tomo a. 14 Yrome moro eneryke tyya xine tururume toytose ynaroro toto htoko. Tupõkõ tyxihxihkase eya xine. Tõmitase ynaroro eya xine, 15 —Oty katoh pui zahkãko matou? Ahno rokẽ ynanase, ritõ kara. Ritonõpo omiry ekarose ynanoehno oya xine, oorypyrykõ rumekatohme oya xine, tykase Pauru tõ eya xine. —Ritonõpo omipona rokẽ oexirykõ se ynanase. Ritonõpo mokyro kapu rihpono, nono roropa, tuna roropa, kapuaõkõ roropa, nonopõkõ roropa, nakuaõkomo, enara. Emero tyrise Ritonõpo a, tykase Pauru eya xine."
16 —Pake Ritonõpo tõturuse tyya rokene seropõkõ poko emero porehme. Ynara tykase ynororo, “Ah tamoreme nexĩ toto,” tykase Ritonõpo."
17 Yrome tahxime kynosenepone samo. Tynyrihpyry kurã enepone roropa. Ynororo rokẽ konopo enehpõko mana kỹkyryrykõ ahtatohme, eperytatohme roropa. Kuohkõ ekarõko roropa mana tãkye kuehtohkõme kutuarõtatohkõme typoko, tykase Pauru Rixityrapõkomo a."
18 Morara karyke eya kuremỹme pui tõ onyahkara toh kynexine. 19 Morarame juteu tõ tooehse Ãtiokia poe Ikoniu poe roropa. Tuhkãkõ maro tãtaomihtose toto Pauru etapatohme. Mame topu ke totapase eya xine rahkene. Ekepyry tarose eya xine soororome pata ehpikoxi etapahpõkomo a. 20 Yrome topoe xikihxikihme Jezu poetory tõ ahtao, towõse ropa Pauru. Mame pata pona toytose ropa toto. Mame yrokokoro toytose ropa Pauru, Panape maro Terepe pona. 21 Morarame Ritonõpo omihpyry kurã tokarose moro patapõkomo a Terepepõkomo a. Turuse toto ahtao Pauru a Jezu poetoryme toehse toto tuhkãkomo. Moromeĩpo toto tamorepakehse tyya xine ahtao toytose ropa toto Rixityra pona. Morotoino toytose toto Ikoniu pona. Morotoino Ikoniu poe toytose ropa toto Ãtiokia pona, Pizitiapõ pona."
22 Moroto Jezu poetory tõ tyjamihtanohse ropa Pauru tomo a. Turuse roropa toto eya xine jũme Ritonõpo omipona toto ehtohme. 23 Morarame Jezu poetory tõ oximõtoh punero Ritonõpo omiry poko amorepatõkõ tymenekase Pauru tomo a. Mame tõturuse toto Ritonõpo maro. Tõtururukõke Ritonõpo maro otuhpyra toto, amotyryae rokẽ tõtuhse toto. 24 Morotoino Pizitia enatyry tymakuohse Pauru tomo a Panape maro. Etypohpyra toytose toto Pãpiria pona."
25 Morotoino Peje po Ritonõpo omiry tokarose ropa eya xine. Moromeĩpo Ataria nakuataka toytose toto."
26 Moroto tõtyrise toto wapu aka tosaka xine toytotohkõme ropa Ãtiokia pona, Xiriapõ pona. Moroto ro Pauru ahtao pake, Jezu poetory tõ tõturuse Ritonõpo a toto ewomatohme, aomiry poko imehnõ amorepase toto ytoryhtao. Morarame aomiry poko toto amorepakehxĩpo toeramase ropa toto. 27 Morarame tooehse ropa toto ahtao Jezu poetory tõ tãnonohpose toto, tõtururukõ etatohme eya xine, Ritonõpo zuzenu maro toerohtopõpyrykõ poko. 28 Morarame okynã toehse toto moroto Jezu poetory tõ maro. 1 Morarame imehnõ orutua kõ toytose Jutea poe Ãtiokia pona, Jezu poetory tõ amorepase Moeze namorepatopõpyry poko. Ynara tykase toto, 2 Morarame moro poko tõsezusezuhse Pauru tomo itamurume mokaro maro. Mame Pauru tõ taropose morotõkomo a Panape maro Jerusarẽ pona, Peturu tõ maro auturutohkõme imehnõ Jezu poetory tõ amorepananõ maro. 3 Morotoino Jezu poetory tomo a Ãtiokiapõkomo a Pauru tõ tonyohse. Mame toytose toto pata tõ poro, Penixiapõ pata poro, Samariapõ pata poro roropa, Jezu poetory tõ zuruse. Ynara tykase toto eya xine, 4 Morarame Jerusarẽ pona toeporehkase toto ahtao, taomikase toto, Peturu tomo a. Mame Peturu tõ turuse rahkene Ritonõpo zuzenu maro tynyrihpyrykõ poko emero."
5 Morarame parixeu tõ moroto kynexine, Jezu poetoryme aehtyamo. Pauru otururu etaryhtao tyya xine towõse xikihme toto oturuse. Mame ynara tykase toto, 6 Morara kary etaryke tyya xine tõximõse toto Peturu tõ maro, imehnõ Jezu poetory tõ amorepananõ maro, moro poko tõturutohkõme."
7 Morarame tõtururukohtao ro towõse Peturu xikihme tõturutohme ropa toto netaryme. Ynara tykase ynororo, 8 Ritonõpo emero kuosenetupuhtohkõ enẽko mana. Naeroro mokaro juteutõkara tonetuputyryke eya xine Tuzenu tokarose eya xine, kyya xine Tuzenu ekarotopõpyry saaro. Toenupunase toto poko kypoko xine toenupunatopõpyry saaro."
9 Emero oxisã Ritonõpo kuenetorỹko mana juteu tomo, juteutõkara, enara, tykase Peturu eya xine. —Emero kyyrypyrykõ korokãko mana, Tumũkuru enetuputyryhtao kyya xine."
10 Naeroro oty katoh Moeze omihpyry omipona Jezu poetory tõ rĩko matohu? Pakatokõ Moeze omihpyry omipona pyra toh kynexine. Kymarokõ roropa aomihpyry omipona ehsaromepyra sytatose, tykase Peturu eya xine."
11 —Ynara rokẽ enetupuhnõko ase, Jezu enetuputyryhtao kyya xine kuesẽkõme typoetoryme kyritorỹko mana. Morararo juteutõkara, Jezu enetuputyryhtao eya xine ipoetoryme exĩko toh mana, Ritonõpo kure kyya xine exiryke, tykase Peturu eya xine. 12 Morarame Panape tõ otururu etatohme emero tymynyhpãse toto. Mame Pauru tõturuse toto netaryme Ritonõpo zuzenu nyrihpyry kurã poko, kurãkõkara kurãkatopõpyry poko roropa juteutõkara maro."
13 Mame tõturukehse toto ahtao, ynara tykase Tiaku, 14 Ximão ourutou seromaroro Ritonõpo poe juteutõkara amorepatopõpyry poko tyya. Mokaro poe tymenekase toto Ritonõpo a typoetoryme toto ehtohme."
15 Moro saaro Ritonõpo poe urutõkõ nymerotyã pake. Ynara tymerose eya xine Ritonõpo omiryme, 16 “Ritonõpo ase. Tuisame Tawi tyrise ya. Yrome ipakomotyã tutuisake pyra toehse toto. Tãtahpahse toto. Imeĩpo toto eahmãko ropa ase Tawi parỹpyry poetoryme toto ehtohme. Patãpo kurãkary ropa sã toto kurãkãko ropa ase. 17 Morarame imehnõ jenese oehnõko emero pata tõ poe, juteutõkara roropa, jomipona toto ehtohme, Morara ãko Kuesẽkõ mana, 18 19 —Naeroro ynara enetupuhnõko ase, juteutõkara Ritonõpo poetoryme se ahtao, toto onẽkoropyra sehtone."
20 Pape rokẽ saropotone inenerykõme tuaro toto ehtohme. Ynara symerotone, “Ahno nyrihpyry Ritonõpo myakãme mokyro zotỹpyry onõpyra ehtoko. Oorypyrykõ poko pyra roropa ehtoko. Imehnõ nohpo tõ poko pyra ehtoko. Opyxiãkõ maro rokẽ ehtoko. Esenãtyã onõpyra ehtoko, munu onenahpyra roropa ehtoko, enara.” Morara rokẽ symerotone mokaro neneryme, tykase Tiaku eya xine."
21 —Ynara exiryke Moeze omihpyry poko amorepatõkõ nae emero pata tõ punero. Oserematohae rokẽ Moeze nymerohpyry sekeremãko mã toto juteu tõ atamorepatoh tao, tykase Tiaku eya xine. 22 Morarame Jezu poetory tõ maro Peturu tõ tõximõse tahtao xine orutua kõ tymenekase eya xine tynenyokyrykõme Ãtiokia pona Pauru tõ maro. Juta te, Xira te, enara. Juta esety akorõ Pasapa. Mokaro imehxo kynexine tunomamehxo Jezu poetory tõ rãnao."
23 Ynara tymerose toto a Ãtiokia pona tynaroporykõme, 24 Imehnõ orutua kõ ytotopõpyry taroino oerekohmase xine totase yna a. Ynara kary ynanetase, ‘Juteutõkara aĩkõpotapihpyry sahkapõko monexiã toto,’ kary ynanetase. Moeze omipona orirykõ se toto exiry ynanetase roropa. Mokaro anaropopyra ynanexiase. Tamoreme xine rokẽ nytoase toto."
25 Morara exiryke oximõme ynanase ourunanõkõ aropotohme myaro yna ekyry kurã maro Panape tõ maro oya xine."
26 Osepynotokõ kara Panape tomo, Pauru maro. Ritonõpo omiry poko zehnotokõ amorepane toto."
27 Morara exiryke Juta tõ aropõko ynanase Xira maro ouruse xine senohne poko, ynanymerohpyry poko, zuaro oehtohkõme."
28 Ynara exiryke Ritonõpo zuzenu omi poe oẽkororykõ se pyra ynanase. Ynara rokẽ ãko ynanase oya xine,"
29 Joroko tõ zotỹpyry onõpyra ke ehtoko. Munu onenahpyra ehtoko. Esenamyhpyry onõpyra roropa ehtoko. Nohpo tõ poko pyra ehtoko roropa. Opyxiãkõ maro rokẽ ehtoko. Morara awahtao xine iirypyryme pyra matose. Enara.” 30 Mame tonyohse toh rahkene Xira tomo Ãtiokia pona, pape arose. Mame moroto Ãtiokiapõkõ tõximõse ahtao pape tokarose eya xine, Jerusarẽpõkõ naropohpyry toto neneryme."
31 Moro eneryke tyya xine morotõkõ tãtãkyemase toto."
32 Mame Juta tõ tõturuse Jezu poetory tõ maro, urutõkõme toexirykõke Ritonõpo poe. Toto omiry etaryke eanokõ tyjamihtase."
33 Morotoino tuhkehxo tynyhse tahtao xine, 34 Yrome moroto rokẽ se Xira toehse aporo. 35 Yrome Pauru tõ tõxinomose moroto Ãtiokia po imehnõ amorepãko, Ritonõpo omiry poko. Imaro xine tuhke moroto amorepatõ kynexine Ritonõpo omiry poko imehnõ amorepananomo. 36 Mame tuhkehxo tynyhse moroto tahtao xine, ynara tykase Pauru Panape a, 37 Mame João Maku arory se Panape kynexine tymaro xine repe."
38 Yrome Pauru mokyro arory se pyra Pãpiria poe toeramase ropa aexiryke, imaro xine toytoxĩpo zokonaka rokẽ toeramase ropa exiryke."
39 Morarame tõsezusezuhxĩpo xine tãtapiakase toto. Mame Panape a Maku tarose toytotozome Xipere pona."
40 Morarame Xira tymenekase Pauru a toytotozome. Mame tõturuxĩpo xine Ritonõpo a, Pauru tõ Xira maro tonyohse Jezu poetory tomo a."
41 Morarame toytose toto Xiria poro, Xirixia poro, enara. Jezu poetory tõ eanokõ kynyjamihtane Ritonõpo omiry ekaroryke Pauru a inetarykõme. 1 Morotoino Terepe pona toeporehkase toto, Rixityra pona roropa. Moroto Jezu poetory tonese eya xine esety Timoteu. Jeny juteu kynexine. Jumy juteukara kynexine."
2 Mokyro poko kure ãko toh kynexine Jezu poetory tomo Rixityrapõkomo, Ikoniupõkõ roropa, enara."
3 Mame Timoteu arory se Pauru kynexine tymaro juteu tõ rãnakuroko. Naeroro tysahkapose ynororo eya, tymaro aytotohme, “Juteukara mose,” karyino ipoko juteu tomo a, jũ waro toto exiryke."
4 Morarame pata tõ poro toytorykohtao, Peturu tõ omihpyry tokarose eya xine juteutõkara netaryme aomipona toto ehtohme."
5 Mame morara kary etaryke tyya xine Jezu poetory tõ tyjamihtase Ritonõpo omiry enetuputyry poko tyya xine. Tomãse roropa toto ẽmepyry punero. 6 Morarame Piritia poro toytose toto, Karaxia poro, enara, morotõkõ amorepase Ritonõpo omiry poko. Yrome Azia pona toto anaropopyra Ritonõpo zuzenu kynexine."
7 Morotoino Mixia po tõtyryhkarykõ se toh kynexine repe Pitinia pona toytotohkõme. Yrome morotona Ritonõpo zuzenu toto anaropopyra kynexine."
8 Naeroro Mixia takuohse eya xine. Topohme toytose toto Tyroa nakuataka."
9 Morarame Masetoniapõ tonese Pauru a tõsenety. “Osehko xiaro Masetonia pona. Yna akorehmakose,” tykase sã ynororo, Pauru osenety."
10 Tõsenehxĩpo yna aroase Pauru Masetonia pona, Jezu poe tõsenehse toexiryke. Ritonõpo omiry poko toto amorepase yna enyokyase Jezu. 11 Morotoino wapu ae ynanytoase Tyroa poe topohme Samotaraxia pona. Yrokokoro Neapori nakuataka ynanotyryhkase."
12 Morotoino Piripo pona ynanytoase pata konõto pona, Masetoniapõ pona. Moro pata tyrise romano tomo a. Moroto okynahxo ynanexine."
13 Morarame oserematohae ynanytoase tuna ehpikoxi. “Otarãme Ritonõpo maro oturutoh nae mã moroto juteu tõ atamorepatopo,” ynanase. Mame ynanyporotyase rahkene oturuse morotõkõ maro nohpo tõ maro."
14 Moroto kamisa kurã ekamone kynexine nohpo, esety Ritia, Tiatirapono. Ritonõpo omipona exikety ynororo kynexine. Mokyro a Pauru omiry totase, Ritonõpo omiry ekaroryhtao. Jezu tonetupuhse eya tukurohtao."
15 Morarame tõpurihkase ahtao tyekyry tõ maro yna eahmase tytapyĩ taka yna ytotohme. Ynara tykase ynororo yna a, 16 Morarame tuhke pyra tynyhse ahtao, yna ytoryhtao Ritonõpo maro oturutoh pona tõsẽpatakãmase yna jorokohpã maro, nohpo. Joroko poe oturukety kynexine. Oremime roropa kynexine. Mokyro otyro waro kynexine joroko omi poe. Ipoko tuhke tineru tapoise esamo a ijajohpanory poko."
17 Pauru tõ tokahmase eya. Ynara tykase ynororo opore, 18 Morara kary poko tuhke tõmehse ynororo. Morarame toemynyhmaryke ynara tykase Pauru joroko a, 19 Morara kaxĩpo Pauru a, Pauru zehno toehse jorokohpanõpo esamõpyamo, tineru anapoipyra toehse toexirykõke. Mame Pauru tapoise eya xine Xira maro porohtoh taka toto arotohme, typatakamo a ekarotohme."
20 Romano kowenu terekatu tomo a tarose toto eya xine. 21 Tyoro amorepato toh nase. Aomipona exisaromepyra sytatose, romanome kuexirykõke. Aomipona xine ahtao romano tuisary omipona pyra exĩko sytatose, tykase toto."
22 Morara kary etaryke tyya xine imoihmãkõ Pauru tõ zehno toehse. Toto ryhmary se toehse toto. Mame zupõkõ tyxihxihkase terekatu tomo a. Soutatu tomo a toto typipohpose eya xine."
23 Mame typipohkehse ahtao ãpuruhpyry taka tõmase toto a. Ynara tykase toto ãpuruhpyry erase a, 24 Morara tykase tyya exiryke mya tarose toto ãpuruhpyrytaõ taka. Ipupurukõ roropa tytamunuhpose wewe ke. 25 Mame onoa Pauru tõ Xira maro tõturuse toto Ritonõpo maro. Toremiase toto kure rokẽ Ritonõpo exiry poko. Moro totase imehnomo a, ãpuruhpyrytaõkomo a."
26 Mame tuaro pyra toto ahtao nono kywyhkywyh tykase itamurume. Tapyi ãpuruhpyry apõ kywyh tykase. Tapyi apuru tãtapuruhmakase kywyh karyke. Itaõkõ toemyhpokase ropa emero."
27 Moro ãpuruhpyry erase typakase roropa. Tapyi apuru tãtapuruhmakase exiryke punião tapoise eya tõtuotohme repe. Ãpuruhpyrytaõkõ tutũtase ropa tokarose eya."
28 Yrome opore tõmitase Pauru, 29 —Saerehkatoh enehko, tykase tapyi erase. Mame tururume toytose ynororo ãpuruhpyry taka. Tykytyky tykase, tõserehse. Tosekumuru po typorohse Pauru tõ ẽpataka ynororo."
30 Jarãnaka Pauru tõ tarose eya, tõturutohme. 31 —Jezu Kyrixtu rokẽ enetupuhko, oorypyrykõ korokatohme, ipoetoryme oehtohkõme oekyry tõ maro, tykase Pauru eya. 32 Mame Ritonõpo omiry poko tamorepase toto eya xine jekyry tõ maro."
33 Morarame koko Pauru tõ pipohtopõpyry tukurikase ãpuruhpyry erase a. Mame, “Kuẽpurihkako,” tykase exiryke, tõpurihkase ynororo eya xine itapyĩtaõkõ maro."
34 Mame tytapyĩ taka tarose toto ahtao tautuhmase toto eya. Tãkye toehse ynororo Ritonõpo enetuputyryke tyya tytapyĩtaõkõ maro. 35 Morarame xixi tõnuhse pitiko ahtao soutatu tõ taropose terekatu tomo a Pauru tõ tũtanohpose ropa repe. 36 Mame ynara tykase ãpuruhpyry erase Pauru a, 37 Yrome Pauru ynara tykase eya xine, 38 Morarame soutatu tõ toeramase ropa terekatu tomo a, Pauru tõ omihpyry ekarose ropa. Pauru tõ romanome exiry waro toexirykõke tõserehse toto."
39 Ãpuruhpyry taka toytose toto Pauru tõ tũtanohpose ropa. 40 Morarame ãpuruhpyry tae Ritia tapyĩ taka toytose ropa toto. Jezu poetory tõ tyjamihtase ropa Pauru tõ omiry etaryke tyya xine. Morotoino moro pata poe toytose ropa toto. 1 Morarame Ãpipori pata poro toytose toto, Aporonia pata poro roropa Tesaronika pona. Moroto juteu tõ atamorepatoh enene, tapyi."
2 Toipe ehse Pauru, oserematohae rokẽ ytose atamorepatoh taka. Mame oseruao oserematohae toytose ynororo juteu tõ maro oturuse Ritonõpo omiry poko."
3 Morotaõkõ tamorepase eya Jezu poko. Ynara tykase ynororo, 4 Mame Jezu tonetupuhse toitoine eya xine, kyreku tomo a roropa tuhke, Ritonõpo omipona se exiketomo a. Typatakã pyxiamo a roropa tuhke tonetupuhse eya xine. Pauru tõ maro tõximõse toto. 5 Yrome imehnõ juteu tõ Pauru tõ zumoxike kynexine. Zehnotokõ tykohmase eya xine osemataõkomo Pauru tõ ryhmatohme. Mame Jasão tapyĩ taka toytose toto, Pauru tõ apoise repe, imoihmãkõ rãnakuroko toto arotohme."
6 Yrome Pauru tõ onenepyra tokurehse toto. Naeroro Jasão tapoise eya xine imehnõ Jezu poetory tõ maro. Tarose toto eya xine pata esamo a toto hxirotohme inetarykõme. Ynara tykase toto, 7 Jasão nenehtyã mokaro tytapyĩ taka. Emero tuisa omipona pyra exiketõ mokaro, “Imepỹ mokyro tuisa konõto, Jezu,” kananõ mokaro, tykase toto ajoahjohpãkomo, ipoko xine."
8 Morara exiryke mokaro zehno typatakã toehse typoetory tõ maro, imoihmãkõ maro."
9 Jasão tomo a tõsepehmapose toto ãpuruhpyry taka ytopyra toto ehtohme. 10 Morarame tykohmãse ahtao, Pauru tõ Xira maro tonyohse Jezu poetory tomo a, Perea pona toto ytotohme. Morotona tooehse tahtao xine, juteu tõ atamorepatoh taka toytose toto."
11 Morotõkõ imehnõ otururu etary zuno pyra toh kynexine, Tesaronikapõkõ sã pyra. Ritonõpo omiry totase eya xine yronymyryme. Kokoro rokẽ aomiry poko tãtamorepase toto zae Pauru omiry ehtoh waro toehtohkõme."
12 Tuhkãkomo a Jezu tonetupuhse tosẽkõme, kyreku tomo a, typatakamo a, inohporykomo a roropa."
13 Morarame, “Ritonõpo omiry poko Pereapõkõ amorepãko Pauru tomo,” kary etaryke tyya xine juteu tõ toytose Tesaronika poe, Pereapõkõ omipohtomase, Pauru tõ zehno toto ehtohme."
14 Morara exiryke Pauru tonyohse axiny Jezu poetory tomo a, tuna konõto ena. Xira tõ rokẽ moroto tõxinomose Perea po Timoteu maro."
15 Mame Atena pona toytose Pauru tope tõ maro towomananõ maro. Morotoino toeramase ropa epe tõ ahtao Perea pona ropa, Pauru omihpyry tarose eya xine Xira tomo a Timoteu maro axĩ toto ytotohme tyya Atena pona. 16 Moroto Pauru kynexine Atena po toto eraximãko. Emynyhmãko sã kynexine Atenapõkõ nyrityã eneryke tyya Ritonõpo myakãme. Ritonõpo waro pyra toexirykõke ahno panõ tyrise eya xine ritõme repe."
17 Morara exiryke juteu tõ zurune Pauru, toto atamorepatoh tao. Juteutõkara roropa zurune, Ritonõpo waro se exiketomo. Mame kokoro rokẽ osepekahtoh tao morotõkõ zurune roropa."
18 Mame toitoine Pauru a tooehse toto, tãtamorepary sato komo. Mokaro Epikureu tomo, Zeno tõ roropa. Ynara tykase toto, 19 Mame Pauru tarose toto a Areopaku pona, pata esã porohtoh notaka. Morarame ynara tykase toto eya, 20 —Tyoro sã mase amorepato. Sero onetapitopyra reh ynanase. Zuaro se ynanase, tykase toto."
21 Morotõkõ, Atenapõkõ, tykatonomory maro erohpyra sã toh kynexine. Kokoro rokẽ imeimehnõ namorepatopõpyry poko oturũko toh kynexine. 22 Morarame Pauru xikihme toehse Areopaku po, tõturutohme inetarykõme. Ynara tykase ynororo, 23 Ritonõpo maro oturutoh zupiryhtao ya, zohme onekarorykõ zahkatoh enease. Ynara enease tymerose ipoko, “Onoky Ritonõpo waro nae?” katoh tymerose ipoko. Ritonõpo eahmãko matose zuaro awahtao xine samo. Mokyro onenetupuhpyra oexirykõke ipoko ourutorỹko ase."
24 Ritonõpo mokyro Kyrihpõkomo, nono rihpõ roropa. Mokyro kapu esemy. Emero kuesẽkõme roropa mana. Naeroro tapyi tao nyhpyra mana, ahno nyrihpyry tao, tykase Pauru toto a."
25 —Kỹkyryrykõ se pyra mã Ritonõpo kuepekõme toehtohme emero nae toexiryke. Emero oseremãko Ritonõpo poe sytatose. Ipoe orihpyra sytatose, otuhnõko, ytoytõko, enara."
26 Toiro orutua wino kymarokõ emero tyrise eya ahnome, nono po kuehtohkõme. Kuenurutopõpyrykõ waro Ritonõpo mana, kuesarykomo, kuorikyrykomo. Emero zuaro mã Ritonõpo, tykase Pauru toto a."
27 —Tonetuputyry se roropa ynororo oya xine, oesẽkõme aehtohme, ameke pyra kyya xine toexiryke."
28 “Ritonõpo poe rokẽ orihpyra sytatose, ytoytõko, oseremãko, enara.” Morara tykase roropa oya xine ãmorepananõkomo. Ynara tykase toto, “Ritonõpo poenõme sytatose, eya tyrise kuexirykõke,” tykase toto oya xine."
29 Naeroro Ritonõpo poenõme kuahtao xine, kynyrihpyrykõ sã pyra Ritonõpo mana. Uuru risẽ sã pyra, parata risẽ sã pyra, topu risẽ sã pyra, enara."
30 Pake tuaro pyra oexirykõke ohxiropyra xine Ritonõpo kynexine oorypyrykõ poko. Seromaroro emero oorypyrykõ rumekapõko mana emero patapõkõ punero."
31 Ritonõpo rokẽ tooepyry ropa waro mana. Tooehse ropa tahtao ahno apiakapõko mana emero tynymenekahpyry a, kurãkomo, popyra exiketomo, enara. Tyyrypyhpyke pyra Tumũkuru exiryke ahno apiakaneme tyrise eya, ajoajohpe pyra tõmipona exiryke. Mokyro tõsemãkase ropa Jumy a toorihse ahtao, ajohpe pyra tõmiry enetupuhpotohme kyya xine, tykase Pauru Atenapõkomo a. 32 Yrome ẽsemãkatopõpyry ropa poko tururukohtao Pauru a, tounohse toto a. Yrome imehnõ ynara tykase eya, 33 Morotoino Pauru toytose ropa."
34 Aomiry etaryke tyya xine Jezu tonetupuhse orutua komo a tosẽkõme. Toiro Areopakupõ kynexine, esety Tionixiu. Nohpo roropa kynexine esety Tamari. Imehnõ roropa toytose Pauru maro. 1 Morotoino Atena poe Pauru toytose ropa Korĩto pona."
2 Moroto juteu kynexine Põtupono, esety Akira. Moroto oehsenãkõ kynexine typyty maro, Itaria poe. Ipyty esety Pirixira. Moro pata poe toesyryhmase toto tonyohse ropa juteu tõ exiryke Roma poe tuisa a, Kyrautiu a. Mame Akira tõ tapyĩ taka toytose Pauru, toto enese."
3 Mame okynã kynexine moroto toto maro. Mokaro maro toerohse roropa ynororo serãtu riry poko, zuaro toexiryke."
4 Mame oserematohae rokẽ juteu tõ amorepase ytosene atamorepatoh taka, kyreku tõ maro, toto tuarõtanohpõko Jezu poko. 5 Morarame Masetonia poe Xira tõ tooehse ahtao Timoteu maro, toerohkehse Pauru serãtu riry poko kokoro rokẽ juteu tõ amorepatohme. 6 Mame Pauru zehno toehse juteu tomo. Azahkuru tozuhse eya xine. Naeroro tupõ tytohtohmase Pauru a turumekary waro mokaro ehtohme. 7 Morara kaxĩpo toytose ynororo Tixiu Juxitu tapyĩ taka. Juteukara mokyro, Ritonõpo omipona exikety. Itapyiny osepona ro kynexine juteu tõ atamorepatoh maro."
8 Mame Kyrixpu juteu tõ atamorepatoh esẽ kynexine. Jezu tonetupuhse eya tosẽme, itapyĩtaõkõ maro. Tuhke morotõkomo a Pauru omiry etaryke tyya xine Jezu tonetupuhse. Mame tõpurihkase toto. 9 Morarame Pauru koko tõsenehse. Ynara tykase sã Jezu Pauru osenety, 10 Amaro jexiryke opoko pyra imehnõ mana. Oryhmara mã toto. Tuhke tarõkõ ypoetoryme exĩko mana, tykase Jezu Pauru osenety."
11 Moroto Pauru okynahxo kynexine toiro jeimamyry zokonaka morotõkõ amorepary poko Ritonõpo omiry poko. 12 Morarame terekatume toehse Kario ahtao Kyrexia po, tõximõse toto juteu tomo Pauru apoise, arotohme terekatu a."
13 Ynara tykase toto, 14 Tõtururu se Pauru kynexine repe. Yrome Kario ynara tykase juteu tomo a, 15 Yrome atamurukõ omihpyry omipona pyra ahtao oty kara, anapoipyra ase. Morohne poko kary etary se pyra ase, tykase mokyro Kario. 16 Moro tae mokaro taropose ropa eya."
17 Morarame Soxitene tapoise kyreku tomo a. Mokyro juteu tõ atamorepatoh esẽ roropa kynexine. Typipohse eya xine terekatu ẽpataka, yrome Kario oty kara kynexine. 18 Moroto ro Pauru tuhke tynyhse. Morotoino tõsekazumaxĩpo Jezu poetory tomo a toytose ropa Pauru, wapu ae, Xiria pona. Imaro toytose Pirixira, Akira, enara. (Moroto tũsety tysahkapose ropa Pauru a Sẽkerea po. Ajohpe pyra tonetupuhtohme imehnomo a tõturutopõpyry poko Ritonõpo a.)"
19 Morotoino Epezu pona toytose toto. Moroto tymarõkõ tynomose eya Pirixira, Akira, enara. Mame juteu tõ atamorepatoh taka Pauru toytose, morotaõkõ maro oturuse. 20 —Yna maro taro exiko, tykase toto Pauru a repe. Yrome moroto tuhke tynykyry se pyra kynexine."
21 Tõsekazumase ropa ynororo. 22 Morotoino toytose ynororo wapu ae Sezarea pona. Morotoino Jerusarẽ pona toytose. Moroto Jezu poetory tõ maro tõturuxĩpo Ãtiokia pona toytose Xiriapõ pona."
23 Moroto tuhke tynyhse ynororo. Morotoino toytose ropa Karaxia poro, Piritia poro roropa, Jezu poetory tõ ãkyemaporyme. 24 Morarame juteu toytose Epezu pona, esety Aporu. Arexãtyria pata po aenuruhpyry kynexine. Kure urutõme exikety ynororo, orẽpyra amorepatono Ritonõpo omiry poko."
25 Mokyro tamorepase kure kynexine Ritonõpo omiry poko. Imehnõ amorepaneme kynexine tãkye samo. João ahno ẽpurihkane namorepatopõpyry poe rokẽ ahno ẽpurihkary waro ynororo kynexine. Yrome Ritonõpo zuzenu omomyry waro pyra ro, Jezu poetory aka kynexine."
26 Mokyro tãkye sã tõturuse juteu tõ atamorepatoh tao. Autururu totase Pirixira tomo a. Morarame tõturukehse ahtao, tarose ynororo eya xine tytapyĩkõ taka kurehxo amorepatohme tyya xine."
27 Morotoino Aporu toytory se toehse ahtao Kyrexia pona, takorehmase ynororo Jezu poetory tomo a, Epezupõkomo a. Pape tymerose eya xine, Jezu poetory tõ Kyrexiapõkõ neneryme. Ynara tykase toto, 28 Toto takorehmase Aporu a juteu tõ poremãkaporyke eya toto zururuhtao orẽpyra samo. Tutuarõtanohpose toto eya Ritonõpo omiry ekaroryke eya imoihmãkõ neneryme. 1 Morarame Aporu Korĩto po ahtao, Pauru toytose osemae pata tõ poro Epezu pona. Moroto Jezu poetory tõ tonese eya."
2 Mame mokaro a tõturupose Pauru. Ynara tykase ynororo eya xine, 3 —Onoky omi poe tõpurihkase matou? tykase Pauru eya xine. 4 Ynara tykase Pauru eya xine, 5 Morarame morara etaryke tyya xine tõsẽpurihkapose ropa toto eya, Jezu Kyrixtu enetuputyryke tyya xine."
6 Morarame toto zupuhpyry pona Pauru a tomary tyrise ahtao, tomõse Ritonõpo zuzenu toto kurohtaka. Tyotyorõkõ omiryae tõturuse toto Ritonõpo zuzenu poe. Ritonõpo omiry poko roropa tõturuse toto."
7 Morotõkõ tuhke hkopyra kynexine, 12me orutua komo. 8 Mame juteu tõ atamorepatoh taka Pauru toytose. Orẽpyra tõturuse toto a. Oseruao nuno taropose eya toto amorepary poko Ritonõpo tuisame exiry poko."
9 Yrome imehnõ Pauru omipona pyra kynexine, Jezu enetuputyry se pyra toh kynexine tosẽkõme. Pauru namorepatopõpyry Jezu poko typoihtose eya xine tuhkãkõ netaryme. Morara exiryke mokaro turumekase Pauru a, Jezu poetory tõ maro tõturutohme. Mame kokoro rokẽ tamorepapitose toto Pauru a Tiranu namorepatoh tao."
10 Moroto asakoro ikonopory taropose Pauru a toto amorepary poko rokene. Emero morotõkõ Aziapõkõ tutuarõtase Ritonõpo omiry poko, juteu tomo, juteutõkara, enara. 11 Pauru tyjamihtanohse Ritonõpo a kurãkõkara kurãkatohme ropa eya."
12 Morarame Pauru wino kamisa pitiko tarose toto a, upo roropa tarose kurãkõkara apotohme, toto kurãkatohme ropa. Moro a tukurãkase ropa toto Ritonõpo poe. Joroko tõ roropa tutũtase ropa zae xine. 13 Mame juteu tõ kynexine pata tõ poro ytoketomo. Pyaxime toh kynexine. Joroko tõ tũtanohpory ropa waro sã toh kynexine. Mokaro Pauru poenopyry se kynexine repe. Yrome Jezu waro pyra toh kynexine. 14 Morara tykase Xikiwa poenomo 7mãkomo. Jũkõ juteu. Ritonõpo maro oturuketyme kynexine, tamuximehxo exikety. 15 Yrome joroko a tozuhse toto, 16 Mokaro pona tarĩnase jorokohpã orẽpyra. Tyyryhmase roropa toto itamurume eya. Toepase toto ikurũke tupoke pyra, typitypipokurukõke."
17 Mame mokaro ryhmatopõpyry poko jorokohpano a tutuarõtase toto, morotõkomo, juteu tomo, kyreku tomo, enara. Tõserehse toto porehme. 18 Morarame tuhke Jezu enetupuhnanõ tooehse tyyrypyrykõ rumekary se toexirykõke."
19 Tuhke pyaxiamo a roropa tykyryrykõ tonehse, typapẽkõ maro, jahkatohme, imoihmãkõ ahno ẽpataka. Atapona pape epehpyrỹpyry 5 mirião motye tyahkase eya xine."
20 Tuhke Jezu omipona toehse toh kynexine aomiry jamihme exiryke. 21 Morarame pata tõ poro Pauru toytory se toehse, Masetonia poro, Kyrexia poro roropa Jerusarẽ pona ropa. Ynara tykase ynororo, 22 Morarame asakoro takorehmananõ taropose eya Masetonia pona Timoteu, Eraxitu, enara. Yrome Pauru moroto kynexine, Azia po, okynã samo. 23 Morarame Jezu poetory tõ zehno toehse morotõkõ kynexine."
24 Moroto orutua kynexine esety Temetyriu. Parata tyrise eya Tiana kuhtohme, “Ritõ mosero,” katohme tyya repe. Moro poko rokẽ tinerutãko toh kynexine, imehnõ parata rinanõ maro."
25 Mokaro tykohmase tyya tõturutohme. Ynara tykase ynororo eya xine, 26 Yrome mokyro kahpyry omiry etãko matose. Enẽko roropa matose. Kynyrihpyrykõ rumekapõko mana imoihmãkomo a Epezupõkomo a rokẽ pyra, Aziapõkomo a roropa kynyrihpyrykõ rumekapõko mana, “Ritonõpo kara moxiamo, ahno nyrityã rokene,” ãko mana kynyrihpyrykõ poko."
27 Morara exiryke tyripokehnõko kyya xine toh mana myhene. Kuesẽkõ tapyĩ, Tiana tapyĩ kurã rumekapõko mana. Ise pyra exĩko mã toto porehme. Mame Tiana imehxo exikety orẽnõko mana. Azia patapõkõ ritõkõ pyra exĩko mã toto emero, tykase ynororo eya xine. 28 Morara kary etaryke tyya xine tyekĩtapãse toto. Tõmitase toto. Ynara tykase toto, 29 Morarame patapõkõ emero kui kui tykase toto. Imoity ajoajohpe toehse. Kaju tõ tapoise eya xine Arixtaku maro amopỹ taka toto arotohme axiny. Kaju tõ Masetoniapõkõ kynexine, Pauru maro aehtyamo."
30 Mame moro taka Pauru tõmomyry se kynexine repe imoity maro. Yrome anamonohpopyra imarõkõ kynexine."
31 Aziapõkõ tuisary Pauru epe tõ kynexine. Tynymerohpyrykõ taropose eya xine Pauru neneryme, “Ytopyra exiko imoity htaka,” katopo."
32 Morotaõkõ opore oturũko toh kynexine. Toitoine Pauru tõ kerekeremãko kynexine. Imehnõ oturũko roropa tyoro, ajoajohpe sã toexirykõke. Tuhke zuarõkõ kara tooehse roropa morotona."
33 Morarame Arexãtere tupurohmase juteu tomo a mokaro ẽpataka. Toto mynyhpãkapory se kynexine tomary ke tõturutohme repe."
34 Yrome juteume aexiryke autururu etary se pyra toh kynexine. Toepanaikase toto. Opore tõturuse okynano. 35 Morarame pata esẽ omiry merone tooehse. Imoity tymynyhpãkapose tyya ahtao ynara tykase ynororo eya xine, 36 —Moro poko, “Ajohpe,” kasaromepyra imehnõ mana. Morara exiryke mynyhme ehtoko. Ajoajohpe pyra ehtoko."
37 Xiaro moxiã menehtou. Yrome Tiana tapyĩ onyryhmara toh mana. Onypoihtopyra roropa toh mana."
38 Naeroro moxiaro hxirory se Temetyriu tõ ahtao, parata rinanõ maro, ah ynaroro narõ toto terekatu ẽpataka. Tuisa konõto omihpyry omipona pyra toehse toto ahtao ihxirõko mã toto."
39 Yrome õturuporykõ se awahtao xine, tuisa omihpyry poko, oturupotoko terekatu tomo a, oximõme toehse toto ahtao."
40 Otarãme sero pokoino, ajoajohpe oexirykõ pokoino kykerekerematorỹko mã toto tuisa netaryme. Morarame otara ãko sytatou, tuisa konõto ezuhnõko? tykase ynororo eya xine. 41 Morara kary etaryke tyya xine toytose ropa toto tytapyĩkõ taka. 1 Morarame imoihmãkõ toytose ropa ahtao, tytapyĩkõ taka, Jezu poetory tõ tykohmase Pauru a toto ãkyematohme, tõsekazumatohme roropa. Mame tõsekazumaxĩpo toytose ynororo Masetonia pona."
2 Masetonia poro toytoryhtao morotõkõ Jezu poetory tõ tãkyemapose eya. Tamorepase roropa toto eya zae ehtoh poko. Morotoino Kyrexia pona toytose ynororo."
3 Moroto oseruao nuno tonahkapose eya. Morotoino Xiria pona toytory se toehse repe. Yrome tapoiry se juteu tõ exiryke toeramase ropa ynororo Masetonia pona ropa."
4 Imaro toytose toto Sopatoro, (Piro mũkuru kynexine Pereapõ mũkuru), Tesaronikapõkõ roropa Arixtaku, Sekũtu, enara te, Kaju roropa Terepepono, Timoteu roropa, Aziapõkõ roropa Tikiku, Tyropimu, enara."
5 Toytose toto osemazuhme Tyroa pona, yna eraximase."
6 Mame wyi porutapỹ otyhkaxĩpo ynanytoase Piripo poe. 5me tynyhse yna wapu ae yna ytory poko Tyroa pona. Mame moroto 7me ynanynykyase. 7 Morarame oserematoh kohmamyryae, tõximõse yna imehnõ Jezu poetory tõ maro, Jezu orihtopõpyry poko wenikehpyra ehtoh enahse. Yrokokoro toytotohto oturuse tõmehse Pauru toto maro."
8 Tapyi zara tao saereme kynexine yna oximõtoh tao, nãparina ke."
9 Moro tao Pauru etananõ kynexine. Tapyi eutary pota tao nuasemã kynexine sokohme. Esety Eutiku. Pauru otururu etaryhtao tyya tynyhse ynororo. Mame zara tae toepukase ynororo nono pona. Toorihse."
10 Yrome Pauru tyhtose tapyi tae. Tosekumuru po typorohse ynororo aepukahpyry anỹtohme ropa tapory pona. 11 Morarame tõnuhse ropa zara taka ahtao, Jezu orihtopõpyry poko wenikehpyra ehtoh tonahse eya xine rahkene. Morarame tõtuhkehse tahtao xine tõturuse ropa Pauru toto netaryme. Mame tõmehse ahtao toytose ynororo rahkene."
12 Tãkye rokẽ mokaro toehse nuasemã tõsemãse ropa exiryke. Mame itapyĩ taka tarose ropa toto a. 13 Morarame wapu ae ynanytoase Asoso pona Pauru eporyse ropa, pupu po rokẽ toytose exiryke."
14 Mame Asoso po Pauru tõtyrise roropa. Morotoino Mitirene pona ynanytoase."
15 Yrokokoro ynanytoase Kioso ahmõtary kuroko topohme. Morotoino yrokokoro Samoso pona ynanytone. Yrokokoro Miretu nakuataka ynanotyryhkase."
16 Totypotyry se pyra Pauru kynexine Epezu po, okynã se pyra toexiryke moro pata po Azia po. Axĩ toytory se kynexine ynororo Jerusarẽ pona, Pẽtekoxite otuhtoh konõto enery se toexiryke. 17 Morarame Miretu po Pauru ahtao imehnõ tonyohse eya Epezu pona, Jezu poetory tõ tuisary eahmase, tyya toto ytotohme."
18 Mame mokaro tooehse ahtao imaro xine tõturuse ynororo tynenehpotyã maro. Ynara tykase ynororo eya xine, 19 Oesẽkõme jexiry se pyra exiase, ynoro rokẽ Kuesẽkõme exiryke. Jezu omipona pyra oexirykõke roropa yxitase. Itamurume eanahtoase jorihmapory se juteu tõ exiryke."
20 Ãkorehmarykõ se jexiryke yronymyryme erokuase Ritonõpo omiry ekarory poko oya xine, aomipona oehtohkõme. Oximõme awahtao xine kuamorepatose, atapyĩkõ taka ytokehpyra roropa exiase."
21 Oturuase juteu tõ maro, juteutõkara maro roropa, tyyrypyrykõ rumekatohme eya xine Jezu Kyrixtu enetupuhtohme eya xine tosẽkõme."
22 Seromaroro Jerusarẽ pona ytõko ase, Ritonõpo zuzenu a jaroporyke. Yrome zuaro pyra ase, otara jyrĩko toh mã otarãme, tykase Pauru toto a."
23 —Jẽmapõko toh mana ãpuruhpyry taka. Utuarimapõko roropa toh mana. Moro rokẽ waro ase Ritonõpo zuzenu poe. Morara jurũko toh mã emero pata tõ punero."
24 Yrome oserehpyra sã rokẽ ase. Osepyno pyra ase, jorikyry zuno pyra. Toiro, jerohtoh otyhkary se rokẽ ase. Jezu Kyrixtu nyrohmanohpotopõpyry otyhkary se ase. Morara exiryke oturũko ase imehnõ maro Ritonõpo omiry poko, mokaro kurãkatohme Ritonõpo a, tyyrypyrykõ rumekaryhtao eya xine, Jezu enetuputyryhtao roropa eya xine. 25 —Toytoytose ywy Ritonõpo omiry ekarose oya xine, oesẽkõme aexiry poko. Taroino jũme jenezomopyra matose sero nono po, tykase Pauru toto a."
26 —Morara exiryke ynara ãko ase oya xine, Jezu onenetupuhpyra awahtao xine ehxiropyra ase,"
27 Ritonõpo nekaropohpyry tokarose ya emero oya xine exiryke. Onynamara exiase oya xine."
28 Osepyno ehtoko. Jezu enetupuhnanõ roropa pyno ehtoko emero, toto esãme oexirykõke Ritonõpo zuzenu poe. Mokaro mã topekahse Jezu a toorikyry ke."
29 Ynara zuaro ase, toytose jahtao oenekunohnanõkõ oehnõko mana, Jezu rumekapose oya xine."
30 Amaro xine exĩko mã ajoajohpãkomo owinoino xine roropa. Ãmorepatorỹko mã toto tyoro, tymaro xine oytotohkõme."
31 Naeroro, tomeseke ehtoko, osenekunohpopyra oehtohkõme. Wenikehpyra ehtoko roropa ãmorepatopõpyrykõ poko ya. Oseruao jeimamyry kuamorepatose kokoro rokene. Oxixikariase opoko xine. 32 —Seromaroro orumekatorỹko sã ase rahkene. Yrome Ritonõpo opyno xine ro mana, tykase Pauru toto a. —Ritonõpo omiry ouzenutanohpotorỹko mana, aomipona oehtohkõme. Mame Jezu oepyry ropahtao imaro ytõko matose, emero ipoetory tõ maro."
33 Imehnõ mõkomory poko penetara exiase, zupõkõ poko, itinerũkõ poko roropa."
34 Tuaro matose. Ywy roro erokuase yna nykyryry epekahtohme."
35 Erokuase onenerykõme, ysã oerohtohkõme jamihmãkõkara akorehmatohme, rupomãkõ zuzenutanohtohme. Jezu omihpyry a ke wenikehpyra ehtoko. Ynara tykase ynororo, “Kurehxo imehnõ akorehmaryhtao oya xine, ãkorehmarykohtao imehnomo a kure roropa,” tykase ynororo, tykase Pauru eya xine. 36 Morara tõturukehxĩpo tosekumuru po typorohse ynororo, Ritonõpo maro tõturutohme, mokaro maro."
37 Morarame tyxitase toto itamurume. Ipymyry ae tapoise ihnamotohme eya xine aytoryke ropa."
38 Emynyhmãko toto itamurume Pauru omiry etaryke tyya xine. “Taroino jenezomopyra matose sero nono po,” karyke roropa eya. Morarame Pauru maro toytose toto, aytory enese wapu ae. 1 Morotoino mokaro rumekaxĩpo ynanytoase topohme yna ytotohme Koso pona. Yrokokoro Rote pona roropa. Morotoino Patara pona."
2 Moroto wapu aka ynanotyriase Penixia pona ytokety aka. Mame ynanytoase rahkene."
3 Morotoino toytose yna. Ahmõta Xipere ynanenease yna poozery wino. Ikuroko ynanytoase Xiria pona. Tiro pona ynanotyryhkase mõkomo nomotohme."
4 Jezu poetory tõ eneryke yna a moroto ynanynykyase omazũmykaponatoae. Mame mokaro Ritonõpo zuzenu poe ynara kynako toto, 5 Morotoino ynanytoase ropa. Yna maro nytoase toto pata hnaka typyxiãkõ maro, typoenõkõ maro roropa, enara. Mame tuna ehpio yna esekumuru po ynanyporotyase oturutohme Ritonõpo maro."
6 Morotoino tõsekazumase yna ahtao ynanotyriase ropa. Mokaro toeramase ropa toto tytapyĩkõ taka. 7 Mame Tiro poe ynanytoase Pytoremaita pona. Moroto Jezu poetory tõ maro toiro ynanynykyase."
8 Yrokokoro ynanytoase Pauru maro Sezarea pona, Firipe tapyĩ taka. Jezu poko urutõ ynororo kynexine. Mokyro kynexine pake Peturu tõ nymenekahpyry 7mãkõ maro Jezu poetory tõ Jerusarẽpõkõ akorehmaneme."
9 Mokyro ẽxiry tõ asakoropane kynexine, tyniotary satokõkara. Urutõkõ mokaro Ritonõpo poe."
10 Moroto tuhke tynyhse yna ahtao, imepỹ urutõ tooehse Jutea poe, esety Akapu."
11 Mokyro tooehse ahtao tomary tymyhse tyya tupupuru maro Pauru mety eary ke. Ynara tykase ynororo, 12 Morara kary etaryke yna a ynanoturuase repe Pauru a, ytopyra aehtohme Jerusarẽ pona."
13 Yrome ynara tykase ynororo, 14 Morarame yna omiry etary se pyra Pauru exiryke, ynanurukepyase ynororo. 15 Morotoino ynanatakĩmase Jerusarẽ pona yna ytotohme."
16 Yna maro Jezu poetory tõ Sezareapõkõ nytoase Jerusarẽ pona. Yna aroase toto tapyi taka, Menasõ tapyĩ taka nyhse. Menasõ Xiperepõ kynexine. Pake Jezu poetoryme ynororo. 17 Mame Jezu poetory tõ Jerusarẽpõkõ tãtãkyemase toto yna eneryke. 18 Yrokokoro ynanytoase Pauru maro Tiaku tõ maro oturuse, Jezu poetory tõ esã maro."
19 Taomikase tahtao Pauru tõturuse toto maro, Ritonõpo zuzenu maro toerohtopõpyry poko juteutõkara maro."
20 Mame Pauru omiry etaryke tyya xine tãkye toehse toto. 21 Ynara kary totase eya xine opoko, “Pauru ynara juteu tõ amorepãko juteutõkara rãnao, ‘Moeze omihpyry irumekatoko. Opoenõkõ aĩpotapihpyry onysahkara ehtoko. Atamurukõ namorepatopõpyry irumekatoko,’ ãko mana,” katopõpyry totase eya xine opoko."
22 Morara exiryke otara ãko sytatou Jezu poetory tomo a oximõme toto oepyryhtao? Ooehtopõpyry ropa waro toehse tahtao xine oehnõko toh mana tarona."
23 Naeroro ynara kary se ynanase oya. Asakoropane Jezu poetory tõ taro mana. Tynekarorykõ arõko mã toto Ritonõpo maro oturutoh taka tyyrypyrykõ korokatopõpyry waro imehnõ ehtohme."
24 Mokaro maro ytoko tyyrypyrykõ korokaponanõ maro. Oximerehkapoko roropa imehnõ emero awaro ehtohme, opoko, “Ajohpe,” kara toto ehtohme, Ritonõpo nymeropohpyry Moeze a omipona oexiry waro toto ehtohme."
25 Yrome juteutõkara Jezu poetoryme toehse ahtao, “Moeze omihpyry omipona ehtoko roropa,” kara ynanase eya xine. Ynara rokẽ ynanymeroase inenerykõme, “Joroko tõ zotỹpyry poko pyra ke ehtoko. Munu onenahpyra ke ehtoko roropa. Esenamyhpyry roropa onõpyra ehtoko. Imehnõ nohpo tõ poko pyra roropa ke ehtoko. Opyxiãkõ maro rokẽ ehtoko, enara rokene,” me ynanymeroase, tykase Tiaku eya. 26 Morarame mokaro maro asakoropane exiketõ maro tõturuse Pauru. Yrokokoro toto maro toytose ynororo tyyrypyrykõ korokatopõpyry ekarotohme. Ritonõpo maro oturutoh taka tomõse ynororo toto maro, Moeze omihpyry omipona toexiry waro imehnõ ehtohme. Imeĩpo tuhke pyra tõmehse ahtao tynekarorykõ ekarory se Ritonõpo a toto. 27 Morarame oma zũ mykaponato kohmãsasaka ahtao, Pauru tonese Ritonõpo maro oturutoh tao juteu tomo a, Aziapõkomo a. Imoihmãkõ taomipohtomase eya xine, Pauru zetũtanỹpose eya xine Pauru apoitohme toto a."
28 Ynara tykase toto tõmitase opore, 29 Moro tao Pauru juteukara maro enehpyryme tuaro toh repe. Mokyro esety Tyropimu. Mokyro tonese eya xine pata po Pauru maro. “Mokyro tonehse Pauru a Ritonõpo tapyĩ taka,” tokarose eya xine repe, tõsenekunohse toto. 30 Morara kary etaryke tyya xine patapõkõ emero tyekĩtapãse. Oximõme tooehse toto tururume Pauru apoise. Mame Pauru tutũtanohse soororome apory poko Ritonõpo maro oturutoh tae. Tapyi tysorotohtose roropa eya xine."
31 Pitiko Pauru etapãko toh kynexine repe. Yrome imehnõ toytose koroneu zuruse. Ynara tykase toto, 32 Morara kary etaryke tyya, axĩ toytose ynororo soutatu tõ maro sajẽtu tõ maro ahno moity htaka. Mame koroneu tonese tyya xine ahtao soutatu tõ maro Pauru turumekase eya xine."
33 Mame koroneu a Pauru tymyhpose asakoro keti ke. 34 Yrome azaazahkuru tõturuse toto eya. Morara exiryke zuaro pyra ynororo kynexine, Pauru ryhmatopõpyry waro pyra. Morara exiryke tytapyĩkõ taka Pauru tarose soutatu tomo a."
35 Zara epyĩ ameke pyra ahtao Pauru tarose tonao xine soutatu tomo a, jehno mokaro exiryke. 36 —Etapako! Etapako! tykase toto soutatu tomo a repe, toto mykapo. 37 Mame tapyi eutary pota tao tahtao, ynara tykase Pauru koroneu a, 38 —Ejitupõ kara hmahno? Mokyro a tarõkõ oxietũ tanỹpose pake hkopyra. Mame tuhke typyreke exiketõ tarose ahno esaka pyra eya, tykase. 39 Yrome ynara tykase, Pauru a tozuhse, 40 —Oturuko, tykase koroneu. 1 —Wekyry tomo, kuetatoko pahne. Ehxiropyra ase ynyrihpyry poko ynamorepatyã poko, enara. 2 Mame juteu omiryae Pauru otururu etaryke tyya xine tymynyhpãse toh emero. Mame Pauru tõturuse ropa. 3 —Juteu ase, tonuruse ywy Tasu po, Xirixiapõ po. Yrome tuãtanohse ywy sero pata po Jerusarẽ po. Tamorepase ywy Kamarieu a. Zae jamorepane kytamurukõ omihpyry poko. Orẽpyra Ritonõpo omipona jexiry se exiase asã xine."
4 Jezu poetory zehno exiase roropa. Itapyĩkõ taka ytoase toto apoise, arotohme ãpuruhpyry taka, orutua komo, nohpo tomo, enara. Aorihmaporykõ se exiase."
5 Ritonõpo maro oturuketõ tuisary zuaro mana, ajohpe pyra jexiry waro. Mokaro roropa tamuxi tõ ajohpe pyra jexiry waro mã toto. Tynymerohpyrykõ tokarose ya arotohme Tamaxikupõkomo a, Jezu poetory enehtohme ropa ya tymyhse, Jerusarẽ pona, toto ẽmapotohme ãpuruhpyry taka. 6 —Morarame jytoryhtao Tamaxiku pona, Tamaxiku moe pyra ahtao, tãxiahtao, kaino jetonie saereh nase."
7 Nono pona epukase. Omi etase. Ynara nase, “Sauru, Sauru, oty katoh ypoetory tõ ryhmãko mah? Samũ kamexipõko mase ya,” nase. 8 —“Onoky hma?” ase eya, oserepyase. 9 —Ymarõkõ noserepyase roropa saerehkary eneryke tyya xine. Yrome aomiry onetara toto."
10 Mame ynara ase, “Oty poko ha?” ase eya. 11 —Morarame ezuru a tonukehkase jexiryke, jaroase toto jemary poko, Tamaxiku pona."
12 Moroto jahtao Anania noepyase ya. Mokyro, Moeze nymerohpyry omipona exikety. Mokyro poko, “Kure,” ãko juteu tõ emero."
13 Mokyro tooehse ahtao ya ynara nase, “Sauru jakorony, oenutako ropa,” nase ya. 14 Ynara nase ropa Anania ya, “Ritonõpo, kytamurukõ esẽ, omenekase typoetoryme oehtohme, tõmipona roropa oehtohme, Tumũkuru kurã enepotohme oya, aomiry etapotohme roropa oya."
15 Imehnõ tuarõtanohpõko mase enetopõpyry poko oya, aetatopõpyry poko roropa oya."
16 Seromaroro oty eraximãko hma osẽpurihkapopyra, Ritonõpo a oorypyry korokatohme, Jezu Kyrixtu oesẽme ehtohme,” nase Anania ya. 17 (17-18) —Morarame tarona tooehse ropa jahtao, jotururuhtao Ritonõpo maro, imaro oturutoh tao, juaroro Jezu enease. Ymaro noturuase. Ynara nase ya, “Axĩ ke mya ytoko Jerusarẽ poe. Tarõkõ õmiry etary se pyra exĩko toh mana, ypoko õtururuhtao,” nase Jezu ya."
18 (-)"
19 —Yrome ynara ase eya, “Tarõkõ juaro nase toto. Opoetory zehnotonõpo ase. Atamorepatoh tae aroase toto ãpuruhpyry taka. Zuaro nase tarõkomo."
20 Exitewão etaparyhtao etapananõ maro exiase, zupõkõ apoĩko. Imehnõ tuarõtanopyhpõ opoko ynororo kynexine. Tãkye exiase mokyro etaparyhtao eya xine,” ase eya. 21 —Yrome ynara nase ropa ynororo ya, “Ytoko. Aaropõko ase mya juteutõkara a,” nase Jezu ya, tykase Pauru juteu tomo a. 22 Morara kary etaryke tyya xine Pauru zehno toehse ropa toto, “Juteutõkara a aaropõko ase,” kary etaryke tyya xine. 23 Pauru zetũke tõtupokase toto. Nono ke sapararah tykase roropa toto."
24 Morara exiryke Pauru taropose koroneu a soutatu tõ tapyĩ taka. 25 Yrome tymykyryhtao ynara tykase Pauru sajẽtu a, 26 Morara tykase exiryke sajẽtu toytose koroneu a oturuse. 27 Morarame koroneu toytose Pauru a oturuse. 28 Mame koroneu ynara tykase Pauru a, 29 Morarame Pauru turumekase toto a. Onypipohpyra tokurehse toto. Mokyro koroneu tõserehse, romano tymyhse typoetory a exiryke, ipipohpory se toehse toexiryke roropa. Romano kowenu omiry ynara ãko, “Romano onypipohpyra ehtoko,” ãko. 30 Yrokokoro Pauru tymyhpokapose ropa eya. Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tonehpose tamuximãkõ maro tõturupotohme eya xine. “Oty pokoino juteu tõ mose zehno nae?” katohme eya xine. Mame toto ẽpataka Pauru tonehse eya auturutohme. 1 Morarame Pauru a mokaro tỹme tonese aporo tõturutohto xine eya. Ynara tykase ynororo eya xine, 2 —Ajo! Ĩtapihmoko, tykase Anania, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary."
3 Ynara tykase Pauru eya, 4 Mame imarõkomo a Pauru tozuhse roropa. Ynara tykase toto eya, 5 —Wekyry tomo, zuaro pyra akene. Ritonõpo maro oturuketõ tuisaryme pyra ekarono, tykase Pauru. —Ynara tymerose exiryke Ritonõpo omiryme, “Oesẽkõ kure rokẽ tyritoko,” ãko sero poko nase Ritonõpo omiry, tykase Pauru. 6 Mame Pauru tuhkãkõ waro toehse. Tuhke satuseu tomo, tuhke roropa parixeu tomo. Naeroro ynara tykase ynororo eya xine opore, 7 Morara kary etaryke tyya xine tõsezusezuhse toto, parixeu tomo satuseu tõ maro. Parixeu tõ Pauru marõkõme toehse."
8 Satuseu tõ aorihtyã ẽsemamyry ropa onenetupuhpynomo, Ritonõpo nenyohtyã kapu ae te, zuzenu roropa onenetupuhpynõ kynexine. Yrome parixeu tõ morohne enetupuhnõko."
9 Morarame toepanaikase toto tõtururukohtao imoihmãkomo. Mame Moeze omihpyry warõkõ towõse xikihme tõturutohme. Parixeu tõ kynexine. Ynara tykase toto, 10 Mame morotaõkõ tõxienonohse itamurume. Mame Pauru tywyhtywyhmaryhtao eya xine soutatu tõ tonyohse koroneu a Pauru arotohme ropa tytapyĩkõ taka. 11 Morarame koko Jezu tõturuse Pauru maro. Ynara tykase ynororo eya, 12 Morarame yrokokoro juteu tõ oximõme toehse Pauru etapary se exiketomo. 13 40me motye Pauru etapary se exiketõ kynexine."
14 Mame toytose toto tytamuxirykomo a, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a roropa oturuse. Ynara tykase toto eya xine, 15 Naeroro kokoro koroneu a Pauru enehpoko oya, õturupotohme samo. Ynanase eraximãko etapatohme, tykase toto eya xine, tytamuxirykomo a. 16 Morara kary totase Pauru patumy a. Mame toytose ynororo soutatu tõ tapyĩ taka Pauru zuruse."
17 Morarame Pauru a sajẽtu tykohmase tyya. 18 Mame tarose eya. Ynara tykase ynororo koroneu a, 19 Mame emary poko mokyro tarose koroneu a mya, tõtururukõ onetara imehnõ ehtohme. 20 Ynara tykase ynororo, 21 Yrome anaropyra exiko. 40me motye etapary se exiketõ mana Pauru eraximãko, etapatohme. Otuhpyra, eukuru onẽpyra, enara toh mana Pauru etapary se toexirykõke. Seromaroro oehnõko toh mana oturuse amaro, tykase ynororo eya. 22 Mame koroneu a nuasemã taropose ropa, 23 Morarame koroneu a asakoro kapitão tykohmase tyya. Ynara tykase ynororo eya xine, 24 Kawaru tõ enehpoko Pauru ytotohme epo. Tomeseke arotatoko kowenu terekatu a, Perixi a, ewomatohme eya, tykase. 25 Mame pape tymerose eya aropotohme. Ynara tymerose eya Perixi neneryme, 26 “Ynymerohpyry moro oneneryme. Jepe nymyry mase Perixi. Ywy ase Kyrautiu Rixia. Kure pãna mã repe? 27 Mokyro Pauru tapoise juteu tomo a, etapatohme repe. Yrome soutatu tomo a towomase, romanome exiryke."
28 Mokyro aroase juteu tõ kõseriu ẽpataka azahkuru exiry waro jehtohme repe."
29 Yrome axĩ zuaro toehse ywy. Romano kowenu omihpyry poko mose onyhxiropyra toh nexiase, tytamuxiry tõ omihpyry poko rokene. Morara exiryke ẽmapory se pyra exiase ãpuruhpyry taka. Etapapory se pyra roropa exiase."
30 Mame, ‘Juteu tõ mokyro etapary se,’ kary totase ya. Morara exiryke aropoase myaro. Pauru zehnotokõ roropa aropõko ase oya, ihxirotohme onetaryme. Enara rokẽ ynymerohpyry moro oneneryme. 31 Morarame Pauru tarose soutatu tomo a, koroneu omi poe. Koko tarose toto a Ãtipatyri pona."
32 Yrokokoro pupu po rokẽ ytoketõ toeramase ropa tytapyĩkõ taka. Kawaru po ytoketõ rokẽ Pauru maro toytose."
33 Mame Sezarea pona toeporehkase toto ahtao pape tokarose eya xine kowenu tuisary a. Pauru roropa tokarose eya xine."
34 Mame pape tonese ahtao kowenu tuisary a Pauru a tõturupose, 35 ynara tykase ynororo eya, 1 Morarame omame etone tynyhse ahtao, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tooehse, esety Anania, imehnõ juteu tõ tuisary maro. Kowenu omiry waro exikety tooehse imaro xine Pauru hxirose tuisa konõto netaryme, Perixi netaryme. Mokyro esety Tereturu."
2 Morarame Tereturu tykohmase eya xine. Mame Pauru tyhxiropitose eya. Ynara tykase ynororo, 3 Ose ynanase Perixi zae oexiryke, juteu tõ pyno roropa oexiryke. Oerohtopõpyry poko tãkye ynanase."
4 Tuhke nymyry pyra jotururu se ase oya, openekepyryino. Naeroro ajohpãme sã jomiry etako aporo."
5 Mose Pauru ajoajohpano. Imehnõ pata tõ poro ytoytokety mosero. Tyoro amorepatõ mosero, kowenu omipona pyra juteu tõ ehtohme. Nazarepõ poetory esẽ mosero."
6 Ritonõpo tapyi ryhmary se monexiano. Morara exiryke ynanapoiase zuãnohtohme repe, yna tamuru Moeze omihpyry omi poe."
7 Yrome koroneu Rixia kahpyry nytoase yna a, soutatu tõ maro ipynohse."
8 Morarame yna enehpoase ynororo tarona, õturutohme imaro. Oturupoko pahne eya tuaro oehtohme ihxirotopõpyry poko yna a, tykase Tereturu terekatu a. 9 —Ajohpe pyra mana, tykase toto, juteu tomo, Tereturu poko. 10 Morarame, 11 Ekaroporyhtao zuaro exĩko mase. 12me rokẽ jynykyase Jerusarẽ pona joepyryme. Kure Ritonõpo rise oepyase. Tarõkõ mã joehtopõpyry waro."
12 Ritonõpo maro oturutoh tao imehnõ oneonezuhpyra exiase. Juteu tõ atamorepatohtaõkõ onerekohmara exiase. Osemataõkõ roropa onerekohmara exiase."
13 Jyhxirõko toh mã repe. Yrome ehxiropyra ase, azahkuru pyra jexiryke, ajoajohpe pyra jexiryke roropa."
14 Ynara rokẽ kary se ase oya ypoko. Ritonõpo omiry seromato pona ase. Sero popyra moxiamo a. “Tyoro,” ãko toto sero poko. Yrome yroro. Ritonõpo enetupuhnõko ase. Aomiry roropa enetupuhnõko ase. Urutõkomo a inymeropohpyry sero, Moeze a inymeropohpyry roropa sero."
15 Aorihtyã ẽsemãkary ropa poko enetupuhnõko ase, moxiã samo. Kurãkomo, iirypyrymãkõ roropa ẽsemãkapõko ropa Ritonõpo mana."
16 Ritonõpo jenẽko mana. Ahno roropa jenẽko. Kokoro rokẽ erohnõko ase iirypyryme pyra jehtohme, tykase ynororo. 17 —Tuhke jeimamyry imehnõ pata tõ poro ytoase. Mame jesaka oepyase ropa, tineru ekarose tytinerukãkara a. Ritonõpo a ynekarory ekaroase roropa."
18 Naeroro Ritonõpo maro oturutoh tao jenease toto. Yyrypyry ykorokapoase Ritonõpo a. Imoity maro pyra exiase toiroro, tehme rokene."
19 Yrome moroto juteu tõ nexiase, Aziapõkomo. Kurehxo exiry mokaro taro exiryhtao, Ritonõpo maro oturutoh tao jenehpõkomo, jyhxirory se tahtao xine."
20 Ah tarõkõ noturuno azahkuru jehtopõpyry poko. Jenease toto kõseriu ẽpataka tarose jahtao."
21 Toiro rokẽ opore oturuase eya xine. Ynara ase, “Seroae terekatu a azahkuru jekarõko matose aorihtyã ẽsemamyry ropa enetuputyryke ya,” ase eya xine. Opore jotururu azahkuru nexiase otarãme, tykase Pauru. 22 Morara kary etaryke tyya Perixi ynara tykase, 23 Morarame sajẽtu tyrise eya Pauru eraseme. 24 Mame tuhke pyra tynyhse ahtao Perixi tooehse ropa, typyty maro, Turuxira maro. Juteu nohpory ynororo kynexine. Mame Pauru tonehpose tyya autururu etatohme, Jezu Kyrixtu enetuputyry poko."
25 Morarame Pauru tõturupitose toto netaryme. Ynara tykase ynororo, 26 Tineru se roropa Pauru a ynororo, imyhpokatohme ropa repe. Morara exiryke tahxime Pauru tykohmase tõturutohme imaro. 27 Morarame asakoro tyeimãse ahtao Poroxiu Pexitu tooehse, Perixi myakãme, kowenu tuisaryme. Mame tyse juteu tõ ehtohme, Pauru onymyhpokara ropa Perixi tokurehse. 1 Morarame Pexitu Sezarea pata pona tooehse tahtao, oseruao rokẽ tynyhse moroto. Morotoino Jerusarẽ pona toytose ynororo."
2 Moroto Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõturuse eya, imehnõ juteu tõ tuisary maro Pauru kerekeremãko. Ynara tykase toto Pexitu a, 3 —Ajohpãme sã Pauru enehpoko xiaro Jerusarẽ pona, yna maro auturutohme, tykase toh repe, etapary se toexirykõke osema tao."
4 Yrome Pexitu ynara tykase eya xine, 5 Ehmaropa oytorykõ se awahtao xine mokyro hxirose azahkuru aexiry poko, tykase ynororo eya xine. 6 Morarame 10me tynyhse ahtao toytose ropa ynororo Sezarea pona. Yrokokoro porohtoh taka typorohse tahtao, Pauru tonehpose tyya."
7 Mame Pauru tooehse ahtao Jerusarẽ poe aehtyã xikihme toehse toto. Itamurume Pauru hxirory se toh repe azahkuru aexiry poko."
8 Yrome ynara tykase Pauru eya xine, 9 Yrome topeme juteu tõ se Pexitu kynexine. Naeroro ynara tykase ynororo Pauru a, 10 Yrome Pauru a tozuhse, ynara tykase ynororo, 11 Kowenu omipona pyra jahtao, imepỹ totapase ya ahtao jetapary se roropa exiry oya xine. Yrome imehnõ onyryhmara jahtao, jekarory se pyra ase eya xine, kowenu omipona jexiryke. Ĩperatu a kuaropoko, Seza a. Imaro rokẽ oturuse jytory se ase, tykase Pauru terekatu a. 12 Mame tõturuxĩpo kõseriu tõ maro ynara tykase Pexitu Pauru a, 13 Morarame tuhke pyra tynyhse ahtao tuisa Akyripa tõ tooehse Sezarea pona, typyty maro, Pexitu maro oturuse. Ipyty esety Perenixi."
14 Moroto tuhke tynyhse ahtao Pauru tokarose eya. Ynara tykase ynororo eya Pauru poko, 15 Jerusarẽ po jahtao Ritonõpo maro oturuketõ tuisary ipoko noturuase ya, juteu tõ tamuxiry maro etapapotohme repe."
16 Yrome ezukuase toto, “Romanome ahtao onetapara ase, oturupyra ro awahtao xine imaro ynetaryme, aosepynohtohme. Imaro soturutatose aporo zuaro jehtohme,” ase eya xine."
17 Morarame tooehse toto ahtao, yrokokoro yporotyase ekaropotohme. Pauru enehpoase ya."
18 Yrome mokyro hxiroryhtao tyorõ poko tyhxirose eya xine."
19 Tytamurukõ namorepatopõpyry poko rokẽ noturuase toto. Imepỹ poko roropa, Jezu poko. “Aorikyhpyry mokyro,” nase rokẽ toto. Yrome, “Orihpyra, tõsemãse ropa mana,” ãko Pauru."
20 Zuaro pyra jexiryke ynara ase Pauru a, “Oytory se pyra hma Jerusarẽ pona, moroto oturupotohme ropa ynetaryme, ohxirohpõkõ maro?” ase eya."
21 Yrome, “Seza maro rokẽ jotururu se ase,” karyke ẽmapoase ropa Roma pona aropotohto Aukuxtu Seza pataka, tykase Pexitu. 22 Morarame Akyripa ynara tykase Pexitu a, 23 Mame yrokokoro Akyripa tooehse kowenu tapyĩ taka Perenixi maro, kurã ke tupoke, typoetory tõ maro, soutatu tuisary tõ maro, pata esã roropa maro. Mame Pauru tonehpose Pexitu a."
24 Tooehse ahtao Pexitu tõturuse aporo. Ynara tykase ynororo, 25 Mose kure rokẽ ya, yrome jehno juteu tõ exiryke aropõko ase Roma pona, Aukuxtu Seza maro auturutohme, imaro tõtururu se aexiryke."
26 Yrome otara ãko ha, pape poko imerõko, aropotohme Seza neneryme? Naeroro mose enehpono tarona ourutohkõme. Omoro nymyry oturuko imaro, tuisa Akyripa, zuaro jehtohme, pape merotohme ya."
27 Pauru aropory se ase repe, yrome azahkuru aexiry onenetupuhpyra jexiryke anaropopyra ro ase, tykase Pexitu. 1 Morarame Akyripa tõturuse Pauru a, 2 —Tuisa Akyripa, tãkye ase jotururu etary se oexiryke, jyhxirotopõpyry poko juteu tomo a."
3 Tuaro mase juteu tõ poko. Kytamurukõ namorepatopõpyry waro roropa mase. Naeroro ajohpãme sã penekehpyra exiko jomiry etary poko aporo. 4 —Juaro mã juteu tõ emero, ypoetoae ro. Wekyry tõ maro rokẽ juãtase ypatao, Jerusarẽ po, enara."
5 Juaro exiketõ jekarory se ahtao jekarõko mã toto. Parixeu ase, orẽpyra Ritonõpo omipona exikety. Kytamurukõ omihpyry omipona roropa ase."
6 Tarona tonehse ywy jyhxirotohme, Ritonõpo mũkuru enetupuhneme jexiryke. Pake Ritonõpo nekarohpyry enetupuhneme jexiryke roropa. “Umũkuru eraximako,” tykase Ritonõpo pake kytamurukomo a."
7 Wekyry tõ roropa morararo Ritonõpo nekarory momohnõko toh repe, orihpyra toehtohkõme. Yrome aorihtyã ẽsemãkapory ropa enetuputyryke ya jyhxirory se mã juteu tomo."
8 Oty katoh amarokõ juteu tõ aorihtyã ẽsemãkapory ropa Ritonõpo a onenetupuhpyra? tykase Pauru eya xine. 9 —Osemazuhme Jezu Nazarepõ se pyra exine aporo. Ipoetory ryhmaryhtao imehnomo a tãkye exiase."
10 Morara exiase Jerusarẽ po. Tuhke Jezu poetory ẽmase ãpuruhpyry taka, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary omi poe. Etaparykohtao, “Mose etapako. Kure etapary oya xine,” akẽ etapananomo a."
11 Jezu poetory tõ ryhmahpõ ase atamorepatoh tao, enetupuhkehpory se jexiryke. Imehnõ pata tõ pona Jezu poetory ryhmase aytohpyry ase, zehno jexiryke, tykase Pauru. 12 —Morarame Tamaxiku pona ytoase Ritonõpo maro oturuketõ tuisary a jenyokyryke inymerohpyry arose."
13 Osema tao yna ahtao, tãxiahtao saereh nase yna etonie, xixi motye kaino, ypona, ymaro ytoketõ pona roropa."
14 Nono pona toepukase yna porehme. Mame omi etase. Ynara nase ya juteu tõ omiryae, “Sauru, Sauru, oty katoh ypoetory ryhmãko mah? Samũ kamexipõko mase ya ypoetory ryhmaryke oya. Eryhmãko mase pui samo tupupuru ryhmane samo, tamoreme suimã pona otuotuokety sã mase,” nase ya."
15 “Onoky hma?” ase eya. “Ywy ase Jezu. Ypoetory tõ onyryhmara exiko!"
16 Owõko ropa. Osenepo oya, otuarõtatohme ypoko, ypoetoryme oehtohme. Imehnõ tuarõtanohpõko mase jenetopõpyry poko oya, imeĩpo enepotoh poko roropa oya."
17 Oewomãko ase oetapary se imehnõ ahtao. Imeĩpo juteutõkara pataka aaropõko ase. Moroto awahtao roropa oewomãko ase."
18 Toto amorepase ytoko ajoajohpe pyra aehtohkõme, joroko tamuru rumekatohme eya xine, Ritonõpo omipona rokẽ toto ehtohme. Iirypyrykõ korokãko ase tosẽkõme jenetuputyryhtao eya xine. Esarykõ ekarõko ase eya xine ypoetory tõ maro,” tykase Jezu ya. 19 —Morara tykase exiryke ya Jezu omipona ase, kapu ae autururu totase ya exiryke."
20 Osemazuhme aporo oturuase Tamaxikupõkomo a, Jerusarẽpõkomo a roropa. Mame Juteapõkomo a oturuase. Morotoino ytoase juteutõkara amorepase, iirypyrykõ rumekatohme eya xine, Ritonõpo omipona aehtohkõme roropa."
21 Morara exiryke juteu tõ japoiase Ritonõpo maro oturutoh tao, jetapatohme repe."
22 Yrome Ritonõpo a jewomaryke jetapara ro toh mana. Imehnõ amorepãko ro ase Jezu poko, toto tuarõtatohme. Tuisa tõ zurũko ase, tuisa tõ kara roropa zurũko. Ritonõpo omiry poko toto tuarõtanohnõko ase, pake Ritonõpo poe urutõkõ nekarohpyry saaro. Moeze nekarohpyry saaro roropa. Ynara tykase Moeze tõ pake,"
23 “Kyrixtu osanumãko toh mana, exixihmãko. Yrome mã ẽsemãnõko ropa toorihxĩpo, kypyno xine Ritonõpo exiry ekarotohme juteu tomo a, juteutõkara a, enara.” 24 Morara karyke Pauru a, ynara tykase Pexitu opore Pauru a, 25 Yrome Pauru a tozuhse, 26 Akyripa a ynara tykase Pauru, 27 Tuisa Akyripa, Ritonõpo poe urutõkõ omihpyry enetupuhnõko mah? Zuaro ase. Enetupuhnõko mase, tykase Pauru Akyripa a. 28 Morarame Pauru tozuhse eya. Ynara tykase ynororo, 29 Morarame Pauru ynara tykase ropa eya, 30 Morarame Akyripa tõ towõse ropa, kowenatu, Perenixi, emero tymarõkõ maro."
31 Tutũtase toto oturuse oxime, 32 Morarame Akyripa ynara tykase Pexitu a, 1 Morarame toepohnohse tahtao xine, 2 Morarame moroto Sezarea po ynanotyriase Ataramitiu poe aepyhpyry wapu aka, Azia pona yna ytotohme, Arixtaku maro. Mokyro Tesaronikapono, Masetoniapõpono."
3 Yrokokoro Xitõ pona ynanytoase. Juriu noturuase Pauru a, 4 Morotoino ynanytoase ahmõta Xipere kuroko, iratozo ae, tyryrykane jamihme exiryke."
5 Morotoino tuna konõto takuohse yna. Xirixia ehpikuroko toytose yna, Pãpiria ehpikuroko roropa Mira pona, Rixiapõ pona."
6 Moroto sajẽtu maro imepỹ wapu aka ynanotyriase, Arexãtyria poe Itaria pona ytokety aka. 7 Moro ae axĩ pyra ynanytoase Synitu pona tyryrykane popyra exiryke. Saumona kuroko ynanytoase Kereta zomye."
8 Morarame ynanytoase wapu ae ehpikuroko, kuremỹme samo, pata pona, kure otyryhkatoh pona. Moro Rasea maro atameke pyra. 9 Moroto okyna yna ahtao ytotoh pyra toehse. Naeroro Pauru ynara tykase toto a, 10 —Ytotoh pyra nase. Kuytorykohtao seromaroro, wapu nerỹko mana. Itamurume mõkomo nerỹko. Ahno roropa orihnõko otarãme, tykase Pauru repe. 11 Yrome mokyro sajẽtu, wapu esẽ tõ omipona nexiase, Pauru omipona pyra."
12 Otyryhkatoh moroto popyra exiryke toytorykõ se toh kynexine Penixi pona, moroto toehtohkõme konopo ae, kure moroto exiryke. Tyryry karahko Penixi po, Kereta ahmõta po. 13 Naeroro tyryry tykase ropa ahtao, 14 Yrome okynã pyra tyryrykane tyjamihtase. Tyryrykane esety Euroakirão."
15 Moro a wapu tarose axiny. 16 Ahmõta pitiko kuroko yna ytoryhtao tyryry karahko nexiase. Naeroro ynanerokuase itamurume kanawa anymyry poko wapu aka."
17 Kanawa tanỹkehse ahtao wapu ynanuahmykyase ehmopyra aehtohme. Yna aroryke tyryrykane a Ripia ehpikoxi isawã zuno toehse yna. Morara exiryke wera touse yna a, tywerake pyra rokẽ ytotohme tyryrykane po."
18 Yrokokoro pohkane a anyanymyryhtao mõkomo ynanypapyase nakuaka yna oserepyryke, wapu tẽme hkopyra ehtohme."
19 Yrokokoro wapu mõkomory nymyry ynanypapyase. 20 Tuhke xixi onenepyra ynanexiase, xirikuato onenepyra roropa, konopo itamurume exiryke tyryrykane maro, 21 Tuhke otuhpyra ynanẽmepyase. Naeroro Pauru ynara nase yna a, 22 Yrome seromaroro kuetatoko. Emynyhmara ehtoko. Orihpyra matose. Wapu rokẽ nerỹko mana."
23 Morara ãko ase Ritonõpo nenyokyhpyry tooehse exiryke koko ya oturuse. Jesẽme mana, ipoetoryme ase."
24 Ynara nykã ya, “Pauru, torẽtyke pyra exiko. Seza a ytõko mase, Roma tuisary a. Oewomãko mã Ritonõpo. Mokaro roropa ewomãko mana opokoino,” nykã inenyokyhpyry ya josenety."
25 Naeroro sekese ehtoko ropa. Ritonõpo enetupuhnõko ase. Ajohpe pyra mana. Kuewomatorỹko mã inenyokyhpyry nekarohpyryae ro."
26 Yrome ahmõta pona kuarotorỹko mã tyryrykane, tykase Pauru yna a. 27 Morarame 14me tynyhse ahtao tyryrykane jamihme ro nexiase. Xiaxiake wapu tarotarose, Metiteraneu tuna ena. Mame onoa wapu poko erohketõ ynara nase, 28 Tuna tukuhse toto a, zueme aexiry waro toehtohkõme. Zueme ro tukuhse eya xine. Moino akoxi pitiko tukuhse ropa toto a, zueme hkopyra."
29 Mame topu a wapu etapary zuno toexirykõke 4me etypohkatoh tomapose toto a, wapu ãtykyry wino. Tõturuse toto Ritonõpo a axĩ aẽmehtoh poko."
30 Morarame wapu pokõkõ irumekary se toehse. Kanawae toytorykõ se toh repe. Kanawa tomapose tuna kuaka toto a, etypohkatoh wapu potyry pokona tyritohme sã repe. Yna enekunopyry se rokẽ toh kynexine."
31 Mame Pauru tõturuse sajẽtu tomo a, soutatu tõ maro, 32 Morara tykase Pauru exiryke kanawa eary tysahkase soutatu tomo a, kanawa yhtotohme. 33 Aẽmepyryhtao Pauru tõturuse toto a, 34 Morara exiryke otuhtoko, jamihme oehtohkõme ropa. Torẽtyke pyra ehtoko. Orihpyra matose, tykase eya xine. 35 Morara kaxĩpo wyi apoiase ekamotohme. Noturuase Ritonõpo a mokaro netaryme, wyi ekarotohto. Notukuase ynororo yna maro."
36 Morarame sekese ropa ynanexiase, tõtuhse ropa yna exiryke."
37 Wapu ao ynanexiase atapona 276 me."
38 Morarame tõtuhkehse yna ahtao, tiriiku typahse yna a nakuaka, teme hkopyra wapu ehtohme. 39 Mame tõmehse ahtao nono waro pyra toh kynexine, wapu poko erohketomo. Iporiry tonese ahtao eya xine moro taka wapu arory se toehse toto, isawãme tuna ehpiry exiryke."
40 Naeroro etypohkatoh eary tysahkase eya xine emapotohme nakuaka. Mame ãpuitoh myhty tymyhpokase eya xine. Moromeĩpo wera konõto taunuhmase ropa eya xine apõ pokona, ipotyry wino, tyryrykane a wapu arotohme isawã ehpikoxi repe."
41 Yrome isawã pona tyryhse ipotyry wino wapu. Tũpore tyryhse isawã pona. Pohkane konõto a tãtohkase wapu. 42 —Ãpuruhpyrytaõkõ setapatone epara toto ehtohme, tykase soutatu tõ repe."
43 Yrome Pauru pyno toexiryke onetapapopyra sajẽtu kynexine. Nakuae tãtakuotyry warõkõ taropose eya osemazuhme, ahmõta pona toto ytotohme."
44 Imehnõ taropose roropa eya wewe po wapu epokahkasẽ po. Emero morara rokẽ tãtakuohse ropa toto iratyhpyry po. 1 Morarame moroto yna ahtao morotõkõ yna zuruase ahmõta esety poko, 2 Kure rokẽ toh nexiase yna maro. Yna aroase toto tytapyĩkõ taka. Apoto tukase eya xine yna osũtohme. Konopome exiryke kõxikene ynanexiase."
3 Morarame apotopokõ tupuimase Pauru a. Apoto htaka tyriryhtao eya okoi nesekase emary pokona ynaneneryme."
4 Morara exiryke ynara tykase morotõkomo, 5 Mame pakapakahnase okoi. Toepukase apoto htaka. Yrome jetũ pyra nexiase ipoko."
6 Mame Pauru tonese eya xine. Emary zaory eraximãko toh kynexine. Axĩ aorikyry eraximãko toh repe. Yrome okyna ahtao kure ro Pauru eneryke tyya xine, ynara tykase toto, 7 Moro ahmõta esẽ esety Pupuriu. Mokyro tapyĩ moe pyra kynexine. Tytapyĩ taka yna aroase kure yna ritohme. Moroto ynanynykyase oseruao."
8 Mokyro zũ kure pyra nexiase, oxirohnõko, pixihtãko, enara. Mokyro enese Pauru nomomyase inyhtoh taka. Mame Ritonõpo a noturuase. Zuhpokoxi tomary riase. Axĩ nekurãkase ropa."
9 Moromeĩpo moro ahmõtapõkõ kurãkõkara emero noepyase Pauru a toto tukurãkatohkõme ropa. Tukurãkase ropa toto eya."
10 Mame yna ytory ropahtao yna mõkomohtoase toto, mokaro ahmõtapõkomo. 11 Morarame moroto wapu kynexine, Arexãtyria poe aepyhpyry, ikonopory enatyry eraximãko, ytoytopyra konopo ae exiryke. Kamaramanõpo tõ esety ae moro wapu esety, Kaxito Poruxime. Morarame ikonopory tonahse ahtao, moro ae ynanytoase."
12 Xirakuza pona toeporehkase yna. Moroto ynanynykyase oseruao."
13 Morotoino ynanytoase ropa tuna konõto ehpikuroko Reziu pona. Moroto yna ahtao kure tyryrykane. Yrokokoro ynanytoase Pozuori pona."
14 Moroto Jezu poetory tõ kynexine. Toto maro ynanynykyase oma zũ mykaponatoae, toahmase yna exiryke eya xine. Morotoino osema konõto ae ynanytoase ropa Roma pona."
15 Yna ekary etahpyryme Jezu poetory tomo a, tooehse toto yna enese, moino Roma poe, Apiu oturutoh pona, oseruao osepekahtoh pona roropa. Mokaro eneryhtao Pauru a eano tyjamihtase. Tãkye toehse ynororo. Kure tõturuse Ritonõpo poko toto maro. 16 Morarame Roma pona toeporehkase yna ahtao, ãpuruhpyrytaõkõ ekaroase sajẽtu tutuisary a. Pauru rokẽ imepỹ tapyi taka toytose, soutatu maro. 17 Mame oseruao tynyhse ahtao juteu tamuxiry tõ tonehpose Pauru a oximõme imaro xine tõturutohkõme. Ynara tykase ynororo eya xine, 18 Morarame tõturupose jahtao romano tuisary a jutũtanohpory se ropa nexiase repe, kowenu jetapapopyra exiryke."
19 Yrome ymyhpokapory se pyra juteu tõ nexiase. Naeroro, “Seza ẽpataka jytory se ase,” ase terekatu a. Wekyry tõ hxirory se pyra exiase."
20 Morara exiryke kuenehpotou xiaro joturutohme amaro xine. Ritonõpo mã kypyno xine. Kyyrypyrykõ korokary se kurã rokẽ ekarotohme kyya xine. Moro eraximãko Izyraeu tõ poetory mana. Moro enetuputyryke ya tymyhse ase keti ke, tykase Pauru eya xine. 21 Ynara tozuhse toto a, 22 Õtururu etary se ynanase. Tuhke ahno imehnõ patapõkõ Jezu poetory poihtõko toto, nase toto Pauru a. 23 —Mokokoro osehtoko, tykase exiryke, tuhke toytose toto itapyĩ taka. Mokaro a noturuase Pauru, Ritonõpo ahno esẽme exiry poko, Jezu poko roropa, Moeze tõ nymerohpyry poko, imehnõ urutõkõ nymerohpyry poko roropa. Mokaro zuruse nykohmamyase Pauru."
24 Aomiry etaryke tyya xine, “Ajohpe pyra,” tykase toto emero pyra, tonetupuhse eya xine exiryke. Yrome imehnõ onenetupuhpyra toh tokurehse."
25 Mame toto ytotohto ropa itapyĩkõ taka Pauru ynara tykase eya xine, 26 Ynara tykase ynororo, “Tarõkomo a ytotoko. Ynara kahtoko eya xine, 27 Enetuputyry se pyra oexirykõke onenetupuhpyra matose. Etary se pyra oexirykõke roropa onetara matose. Mãpyra oorypyrykõ rumekary se awahtao xine, otato apanarykõ exiry, jomiry menetupuhtory roropa. Morarame meramatory ya, kukurãkatory roropa,’ ãko Ritonõpo mana opoko xine,” 28 —Morara exiryke etatoko pahne, tõmihpyry aropõko Ritonõpo mã juteutõkara a, toto pynanopyry se toexiry poko toto tuarõtatohme roropa."
29 Morara kary etaryke tyya xine toytose ropa toto, oxime rokẽ tõturutohkõme. 30 Moroto Pauru asakoro tyeimãse tytapyĩ tao. Tãkye ynororo kynexine imehnõ oepyryke tytapyĩ taka."
31 Tõturuse ynororo toto a Ritonõpo ahno esẽme exiry poko. Enaromyra tamorepase toto eya Jezu Kyrixtu poko, “Mokyro poko oturupyra exiko”, kara morotõkõ exiryke.2
"
Tãhpomãkomo a oturũko ase aosenety xine.
"
"
Tyoro sã tyrĩko ywy kapu ao, nono po roropa, õsenuruhkatohkõme, munu te, apoto te, orexĩto konõto.
"
"
Torẽtyke pyra ase, yjamihtanohneme oexiryke.
"
"
"
Tãkye rokẽ jyripõko mase oẽmyty eneryke ya,”
Ekepyry motara roropa mana,”
"
3
"
4
"
5
6
7
"
onohpetu tapyĩme Moroke tapyĩme.
Morara oexirykõke aarotorỹko ase mya Papironia pona,”
"
Otãto tapyi amõko matou ytapyĩme?
Tapyi amõko matose repe, yrome upune pyra mana.
"
8
"
9
10
11
12
13
ahno esẽme orĩko ase jũmanatome,”
"
Yjamitunuru poko ourutorỹko imehnõ mã repe.14
15
"
"
Umũkuru poetoryme toto ehtohme.
"
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
‘Ritonõpo omiry etãko matose repe, yrome zuaro pyra matose.
Enẽko roropa amarokõ repe, yrome onenetupuhpyra matose.
"
Enery se pyra oexirykõke onenepyra matose.