1 Pꞌooj ub, hajõõ nuu me ër wahë makũũh Eber buuj sa wahë makũ tii. Ta wakããn tama erih do hyb nꞌaa, ër wahë makũũh tawén näng. Eber buuj sa uuh ti Judah buuj. hã Pꞌop Hagä Do maherꞌoot ta ky nꞌaa rod raherꞌoot do hã. Ta see hadoo tamaherꞌoot paah, ta see hadoo tamaherꞌoot ta see pé noo gó."
2 Hỹỹ kä, da hẽ kä, ta Tꞌaah hã ër tamaherꞌood kän. Ta Tꞌaah mo hajꞌaa hã Pꞌop Hagä Do pahuuj wät paa badäk hahỹỹh, wë, sagõõh, papỹỹj, kamarab na-ããj hẽ. Sahõnh hẽ ta wë hanäng do ta Tꞌaah gadoo da Pꞌop Hagä Do ky däng."
3 Ta Tꞌaah hã Pꞌop Hagä Do kabajꞌaa do kametëëh. Ta Yb, Pꞌop Hagä Do hadoo né hẽ tii. Ta kyyh takꞌëp hejoonh doo me sahõnh hẽ tapahuuj wät do tamatakëë, baad tabahado hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa, baad tanado mahä̃nh. Nesaa do ër hꞌyyb gó hanäng do tado hõm do jawén paa bä, hỹ pong jé, Pꞌop Hagä Do hub hẽnh, takawehꞌëëh doo bä tabaso kän, Pꞌop Hagä Do bagꞌããs doo bä."
4 Ããs sa bahä̃nh ti tanu gadäg kän, takꞌëp tahyb nꞌaa jawyg däk do hyb nꞌaa ããs sa bahä̃nh Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk do hyb nꞌaa."
5 Ããs sa bahä̃nh tawén hadoo, dooh “Tah ỹ õm. A yb ỹ hado däk naga hẽ”, Saaw-Mo 2.7 Pꞌop Hagä Do anoo bä ããs sa hã. Dooh na-ããj hẽ ããs hã “Ỹ né da a Yb, õm kä Tah ỹỹ”, 2 Samuéw 7.14 tanoo bä. Ta Tꞌaah hã ti tabaherꞌoot."
6 Ta kyy kerih do bód see hã hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh badäk hahỹỹ hã ta Tꞌaah wahꞌëëh hadoo do tamejũũ noo gó: “Ỹ karẽn sahõnh hẽ ããs rawehꞌëëh.” Dew-Teronom 32.43. Saaw-Mo 97.7 7 Ããs ky nꞌaa hã kä hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh: “Ããs karom ỹỹ, tabahëm do hadoo rabahadoo ỹ anꞌoo bä. 8 Ta Tꞌaah ky nꞌaa hã kä hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh: “Õm da tabagã nꞌaa hadꞌyyt hẽ, Pꞌop Hagä Doo. 9 Baad hadoo do ti makamahä̃n doo. 10 Hahỹỹ da na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do kyyh ta Tꞌaah ky nꞌaa hã: “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, 11 Ta ti sahõnh hẽ gawatsik da. 12 Ji hatsë ji apõõs doo da mabadꞌoo da sa hã. 13 Dooh noo gó ããs sa hã Pꞌop Hagä Do herꞌood bä: “Aso hup ỹỹ hẽnh, si ỹ mabagꞌããs hyb nꞌaa a majĩĩ ỹ nesꞌëëm bä kä.” Saaw-Mo 110.1 hã takerii däk tii. Ta Tꞌaah hã tabaherꞌoot ta tii. 14 Ããs kä, sahee hedoo doo, Pꞌop Hagä Do mejũũ do moo bok do tii. Pꞌop Hagä Do mejũũ ramasa hyb nꞌaa ta jawén ta wë hedëp doo. 1 Ti hyb nꞌaa kä, ããs sa bahä̃nh Jesus bahadoo do hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ta bahä̃nh baad ub ër hyb nꞌaa matakëë ta ky nꞌaa hanäm do ër maa napäh do hã, ta sꞌee hẽnh, dawëë ta mahä̃nh ër hꞌyyb nawät hyb nꞌaa."
2 Ky nꞌaa jawꞌyyk né hẽ Pꞌop Hagä Do kyyh pꞌooj ub ããs Mosees sa hã ratabꞌëës doo. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do tii, pä gatsebak do hã kerih do paah. Sahõnh hẽ ta ti ky nadahꞌeeh doo, ty nꞌaa gesꞌyyk doo, raky nadaheeh do pénh né hẽ ragadoo paa baad nadoo do ta säm."
3 Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, dooh da ër kedëëb bä Pꞌop Hagä Do ji tarejãã do mahä̃nh, takꞌëp baad hadoo do ër tedꞌëëp do ky nꞌaa hã ër hyb nꞌaa manatakä bä, ta hã ër hyb nꞌaa napꞌeed bä. Jesus, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do né hẽ ti pooj jé sa hã tamaherꞌoot do ta ti ji tedꞌëëp do ky nꞌaa. Ta jawén, Jesus kyyh maa napäh doo, te hub né hẽ tii, rametä kän ër hã kä."
4 Ër hã ramaherꞌoot noo gó, ta metëë nꞌaa me, meuj nꞌaa näng doo me, tapehuunh doo me na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do metä kän te hub né hẽ tii. Ta Sahee hã hana do ji hajaa doo, tahꞌyyb däng doo da ji hã tanoo doo, ta tii me na-ããj hẽ tametëëh ta tii. 5 Bë ỹ maherꞌoot hahỹỹh: Dooh ããs sa hã tado bä Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk rabagꞌããs hyb nꞌaa ta ti papuuj hedoo do ta karapee rababok doo bä, ta jawén hawät doo, ta ky nꞌaa babä bë ỹ ma erih doo."
6 Dooh ããs hã tanꞌoo bä ta ti rabagꞌããs. Ti anäng Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó hahỹỹ da taherꞌoot doo: “Dooh its ti ajyy. 7 Ããs hyb nꞌaa jewyk do yd jé kanahën dꞌos hẽ ajyy rahyb nꞌaa jewyk manꞌoo bä. Hahỹỹ da na-ããj hẽ tahajaa ji erii bä: “Banadawëët do noo gó, ããs hyb nꞌaa jewyk do yd jé manꞌoo bä ajyy rahyb nꞌaa jewyk.” 8 Sahõnh hã rabagꞌããs manꞌoo bä”, Saaw-Mo 8.4-6 näng mä ta kyyh. 9 Ta ti nepä né paawä ër hã, ër hapäh Jesus, ta hã ta ti kerii däk do paa kaja däk doo. Ããs hyb nꞌaa jewyk do yd jé Jesus bahadoo dó Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä paah, ji wë Pꞌop Hagä Do ky enyym do hyb nꞌaa sahõnh hẽ sa hyb nꞌaa tadajëp hyb nꞌaa. Hỹỹ kä, tahob wät do hyb nꞌaa paa dajëb, takꞌëp Jesus hyb nꞌaa jawyg däk, takꞌëp takawehëë däk. 10 Tawꞌããts hẽ né hẽ Pꞌop Hagä Doo, sahõnh hẽ tahana doo, ta hyb nꞌaa sahõnh hẽ hawät doo, Jesus hã tabadꞌoo doo: Jesus ahoop do hyb nꞌaa baad hadꞌop Jesus wén hado kän tanꞌoo bä, hajõk badäk hahỹỹ hã habong do Pꞌop Hagä Do taah hedoo doo, ta sii ta bag takꞌëp gabarëëh do mahang rababoo padëëk hyb nꞌaa kä. Jesus sa hꞌyyb tym dëëb Pꞌop Hagä Do wë."
11 Pꞌop Hagä Do hanaa né hẽ Jesus, tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë ji bawäd däk hanoo doo. Ti hanaa na-ããj hẽ ji, tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë haboo däk doo. Sét hanaa né hẽ ëër. Ti hyb nꞌaa dooh Jesus nu mebyy bä “wakãn haa” tanoo bä ër hã,"
12 hahỹỹ da ta Yb hã tabaherꞌoot noo gó: “Ỹ maherꞌoot da a ky nꞌaa wakãn haa sa hã. 13 Hahỹỹ da na-ããj hẽ ta kyyh: “Ta hã da ỹ hꞌyy kasadä”, Isajas 8.17 näng mäh. Tii bä ahõm nä ta kyyh: “Gëët hahỹ ỹỹ, karapé haa sa sii, hã ỹ Pꞌop Hagä Do anoo doo”, Isajas 8.18 näng mäh. 14 Ta karapee ramajyyw enäh do hyb nꞌaa, radab enäh do hyb nꞌaa, sa da hadoo Jesus bahado däk. Tii dꞌ tawén dꞌoo tadajëp doo me tagawatsiig hõm hyb nꞌaa Dijab, Gereg kyy me ramaneëënh Nesaa Do Yb, Dijab. “Ji taky nꞌaa tapa hadꞌyyt doo”, tahanäng pé ti Dijab. dajëb hejój wë näng doo,"
15 ër tabedꞌëëp hyb nꞌaa kä ji dajëp ji jeỹỹm do mahä̃nh. Dajëb ji jeỹỹm do hyb nꞌaa, sa karom heꞌỹỹm doo gó habok do hadoo paa ër pꞌooj ub. Jesus ër tabedëëb wät hỹỹ kä, baad ub, neỹỹm doo gó ër babok hyb nꞌaa kä."
16 Wyt ta maab hẽ: Ajꞌyy Jesus wén hado däk, Abaraãm panaa hedoo do tamasa hyb nꞌaa. Dooh ããs tamasa do hyb nꞌaa tado bä tii."
17 Ta wakããn hedꞌop tawén hado däk, sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät tabahadoo hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë, sa hã tꞌyyd mehĩĩn doo, Pꞌop Hagä Do wë baad hadꞌyyt hẽ moo wät doo. Sa da hadoo tabahado däk paah, tadajëp doo me nesaa do ër moo bok do tabado hõm hyb nꞌaa."
18 Jesus ahob wät do hyb nꞌaa ta hã Dijab hꞌyyb tatuk noo gó, Jesus hajaa tamasaa bä ji, da hẽ Nesaa Do Yb hꞌyyb tatuk doo. Tahapäh nyy da ji tamasa. 1 Ti hyb nꞌaa wakãn haa hedoo doo, tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw bong doo, ta jawén, hỹ pong jé ta pa bë babok hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ Jesus hã bë hyb nꞌaa matakä. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod ër wë tamejũũ do tii. Ër ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät Pꞌop Hagä Do wë. Ti né hẽ ër hꞌyy kahaꞌeeh doo."
2 Sahõnh hẽ ta hã Pꞌop Hagä Do mejũũ do Jesus moo wäd wäd hadꞌyyt hẽ, pꞌooj ub Mosees moo wäd wät doo da sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã. Tób Pꞌop Hagä Do yd kahesé do panꞌaa Pꞌop Hagä Do ky gabuuj gó Mosees tamaa sooh do apäh ti Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa . Ta see pé noo gó Pꞌop Hagä Do karapee na-ããj hẽ ramaneëënh Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa . Ti hyb nꞌaa, “baad ub Mosees moo wäd wät Pꞌop Hagä Do karapee sa mahang”, tahanäng pé tii."
3 Mosees hyb nꞌaa jawyk do bahä̃nh Jesus hyb nꞌaa jawyk. Panyyg ky nꞌaa gó bë ỹ maherꞌoot: Tób ky nꞌaa etsëëh do bahä̃nh tób tama do ky nꞌaa etsëëh."
4 Anyy né paawä sahõnh hẽ tób tahemꞌaa doo, ti bahä̃nh ti Pꞌop Hagä Doo, sahõnh hẽ mo hajꞌaa näng doo."
5 Mosees kä, Pꞌop Hagä Do karom, baad tamoo wät paa sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do mejũũ doo, tób ta yd kahesé do hã. Mosees moo wät do paa ta metëë nꞌaa Pꞌop Hagä Do Tꞌaah ky nꞌaa hã. Hahỹỹ da na-ããj hẽ tahajaa ji erii bä tii: “Mosees kä, Pꞌop Hagä Do karom, baad tamoo wät paa sahõnh hẽ Pꞌop Hagä do mejũũ do Pꞌop Hagä Do karapee tabahagꞌããs bä. Mosees moo wät do paa ta metëë nꞌaa Pꞌop Hagä Do Tꞌaah ky nꞌaa hã.”"
6 Kristo hã kä, Pꞌop Hagä Do Tꞌaah, baad tamoo wät Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hadoo do hã kä. Ëër, Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh do ti ta tób hadoo doo, neỹỹm doo me ër gadaa bä hadꞌyyt hẽ ër hã taky däng doo. Ër hꞌyy ganejë hõm bä ër pooj jé ër gada do hã, ër kasabꞌee do hã. 7 Ti hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã ta Sahee herꞌoot doo da: “Da hẽ, Pꞌop Hagä Do kyyh bë maa napäh bä, 8 bë aba manä bë hꞌyyb, Pꞌop Hagä Do wë rahꞌyy kawereem do paa da, 9 Ta tii bä bë wahë makũ ỹ ramehetꞌyy, 10 Ti hyb nꞌaa ỹ kawajããn paa nanäng sa wë. 11 Ti hyb nꞌaa ỹ kawajããn doo me, ky kanehꞌỹỹt doo me, ỹ ky däng hahỹỹh: 12 Wakãn haa hedoo doo, bë hyb nꞌaa matakä nesaa bë hꞌyyb nahadoo hyb nꞌaa. Bë hyb nꞌaa matakä bë hꞌyy kanae mahä̃nh, Pꞌop Hagä Do hawäd hadꞌyyt do bë neréd mahä̃nh."
13 Tawꞌããts hẽ bë sahõnh hẽ bë hꞌyyb enäw bë da hadoo doo, da hẽ ji Pꞌop Hagä Do batsꞌyyt nä bä, bë see ta hꞌyyb baa mahä̃nh nesaa do tamoo wät do ta hã wadii do hyb nꞌaa."
14 “Bë hyb nꞌaa matakä Pꞌop Hagä Do bë neréd mahä̃nh”, ỹ wén mejũũ bë hã, Kristo hꞌyyb hataa ër bahado däk do hyb nꞌaa. Kristo hꞌyyb hata né hẽ ëër, baad hadꞌyyt hẽ ër hꞌyy kasadëë bä ta hã, pooj jé ër du doo noo gó baad ër hꞌyy kasadä doo da."
15 Hahỹ tabaherꞌoot bä, “Da hẽ, Pꞌop Hagä Do kyyh bë maa napäh bä, bë aba manä bë hꞌyyb, Pꞌop Hagä Do wë rahꞌyy kawereem do paa da”, Saaw-Mo 95.7-8"
16 jaa ti Pꞌop Hagä Do kyyh maa napäh doo, ta wë hꞌyy kawereem doo? Sahõnh hẽ Esit häj nꞌaa bä naa Mosees manyyh do né hẽ tii."
17 Jaa wë Pꞌop Hagä Do kawajããn 40 ta baab noo gó? Nesaa do moo bok do wë takawajããn. Banawäng doo bä daap sa kamag baboo hõm."
18 Jaa hã ta ky kanehꞌỹỹt doo me Pꞌop Hagä Do ky hadoo: “Dooh ỹ anꞌoo bä da ỹ benäm doo bä rajëë pä bä. Dooh da ỹ anꞌoo bä rakamehããg bä pa ỹỹ”? Ky nadahꞌeeh do hã ta ky däng tii."
19 Rahꞌyy kanaꞌeeh do hyb nꞌaa né hẽ rawén nahajaa rajëë pä bä Pꞌop Hagä Do benäm doo bä, ër hapäh. 1 Ti hyb nꞌaa, tanahänh nä do hyb nꞌaa ji Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo, tabenäm doo bä ji hꞌyyb tym kamehꞌããk doo, tawꞌããts hẽ hꞌyyb eỹỹm doo me baad ër hyb nꞌaa matakëë, bë see nesꞌõõs hyb nꞌaa tii."
2 Ta tii dꞌ bë ỹ wén maherꞌoot, banawäng doo bä sa hã ramaherꞌoot do paa da, ër hã na-ããj hẽ ramaherꞌoot Pꞌop Hagä Do panyyg hanäm doo. Nanäng dooh ragado bä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo, raky nadaheeh do hyb nꞌaa sa wób ky dahꞌeeh doo da. Pawóp hẽ ky dahꞌeeh paah, Kareb, Josuwéh häd enäh doo. Ta wób dooh raky dahé bä, rawén ganadoo Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo."
3 Ëër kä, Pꞌop Hagä Do panyyg hanäm do ky dahꞌeeh doo, ër gadoo da Pꞌop Hagä Do hanaa ji hꞌyyb tym kamehꞌããk doo. Ky nadahꞌeeh do sa ky nꞌaa kä hahỹỹ dꞌ paa Pꞌop Hagä Do beherꞌoot: “Ti hyb nꞌaa ỹ kawajããn doo me ky kanehꞌỹỹt doo me ỹ ky däng hahỹỹh: 4 Pꞌop Hagä Do benyyw däk paa ta ti ër wén hapäh, hahỹỹ da ta kyy kerih doo gó taherꞌoot do hyb nꞌaa setsi däg kä ta ä̃ ky nꞌaa hã, tapehuunh do jawén paa bä: “Setsi mꞌ ta ä̃ kä tamoo gawatsik. Setsi kä mꞌ ta ä̃ kä, Pꞌop Hagä Do kamehꞌããk tapehuunh do hyb nꞌaa.” Genesis 2.2"
5 Ta ti ky nꞌaa né hẽ na-ããj hẽ taherꞌoot hahỹỹ da tabaherꞌoot bä: “Dooh ỹ anꞌoo bä da ỹ benäm doo bä rajëë pä bä. Dooh da ỹ anꞌoo bä rakamehããg ỹ benyyw hõm doo bä.” 6 Pꞌop Hagä Do benyyw däk né hẽ ji baym do hood, ji hꞌyyb tym kamehꞌããk doo bä. Pooj jé Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ky nꞌaa hanäm do maa napꞌëëh doo, dooh raky dahé bä, ti hyb nꞌaa dooh ragado bä tii. Ti hadoo né hẽ, ti abok nä ta wób sa pooj jé Pꞌop Hagä Do benyyw däk rabajëng hyb nꞌaa ta gó."
7 Ti hyb nꞌaa pꞌaa hẽnh Pꞌop Hagä Do anoo ta tyw nꞌaa ji hã. Da hẽ ti tabanoo ta tyw nꞌaa ji hã. Hajõng ta baab jawén paa bä, raky nadaheeh do jawén paa bä, Pꞌop Hagä Do ky däng paa ta tii, Dawi herꞌoot do hã, pooj jé ỹ erii wät doo. Pooj jé ỹ erii wät doo tawén näng, tëg eh do 3 hã pawóp nuu me ta ti taberii wät do hyb nꞌaa. Hahỹỹ dꞌ ta kyyh: “Da hẽ, Pꞌop Hagä Do kyyh bë maa napäh bä, 8 Josuwéh tado bä paawä ti hanoo do rakamehꞌããk doo, hëëj sa hã taky nꞌaa enooh do tado bä paawä rakamehꞌããk doo bä, dooh ta jawén Pꞌop Hagä Do herꞌood bä paawä ta see pé ky nꞌaa ji kamehꞌããk doo. Josuwéh ti Kanaãh häj nꞌaa hẽnh Isaraéw buuj mahũũm do paah."
9 Ti hyb nꞌaa kä, ti anyy däk tsyt hẽ kasëëw däk do ji hꞌyyb tym kamehꞌããk doo, ta karapee hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do benyyw däk doo."
10 Ta ti ji hꞌyyb tym kamehꞌããk do gadꞌoo doo, rakamehꞌããk da ramoo bok do jawén paa bä sa hã Pꞌop Hagä Do karẽn doo, Pꞌop Hagä Do kamehꞌããk doo da né hẽ tapehuunh do tabahajaa do jawén paa bä."
11 Ti hyb nꞌaa kä, tawꞌããts hẽ takꞌëp ër hyb nꞌaa tamꞌaah ji hꞌyyb tym kamehꞌããk do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ër gadoo hyb nꞌaa, nabuj kehꞌũũm doo, ky nadahꞌeeh doo, pꞌooj ub habong doo da ër nabok hyb nꞌaa. 12 Ta ti ỹ wén herꞌoot, awät do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do kyyh. Tahajaa tabadꞌoo Pꞌop Hagä Do karẽn doo. Sẽn-jeer séd demuun tahãw padëëk do bahä̃nh Pꞌop Hagä Do kyyh hehãm do hadoo. Sẽn-jeer tꞌõp tabajëng doo da ji kꞌyy gahũũn gó, tꞌõp Pꞌop Hagä Do kyyh bajëng ji hꞌyyb tym gó. Sahõnh hẽ ji hꞌyyb gó hanäng do tametyy, sahõnh hẽ ji hyb nꞌaa newëë do tametyy."
13 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do pahuunh do mahang dooh kejën pé Pꞌop Hagä Do mahä̃nh. Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do bahapäh. Sahõnh hẽ wyt ta maab hẽ ta matym gó. Ta matym gó ër kametä däk da ër metëëh hyb nꞌaa ta hã nyy da ër baboo bok paah. 14 Ti hyb nꞌaa kä, ti anäng do hyb nꞌaa Jesus, Pꞌop Hagä Do Tꞌaah, ër ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do Pꞌop Hagä Do wë, hỹ pong jé Pꞌop Hagä Do wë hajëë suun doo, tawꞌããts hẽ dooh ër hꞌyy keréd bä Jesus ky nꞌaa ër gado däk do paa hã."
15 Tawꞌããts hẽ ta tii hã ër hꞌyy kanerét ỹ wén näng, ër ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do Pꞌop Hagä Do wë tabahapäh do hyb nꞌaa né hẽ ër hꞌyyb nahejooj. Tahapäh ër hã kametëëh doo, ti na-ããj hẽ Nesaa Do Yb hꞌyyb tatuk do paa hyb nꞌaa sahõnh hã, ër Nesaa Do Yb hꞌyyb tatuk doo da né hẽ. Nesaa Do Yb hꞌyyb tatug né paawä ta hã, dooh nesaa do Jesus hã."
16 Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ hꞌyy kasadä doo me Pꞌop Hagä Do ky enyym do wë ër bahõm, Ji hꞌyy kasadä doo me ji ky nꞌaa etsẽẽ, tahanäng pé ta wë ji bahõm doo . ër tatꞌyyd mehĩĩn hyb nꞌaa, taky enyym doo gó ër tamasa hyb nꞌaa baad tanadoo noo gó ër hã. 1 Sahõnh hẽ sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë takasëëw hõm sa wakããn mahang, sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë tabahadoo hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa ta wë tamanaa hyb nꞌaa, sa masããh wób Pꞌop Hagä Do hã tama ejuu hyb nꞌaa na-ããj hẽ, nesaa do ramoo bok do kado hõm hyb nꞌaa."
2 Sa da hadoo sa ky nꞌaa rod tabahadoo do hyb nꞌaa, sa nemuun hꞌyyb nahejoonh do hyb nꞌaa, tahajaa kaja hẽ ta hꞌyyb tamahũũm bä hꞌyy gatamah do hyb nꞌaa hesꞌõõs do sa wë."
3 Sa da ta hꞌyyb nahejoonh do hyb nꞌaa, ta wakããn hyb nꞌaa hadꞌyyt nado tama ejuu Pꞌop Hagä Do wë. Ta hyb nꞌaa na-ããj hẽ ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ Pꞌop Hagä Do hã tama ejuu, nesaa do tamoo wäd wät do kado hõm hyb nꞌaa. 4 Dooh hajaa pé ta daaj hẽ takasëëw bä sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë tabahadoo hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do ti hasëm tii, Arãw tasëëw hõm do paa hadoo."
5 Ti hadoo Kristo hã. Dooh ta daaj hẽ takasëëw bä, dooh ta daaj hẽ takawehëë bä sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do tabahadoo hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do né hẽ tii, “Tah ỹ õm, hana ỹ õm” Saaw-Mo 2.7 hanäng do ta hã."
6 Hahỹỹ da na-ããj hẽ Kristo hã Pꞌop Hagä Do baherꞌoot ta kyy kerih do bód see hã: “Sa ky nꞌaa rod wë ỹ hadꞌyyt hẽ õm, 7 Badäk hahỹỹ bä Jesus bawät noo gó takꞌëp taky nꞌaa etsẽẽ Pꞌop Hagä Do hã. Takꞌëp ta kyyh taky nꞌaa etsẽẽ bä, haoot doo me na-ããj hẽ taky nꞌaa etsẽẽ Pꞌop Hagä Do hã, dajëb mahä̃nh ji hedꞌëëp do hã. Pꞌop Hagä Do ky daheeh taky nꞌaa etsẽẽ doo, Jesus ky dahé hadꞌyyt hẽ do hyb nꞌaa ta Yb karẽn doo."
8 Pꞌop Hagä Do Tꞌaah né hẽ paawä, nesaa do tahoop do hã tahapëë däk nyy dꞌ tahanäng pé Pꞌop Hagä Do hã ji ky daheeh doo."
9 Sahõnh hẽ ta Yb karẽn do ta hã kaja däk bä kä, sahõnh hẽ ta hã ky dahꞌeeh do sa hꞌyyb tym dëëb tabahado däg kän. Pꞌop Hagä Do pa hadꞌyyt hẽ da rababok tanꞌoo bä kä."
10 Sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät Pꞌop Hagä Do wë, Merekisedek hadoo do Jesus bahado däk Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. 11 Hajõng ti anyy däk paawä ta ti ky nꞌaa bë ỹ maherꞌoot hyb nꞌaa. Ti hadoo né hẽ, hejoonh ji maherꞌood bä ta ky nꞌaa, nayyw hẽ bë hꞌyy ganahoot do hyb nꞌaa ta hã."
12 Bäp peej däg bë hꞌyy kae däk do hyb nꞌaa Jesus hã, ta wób paawä bë ma metëëk da hẽ ta ky nꞌaa. Ti hadoo né hẽ, dooh tagahꞌood nä bä bë hã. Bë karẽn pꞌaa hẽnh ji ma metëëk bë hã. Jããm hẽ pooj jé Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa bë rama metëëk do paa ji abꞌaanh bë karẽn. Karapee tꞌaah ta ỹỹn bii gamyyj karẽn doo, ta tä nawëh nä do hadoo bëëh."
13 Bii karẽn nä doo, karapee tꞌaah hadoo näh, ji hã Pꞌop Hagä Do karẽn do hã hꞌyy ganahoot nä doo."
14 Ta dab ti wahëh hedoo do sa tä. Hahỹỹ dꞌ ỹ hanäng pé tii: Hꞌyy gahꞌood däk do ramaa napäh sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do kyyh. Sa hꞌyyb gó rahyb nꞌaa newë hadꞌyyt hẽ do hyb nꞌaa, rahapëë däk ny hadoo do baad ub, ny hadoo do baad nadoo doo. 1 Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ër hyb nꞌaa matakëë baad tagahoot hyb nꞌaa ër hã sahõnh hẽ ër hã Kristo metëëh doo, baad ër bahaja däk hyb nꞌaa. Tawꞌããts hẽ dooh ër abaj hadꞌyyt hẽ jããm hẽ pooj jé Kristo ky nꞌaa ër rama metëëk doo. Tawꞌããts hẽ dooh pꞌaa hẽnh ër abaj jããm hẽ pooj jé ër ma kametꞌëëg wät doo, daap hadoo do ji moo wät do ji eréd hõm do ky nꞌaa hedoo doo, Pꞌop Hagä Do hã ji hꞌyy kaꞌeeh do ky nꞌaa hedoo doo,"
2 ji nu kemuun do ky nꞌaa hedoo doo, sa wahë nꞌaa sa moo radatoonh do sa nu gadꞌoo bä ky nꞌaa hedoo doo, dejëp do ragenä bong do ky nꞌaa hedoo doo, hꞌyy kanaꞌeeh do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ety hadꞌyyt hẽ do ky nꞌaa hedoo do na-ããj hẽ. Ër hapëë däk né hẽ sahõnh hẽ ta tii."
3 Ti hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, ër ma kametëëk ër nahapäh nä doo, ër hapäh do takahꞌũũm hyb nꞌaa, baad ër bahaja däk hyb nꞌaa kä. 4 (4-6) Ta ti ỹ wén herꞌoot, dooh tahaja bä kä pꞌaa hẽnh Pꞌop Hagä Do wë rahꞌyy kawereem bä Kristo tyw nꞌaa reréd bä, Pꞌop Hagä Do panyyg hã rahꞌyy gahꞌood däk do paah, Pꞌop Hagä Do hanaa ramepëë däk do paah, Pꞌop Hagä Do Sahee ragado däk do paah, Pꞌop Hagä Do kyyh hanäm do ramepëë däk do paah, Kristo hejój ta jawén tabagꞌããs noo gó tametëëh do rahapëë däk do paa na-ããj né hẽ. Kristo heréd hõm doo, dooh tahaja wäd bä pꞌaa hẽnh rahꞌyy kawereem Pꞌop Hagä Do wë, pꞌaa hẽnh Pꞌop Hagä Do Tꞌaah bꞌaa kajatsëk do hã rabepëëm hadoo do hyb nꞌaa, sahõnh hẽ rabahapäh bä Pꞌop Hagä Do Tꞌaah ta wób raky nꞌaa rejãã ranꞌoo bä ta tii hã."
5 (-)"
6 (-)"
7 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa edëng gëëw naëng tõs gado hadꞌyyt doo, ta danäh joom baad hawäng hanoo doo."
8 Tii dꞌ nado gëëw naëng hadoos do gado hadꞌyyt né paawä jããm hẽ hawäng jawii hedoo doo, sasëng hedoo doo. Dooh gëëw baad hadoo do tado bä. Edaa däk Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa wasee tii. Tagadëëg ub tagawatsꞌiik tii. Gereg kyy me tabaherꞌoot, “Tagadëëg ub tagatang.” Tagadëëg ub tagawatsꞌiik tahanäng pé tii, Gereg kyy me. Gëëw ky nꞌaa gó ji tamaherꞌoot Jesus hã hꞌyy ganejë hõm do sa ky nꞌaa, hꞌyy gejë hõm do sa ky nꞌaa na-ããj hẽ. 9 Tii dꞌ né ỹ baherꞌood paawä najis haa, dooh hꞌyy gejë hõm do wób bë do bä hã ỹỹ. Baad hadoo do hã, ji hꞌyyb tym hedëp hanoo do hã bë hꞌyy kajäk, hã ỹỹ."
10 Ta ti ỹ wén hapäh bë hã, tawꞌããts hẽ hadoo do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do badꞌoo ji hã. Dooh da tamabaan bä bë moo bok do paah. Dooh da tamabaan bä ta hã bë kamahä̃n do hyb nꞌaa ta karapee tsyt hẽ ta wë kasëëw bong do bë masa do paah, da hẽ bë masa do na-ããj né hẽ."
11 Ti hadoo né hẽ, ỹ karẽn paawä tsebé doo me, takꞌëp bë hꞌyyb hedoo doo me hadꞌyyt hẽ bë badꞌoo ta ti bë dajëb bä kä, baad bë gadoo hyb nꞌaa hỹ pong jé bë gahëën doo."
12 Dooh ỹ karẽn bä bë nehõj padäg bä. Tawꞌããts hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do bë pooj jé gado däk do rababok doo da bë babok. Baad rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, hꞌyy ganajëng doo me rababok do hyb nꞌaa, ti ragado däg kän Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo kä. 13 Pꞌooj ub, Abaraãm hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh noo gó, ta daaj hẽ, ta häd gó taky däng, dooh taky kahỹỹd bä Abaraãm bahapäh hyb nꞌaa. Dooh Pꞌop Hagä Do bahä̃nh péh, ti hyb nꞌaa ta häd gó né taky däng."
14 Hahỹỹ da Abaraãm hã taky nꞌaa enooh: “Õm ỹ ky nꞌaa edëng né da. Takꞌëp da takanekan a panaa”, Genesis 22.17 näng mä ta kyyh."
15 Tii bä hꞌyy ganajëng doo me Abaraãm gada do jawén paa bä, tagado däg kän ta hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa eno däk do paah."
16 Baad ji karẽn bä ji ky dëë bä, ji bahä̃nh hyb nꞌaa jawyk do hã ji ky däng, te hub né hẽ ji herꞌoot do ta wób rabahapäh hyb nꞌaa. Tii dꞌ ji adoo bä, dooh ji raky sëëw wäd bä."
17 Tii dꞌ paa Pꞌop Hagä Do badꞌoo. Ky kanehꞌỹỹt doo me ta häd gó taky däng, sa hã taky nꞌaa enooh noo gó. Tii dꞌ tawén dꞌoo, ta jawén taky nꞌaa enooh do gadoo doo, dooh sa hã Pꞌop Hagä Do ky kahỹỹd bä baad rabahapäh hyb nꞌaa."
18 Dooh Pꞌop Hagä Do ahỹỹd bä ta kyyh. Dooh Pꞌop Hagä Do noo kanesa bä. Pawóp hadoo do Pꞌop Hagä Do wén herꞌoot ër hã, ëër, ta wë kedëëb wät doo, ër hꞌyy kahejój däk hyb nꞌaa, ër pooj jé ër gada do ër nerét hyb nꞌaa."
19 Baad ër gahëën ta wë né da ër babok ta jawén. Baad ër gahëën do ër hꞌyyb tahejꞌoonh ër hꞌyy gejë hõm mahä̃nh. Marakate ta jawyyg nꞌaa mesoo do hadoo bahꞌood ahëm hõm mahä̃nh hadoo ti ër hꞌyy kahejꞌoonh doo. Ta ti ër kahejꞌoonh doo, Pꞌop Hagä Do hã takahejꞌoonh."
20 Ta tii bä, Pꞌop Hagä Do matym gó Jesus bajëë suun ër hyb nꞌaa, ta majyyw me tabado hõm hyb nꞌaa nesaa do ër moo boo bok doo. Sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa gawakõ tꞌõp gadäk doo gó sa masããh majyyw tamahejꞌëëh do hadoo né tii. Tii dꞌ Jesus badꞌoo do hyb nꞌaa ër ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät Pꞌop Hagä Do wë tabahado däg hadꞌyyt hẽ kä, sa ky nꞌaa rod Merekisedek hadoo péh. 1 Panang Sarẽm häd näng do wahë nꞌaa paa ta ti Merekisedek. Pꞌop Hagä Doo, Ta Bahä̃nh Hadoo Do wë sa ky nꞌaa rod. Abaraãm Merekisedek mamuun paa Abaraãm babaaj nä bä ta wób sa wahë nꞌaa sa warahén sii hẽ tajꞌaa ketsë jawén paa bä. Tii bä mꞌ Abaraãm Merekisedek ky nꞌaa edëë gëët."
2 Ti mꞌ Abaraãm betsꞌëë hõm ta hã ta majĩĩ hã tado hõm do uuh. Ji moo sahõnh hẽ kenꞌyyh do sét hẽ kenꞌyyh tetsꞌëë däk mä Merekisedek hã. “Sa wahë nꞌaa, baad hadꞌop do moo hewꞌëët doo”, tahanäng pé ti Merekisedek. Sarẽm bä wahë nꞌaa mꞌ. Sarẽm bä wahë nꞌaa, “Sa wahë nꞌaa rakamanajẽ bong hanoo doo, rahꞌyyb enyyw padëëk hanoo doo”, tahanäng pé tii."
3 Dooh ji ky nꞌaa napëë bä ta yb, ta ỹỹn. Dooh ji ky nꞌaa napëë bä ta wahë makũ tahana doo. Dooh na-ããj hẽ ji ky nꞌaa napëë bä tabenäng do ky nꞌaa, tadajëp do ky nꞌaa. Ti hyb nꞌaa sa ky nꞌaa rod hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë, Ji ky nꞌaa nanapäh do hyb nꞌaa tabenäng doo, tadajëp doo, awäd hadꞌyyt hẽ hadoo, dajëb né paawä tii. Pꞌop Hagä Do Tꞌaah sa ky nꞌaa rod hadꞌyyt hẽ tabahadoo doo da. 4 Bë hyb nꞌaa newë, takꞌëp tahyb nꞌaa jawyk Merekisedek. Abaraãm, ër wahë makũũh, hyb nꞌaa jawyg né paawä, tetsꞌëë hõm ta majĩĩ hã tado hõm do uuh Merekisedek hã. Ji moo sahõnh hẽ kenꞌyyh do sét hẽ kenꞌyyh tetsꞌëë däk mä ta hã."
5 Rewi panaa wób, sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë hedoo doo, ti rahajaa ragahëën bä sa wakããn wë hanäng do uuh, Abaraãm panaa hadꞌyyt né paawä. Tii dꞌ tawén hadoo, tii da Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do hyb nꞌaa."
6 Merekisedek, Rewi panaa nado né paawä, tagado däk Abaraãm wë hanäng do uuh. Ti mꞌ Merekisedek ky nꞌaa edëë gëët Abaraãm, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do gado däk do paah."
7 Hỹỹ kä, wyt ta maab hẽ hahỹỹh: Ta bahä̃nh hyb nꞌaa jawyk do tii, ta yd jé hyb nꞌaa jawyk do taky nꞌaa edëng doo. Abaraãm bahä̃nh Merekisedek hyb nꞌaa jawyk ji bahapäh ta tii hã."
8 Rewi panaa, Isaraéw buuj sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë, sa wakããn wë hanäng do uuh gahꞌëën doo, ajyy ub tii. Rawehëh padëëk bä radejëp. Merekisedek kä, Abaraãm wë hanäng do uuh gadoo doo, edëb hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do kyy kerih do metëëh. Ti hyb nꞌaa sa ky nꞌaa rod Rewi panaa sa bahä̃nh tii."
9 Hahỹ hyb nꞌaa na-ããj hẽ Rewi panaa sa bahä̃nh Merekisedek hyb nꞌaa jawyk ji wén hapäh: Rewi panaa, sa wakããn wë hanäng do uuh gahꞌëën doo, ti na-ããj hẽ repaag hõm hadoo Merekisedek hã sa wë hanäng do uuh, dooh nä né paawä Rewi ti noo gó. Merekisedek hã Abaraãm epꞌaak do hã rabepaag hõm. Hahỹ hyb nꞌaa tahajaa ji herꞌoot tii:"
10 Abaraãm Merekisedek mamuun noo gó, Abaraãm hã nä ta panaa see Rewi. 11 Takaja däg bä paawä sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do karẽn do Isaraéw buuj sa ky nꞌaa rod Rewi hana do ramoo bok do hã, dooh hyb nꞌaa pé Pꞌop Hagä Do asëm sa ky nꞌaa rod see Merekisedek hadoo péh, Arãw hadoo pé nadoo doo. Rewi panaa, Isaraéw buuj sa ky nꞌaa rod hedoo do radu doo noo gó ramoo bok doo, Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk Isaraéw buuj sa hã ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Ta ky nꞌaa jawꞌyyk do mahang tamaherꞌoot nyy da Rewi panaa ramoo bok ta wë."
12 Ti hyb nꞌaa, ta see pé sa ky nꞌaa rod takahỹỹd bä, ta nemuun né hẽ ky nꞌaa jawꞌyyk do kahꞌỹỹt."
13 Ky nꞌaa jawꞌyyk do kahỹỹd däg kän ër wén hapëë kän, Jesus ër Wahë Nꞌaa, ta ky nꞌaa Pꞌop Hagä Do kyy kerih do herꞌoot do paah, dooh Rewi panaa tado bä. Jakóh tꞌaah see panaa tii. Ta ti sa mahang dooh noo gó taganä bä sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë."
14 Ta ti ỹ wén herꞌoot, wyt ta maab hẽ do hyb nꞌaa, Judah häd näng do hanaa Jesus ër wahë nꞌaa. Sa ky nꞌaa rod ky nꞌaa Mosees herꞌoot noo gó, dooh Judah panaa hã taky dëë bä sa ky nꞌaa rod rabahadoo hyb nꞌaa."
15 Wyt ta maab hẽ, takahỹỹd kän ji ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë, Rewi panaa nado wäd. Ti hyb nꞌaa takahỹỹd däg kän na-ããj hẽ ky nꞌaa jawꞌyyk doo, ji ky nꞌaa rod seeh, Merekisedek hadoo pé kaja däk do hyb nꞌaa kä."
16 Ji ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë ti tawén bahado däk, Rewi panaa hyb nꞌaa nado, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da. Ji ky nꞌaa rod Jesus wén hado däk Pꞌop Hagä Do wë, takabajꞌaa do hyb nꞌaa, tawäd hadꞌyyt do hyb nꞌaa."
17 Tii dꞌ tawén hadoo, hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky hadoo do hyb nꞌaa paa ta hã: “Sa ky nꞌaa rod hadꞌyyt hẽ da wë ỹỹ õm, 18 Ti hyb nꞌaa kä, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do pooj jé kanꞌoo däk do kado hõm kän hỹỹ kä nahejoonh do hyb nꞌaa. Dooh tahajaa péh."
19 Dooh noo gó Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do haja bä baad hadꞌop ji bahadoo, Pꞌop Hagä Do wë ji bahõm hyb nꞌaa. Ti bahä̃nh baad hadoo do ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk hỹỹ kä. Ta ti ta tyw nꞌaa me ër hajaa ër kaja bä Pꞌop Hagä Do wë. 20 Ta ky kanehꞌỹỹt doo me ta häd gó Pꞌop Hagä Do ky däng paa ta ti papuuj hadoo do tabanꞌoo däk noo gó. Rewi panaa sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë rabahado padëëk noo gó, dooh ta häd gó Pꞌop Hagä Do ky dëë bä tanahꞌỹỹt sa hã tanoo do ramoo bok doo."
21 Jesus kä ji ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë tabahado däk bä, ta ky kanehꞌỹỹt doo me Pꞌop Hagä Do ky dëë kän tanahꞌỹỹt doo. Hahỹỹ da ta kyyh ta hã: “Baad ỹ ky däng hahỹỹh, 22 Ky kanehꞌỹỹt doo me Jesus hã Pꞌop Hagä Do ky däng do hyb nꞌaa, pooj jé Mosees hã taky nꞌaa enooh do bahä̃nh baad ub hỹỹ kä ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do wë ji tamahũũm doo, ji hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo. Jesus hyb nꞌaa takaja däk né hẽ ji hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo. 23 Sa ky nꞌaa rod, Rewi panaa hedoo do hã kä, ta see dajëb bä paah, takahꞌỹỹt paa ta seeh. Sa wahë nꞌaa gó radejëp do hyb nꞌaa, dooh sét ub haja bä Pꞌop Hagä Do wë tamoo wäd hadꞌyyt bä."
24 Tii dꞌ nado Jesus. Jesus awäd hadꞌyyt hẽ do hyb nꞌaa, ji ky nꞌaa rod hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë."
25 Ti hyb nꞌaa, baad tabahajaa tedëëb bä ta hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë hahꞌũũm doo. Awäd hadꞌyyt hẽ, sa hyb nꞌaa taky nꞌaa etsẽẽ hyb nꞌaa. 26 Ti hadoo pé né hẽ ji ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do ji karẽn. Baad tabahajaa ër tamasaa bä sahõnh hã. Baad ub ti Pꞌop Hagä Do matym gó. Dooh baad nadoo do tamoo wäd bä. Dooh nesaa pé ta hã. Nesaa do moo bok do hꞌyyb nahado. Hỹ pong jé sahõnh hẽ sa bahä̃nh tabahadoo Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä."
27 Dooh hyb nꞌaa pé sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa wób rabahedꞌoo doo da tamoo wäd bä. Ta ä̃h hã hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do hã rama ejuu paa tii. Pooj jé, sa daaj hẽ nesaa do ramoo bok do hyb nꞌaa rama hejꞌuu, tii bä sa wakããn, Isaraéw buuj nesaa do ramoo bok do hyb nꞌaa rama eju kän. Tii dꞌ nado Jesus. Sét nuu me ub nesaa do ta wób ramoo bok do säm tanꞌoo däk Pꞌop Hagä Do hã, ta daaj hẽ takanꞌoo däk noo gó sa hyb nꞌaa tadajëp hyb nꞌaa. Dooh hyb nꞌaa pé hajõõ nuu me tii dꞌ tabadꞌoo."
28 Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do hã, ajyy sa da hadoo do nemuun hꞌyyb nahejꞌoonh do rakasëëw däk sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät Pꞌop Hagä Do wë rabahadoo hyb nꞌaa. Tii dꞌ nado Pꞌop Hagä Do ky kanehꞌỹỹt doo me taky däng do hã, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do jawén kanꞌoo däk doo. Ta Tꞌaah tasëëw däk ji ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do tabahadoo hyb nꞌaa kä. Baad hadꞌop hadꞌyyt hẽ ta Tꞌaah bahadoo Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. 1 Hahỹ ti bë ỹ maherꞌoot do mahang takꞌëp baad hadoo doo: Ti anyy däk né hẽ ër ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät doo. Hỹ pong jé, Pꞌop Hagä Doo, Sahõnh Ta Bahä̃nh Hadoo Do hub hẽnh, takawehꞌëëh doo bä tabaso däk."
2 Pꞌop Hagä Do matym gó, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do mo hajꞌaa bä ër ky nꞌaa rod moo wät, badäk hahỹỹ bä sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa ajyy ratamaa sooh doo bä nado. Esodo bód, tëg eh do 26 hã takerii däk ta ti sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa ky nꞌaa. Ta ti yt hã nado Jesus moo wät. 3 Sahõnh hẽ ji ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät do Isaraéw buuj hã rama erih do hahỹỹh. Sa ky nꞌaa rod, Rewi panaa hedoo do sa ky nꞌaa taherꞌoot tëg nadꞌëëd is do 3 hã. rasëm Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë tamanaa hyb nꞌaa, sa masããh wób Pꞌop Hagä Do hã tama ejuu hyb nꞌaa na-ããj hẽ. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ Jesus Kristo na-ããj hẽ manaa Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa."
4 Badäk hahỹỹ bä Jesus awäd nä bä paawä, dooh sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë tado bä paawä, anyy däk do hyb nꞌaa Rewi panaa Pꞌop Hagä Do hã rama ejuu doo, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da."
5 Sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa, hỹ pong jé hanäng do hãd hadoo do katamaa sooh do yt hã ti ramoo hebꞌook. Dooh Pꞌop Hagä Do bawät do hehꞌäät do tado bä ta ti tób ta yt hã ramoo bok do ër wén hapäh, hahỹỹ da Mosees Pꞌop Hagä Do maherꞌoot do paa hyb nꞌaa: “Mamoo wäd ta tii, hahỹ waëë hã a hã ỹ metëëh do hadoo da, mahapäh do hadoo né hẽ.” Esodo 25.40 Hehꞌäät doo, hỹ pong jé tii."
6 Baad ub né paawä sa ky nꞌaa rod Rewi häd näng do panaa ramoo bok doo, takꞌëp baad ub ti bahä̃nh Jesus ër ky nꞌaa rod moo wät doo. Tii dꞌ tawén hadoo, ta tyw nꞌaa papuuj ta hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë ër kajaa Jesus anoo doo, pꞌooj ub Mosees sa sii Pꞌop Hagä Do kanerꞌoot do bahä̃nh do hyb nꞌaa. Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé ti rakanerꞌoot do ky nꞌaa: Sinaih waëë hã Pꞌop Hagä Do anoo paa sa hã ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Isaraéw buuj raky dahé bä, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa edëng sa hã, taky däng paah. Tii bä ta kyyh ragadoo. “Ãã ky daheeh da”, näk sa kyyh Pꞌop Hagä Do hã. Takꞌëp baad ub ti bahä̃nh na-ããj hẽ ër hã taky nꞌaa enooh doo. 7 Pooj jé Mosees sa sii Pꞌop Hagä Do kanerꞌood wät do anꞌoo bä paawä, baad ub sahõnh hẽ tabahadoo hyb nꞌaa, tii dꞌ tado bä paawä, dooh hyb nꞌaa pé paawä ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh péh."
8 Tii bä, Pꞌop Hagä Do bahapäh bä, dooh né hẽ raky dahé bä Mosees sa sii takanerꞌood wät doo, hahỹỹ da ta kyyh: “Ti awät bë pooj jé papuuj Isaraéw buuj sii ỹ kanerꞌoot doo, 9 Sa wahë makũ sa sii ỹ herꞌood wät do paa nahado da tii, 10 “Hahỹỹ da ta tyw nꞌaa papuuj 11 Ti noo gó da, 12 Tii dꞌ tawén hadoo, 13 Sa sii takanerꞌoot do papuuj Pꞌop Hagä Do ky däng do hyb nꞌaa, tado hõm pooj jé sa sii takanerꞌood wät do paah. Ta säg däg tii. Edah tagawatsik. Ta tyw nꞌaa papuuj tanꞌoo däk. 1 Ti anäng paa pooj jé Mosees sa sii Pꞌop Hagä Do kanerꞌood wät do paa ky nꞌaa jawꞌyyk doo, ji hã metëëh do nyy da Pꞌop Hagä Do wë ji kajaa, ta hã ji hyb nꞌaa jawꞌyyk hyb nꞌaa. Ti anäng paa na-ããj hẽ badäk hahỹỹ bä Pꞌop Hagä Do rajꞌaa etsë do tób nꞌaa, Pꞌop Hagä Do sa hã kahesé do tób nꞌaa ramaneëënh doo."
2 Sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa katamaa sooh do yt hã, ta gawakõ tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däk do ramaneëënh doo gó tagadahäng ta bag tyng, pãw tyng nꞌaa, Pꞌop Hagä Do matym gó kametëëh do pãw nꞌaa na-ããj hẽ."
3 Ta baa besuu nꞌaa bahä̃nh tagadäk ta gawakõ tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däk do hehꞌäät doo."
4 Tii bä tabahäng kꞌããts tëg gabarëëh do sꞌëëb buu benyym do rabahejꞌuu do tyng nꞌaa. Tii bä tabahäng ta hood Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do rahyb nꞌaa esee do hood nꞌaa na-ããj hẽ. Kꞌããts tëg gabarëëh do ta hã. Tii gó rabatꞌoonh hahỹỹh: Manah häd näng do hood kꞌããts gabarëëh do sꞌëëb, Manah ta gó, Arãw tatu nꞌaa ta tsꞌooh genä hõm doo, pä gatsebak do na-ããj hẽ ta hã Jawéh ky nꞌaa jawꞌyyk do kaherih doo."
5 Ta hood Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do rahyb nꞌaa esee do hood nꞌaa jó rababꞌëëh kabajꞌaa do këg enäh do heen nꞌaa kerubĩm ramaneëënh doo. Ta ti ganahaang gó Pꞌop Hagä Do hejój kametëëh. Pꞌop kerubĩm këg ragadabëëh, pꞌop naa sa këg me rajasuu hyb nꞌaa ta ty gatsë. Ta tii bä, ta ty gatsë jó, Pꞌop Hagä Do awug hõm nesaa do Isaraéw buuj ramoo bong doo. Ta noo gatsë pong jé Pꞌop Hagä Do kahesé sa hã. Ta ti tabasooh bä Isaraéw buuj sa rod nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë wahë nꞌaa rabana nesaa do ramoo bong do Pꞌop Hagä Do bawug hõm hyb nꞌaa, takajesu däk hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa ta noo gatsë na-ããj hẽ ramaneëënh“kajesu nꞌaa noo gatsë nꞌaa”, kajesu däk do hadoo do hyb nꞌaa nesaa do sa hꞌyyb gó hanäng do paah. Hỹỹ kä, babä ỹ erih do hã, dooh né paawä tahaja bä sahõnh hẽ ta ti hedoo do ky nꞌaa bë ỹ maherꞌood bä,"
6 tii da né hẽ sahõnh hẽ ta ti ragadebëëh sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa yt hã. Ta gawakõ pooj jé gadäk doo gó sa ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë rabahejꞌëëh ta tii bä Pꞌop Hagä Do wë ramoo hebꞌooh do ramoo bok hyb nꞌaa."
7 Ta gawakõ tꞌõp gadäk doo gó jããm hẽ hajëë suun sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät doo. Sét ta baab kenꞌyyh sét nuu me tabajëng ta tii bä. Tabajëë suun bä, tamajë hadꞌyyt hẽ sa masꞌãã booj yb ajꞌyy majyyw Pꞌop Hagä Do kahesé doo bä, hꞌyy gatamah doo gó nesaa do tamoo wät doo, ta wób moo bok do na-ããj hẽ kawug hõm hyb nꞌaa. Majyyw tamanajë bä, dooh né hẽ tahaja bä tajëë bä tii bä. 8 Ta tii hã Pꞌop Hagä Do Sahee metëëh hahỹỹh: Pꞌooj ub, sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa ky nꞌaa jawꞌyyk do yt hã rababok nä bä, dooh sa hã tagasëëts nä bä ta tyw nꞌaa hadoo ta gawakõ takꞌëp Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däk doo hẽnh. Dooh tagasëëts nä bä sa wë ta tyw nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë tahanäng pé tii."
9 Da hẽ Kristo hã kaja däk do metëë nꞌaa ub sahõnh hẽ ta tii. Dooh Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa ramehenꞌaa doo, dooh sa masããh majyyw ta wë ramahenꞌaa do na-ããj hẽ tahaja bä baad tabahado däk tanꞌoo bä Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa jewꞌyyk do sa hꞌyyb."
10 Jããm hẽ ji awëh, ji awa, ji eëëk do ky nꞌaa ub tii. Jããm hẽ naëng me sa hã renäm do ky nꞌaa tii. Papuuj kajaa do pooj jé ky nꞌaa jawyyg nꞌaa tii. Dooh tꞌõp ji hꞌyyb tenyyw bä. 11 Kristo kä, baad hadoo do ta tyw nꞌaa papuuj kaja däk do hã ji ky nꞌaa rod wahë nꞌaa hehꞌäät Pꞌop Hagä Do wë tabahadoo noo gó, dooh tajëë suun bä Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa gó badäk hahỹỹ bä ajyy tamaa sooh doo gó, sa ky nꞌaa rod wób rabahedꞌoo doo da. Kristo bajëë suun takꞌëp baad tabahadoo bä. Hỹ pong jé, Pꞌop Hagä Do matym gó né hẽ tabajëë suun."
12 Kabara majyyw, booj yb taah majyyw nado ti tꞌĩĩ hẽnh tamajë sun doo, sa ky nꞌaa rod wób rabahedꞌoo doo da. Ta majyyw né ti tamajë sun doo, tanꞌoo däk doo. Sét nuu me tii dꞌ tabadꞌoo, Pꞌop Hagä Do wë ër tabedëëb hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa. Dooh hyb nꞌaa pꞌaa hẽnh tababꞌaanh péh."
13 Kabara majyyw, booj yb ajꞌyy majyyw, booj yb taah ỹỹnh raju däk do paa ooj naëng mahang kamekuuj däk do na-ããj hẽ, ta wób sa hã sa ky nꞌaa rod ratsawyh bä, baad rabahado padëëk pꞌaa hẽnh. Jꞌooj hẽ né paawä rabenyyw bong ratsawyh wät do anꞌoo bä, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hyb nꞌaa, dooh rahaja bä Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh rahõm bä tób kamag näng do yt hã hewäd nä doo, kamag hã, dajëp do paa kꞌyy hã na-ããj hẽ moo däng doo. Rabenyyw bong hyb nꞌaa, pꞌaa hẽnh Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh rabahajaa rabahõm hyb nꞌaa, ratsawyyh sa hã booj yb taah ỹỹnh hahiin do raju däk do paa ooj naëng mahang kamekuuj däk doo. Ta ti ky nꞌaa ti babä taherꞌoot doo. pꞌaa hẽnh rahajaa Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh rabahõm."
14 Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, takꞌëp ta bahä̃nh Kristo majyyw ër hꞌyyb tabenäm nesaa do ji moo wät do dajëb hanoo do mahä̃nh, Pꞌop Hagä Do hedëb hadꞌyyt do wë ër moo bok hyb nꞌaa kä. Pꞌop Hagä Do Sahee hawäd hadꞌyyt do hejój gó ta daaj hẽ Kristo kanꞌoo däk Pꞌop Hagä Do hã tadajëp noo gó. Dooh nesaa pé ta hã. 15 Ta ti hyb nꞌaa kä, Kristo né hẽ ti ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do wë gasëëts hõm doo, Pꞌop Hagä Do asëëw hõm do ragadoo hyb nꞌaa nahänh doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do sa hã. Tadajëp do me tabedëëb kän tii, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do sa hã mejũũ do noo gó nesaa do ramoo bok do paa mahä̃nh. 16 (16-17) Ky nꞌaa jawꞌyyk do ta see erii bä tametëëh hyb nꞌaa ta me jaa wë tabaym ta ma paa tadajëp jawén paa bä, jããm hẽ wë ym do gadoo ta ma paah, ta hã ky nꞌaa kenooh do paa dajëp bä kä. Dajëp né hẽ sahõnh hẽ rabahapäh bä, tii bä kerih do paa ky nꞌaa jawyyg däg kän. Kerih do mo hajꞌaa näng do edëb nä bä, dooh kerih do ky nꞌaa kajawyyg nä bä."
17 (-)"
18 Tii da pꞌooj ub Mosees sa sii Pꞌop Hagä Do kanerꞌood wät do hã. Jããm hẽ tahyb nꞌaa jawyg däk sa masꞌãã see radajꞌëëp do jawén paa bä. Ta majyyw hyb nꞌaa taky nꞌaa jawyg däk Pꞌop Hagä Do ky däng doo. Hahỹỹ dꞌ paa tii:"
19 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees maherꞌood wät do jawén paa bä mꞌ Isaraéw buuj sa hã, tado däk mä jawii isop häd näng do mooh, bꞌéé wii hahiin do sii hẽ mꞌ, ti mꞌ tadatu booj yb taah wób majyyw naëng mahang kamekuuj däk doo gó. Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do kerih do jó tatsawyyh, ti mꞌ Isaraéw buuj sa hã tatsawyh hõm mä na-ããj hẽ."
20 Ti mꞌ Mosees ky hadoo sa hã: “Jawéh kanerꞌood wät do bë sii metëë nꞌaa hahỹ majyyw. Ta kyyh bë gado däk, bë kyyh Jawéh gado däk na-ããj hẽ hahỹ majyyw metëëh”, Esodo 24.8 näng mäh."
21 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do kerih do jó majyyw tatsawyh hõm doo da, tatsawyh wät na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa hã, sahõnh hẽ ta nahëë jó, sahõnh hẽ ta gó hanäng do jó na-ããj hẽ."
22 Pꞌeets hẽ paawä sahõnh hẽ takenyyw däk Pꞌop Hagä Do wë sa masããh majyyw hyb nꞌaa, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo gó takerih. Majyyw takananꞌoo däg bä, dooh takawug hõm bä nesaa do ji moo wät doo. Tii da né hẽ Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do baherꞌoot. 23 Tii da né hẽ nagꞌaap hẽ ỹ etsén wät do renäm paa Pꞌop Hagä Do mejũũ, jããm hẽ hỹ pong jé hanäng do heen nꞌaa hado né paawä ta tii. Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, hỹ pong jé hanäng doo, hehꞌäät doo, jããm hẽ takenyyw däk takꞌëp baad hadoo doo me, ji masããh majyyw bahä̃nh baad hadoo doo me."
24 Ti hyb nꞌaa, dooh Kristo ajëë suun bä Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa gawakõ takꞌëp ta wë kasëëw däk do ajyy ratamaa sooh doo gó. Hỹ pong jé hanäng do heen nꞌaa ub ta tii. Hỹ pong jé né hẽ tahehꞌäät bä kä Kristo bajëë suun, tanu dëë kän, tꞌĩĩ hẽnh Pꞌop Hagä Do matym gó ër taky nꞌaa etsẽẽ hyb nꞌaa."
25 Dooh hajõõ nuu me hỹ pong jé Pꞌop Hagä Do matym gó Kristo ajëë suun bä ta daaj hẽ takanꞌoo däk hyb nꞌaa, sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa Rewi panaa rabahedꞌoo doo da. Sét ta baab kenäh hadꞌyyt hẽ sa masꞌãã majyyw me rabahejꞌëëh tii, Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa gawakõ takꞌëp ta wë kasëëw däk doo gó."
26 Hajõõ nuu me ta daaj hẽ Kristo kanꞌoo däg bä paawä, hajõõ nuu me Kristo bahob wät paawä badäk hahỹ Pꞌop Hagä Do pahuunh noo gó naa. Dooh tii da Kristo adoo bä. Sét nuu me ub, tabedaa däk bä kä badäk hahỹỹ hã ji hawät do gawatsig hõm noo gó, Kristo kaja däk ta daaj hẽ takanꞌoo däk doo me, tadajëp doo me nesaa do tabawug hõm hyb nꞌaa. Dooh hyb nꞌaa pꞌaa hẽnh tababꞌaanh péh."
27 Sahõnh hẽ ji, sét nuu me né hẽ ji dajëp. Ji dajëp jawén paa bä kä Pꞌop Hagä Do ky däng da nyy da ji tabadꞌoo, baad tado bä, baad tanado bä."
28 Ti hadoo, sét nuu me Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo, ta daaj hẽ takanꞌoo däk dajëb hã, ta dajëp doo me, ta majyyw me, nesaa do hajõk do ramoo bok do tabawug hõm hyb nꞌaa. Pꞌaa hẽnh da Kristo kajaa. Nesaa do ji moo wät do hyb nꞌaa nado tii kä. Pꞌaa hẽnh tawén kaja kän da, ta hã gadꞌaa do tamahũũm hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë kä, ta tii bä raboo hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa kä. 1 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Isaraéw buuj hã kanꞌoo däk do paah, baad hadoo do Pꞌop Hagä Do ky däng do ta jawén kajaa do maëts ub tii. Dooh hehꞌäät do hỹ pong jé hanäng do tado bä. Ti hyb nꞌaa dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do haja bä baad hadꞌop rabahadoo tanꞌoo bä. Dooh baad hadꞌop rabahadoo tanꞌoo bä sét ta baab kenäh hadꞌyyt hẽ sa masꞌãã see Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa ranahebꞌooh doo. Ti hado hadꞌyyt né hẽ ranꞌoo bä."
2 Ta ky nꞌaa jawꞌyyk do haja bä paawä baad hadꞌop rabahadoo tanꞌoo bä Pꞌop Hagä Do wë hanꞌaa do ta hã rahyb nꞌaa jewꞌyyk hyb nꞌaa, dooh hyb nꞌaa wäd pé paawä sa masããh wób raneboh bëëh, Pꞌop Hagä Do bawug hõm hyb nꞌaa nesaa do sa hã hanäng doo. Sa hꞌyyb gó hanäng do paa kawug hõm bä paawä, dooh rahyb nꞌaa esꞌee wäd bä paawä nesaa do ramoo bok do paah."
3 Ta tii hã dooh né hẽ baad ji hado däg Pꞌop Hagä Do matym gó. Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa ta baab hadꞌyyt hẽ ramehenꞌaa doo, nesaa do awät nä sa hꞌyyb gó rahyb nꞌaa esee tanꞌoo bä."
4 Tii dꞌ tawén hadoo, dooh né hẽ booj yb ajꞌyy majyyw haja bä, dooh kabara majyyw haja bä nesaa do ji hꞌyyb gó hanäng do tado hõm bä. 5 Ti hyb nꞌaa badäk hahỹỹ bä Kristo kajaa noo gó kä Pꞌop Hagä Do hã taky hadoo: “Sa masããh majyyw a wë ramahenꞌaa doo, ti nado ti makarẽn doo. 6 “Dooh magado bä õm rama heju doo. 7 “Tii bä hahỹỹ da këh ỹỹh: 8 Dooh mꞌ sa masããh majyyw, dooh mꞌ Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa ta wë ramehenꞌaa doo, dooh mꞌ ta wë rama ejuu doo Pꞌop Hagä Do karẽn bä. Dooh mꞌ na-ããj hẽ takarẽn bä ta matym nꞌaa ta wë ramehenꞌaa doo, nesaa do sa hꞌyyb gó hanäng do tabawug hõm hyb nꞌaa paawä. Dooh mꞌ ta ti tagado bä, näng mä Kristo kyyh pooj jé. Ti taky hadoo, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejõ né paawä ta tii dꞌ rabahedꞌoo."
9 Ta jawén hahỹỹ dꞌ mä Kristo kyy kä: “Mahegãã Pꞌop Hagä Doo”, näng mäh, “ỹ kaja däk, makarẽn do ỹ moo wät hyb nꞌaa kä”, näng mäh. Gawatsig hõm pooj jé sa hã kamejũũ do rabahedꞌoo do paah, ta ti taherꞌoot do hã ji bahapäh. Pꞌop Hagä Do gasëëts hõm hỹỹ kä ta tyw nꞌaa papuuj."
10 Pꞌop Hagä Do karẽn do Kristo badꞌoo do hyb nꞌaa, ta daaj hẽ Jesus Kristo kanꞌoo däk do hyb nꞌaa ër hyb nꞌaa tadajëp hyb nꞌaa, kado hõm nesaa do ër hꞌyyb tym gó hanäng do paah. Tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë ër tabasëëw däg kän. Sét nuu me dajëb hã takanꞌoo däk. Jããm né tii. 11 Ta ä̃h hã hadꞌyyt hẽ sa ky nꞌaa rod Arãw panaa hedoo do ramoo bok ramoo hebꞌooh do Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã. Ta ä̃h hã hadꞌyyt hẽ rama ejuu rama ejuu do paa péh, dooh né paawä ta ti haja bä nesaa do ji hꞌyyb gó hanäng do tawug hõm bä."
12 Tii dꞌ nado Jesus Kristo badꞌoo hỹỹ kä. Sét nuu me ub takanꞌoo däk nesaa do ër moo bok do hyb nꞌaa tadajëp hyb nꞌaa. Jããm né tii kä. Tii dꞌ tabadꞌoo do jawén paa bä hỹ pong jé, Pꞌop Hagä Do hub hẽnh, ta hã Pꞌop Hagä Do wehꞌëëh doo bä tabaso däg kän."
13 Ti noo gó kä tagada ta majĩĩ Pꞌop Hagä Do nesꞌëëm, Kristo raky daheeh Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä kä."
14 Pꞌop Hagä Do hub hẽnh tawén so däg kän, sét nuu me ër hyb nꞌaa tadajëp doo me baad hadꞌop rabahado padëëk tanꞌoo bä tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw bong doo. 15 Pꞌop Hagä Do Sahee na-ããj hẽ ër tamaherꞌoot ta ti ky nꞌaa. Hahỹỹ da ta kyyh: 16 “Hahỹỹ da papuuj Isaraéw buuj sii ta jawén ỹ kanerꞌoot doo: 17 Ti mꞌ ahõm nä ta kyyh: “Ỹ mabaan hõm da baad nadoo do ramoo bok do paah. 18 Kristo hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do mabaan hõm do hyb nꞌaa baad nadoo do ji moo wät do paa kä, dooh hyb nꞌaa wät pé ramoo hebꞌooh do paa sa ky nꞌaa rod ramoo boo bä nesaa do kado hõm hyb nꞌaa paawä. 19 Hỹỹ kä wakãn haa hedoo doo, Jesus majyyw hyb nꞌaa neỹỹm doo gó ër hajaa ër ajëë pꞌëë hadoo ta gawakõ takꞌëp Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däk do hadoo doo gó. Pꞌop Hagä Do matym gó ër hajaa ër ahõm bä hadꞌyyt hẽ ỹ hanäng péh."
20 Jesus dajëp doo me ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do wë tagasëëts hõm. Ta baa besuu nꞌaa tatabꞌëës tii. Pꞌooj ub, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã ti anäng ta baa besuu nꞌaa pããn hebaan do sꞌëëb. Pꞌop Hagä Do kahesé doo bä noo gatsë nꞌaa tii. Dooh ji haja bä ta tii bä ji tabëëj bä. Hỹỹ kä, Kristo hyb nꞌaa ër hajaa Pꞌop Hagä Do wë ër ahõm bä. Edëb hadꞌyyt hẽ da jé ta ti tyw nꞌaa gó Pꞌop Hagä Do wë hahõm doo."
21 Ti anäng ër ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë takꞌëp hyb nꞌaa jawyk doo, hỹ pong jé Pꞌop Hagä Do bawät doo bä bagꞌããs doo."
22 Ta ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ër hꞌyyb ehub doo me, baad ër hꞌyy kaꞌeeh doo me na-ããj hẽ ër kahꞌũũm Pꞌop Hagä Do wë. Dooh ër hꞌyyb ër taky nꞌaa tapa wäd bä Kristo anꞌoo bä. Baad ër bahado däk na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do matym gó. Ti hyb nꞌaa ër hajaa Pꞌop Hagä Do wë ër ahõm bä. Pꞌooj ub Isaraéw buuj rabahedꞌoo do ky nꞌaa gó tabehꞌũũm. Pꞌooj ub, ranahaja bä Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh rahõm bä baad sa hꞌyyb nadoo do hyb nꞌaa, ratsawyyh sa hã booj yb taah ỹỹnh raju däk do paa ooj naëng mahang kamekuuj däk doo. Setsi ta ä̃h tabahado däk bä, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ rabehop. Tii bä kä, baad rabahado padëëk pꞌaa hẽnh. Tii bä rahajaa Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh rabahõm. Ti ky nꞌaa gó tabehꞌũũm."
23 Tawꞌããts hẽ hꞌyy ganajëng doo me hadꞌyyt hẽ ër gada baad hadoo do ër hã taky däng doo, ër gada ër hanäng doo. Ër hã ky däng doo, moo wäd hadꞌyyt hẽ taky däng doo."
24 Tawꞌããts hẽ ër tyw nꞌaa esoos nyy dꞌ ër badꞌoo ër hꞌyyb mahũũm ër da hadoo doo, rahꞌyyb hadoo hyb nꞌaa, kamahä̃n hehꞌäät do ër mahang takahꞌũũm hyb nꞌaa, baad hadoo do ta wób wë ji moo wät do takahꞌũũm hyb nꞌaa na-ããj hẽ."
25 Tawꞌããts hẽ dooh ër eréd bä Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa ër kahetꞌaa doo, ta wób, hꞌyy gejë hõm do rabahedꞌoo doo da. Tawꞌããts hẽ ta wób ër hꞌyyb enꞌyym rahꞌyy gajëë hõm mahä̃nh. Tawꞌããts hẽ baad ta bahä̃nh tii dꞌ ër badꞌoo, tabedaa däk Jesus matëëh do bë bahapäh do hyb nꞌaa. 26 Bë hꞌyy gejë hõm manä ỹ wén näng bë hã, ji hꞌyyb hajꞌaa hẽ Jesus ji makꞌyyts bä, nesaa do ji moo wäd nä bä hadꞌyyt hẽ, ji hapëë däg né paawä baad hadoo do ky nꞌaa hã, hỹ jawén dooh tanyy wäd bä kä Pꞌop Hagä Do hã ji anoo do panꞌaa nesaa do ji moo wät do kawug hõm do säm."
27 Jããm né hẽ ti awät heỹỹm doo gó ji gada Pꞌop Hagä Do ji taky nꞌaa etyy do baad nadoo do wë. Jããm né da tëëg hõõ takꞌëp haju do Pꞌop Hagä Do majĩĩ gawatsꞌiik do ti awät da ta ti wë."
28 Pꞌooj ub, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk noo gó, radejꞌëëp paa sahõnh hẽ Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do makꞌyys doo. Tanyy bä pawóp hẽ, tamawoob hẽ ta ti hapäh doo, dooh né ratꞌyyd mehĩĩn bä ta ky nꞌaa jawꞌyyk do makꞌyys doo."
29 Nyy da bë hã? Dooh gꞌeeh ti bahä̃nh Pꞌop Hagä Do rejã da Pꞌop Hagä Do Tꞌaah makyys doo, Jesus majyyw ty nꞌaa gesꞌyyk doo, Pꞌop Hagä Do Sahee ji tatꞌyyd mehĩĩn do ky nꞌaa rejãã doo? Jesus majyyw né ti ta hyb nꞌaa ta tyw nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë gasëëts hõm doo. Ta hyb nꞌaa né hẽ Pꞌop Hagä Do wë rakasëëw däk paah."
30 Ër hapäh né hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hahỹ herꞌood wät doo: “Ỹ né ti sa säm habaanh doo. Ỹ né tii.” Dew-Teronom 32.35. “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ky nꞌaa etyy da ta karapee”, Dew-Teronom 32.36, Saaw-Mo 135.14 näng na-ããj mäh."
31 Takꞌëp ta ä̃m nꞌaa näng Pꞌop Hagä Doo, hedëb hadꞌyyt do moo gó ji tarejã däg bä! 32 Tawꞌããts hẽ bë hyb nꞌaa esꞌee nyy da baad bë babok pꞌooj ub, panyyg hanäm do hã bë hꞌyy kadawꞌuuh jawén paa bä. Tabadꞌop hẽ bë hꞌyy gejë hõm ti noo gó, baad nadoo do bë ahob né paawä."
33 Bë hyb nꞌaa esꞌee nyy da ta see pé noo gó bë raky nꞌaa rejãã paah, nyy da paa bë rarejãã. Bë nado paa tii, ti noo gó rarejãã doo, bë hyb nꞌaa esee paah, bë masa paa ta ti hahꞌoop doo."
34 Ti noo gó bë tꞌyyd mehĩĩn paa bë da hadoo do radewäts bꞌëëh doo, bë masa paa sa hã. Tsebee gó bë gadoo ti noo gó bë ma rado hõm doo, ti bahä̃nh baad hadoo do nahänh do ti awät bë pooj jé hỹ pong jé bë hapäh do hyb nꞌaa."
35 Ti hyb nꞌaa bë hꞌyy gejë hõm manäh. Baad hadꞌyyt hẽ Jesus hã bë hꞌyy kae bä, takꞌëp baad hadoo do bë gadoo da."
36 Tawꞌããts hẽ hꞌyyb jawyg gó, hꞌyy ganajëng doo me bë gadoo bë ahoop doo, Pꞌop Hagä Do karẽn do bë bahaja däk bä kä, bë gadoo hyb nꞌaa bë hã taky däng doo."
37 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyy kerih do ta ti ky nꞌaa: “Edaa däk da ti hawät do kajaa. 38 Karapé haa, matym ỹỹ gó baad hedo padëëk doo, 39 Ëër kä, dooh ta tyw nꞌaa heréd hõm do ër ado bä, ragawatsig hõm doo hẽnh hahõm doo gó haboo däk doo. Hꞌyy kaꞌeeh do ëër, nesaa do mahä̃nh hedëp doo. 1 Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé ti ji hꞌyy kaꞌeeh doo: Baad ji bahapäh do ti ji hꞌyyb gó, ji gadoo né da ji pooj jé ji gada doo. Te hub né hẽ, ti awät né da ji nahapäh doo, baad ji bahapäh ji hꞌyyb gó."
2 Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wén gadoo ër wahë makũũh. Ër wahë makũũh tawén erii wät, ta wakããn, Isaraéw buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tama erih do hyb nꞌaa. Isaraéw buuj sa wahë makũ ti sa ky nꞌaa tamaherꞌoot doo. 3 Pꞌop Hagä Do hã ër hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, ër hapäh hahỹỹh: Sahõnh hẽ badäk hahỹỹh, wë, kamarab, papỹỹj, sagõõh na-ããj hẽ, ta ky gabuuj né hẽ Pꞌop Hagä Do pehuuj wät. Ji nahapäh doo me tapehuuj wät da hẽ ji hapäh doo. 4 Baad ub Abéw makũ hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad hadoo do tama ejuu paah, ta hỹỹj Kaĩh ma ejuu do nahado. Ti hyb nꞌaa baad né hẽ mꞌ Abéw Pꞌop Hagä Do hã. Baad mä Pꞌop Hagä Do hã Abéw ma ejuu doo. Badäk hahỹỹ bä Abéw nawäd wäd né paawä, da hẽ nä tahꞌyy kaꞌeeh do paa ër hã tametëëh nyy da ji hꞌyy kaꞌeeh. 5 Ajꞌyy Enók häd näng do Pꞌop Hagä Do masäg kän ta wë ta hã tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa paah. Dooh paa Enók dajëb bä. Dawuh up mäh. Dooh rawyyd wäd bä Pꞌop Hagä Do mahũũm do hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do Enók hꞌyyb enäw hadꞌyyt hẽ tabawät do hã, ta wë Pꞌop Hagä Do mahũũm do pooj jé. 6 Ji hꞌyy kanae bä, dooh ji haja bä Pꞌop Hagä Do ji hꞌyyb enäw bä. Jé karẽn do Pꞌop Hagä Do wë tahõm bä, jããm né hẽ tahajaa, Pꞌop Hagä Do awät né hẽ taky dahé bä, baad hadoo do Pꞌop Hagä Do anoo ta hã hesoos do hã taky dahé bä. 7 Tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Nowéh tatamaa jat marakate, ta ỹỹm, ta taah, ta taah ä̃j rakedꞌëëp do hood nꞌaa. Marakate tatamaa jat Nowéh Pꞌop Hagä Do maherꞌoot jawén paa bä sa pooj jé hana do ranahapäh nä doo. Nowéh hꞌyy kaꞌeeh doo, ta metëë nꞌaa ta wób sa hã. Nesaa do hã ta wób raky nꞌaa kety däk, Nowéh hꞌyy kaꞌeeh doo da rahꞌyy kanaꞌeeh do hyb nꞌaa. Ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa né hẽ baad ji bahado däk Pꞌop Hagä Do matym gó. Ti hyb nꞌaa, tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad Nowéh wén hado däk ta matym gó. 8 Abaraãm hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tawén ky dahé wät Pꞌop Hagä Do maherꞌoot noo gó hëëj sꞌee hẽnh tabahõm hyb nꞌaa, hëëj ta hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo hẽnh. Abaraãm ky dahé wät, tatsyym kadoo, dooh né paawä tahapëë bä nꞌyy hẽnh ta ti hëëj badäk."
9 Tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa hëëj ta hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo bä tabawäd wät ta sꞌee hẽnh naa hadoo doo da. Ta tii bä jé padꞌyyt hẽ takehꞌỹỹt. Sa masããh byyh sꞌëëb sa tób rahꞌỹỹt doo. Tii dꞌ né paa Isak, Jakóh rabadꞌoo. Sa hã na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh paa hëëj Abaraãm hã taky nꞌaa enooh do paah."
10 Ta tii dꞌ paa Abaraãm rawén bok panang Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa hã, nahänh doo, hỹ pong jé badäk do ragada do hyb nꞌaa. 11 Abaraãm hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, neta né paawä ta ỹỹm Sarah, tabëëj däg né paawä ta baab nꞌaa ta ỹỹm sii tabetaah hyb nꞌaa, Abaraãm panaa nyy däk, Pꞌop Hagä Do moo wät né hẽ ta hã taky däng do taky daheeh do hyb nꞌaa."
12 Ti hyb nꞌaa kä, edaa däg né paawä tadajëp do ta tꞌaah benäng noo gó, sagõõh hawób däk, hood tëg hawób däg ta panaa ta jawén kä. 13 Abaraãm, Isak, Jakóh na-ããj hẽ radejëp sa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa eno däk do paa ragadoo do pooj jé. Ti hadoo né hẽ, rahꞌyy kae hadꞌyyt hẽ radejëp bä kä. Ti hyb nꞌaa, dawëë naa rahapäh hadoo sa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do paah. Tsebee gó ragahëën ti sa hꞌyyb gó. Dooh mꞌ badäk hahỹ tado bä sa panang hehꞌäät, sa nooh. Ta sꞌee hẽnh naa, ta wób sa häj nꞌaa bä habok do hadoo mäh, sa nooh."
14 Sa häj nꞌaa panꞌaa hesꞌoos do tii, ta ti hedoo do herꞌoot doo."
15 Dooh hëëj reréd hõm do paa tado bä rahꞌyyb padëëk doo. Tii dꞌ tado bä paawä, rahaja paawä rababaaj nä pꞌaa hẽnh tꞌĩĩ hẽnh."
16 Panang hỹ pong jé badäk doo, hëëj reréd hõm do bahä̃nh baad hadoo do resoos. Ti hyb nꞌaa, dooh Pꞌop Hagä Do nu mebyy bä, “Ỹ ti rahꞌyy kahaꞌeeh doo”, taherꞌood bä. Tenyyw hõm sa panang panꞌaa hỹ pong jé. 17 (17-18) Abaraãm Pꞌop Hagä Do metyy noo gó, taju paawä ta tꞌaah Isak Pꞌop Hagä Do wë. Tii dꞌ tawén doo paawä, baad Pꞌop Hagä Do hã tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa. Isak, sét hadꞌos do ta tꞌaah Abaraãm aju paawä, hahỹỹ da paawä Pꞌop Hagä Do ky hadoo paa ta hã: “Isak hanaa da a panaa hehꞌäät.” Genesis 21.12"
18 (-)"
19 Abaraãm hã, Pꞌop Hagä Do hajaa dejëp do ragenä boo bä tanꞌoo bä. Ti hyb nꞌaa, dooh né paawä Isak tadajëëb bä, ta tꞌaah tagadoo pꞌaa hẽnh, dajëp do mahang taganä wät hadoo. 20 Pꞌop Hagä Do hã Isak hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa taky nꞌaa edëng Jakóh, Esauh daheeh, sa pooj jé hawät do hã. 21 Pꞌop Hagä Do hã Jakóh hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tadajëb pooj jé taky nꞌaa edëë wät mä pawóp hadoo do Joséh taah, tii bä mꞌ ta tatu hã tanu hyy häng bä mꞌ, Pꞌop Hagä Do tajꞌaa etsëë kän. 22 Joséh hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, tabedaa däk bä tadajëp doo, taky däng mä Esit bä naa Isaraéw buuj rabanꞌyyh da ta jawén. Pꞌop Hagä Do hã tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tamejũũ sa hã nyy dꞌ rabadꞌoo ta kꞌyy paa hã. 23 Pꞌop Hagä Do hã Mosees yb, Mosees ỹỹn rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Mosees benäng do jawén paa bä, tamawoob hẽ kamarab noo gó rajejën mä Mosees. Anäm mä sa hã sa tꞌaah. Dooh mꞌ rajeỹỹm bä häj nꞌaa wahë nꞌaa mejũũ doo. 24 Pꞌop Hagä Do hã Mosees hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, dooh takarẽn bä Paraóh toog tꞌaah ramaneëënh karapee tanado wät bä kä."
25 Dooh takarẽn bä nesaa do moo hebꞌooh do sa da tahꞌyyb hado bä. Dooh takarẽn bä sa sii tatsebee bä. Ji wadꞌiits ti ta tii, ta hã. Pꞌop Hagä Do karapee, Isaraéw buuj, sa sii rarejãã do takarẽn tagadoo."
26 Takꞌëp baad ub ta hã Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do kajaa do tagada do hyb nꞌaa ta hã raky nꞌaa rejãã doo. Takꞌëp ky nꞌaa gebah do Esit häj nꞌaa bä hanäng do bahä̃nh ti ta hã. Raky nꞌaa rejãã do tawén gadoo, baad hadoo do ta säm tagada do hyb nꞌaa ta pooj jé."
27 Tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa né hẽ tawén eréd hõm Esit häj nꞌaa. Dooh Esit häj nꞌaa wahë nꞌaa kawajããn do tajeỹỹm do hyb nꞌaa tado bä. Dooh tahꞌyy gajëë hõm bä, Pꞌop Hagä Do ji nahapäh do tahapëë däk do hyb nꞌaa."
28 Pꞌop Hagä Do hã tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tamejũũ Pas-kowa heen nꞌaa Isaraéw buuj ratabꞌëës. Tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tamejũũ bꞌéé majyyw repeets hõm sa tób noo bä, dajëb manaa do sa taah wahꞌëëh hedoo do tanadejꞌëëp hyb nꞌaa. 29 Isaraéw buuj rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa rabatsëg hõm akajar Hahiin Do häd näng doo me, bawoonh do ji mahõm do hadoo. Esit buuj kä rakarẽn bä paawä rabatsëg hõm Isaraéw buuj sa jawén, pehä̃s mä naëng me. 30 Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Jerikó häd näng do panang hadë pä sꞌëëb kajäg bëëh, setsi ta ä̃h noo gó Isaraéw buuj ranu hawꞌõõd bong jawén paa bä."
31 Ỹỹnh Rahab häd näng doo, hajõk do sii heꞌỹỹh do paah, tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa dooh tadajëb bä ta wób sa sii, panang babuuj Pꞌop Hagä Do ky nadahꞌeeh do sa sii. Baad mä Rahab gadoo paa pawóp hadoo do Isaraéw buuj panang begã nꞌaa. Tamo nꞌaa jesuu, tajejën. 32 Badawëët paawä Gidejõn, Barak, Sãn-Sãw, Jepeté, Dawi, Samuéw häd enäh doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod na-ããj hẽ sa ky nꞌaa ji maherꞌood bä."
33 Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa ta ti sa wób rado hõm sa majĩĩ häj nꞌaa. Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad Pꞌop Hagä Do karẽn doo da ti sa wób rabagꞌããs. Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ragadoo. Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do noo mesoo awad."
34 Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tëëg hõõ takꞌëp haju do mahä̃nh sa wób rakedꞌëëp. Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa sẽn-jeer mahä̃nh rakedꞌëëp sa wób. Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, nahejꞌoonh do paa hejooj padëëk. Rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa rakarejan sa majĩĩ sii rakanebꞌooh noo gó, sa majĩĩ ranesꞌëëm."
35 Ỹỹj wób pꞌaa hẽnh ragadoo sa taah dejëp do mahang genä bong doo. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod sa hã masa do Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tii. 36 Hꞌyy kaꞌeeh do wób raky nꞌaa rejãã, rahewyyh. Hꞌyy kaꞌeeh do wób ramoo mewyyt, ratsyym mewyyt haak sapuuw hadoo doo me, ragadahewꞌëës doo gó radewäts bꞌëëh."
37 Pä me ramakut hꞌyy kaꞌeeh do wób radejëp hyb nꞌaa. Hꞌyy kaꞌeeh do wób rabaa gehõg hõm seer me. Hꞌyy kaꞌeeh do wób sẽn-jeer me radejꞌëëp. Jé padꞌyyt hẽ hꞌyy kaꞌeeh do wób rakedꞌëëp sa majĩĩ mahä̃nh. Jããm hẽ bꞌéé byyh kabara byyh hꞌyy kaꞌeeh do wób sa saroor. Dooh sa wë hanyys péh. Kasuud is paah. Rano nꞌaa masoo, rarahejãã."
38 Banawäng doo bä, waëë mahang, pä yb gabaho doo gó, kꞌããts yt hã gabaho doo gó na-ããj hẽ rababok paah. Dooh rahyb nꞌaa pꞌeed bä badäk hahỹỹ bä hanäng doo. Baad hadꞌop ta tii. Badäk hahỹỹ bä habong do wób, Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kanaꞌeeh do sa bahä̃nh ta tii, baad hadoo doo."
39 Baad ub ta ti sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do hã, ta hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa. Ti hadoo né hẽ, dooh paa ragado bä sa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa eno däk do paah."
40 Rawén ganadoo paa ta tii, baad hadoo doo, pooj jé taky nꞌaa enooh do bahä̃nh, Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do hyb nꞌaa sa hã ër hã na-ããj hẽ, séd demuun baad hadꞌop ër bahadoo hyb nꞌaa kä. 1 Ti hyb nꞌaa kä, hajõk hꞌyy kaꞌeeh do paah, pꞌooj ub habong do paa ër rahapäh do hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ër eréd hõm sahõnh hẽ ji tahewaat doo, baad nadoo do ji tamasoo do na-ããj hẽ. Tawꞌããts hẽ hꞌyy ganajëng doo me Pꞌop Hagä Do karẽn doo da ër aboo hadꞌyyt hẽ hỹ jawén, tsyym kasꞌỹỹ do hꞌyy ganajëng doo me rawajꞌaah doo da rakajaa bä kä."
2 Tawꞌããts hẽ Jesus hã ër hꞌyyb padëëk. Ër hꞌyy kaꞌeeh do du na do tii, ër hꞌyy kaꞌeeh do kahꞌũũm hanoo do tii. Takꞌëp tsebé do ta pooj jé tagadoo tagada do hyb nꞌaa tagadoo paa bꞌaa kajatsëk do hã tadajëp doo. Dooh hyb nꞌaa Jesus nu mebyng pé ta tii dꞌ tadajëp do hã. Judah buuj sa hã, bꞌaa hã ji dajëb bä takꞌëp ji nu mebyng. Sa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa wasꞌee däk do tii dꞌ dajëp doo. Ti hadoo né hẽ, dooh Jesus nu mebyy bä, baad hadoo do ta pooj jé tagada do hyb nꞌaa. Tii bä kä, Pꞌop Hagä Do sahõnh hẽ bagꞌããs do hub hẽnh tabaso kän, takawehꞌëëh doo bä."
3 Bë hyb nꞌaa newë nyy da dooh Jesus hꞌyy gajëë hõm bä, takꞌëp ajyy nesaa do moo hebꞌooh do ta hã rakamajẽ né paawä. Bë hyb nꞌaa newë Jesus, bë hꞌyy gejë hõm mahä̃nh."
4 Bëëh, dooh dajëb bë ahob nä bä nesaa do hã bë hꞌyy kebꞌaah do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ bë hꞌyy kebꞌaah né hẽ, bë hꞌyy gejë hõm manäh."
5 Bë mabaan hõm Pꞌop Hagä Do kyyh bë tahꞌyyb enꞌyym do hyb nꞌaa bë tamaherꞌoot doo. Bëëh, ta taah hã tabaherꞌoot tii. Hahỹỹ da ta kyyh ta kyy kerih doo gó: “Tah ỹỹ, mamakꞌyyts manä mahỹỹnh do hadoo doo me Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do õm tametëëk doo. 6 Mahỹỹnh do hadoo doo me Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do metëëk takamahä̃n do hã. 7 Baad nadoo do bë ahoop doo, bë tametëëk do panꞌaa tii. Ta taah bë bahado däk do hyb nꞌaa, ta tꞌaah hã tabadꞌoo doo da bë hã tabadꞌoo ta ti metëëh. Sahõnh hẽ né hẽ sa taah hedoo do mahỹỹnh hadoo doo me sa yb metëëk."
8 Mahỹỹnh do hadoo doo me Pꞌop Hagä Do bë tama netꞌëëg bä paawä, sahõnh hẽ ta taah tametëëk doo da, tii bä dooh paawä ta taah hehꞌäät bë do bä. Ỹỹnh daap hetaah do taah hadoo paawä bë tii bä."
9 Ër karepé noo gó, ër yb badäk hahỹỹ bä hanäng doo, mahỹỹnh do hadoo doo me ër rametëëk, ër wén wehꞌëëh ër yb. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ ti bahä̃nh ër Yb hỹ pong jé hawät do ër ky daheeh, ta pa hadꞌyyt hẽ ër babok hyb nꞌaa."
10 Pawóp its ta baab noo gó ji yb ji rametëëk baad hadoo doo me sa hã, ër rabawꞌëëh hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Doo kä ër tametëëk baad tabahadoo hyb nꞌaa ër hã, baad hadꞌop, tsyt hẽ nesaa do mahä̃nh ër babok hyb nꞌaa kä, tsyt hẽ nesaa do mahä̃nh tabawät doo da."
11 Ji hã rametëëk doo, ji rahewyyh doo, dooh né hẽ ji genaag bä ta tii dꞌ ji hã rabadꞌoo do ti noo gó. Hejoonh ji hã, datés ji hã. Ti hado né paawä, ta jawén kä, Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa ji ahob wät do hyb nꞌaa ji hꞌyy ganyy däk bä kä, takꞌëp hꞌyyb nyyw gó baad hadꞌop doo gó ji bawät tanꞌoo bä kä. 12 Ti hyb nꞌaa kä, bëëh, hꞌyyb nahejooj padëëk doo, bëëh, hꞌyyb nahedo padëëk doo, tawꞌããts hẽ bë hꞌyy kahejꞌoonh, bë hꞌyyb hedo pꞌaa hẽnh."
13 Tawꞌããts hẽ tyw nꞌaa dajang doo me bë babok, hꞌyyb nahedꞌoo do rahꞌyy ganejë hõm hyb nꞌaa, pꞌaa hẽnh baad hadꞌyyt hẽ Jesus tyw nꞌaa gó rababok hyb nꞌaa kä. 14 Hꞌyyb nyyw gó bë aboo sahõnh hẽ sa wë. Tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh, Pꞌop Hagä Do wë bë aboo hadꞌyyt hẽ. Tsyt hẽ nesaa do mahä̃nh ji naboo bä, dooh da Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ji hapëë bä da."
15 Baad bë masaa bë da hadoo doo, dooh bë mahang makyys pé ji hã Pꞌop Hagä Do ky enyym doo. Ji hã Pꞌop Hagä Do ky enyym do makyys doo, ta hã hꞌyy gajëë hõm doo, baad nadoo do tadu nꞌaa, ta wób tahꞌyyb tatuk ta nemuun dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh rababok hyb nꞌaa."
16 Bë hyb nꞌaa matakä bë mahang tanaỹỹh hyb nꞌaa ta ỹỹm nadoo do sii, ta patug nadoo do sii. Bë hyb nꞌaa matakä bë mahang tananäng hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wanehꞌëëh do Esauh makũ badꞌoo doo da. Sét ta waa hyb nꞌaa tesëëm hõm, tanꞌoo däk ta wahꞌëë hadoo do paa ta hỹỹj hã."
17 Bë hapäh né hẽ, ta jawén, ta yb ky nꞌaa edëng takarẽn bä, dooh ta yb gado wäd bä. Aód né paawä dooh tahaja wäd bä tahỹỹd bä tabadꞌoo do paah. 18 Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ hꞌyy ganajëng doo me baad hadꞌyyt hẽ ër hꞌyy kaꞌeeh. Baad ub né hẽ ta tyw nꞌaa papuuj, pꞌooj ub Mosees hã kametä däk do bahä̃nh tii. Dooh bë kaja däg ji hapäh do waëë bahõõ däk doo bä, takꞌëp tabadagyp doo bä, bahꞌood darung do bawät doo bä, ër wahë makũ rabadꞌoo do paa hadoo. Ër wahë makũũh tawén herꞌoot, ta wakããn Isaraéw buuj tama erih do hyb nꞌaa hahỹỹh."
19 Dooh bë maa napëë bä bꞌéé sꞌããn gamehỹỹh do ky kaꞌeeh doo. Dooh bë maa napëë bä Pꞌop Hagä Do kyyh ä̃m nꞌaa näng doo, ta ti ramaa napäh do paa hadoo. Ramaa napäh bä mꞌ rabetsẽẽ Pꞌop Hagä Do ky ym hyb nꞌaa sa hã taherꞌoot doo."
20 Takꞌëp rajeỹỹm do hyb nꞌaa, dooh mꞌ rahaja bä ragado bä Pꞌop Hagä Do mejũũ doo: “Dajëp né da waëë hã moo däng doo, bë masããh see na-ããj hẽ dajëp né hẽ da. Ji akut pä me tadajëp hyb nꞌaa”, Esodo 19.12-13 näng paa ta kyyh."
21 Takꞌëp mä ta ä̃m nꞌaa näng Mosees hapäh doo. Ti hyb nꞌaa mꞌ taky hadoo: “Takꞌëp ỹ kajajãn ta ä̃m nꞌaa hã”, Dew-Teronom 9.19 näng mäh. Ti hadoo paa sa hã. 22 Ër hã kä ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do wë tagasëëts hõm. Pooj jé sa hã kametä däk do nahado tii. Waëë hadoo ji matym me ji nahapäh do wë, Sijõn häd näng do wë bë kaja däk. Jerusarẽnh hỹ pong jé badäk doo hẽnh, Pꞌop Hagä Do hedëb hadꞌyyt do panang wë bë kaja kän. Takꞌëp hajõk do ããs tsebꞌee doo gó hỹ pong jé rakata padëëk doo bä bë kaja kän."
23 Pꞌop Hagä Do taah wahꞌëëh hedoo do sa wë bë kaja däg kän. Hỹ pong jé sa häd kerii däk. Sa wób bë bahado däk. Pꞌop Hagä Do wë bë kaja kän, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä habong do ky nꞌaa etyy doo. Baad habok do paa hỹỹ kä baad hadꞌop do hado däk do sa wë bë kaja kän do hadoo. Jesus hã ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa hỹ pong jé babuj nꞌaa ji bahado däk, dooh né paawä tꞌĩĩ hẽnh ji awäd nä bä. Ti hyb nꞌaa né hẽ sahõnh hẽ tetsén do wë ji kaja däk tanooh."
24 Ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do Jesus gasëëts hõm do wë bë kaja kän. Baad ta majyyw ër hꞌyyb tym tabenyyw däk. Abéw majyyw nahado, kꞌããts gó naa Pꞌop Hagä Do hã tabetsẽẽ Pꞌop Hagä Do babaanh hyb nꞌaa ta säm. Genesis 4.10 Jesus majyyw etsẽẽ hadoo Pꞌop Hagä Do hã tamabaan hõm hyb nꞌaa sahõnh hẽ nesaa do ër moo bok do paah."
25 Ti hyb nꞌaa bë makꞌyyts manä Jesus ër tamaherꞌoot doo. Pꞌooj ub, Pꞌop Hagä Do kyyh badäk hahỹỹ bä Mosees sa hã tamaherꞌoot do makꞌyys doo, nesaa do hã raky nꞌaa kety däk tii. Ti bahä̃nh ji Pꞌop Hagä Do rejãã do ër ahoop da hỹ pong jé naa ër tamaherꞌoot do ër makꞌyyts bä. Dooh ër haja bä ër kejën bä ta ti mahä̃nh."
26 Pꞌooj ub waëë Sinaih häd näng doo bä sa sii Pꞌop Hagä Do baherꞌoot noo gó, takꞌëp badäk hahỹ katajus wät ta ky hajꞌaa. Da hẽ kä hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky däng: “Sét nuu me ti awät nä badäk hahỹ hadꞌyyt nado katajuus ỹ anꞌoo bä. Wë na-ããj hẽ katajuus da ỹ anꞌoo bä”, näng ta kyyh."
27 “Sét nuu me ti awät nä” taherꞌood bä, gawatsig da tapehuunh do paa hahänh doo, naym doo, tahanäng pé tii. Jããm né hẽ haym nahänh doo."
28 Ti hyb nꞌaa, panang banahänh do ër gadoo da do hyb nꞌaa hỹ pong jé Pꞌop Hagä Do bagꞌããs doo bä, tawꞌããts hẽ dooh ër eréd bä Pꞌop Hagä Do ky enyym do ji hã. Tawꞌããts hẽ takarẽn doo da, ër jꞌaa etsë ta hã. Tawꞌããts hẽ Pꞌop Hagä Do ër hyb nꞌaa jewꞌyyk ër hyb nꞌaa meuunh doo me. Tawꞌããts hẽ ta wë ër kadaduu doo me ër jꞌaa etsë ta hã."
29 Tawꞌããts hẽ tii dꞌ ër badꞌoo, tëëg hõõ sahõnh hẽ tagawatsꞌiik do hadoo Pꞌop Hagä Do ër hꞌyy kahaꞌeeh doo. 1 Tawꞌããts hẽ bë kamahä̃n hadꞌyyt hẽ bë da hadoo do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo."
2 Tawꞌããts hẽ baad bë gadoo bë tób bä ta sꞌee hẽnh naa hena doo. Tii dꞌ ta wób rabadꞌoo do hyb nꞌaa paah, ããs né ti ragadoo, dooh né paawä rahapëë bä ããs rado bä."
3 Tawꞌããts hẽ ragadahewꞌëës doo gó radewäts bꞌëëh do bë hyb nꞌaa esee, bë masaa. Bë hyb nꞌaa newë nyy dꞌ bë karẽn paawä bë hã ta wób rado bä, bë tado bä paawä ẽnh radewäts bꞌëëh doo. Bë hyb nꞌaa newë na-ããj hẽ rarahejãã doo, bë hã pé hado né paawä ta tii. 4 Tawꞌããts hẽ bë sahõnh hẽ bë hyb nꞌaa jewꞌyyk ji katëë doo. Masuuj nado tii. Tawꞌããts hẽ ỹỹnh patug dooh ta ỹỹm tawadꞌii bä ỹỹnh see wë. Tawꞌããts hẽ ỹỹnh na-ããj hẽ dooh tawadꞌii bä ta patug. Tii dꞌ ỹ wén herꞌoot, baad nadoo do hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy da sa ỹỹm nadoo do sii, sa patug nadoo do sii haꞌỹỹh doo. 5 Bë kamahä̃n manä dajẽẽr. Tawꞌããts hẽ bë hꞌyy gadeja bë wë hanäng do hã. Tii dꞌ bë ỹ wén maherꞌoot, hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky däng do hyb nꞌaa: “Dooh õm ỹ eréd bä. A pa hadꞌyyt hẽ ỹ bawät”, Dew-Teronom 31.6 näng mäh."
6 Ti hyb nꞌaa, hejoonh do ër hã takametä bä, dooh ër hyb nꞌaa tón bä. Pꞌop Hagä Do hã ër hꞌyy kasadä do hyb nꞌaa hahỹỹ da ër hajaa ër ky hadoo: “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do masa ỹ nꞌaa. Dooh da ỹ eỹỹm bä. 7 Bë hyb nꞌaa esꞌee bë wahë nꞌaa bë hꞌyyb mahꞌũũm do paah, Pꞌop Hagä Do panyyg bë ramaherꞌoot do paah. Bë hyb nꞌaa newë nyy da rababok paa radejëp bä kä. Tawꞌããts hẽ rahꞌyy kaꞌeeh do paa da bë hꞌyy kaꞌeeh. 8 Jesus Kristo dooh takahỹỹd bä. Pꞌooj ub tabawät doo da, da hẽ na-ããj hẽ tabawät, hỹ jawén na-ããj hẽ tabawäd hadꞌyyt da."
9 Ti hyb nꞌaa bë anꞌoo manä ta sꞌee hẽnh bë rahꞌyyb mahũũm hajõng hedoo do ta see ky nꞌaa me rama metëëk doo me. Tawꞌããts hẽ ji wë Pꞌop Hagä Do ky enyym do bë tahꞌyyb hejꞌoonh, baad bë hꞌyy kae hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa. Sa waa, sa tä ratayy do hã bë hyb nꞌaa matakä manäh. Dooh ta ti masaa bä tayy do sa hã."
10 (10-11) Ër wë ti anyy däg kän nesaa do ër moo bok do hado hõm doo, Jesus, ër hyb nꞌaa dajëp doo. Sa masããh wób majyyw Judah buuj sa ky nꞌaa rod wahë nꞌaa tamahũũm Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa gawakõ tꞌõp gadäk doo gó Pꞌop Hagä Do matym gó, nesaa do ramoo bok do paa kado hõm hyb nꞌaa. Sa hã Pꞌop Hagä Do kahesé do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh doo, dooh rahaja bä rawëë bä ta ti booj yb, kabara dab. Panang bahä̃nh rabaju hõm tii. Ta tii pé né hẽ, Pꞌop Hagä Do matym gó nesaa do hado hõm do ti Jesus."
11 (-)"
12 Ta hã kaja däk sahõnh hẽ sa ky nꞌaa rod rabadꞌoo do paah. Ti hyb nꞌaa, Jesus na-ããj hẽ ahob wät panang bahä̃nh, ta majyyw hyb nꞌaa tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë tabasëëw hõm hyb nꞌaa ta karapee."
13 Ti hyb nꞌaa kä, panang bahä̃nh Jesus ramahũũm doo da, ta hã rarejãã do tabahoop hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ër na-ããj hẽ ër eréd hõm Jesus ganadoo do rabahedꞌoo doo. Tawꞌããts hẽ ër gadoo Jesus hyb nꞌaa ër raky nꞌaa rejã bä, Jesus gado däk do paa hadoo ta hã raky nꞌaa rejãã doo."
14 Ta ti ỹ wén herꞌoot, dooh babä ër panang hehꞌäät nahänh do tado bä. Hỹ pong jé ër panang hehꞌäät do ti ër gada doo."
15 Jesus ër ky nꞌaa rod Pꞌop Hagä Do wë tabahadoo do hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ Jesus wë ër bahõm ër jꞌaa etsëë hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Doo. Da hẽ ër jꞌaa etsë doo, Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa hadoo né hẽ tii, Pꞌop Hagä Do ji hyb nꞌaa jewꞌyyk do né hẽ tii."
16 Bë moo boo hadꞌyyt hẽ baad hadoo do bë da hadoo do wë. Bë mabaan manä tii. Bë masaa hadꞌyyt hẽ ta wób bë wë hanäng doo me. Bë mabaan manä tii. Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa hadoo tii. Pꞌop Hagä Do hꞌyy gadajang ta tii hã."
17 Tawꞌããts hẽ bë ky dahé, bë hyb nꞌaa jewyyg Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa bë wahë nꞌaa hedoo doo. Bë rahagãã hadꞌyyt hẽ, rahapäh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do wë rakametëëh hyb nꞌaa ta jawén kä nyy da paa bë rabahagꞌããs. Bë anꞌoo manä bë rahyb nꞌaa tón, baad nadoo do hyb nꞌaa ta ti bë hã. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ bë ky dahé né hẽ, tsebee gó bë rabahagꞌããs hyb nꞌaa. 18 Bë ky nꞌaa etsꞌẽẽ ãã hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hã. Ãã hapäh, baad ub ãã hꞌyyb. Baad ub ãã baboo hadꞌyyt hẽ ãã karẽn."
19 Takꞌëp bë ky nꞌaa etsꞌẽẽ Pꞌop Hagä Do banoo hyb nꞌaa nayyw hẽ ỹ matëëh hyb nꞌaa bë wë. 20 (20-21) Ỹ karẽn Pꞌop Hagä Doo, hꞌyyb nyyw ji hã hanoo doo, bë hã tabanoo sahõnh hẽ baad hadoo doo, takarẽn do bë bahajaa bë moo bok hyb nꞌaa. Ỹ karẽn Jesus Kristo hyb nꞌaa tamoo wät ër hꞌyyb gó tagenꞌaak doo. Ta tyw nꞌaa papuuj nahänh do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do paa Jesus majyyw gasëëts hõm do hyb nꞌaa, pꞌaa hẽnh Jesus ër Wahë Nꞌaa ganä wät dejëp do mahang Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Bꞌéé hagã nꞌaa wahë nꞌaa hehꞌäät do ti Jesus. Ër hagã nꞌaa hehꞌäät tahanäng pé tii. Tawꞌããts hẽ Jesus Kristo ër jꞌaa etsëë hadꞌyyt hẽ. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ."
21 (-)"
22 Wakãn haa hedoo doo, baad bë gado hahỹ bë ỹ ma erih doo gó bë ỹ maherꞌoot doo. Dooh tadawëd bä ỹ ma erih doo. 23 Bë ỹ maherꞌoot, dooh ër hỹỹj hadoo do Tsimoot ragadahewꞌëës doo gó tagꞌëëd wäd bä. Rado nyyh. Nayyw hẽ takaja bä babä, ỹ mahũũm da si ỹỹ, bë wë ỹ begꞌããs bä. 24 Bë maherꞌood ãã hyb nꞌaa esee bë wahë nꞌaa hedoo doo, sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do karapee na-ããj hẽ. Itarija häj nꞌaa buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do bë mꞌ rahyb nꞌaa esee."
25 Ỹ karẽn Pꞌop Hagä Do ky enyym bë wë. Jããm hẽ kä.
Tëëg hõõ hadoo ỹ anꞌoo bä na-ããj hẽ karom ỹỹ hã”, näng ta kyyh. Saaw-Mo 104.4
Mabagꞌããs do hã baad mamoo wät.
"
Takꞌëp maganenꞌaak tawꞌããts hẽ nadoo doo.
Ti hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Doo, mahꞌyy kahaꞌeeh doo,
õm tasëëw hõm,
takꞌëp mahꞌyy gadajang tanꞌoo bä a hata mahä̃nh.” Saaw-Mo 45.6-7
õm né ti sahõnh hẽ tadu dahäng noo gó badäk hahỹỹh,
wë, papỹỹj, kamarab, sagõõh na-ããj hẽ pahuuj wät doo.
"
Tii dꞌ nado õm. Õm da awäd hadꞌyyt hẽ.
Ji saroor ahänh do hadoo badäk hahỹỹh,
wë, papỹỹj, kamarab, sagõõh na-ããj hẽ.
"
Mawareem da, ji saroor ji wareem doo da.
Tii dꞌ nado õm.
Pꞌooj ub mabawät doo da,
tii da mabawäd hadꞌyyt hẽ da.
Dooh makawareem bä.
Õm da awäd hadꞌyyt hẽ.” Saaw-Mo 102.25-272
Ti hadoo né hẽ sa hã mahyb nꞌaa esee, Pꞌop Hagä Doo.
Dooh its badäk hahỹỹ hã habong doo.
Ti hadoo né hẽ mahagꞌããs sa hã.
"
Ti hadoo né hẽ, takꞌëp rahyb nꞌaa jewꞌyyk, takꞌëp rakawehëë däk manꞌoo bä.
"
Õm ỹ ma ejäm da sa hõõ gó, a hyb nꞌaa rakahetꞌaa doo bä.” Saaw-Mo 22.223
"
banawäng doo bä Pꞌop Hagä Do rametyy noo gó.
"
40 ta baab noo gó rahapëë né paawä kabajꞌaa do ỹ moo wäd wät do sa mahang.
"
Hahỹỹ dꞌ paa ỹ herꞌoot sa ky nꞌaa, ‘Ta sꞌee hẽnh hadꞌyyt hẽ sa hꞌyyb bawät.
Dooh rakarẽn bä rabok bä ỹ karẽn doo da’, näng paa këh ỹỹ.
"
‘Dooh da ỹ anꞌoo bä ỹ benäm doo bä rajëë pä bä. Dooh da ỹ anꞌoo bä rakamehããg ỹ ky däng doo bä’ ”, Saaw-Mo 95.7-11. näng Pꞌop Hagä Do kyyh.4
‘Dooh ỹ anꞌoo bä da ỹ benäm doo bä rajëë pä bä.
Dooh da ỹ anꞌoo bä rakamehããg ỹ benyyw hõm doo bä.’ ” Saaw-Mo 95.11
bë aba manä bë hꞌyyb”, Saaw-Mo 95.7-8 näng mäh.5
Merekisedek, Genesis 14.17-20 hã takerii däk ta ti Merekisedek panyyg. sa ky nꞌaa rod wë ỹ hadoo péh”, Saaw-Mo 110.4 näng mä ta hã.6
7
Merekisedek, sa ky nꞌaa rod wë ỹỹ hadoo péh.” Saaw-Mo 110.4
dooh ỹ hꞌyy kahỹỹd bä:
‘Sa ky nꞌaa rod hadꞌyyt hẽ õm wë ỹỹ.’ ” Saaw-Mo 110.48
Judah buuj sa sii na-ããj hẽ.
Ta tyw nꞌaa papuuj ỹ anoo da sa hã.
"
ỹ manꞌyyh noo gó Esit bä naa.
Raky nadaheeh do hyb nꞌaa paa sa sii ỹ berꞌood wät doo,
ỹ eréd hõm paa sa wahë makũũh”, näng mä Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo.
"
ta jawén Isaraéw buuj sa hã ỹ metëëh doo:
Sa hꞌyyb gó da ỹ banoo ỹ ky nꞌaa jawꞌyyk doo.
Sa hꞌyyb tym gó da ỹ berih hadoo da ta tii.
Ỹ da Pꞌop Hagä Do rahꞌyy kahaꞌeeh doo.
Karapé haa dꞌ tii.
"
dooh hyb nꞌaa da rama metꞌëëg wät sa da hadoo do këh ỹ nꞌaa hã.
Dooh hyb nꞌaa da sa wakããn rama metꞌëëg wät pé ỹ rabahapäh hyb nꞌaa.
Sahõnh hẽ da ỹ rabahapäh.
Hyb nꞌaa sakog is doo, hyb nꞌaa jewyk do sii hẽ ỹ da rahapäh.
"
ỹ mabaan hõm da baad nadoo do ramoo bok do paah.
Dooh da ỹ hyb nꞌaa esꞌee wäd bä nesaa do ramoo bok do paa.” Jeremiij 31.31-34 Näng mä Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo.9
10
A matym nꞌaa a wë ramahenꞌaa doo, ti nado ti makarẽn doo.
Ti hyb nꞌaa ỹ dab näng ỹ majyyw näng manꞌoo bä majyw ỹỹ ỹ banoo hyb nꞌaa ta säm”, näng paa ta kyyh.
"
Dooh magado bä a matym nꞌaa a wë ramehenꞌaa doo, nesaa do sa hꞌyyb gó hanäng do mabawug hõm hyb nꞌaa paawä”, näng mäh.
"
‘Mahegãã Pꞌop Hagä Doo. Ỹ kaja däk,
a kyy kerih doo gó këh ỹ nꞌaa takerih doo da,
makarẽn do ỹ moo wät hyb nꞌaa.’ ” Saaw-Mo 40.6-8 hã takerii däk tii. Kristo kyyh ta Yb hã tii.
"
Sa hꞌyyb gó da ỹ banoo këh ỹ nꞌaa jawꞌyyk doo.
Sa hꞌyyb tym gó da ỹ berih hadoo da tii”, Jeremiij 31.33 näng mäh.
Ỹ mabaan hõm da ỹ mejũũ do raky nadaheeh doo”, Jeremiij 31.34 näng mäh.
Dooh da tatabëëj bä taky däng do noo gó.
"
rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa da rababoo hadꞌyyt hẽ.
Dooh da ỹ tsebee bä hꞌyy gajëë hõm do wë”, näng mäh. Habakuk 2.3-4.11
12
Hꞌyy gajëë hõm manä takꞌëp hadoo doo me õm tamaherꞌood bä, õm tahꞌyy geä̃m bä.
"
Sahõnh Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do gadoo doo, ta taah hedoo doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hewyyh hadoo ta see pé noo gó tametëëk hyb nꞌaa”, Proweh-Bijos 3.11-12 näng ta kyyh.13
Dooh hajaa pé hã ỹ ramoo bok péh.” Saaw-Mo 118.6-7