1 Paw-Ro, Kristo Jesus karom ỹ ti hỹỹh. Hã ỹ Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng, Jesus mejũũ do ỹ bahadoo hyb nꞌaa. Tsyt hẽ ỹ Pꞌop Hagä Do asëëw däk, ta panyyg hanäm do panäg nꞌaa ỹ bahadoo hyb nꞌaa."
2 (2-4) Ta Tꞌaah, Jesus Kristo, ër Wahë Nꞌaa ky nꞌaa né hẽ ta ti panyyg hanäm doo. Jesus kajaa do pooj jé Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerih do hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa eno däk paa ta ti ta panyyg hanäm doo. Takꞌëp hanäm do ta kyy kerih do hã rerih paa ta tii. Ji da hadoo Jesus bahado däk noo gó, Dawi panaa né paa tii. Pꞌop Hagä Do Tꞌaah kabajꞌaa do na-ããj hẽ Jesus, Pꞌop Hagä Do Sahee, takꞌëp hanäm do metä wät. Dejëp do mahang Jesus ganä wät do hã tametä wät tii."
3 (-)"
4 (-)"
5 Jesus hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky enyym wë ỹỹ. Ta hyb nꞌaa, hã ỹ tabanꞌoo däk na-ããj hẽ Jesus mejũũ do ỹ bahadoo hyb nꞌaa, Judah buuj nadoo do mahang ta ky nꞌaa ỹ maherꞌoot hyb nꞌaa, ta hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Jesus raky daheeh hyb nꞌaa kä."
6 Ti sa wób né hẽ bëëh, Pꞌop Hagä Do naëëj wät doo, Jesus Kristo karapee rabahadoo hyb nꞌaa."
7 Ỹ edëng bë sahõnh hẽ, panang Roma häd näng doo bä habong doo, Pꞌop Hagä Do kamahä̃n doo, Pꞌop Hagä Do naëëj wät doo, tsyt hẽ ta wë bë babok hyb nꞌaa. Ỹ karẽn Pꞌop Hagä Do ër Yb, Jesus Kristo Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do na-ããj hẽ ky enꞌyym bë hã. Ỹ karẽn baad ub Kristo bë rahꞌyyb enꞌyym.
"8 Pooj jé ỹ ky däng do hahỹỹh: Jesus Kristo häd gó, Pꞌop Hagä Do ỹ hꞌyy kahaꞌeeh do hã ỹ jꞌaa etsë, jé padꞌyyt hẽ badäk hahỹỹ bä rabaherꞌoot do hyb nꞌaa nyy da baad ub Pꞌop Hagä Do hã bë hꞌyy kaꞌeeh."
9 (9-10) Bë ỹ ky nꞌaa etsꞌẽẽ hadꞌyyt hẽ. Pꞌop Hagä Do hapäh ỹ ky nꞌaa etsẽẽ bëëh. Ta wë tꞌõp hëp ỹỹ gó naa ỹ moo wät, ta Tꞌaah ky nꞌaa ỹ maherꞌood hõm. Ta hã ỹ ky nꞌaa etsẽẽ, takarẽn bä tabanoo hyb nꞌaa ta tyw nꞌaa, bë ỹ bahehëën hyb nꞌaa."
10 (-)"
11 Ta ti ỹ wén herꞌoot, takꞌëp ỹ karẽn do hyb nꞌaa bë ỹ bahapäh, Pꞌop Hagä Do Sahee hã hana doo me bë ỹ masa hyb nꞌaa baad bë hꞌyy kae hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa."
12 Hahỹỹ dꞌ ỹ hanäng pé tii: Ỹ karẽn bë ỹ hꞌyyb enꞌyym, baad ỹ hꞌyy kaꞌeeh do bë bahapäh bä. Ỹ karẽn na-ããj hẽ ỹ bë hꞌyyb enꞌyym bë hꞌyy kaꞌeeh doo me, séd demuun ër hꞌyyb tsebé hyb nꞌaa kä."
13 Wakãn haa hedoo doo, ỹ karẽn bë bahapäh, hajõõ nuu me paa ỹ hꞌyyb däng bë ỹ bahehëën, baad Kristo hã bë panang buuj wób rahꞌyy kaꞌeeh ỹ anoo hyb nꞌaa, ta wób Judah buuj nadoo do mahang ỹ badꞌoo do paa hadoo. Hajõõ nuu me ỹ paa hꞌyyb däng bë ỹ bahehëën paawä, dooh ỹ haja nä bä bë wë ỹ ahõm bä. Ti anyy hadꞌyyt hẽ ỹ tahewaat doo.
"14 Hã ỹ kamejõ däk, sahõnh hẽ sa hã Kristo ky nꞌaa ỹ baherꞌoot hyb nꞌaa, panang bä hajꞌeenh do rado bä, daap habong do rado bä, ma kametꞌëëk do rado bä, ma kamanetꞌëëg do rado bä na-ããj hẽ."
15 Ti hyb nꞌaa, takꞌëp ỹ hꞌyyb hedoo, bë hã na-ããj hẽ Kristo ky nꞌaa hanäm do ỹ maherꞌoot hyb nꞌaa, bëëh, Roma bä hajꞌeenh do hã.
"16 Dooh ỹ nu mebyy bä Kristo ky nꞌaa hã. Ỹ wén nu manebyng, ta ky nꞌaa hã kametä däk do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hejój. Ta tii me tabedꞌëëp sahõnh hẽ Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Pooj jé dó tabedꞌëëp Judah buuj, tii bä tabedꞌëëp na-ããj hẽ Judah buuj nadoo doo."
17 Pꞌop Hagä Do hejój né hẽ ti ta ti ỹ wén herꞌoot, Kristo ky nꞌaa hanäm do metëëh do hyb nꞌaa nyy da baad ji bahado däk Pꞌop Hagä Do matym gó, jããm hẽ Kristo hã ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa. Tii da né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó: “Jããm hẽ edëb hadꞌyyt da, jé ta hã hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad hado däk do Pꞌop Hagä Do matym gó”, Habakuk 2.4 näng kerih doo.
"18 Hỹ pong jé naa Pꞌop Hagä Do metëëh takawajããn sahõnh hẽ ta panyyg kanadahꞌeeh do sa wë, nesaa do moo hebꞌook do sa wë na-ããj hẽ. Baad hadoo do ky nꞌaa rahꞌyyb panasꞌëëh nesaa doo gó rababok doo me."
19 Pꞌop Hagä Do rajãã da ta tii, rahapäh do hyb nꞌaa paawä Pꞌop Hagä Do hã ji hapäh doo, sahõnh hẽ sa hã Pꞌop Hagä Do metä wät do hyb nꞌaa."
20 Badäk hahỹ Pꞌop Hagä Do pahuuj wät noo gó naa, Pꞌop Hagä Do pehuuj wät do hã takametä däk Pꞌop Hagä Do hã ji nahapäh doo. Ta hejój gawanatsik doo, sahõnh hẽ sa bahä̃nh ta kabajꞌaa do na-ããj hẽ kametä däk ỹ hanäng péh. Tamo hajꞌaa hã ji hꞌyy ganäng hyb nꞌaa ta hã. Ti hyb nꞌaa, dooh da tahaja bä ji ky hado bä, “Dooh Pꞌop Hagä Do ỹ hapëë bä”, ji noo bä."
21 Rahapëë né paawä Pꞌop Hagä Doo, dooh rawehëë bä ta hã, dooh na-ããj hẽ rajꞌaa etsëë bä ta hã tanoo do hyb nꞌaa sa hã. Daap hadoo do ti rahyb nꞌaa newë däk. Dooh rahꞌyy kadawuung wäd bä baad hadoo do hã."
22 Hꞌyy genäh redoo né paawä sa hã hẽ rahegãã bä, hꞌyy gatema padäg."
23 Dooh rakarẽn wäd bä rawehëë bä Pꞌop Hagä Doo, kabajꞌaa doo, hawäd hadꞌyyt doo. Pꞌop Hagä Do rahyb nꞌaa eréd hõm, tii bä kabarii ajyy nahejooj is do heen nꞌaa hã, tawꞌëëd heen nꞌaa hã, ta babo nꞌaa heen nꞌaa hã na-ããj hẽ rahꞌyy kawereem kän, ta tii hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa kä.
"24 Ti hyb nꞌaa kä Pꞌop Hagä Do anoo nesaa doo, takꞌëp nu meby nꞌaa näng do sa hꞌyyb tym takꞌëp karẽn do ramoo bok sa hã hanäng doo me. Sa hub, sa hã hanäng doo, baad nado wäd ranꞌoo bä, takꞌëp nesaa do ta tii me sa da hadoo do sii hẽ ramoo bok do hyb nꞌaa."
25 Rahyb nꞌaa eréd hõm Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa baad hadoo doo, hehꞌäät ub doo, tii bä daap hadoo do hã rahꞌyy kawereem däk, Pꞌop Hagä Do pehuuj wät do rawén hyb nꞌaa jewyyg kän. Pꞌop Hagä Doo, sahõnh hẽ mo hajꞌaa näng doo, dooh rahyb nꞌaa jewyyg wäd bä —ti né hẽ paawä ji jꞌaa etsëë hadꞌyyt doo. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ.
"26 Tii dꞌ rabadꞌoo do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ety däk tii, baad nadoo doo, nu meby nꞌaa näng doo, ramoo bok hyb nꞌaa kä sa hꞌyyb tym takꞌëp karẽn doo da. Ỹỹj sii hẽ reréd hõm baad hadoo do sa patug wë rababok doo, Pꞌop Hagä Do karẽn doo da paawä. Ỹỹj wób ỹỹj wë rababoo däg kän."
27 Tii dꞌ na-ããj hẽ ajyy wób rabadꞌoo. Reréd hõm sa ỹỹm wë rababok doo, Pꞌop Hagä Do karẽn doo da paawä. Takꞌëp rahꞌyy karẽn ajyy wób wë rababok. Takꞌëp nu meby nꞌaa näng do ajyy wób ramoo bok ajyy wób sa sii. Ti hyb nꞌaa rahoop nesaa do ramoo bok do säm.
"28 Tii dꞌ hadꞌyyt nado. Rakanarẽn do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do rabahapäh, ramakyys do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hã ji hapäh doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ety däk tii, baad nadoo do rahyb nꞌaa newëë hyb nꞌaa, nu meby nꞌaa näng do ji moo nawät do ramoo bok hyb nꞌaa kä."
29 Séd dó sa hꞌyyb gó nesaa péh. Takꞌëp rakarẽn nesaa do ramoo bok ta wób sa hã. Sa hꞌyyb karẽn do jawén rababok. Takꞌëp raky nesꞌaa däk. Takꞌëp ta wób sa ma rahyb nꞌaa jewëts däk. Ta wób wë rakarẽn rakamajꞌĩĩ. Sa hꞌyyb gó hadꞌyyt hẽ kajꞌõõk do bawät. Rakarẽn rawadꞌii hadꞌyyt hẽ ta wób. Nesaa do rahyb nꞌaa newë hadꞌyyt hẽ ta wób sa wë. Ta wób na-ããj hẽ ranu merꞌoot."
30 Ta wób raky nꞌaa rejãã. Takꞌëp rakamajẽ däk Pꞌop Hagä Do wë. Ta wób sa bahä̃nh ranu gapadꞌëëk redꞌoo do hyb nꞌaa, ta wób raky nꞌaa rejãã, ta wób rarejãã. Ta wób sa bahä̃nh ranu gapadꞌëëk redꞌoo. Hꞌyy kasabꞌee. Rahyb nꞌaa newëë nyy da nesaa do ramoo bok. Dooh raky dahé bä sa yb, sa ỹỹn."
31 Hꞌyy gatemah. Ky kehꞌỹỹt. Dooh rakamahä̃n bä ta wób. Dooh ratꞌyyd mehĩĩn bä ta wób."
32 Rahapëë né paawä dajëb hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy ta ti hedoo do nesaa do moo bꞌook doo, dooh reréd bä ta tii. Tii dꞌ hadꞌyyt nado rabadꞌoo. Tawꞌããts hẽ na-ããj hẽ sa hã, ta wób, sa nemuun baad nadoo do ramoo boo bä.
"1 Bëëh, Judah buuj wób, ta wób nesaa do moo hebꞌooh do bë ky nꞌaa etyy. Ti hadoo né hẽ, dooh da bë kyy pé Pꞌop Hagä Do matym gó ji taky nꞌaa etyy noo gó. Ta wób bë ky nꞌaa ety bä, bë daaj hẽ né hẽ bë ky nꞌaa ketyy, bë na-ããj hẽ bë moo bok do hyb nꞌaa ta wób bë pꞌãã ky nꞌaa etyy doo."
2 Ër hapäh, daap hẽ hyb nꞌaa nado Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy nesaa do moo bꞌook doo. Tahapäh do hyb nꞌaa taky nꞌaa etyy sahõnh hẽ."
3 Ti hyb nꞌaa, kabajꞌaa nadoo do bëëh, nesaa do moo hebꞌooh do ky nꞌaa etyy doo, bë na-ããj hẽ bë moo bok ta wób bë pꞌãã ky nꞌaa etyy doo. Ti hyb nꞌaa, dooh né da bë kedëëb bä bë Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy do mahä̃nh."
4 Bë makyys apäh takꞌëp Pꞌop Hagä Do ky enyym do bë wë, ji tahyb nꞌaa bꞌaah doo? Dooh tagahꞌood bä bë hã, bë wë tawén ky enyym, ta wë bë hꞌyy kawareem hyb nꞌaa paawä ta hã bë hꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa kä?"
5 Bë nabuj kehꞌũũm do hyb nꞌaa, bë hꞌyy kawanareem do hyb nꞌaa na-ããj hẽ, bë anꞌoo bä takꞌëp bë Pꞌop Hagä Do rejãã da takawajããn noo gó, sahõnh hẽ tanesꞌõõs doo me Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy do kajaa bä kä."
6 Rabadꞌoo do pénh da Pꞌop Hagä Do anoo da ta säm sahõnh hẽ sa hã."
7 Ti anäng takꞌëp baad hadoo do Pꞌop Hagä Do hã hana do gada doo, ta wë rakawehꞌëëh gadꞌaa doo, hꞌyyb nadajëp do ragadoo rakarẽn doo. Ta tii hã rahꞌyy kajäk do hyb nꞌaa, hꞌyy kanerét doo me baad hadoo do ramoo boo hadꞌyyt hẽ. Ta ti hedoo do sa hã Pꞌop Hagä Do anoo da edëb hadꞌyyt do ta pa."
8 Ti anäng ta wób. Sa hã hẽ ub rahyb nꞌaa newëë tii. Baad hadoo do Pꞌop Hagä Do herꞌoot do raty nꞌaa gesꞌyyk. Nesaa do jawén rababok. Ta ti hedoo doo, ta kawajꞌããn gó takꞌëp Pꞌop Hagä Do rejãã da."
9 Takꞌëp rabahoop da sahõnh hẽ nesaa do moo hebꞌooh doo, Judah buuj pooj jé, Pooj jé Judah buuj du dꞌoo da rahoop doo. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do rahapäh do hyb nꞌaa né paawä, dooh raky dahé bä. Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ. Takꞌëp baad nadoo do adäng da sahõnh hẽ sa hã."
10 Sahõnh hẽ baad hadoo do moo bok do hã, takꞌëp baad hadoo do Pꞌop Hagä Do anoo da. Rakawehëë däk da Pꞌop Hagä Do matym gó. Hꞌyyb näm do Pꞌop Hagä Do anoo da sa hã. Pooj jé, Judah buuj baad hadoo do moo wät do hã tabadꞌoo da tii, tii bä Judah buuj nadoo do hã na-ããj hẽ."
11 Dooh Pꞌop Hagä Do asëëw bä ji mahang. Judah buuj ji do bä, Judah buuj ji nado bä, sét né hẽ ji ta hã. Baad hadoo do moo bꞌook doo, baad hadoo do ragadoo né da ta hanaa. Nesaa do moo bꞌook doo, nesaa do ragadoo né da ta hanaa.
"12 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk do nahapäh do nesaa do moo bꞌook doo, dawëë da rababoo hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do mahä̃nh, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do dooh né paawä rahapëë bä. Hỹỹ kä, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do hapäh do nesaa do moo bꞌook doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do ky nꞌaa etyy da sa hã."
13 Tii dꞌ tawén hadoo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do maa newꞌëp do nado baad hado däk do Pꞌop Hagä Do matym gó. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do ky dahꞌeeh do tii, baad hedo padëëk do ta matym gó."
14 Ta see pé noo gó Judah buuj nadoo doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do nahapäh doo, ramoo bok ta ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo, dooh paawä rahapëë bä ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Tii da ta see pé noo gó rawén dꞌoo, sa hꞌyyb sa hã mejũũ do hyb nꞌaa."
15 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do ramoo bong bä, rametëëh tii hã, ti anäng né hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do sa hꞌyyb gó. Sa hꞌyyb ky nꞌaa tapaa sa hã hẽ, baad nadoo do ramoo boo bä. Sa hꞌyyb gó rahyb nꞌaa newëë do metëëh da sa hã, baad tado bä, baad tanado bä rabadꞌoo do paah."
16 Ta tii dꞌ tabawät sahõnh hẽ ji hꞌyyb gó ji jejën do paa Kristo Jesus metyy noo gó, Pꞌop Hagä Do ky gabuuj gó. Tii da né da tabahadoo, ta ky nꞌaa hanäm do ỹ maherꞌood hõm do hã metëëh.
"17 Bë mꞌ Judah buuj, bë wób sa nooh. Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hã bë daap yyp. Pꞌop Hagä Do bë hapäh do hyb nꞌaa bë hꞌyy kasabꞌee."
18 Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do bë ma kametëëk do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do karẽn do bë bahapäh, takꞌëp baad hadoo do bë bahapäh na-ããj hẽ."
19 Ty temah do sa hꞌyyb mahũũm nꞌaa hadoo bëëh, bë hã péh. Judah buuj nadoo do ramaneëënh “ty temah doo” . Pꞌop Hagä Do karẽn paa Judah buuj rahꞌyyb mahũũm Judah buuj nadoo doo, ta ky nꞌaa rahapäh do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa, ty temah do sa hꞌyyb mahũũm nꞌaa bëëh , Paw-Ro wén näng. Badagyp doo gó habok do sa bag hadoo bëëh, bë hã péh."
20 Pꞌop Hagä Do nahapäh do hã bë metëëh baad hadoo doo. Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do bë hapäh do hyb nꞌaa, sahõnh hẽ bë bahapäh, sahõnh hẽ baad hadoo do bë bahapäh na-ããj hẽ. Ti hyb nꞌaa, nahapäh doo, karapee hadoo do sa ma matëg hadoo bëëh."
21 Ti hyb nꞌaa kä, hëd nꞌaa bë hã hẽ bë ma manetëëk, ta wób ma metëëk do bëëh? Hëd nꞌaa bë betsꞌëëk, ti bë baherꞌoot ta wób netsꞌëëk?"
22 Hëd nꞌaa bë ỹỹm nadoo do sii bë beỹỹh, sa ỹỹm nadoo do sii ranaỹỹh ta wób bë maherꞌood bä? Hëd nꞌaa sa kabarii tób nꞌaa yt hã hanäng do bë betsꞌëëk, takꞌëp kabarii ganenꞌaak do bëëh?"
23 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk do hã bë hꞌyy kasabꞌee, ti hadoo né hẽ, dooh bë wehëë bä Pꞌop Hagä Doo, bë ky nadaheeh do hyb nꞌaa ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo."
24 Ta tii dꞌ bë badꞌoo do hyb nꞌaa, bë hã kametä däk hahỹ Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó kerii däk doo: “Bë hyb nꞌaa Judah buuj nadoo do raky nꞌaa rejãã Pꞌop Hagä Doo.” Isajas 52.5, Esekijew 36.22
"25 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk do bë ky dahé bä, tii bä tawꞌããts hẽ né hẽ ji masuuj noo byyh ji gahõk doo, Pꞌop Hagä Do karapee ji bahadoo do heen nꞌaa. Hỹỹ kä, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do ji ky nadahé bä, ji masuuj noo byyh kahõg hõm né paawä, dooh ji Pꞌop Hagä Do gado bä. Masuuj noo byyh kanehõk do hado däk ji tii bä, Judah buuj né paawä ji."
26 Hỹỹ kä, ta wób, Judah buuj nadoo doo, masuuj noo byyh kanehõk doo, ramoo boo bä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo, tii bä sa masuuj noo byyh kehõk do hadoo rabahado padëëk tii, Pꞌop Hagä Do hã. Pꞌop Hagä Do gadoo né da tii."
27 Jé Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do ky daheeh doo, ta masuuj noo byyh kanahõg né paawä, bë da taky nꞌaa etyy Pꞌop Hagä Do matym gó. Bë tawén ky nꞌaa etyy da, bë ky nadaheeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo, bë hapëë né paawä ti ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo, anyy né paawä bë hã na-ããj hẽ ji masuuj noo byyh kahõk do heen nꞌaa."
28 Ta ti ỹ wén herꞌoot, dooh Judah buuj hehꞌäät ji do bä Pꞌop Hagä Do matym gó, jããm hẽ jꞌooj madäk doo me Judah buuj rabahedꞌoo doo da ji badꞌoo do hyb nꞌaa. Ti hadoo Pꞌop Hagä Do karapee ji hado däk do heen nꞌaa hehꞌäät do hã: Dooh jꞌooj madäk doo me ji masuuj noo byyh kahõk do tado bä tii."
29 Jé ta hꞌyyb gó naa Pꞌop Hagä Do karẽn do moo wät doo, ti né hẽ Judah buuj hehꞌäät doo. Pꞌop Hagä Do Sahee baad hadoo do hã ji tahꞌyyb wareem däk doo, ti né hẽ Pꞌop Hagä Do karapee ji hado däk do heen nꞌaa hehꞌäät doo. Jããm hẽ jꞌooj madäk doo me tamejũũ doo da ji masuuj noo byyh ji gahõk doo, dooh ta karapee ji hado däk do heen nꞌaa hehꞌäät do tado bä. Ta wób raganado bä né paawä ta ti hedoo doo, Pꞌop Hagä Do gadoo né da jé ta hꞌyyb gó naa Pꞌop Hagä Do karẽn do moo wät doo.
"1 Nyy dꞌ ỹ hanäng pé ta tii hã? Tëg eh do 2, tëg nadꞌëëd is do 25-29 hã terii wät do ky nꞌaa Paw-Ro ahꞌũũm nä babä. Daap hẽ gꞌeeh Judah buuj Pꞌop Hagä Do asëëw hõm ta wób sa mahang? Daap hẽ gꞌeeh ji masuuj noo byyh ji kahõk do heen nꞌaa, Judah buuj hã tanꞌoo däk doo?"
2 Dooh. Dooh tii dꞌ tado bä ỹ hanäng péh. Hajõng baad hadoo do ti anäng né hẽ ãã Judah buuj wë, ta wób wë nanäng doo. Ta ti hajõng baad hadoo do mahang hahỹ ti ta bahä̃nh baad hadoo doo: Judah buuj hã takanꞌoo däk Pꞌop Hagä Do kyyh.
"3 Hỹỹ kä, Judah buuj wób raky nadaheeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do kyyh, dooh wäd gꞌeeh hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do moo wäd wäd bä sa hã taky däng doo? Pꞌop Hagä Do ky kahꞌỹỹt gꞌeeh hỹỹ kä sa hã taky däng doo?"
4 Dooh. Dooh Pꞌop Hagä Do ky kahỹỹd bä taky däng doo. Baad hadoo do taherꞌood hadꞌyyt hẽ. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä habong do ti daap menꞌyyh doo. Tii da né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó, Dawi makũ kyyh Pꞌop Hagä Do hã. Hahỹỹ da ta kyyh: “Maherꞌoot bä, baad ub né a kyyh ji bahapäh da. 5 Hỹỹ kä, baad nadoo do ër moo bok do hã wyt ta maab däg, dooh tii da Pꞌop Hagä Do badꞌoo. Baad hadꞌop sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do badꞌoo doo, ji nahadoo do hyb nꞌaa. Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, nyy da ji kyyh tii bä nesaa do hã ji taky nꞌaa ety bä? “Tawꞌããts hẽ nadoo do Pꞌop Hagä Do badꞌoo, ãã tarejãã do hyb nꞌaa”, näng gꞌeeh ji? (Badäk hahỹỹ bä habok do hyb nꞌaa newëë doo da, reaanh doo da, ỹ herꞌoot ti ỹ erih do hã.)"
6 Dooh. Baad hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Doo. Tii dꞌ tanado bä paawä, dooh Pꞌop Hagä Do haja bä paawä badäk hahỹỹ hã habong do taky nꞌaa ety bä."
7 Hỹỹ kä, hahỹỹ da apäh da ỹ herꞌood wät do maa newëë do see ỹ taky gadoo: “Ji nawäd bä baad hadoo do ky nꞌaa metëëh doo da, ta bahä̃nh baad hadꞌop Pꞌop Hagä Do ji bahapäh tii hã. Pꞌop Hagä Do kawehëë däg kän baad nadoo do ji moo wät do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa hëd nꞌaa ji Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy nesaa do ji moo wät do hyb nꞌaa”, näng mä ta kyyh."
8 “Tawꞌããts hẽ nesaa do ër moo bok. Baad hadoo do du nꞌaa tii”, näk mä ta wób. “Baad hadꞌop Pꞌop Hagä Doo, kametëëh tii hã”, näk mäh. Tii dꞌ mä ỹ ma mehetëk doo, sa nooh. Daap ramenyyh këh ỹ nꞌaa hã, ỹ raky nꞌaa rejãã. Pꞌop Hagä Do rejãã né da tii da hyb nꞌaa newëë doo, tii da herꞌoot doo! 9 Hỹỹ kä, ta wób sa bahä̃nh gꞌeeh ããh, Judah buuj, Pꞌop Hagä Do matym gó? Dooh, tabadꞌop hẽ. Nesaa do mejũũ sahõnh hẽ ji hã, Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ. Ỹ metä däg kän ta tii."
10 Tii da né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã: “Dooh baad hawät pé Pꞌop Hagä Do karẽn doo da! 11 Dooh baad hadoo do hã hꞌyy kadawꞌuuh péh. 12 Sahõnh hẽ dooh rahyb nꞌaa newë wäd Pꞌop Hagä Doo. 13 “Kamag hood noo gasëëts däk do hadoo sa rꞌood. Dajëb ta hanaa. 14 “Sa noo me raky nꞌaa wasꞌee hadꞌyyt hẽ, 15 “Nayyw hẽ radejꞌëëp ta wób. 16 Rahahõm hẽnh ragawatsꞌiik sahõnh hẽ, 17 Dooh hꞌyyb nyyw gó ta wób wë raboo bä.” Isajas 59.8 18 “Dooh Pꞌop Hagä Do rawehëë bä, 19 Hỹỹ kä, ër hapäh hahỹỹh: Sahõnh hẽ né hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do herꞌoot doo, ta kyyh herꞌoot doo, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do gado däk do sa hã né hẽ ti tabaherꞌoot, Judah buuj hã ti tabaherꞌoot. Tëg nadꞌëëd is do 10 hanaa kerii däk doo, Judah ky nꞌaa na-ããj hẽ. Ti na-ããj hẽ baad nadoo do ramoo bong do tii. Tii dꞌ tawén hadoo, bag hẽnh sahõnh hẽ rababë däk hyb nꞌaa da Pꞌop Hagä Do matym gó. Dooh da sa kyy péh. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy da."
20 Ti hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do ji moo wät do hã, dooh da baad hadoo pé Pꞌop Hagä Do matym gó. Tii dꞌ tawén hadoo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk do hã ji hꞌyy kadawꞌuuh nesaa do ji hꞌyyb gó hanäng do hã. Saaw-Mo 143, Garata 2.16 21 Hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do metä däk nyy da ji hajaa baad ji bahado däk ta matym gó. Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do ji ky daheeh do hyb nꞌaa nado tii. Ti hadoo né hẽ, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod pꞌooj ub habong do na-ããj hẽ, raherꞌoot paa ta ti ky nꞌaa hã."
22 Pꞌop Hagä Do anoo baad ji bahado däk ta matym gó, Jesus Kristo hã ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa kä. Sahõnh hẽ né hẽ ta hã ky dahꞌeeh doo, baad rabahadoo da ta matym gó. Tahajaa na-ããj hẽ ji erii bä hahỹỹ da: “Pꞌop Hagä Do anoo baad ji bahado däk ta matym gó, baad hadꞌyyt hẽ Jesus Kristo badꞌoo do hyb nꞌaa. Sahõnh hẽ né hẽ ta hã ky dahꞌeeh doo, baad rabahadoo da ta matym gó.” Dooh Pꞌop Hagä Do asëëw bä ji mahang Judah buuj ji do bä, Judah buuj ji nado bä."
23 Sahõnh hẽ né hẽ ramoo boo däk nesaa doo. Dawëë sahõnh hẽ rababoo däk takꞌëp baad hadoo do mahä̃nh, sa hã Pꞌop Hagä Do anoo do paawä. Takꞌëp hanäm do Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng Adãw hã tabanoo hyb nꞌaa, ta panaa hã na-ããj hẽ. Ta jawén, Adãw ky nadaheeh do hyb nꞌaa, dooh ta ti tagado wäd bä."
24 Ti hado né paawä, bag hẽnh Pꞌop Hagä Do banoo baad sahõnh hẽ rabahado padëëk hỹỹ kä ta matym gó, takꞌëp ji wë taky enyym do hyb nꞌaa, Kristo Jesus ër hyb nꞌaa dajëp do hyb nꞌaa ër tedëëb wät do hyb nꞌaa nesaa do mahä̃nh."
25 Ta Tꞌaah Pꞌop Hagä Do anꞌoo wät, ër wë Pꞌop Hagä Do kawajããn do ër hyb nꞌaa tabahoop hyb nꞌaa, ër hyb nꞌaa tadajëp hyb nꞌaa kä. Baad ër bahado däk hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do matym gó, ër hyb nꞌaa Jesus dajëp ër ky dahé bä. Tii da Pꞌop Hagä Do wén dꞌoo, baad hadꞌop sahõnh hẽ tamoo wät doo, tametëëh hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do sa hã tahyb nꞌaa bꞌaah do hyb nꞌaa, Kristo kajaa do pooj jé dooh tabaaj bä nesaa do ramoo bok do mabaj."
26 Ta Tꞌaah Pꞌop Hagä Do wén nꞌoo däk, baad hadꞌop sahõnh hẽ tamoo wät doo, tametëëh hyb nꞌaa hỹỹ kä. Baad ub né hẽ Pꞌop Hagä Doo. Ti hadoo, baad rabahado padëëk na-ããj hẽ ta matym gó tanꞌoo bä, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. 27 Ti hyb nꞌaa, dooh hajaa pé ta hã hẽ tahꞌyy kasabé bä. Ji hã hẽ ji wén nahajaa ji hꞌyy kasabꞌee doo, dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ji ky daheeh do hyb nꞌaa tadoo do hyb nꞌaa baad ji bahado däk do Pꞌop Hagä Do matym gó. Kristo badꞌoo do hã ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad ji wén hado däk ta matym gó. Ti hyb nꞌaa dooh ji haja bä ji hã hẽ ji hꞌyy kasabé bä."
28 Ỹỹ. Ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad ji bahado däk Pꞌop Hagä Do matym gó, dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ji ky daheeh do hyb nꞌaa tado bä."
29 Judah buuj hadꞌyyt nado Pꞌop Hagä Do bagꞌããs. Sahõnh hẽ ta wób na-ããj hẽ né hẽ tabagꞌããs."
30 Sét ub Pꞌop Hagä Doo. Baad rabahado padëëk tanꞌoo bä ta matym gó Judah buuj ta hã hꞌyy kaꞌeeh doo, Judah buuj nadoo do ta hã hꞌyy kaꞌeeh do na-ããj hẽ."
31 Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, dooh apäh ji karẽn wät ta ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk do paa ỹ hanäng pé gꞌeeh? Dooh. Ti bahä̃nh ër ky daheeh hỹỹ kä ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Jesus hã ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa ji hajaa hỹỹ kä baad ji ky dahé bä ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo. 1 Tawꞌããts hẽ ër hyb nꞌaa newë nyy da Abaraãm, ãã Isaraéw buuj wahë makũũh, baad hado däk paa Pꞌop Hagä Do matym gó."
2 Baad Abaraãm hado däg bä paawä Pꞌop Hagä Do matym gó, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do tamoo wät do hyb nꞌaa paawä, tii dꞌ tado bä paawä, tahajaa paawä ta hã hẽ tahꞌyy kasabé bä. Ta hã hẽ tahꞌyy kasabé bä paawä, dooh Pꞌop Hagä Do matym gó tado bä paawä tii."
3 Hahỹỹ da né hẽ Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã takerii däk Abaraãm ky nꞌaa: “Abaraãm ky dahé kän Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo. Taky daheeh do hyb nꞌaa né kä mꞌ, baad tawén hado däk Pꞌop Hagä Do matym gó”, Genesis 15.6 näng kerih doo. 4 Hỹỹ kä, ji moo wät do ky nꞌaa gó bë ỹ maherꞌoot: Ji moo wäd wät do hyb nꞌaa ji gado bä ji moo wät do säm, tii bä ta säm ji gadoo doo, dooh daap hẽ ji gadoo do tado bä tii. Dooh bag hẽnh ji gadoo do tado tii. Ji moo wät do säm né hẽ tii. Ti hadoo baad ji hado däk do hã Pꞌop Hagä Do matym gó. Baad ji bahado däg bä paawä baad hadoo do ji moo wät do hyb nꞌaa, tii bä dooh bag hẽnh tado wäd bä paawä tii."
5 Pꞌop Hagä Do né hẽ ti hanoo, baad rabahado padëëk baad nadoo do paah. Ta hã hꞌyy kaꞌeeh doo, tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa né hẽ baad tabahado däk ti Pꞌop Hagä Do matym gó, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do tamoo wät do hyb nꞌaa nado."
6 Tii dꞌ né hẽ Dawi makũ baherꞌoot paah. Ky nꞌaa kedëng mäh, baad hadoo do ramoo bok do hyb nꞌaa nado baad hado däk do Pꞌop Hagä Do matym gó. Hahỹỹ da mꞌ Dawi kyyh Saaw-Mo hã kerih doo: 7 “Ky nꞌaa kedëng tii, sa hã Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa mabaan do ta ky nꞌaa jawꞌyyk do raky nadaheeh do paah, 8 Ky nꞌaa kedëng tii, baad nadoo do ramoo bok do paa Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do netsén doo”, näng Dawi kyyh. Saaw-Mo 32.1-2 9 Ỹ eaanh hỹỹ kä, jããm hẽ sa masuuj noo byyh kehõk do ti ky nꞌaa kedëng gꞌeeh? Dooh. Judah buuj nadoo doo, sa masuuj noo byyh kanehõk doo, ti na-ããj hẽ raky nꞌaa kedëng. Abaraãm hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa né hẽ baad tawén hado däk Pꞌop Hagä Do hã, ër ky hadoo paah."
10 Bë hyb nꞌaa newë, ny noo gó baad Abaraãm hado däk Pꞌop Hagä Do matym gó? Ta masuuj noo byyh gahõk jawén paa bä, ta masuuj noo byyh tagahõk do pooj jé? Ti pooj jé né hẽ, dooh ta jawén tado bä."
11 Ta jawén tii, Abaraãm hã takanꞌoo däk sa masuuj noo byyh kahõk do heen nꞌaa. Ta masuuj noo byyh kanahõk nä bä, Pꞌop Hagä Do hã tahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad tabahado däk do metëë nꞌaa tii. Ti hyb nꞌaa, sahõnh hẽ sa masuuj noo byyh kanehõg né paawä, Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad rabahado padëëk do Pꞌop Hagä Do matym gó, sa wahë makũ hado däk Abaraãm."
12 Sahõnh hẽ sa masuuj noo byyh kehõk doo, Abaraãm masuuj noo byyh kanahõk nä bä hꞌyy kaꞌeeh doo da hꞌyy kaꞌeeh doo, ti na-ããj hẽ Abaraãm panaa. 13 Dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do raky daheeh do hyb nꞌaa tado bä, Abaraãm hã, Abaraãm panaa hã na-ããj hẽ, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh sahõnh hẽ badäk hahỹ ta danäh rabahadoo hyb nꞌaa. Dooh. Ta ti Pꞌop Hagä Do wén ky nꞌaa enooh sa hã, ta hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad rabahado padëëk Pꞌop Hagä Do matym gó hyb nꞌaa tii. Genesis 17.4-6, Genesis 22.17-18"
14 Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hã daab ꞌyyp do rado bä paawä ti Abaraãm hã taky nꞌaa eno däk do gadoo doo, tii bä daap hẽ paawä ji hꞌyy kaꞌeeh doo, daap hẽ na-ããj hẽ paawä tii bä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do paah."
15 Dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ji ky daheeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ji gadoo ỹ wén näng, nesaa do hã Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ji taky nꞌaa etyy do hyb nꞌaa. Ji tawén ky nꞌaa etyy, baad ji nahajaa do hyb nꞌaa ji ky dahé bä. Tanyy bä ky nꞌaa jawꞌyyk doo, ji ky nadahé hadꞌyyt hẽ né hẽ ta mahang."
16 Ti hyb nꞌaa kä, ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa né hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ji gadoo. Jããm hẽ takꞌëp ji wë Pꞌop Hagä Do ky enyym do hyb nꞌaa tii. Tii dꞌ tawén hadoo, sahõnh hẽ Abaraãm panaa ragadoo hyb nꞌaa Abaraãm hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa eno däk do paah. Tii bä Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hapäh do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ragadoo tii. Ta wób, Judah buuj nadoo doo, Abaraãm hꞌyy kaꞌeeh doo da hꞌyy kaꞌeeh doo, ti na-ããj hẽ ragadoo. Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë makũ ti Abaraãm. 17 Tii da né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyyh Abaraãm hã: “Hajõng häj nꞌaa buuj sa yb da õm ỹ anꞌoo bä”, Genesis 17.5 näng mäh. Ër yb né hẽ ti Abaraãm, Pꞌop Hagä Do Abaraãm hꞌyy kahaꞌeeh do matym gó. Ti né hẽ Pꞌop Hagä Doo, dejëp do hedꞌëëp doo. Ti né hẽ ky nꞌaa enooh badoh nä doo."
18 Tabëëj däg né paawä ta baab nꞌaa rabetaah do panꞌaa, Abaraãm ky daheeh hyb nꞌaa tagadaa hadꞌyyt hẽ ta hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo. Ti hyb nꞌaa hajõng häj nꞌaa buuj sa yb tabahado däk, ta hã Pꞌop Hagä Do herꞌoot doo da né paah: “Metsén sagõõh, mahaja bä. Ti hawób da a panaa”, Genesis 15.5 näng paa Pꞌop Hagä Do ta hã."
19 Abaraãm hã péh, dajëp do hadoo ta hub, tahyb nꞌaa newë bä. Pꞌeets däg 100 ta baab däg ti noo gó. Sarah wog dajëp hadoo na-ããj hẽ, Abaraãm hã. Ti hadoo né hẽ, baad ub Abaraãm hꞌyy kaꞌeeh Pꞌop Hagä Do hã."
20 Dooh taky sëëw bä ta hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo. Takꞌëp Pꞌop Hagä Do hã tahꞌyy kae däk. Ta hã tahꞌyy kaꞌeeh doo me tawehëë däk Pꞌop Hagä Doo."
21 Pꞌop Hagä Do hajaa né hẽ tamoo wäd bä taky däng doo, baad Abaraãm bahapëë däg kän ta hꞌyyb gó."
22 Ti hyb nꞌaa né hẽ baad tawén hado däk Pꞌop Hagä Do matym gó Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, takerii däk do né hẽ."
23 Abaraãm hyb nꞌaa hadꞌyyt nado takerii däk ta tii."
24 Takerii däk ër hyb nꞌaa na-ããj hẽ, ëër, baad ta matym gó hado däk doo, Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa. Takerii däk ër hyb nꞌaa, Jesus ër wahë nꞌaa dejëp do mahang taganä wät hanoo do hã hꞌyy kaꞌeeh doo."
25 Jesus né ti nesaa do ër hꞌyyb tym gó hanäng do hyb nꞌaa dajëb hã kanꞌoo däk do paah. Jesus né ti dejëp do mahang ganä wät do Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, baad ër bahado däk hyb nꞌaa kä Pꞌop Hagä Do matym gó. 1 Ti hyb nꞌaa kä, baad ër bahado däk do hyb nꞌaa kä Pꞌop Hagä Do matym gó ta hã ër hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do najiis ër bahado däk hỹỹ kä. Dooh ta majĩĩ ër hado boo bä. Ër Wahë Nꞌaa Jesus Kristo hyb nꞌaa tii."
2 Ër hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Kristo anꞌoo däk, papuuj gó, hꞌyyb nyyw gó ër babok hyb nꞌaa kä, Pꞌop Hagä Do ër wë ky enyym do matym gó. Tsebee gó baad ër gada Pꞌop Hagä Do kabajꞌaa do ër gadoo ta sii."
3 Ti hyb nꞌaa hadꞌyyt nado ër tsebé. Baad nadoo do ër ahob bä, ër tsebé na-ããj hẽ. Ër hapäh, baad nadoo do ji ahoop doo, nayyw hẽ ji hꞌyy ganajëë hõm tanꞌoo bä."
4 Nayyw hẽ ji hꞌyy ganajëë hõm doo, baad Pꞌop Hagä Do hã ji bawäd däg hadꞌyyt hẽ tanꞌoo bä. Baad ji bawäd däk do hyb nꞌaa, baad ji gadaa kän baad hadoo do ji gadoo do ta jawén."
5 Ta jawén ër gadoo do baad ër gada do hyb nꞌaa, dooh da ër hꞌyy ketón bä ër gadoo do hã, baad ër hꞌyyb tym gó Pꞌop Hagä Do kamahä̃n do bawäd däk do hyb nꞌaa. Ta Sahee ër hꞌyyb tym gó tabawäd däk Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä do hyb nꞌaa tii."
6 Bë hegãã, Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do noo gó, ër nahaja bä ër daaj hẽ ër kedëëb bä, Kristo dajëp nesaa do moo hebꞌooh do sa hyb nꞌaa."
7 Dooh nayyw hẽ ji awꞌyyt pé baad hawät do see hyb nꞌaa dajëp péh. Ti hado né paawä ji awꞌyyt apäh ky enyym do see hyb nꞌaa dajëp péh."
8 Tii dꞌ nado Pꞌop Hagä Do hã! Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do metëëh ër takamahä̃n doo: Kristo dajëp ër hyb nꞌaa, nesaa do ër bahadoo nä noo gó."
9 Hỹỹ kä, baad ër bahado däk do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó, Kristo ër hyb nꞌaa tadajëp do hyb nꞌaa, baad né hẽ ër da tedꞌëëp nesaa do hã ji taky nꞌaa etyy do mahä̃nh."
10 Pꞌop Hagä Do majĩĩ ër bahadoo nä noo gó, ta najiis ër bahado däg kän tanꞌoo bä, ër hyb nꞌaa ta Tꞌaah dajëp do hyb nꞌaa. Ti bahä̃nh hỹỹ kä ër da tedꞌëëp banesaa hẽnh ër ahõm mahä̃nh, ta najiis ër bahado däk do hyb nꞌaa kä. Tii dꞌ tawén hadoo, taganä wät do jawén paa bä, pꞌaa hẽnh Kristo bawäd däk do hyb nꞌaa."
11 Pꞌop Hagä Do ãã jꞌaa etsë, Jesus Kristo ër Wahë Nꞌaa hyb nꞌaa. Jesus Kristo hyb nꞌaa né hẽ Pꞌop Hagä Do najiis ër bahado däk. Ta hyb nꞌaa, dooh Pꞌop Hagä Do majĩĩ ër do boo bä. 12 Sét hẽ ajꞌyy nesaa do du nꞌaa badäk hahỹỹ bä. Adãw tii. Nesaa do hyb nꞌaa kä, dajëb du däk. Tii bä sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä hajꞌeenh do sa wë dajëb banyy däg kän, nesaa do sahõnh hẽ ramoo boo däk do hyb nꞌaa."
13 Ta ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk do pooj jé tanyy däg né hẽ nesaa do badäk hahỹỹ bä. Nesaa do badäk hahỹỹ hã habong do ramoo boo däg né hẽ. Ti hadoo né hẽ, ta ky nꞌaa jawꞌyyk takananꞌoo nä bä do hyb nꞌaa sa hã, dooh Pꞌop Hagä Do etsén nä bä sa hã nesaa doo."
14 Dooh né paawä taketsén bä nesaa do ti noo gó, radejëp né hẽ. Adãw bä naa, Mosees bawät bä kä, sahõnh hẽ radejëp. Dooh né paawä sa wób Pꞌop Hagä Do mejũũ do raky nadahé bä Adãw badꞌoo do paa da, radejëp né hẽ. Kristo, ta jawén kajaa do hãd hadoo ti Adãw, pawóp hadoo do radu nꞌaa do hyb nꞌaa ji wë ratabꞌëës doo."
15 Tii dꞌ tahado né paawä, baad hadoo doo, bag hẽnh ër gadoo do Kristo du nꞌaa doo, dooh Adãw ky nadaheeh do hyb nꞌaa tadu nꞌaa do hadoo tahado bä. Sét hẽ ajꞌyy ky nadaheeh do hyb nꞌaa hajõk do hã dajëb banyy däg kän. Ti bahä̃nh hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do tabës hajõk do sa wë. Ji matym nꞌaa bag hẽnh ji hã kanoo do na-ããj hẽ tabës hajõk do sa hã, sét hadoo doo, Jesus Kristo, ky enyym do hyb nꞌaa ër wë."
16 Bag hẽnh Pꞌop Hagä Do anoo do ji hã, dooh Adãw du nꞌaa do hadoo do tahado bä. Sét hẽ nesaa do Adãw moo wät doo, nesaa do hã ji Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy tanꞌoo bä. Tii dꞌ nado bag hẽnh Pꞌop Hagä Do ji hã tanoo do hã. Hajõõ nuu me badäk hahỹỹ bä habong do Pꞌop Hagä Do raky nadaheeh do jawén paa bä, taky enyym doo gó bag hẽnh ji hã Pꞌop Hagä Do anoo ji matym nꞌaa, baad ji bahado däk Pꞌop Hagä Do matym gó hanoo doo."
17 Sét hẽ hadoo do ky nadaheeh do hyb nꞌaa, dajëb jꞌaa ketsë paa ji hã. Hỹỹ kä sét hadoo do see hyb nꞌaa, Jesus Kristo hyb nꞌaa, baad ër da jꞌaa ketsë nesaa do hã kä badäk hahỹỹ bä ër babok bä. Ër tii kä takꞌëp ji wë Pꞌop Hagä Do ky enyym do gadoo doo. Ër tii kä baad hado däk do Pꞌop Hagä Do matym gó kä. 18 Sét hẽ ajꞌyy ky nadaheeh do hyb nꞌaa, sahõnh hẽ raky nꞌaa kety däk paa dajëb hã. Ti hadoo na-ããj hẽ sét hẽ, Kristo, baad hadoo do tamoo wät do hyb nꞌaa, Ji hyb nꞌaa tadajëp do tii, baad hadoo do tamoo wät doo . sahõnh hẽ rahajaa baad rabahado padëëk Pꞌop Hagä Do matym gó, rabedëb hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa kä Pꞌop Hagä Do pa kä."
19 Sét hẽ ky nadaheeh do hyb nꞌaa, sahõnh hẽ baad nadoo do moo hebꞌooh do rabahado padëëk. Ti hadoo na-ããj hẽ, sét hẽ ky daheeh do hyb nꞌaa, hajõk baad rabahado padëëk da Pꞌop Hagä Do matym gó. 20 Hỹỹ kä Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hã. Ta ti tawén kanꞌoo däk, ji bahapäh hyb nꞌaa nyy da takꞌëp baad nadoo tabahadoo nesaa do ji moo wät doo. Nesaa do kahꞌũũm noo gó, ti bahä̃nh Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do kahũũm kän."
21 Nesaa do mejõ hadꞌyyt hẽ paa ji hã. Dajëb tamanaa ji wë. Hỹỹ kä, ti bahä̃nh Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do wén kahũũm kän, taky enyym do jꞌaa ketsë hyb nꞌaa kä. Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do ër tamejũũ hỹỹ kä, baad ër bahado däk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Ër edëb hadꞌyyt do tamanaa ër wë, Jesus Kristo ër Wahë Nꞌaa hyb nꞌaa. 1 Nesaa do kahꞌũũm bä kä, ti bahä̃nh Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do kahũũm kän, näng ỹỹh. Tawꞌããts hẽ gꞌeeh nesaa do ër moo bok nä, ër wë Pꞌop Hagä Do ky enyym do kahꞌũũm hyb nꞌaa, ỹ hanäng pé gꞌeeh tii?"
2 Dooh. Dooh né tawꞌããts hẽ tado bä tii. Ër dajëp paa nesaa do hã. Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ nado nesaa doo gó ër aboo nä bä."
3 Dooh gꞌeeh bë hapëë bä sahõnh hẽ Jesus häd gó ër nu kemuun bong doo, séd ër hꞌyyb hedo däk Kristo Jesus dajëp do hã? Ër dajëp hadoo ta sii."
4 Ti hyb nꞌaa, ër ranu gemuun bong doo me ër kadakä jëng hadoo Kristo sii. Ta tii dꞌ tawén dꞌoo, papuuj gó ër babok hyb nꞌaa hỹỹ kä, dejëp do mahang ta Yb kabajꞌaa doo me Kristo ganä wät do hadoo."
5 Tii da séd ër hꞌyyb hedo bä tadajëb hã, séd hã na-ããj né hẽ ër hꞌyyb hedoo da taganä wät do hã."
6 Bꞌaa hã takepëëm däk Kristo sii ër hꞌyyb säg Adãw hana doo, ër hꞌyyb säg hejój gawatsig hõm hyb nꞌaa, nesaa do ër hã tamanejõ wät hyb nꞌaa kä sa kariw nꞌaa sa karom mejũũ doo da."
7 Tii dꞌ tawén hadoo, dooh nesaa do haja wäd do hyb nꞌaa dejëp do hã tamejõ bä."
8 Hỹỹ kä, Kristo sii ër dejëp do hyb nꞌaa hadoo, ta sii ër babok na-ããj hẽ baad ër gada. Papuuj hadoo do ji bawät do Kristo sii, badäk hahỹỹ bä tadu doo né paawä ta hã ër hꞌyy kaꞌeeh noo gó naa, ti awät nä ër gadoo do hỹ pong jé ër hub papuuj nadajëp doo."
9 Kristo ganä wät do hyb nꞌaa, dooh tadajëb wäd bä kä, ër bahapäh. Dooh dajëb haja wäd bä Kristo."
10 Sét nuu me paa Kristo dajëp, nesaa do ër moo bok do hejój tagawatsꞌiik hyb nꞌaa. Dooh hyb nꞌaa tadajëb wät péh. Taganä wäd kän. Tawäd hadꞌyyt hỹỹ kä, Pꞌop Hagä Do tawehꞌëëh hyb nꞌaa kä."
11 Ti hadoo né da bëëh. Tawꞌããts hẽ hahỹỹ da bë hyb nꞌaa newë: “Ỹ dajëb wät nesaa do ji moo hewꞌëët do hã. Kristo Jesus hã ỹ hꞌyy kata däk do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do ỹ wehꞌëëh hyb nꞌaa ỹ bawäd hadꞌyyt hỹỹ kä”, näk da bëëh, bë hꞌyyb gó. 12 Ti hyb nꞌaa kä, bë anꞌoo manä nesaa do bë moo hewꞌëët do paa badäk hahỹỹ bä bë hub nꞌaa tamejõ bä. Bë ky dahé manä nesaa do bë hub karẽn doo."
13 Bë anꞌoo manä nesaa do hã bë moo hedoo doo, bë tsyym hedoo doo, bë hub hedoo do na-ããj hẽ. Bë anꞌoo manä baad nadoo do ta tii me bë moo bok. Bë genä bong hadoo dajëb moo gó naa. Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ bë daaj hẽ bë kanꞌoo däg Pꞌop Hagä Do karẽn doo da bë babok hyb nꞌaa. Tawꞌããts hẽ Pꞌop Hagä Do hã bë anꞌoo bë moo hedoo doo, bë tsyym hedoo doo bë hub na-ããj hẽ, baad hadoo do ta tii me bë moo bok hyb nꞌaa kä."
14 Ta ti ỹ wén herꞌoot, dooh nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do bë hã tamejõ wäd bä, dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do bë tahꞌyyb mahũũm wät do hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do ti bë tahꞌyyb mahũũm kän hỹỹ kä."
15 Hỹỹ kä ẽnh, tahajaa gꞌeeh nesaa do ër moo boo nä bä pꞌaa hẽnh, dooh wäd Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ër tahꞌyyb mahũũm wäd do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do ji wë taky enyym do ji tahꞌyyb mahũũm kän do hyb nꞌaa? Dooh. Dooh tawꞌããts hẽ tado bä tii."
16 Baad bë bahapäh ti hahỹỹh: Ta hã bë ky daheeh doo, ta ti bë kariw nꞌaa hadoo. Ta karom bëëh. Nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do karom bë do bä, bë da dajëp. Nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do karom ji do bä, dooh Pꞌop Hagä Do wë ji nu dëë bä, tahanäng pé ti bë da dajëp . Pꞌop Hagä Do karom bë do bä, Pꞌop Hagä Do bë da tagadoo ta wë, baad däg bë ta matym gó tanꞌoo bä."
17 Pꞌop Hagä Do ỹ jꞌaa etsë, pooj jé nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do karom bë bahado né paawä, bë hꞌyyb gó naa bë ky dahé däk hỹỹ kä bë ãã ma metꞌëëg wät doo."
18 Baad bë baboo däk. Dooh nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do bë hã tamejõ wäd bä. Baad hadoo do Pꞌop Hagä Do karẽn do karom bë hỹỹ kä. 19 Sa kariw nꞌaa ky nꞌaa gó, sa karom ky nꞌaa gó, bë ỹ maherꞌoot, nayyw hẽ ganahoot do hyb nꞌaa bë hã, bë daaj hẽ bë hꞌyyb nahejooj nä do hyb nꞌaa. Pꞌooj ub, bë moo hedoo doo, bë tsyym hedoo doo, ta see hedoo do na-ããj hẽ bë anoo paah, nu meby nꞌaa näng doo, ky nꞌaa jawꞌyyk do nanoo do bë moo bok hyb nꞌaa ta tii me. Nesaa do karom hadoo paa bëëh. Bë anꞌoo hỹỹ kä bë moo hedoo doo, bë tsyym hedoo doo, bë né hẽ, baad hadoo do Pꞌop Hagä Do karẽn do bë moo bok hyb nꞌaa ta tii me, tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh, Pꞌop Hagä Do wë bë babok hyb nꞌaa kä."
20 Pooj jé, nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do karom bë bahadoo noo gó, dooh baad hadoo do Pꞌop Hagä Do karẽn do mejõ bä bë hã."
21 Hꞌëëd baad hadoo do bë gadoo ti noo gó ta ti hedoo do hanaa, ta hyb nꞌaa hỹỹ kä bë nu mebyng doo? Dooh baad hadoo do bë gado bä ta ti hedoo do hanaa. Ji dajëp, banesaa hẽnh ji ahõm ta ti anꞌoo bä!"
22 Hỹỹ kä, dooh nesaa do bë hã tamejõ wäd bä. Baad bë baboo däg kän. Pꞌop Hagä Do karom bë bahado däk. Tsyt hẽ, baad Pꞌop Hagä Do wë bë baboo däk ta ti anꞌoo bä. Ti hyb nꞌaa hỹ pong jé Pꞌop Hagä Do pa kä bë da aboo hadꞌyyt hẽ."
23 Banesaa hẽnh, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ji hꞌyyb tym bawäd hadꞌyyt hẽ, baad nadoo do ji moo wät do säm. Tii dꞌ nado ji matym nꞌaa Pꞌop Hagä Do ji hã tanoo doo. Hỹ pong jé, ta pa hadꞌyyt hẽ ji bawät Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, ër wahë nꞌaa Kristo Jesus hã ër hꞌyy kata däk do hyb nꞌaa. 1 Wakãn haa hedoo doo, bëëh, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hapäh do hã ỹ maherꞌoot. Ti hyb nꞌaa bë hapäh né hẽ hahỹỹh: Ta ky nꞌaa jawꞌyyk do jããm hẽ ji hã tamejũũ, ji edëp nä bä."
2 Ỹỹnh katꞌëë däk do ky nꞌaa gó bë ỹ maherꞌoot: Ta patug bawät nä bä, dooh ta ky nꞌaa jawꞌyyk do anꞌoo bä ta see hã takatꞌëë bä. Ta patug dajëp bä kä, tii bä dooh ta ky nꞌaa jawꞌyyk do geä̃m wäd bä."
3 Ti hyb nꞌaa kä, ajꞌyy see hã takatꞌëë bä paawä ta patug bawät nä bä, “Nesaa do moo hewꞌëët doo, ta patug nadoo do sii haỹỹh doo”, ramaneëënh tii bä ta ti ỹỹnh. Tii dꞌ nado ta patug dajëb bä. Ta patug dajëp jawén paa bä, dooh ta ky nꞌaa jawꞌyyk do geä̃m wäd bä ta see tagatꞌëë bä. Ta patug dajëp bä kä, dooh nesaa do moo hewꞌëët doo, ta patug nadoo do sii haỹỹh do tado wäd bä, ta see hã ỹỹnh katꞌëë bä. Jããm hẽ ji edëp nä bä Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ji hã tamejũũ, Paw-Ro hanäng pé ta tii hã. 4 Ti hyb nꞌaa kä, wakãn haa hedoo doo, bë na-ããj hẽ bë dajëp paa hadoo Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hã Kristo sii, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Tii dꞌ tawén hadoo, ta see hã bë hꞌyy kata däk hyb nꞌaa hỹỹ kä. Kristo, dejëp do mahang ganä wät do hã bë hꞌyy kata däk hyb nꞌaa, baad hadoo do Pꞌop Hagä Do wehꞌëëh do ër moo bok hyb nꞌaa kä."
5 Pooj jé, ër hꞌyyb säg karẽn doo da ër babok noo gó, nesaa do takꞌëp ër hꞌyyb karẽn doo, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do nanoo do hyb nꞌaa takꞌëp ji karẽn doo, awät né paa ër hã. Nesaa do dajëb hanoo do ër moo bok ti noo gó."
6 Hỹỹ kä, ër dajëb wät do hyb nꞌaa Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ër tamesoo do paa hã, dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ër hã tamejõ wäd bä. Papuuj gó Pꞌop Hagä Do wë ër moo bok hỹỹ kä, ta Sahee ër tahꞌyyb mahũũm do hyb nꞌaa. Dooh pooj jé ji bahedꞌoo doo da, ky nꞌaa jawꞌyyk do hã takerii däk doo da tado wäd bä, Pꞌop Hagä Do wë ër moo bok doo. 7 Nyy dꞌ ỹ hanäng pé tii? Nesaa gꞌeeh Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk doo? Dooh. Dooh nesaa do tado bä. Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do tanado bä paawä, dooh ji hapëë bä paawä ny hadoo do nesaa do Pꞌop Hagä Do matym gó. Dooh paawä ji hapëë bä baad nado ji hꞌëëd nadoo do hã ji hꞌyyb däk doo, “Mahꞌyyb däg manä a da hadoo do ma hã” Esodo 20.17, Dew-Teronom 5.21 ta ky nꞌaa jawꞌyyk do naherꞌood bä paawä."
8 Ti hadoo né hẽ, nesaa do tyw nꞌaa esóts kän, tii bä hajõng baad nadoo do ji hꞌyy karẽn do hedoo do hã ji hꞌyyb däg däk tanꞌoo bä, “Mahꞌyyb däg manä a hꞌëëd nadoo do hã”, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do hyb nꞌaa. Ky nꞌaa jawꞌyyk do badoo bä nesaa do hã ji moo geꞌỹỹm doo, tii bä dooh nesaa do ji tahꞌyyb tatug bä."
9 Pooj jé, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ do hã ỹ hꞌyy ganahoot nä bä, dooh ỹ hyb nꞌaa pꞌeed bä ỹ bawät doo. Ta jawén, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do ỹ bahapäh bä kä, nesaa do banyy däg kän hëp ỹ tym gó."
10 Tii bä ỹ dajëb wät hadoo, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ỹ bawäd kän, ỹ hanäng pé tii. Pꞌop Hagä Do mejũũ doo, ta hã ji edëb hadꞌyyt hẽ paawä ji ky dahé bä, dajëb tamana kän wë ỹỹ, tii bꞌ ỹ bahapëë däk."
11 Hahỹỹ da tii: Nesaa do ji hꞌyyb gó hanäng do ỹ tawadii. Ỹ hajaa, ỹ edꞌoo, ỹ ky daheeh Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk doo, Pꞌop Hagä Do pa ỹ bawäd hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa ta jawén. Tii bä, ỹ nahajaa do hyb nꞌaa tii, dajëb hã ỹ ky nꞌaa kety däg kän, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ỹ ketyn hõm. Ti hyb nꞌaa, nesaa do ỹ tawadii ta tii hã, ỹ wén näng."
12 Ti hyb nꞌaa kä, dooh nesaa do tado bä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees hã kanꞌoo däk doo. Tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh tii. Tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh Pꞌop Hagä Do mejũũ doo. Baad hadꞌop do tii. Tawꞌããts hẽ tii."
13 Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, baad hadoo do anꞌoo bä gꞌeeh ỹ dajëb kän hadoo, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ỹ bawäd däk? Dooh. Dooh ta ti tado bä ta ti hanoo doo. Nesaa do tii, tahana ỹ dajëp, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ỹ bawäd däk doo. Baad hadoo do ỹ bahapäh bä kä, nesaa do ỹ tahꞌyyb tatug wät baad hadoo do ỹ ky nadaheeh hyb nꞌaa, nesaa do nasꞌaa né hẽ ji bahapëë däk hyb nꞌaa kä. Ti hyb nꞌaa kä, takꞌëp nasꞌaa né hẽ nesaa doo, Pꞌop Hagä Do mejũũ do metä däk. 14 Dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hanaa tado bä nesaa doo. Pꞌop Hagä Do Sahee hanaa né hẽ Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo, ër hapäh. Tii dꞌ nado ỹỹh. Badäk hahỹỹ bä naa ỹỹh, ji daaj hẽ ji karẽn do jawén hawät doo. Nesaa doo, kariw ỹ nꞌaa hadoo. Takꞌëp tamejõ hadꞌyyt hẽ hã ỹỹ. Tëg nadꞌëëd is do 14 bä naa, tëg nadꞌëëd is do 23 tadu däk bä, Paw-Ro herꞌoot doo, ti hadoo né hẽ sahõnh hẽ ji hã. Ër daaj hẽ, dooh ër haja bä ër moo boo bä Pꞌop Hagä Do karẽn doo. Jããm hẽ Kristo hã ji hꞌyy kata däg bä, baad ji bahado däk Pꞌop Hagä Do matym gó."
15 Dooh ỹ hꞌyy ganyy bä ỹ bahedꞌoo do hã. Ỹ karẽn do ỹ moo wät doo, dooh ỹ moo hewëëd bä. Takꞌëp ỹ ganenꞌaak doo, ti né ti ỹ moo wät doo."
16 Ỹ kanarẽn do ỹ moo wät do tahadoo do hyb nꞌaa, tii bä, “Te hub né hẽ, baad ub Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo”, näng ỹỹh."
17 Dooh ỹ tado wäd bä ta ti baad nadoo do moo wät doo. Nesaa do hëp ỹ tym gó hawät do ti ta ti moo wät doo."
18 Ỹ hapäh né hẽ, dooh baad hadoo pé hëp ỹ säg gó hawät péh. Ta ti ỹ wén hapäh, ỹ karẽn né hẽ paawä baad hadoo do ỹ moo wät, dooh ỹ haja bä."
19 Baad hadoo do ỹ karẽn do nado ti ỹ moo hewꞌëët doo. Ỹ kanarẽn doo, nesaa doo, ti ti ỹ moo wäd hadꞌyyt hẽ."
20 Hỹỹ kä, ỹ kanarẽn do tado bä ti ỹ moo hewꞌëët doo, dooh ỹ tado wäd bä ta ti moo wät doo. Nesaa do hëp ỹ tym gó hawät do moo wät ti ta tii. 21 Ti hyb nꞌaa kä, hahỹỹ da hëp ỹỹ gó awäd hadꞌyyt hẽ ỹ bahapäh: Baad hadoo do ỹ karẽn bä ỹ moo wäd paawä, nesaa do hëp ỹỹ gó takametëëh, ỹ tahewaat, baad hadoo do ỹ moo nawät hyb nꞌaa."
22 Hëp ỹỹ gó Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do ỹ genꞌaak."
23 Ti hadoo né hẽ, hã ỹỹ hẽ awät na-ããj hẽ, ỹ hapäh, hejój see péh, baad hadoo do ỹ hyb nꞌaa newëë do ỹ genꞌaak do majĩĩ hadoo doo. Nesaa do hëp ỹỹ gó hanäng do ỹ moo wäd hadꞌyyt hẽ tanꞌoo bä tii. Ỹ tamaso hadꞌyyt hẽ tii hã."
24 Takꞌëp baad nado né hẽ ỹỹh! Jaa ỹ hedꞌëëp da dajëb hejój mahä̃nh hup ỹỹ gó hawät doo?"
25 Pꞌop Hagä Do wë ỹ tsebé. Ti né ti ỹ hedꞌëëp doo, ër Wahë Nꞌaa Jesus Kristo hyb nꞌaa. 1 Ti hyb nꞌaa kä, dooh Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ety wäd bä kä banesaa hẽnh jé Kristo Jesus hã hꞌyy kata däk doo."
2 Banesaa hẽnh ër tawén ky nꞌaa nety wät, Pꞌop Hagä Do Sahee hejój, ji edëb hehꞌäät do hanoo doo, ër tabedëëb wät do hyb nꞌaa nesaa do ji moo hewꞌëët do hejój mahä̃nh, dajëb mahä̃nh Dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ji bawät do mahä̃nh ji tedëëb wät, tahanäng pé ti dajëb mahä̃nh ër tedëëb wät doo . na-ããj hẽ. Kristo Jesus hyb nꞌaa tii dꞌ tabadꞌoo."
3 Nahejoonh do hyb nꞌaa ër hꞌyyb säg, ër nahajaa do hyb nꞌaa Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ër ky dahé bä, dooh ta ky nꞌaa jawꞌyyk do haja bä ër tedëëb bä nesaa do hejój mahä̃nh. Ti hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do ër tedëëb wät hỹỹ kä. Hahỹỹ da tabadꞌoo tii: Ta Tꞌaah tamejõ däk ër mahang. Nahejoonh doo gó, ji hadoo doo da né hẽ tabana. Pꞌop Hagä Do mejõ däk nesaa do mabaj tadajëp hyb nꞌaa. Dajëb hã ta Tꞌaah taky nꞌaa ety däk nesaa do ji moo wät do hyb nꞌaa."
4 Tii dꞌ tawén dꞌoo, baad hadꞌop, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da, ër bahado däk hyb nꞌaa, ëër, ta Sahee hꞌyyb mahũũm doo da habok doo, ji hꞌyyb säg karẽn doo da nado. 5 Jé sa hꞌyyb säg karẽn doo da habok doo, sa hꞌyyb säg karẽn do hã hadꞌyyt hẽ rahꞌyyb padëëk. Jé Pꞌop Hagä Do Sahee karẽn doo da habok doo, ta Sahee karẽn do hã rahꞌyyb padëëk."
6 Ji da dajëp, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh ji bawäd däg hadꞌyyt hẽ ji hꞌyyb säg anꞌoo bä. Pꞌop Hagä Do Sahee kä ji tahꞌyyb mahũũm bä, ji edëb hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do pa ta Sahee anꞌoo bä. Hꞌyyb nyyw gó ji bawät tanꞌoo bä na-ããj hẽ."
7 Ji hꞌyyb säg nesaa do genꞌaak doo, Pꞌop Hagä Do majĩĩ. Dooh taky dahé bä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Dooh na-ããj hẽ tahaja bä taky dahé bä."
8 Ti hyb nꞌaa, sa hꞌyyb säg karẽn doo da habok doo, dooh rahaja bä ranꞌoo bä Pꞌop Hagä Do tsebé sa wë. 9 Tii dꞌ nado bëëh. Dooh ji hꞌyyb säg tado wäd bä bë tahꞌyyb mahũũm doo. Pꞌop Hagä Do Sahee ti bë tahꞌyyb mahũũm doo kä, bë hꞌyyb gó ta Sahee awäd bä tii. Kristo Sahee sa hꞌyyb gó badoh doo, dooh Kristo karapee rado bä."
10 Bë hꞌyyb gó Kristo awäd bä, bë hub dajëb né da paawä nesaa do hyb nꞌaa, bë da edëb hadꞌyyt hẽ hỹ pong jé Pꞌop Hagä Do Sahee anꞌoo bä, baad bë bahado däk do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó."
11 Dejëp do mahang Kristo ganä wät hanoo do Sahee bë hꞌyyb gó tawäd bä, tii bä Kristo ganä wät hanoo do genä hõm tanꞌoo bä na-ããj hẽ badäk hahỹỹ bä bë hub nꞌaa paah. Ta Sahee bë hꞌyyb gó hawät doo me tii dꞌ tabadꞌoo da. 12 Ti hyb nꞌaa kä wakãn haa hedoo doo, tawꞌããts hẽ dooh ër ky dahé boo bä ji hꞌyyb säg ji hã mejũũ doo. Tawꞌããts hẽ dooh ër aboo boo bä ji hꞌyyb säg karẽn doo da."
13 Ta ti ỹ wén herꞌoot, ji hꞌyyb säg karẽn doo da bë aboo bä, bë da dajëp, dawëë da bë baboo hadꞌyyt hẽ tii bä Pꞌop Hagä Do mahä̃nh. Hỹỹ kä, Pꞌop Hagä Do Sahee hejój me bë medug bä nesaa do ji karẽn doo, tii bä bë da aboo hadꞌyyt hẽ Pꞌop Hagä Do sii."
14 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm doo, Pꞌop Hagä Do taah tii."
15 Dooh sa karom sa kariw nꞌaa takꞌëp sa hã mejũũ do jeỹỹm do hadoo bë hado bä, ta Sahee bë gado däk do anꞌoo bä. Ta Sahee, bë hã tanꞌoo däk doo, Pꞌop Hagä Do taah däg bë tanꞌoo bä kä. Ti né hẽ ta Sahee anꞌoo bä, “Ee” ër maneëënh Pꞌop Hagä Doo, ër Yb."
16 Pꞌop Hagä Do taah né hẽ ëër, baad Pꞌop Hagä Do Sahee metëëh ër hꞌyyb tym hã."
17 Ta taah ër bahadoo do hyb nꞌaa, ër gadoo da ta taah hã Pꞌop Hagä Do ky däng doo. Kristo sii ër gadoo da ta hã Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk doo. Kristo sii ër ahob bä, ta sii da ër babok ta bag takꞌëp gabarëëh doo gó, ta sii da ër kabajꞌaa. 18 Da hẽ ër ahoop doo, dooh its tii hã ỹỹ péh, takꞌëp hetsooh doo, kabajꞌaa do ta jawén ër hã kametä däk do matym gó."
19 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do pahuunh do paa tsebee gó ragada takꞌëp hetsooh doo, kabajꞌaa do Pꞌop Hagä Do taah ragadoo do noo gó kä."
20 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do pahuunh do ta ti tawén gada, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa wasꞌee wät do hyb nꞌaa sahõnh hẽ tapehuunh doo, baad tawén nado wäd. Pꞌop Hagä Do né hẽ tii, tii dꞌ hadꞌoo do paah. Tapahuunh do paa Pꞌop Hagä Do wén ky nꞌaa wasꞌee wät, Adãw, Pꞌop Hagä Do pahuunh do hagã nꞌaa, tamejũũ do taky nadaheeh do paa hyb nꞌaa. Ti hadoo né hẽ, ti awät ti noo gó sahõnh hẽ baad tabahado däk da pꞌaa hẽnh, tapehuunh do gadꞌaa, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä."
21 Ta ti kajaa bä kä, Pꞌop Hagä Do edꞌëëp da sahõnh hẽ tapehuunh do paa takarejã mahä̃nh. Takꞌëp hetsooh doo gó, kabajꞌaa doo gó Pꞌop Hagä Do taah rababok bä kä, sahõnh hẽ kapahuuj wät do na-ããj kä ragadoo baad hadoo do sa nemuun. 22 Ër hapäh, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä Pꞌop Hagä Do pahuunh do paa ahoop ỹỹnh ajãn mahỹỹj tahoop do hadoo."
23 Ti hadꞌyyt nado hahoop. Ër na-ããj hẽ ër ahoop. Ëër, ti nuuj jé Pꞌop Hagä Do Sahee gadoo doo, ta jawén hỹ pong jé ër gadoo do metëë nꞌaa, ër ahoop baad ër gadaa nuuj jé ta wë Pꞌop Hagä Do ër tagadoo bä kä. Ta taah ëër, ër gada. Ër gada papuuj ër hã däg."
24 Ër tedëëb wät do hyb nꞌaa ër gada né hẽ ta tii. Ër gado däg bä paawä ër hã taky nꞌaa enooh doo, dooh hyb nꞌaa ta ti ji gadaa wät péh. Dooh ji gadaa bä ji gado däk doo."
25 Ër ganadoo nä do hyb nꞌaa, baad ër gada sahõnh hẽ ër hã taky nꞌaa enooh do takajaa bä kä. Dooh ër hꞌyy gejë hõm bä. 26 Ër gadaa nuuj jé Pꞌop Hagä Do Sahee ër tamasa, nahejoonh do hyb nꞌaa ër hꞌyyb. Dooh ër hapëë bä nyy da tawꞌããts hẽ ji ky nꞌaa etsẽẽ. Ti hadoo né hẽ, ji kyyh nadoo doo me Pꞌop Hagä Do Sahee taky nꞌaa etsẽẽ ër hyb nꞌaa."
27 Pꞌop Hagä Doo, ër hꞌyyb tahapäh doo, tamaa napäh ta Sahee kyyh ër hꞌyyb gó naa. Pꞌop Hagä Do karẽn doo da né hẽ ta Sahee ky nꞌaa etsẽẽ, Pꞌop Hagä Do karapee tsyt hẽ ta wë kasëëw däk do sa hyb nꞌaa. 28 Ër hapäh, sahõnh hẽ né hẽ ji hã kametëëh doo, baad nadoo do sii hẽ, baad tabahado däk da Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä ta hã kamahä̃n do sa hã, tanaëënh do sa hã. Ër tanaëëj wät, ji hã tahꞌyyb däng do takaja däk hyb nꞌaa kä."
29 Sahõnh hẽ tadu däng do pooj jé, Pꞌop Hagä Do hapëë däk do sa hã Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng, ta Tꞌaah hadoo rabahadoo hyb nꞌaa, hajõk do ta wakããn hedoo do sa hỹỹj wahꞌëëh hadoo do ta Tꞌaah tabahadoo hyb nꞌaa. Pꞌooj ub, dooh nä badäk hahỹỹ bä habong pé né paawä, ji Pꞌop Hagä Do hapëë däk né hẽ."
30 Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do ta pooj jé, ti na-ããj hẽ tanaëëj kän. Tanaëëj wät doo, baad rabahado padëëk ta matym gó tanꞌoo bä. Baad hado däk do ta matym gó tanꞌoo däk doo, kabejꞌaa da, ta bag takꞌëp gabarëëh do mahang rababoo däk da tanꞌoo bä. 31 Tii dꞌ Pꞌop Hagä Do badꞌoo do hyb nꞌaa ji hã, wyt ta maab hẽ hahỹỹh: Pꞌop Hagä Do bahagꞌããs do hyb nꞌaa ëër, dooh hajaa pé ër hã."
32 Dooh Pꞌop Hagä Do baa esꞌĩĩ bä sét hadoo do ta Tꞌaah. Dajëb hã tahaëënh paa ër sahõnh hẽ hyb nꞌaa. Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, tanoo né da ji hã na-ããj hẽ sahõnh hẽ ta seeh, takarẽn doo da ër bahajaa ër babok hyb nꞌaa."
33 Jaa gꞌeeh hajaa Pꞌop Hagä Do hasëëw hõm do hã taky nꞌaa tapa bä? Pꞌop Hagä Do tii, baad rabahado padëëk tanꞌoo bä ta matym gó."
34 Kristo Jesus ër hyb nꞌaa dajëp do paah, pꞌaa hẽnh ganä wät doo, Pꞌop Hagä Do hub hadäk hẽnh hasooh doo, ër hyb nꞌaa taky nꞌaa etsẽẽ. Ti hyb nꞌaa, dooh hajaa pé banesaa hẽnh ër taky nꞌaa ety bä."
35 Jaa gꞌeeh hajaa Kristo ër takamahä̃n do mahä̃nh ër tetyn bä? Ji ahoop doo, baad nadoo do ji wë kajaa doo, ji rarejãã doo, ji asaah doo, ji saroor tamah doo, ä̃m nꞌaa näng doo, ji radajꞌëëp do na-ããj hẽ, dooh tabadꞌop hẽ tahaja bä Kristo ër takamahä̃n do mahä̃nh ër tetyn bä."
36 Hahỹ takerii däk doo da né hẽ Pꞌop Hagä Do hã Dawi herꞌoot do kametëëh ër hã: “A hyb nꞌaa dajëb gó hadꞌyyt hẽ ãã babok, 37 Ta ti hedoo do bawäd bä né paawä ër hã, baad ër jꞌaa ketsëë hadꞌyyt hẽ, Pꞌop Hagä Doo, ër hã kamahä̃n doo, anꞌoo bä."
38 Baad ỹ bahapäh hahỹ hëp ỹỹ gó: Dooh hajaa pé ër hã Pꞌop Hagä Do kamahä̃n do mahä̃nh ër tetyn hõm bä. Dooh dajëb haja bä, dooh ji awät do haja bä, dooh ããs rahaja bä, dooh nesaa do hejój enäh do rahaja bä, dooh da hẽ ji wë hawät do haja bä, dooh ji pooj jé hawät do haja bä, dooh hejój nꞌaa enäh do rahaja bä,"
39 dooh pꞌop habong do hejój enäh do rahaja bä, dooh tũũ habong do hejój enäh do rahaja bä, dooh na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do pahuunh do see haja bä tii. Kristo Jesus, ër wahë nꞌaa hã takametëëh ër hã Pꞌop Hagä Do kamahä̃n doo. Dooh hajaa pé ër hã takamahä̃n do mahä̃nh ër tetyn hõm bä. 1 Séd hã ỹ hꞌyy kata däk do hyb nꞌaa Kristo hã, né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ herꞌoot do hã. Dooh daap ỹ menä bä. Hëp ỹỹ gó Pꞌop Hagä Do Sahee bawät do hyb nꞌaa, te hub né hẽ hahỹ ỹ herꞌoot doo, baad hëp ỹ metëëh hã ỹỹ:"
2 Takꞌëp né hẽ ỹ hyb nꞌaa tón, ỹ ahoop hëp ỹỹ gó"
3 (3-4) wakãn haa, Isaraéw buuj sa hyb nꞌaa. Tahaja bä paawä, ỹ gadoo paawä ỹ ky nꞌaa kawasꞌee däk doo, ỹ gado paawä dawëë Kristo mahä̃nh ỹ bawäd hõm doo, wakãn haa, Isaraéw buuj sa hyb nꞌaa, ti raky nꞌaa kawanasꞌee bong hyb nꞌaa paawä, Kristo karapee rabahado padëëk hyb nꞌaa paawä. Pꞌop Hagä Do asëëw hõm do tii, ta taah rabahadoo hyb nꞌaa paawä. Sa hã né hẽ Pꞌop Hagä Do metä wät ta bag takꞌëp gabarëëh doo, ta kabajꞌaa doo. Sa wahë nꞌaa sii Pꞌop Hagä Do kanerꞌood wät paa nyy da tabadꞌoo sa hã. Sa hã paa tabanꞌoo däk ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Sa hã Pꞌop Hagä Do metëëh paa nyy da takarẽn ji hyb nꞌaa jawꞌyyk ta hã. Sa hã né hẽ hajõng baad hadoo do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh paah."
4 (-)"
5 Abaraãm, Isak, Jakóh né ti sa wahë makũũh. Isaraéw buuj sa see né hẽ ti Kristo, ji da hadoo tabahado däk do hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Doo, sahõnh hẽ sa bahä̃nh hadoo doo, ji jꞌaa etsëë hadꞌyyt do ti Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ. 6 Hỹỹ kä, Isaraéw buuj mahang hajõk raganadoo do hyb nꞌaa Jesus, dooh takaja bä gꞌeeh sa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo, Jesus raganadoo do metëëh apäh? Dooh. Tii dꞌ bë edoo manäh. Pꞌop Hagä Do moo wät né hẽ sa hã taky däng doo. Bë hyb nꞌaa newë hahỹỹh: Dooh sahõnh hẽ Isaraéw buuj panaa, Isaraéw buuj hehꞌäät rado bä Pꞌop Hagä Do hã, dooh sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do karapee rado bä."
7 Abaraãm panaa rabahado né paawä, dooh sahõnh hẽ Abaraãm panaa hehꞌäät do rado bä. Jããm hẽ ta wób tii, Abaraãm panaa hehꞌäät do Pꞌop Hagä Do hã. Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky däng paa Abaraãm hã: “Isak hanaa da a panaa hehꞌäät.” Genesis 21.12"
8 Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé tii: Dooh sahõnh hẽ Abaraãm hanaa Pꞌop Hagä Do karapee rado bä. Jããm hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do hyb nꞌaa henäk do Pꞌop Hagä Do karapee hehꞌäät tii."
9 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh Abaraãm hã taky däng do paah: “Wät hahỹỹ hã, ta baab, pꞌaa hẽnh da õm ỹ bahehëën. Õm ỹ bahehëën bä pꞌaa hẽnh, tꞌaah nyy däk da a ỹỹm Sarah”, Genesis 18.10, 14 näng mä Pꞌop Hagä Do kyyh Abaraãm hã taky nꞌaa enooh doo. 10 Ta ti hã hadꞌyyt hẽ nado ji bahapäh nyy da Pꞌop Hagä Do basëëw hõm ta karapee. Sét hẽ Rebéka taah sa yb, Isak ãã wahë nꞌaa makũũh."
11 (11-12) Sét hẽ né paawä sa yb, ta taah kawareeh henäk do pooj jé, dooh nä baad hadoo do ramoo boo nä bä, dooh nä baad nadoo do ramoo boo nä bä na-ããj hẽ, Pꞌop Hagä Do ky hadoo Rebéka hã: “Wahꞌëëh hadoo doo, ta jawén nä karom da”, Genesis 25.23 näng mäh. Tii dꞌ tawén hadoo, Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do kaja däk hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do né hẽ ti tanaëënh doo. Dooh ramoo bok do hyb nꞌaa tado bä sa hã Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng doo."
12 (-)"
13 Tii da né hẽ Pꞌop Hagä Do kyy kerih do bód see herꞌoot: “Jakóh ỹ kamahä̃n wät. Esauh dooh ỹ genaag bä.” Marakijas 1.2-3 14 Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, “Dooh baad hadoo do Pꞌop Hagä Do moo wäd ji hã”, näng gꞌeeh ji kyyh? Dooh. Tawꞌããts hẽ tii da dooh ji edo bä."
15 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky hadoo Mosees hã: “Ỹ ky enyym da jé ỹ hꞌyyb däng do hã. Ỹ tꞌyyd mehĩĩn da jé ỹ hꞌyyb däng do hã”, Esodo 33.19 näng mä ta kyyh."
16 Ti hyb nꞌaa, ji karẽn do hyb nꞌaa nado ji tabasëm. Dooh takꞌëp ji hyb nꞌaa tamꞌaah do hyb nꞌaa tado bä na-ããj hẽ. Jããm hẽ ji tatꞌyyd mehĩĩn do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ji tawén sëm."
17 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh Paraóh hã ta kyy kerih doo gó: “Õm ỹ asëëw hõm, hejój ỹỹ ỹ metëëh hyb nꞌaa né hẽ a hã, hät ỹ ky nꞌaa etsëëh hyb nꞌaa na-ããj hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ”, näng mä ta kyyh."
18 Ti hyb nꞌaa kä, Pꞌop Hagä Do tꞌyyd mehĩĩn tahꞌyyb däng do hã, ranabuj kehꞌũũm tanꞌoo bä tahꞌyyb däng doo. 19 “Tii dꞌ tado bä, hꞌëëd hyb nꞌaa ër Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa tapaa nä? Dooh ji haja bä Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do wë ji hꞌyy kawareem bä”, näng apäh bë kyyh hã ỹỹ."
20 Bë ỹ eaanh ẽnh: Jaa bë ajyy its, Pꞌop Hagä Do bë ky gedag bä? “Hëd nꞌaa tii da ỹ mabewyd wät”, näng gꞌeeh apäh manajuu kyyh hewyt do hã? Isajas 29.16, 45.9"
21 Dooh. Takarẽn doo da né hẽ hewyt do moo wät tsäng me. Takarẽn bä, sét ta panꞌaa me tabewyt hanäm do hood ta seeh, hanäm do hood nado ta seeh. 22 Ti hadoo Pꞌop Hagä Do hajaa tamoo wäd bä ji hã takarẽn doo da. Pꞌop Hagä Do karẽn bä tahajaa paawä tametëëh ta kawajããn do nesaa do sa wë, tahajaa paawä tametä bä ta hejój, sa hã tamoo wät do hã. Ti hadoo né hẽ takꞌëp hꞌyyb jawyg gó tagada, nayyw hẽ tanarejãã hyb nꞌaa sa wë takawajããn doo, ta jawén tarejãã doo."
23 Tii da Pꞌop Hagä Do badꞌoo takꞌëp ta kamabajꞌaa do tametëëh hyb nꞌaa jé tatꞌyyd mehĩĩn do sa hã, ta pooj jé tenäm doo, takꞌëp hetsooh do ta jawén ragadoo hyb nꞌaa."
24 Ta ti sa wób né ëër, Judah buuj mahang, Judah buuj nadoo do mahang na-ããj hẽ ta wë tasëëw bong doo."
25 Tii dꞌ né paa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod Osejas häd näng do berii wät paa Pꞌop Hagä Do kyyh. Hahỹỹ dꞌ paa ta kyyh: “Karapé haa ỹ maneëënh da, karapé haa nadoo do paah. 26 Hahỹỹ da na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do herꞌoot paah: “Ti awät da ti noo gó kä, 27 Isaraéw buuj hã kä, hahỹỹ dꞌ paa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod Isajas häd näng do herꞌoot: “Hood tëg hawób hado né paawä Isaraéw buuj, 28 Tii dꞌ tawén hadoo, 29 Isajas herꞌoot do paa hadoo né kä. Hahỹỹ dꞌ paa ta kyyh: “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, 30 Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé tii: Judah buuj nadoo doo, dooh né paawä resóts bä nyy da baad rabahado padëëk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó, baad rawén hado däg kän hỹỹ kä ta matym gó, rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa."
31 Isaraéw buuj kä, takꞌëp rahꞌyyb padäg né paawä Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da rababok hyb nꞌaa, baad rabahado padëëk hyb nꞌaa paawä Pꞌop Hagä Do matym gó, dooh baad rahado padäg bä ta matym gó."
32 Hëd nꞌaa ti rawén nahajaa? Rawén nahajaa, dooh rahꞌyy kaꞌeeh doo me resóts bä tii. Jããm hẽ ramoo bok do hã rakarẽn baad rabahado padëëk ta matym gó. Ti hyb nꞌaa, ta tii hã takꞌëp rahꞌyyb padëëk do hyb nꞌaa, dooh tagahꞌood bä sa hã hꞌëëd hyb nꞌaa Kristo dajëp, Jesus rawén makyys. Ta see hã takꞌëp ji hꞌyyb däk do hyb nꞌaa pä hã ji tsyym poo heo, ji adëë hyng do hadoo tii."
33 Tii dꞌ né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó: “Bë hyb nꞌaa matakä. 1 Wakãn haa hedoo doo, bë ỹ maherꞌoot hahỹỹh: Takꞌëp paawä ỹ karẽn Isaraéw buuj rabedëp Pꞌop Hagä Do wë. Tii dꞌ né hẽ ỹ ky nꞌaa etsẽẽ Pꞌop Hagä Do hã sa hyb nꞌaa."
2 Ỹ hapäh né hẽ sa ky nꞌaa ỹ wén herꞌoot hahỹỹh: Takꞌëp né hẽ rakarẽn paawä Pꞌop Hagä Do rahꞌyyb enꞌyym. Ti hadoo né hẽ, dooh rahꞌyy gahꞌood bä Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do hã."
3 Dooh rahꞌyy gahꞌood bä nyy da Pꞌop Hagä Do badꞌoo baad ji bahado däk hyb nꞌaa ta matym gó. Ratyw nꞌaa esoos nyy da rabadꞌoo, sa daaj hẽ baad rabahado padëëk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Ti hyb nꞌaa, dooh rakarẽn bä ragado bä Pꞌop Hagä Do benyyw däk doo, baad ji bahado däk hyb nꞌaa ta matym gó."
4 Dooh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do tado wäd bä ji tahꞌyyb mahũũm doo, Kristo anꞌoo bä. Ti hyb nꞌaa, sahõnh hẽ Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh doo, baad rabahado padëëk hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do matym gó. Hahỹỹ da na-ããj hẽ tahajaa ji erii bä tii: “Kristo hã takaja däk Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Ti hyb nꞌaa, sahõnh hẽ Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh doo, baad rabahado padëëk hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do matym gó.” 5 Hahỹỹ da Mosees erii wät do paa ta ky nꞌaa jawꞌyyk do hã hana do baad ji bahado däk do ky nꞌaa: “Jé hahỹỹ hã kamejũũ do moo wät doo, edëb né paawä da ta hyb nꞌaa”, Rewitikos 18.5 näng ta kyyh."
6 (6-7) Ta see hadoo Mosees kyyh seeh, ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa baad Pꞌop Hagä Do matym gó ji bahado däk do ky nꞌaa. Hahỹỹ da ta kyyh: “Hahỹỹ da medoo manäh, ‘Jaa hasëëk pé hỹ pong jé? Jaa hahyng pé tꞌõp dejëp do rababong bä?’ ” näng mäh. Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé Mosees kyyh: Dooh hyb nꞌaa pé Kristo bahyng ji anꞌoo bä. Dooh hyb nꞌaa pé Kristo bahyng ji anꞌoo bä, Kristo ewäd hyng do hyb nꞌaa. Dooh hyb nꞌaa pé dejëp do mahang Kristo ganyyh ji anꞌoo bä. Dooh hyb nꞌaa pé dejëp do mahang Kristo ganyyh ji anꞌoo bä, Kristo ganä wäd kän do hyb nꞌaa."
7 (-)"
8 Hahỹỹ da takerii däk: “Dawëë nado a mahä̃nh panyyg hanäm doo. A hꞌyyb gó tabawät, a kyyh hã tabawät”, Nahejooj baad ji bahado däk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó, kerih do hã ji bahapäh. näng kerih doo. Dew-Teronom 30.14 Ta ti né hẽ ti panyyg hanäm do ji ky daheeh do panꞌaa, ãã maherꞌood hõm doo."
9 Hahỹỹ da ãã panäk sahõnh hã: Tꞌõp, a hꞌyyb gó naa ta wób ramaa napäh bä, “Jesus né hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo”, manoo bä, dejëp do mahang ganä wät Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä baad a hꞌyyb gó maky dahé bä na-ããj hẽ, tii bä õm da Pꞌop Hagä Do edꞌëëp nesaa do mahä̃nh, õm da tedꞌëëp ta wë."
10 Ji tawén edꞌëëp, ji hꞌyyb gó né hẽ ji ky daheeh do hyb nꞌaa baad ji bahado däk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Ji tawén edꞌëëp na-ããj hẽ, ji noo me ji herꞌoot do hyb nꞌaa, “Jesus né hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo.”"
11 Tii da né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó: “Sahõnh hẽ né hẽ ta hã hꞌyy kasadä doo, dooh da ranu mebyy bä”, Isajas 28.16 hã takerii däk tii. Dooh da ranu mebyy bä ta matym gó rabë bä, sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy noo gó, tahanäng pé tii. näng Pꞌop Hagä Do kyyh."
12 Séd hã Pꞌop Hagä Do gadoo ta hã hꞌyy kasadä doo, Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ. Sét né hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, sahõnh hẽ sa wahë nꞌaa. Baad taky nꞌaa edëng sahõnh hẽ ta hã ky nꞌaa etsꞌẽẽ doo."
13 Tii dꞌ tawén hadoo, hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky däng do hyb nꞌaa: “Sahõnh hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã ky nꞌaa etsꞌẽẽ doo, wë ỹỹ da sa hꞌyyb tym edëp ỹ anꞌoo bä.” Jowéw 2.32 14 Ti hado né paawä, nyy dꞌ raky nꞌaa etsẽẽ gꞌeeh, dooh ta hã rahꞌyy kae bä? Nyy da Jesus Kristo hã rahꞌyy kaꞌeeh da gꞌeeh, dooh raky nꞌaa napëë bä ta ky nꞌaa? Nyy da raky nꞌaa napäh da, tananyy bä ta ky nꞌaa sa hã maherꞌoot doo?"
15 Nyy da rabaherꞌoot Pꞌop Hagä Do panyyg hanäm do ta wób sa hã, Pꞌop Hagä Do manejõ bä ramaherꞌoot hyb nꞌaa? Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã ta ti ky nꞌaa: “Tawꞌããts hẽ, baad ub ta ti panyyg hanäm do panäg nꞌaa kajaa doo”, Isajas 52.7 näng kerih do hã. 16 Tawꞌããts hẽ né paawä tii, dooh sahõnh hẽ Isaraéw buuj ragado bä Pꞌop Hagä Do panyyg hanäm doo. Tii da né hẽ Isajas herꞌoot do paah. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh Pꞌop Hagä Do hã: “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, dooh raky dahé bä ër herꞌoot doo”, Isajas 53.1 näng mäh."
17 Ti hadoo né hẽ, ji hꞌyy kaꞌeeh doo, panyyg hanäm do ji maa newëë do hã tabana. Kristo kyyh né hẽ ti panyyg hanäm doo."
18 Hỹỹ kä, hajõk Isaraéw buuj rahꞌyy kanaꞌeeh do hyb nꞌaa ỹ eaanh hahỹỹh: Dooh gꞌeeh rapanyyg enä hõm Kristo ky nꞌaa hã? Rapanyyg enä hõm né hẽ. Hahỹ Pꞌop Hagä Do kyy kerih do herꞌoot do hã rapanyyg enä hõm né hẽ ji bahapäh: “Badäk hahỹỹ bä hawꞌããts hẽ sa kyyh këh ỹ nꞌaa bawäd däk. 19 Hỹỹ kä, rapanyyg enä hõm né paawä, dooh apäh Isaraéw buuj rahꞌyy genä bä Kristo ky nꞌaa hã, rawén ganadoo? Dooh. Dooh tii dꞌ tado bä. Pooj jé dó hahỹỹ da paa Mosees baherꞌoot Pꞌop Hagä Do kyyh Isaraéw buuj sa hã: “Ta wób buuj hã da, 20 Ta jawén, baad ub Isajas baherꞌoot paa Pꞌop Hagä Do kyyh Isaraéw buuj nadoo do ky nꞌaa hã. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh: “Hã ỹ hyb nꞌaa napeet do paa ỹ dꞌ rawyyd kän sa hꞌyyb me. 21 Isaraéw buuj ky nꞌaa hã kä hahỹỹ da Isajas erii wät Pꞌop Hagä Do kyyh: “Moh ỹỹ ỹ anꞌoo hadꞌyyt paa nabuj kehꞌũũm do sa wë, 1 Hahỹỹ da ỹ eaanh hỹỹ kä: Pꞌop Hagä Do makꞌyyts kän gꞌeeh ta karapee, Isaraéw buuj? Dooh. Dooh Pꞌop Hagä Do makꞌyyts bä. Bë hegãã ỹỹh. Ỹ na-ããj hẽ Isaraéw buuj, Abaraãm makũ panaa seeh, Bẽn-Jamih 12 hedoo do Isaraéw taah see panaa ỹỹh."
2 Dooh Pꞌop Hagä Do makꞌyyts bä ta karapee pꞌooj ub tasëëw hõm doo. Bë hapäh né hẽ Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó Pꞌop Hagä Do hã Eriij herꞌoot do paah. Hahỹỹ da Eriij makũ kyyh Pꞌop Hagä Do hã, Isaraéw buuj taky nꞌaa tapaa bä:"
3 “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, radejëëb kän sahõnh hẽ a ky nꞌaa rod hedoo doo. Rarejã bëëh a wë ji ma ejuu do tyng. Sét né hẽ ỹ madꞌaak a ky nꞌaa rod sa see paah. Ỹ na-ããj hẽ hỹỹ kä rakarẽn radajꞌëëp”, 1 Reis 19.10, 14 näng mä Eriij kyyh."
4 Ti mꞌ hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky gadoo Eriij: “Ỹ asëëw däk tsyt hẽ wë ỹỹ 7 miw ajyy. Ta ti dooh sa taron nuu me rehyy bë bä ta wób sa kabarii Baaw häd näng do wë”, 1 Reis 19.18 näng mä Pꞌop Hagä Doo."
5 Ti hadoo né hẽ da hẽ. Pꞌop Hagä Do asëëw hõm Isaraéw buuj sa wób, sa wë taky enyym do hyb nꞌaa."
6 Hỹỹ kä, sa wë taky enyym do hyb nꞌaa tado bä Pꞌop Hagä Do wén sëëw hõm tii, dooh sa daaj hẽ baad hadoo do ramoo bok do hyb nꞌaa tado bä. Ji moo wät do hyb nꞌaa tado bä paawä, tii bä dooh ji wë taky enyym do hyb nꞌaa hadꞌyyt hẽ tado wäd bä. 7 Hahỹỹ da tabawät, da hẽ, Isaraéw buuj mahang: Dooh Isaraéw buuj rawyyd bä ti resoos doo. Isaraéw buuj ratyw nꞌaa esoos, baad rabahadoo hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Jããm hẽ sa wób, Pꞌop Hagä Do asëëw hõm do rawyyd kän tii. Ta wób dooh rahꞌyy gahꞌood bä. Abaa padëëk sa hꞌyyb Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä."
8 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh do hã takerii däk sa ky nꞌaa: “Dooh rahꞌyy gahꞌood bä Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. 9 Dawi na-ããj hẽ herꞌoot paa Isaraéw buuj hꞌyy ganahoot do sa ky nꞌaa. Hahỹỹ da ta kyyh sa ky nꞌaa hã, Pꞌop Hagä Do hã taky nꞌaa etsẽẽ bä: “Manꞌoo sa tä, sa waa takꞌëp hanaak do na-ããj hẽ, 10 Manꞌoo sa matym gabahꞌũũd däk, ranahapäh hyb nꞌaa. 11 Isaraéw buuj rahꞌyy kanaꞌeeh do hyb nꞌaa, dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh rababoo däg hadꞌyyt hẽ gꞌeeh hỹ jawén? Dooh. Dooh da raboo däg hadꞌyyt hẽ dawëë Pꞌop Hagä Do mahä̃nh. Jesus ky nꞌaa raganadoo do hyb nꞌaa, resõõts hõm do hyb nꞌaa, ta wób, Isaraéw buuj nadoo do Pꞌop Hagä Do edëëb kän hỹỹ kä ta wë, sa wë Isaraéw buuj rahꞌyy kajewꞌëës hyb nꞌaa. Rahꞌyy kajewꞌëës bä da ratꞌyyd kamehĩĩn, tii bä da Jesus ragadoo."
12 Isaraéw buuj resõõts hõm do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa edëë kän hỹỹ kä badäk hahỹỹ bä habong do Isaraéw buuj nadoo doo. Isaraéw buuj raganadoo do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do sa hã tanoo do paawä, baad Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa edëë kän hỹỹ kä Isaraéw buuj nadoo doo. Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, bë hyb nꞌaa newë nyy da takꞌëp ti bahä̃nh baad ub tabahadoo sahõnh hẽ ër hã, pꞌaa hẽnh Pꞌop Hagä Do wë Isaraéw buuj rahꞌyy kawereem bä kä, Jesus hã rahꞌyy kae padëëk bä kä. 13 Bëëh, Isaraéw buuj nadoo do hã ỹ maherꞌoot hỹỹ kä. Ỹ Kristo asëëw hõm, ỹ tamejũũ, Isaraéw buuj nadoo do mahang ta ky nꞌaa ỹ ma metëëk hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa takꞌëp ỹ kamahä̃n ta ti hã ỹ tamejũũ doo, takꞌëp ỹ wén hyb nꞌaa tamꞌaah."
14 Tii dꞌ ỹ wén dꞌoo, ỹ karẽn ỹ anꞌoo bä paawä wakãn ỹ wób, Isaraéw buuj, bë wë rahꞌyy kajewꞌëës. Bë wë rahꞌyy kajewëëts bä, ratꞌyyd kamehĩĩn, Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh ỹ karẽn paawä, sa wób rabedëp hyb nꞌaa."
15 Da hẽ hajõk Isaraéw buuj Pꞌop Hagä Do etyn hõm ta mahä̃nh, Jesus raganadoo do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa, ti nuuj jé, hajõk Isaraéw buuj nadoo do wób, ta majĩĩ hedoo do paah, tii kä ratyw nꞌaa nyy däk Pꞌop Hagä Do najiis rabahadoo hyb nꞌaa kä. Ta jawén, Isaraéw buuj ratꞌyyd kamehĩĩn bä kä, Kristo hã rahꞌyy kae bä kä, pꞌaa hẽnh da Pꞌop Hagä Do gadoo ti ta wë. Takꞌëp tabahetsooh da ti noo gó kä. Dejëp do paa genä bong do hadoo da tii!"
16 Panyyg ky nꞌaa gó bë ỹ maherꞌoot Isaraéw buuj ky nꞌaa: Tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däg bä pãw panꞌaa uuh ta hã kanꞌoo däk doo, tii bä tsyt hẽ na-ããj hẽ ta wë kasëëw däk sahõnh hẽ madꞌaak doo. Tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däk do tado bä joom patuuh, tii bä tsyt hẽ ta wë kasëëw däk na-ããj hẽ joom moo sahõnh hẽ. Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé tii: Tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw däk paa Abaraãm, Isak, Jakóh, Isaraéw buuj sa wahë nꞌaa. Ti hyb nꞌaa sa panaa na-ããj hẽ kasëëw bong tsyt hẽ ta wë. Hahỹ na-ããj hẽ: Tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw padëëk jããm hẽ pooj jé Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Isaraéw buuj né tii. Ti hyb nꞌaa, tsyt hẽ Pꞌop Hagä Do wë kasëëw padëëk sahõnh hẽ pooj jé hꞌyy kaꞌeeh do sa wakããn. 17 Joom oriib häd näng do hadoo Pꞌop Hagä Do karapee, Isaraéw buuj. Pꞌop Hagä Do gekyd hõm joom moo wób. Tii bä bëë kä, Isaraéw buuj nadoo doo, oriib häd näng do daap hawäng do moo hadoo do tetsꞌaa däk joom tëëg hehꞌäät hã, joom moo hehꞌäät do mahang. Ta täg, joom kóm hana doo, tabës hỹỹ kä bë hã na-ããj kä. Hahỹỹ dꞌ tahanäng pé tii: Pꞌop Hagä Do asog hõm Isaraéw buuj wób. Isaraéw buuj nadoo do tagadoo sa jawén buuj. Hỹỹ kä ti ragado däk na-ããj hẽ sa sii Abaraãm hã, Abaraãm panaa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do paah."
18 Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa, bë makꞌyyts manä joom moo hedoo do Pꞌop Hagä Do gekyd hõm doo, Isaraéw buuj. Bë hꞌyy kasabé manäh. Bë hyb nꞌaa newë hahỹỹh: Dooh bë tado bä joom patuuh hejꞌoonh doo. Joom patuuh ti bë hã hejꞌoonh doo. 19 Hahỹỹ da apäh hꞌyy kasabꞌee doo gó bë see ky hadoo hã ỹỹ: “Pꞌop Hagä Do gakyd hõm joom moo wób, Isaraéw buuj, ỹỹh, Isaraéw buuj nadoo doo, joom hã tabatsꞌaa däk hyb nꞌaa, ỹ tagadoo hyb nꞌaa”, näng apäh bë see kyyh."
20 Te hub né paawä tii, Pꞌop Hagä Do wén gekyd hõm tii, rahꞌyy kanaꞌeeh do hyb nꞌaa. Õm Pꞌop Hagä Do wén gadoo Kristo hã mahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ mahyb nꞌaa eä̃m, a hã hẽ hꞌyy kasabé manäh."
21 Pꞌop Hagä Do tꞌyyd manehĩĩn bä joom mooh, Isaraéw buuj hꞌyy kanaꞌeeh doo, õm na-ããj hẽ dooh da tatꞌyyd mehĩĩn bä Pꞌop Hagä Do mahyb nꞌaa eréd hõm bä."
22 Bë hyb nꞌaa newë hahỹỹh: Ky enyyw né paawä Pꞌop Hagä Do ji wë, dooh tahaja bä ji manesuj bä. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ety wät Isaraéw buuj Kristo ganadoo doo. Ky enyym bë hã Isaraéw buuj nadoo doo. Taky enyyw hadꞌyyt hẽ bë hã, bë manabaan bä hahỹỹh: Jããm hẽ taky enyym do hyb nꞌaa bë tawén gadoo. Ta ti bë mabaan bä, bë hã hẽ bë du do bä bë hꞌyy kaꞌeeh, bë na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do etyn hõm da, joom moo ji gakyd hõm do hadoo."
23 Isaraéw buuj hꞌyy kanaꞌeeh do paa rahꞌyy kawereem bä, pꞌaa hẽnh rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa kä, tii bä Pꞌop Hagä Do gadoo pꞌaa hẽnh tii, joom moo joom tëëg hã ji etsꞌaa däk doo da. Pꞌop Hagä Do hajaa tii dꞌ tadoo bä sa hã."
24 Bëëh, daap hawäng do bꞌaa oriib moo hedoo doo, Pꞌop Hagä Do gakyd bëëh, tii bä bë tetsꞌaa däk joom oriib häd näng do hehꞌäät do tëëg hã, joom moo nahado né paawä bë pꞌooj ub. Ta tii da Pꞌop Hagä Do haja bä tamoo wäd bä, ta bahä̃nh tahajaa Isaraéw buuj, joom oriib hehꞌäät do moo hedoo doo, pꞌaa hẽnh tetsꞌaa bä ta tëëg hã. Pꞌaa hẽnh Pꞌop Hagä Do hajaa tagadoo ta wë Isaraéw buuj Jesus hã rahꞌyy kae bä kä, tahanäng pé tii. 25 Wakãn haa hedoo doo, ỹ karẽn bë bahapäh hahỹ pooj jé ji nahapäh nä doo, bë hã hẽ bë hꞌyy kasabé mahä̃nh: Hajõk Isaraéw buuj wób nabuj kehꞌũũm dó, dooh Jesus hã rahꞌyy gahꞌood nä bä, sahõnh hẽ ta ti Isaraéw buuj nadoo do Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kaꞌeeh do panꞌaa ta hã rahꞌyy kae padäg bä kä."
26 Ta ti kajaa bä kä, Pꞌop Hagä Do edꞌëëp da ta wë sahõnh hẽ Isaraéw buuj. Tii da né hẽ Pꞌop Hagä Do kyy kerih do herꞌoot: “Panang Sijõn Jerusarẽnh häd see tiSijõn. Isaraéw buuj ti na-ããj hẽ ramaneëënhSijõn. häd näng doo bä naa kajaa da ji hꞌyyb tym dëëb. 27 Hahỹ ti sa hã ỹ ky nꞌaa enooh doo, sa hã ỹ badꞌoo doo, nesaa do sa hꞌyyb gó hanäng do ỹ ado hõm bä kä”, Isajas 59.20-21, 27.9, Jeremiij 31.33-34. näng Pꞌop Hagä Doo. 28 Jesus Kristo ky nꞌaa hanäm do raganadoo do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do majĩĩ dó ti Isaraéw buuj, bëëh, Isaraéw buuj nadoo doo, tyw nꞌaa enäh hyb nꞌaa, Kristo hã bë hꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa. Ti hadoo né hẽ, Pꞌop Hagä Do asëëw hõm do hyb nꞌaa sa wahë makũũh, Pꞌop Hagä Do kamahä̃n hadꞌyyt hẽ Isaraéw buuj, sa wahë makũũ hã taky nꞌaa enooh do hyb nꞌaa."
29 Tii dꞌ tawén hadoo, dooh Pꞌop Hagä Do ado hõm bä sa hã tanoo do paah. Dooh na-ããj hẽ tahꞌyy kahỹỹd bä tasëëw hõm do sa hã."
30 Isaraéw buuj raky nadaheeh do hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do tꞌyyd mehĩĩn bëëh, pꞌooj ub ta hã ky nadahꞌeeh doo."
31 Hỹỹ kä, Isaraéw buuj na-ããj hẽ raky nadaheeh do wób rabahado padëëk do hyb nꞌaa kä, Pꞌop Hagä Do tꞌyyd mehĩĩn da sa hã, bë Pꞌop Hagä Do tꞌyyd mehĩĩn doo da."
32 Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä habong do nabuj kehꞌũũm, Pꞌop Hagä Do metä kän. Dooh sa daaj hẽ rahaja bä rakedëëb bä, ti hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do tꞌyyd mehĩĩn sahõnh hẽ. 33 Takꞌëp né hẽ Pꞌop Hagä Do ky enyym! 34 “Dooh hapäh pé Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hꞌyyb. 35 “Dooh hanoo pé Pꞌop Hagä Do hã, tamabꞌaanh péh!” Jóh 41.11 36 Tii dꞌ tawén hadoo, sahõnh hẽ ta hanaa hadꞌyyt hẽ. 1 Ti hyb nꞌaa kä wakãn haa, Pꞌop Hagä Do ër tatꞌyyd mehĩĩn do hyb nꞌaa, takꞌëp ỹ betsẽẽ bë kanꞌoo däk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hã, ta wë bë baboo hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa. Tawꞌããts hẽ tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh, tagenꞌaak doo da bë babok. Tii da né hẽ Pꞌop Hagä Do ji hyb nꞌaa jewyyg hehꞌäät doo. Tii da né hẽ ta Sahee karẽn Pꞌop Hagä Do ji hyb nꞌaa jawꞌyyk."
2 Bë aboo manä badäk hahỹỹ hã habong do Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kanaꞌeeh do rababok doo da. Bë anꞌoo bë Pꞌop Hagä Do hꞌyyb hꞌỹỹt, papuuj, Pꞌop Hagä Do karẽn do bë hyb nꞌaa newëë hyb nꞌaa. Tii bä bë hapäh da Pꞌop Hagä Do karẽn doo. Tawꞌããts hẽ, baad hadꞌop, Pꞌop Hagä Do tsebé hanoo do ti Pꞌop Hagä Do karẽn doo."
3 Taky enyym doo gó ỹ Pꞌop Hagä Do asëëw hõm do hyb nꞌaa ta mejũũ do ỹ bahadoo hyb nꞌaa, hahỹỹ da ỹ etsẽẽ bë hã: Bë kawehëë manä bë hã hẽ. Pꞌop Hagä Do anoo do pénh bë hꞌyy kaꞌeeh doo, bë hyb nꞌaa newëë."
4 Hahỹ hyb nꞌaa ta ti ỹ etsẽẽ bë hã: Sét hẽ né paawä ji, hajõng ji hã hanäng doo, ji moo hedoo doo, ji tsyym hedoo doo, ji matym hedoo doo. Ta see ti ji mooh moo wät doo. Ta see ti ji tsyym badꞌoo doo. Ta see panꞌaa ji matym, ta see panꞌaa ji nabuuj."
5 Ti hadoo ër hã: Hajõk né paawä ëër, sét hẽ Kristo hub hadoo ëër, sét hẽ Kristo karapee ëër, ta hã ër hꞌyy kata däk do hyb nꞌaa. Hajõk né paawä ëër, séd hã ër kata däk ër da hadoo do hã, ji moo hedoo doo, ji tsyym hedoo do séd hã ji hã takata däk doo da. Ti hyb nꞌaa, bë kawehëë manä bë hã hẽ ỹ wén näng."
6 Ta ky enyyw gó Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk ër hã ta Sahee hejój gó ji hajaa doo. Ër hã tetyn hõm ta Sahee ky gabuuj gó ër hajaa doo. Ti hyb nꞌaa kä, ër see hã Pꞌop Hagä Do anꞌoo däg bä Pꞌop Hagä Do metëëh do ta wób hã tamaherꞌoot hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ta hꞌyy kaꞌeeh do pénh tamaherꞌoot tii."
7 Ji hã tanꞌoo däg bä ta wób ji masa doo, tii bä tawꞌããts hẽ ji masa né hẽ. Ji hã tanꞌoo däg bä ta wób ji ma metëëk hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ji ma metëëk né hẽ."
8 Ji hã tanꞌoo däg bä ta wób ji hꞌyyb enꞌyym hyb nꞌaa, tii bä tawꞌããts hẽ ji hꞌyyb enꞌyym né hẽ ta wób. Ji hã tanꞌoo däg bä bedoh do sa hã ji masa hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ baad né hẽ ji masa. Ji hã tanꞌoo däg bä ta wób sa wahë nꞌaa ji bahadoo hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ hꞌyyb hedoo doo me ji bagꞌããs. Ji hã tanꞌoo däg bä ta wób ji tꞌyyd mehĩĩn hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ tsebee gó tii dꞌ ji badꞌoo. 9 Tawꞌããts hẽ bë hꞌyyb gó naa bë kamahä̃n bë da hadoo doo. Bë kamahä̃n manä nesaa doo. Tawꞌããts hẽ baad hadoo do bë kamahä̃n hadꞌyyt hẽ."
10 Tawꞌããts hẽ ji wakããn baad ji kamahä̃n doo da bë kamahä̃n bë da hadoo doo. Bë wehëë bë da hadoo doo, bë hã hẽ bë kawehꞌëëh do bahä̃nh. 11 Tawꞌããts hẽ takꞌëp bë hyb nꞌaa tamꞌaah Pꞌop Hagä Do wë bë moo bok do hã. Bë hꞌyyb nahũũj manäh, bë moo nahũũj manäh. Tawꞌããts hẽ bë hꞌyyb gó naa, hꞌyyb hedoo doo me bë moo boo Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do wë. 12 Baad hadoo do bë gadoo da ta jawén bë bahapäh do hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ hꞌyyb tsebee gó bë aboo hadꞌyyt hẽ. Tawꞌããts hẽ hꞌyyb jawyg gó bë gadoo baad nadoo do bë ahob bä. Bë eréd manä bë ky nꞌaa etsẽẽ doo. 13 Bë masaa bë wë hanäng doo me Pꞌop Hagä Do karapee, tsyt hẽ ta wë kasëëw bong doo, bedoh doo. Tawꞌããts hẽ baad bë gadoo bë tób yt nu kejäk doo. 14 Bë ky nꞌaa edëë bë hã rejãã doo. Tawꞌããts hẽ bë ky nꞌaa edëë tii. Bë ky nꞌaa wasꞌee manäh. 15 Tawꞌããts hẽ bë tsebee tsebé do sa sii. Bë aód haꞌoot do sa sii. 16 Tawꞌããts hẽ baad bë babok ta wób sa wë, séd bë hꞌyyb hedoo hyb nꞌaa. Sa bahä̃nh bë nu gadäk bë edoo manäh. Tawꞌããts hẽ ta wób sa yd jé hadꞌos do sa da bë hꞌyyb hedoo. Bë hajaa ta wób mahä̃nh bë edoo manäh. 17 Baad nadoo do bë hã ramoo boo bä, bë mabaaj manä baad nadoo doo me. Tawꞌããts hẽ bë hyb nꞌaa newë nyy da baad hadoo do bë moo bok ta wób sa matym gó."
18 Tawꞌããts hẽ sahõnh hẽ bë hajaa doo me bë tyw nꞌaa esoos nyy da bë badꞌoo, hanäm gó bë babok hyb nꞌaa sahõnh hẽ sa wë."
19 Wakãn haa hedoo do ỹ kamahä̃n doo, bë mabaaj manä baad nadoo do bë hã ramoo bok bä. Pꞌop Hagä Do ti hanoo ta ti hedoo do säm. Tii da né hẽ kerih doo gó Pꞌop Hagä Do kyyh: “Ỹ né hẽ ti ta säm habaanh doo. 20 Pꞌop Hagä Do kyyh herꞌoot doo da né bë badꞌoo. Hahỹỹ da ta kyyh: “A majĩĩ asa bä, 21 Bë anꞌoo manä nesaa do jꞌaa ketsë bë hã. Tawꞌããts hẽ bë jꞌaa ketsë nesaa do hã baad hadoo doo me. 1 Tawꞌããts hẽ bë sahõnh hẽ bë ky daheeh hyb nꞌaa jewyk do ji rabagꞌããs doo. Ta ti ỹ wén mejũũ, dooh Pꞌop Hagä Do ky gabuuj nadoo pé ji wahë nꞌaa. Pꞌop Hagä Do né hẽ ti hanoo ji wahë nꞌaa rabahadoo hyb nꞌaa."
2 Ti hyb nꞌaa sa wahë nꞌaa wë hꞌyy kawareem doo, Pꞌop Hagä Do hanoo do wë né hẽ tahꞌyy kawareem. Tii dꞌ hedoo do sa daaj hẽ raky nꞌaa katakyyk baad nadoo doo me."
3 Baad moo bok doo, dooh hyb nꞌaa rajeỹỹm pé hyb nꞌaa jewyk do hedoo doo. Baad nadoo do moo bok do ti ti heꞌỹỹm sa hã. Baad ub, neỹỹm doo gó ji karẽn bä ji awäd bä ji wahë nꞌaa wë, tawꞌããts hẽ baad hadoo do ji moo wät, tii bä ji wahë nꞌaa tsebé da ji wë. Ji moo wät do hã da rajꞌaa etsë tii bä."
4 Pꞌop Hagä Do karom hadoo ji wahë nꞌaa hedoo doo, baad hadoo do ramoo bok hyb nꞌaa ji hã. Hỹỹ kä, baad nadoo do ji moo wäd bä, tawꞌããts hẽ ji eỹỹm sa hã, rahajaa do hyb nꞌaa ji rarejãã. Pꞌop Hagä Do karom, nesaa do moo bok do rejãã do hadoo tii."
5 Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ji ky daheeh né hẽ ji wahë nꞌaa. Ji ranarejãã hyb nꞌaa hadꞌyyt hẽ nado ji ky daheeh. Ji wén ky daheeh na-ããj hẽ, ji hꞌyyb ji hã taky nꞌaa tapa mahä̃nh."
6 Ti hyb nꞌaa, ji gadoo do uuh ji anꞌoo hadꞌyyt hẽ ji häj nꞌaa bagꞌããs do sa hã. Sa hã ji wén noo ta tii, Pꞌop Hagä Do karom hadoo rabahadoo do hyb nꞌaa, raty kanewad hadꞌyyt hẽ do hyb nꞌaa rabagꞌããs do hã."
7 Tawꞌããts hẽ bë anꞌoo né hẽ dajẽẽr ji häj nꞌaa bagꞌããs do ramejũũ doo. Tawꞌããts hẽ na-ããj hẽ baad ji wehꞌëëh hyb nꞌaa jewyk do ji hã bagꞌããs doo. 8 Bë kũũt enä manäh. Tabadꞌop hẽ bë kũũt enäh. Jããm hẽ ji da hadoo do ji kamahä̃n do ti bë kũũt hado hadꞌyyt hẽ sa wë. Ta ti ỹ wén herꞌoot, ta da hadoo do kamahä̃n doo, taky dahé däk do hyb nꞌaa sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo."
9 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo: “Aä̃ manä ta see ỹỹm sii. Madajëëb manä a da hadoo doo. Etsëëg manäh. Hꞌyyb däg manä a da hadoo do hꞌëëd hã.” Esodo 20.13-15, 17, Dew-Teronom 5.17-19, 21 Ta ti ta ky nꞌaa jawꞌyyk doo, ta ky nꞌaa jawꞌyyk do wób na-ããj hẽ, hahỹ sét hadoo do tamejũũ do hã takaja däk: “Makamahä̃n a da hadoo doo, a hã makamahä̃n doo da.” Rewitikos 19.18"
10 Jé kamahä̃n doo, dooh baad nadoo do tamoo wäd bä ta da hadoo do hã. Ti hyb nꞌaa, jé kamahä̃n do ky dahé däg kän Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo."
11 Tawꞌããts hẽ bë ỹ maherꞌood wät doo da bë babok, da hẽ ër babok bä Kristo matëëh do ji gadaa hadꞌyyt hẽ bë hapäh do hyb nꞌaa. Bë hꞌyy kanapꞌeed manä haꞌỹỹh do rahꞌyy kanapeet doo da. Tawꞌããts hẽ bë hꞌyyb hedoo, ji hꞌyyb näm do hadoo. Ër du doo noo gó Jesus hã ër hꞌyy kaꞌeeh doo, hãd badawëët nä ta wë ji Kristo edꞌëëp doo. Hỹỹ kä hãd edaa däk. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ bë hꞌyyb hedo bë ỹ maherꞌood wät doo da bë babok hyb nꞌaa."
12 Panyyg ky nꞌaa gó bë ỹ maherꞌoot tii: Edaa däk atsëm bahänh doo, edaa däk tabawak, ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ër erét badagyp hadoo do ji moo wät do paah. Badagyp hadoo doo, sahõnh hẽ nesaa pé tii. Tawꞌããts hẽ baad hadoo doo gó ër babok, ta bag gó ër babok do hyb nꞌaa. Ji kuman hadoo ti baad hadoo doo, ta me nesaa do hã ji jꞌaa ketsë doo."
13 Tawꞌããts hẽ baad ër babok, adëb bä, ta bag gó, ji awät do hadoo. Tawꞌããts hẽ dooh ji aoom bä jarakë hedoo do hã. Tawꞌããts hẽ dooh ta bahä̃nh ji awëë bä na-ããj hẽ. Tawꞌããts hẽ dooh ër aä̃ bä ji ỹỹm ji patug nadoo do sii. Tawꞌããts hẽ dooh ër moo boo nu meby nꞌaa näng doo. Tawꞌããts hẽ dooh ër aboo bä séd ji hꞌyyb nahedoo doo gó ji da hadoo do hã, dooh ta wób hã ër hꞌyy kajewëëts na-ããj hẽ."
14 Bë anꞌoo Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, Jesus Kristo, bë hꞌyyb gó tabawäd hadꞌyyt hẽ, bë tahꞌyyb mahũũm, Kristo bawät doo da bë babok hyb nꞌaa kä. Bë anꞌoo manä nesaa do ji hꞌyyb säg karẽn do bë hꞌyyb gó tawäd bä, nesaa do bë moo boo mahä̃nh. 1 Tawꞌããts hẽ bë gadoo ji hã Pꞌop Hagä Do karẽn do hã baad hꞌyy ganehot nä doo. Bë ky kedag manä sa sii sa hã baad hadoo do pꞌãã."
2 Ta wób sa hã tahajaa sahõnh hẽ ji awëë bä. Tii dꞌ nado ta wób sa hã. Baad hꞌyy ganehot nä do sa hã, dooh ji awëë bä ta dab."
3 Sahõnh hẽ hawꞌaa doo, sahõnh hẽ hawëh doo, tawꞌããts hẽ dooh ramakꞌyyts bä ta dab nawëh doo. Ti hadoo ẽnh ta dab nawꞌëëh doo, tawꞌããts hẽ dooh raky nꞌaa ety bä baad nadoo do hã ta dab hawꞌëëh doo, Pꞌop Hagä Do gado däk do hyb nꞌaa sahõnh hẽ hawꞌaa doo, sahõnh hẽ hewëh doo."
4 Karom ky nꞌaa gó bë ỹ maherꞌoot ta tii: Dooh tawꞌããts hẽ tado bä ta see karom ji nabuuj gedo bä, baad tamoo nawäd bä ji edoo bä. Pꞌop Hagä Doo, ta kariw nꞌaa ti taherꞌoot da baad tawäd bä, baad tanawäd bä. Baad däg da tabahadoo Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do matym gó, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hajaa do hyb nꞌaa baad hadꞌyyt hẽ tabahado däk tanꞌoo bä. 5 Ta wób rahyb nꞌaa jewꞌyyk ta ä̃h see ta ä̃h wób mahä̃nh. Ta wób sa hã, séd uuh hadꞌyyt hẽ ji ä̃h. Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ baad bë bahapäh bë hꞌyyb gó hꞌëëd hyb nꞌaa bë badꞌoo bë bahedꞌoo doo."
6 Ta ä̃ see hyb nꞌaa jawꞌyyk doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do tawehꞌëëh do hyb nꞌaa tii dꞌ tabadꞌoo. Sahõnh hẽ hawëh doo, sahõnh hẽ hawa doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do tawehꞌëëh do hyb nꞌaa tii dꞌ tabadꞌoo na-ããj hẽ, ta waa, ta tä hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hã tajꞌaa etsë do hyb nꞌaa. Ta dab nawëh doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do tawehꞌëëh do hyb nꞌaa tii dꞌ tabadꞌoo na-ããj hẽ. Pꞌop Hagä Do hã na-ããj hẽ tajꞌaa etsë tii."
7 Dooh ër daaj hẽ ër ta danäh ër do bä ër aboo bä, ër dajëb bä na-ããj hẽ. Dooh ji daaj hẽ ji hꞌyyb enꞌyym hyb nꞌaa ji awäd bä, ji dajëb bä."
8 Badäk hahỹỹ bä ër abok doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ër hꞌyyb enꞌyym hyb nꞌaa tii, ër dajëb na-ããj né hẽ. Ti hyb nꞌaa kä, badäk hahỹỹ bä ër abok bä, ër dajëb bä na-ããj hẽ, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ma hadꞌyyt hẽ ëër."
9 Ti hyb nꞌaa né hẽ Kristo wén dajëp, tawén ganä wät, sahõnh hẽ sa wahë nꞌaa tabahadoo hyb nꞌaa, dejëp do sa wahë nꞌaa, edëp do sa wahë nꞌaa na-ããj hẽ. 10 Ti hyb nꞌaa, hꞌëëd hyb nꞌaa bë ky nꞌaa etyy bë wakããn hadoo do ta dab tabawëh do hyb nꞌaa? Bëë kä, baad hꞌyy kaꞌeeh doo, hꞌëëd hyb nꞌaa bë makyys bë wakããn hadoo do ta dab tanawëh do hyb nꞌaa? Ër sahõnh hẽ, ër da kametä däk Pꞌop Hagä Do matym gó ër taky nꞌaa etyy hyb nꞌaa, ër hã tabaherꞌoot hyb nꞌaa tagado bä, taganado bä ër moo bok do paah."
11 Hahỹỹ da takerii däk Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó: “Baad ỹ ky däng, dooh ỹ ky kahỹỹd bä”, näng mä Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, 12 Ti hyb nꞌaa kä, ër sahõnh hẽ, sét kenꞌyyh da Pꞌop Hagä Do hã ër da kanerꞌoot ër babok do paa hã. 13 Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ ër erét ër da hadoo do ër ky nꞌaa etyy doo. Tawꞌããts hẽ baad bë hyb nꞌaa matakä, tabadꞌop hẽ bë moo boo mahä̃nh, tabadꞌop hẽ bë herꞌood mahä̃nh baad nadoo do hã hꞌyyb tatuk do bë seeh."
14 Jesus, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã ỹ hꞌyy kata däk do hyb nꞌaa, baad ub hëp ỹỹ gó ỹ bahapäh hahỹỹh: Ji awa do mahang, ji awëh do mahang, dooh ti hanäng pé baad nado wäd ji bahado däk Pꞌop Hagä Do matym gó hanoo doo. Baad ub ti sahõnh hẽ. Ti hadoo né hẽ, jé hahỹỹ da hyb nꞌaa newëë doo: “Hahỹ dooh ji awëë bä. Dooh Pꞌop Hagä Do karẽn bä ji awëë bä”, tanoo bä ta hꞌyyb gó, tii bä tawꞌããts hẽ nado tawëë bä. Baad nado däk ti ta hã."
15 Bë awa do hyb nꞌaa, bë awëh do hyb nꞌaa bë wakããn hadoo do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do bë hꞌyyb rejã bä, tii bä dooh kamahä̃n gó bë aboo booh. Bë anꞌoo manä bë awëh do hyb nꞌaa bë wakããn hedoo doo, sa hyb nꞌaa Kristo dajëp doo, baad rawén hꞌyy kanae wät."
16 Ti hyb nꞌaa hahỹ ỹ etsẽẽ bë hã: Bë adoo manä bë wakããn hedoo do hꞌyyb rejãã doo, baad né paawä ti bë hã. Tawꞌããts hẽ bë hꞌyyb bë meso, baad hadoo do bë hã hyb nꞌaa, ta wób Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do bë raky nꞌaa rejã mahä̃nh."
17 Ta ti ỹ wén etsẽẽ bë hã, ji awa do hyb nꞌaa nado, ji nawa do hyb nꞌaa nado, ji eëëk do hyb nꞌaa nado tabagꞌããs doo bä ji Pꞌop Hagä Do gadoo. Ti nado Pꞌop Hagä Do karẽn do ji hã. Pꞌop Hagä Do ji tabagꞌããs bä, takarẽn ta Sahee ji tahꞌyyb mahũũm do hyb nꞌaa baad ji bawät ta matym gó, hꞌyyb nyyw gó ji bawät ji da hadoo do wë, tsebee gó ji bawät na-ããj hẽ."
18 Ta tii da Kristo wë moo bok do rahꞌyyb enꞌyym Pꞌop Hagä Doo. Baad ub da na-ããj hẽ ta wób raherꞌoot ta tii dꞌ hawät do sa ky nꞌaa. 19 Ti hyb nꞌaa kä, tawꞌããts hẽ hꞌyyb nyyw gó ji bawät ji da hadoo do wë hanoo do hã ër hꞌyyb padëëk, ër moo booh. Tawꞌããts hẽ ër hꞌyyb padëëk na-ããj hẽ ër moo bok ër da hadoo do masa do hã, Jesus hã ër hꞌyy kaꞌeeh do takahꞌũũm hyb nꞌaa."
20 Bë rejã manä bë da hadoo do hꞌyyb gó Pꞌop Hagä Do moo wät doo, bë awa do hyb nꞌaa, bë awëh do hyb nꞌaa sa hã baad nadoo doo. Tahaja né paawä sahõnh hẽ ji awa bä, ji awëë bä, dooh tawꞌããts hẽ tado bä ji awëë bä, ji awa bä ta see hꞌyyb panasꞌëëh doo, baad tahꞌyy kanae wät hanoo doo. Hahỹỹ dꞌ apäh Paw-Ro hanäng péh: Ji awëë bä ji da hadoo do tayy doo, ji hꞌyyb tatuk tabawëh hyb nꞌaa ta hã pé ji nawëh doo. Tii bä ta hã hẽ, ta daaj hẽ ta hꞌyyb ky nꞌaa tapaa, tii dꞌ tabadꞌoo do hyb nꞌaa. Tii bä teréd hõm Jesus hã tahꞌyy kaꞌeeh doo, ta daaj hẽ, ta hã hẽ ta hꞌyyb ky tapaa do hyb nꞌaa, baad nado tamoo wät tedꞌoo do hyb nꞌaa."
21 Tawꞌããts hẽ dooh ji eëg bä uwa sꞌëëb, tawꞌããts hẽ dooh ji awëë bä ji tä, ta ti ji da hadoo do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tahꞌyyb tatug bä. Tawꞌããts hẽ tabadꞌop hẽ ër moo boo ër da hadoo do baad nadoo do hã tahꞌyyb tatuk doo. 22 Baad tado bä a hã sahõnh hẽ hedoo pé ji awëë bä, uwa sꞌëëb ji eëg bä, tawꞌããts hẽ tii. Pꞌop Hagä Do hapäh a hꞌyyb. Mamejõ manä ta wób ragadoo a hã pé baad hadoo doo. Ky nꞌaa kedëng jé ta hã hẽ ky nꞌaa kanatapaa doo, ta hã pé baad hadoo do pꞌãã."
23 Tii dꞌ nado hꞌyy ketyn doo gó ta tä tawëë bä, ta hã pé ji nawëh doo. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy da ta ti hedoo doo, hꞌyy kaꞌeeh doo me tanadoo do hyb nꞌaa tabadꞌoo doo. Sahõnh hẽ ji hꞌyy kaꞌeeh doo me nadoo do ji moo wät doo, baad nado ti Pꞌop Hagä Do matym gó. 1 Tawꞌããts hẽ ëër, baad Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kasadä doo, ër gadoo, ër masa ër da hadoo do baad nado nä Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kasadä doo. Tawꞌããts hẽ dooh ër karẽn do jawén ër abooh."
2 Tawꞌããts hẽ ër sahõnh hẽ ër hꞌyyb enꞌyym ër wakããn hedoo doo, baad tabadoo hyb nꞌaa sa hã, baad Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kasadä hyb nꞌaa kä."
3 Kristo na-ããj hẽ, dooh ta daaj hẽ tahꞌyyb enꞌyym do jawén nado paa tabawät. Ta wób tamasa hyb nꞌaa paa ti tabawät, hahỹ kerih do paa metëëh doo da né hẽ: “Jó ỹỹ tabadäng õm raky nꞌaa rejãã doo. Ỹ né hẽ gado däk, a hã tanadäng hyb nꞌaa”, Saaw-Mo 69.9 hã takerii däk ti Pꞌop Hagä Do hã kaherꞌoot do paah. näng kerih do paah."
4 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do kyyh pꞌooj ub kerii däk doo, takerii däk ër tama metëëk hyb nꞌaa, hꞌyy ganajëng doo me, ta kyy kerih doo gó hana do ji hꞌyyb näm doo me ër gada hyb nꞌaa baad hadoo do ër hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo."
5 Pꞌop Hagä Do hã, ji hꞌyy ganajëng do hanoo doo, ji tahꞌyyb enꞌyym doo, ỹ ky nꞌaa etsẽẽ, séd bë hꞌyyb hedo hadꞌyyt hẽ tanꞌoo bä, Kristo Jesus bawäd wät doo da bë babok hyb nꞌaa,"
6 sét hadoo doo me bë hꞌyyb, sét hadoo doo me bë kyyh, Pꞌop Hagä Doo, ër Wahë Nꞌaa Jesus Kristo Yb, bë jꞌaa etsë hyb nꞌaa kä. 7 Ti hyb nꞌaa kä, tawꞌããts hẽ bë gadoo bë da hadoo do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, bë Kristo gado däk doo da. Tawꞌããts hẽ tii da bë badꞌoo Pꞌop Hagä Do kawehëë däk hyb nꞌaa."
8 Bë hyb nꞌaa newë bë ỹ maherꞌoot doo: Kristo bana kän Judah buuj tamasa hyb nꞌaa, te hub né hẽ Pꞌop Hagä Doo, tametëëh hyb nꞌaa, Judah buuj sa wahë makũũ hã Pꞌop Hagä Do ky däng do takaja däk hyb nꞌaa,"
9 Judah buuj nadoo do Pꞌop Hagä Do rajꞌaa etsë hyb nꞌaa, sa wë tatꞌyyd mehĩĩn do hyb nꞌaa. Tii da né paa takerii däk ta ti ky nꞌaa: “Ti hyb nꞌaa a hã ỹ jꞌaa etsë da Judah buuj nadoo do mahang. 10 Hahỹỹ da na-ããj hẽ takerii däk: “Bëëh, Judah buuj nadoo doo, 11 Hahỹỹ da na-ããj hẽ takerii däk: “Bëëh, Judah buuj nadoo doo, 12 Hahỹỹ dꞌ paa Isajas baherꞌoot: “Ganyyh da Jesé panaa mahang 13 Pꞌop Hagä Do hã, baad taky nꞌaa enooh do ji gada hanoo do hã ỹ ky nꞌaa etsẽẽ bë hꞌyy gadajang tanꞌoo bä, hꞌyyb nyyw gó bë babok tanꞌoo bä bë hã, ta hã bë hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa. Ta ti ỹ wén ky nꞌaa etsẽẽ, ta Sahee hejój me tanꞌoo bä baad ub hadꞌyyt hẽ bë gada hyb nꞌaa ër hã taky nꞌaa enooh doo. 14 Wakãn haa hedoo doo, baad ỹ bahapäh hahỹ hëp ỹỹ gó: Bë ky enyyw hadꞌyyt né hẽ bë da hadoo do wë, baad bë bahapäh nyy da Pꞌop Hagä Do karẽn ji bawät, baad bë bahajaa bë maherꞌoot bë da hadoo doo, baad rababok hyb nꞌaa."
15 Ti hadoo né hẽ, dooh né hẽ ỹ ky nꞌaa eä̃m bä bë ỹ ma erii wät do hã, ta ti bë mabaan mahä̃nh. Tii da bë ỹ wén ma erii wät, ta ky enyym doo gó Pꞌop Hagä Do anoo do hyb nꞌaa hã ỹỹ,"
16 Judah buuj nadoo do mahang Kristo Jesus panäg nꞌaa ỹ bahadoo hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh doo, Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa manaa do hadoo ỹỹh. Judah buuj nadoo do hã ỹ maherꞌoot Pꞌop Hagä Do panyyg hanäm doo, Pꞌop Hagä Do matym nꞌaa hadoo Pꞌop Hagä Do genꞌaak do rabahadoo hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do Sahee sa hꞌyyb gó moo wät do hyb nꞌaa, tsyt hẽ nesaa do mahä̃nh kasëëw hõm do rabahadoo hyb nꞌaa kä. 17 Ti hyb nꞌaa, ti anäng ỹ hꞌyy kasabꞌee do panꞌaa Kristo Jesus hejój gó Pꞌop Hagä Do wë ỹ moo wät do hyb nꞌaa."
18 Ti hadoo né hẽ, jããm hẽ ỹ hꞌyy kasabꞌee ỹ moo wät do hã Kristo moo wäd wät do hyb nꞌaa. Ta ky nꞌaa sa hã ỹ maherꞌoot do hyb nꞌaa, sa mahang ỹ moo wäd wät do hyb nꞌaa, Kristo anꞌoo bä Judah buuj nadoo do Pꞌop Hagä Do hã raky daheeh hyb nꞌaa."
19 Ta heen nꞌaa hejój gó, meuj nꞌaa näng do hejój gó, Pꞌop Hagä Do Sahee hejój gó ỹ moo wäd wät sa mahang. Jerusarẽnh bä naa, Iririko häd näng do häj nꞌaa bód hẽnh kä baad ỹ baherꞌood hõm sahõnh hẽ sa hã Kristo panyyg hanäm doo."
20 Hahỹỹ da hadꞌyyt hẽ ỹ bahedꞌoo: Ỹ karẽn ỹ maherꞌoot Kristo ky nꞌaa ta wób ranaherꞌoot nä bä, ta wób ramoo bok do jó ỹ moo nawät hyb nꞌaa."
21 Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó kerii däk doo da ỹ karẽn ỹ badꞌoo. Hahỹỹ da takerii däk: “Panyyg tamah do rahapäh da, 22 Raky nꞌaa nanapäh nä bä ỹ maherꞌood hõm do hyb nꞌaa Kristo ky nꞌaa, dooh paa tahaja bä bë wë ỹ hegãã bä."
23 Hỹỹ kä, ỹ haja däk do hyb nꞌaa babä Kristo ky nꞌaa ỹ maherꞌoot doo, hajõõ däk hyb nꞌaa na-ããj hẽ ta baab ỹ karẽn do bë wë ỹ bahegꞌããs,"
24 ỹ karẽn paawä bë panang bä ỹ nu däng dó Es-Pãj häj nꞌaa bä ỹ mahõm me, bë ỹ bahehëën hyb nꞌaa. Bë ỹ bahehëën do jawén paa bä, banadawëd né paawä, ỹ karẽn paawä ỹ bë masa Es-Pãj hẽnh ỹ bahõm doo."
25 Jerusarẽnh hẽnh ỹ bahõm dó pooj jé, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tꞌĩĩ hẽnh habong do sa matym nꞌaa ỹ tajooh hyb nꞌaa."
26 Hꞌyyb tsebé doo me Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, Masedonija, Akaja häd enäh do häj nꞌaa bä habong do rabata padëëk dajẽẽr, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Jerusarẽnh bä habong do ramasa hyb nꞌaa."
27 Sa daaj hẽ, sa hꞌyyb gó naa ramasa. Tawꞌããts hẽ né hẽ ti ramasa sa hã, rakũũt enäh do hadoo do hyb nꞌaa sa wë. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Jerusarẽnh bä habong do sa hyb nꞌaa né hẽ Judah buuj nadoo do ragado däk sa hꞌyyb gó baad hadoo do Pꞌop Hagä Do Sahee hã hana doo. Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ti ramasa hỹỹ kä Judah buuj hã sa wë hanäng doo me, ramabaanh do hadoo."
28 Sa matym nꞌaa ỹ tajooh do jawén paa bä, baad sahõnh hẽ dajẽẽr ragado däk ỹ bahapäh bä kä, ỹ tsyym kadoo da Es-Pãj häj nꞌaa hẽnh ỹ bahõm doo. Ta hõõ bä ỹ nu däng dó bë panang bä, bë ỹ bahegꞌããs hyb nꞌaa."
29 Baad ỹ bahapäh hahỹỹh: Bë wë ỹ kajaa bä, takꞌëp bë da Kristo ky nꞌaa edëng da hëp ỹ nꞌaa. 30 Hỹỹ kä wakãn haa hedoo doo, Jesus Kristo ër Wahë Nꞌaa karapee ër bahadoo do hyb nꞌaa, ër da hadoo do ër kamahä̃n Pꞌop Hagä Do Sahee anoo do hyb nꞌaa na-ããj hẽ, takꞌëp ỹ betsẽẽ bë hã, si ỹỹ Pꞌop Hagä Do hã bë ky nꞌaa etsꞌẽẽ hadꞌyyt hẽ hëp ỹ nꞌaa."
31 Bë ky nꞌaa etsꞌẽẽ ỹ Pꞌop Hagä Do mo nꞌaa jesuu hyb nꞌaa Judah häj nꞌaa bä habong do Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do sa mahä̃nh. Tii dꞌ tawén etsẽẽ sa hã, Judah buuj wób, Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh doo, rakawajããn do hyb nꞌaa ta wë. Rano nꞌaa masoo Paw-Ro. Bë ky nꞌaa etsꞌẽẽ na-ããj hẽ, baad Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Jerusarẽnh bä habong do ragadoo hyb nꞌaa sa matym nꞌaa sa wë ỹ mahũũm doo."
32 Tawꞌããts hẽ tii da bë ky nꞌaa etsꞌẽẽ, Pꞌop Hagä Do karẽn bä, hꞌyy gadajaa gó bë wë ỹ kajaa hyb nꞌaa, bë mahang ỹ hꞌyy kamehꞌããk hyb nꞌaa, pꞌaa hẽnh ỹ hꞌyyb hedo däk hyb nꞌaa kä."
33 Hỹỹ kä ỹ karẽn Pꞌop Hagä Doo, ji tahꞌyyb enꞌyym doo, bë mahang tabawät. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ. 1 Bë ỹ maherꞌoot ër ä̃nh hadoo do Pëb häd näng do ky nꞌaa. Baad tabawät. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do panang Sẽn-Kerej häd näng doo bä habong do sa masa nꞌaa see tii."
2 Tawꞌããts hẽ bë gadoo bë wë takajaa bä, bë nemuun Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã tahꞌyy kata däk do hyb nꞌaa. Tawꞌããts hẽ baad bë gadoo Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, tsyt hẽ ta wë kasëëw däk do ji gadoo doo da. Tawꞌããts hẽ bë masaa ta hã, hajõng do tamasaa wät do hyb nꞌaa. Ỹ na-ããj hẽ tamasaa wät. 3 Bë maherꞌood Pisiir, ta patug Akira daheeh, ỹ hyb nꞌaa esee sa hã. Nemon ỹỹ Kristo Jesus wë ramoo bok tii."
4 Rahapëë né paawä dajëp sa hã péh, ti hadoo né hẽ ỹ ramasa. Ỹỹh, sahõnh hẽ Judah buuj nadoo do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do jé padꞌyyt hẽ kahetꞌaa do na-ããj hẽ, ãã tsebé sa wë, baad hadoo do ãã hã rabadꞌoo do hyb nꞌaa."
5 Tawꞌããts hẽ hät ỹỹ gó bë edëë na-ããj hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Akira sa tób bä kahetꞌaa doo. 6 Hät ỹỹ gó bë edëë Marija, takꞌëp bë hyb nꞌaa moo wät do paah."
7 Hät ỹỹ gó bë edëë nemon ỹỹ Isaraéw buuj hedoo doo, Ãn-Doroniko, Junijas häd enäh doo, si ỹỹ radewäts bꞌëëh do paah. Ky nꞌaa etsëëh tii, Jesus mejũũ do sa mahang. Pój ỹỹ jé Kristo hã rahꞌyy kae padëëk tii. 8 Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Ãm-Pijat häd näng doo, ỹ kamahä̃n doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã tahꞌyy kata däk do hyb nꞌaa."
9 Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Uh-Bãn häd näng doo, ër sii Kristo wë moo wät doo. Hät ỹỹ gó bë edëë najis ỹỹ Es-Takis häd näng doo."
10 Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Aperes häd näng doo, hꞌyy kanerét doo me baad hadꞌyyt hẽ Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Aris-Tob häd näng do tób yt hã hajꞌeenh doo."
11 Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Erodijõn häd näng doo, nemon ỹỹ Isaraéw buuj hedoo doo. Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Nar-Sis häd näng do tób yt hã hajꞌeenh do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. 12 Hät ỹỹ gó bë edëë ỹỹj Tiripena, Tiriposa häd enäh doo. Takꞌëp ramoo bok do ti Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do wë. Hät ỹỹ gó bë edëë ỹỹnh Peh-Sid häd näng doo, najis ỹỹ, takꞌëp né hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do wë moo wäd wät doo."
13 Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Rupu häd näng doo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do wë kasëëw hõm doo. Hät ỹỹ gó bë edëë na-ããj hẽ ta ỹỹn. Ta tꞌaah hadoo ỹ tagadoo paah."
14 Hät ỹỹ gó bë edëë ajyy Asĩn-Kirito, Peregõn, Er-Mes, Patorobas, Er-Mas häd enäh doo. Hät ỹỹ gó bë edëë na-ããj hẽ ër hỹỹj hedoo do Pꞌop Hagä Do rahyb nꞌaa jewꞌyyk do hyb nꞌaa sa sii kahetꞌaa doo."
15 Hät ỹỹ gó bë edëë ajꞌyy Pirorogo häd näng doo, ỹỹnh Jurija häd näng doo, ajꞌyy Neru häd näng doo, ta ä̃nh daheeh. Hät ỹỹ gó bë edëë na-ããj hẽ ajꞌyy Orim-Pas häd näng doo, sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do karapee wób sa sii kahetꞌaa do na-ããj hẽ. 16 Baad bë kedëë bë da hadoo do hã. Sahõnh hẽ Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh do jé padꞌyyt hẽ kahetꞌaa do bë mꞌ rahyb nꞌaa esee. 17 Wakãn haa hedoo doo, ỹ etsẽẽ bë hã, bë kanä séd ji hꞌyyb nahedoo hanoo do sa mahä̃nh, ji rahꞌyyb panasꞌëëh do mahä̃nh na-ããj hẽ, ta see hadoo, bë gado däk do hadoo nado ma metꞌëëk doo. Bë ky dahé manä sa hã. Dawëë bë kanä sa mahä̃nh."
18 Dooh Kristo, ër Wahë Nꞌaa wë ramoo bok tii. Sa hꞌyyb karẽn do jawén rababok. Ky kamepꞌëëh doo me, ji hã rajꞌaa etsë doo me rawedii baad manatakëë doo. 19 Kristo hã hꞌyy kaꞌeeh do jé padꞌyyt hẽ habong do raky nꞌaa napëë däk baad bë ky dahé däk Kristo ky nꞌaa, ti hyb nꞌaa ỹ hꞌyy gadajang. Ti hadoo né hẽ, baad hadoo do hã ỹ karẽn paawä bë hꞌyy ganäng, tawꞌããts hẽ bë nahapäh do hadoo nesaa doo."
20 Edaa däk Pꞌop Hagä Doo, hꞌyyb nyyw gó ji bawät hanoo doo, bë jꞌaa ketsë tanꞌoo bä Nesaa Do Yb hã. Jesus, ër Wahë Nꞌaa ky enyym da bë hã. 21 Tsimoot, si ỹ moo wät doo, bë mꞌ tahyb nꞌaa esee. Nemon ỹỹ Isaraéw buuj hedoo doo, Rusijo, Jasõn, Sosipater häd enäh doo, ti na-ããj hẽ bë mꞌ rahyb nꞌaa esee. 22 Ỹỹh, Tesijo häd näng doo, hahỹ Paw-Ro mejũũ do herih doo, bë sii Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo hã hꞌyy kata däk doo, bë ỹ hyb nꞌaa esee. 23 Ajꞌyy Gajo häd näng do bë mꞌ tahyb nꞌaa esee. Baad ta tób bä ỹ tagado hadꞌyyt hẽ. Sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do babä habong doo, ti na-ããj hẽ baad tagadoo. Eras, panang dajẽẽr hagã nꞌaa, ër hỹỹj hadoo do Kuwar-To häd näng do na-ããj hẽ, bë mꞌ rahyb nꞌaa esee. ["
24 Ỹ karẽn Jesus Kristo, ër Wahë Nꞌaa, ky enyym sahõnh hẽ bë wë. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ.] 25 Hỹỹ kä, tawꞌããts hẽ ër jꞌaa etsë Pꞌop Hagä Doo. Ti né hẽ tahajaa panyyg hanäm do ỹ maherꞌoot doo me, Jesus Kristo ky nꞌaa me, baad bë hꞌyy kae hadꞌyyt hẽ tanꞌoo bä. Pꞌooj ub dooh rahapëë nä bä ta ti ky nꞌaa."
26 Hỹỹ kä, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerih do paa hã kametä däk Pꞌop Hagä Do panyyg hanäm doo, sahõnh hẽ rabahapäh hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do hedëb hadꞌyyt do mejũũ do hyb nꞌaa, kaherꞌood däk sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do sa hã, Kristo hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa, raky daheeh hyb nꞌaa na-ããj né hẽ."
27 Tawꞌããts hẽ Pꞌop Hagä Doo, sét hadoo do takꞌëp hꞌyy ganäng doo, ji jꞌaa etsëë hadꞌyyt hẽ Jesus Kristo hyb nꞌaa. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ. Jããm hẽ kä.
Õm da jꞌaa ketsë õm raky nꞌaa tapaa bä” Saaw-Mo 51.4 —näng Dawi kyyh.
"
Dooh Pꞌop Hagä Do hã hyb nꞌaa newëë péh.
"
Dawë hã rababoo hõm ta mahä̃nh.
Nesꞌaa padäg sahõnh hẽ.
Dooh baad hadoo do moo wät péh!
Dooh sét hadꞌos pé baad hadoo do moo wät péh.” Saaw-Mo 14.1-3, 53.1-3, Ekeresijas 7.20
"
Ramerꞌoot doo me rawedii ta wób.” Saaw-Mo 5.9
“Awꞌyy pꞌyym mahỹỹj hadoo sa kyyh.” Saaw-Mo 140.3
"
hꞌyy gaẽẽj gó rabaherꞌoot.” Saaw-Mo 10.7
"
"
nesaa do ta wób rahoop ranꞌoo bä.
"
"
dooh Pꞌop Hagä Do rajeỹỹm bä sa hꞌyyb gó.” Saaw-Mo 36.14
"
baad nadoo do ramoo bok do paa Pꞌop Hagä Do awug hõm doo.
"
5
6
7
8
bꞌéé radahejꞌëëp doo hẽnh ramahũũm doo da ranꞌoo bä ãã hã.” Saaw-Mo 44.229
Ỹ kamanahä̃n do paa ỹ maneëënh da ỹ kamahä̃n doo”, Osejas 2.23 näng ta kyyh.
karapé haa ỹ nanäng do paa ỹ naëëj däk da karapé haa däg.” Osejas 1.10
jããm né da sa wób Pꞌop Hagä Do edꞌëëp.
"
nayyw hẽ né hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do gawatsꞌiik da sa häj nꞌaa buuj.
Jããm né da sa wób kedꞌëëp”, Isajas 10.22-23 hanaa Paw-Ro erii wät doo. näng mä Isajas kyyh.
Sahõnh hẽ Hajꞌap Do taneréd bä paawä ër wób rabedëp hyb nꞌaa
ër panaa näng hyb nꞌaa,
Sodoma, Gomoha hado däg paawä ëër.
Ër paawä gawatsig jëng.” Isajas 1.9
Sijõn bä Jerusarẽnh panang tiSijõn. Isaraéw buuj na-ããj hẽ kä ramaneëëj känSijõn. ỹ dajꞌaat da pä, ta hã ratsyym poo heo hyb nꞌaa.
Ta hã ratsyym poo heo da.
Ti hadoo né hẽ, ta tii hã hꞌyy kasadä doo,
dooh da tanu mebyy bä”, näng ta kyyh. Isajas 8.14, 28.16 daheeh ta ti kerii däk. Jesus ky nꞌaa né ti pä ky nꞌaa gó tehꞌũũm doo. Hajõk Isaraéw buuj sa hã, dooh paawä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do dajëb bä bꞌaa kajatsëk do hã. Ky nꞌaa kawasꞌee däk sa hã bꞌaa hã dajëp doo. Ti hyb nꞌaa Jesus rawén makyys, rawén ganadoo. Panyyg gó Isajas erii wät doo da, hajõk Isaraéw buuj ratsyym poo heo do hadoo.10
Dawëë sa kyyh kaja däk këh ỹ nꞌaa hã.” Saaw-Mo 19.4
pꞌooj ub karapé haa nadoo do hã,
bë da hꞌyy kajewꞌëës ỹ anꞌoo bä.
Ỹ anoo da bë kawajããn ta wób buuj wë
bë hã hꞌyy gatemah doo”, Dew-Teronom 32.21 näng mäh.
Ỹ kametä däk hã ỹ hyb nꞌaa napeet do paa hã”, Isajas 65.1 näng mäh.
hã ỹ hꞌyy kawereem do sa wë, ỹ masa do hyb nꞌaa paawä.” Isajas 65.2. Isaraéw buuj rapanyyg enä né paawä, rahꞌyy genä né paawä, ranabuj kehꞌũũm do hyb nꞌaa rawén ganadoo Kristo ky nꞌaa hanäm doo.11
Matym enä né paawä, dooh sa hꞌyyb gó rahapëë bä.
Nabuuj enä né paawä, dooh ramaa napëë bä.” Dew-Teronom 29.4, Isajas 29.10
hꞌyy kanapꞌeed gó rababok tanꞌoo bä,
raganadaa bä baad nadoo do rabahoop hyb nꞌaa,
nesaa do ramoo bok do säm ragadoo hyb nꞌaa kä.
"
Manꞌoo ta wób karom rabahadoo hyb nꞌaa.” Saaw-Mo 69.22-23
Tado hõm da Pꞌop Hagä Do ganenꞌaak do Isaraéw panaa ramoo bok doo.
"
"
Takꞌëp baad ub sahõnh hẽ tamoo wät doo.
Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do hapäh.
Dooh ji haja bä ji hꞌyy ganyy bä nyy da
Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng tamoo wät doo.
Dooh ji haja bä ji hꞌyy gahꞌood bä hꞌëëd hyb nꞌaa
Pꞌop Hagä Do badꞌoo tamoo wät doo.
"
Dooh maherꞌoot pé ta hã nyy da tabadꞌoo.” Isajas 40.13
"
"
Ti né hẽ sahõnh hẽ mo hajꞌaa näng doo.
Ta no nꞌaa hadꞌyyt hẽ.
Tawꞌããts hẽ ta hã ji jꞌaa etsëë hadꞌyyt hẽ. Ỹỹ. Tii dꞌ né hẽ. Tawꞌããts hẽ.12
Ỹ né hẽ ti baad nadoo do ta säm hanoo doo”, Dew-Teronom 32.35 näng mä Pꞌop Hagä Doo.
manꞌoo ta hã ta waa.
Tahoo kaaj bä,
manꞌoo ta naëng.
Nu mebyng da tii bä,
baad nadoo tamoo wät do paa hyb nꞌaa.” Proweh-Bijos 25.21-2213
14
“sahõnh hẽ rabehyy bꞌëëh da sa taron nu paa me pój ỹỹ jé.
Sahõnh hẽ rajꞌaa etsë da Pꞌop Hagä Doo”, näng mä Pꞌop Hagä Do kyyh. Isajas 45.2315
Õm ỹ ma ejäm da.” 2 Samuéw 22.50, Saaw-Mo 18.49
bë tsebee Pꞌop Hagä Do karapee sa sii, Judah buuj sa sii.” Dew-Teronom 32.43
bë jꞌaa etsëë Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo.
Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong doo,
bë jꞌaa etsëë ta hã.” Saaw-Mo 117.1
Judah buuj nadoo do bagꞌããs doo.
Ta hã da rahꞌyy kasadä.” Isajas 11.10. Dawi makũ yb ta ti Jesé. Jesus né tiJesé panaaJudah buuj nadoo do bagꞌããs doo.
Ta ky nꞌaa nanapäh do hꞌyy kadewꞌuuh da.” Isajas 52.1516