1 (1-2) Teopiro, õm ti ỹ ma erih. Pooj jé ỹ erii wät doo gó, ỹ erii wät sahõnh hẽ Jesus mo hajꞌaa paah, tama metëëk do paa na-ããj hẽ, hỹ pong jé Jesus basꞌëëg kän Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Hỹ pong jé tabasëëk do pooj jé, Pꞌop Hagä Do Sahee kyy gó, tamejũũ do sa hã, tasëëw hõm do sa hã, Jesus maherꞌood hõm nyy dꞌ rabadꞌoo da. Sahõnh hẽ ti ỹ erii wät, pooj jé ỹ erih do hã. Rukas ti mo hajꞌaa hahỹ kerih doo. Jesus ky nꞌaa hanäm do tii, pooj jé terii wät doo."
2 (-)"
3 Ti mꞌ Jesus dajëp jawén paa bä kä mꞌ, Jesus kasꞌee wät sa hã. Baad takasꞌee wät sa hã. Baad tametëëh sa hã rahꞌyy kadawꞌuuh hyb nꞌaa, edëb wät né hẽ rabahapäh hyb nꞌaa. Hajõõ nuu me takametëëh sa hã. 40 mꞌ ta ä̃h takasꞌee wät sa hã. Taherꞌoot mä sa hã ji Pꞌop Hagä Do bagꞌããs do ky nꞌaa, ji tahꞌyyb mahũũm do ky nꞌaa."
4 Ti mꞌ, ta see pé noo gó mꞌ, sa sii tabawëh noo gó mꞌ, hahỹỹ dꞌ mä tamejũũ sa hã:
—Panang Jerusarẽnh bä bë ayyw dó. Tꞌĩĩ hẽnh da bë gada Ee ky nꞌaa enooh doo, ta Sahee, bë hã ỹ herꞌoot do paah."5 Hahỹ né hẽ ti ỹ herꞌoot do paah: “Jowãw nu gahemꞌuun do nu gemuun wät naëng me. Dooh ta ä̃h hajõõ bä, bë hã Pꞌop Hagä Do banoo ta Sahee bë hꞌyyb tym gó, bë tahꞌyyb mahũũm hyb nꞌaa” —näng mä Jesus ta mejũũ do sa hã.
"6 Ti mꞌ ta see pé noo gó, rakata padëëk bä séd hã, tamehejꞌũũ do reaanh Jesus hã. Hahỹỹ dꞌ mä sa kyyh:
—Hahỹỹ hã mabanoo ãã hã, Isaraéw buuj hã, ãã wahë nꞌaa, ãã tabahagꞌããs hyb nꞌaa? —näk mä sa kyyh ta hã."7 Ti mꞌ Jesus ky hadoo sa hã:
—Dooh bë panyyg enäh do jawén tado bä, Ee ky däng do heen nꞌaa ta hejój hã. Dooh ti hyb nꞌaa tado bä."8 Pꞌop Hagä Do Sahee bajëë suun bä bë hꞌyyb tym gó, tii bä da bë hꞌyyb tym hejoonh, këh ỹ nꞌaa bë baherꞌoot hyb nꞌaa. Këh ỹ nꞌaa bë herꞌood da panang Jerusarẽnh bä, Judah häj nꞌaa bä, Samarija häj nꞌaa bä na-ããj da. Badäk hahỹ hawꞌããts hẽ da bë baherꞌoot këh ỹ nꞌaa —näng mä Jesus kyyh sa hã.
"9 Ti mꞌ ta ti taherꞌoot do jawén paa bä kä mꞌ, Pꞌop Hagä Do masäg kän hỹ pong jé. Sa matym gó né hẽ tabasëëk. Wë puh ejën wät mä rawén nahapëë wäd kän."
10 Rabahagꞌããs bä Jesus hasëëk doo, nayyw hẽ mꞌ rakasee pawóp hẽ ajyy sa pa. Hewak mä sa saroor. Ããs mä tii."
11 Ti mꞌ ããs raky hadoo sa hã:
—Hëd nꞌaa babä bë babꞌëëh, wë hã bë bahegꞌããs, Garirej buuj? —näk mäh. —Ti né hẽ Jesus bë mahang hawät doo, hỹ pong jé hasëëk doo, ti né hẽ da paa me hahyng. Bë hapäh do hadoo tabasëëk, ti hadoo né da tabahyng pꞌaa hẽnh —näk mä ããs sa kyyh sa hã."12 Ti mꞌ, tii bꞌ naa, waëë joom oriib banäng doo bä naa, rababaaj nä Jerusarẽnh panang hẽnh. Dawëë nado mꞌ tii. Judah buuj sa hã Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do tanoo do rabehebꞌooh do Saab hã, ti pénh mä tii."
13 Ti mꞌ rakajaa bä mꞌ, rabajëë pꞌëë mä ta gawakõ pꞌop gadäk doo gó, rabahejꞌeenh doo hẽnh. Hahỹỹ dꞌ paa mꞌ kata jꞌeenh do sa häd: Peed, Jowãw, Tsijaag, Ãn-Deréh, Pirip, Toméh, Batoroméw, Matew, Tsijaag Aw-Pew tꞌaah, Simaw Serot, Judas Tsijaag tꞌaah."
14 Sahõnh hẽ ta ti rakahetꞌaa, Jesus wakããn, Marija (Jesus ỹỹn), ỹỹj wób sa sii, séd hã raky nꞌaa etsẽẽ hyb nꞌaa.
"15 (15-16) Ti mꞌ, ta see pé noo gó Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rakataa séd hã. (120 hyb nꞌaa hadoo mä ti kata padꞌëëk doo.) Ti mꞌ Peed basꞌëëg gëët sa mahang, ti mꞌ taky hadoo sa hã:—Bë maa newë këh ỹỹ, wakãn haa —näng mäh. —Pꞌooj ub ër wahë makũ Dawi häd näng doo, Pꞌop Hagä Do Sahee kyy gó taherꞌoot Judas Ikarijot makũ ky nꞌaa, Pꞌop Hagä Do kyy kerih do paa gó. Dawi erih do paah, Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo gó, ti dꞌ né paa Judas ky nꞌaa. Jesus maso däk do metëë nꞌaa ti Judas Ikarijot."
16 (-)"
17 Ãã see paa né tii, ãã kanatëë paah."
18 (Jesus majĩĩ sa moo gó tanꞌoo däk do säm nꞌaa me tametsꞌẽẽ hõm tób hood panꞌaa. Ti mꞌ ta jawén tabadëë hyng pꞌop naa ta nuu paa me. Sahõnh mä taganabäh hõm. Ta jꞌaa tyd mä gatsëk."
19 Ti mꞌ sahõnh hẽ Jerusarẽnh buuj raky nꞌaa napäh bä mꞌ, ta häd ramaneëënh “ta majyyw hood” ta tób hood paah. Sa kyy me ramaneëënh Akaredãm) —näng mä Peed kyyh.
"20 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh:
—Pꞌop Hagä Do kyy kerih do paa hã, Saaw-Mo hã, takerii däk Judas Ikarijot ky nꞌaa. Hahỹỹ da takerii däk:“Ta tób paah, dooh ta yt hagëë wät pé.” Saaw-Mo 69.25 “Tawꞌããts hẽ ta see ta jawén buuj”, Saaw-Mo 109.8 näng mä Peed kyyh, Pꞌop Hagä Do kyyh taherꞌoot do Saaw-Mo hã. 21 (21-22) Ti mꞌ Peed ky hadoo:—Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ ër esoos hapäh do seeh, Jesus Jowãw nu gahemꞌuun do nu gemuun noo gó, Jesus hawät noo gó ãã mahang, tabasëëk jawén paa bä hapäh doo. Ti né hẽ da ãã ky hata. Ãã sii herꞌoot do panꞌaa, Jesus ganä wät do tadajëp jawén paa bä ky nꞌaa —näng mä Peed kyyh sa hã."
22 (-)"
23 Ti mꞌ rahꞌyy kajäk pawóp hẽ ajyy. Hahỹỹ dꞌ paa mꞌ sa häd: Joséh, Bar-Saba ramaneëënh doo (ta häd see ramaneëënh Jus-To). Ta see häd mä Matsijas."
24 (24-25) Ti mꞌ hahỹỹ da Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do raky nꞌaa etsẽẽ:—Jesus, baad mahꞌyyb hapäh ãã sahõnh hẽ —näk mäh. —Mametä jaa ta ti masëëw däk do Judas jawén buuj, mamejũũ do see tabadoo hyb nꞌaa ta jawén buuj. Dooh Judas makũũ mamejũũ do see tado wäd bä. Ahõm nesaa do tamoo wät do säm tagadoo hẽnh —näk mä sa kyyh Jesus hã."
25 (-)"
26 Ti mꞌ pä taah hã raberii padëëk sa häd. Ti mꞌ ramekuuj bong pä taah, ti mꞌ pä tꞌaah adëë hyng tũũ. Ti mꞌ rabahegꞌããs. Matsijas häd mä ta hã. Ti hyb nꞌaa 12 rabado däg kän pꞌaa hẽnh Jesus mejũũ doo. 1 Ti mꞌ, jäm Pẽn-Tekos häd näng do noo gó mꞌ, séd hã mꞌ sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rakata padëëk sét tób yt hã."
2 Ti mꞌ nayyw hẽ, hỹ pong jé naa ky ganä däk bahꞌood takꞌëp hana do ky hadoo mäh. Tób rayd tꞌoonh do hawꞌããts hẽ mꞌ maa ena ta ti kyyh."
3 Ti mꞌ rabahapäh, tëëg hõõ hadoo mä tabehũũm sa hã."
4 Ti mꞌ sahõnh hẽ katꞌaa do sa hꞌyyb tym gó Pꞌop Hagä Do Sahee bajëng, tabanyy däk hyb nꞌaa. Baad mä sa hꞌyyb tamahũũm. Ti mꞌ radu doo ta wób sa kyy me rerꞌoot doo. Pꞌop Hagä Do Sahee anoo do hadoo sa hã, ti hadoo né mꞌ rerꞌoot. 5 Ti noo gó mꞌ ti abong mä Jerusarẽnh panang bä Judah buuj, Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa jewꞌyyk doo, badäk hahỹ hawꞌããts hẽ häj nꞌaa bä naa hanꞌaa doo."
6 Ti mꞌ bahꞌood hadoo do kyyh ramaa napäh bä mꞌ, séd hã mꞌ rakata padëëk. Ramaa napäh Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ramerꞌoot mä sa kyy me. Sahõnh hẽ häj nꞌaa sꞌee hẽnh hanꞌaa do sa kyy me mꞌ ramerꞌoot. Ti hyb nꞌaa mꞌ rameuuj bong."
7 Takꞌëp rameuuj bong mäh. Ti mꞌ raky hadoo: 8 —Hꞌëëd hyb nꞌaa ti rabahajaa sahõnh hẽ ër kyyh rerꞌood bä? Ër maa napäh rerꞌoot do ër kyyh —näk mä sa kyyh."
9 —Ër mahang ti abong Par-Tos häj nꞌaa babuj nꞌaa, Medija häj nꞌaa bä naa, Mesopotãm babuj nꞌaa, Judah häj nꞌaa bä naa, Kapados häj nꞌaa babuuj, Põn-Tus häj nꞌaa babuuj, Asija häj nꞌaa babuuj,"
10 Pirikija häj nꞌaa bä naa, Pam-Pirija häj nꞌaa bä naa, Esit häj nꞌaa bä naa, Ribija häj nꞌaa Sirené nedaa bä naa ta wób —näk mäh. —Ti abong na-ããj hẽ panang Roma häd näng doo bä naa ta wób."
11 (Ër mahang ti abong Judah buuj hehꞌäät ub doo. Ta wób Judah buuj nadoo do né paawä, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do raky daheeh Judah buuj rabahedꞌoo doo da.) Tsyt dëëg hã, Keret häd näng doo bä naa ta wób. Arab häj nꞌaa babuuj ta wób. Ër sahõnh hẽ ër maa napäh ër kyy me Pꞌop Hagä Do takꞌëp hajꞌap do mo hajꞌaa rerꞌoot doo —näk mä sa kyyh. 12 Ti mꞌ sahõnh hẽ rahꞌyyb manepëë bong. Rameuuj bong mäh. Ti mꞌ sa da hadoo do hã rabeaanh: 13 Dooh. Ti aꞌoom sa hꞌyyb —näk mä ta wób. Raky nꞌaa ejꞌees mäh. 14 Ti mꞌ Peed, 11 hedoo do Jesus mejũũ do wób, sa sii tabasꞌëëg gëët. Ti mꞌ kata padꞌëëk do sa hã tabaherꞌoot. Takꞌëp mä ta kyyh. Ti mꞌ taky hadoo: 15 —Haꞌoom doo, bë edꞌoo hahỹ ajyy. Dooh raoom bä. Bäp paa nä. Dooh ji aoom bä nayyw hẽ bäp paah."
16 Hahỹ bë hapäh doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod Jowéw häd näng do herꞌoot do paah. Hahỹỹ da mꞌ ta kyyh: 17 “Sahõnh hẽ tagawatsig pooj jé, 18 Wë ỹ moo bok do sa hã né da ỹ banoo da ti noo gó Sahé ỹỹ. 19 Wë hã ỹ pehuunh da takꞌëp hadꞌop doo. 20 Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ahyng do pooj jé, 21 Sahõnh hẽ Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã ky nꞌaa etsẽẽ doo, 22 Ti mꞌ Peed ky hadoo ẽnh: 23 Ti né hẽ Jesus ranꞌoo däk do bë moo gó, pꞌooj ub Pꞌop Hagä Do hꞌyyb däng do hadoo né hẽ. Ti né hẽ Jesus bë dajꞌëëp doo, bë epëëm däk doo. Ajyy Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do ky nadahꞌeeh do bë mejũũ repëëm däk."
24 Tii da bë badoo né paawä, Jesus ganä wät dejëp do mahang Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Tadajëp jawén paa bä, edëb wät Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Tii dꞌ tawén dꞌoo, dooh dajëb haja bä tajꞌaa ketsëë bä Jesus hã."
25 Hahỹỹ da ër wahë makũ Dawi herꞌood däk do paa Jesus ky nꞌaa: “Matym ỹỹ gó Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ỹ hapäh hadꞌyyt hẽ, 26 (26-27) Ti hyb nꞌaa ỹ hꞌyy gadajang, 27 (-)"
28 Hã ỹ mametëëh ta tyw nꞌaa hỹ pong jé hahõm doo, 29 Ti mꞌ Peed baherꞌoot ẽnh sa hã: 30 Noo ese ti Dawi makũũh, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod seeh. Dooh ta daaj hẽ ta ky nꞌaa taherꞌood bä. Tahapäh né hẽ ky kanehꞌỹỹt doo me Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do paa ta hã. Ti awät, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh ta hã, Dawi panaa see ër wahë panꞌaa tabahadoo hyb nꞌaa ta jawén buuj."
31 Ta jawén hawät do tahapäh do hyb nꞌaa Dawi makũ wén herꞌood däk, Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do ky nꞌaa, Kristo dajëp do jawén paa bä ganä wät do ky nꞌaa. Dooh Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do radakä jëng doo hẽnh tayyw bä, tanooh. Dooh ta kamag nꞌaa karejã bä, tanooh."
32 Ta ti Jesus, ta ky nꞌaa bë hã ỹ herꞌoot doo, ti né hẽ Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä edëb wät pꞌaa hẽnh. Taganä wät jawén paa bä, ãã sahõnh hẽ ãã bahapäh, ta ky nꞌaa ãã wén maherꞌoot."
33 Hỹ pong jé tabasëëk Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Pꞌop Hagä Do hub hẽnh tabasooh Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, ta sii tabagꞌããs hyb nꞌaa. Tii bä ta Yb anꞌoo däk ta Sahee ta hã, ër hã taky nꞌaa enooh do paah. Ti né hẽ hỹỹ kä tanoo do ãã hã kä. Ti né hẽ ti bë maa newëë doo, babä bë hapäh doo."
34 Dooh Dawi makũ hỹ pong jé hasëëk do tado bä. Ti hadoo né hẽ hahỹỹ da ta kyyh: “Wahëh ỹỹ hã Pꞌop Hagä Do ky hadoo: 35 Tii bä kä da a majĩĩ da ỹ nesꞌëëm, 36 Ti mꞌ Peed ky hado kän sa hã: 37 Ti mꞌ katꞌaa do ramaa napäh bä mꞌ Peed kyyh, takꞌëp mä rahꞌyy ketón bong. Ti mꞌ rabeaanh Peed sa hã: 38 Ti mꞌ Peed ky hadoo: 39 —Bë hã, bë panaa hã, ta wób hã na-ããj hẽ dawëë habong do Pꞌop Hagä Do mahä̃nh taky nꞌaa enooh paa ta Sahee. Sahõnh hẽ tanaëënh do sa hã taky nꞌaa enooh ta tii —näng mä Peed kyyh kata padëëk do sa hã. 40 Ti mꞌ hajõng Peed herꞌoot nä sa hã. Takꞌëp tabetsẽẽ sa hã rahꞌyy kawereem hyb nꞌaa. Hahỹỹ da ta kyyh: 41 Ti mꞌ ranu gemuun hõm mä Peed herꞌoot do gadꞌoo doo. Kata däg kän mä Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã. Kata däk doo kä ti noo gó tahyb nꞌaa pé 3 miw."
42 Baad mä rahyb nꞌaa matakëë 12 hedoo do Jesus mejũũ do rama metëëk do hã. Séd hã hadꞌyyt hẽ rababong. Pꞌop Hagä Do sii raberꞌoot, ta hã raky nꞌaa etsẽẽ. Raganebäh hõm pãw, sahõnh hẽ rabawa, Jesus sa hyb nꞌaa dajëp do rahyb nꞌaa esee hyb nꞌaa. 43 Hajõk do rameuuj bong mä Jesus mejũũ do rametëëk doo, rapehuunh do hyb nꞌaa. Takꞌëp né hẽ rapehuunh mäh."
44 Séd hã rababok Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Sahõnh hẽ sa ma sa hã né hẽ rabetyn."
45 Ti mꞌ resꞌëëm sa ma sa wë hanäng doo. Ta säm retyn hõm mä sahõnh hã, wë bedoh do sa hã."
46 Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa wahoo gó, séd hã Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rakahetꞌaa hadꞌyyt hẽ. Sa tób yt hã séd hã sa tä rabawëh, sa waa rabawa, rahꞌyyb tsebé do hyb nꞌaa, baad tabahadoo do hyb nꞌaa sa hꞌyyb."
47 Pꞌop Hagä Do rama ejäm, Pꞌop Hagä Do rajꞌaa etsë do ky nꞌaa raherꞌoot. Sahõnh hẽ ta wób ragenꞌaak Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Ti mꞌ Jesus anꞌoo bä ta hã hꞌyy kaꞌeeh do kahũũm magyys hẽ. 1 Ti mꞌ ta see pé noo gó, tug bä, Peed Jowãw daheeh rabahꞌũũm Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh, Pꞌop Hagä Do hã Judah buuj raky nꞌaa hetsẽ do heen nꞌaa gó mꞌ."
2 Tób wahoo nꞌaa hadë noo bä ajꞌyy kꞌyy gadóm do bahäng. Ta hã dꞌ né hẽ tahenäng noo gó. Ta noo “Hanäm Doo” ramaneëënh doo bä tabahäng. Tꞌĩĩ hẽnh ramana hadꞌyyt hẽ, dajẽẽr tabetsẽẽ hyb nꞌaa hejëng do sa hã."
3 Ti mꞌ tabahapäh bä Peed Jowãw daheeh hajëë pꞌëë doo, tetsẽẽ mä sa hã."
4 Ti mꞌ rabahegꞌããs ta hã, ti mꞌ Peed ky hadoo: 5 Ti mꞌ ajꞌyy hyb nꞌaa matakä däk mäh. Ranoo tedꞌoo dajẽẽr ta hã."
6 Ti mꞌ Peed ky hadoo ta hã: 7 Tii bä mꞌ Peed moo ejꞌooj sëëk mäh. Ta hub me mꞌ tamoo ejꞌooj sëëk. Ti mꞌ nayyw hẽ ta tsyym bahub däk."
8 Tabasꞌëëg gëët bä getsëg wät mäh. Ti mꞌ tadu doo tabawäd däk. Ajëë suun kän mä sa sii Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa wahoo gó, awäd däk mäh, getsëk mä tawäd bä. Pꞌop Hagä Do mꞌ tajꞌaa etsëë wät."
9 Ti mꞌ sahõnh hẽ rabahapäh bä hawäd däk doo, Pꞌop Hagä Do tajꞌaa etsëë däk bä,"
10 raky hadoo: 11 Ti mꞌ ta tii kä ajꞌyy hawäd däk doo, dooh mꞌ teréd bä Peed Jowãw daheeh. Ti mꞌ sahõnh hẽ tꞌĩĩ hẽnh rawajꞌaa padëëk, rahegꞌããs hyb nꞌaa. Saromãw häd näng doo bä rababꞌëëh."
12 Ti mꞌ Peed rababꞌëëh bä mꞌ ranu sabug däk. Ti hyb nꞌaa mꞌ Peed ky hadoo sa hã: 13 —Pꞌop Hagä Doo, Abaraãm, Isak, Jakóh rahꞌyy kahaꞌeeh doo, ër wahë makũ rahꞌyy kahaꞌeeh doo, ti hanoo takꞌëp Jesus kawehëë däk hyb nꞌaa. Ti né hẽ bë anꞌoo däk paa ta wób sa moo gó tadajëp hyb nꞌaa. Baad né paawä Pirato beréd hõm tabahõm, bë ty nꞌaa gesꞌyyk."
14 Bë hꞌyy kawareem baad hadꞌop do wë, Pꞌop Hagä Do karẽn doo da hawät do wë. Bë mejũũ Pirato beréd hõm ta da hadoo do dahejꞌëëp doo, Jesus jawén buuj."
15 Bë dajꞌëëp paa ji hedꞌëëp doo. Ti hadoo né hẽ, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä taganä wät pꞌaa hẽnh. Ãã sahõnh hẽ, baad ub ãã bahapäh ta tii, ta ky nꞌaa ãã wén maherꞌoot."
16 Jesus häd gó ãã hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, hahỹ ajꞌyy bë hepꞌëëh do wén kꞌyy hub däk. Ji hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Jesus häd gó né hẽ tawén hasꞌoo däk, baad ub bë bahapäh doo kä —näng mä Peed sa hã. 17 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 18 Tii da né hẽ takaja däk Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, ta pooj jé sahõnh hẽ ta ky nꞌaa rod raherꞌoot do paa Kristo ky nꞌaa hã. Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo, ahoop mä da dajëb, raherꞌoot paah."
19 Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ bë tꞌyyd kamehĩĩn bë badꞌoo do hã. Bë hꞌyy kawareem, Pꞌop Hagä Do hã bë hꞌyy kaꞌeeh, nesaa do bë hꞌyyb tym gó hanäng do tabawug hõm hyb nꞌaa, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do bë tahꞌyyb enꞌyym hyb nꞌaa,"
20 Jesus, Kristo, pꞌooj ub bë hyb nꞌaa tasëm do Pꞌop Hagä Do mejũũ hyb nꞌaa bë mahang —näng mäh. 21 Ti mꞌ Peed ky hadoo ẽnh: 22 Hahỹỹ da mꞌ taky nꞌaa enooh do Mosees herꞌoot do hã: “Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod ỹ hadoo doo da Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, Pꞌop Hagä Do bë hꞌyy kahaꞌeeh do anꞌoo bä bë mahang ganyyh da. Bë ky dahé da ta kyyh taherꞌoot doo."
23 Jé ta hã ky nadaheeh doo, dooh né hẽ Pꞌop Hagä Do gado wäd bä ta karapee mahang”, Dew-Teronom 18.15, 18, 19 näng Mosees kyyh —näng mä Peed. 24 Ti mꞌ Peed ky hadoo ẽnh: 25 Bë né hẽ ti gadoo do panꞌaa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do paa ta ky nꞌaa rod sa hã. Bë né hẽ ti gadoo do panꞌaa ër wahë makũ sii Pꞌop Hagä Do kanerꞌoot doo. Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do ky däng do paa ër wahë makũ Abaraãm hã: “Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do raky nꞌaa kedëng da a panaa see Jesus né hẽ tiAbaraãm panaa see, taky däng doo. hyb nꞌaa”, Genesis 22.18, 26.4 näng mäh. 26 Ti mꞌ taky hado kän: 1 Ti mꞌ, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh doo, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hagã nꞌaa sa wahë nꞌaa, Saduséw häd enäh do na-ããj hẽ, anꞌaa Peed Jowãw daheeh rabaherꞌoot bä hajõk do mahang."
2 Tii kä mꞌ, hanꞌaa do takꞌëp mä rakawajããn, Peed Jowãw daheeh rama metëëk do hyb nꞌaa ti Jesus edëb wät dajëp do paa Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Saduséw sa hã ji dajëp jawén paa bä, dooh ji ganä wäd bä pꞌaa hẽnh."
3 Ti mꞌ rameso padëëk Peed Jowãw daheeh. Tũũh däg mä papỹỹj rawén dewäts bëëh dó, jatꞌiip hadoo rabaherꞌoot hyb nꞌaa."
4 Ti hadoo né hẽ, hajõk raky daheeh Jesus ky nꞌaa Peed raherꞌoot doo. Kahũũm magyys hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. 5 miw däk mä tahyb nꞌaa péh. 5 Ti mꞌ jati pé Judah buuj sa wahë nꞌaa, sa wahë nꞌaa wób, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ, Jerusarẽnh bä rakata padëëk rabaherꞌoot hyb nꞌaa."
6 Ti abok sa mahang Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät do Anas häd näng doo, Kajapas, Jowãw, Aresãn, ajyy wób na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa wakããn."
7 Ti mꞌ ramejũũ ramena bꞌëëh Peed Jowãw daheeh sa wë. Ti mꞌ radu doo reaanh doo. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh: 8 Ti mꞌ baad mä Peed Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm. Ti mꞌ Peed ky gadoo: 9 —ãã bë eaanh nahëë näng do hã baad ãã moo bok do ky nꞌaa. Bë karẽn mä bë bahapäh nyy da tabahasꞌoo däk."
10 Ỹ herꞌoot baad ub bë hã, baad bë bahapäh hyb nꞌaa, sahõnh hẽ Isaraéw buuj na-ããj hẽ: Jesus Kristo, Nasaréh buuj, bë epëëm däk do paah, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä ganä wät do hejój gó né hẽ tabahasꞌoo däk hahỹ ajꞌyy bë mahang hagꞌëëd däk doo —näng mäh."
11 —Jesus né hẽ ti pä hadoo, bëëh, tób nꞌaa tehemꞌaa do hedoo do ty nꞌaa gesꞌyyk doo, hỹỹ kä pä ta ba nꞌaa, mesoo nꞌaa hado däk doo —näng mä Peed kyyh, Pꞌop Hagä Do kyy kerih do paa hã. Saaw-Mo 118.22 hã takerii däk tii, Peed ky däng doo. 12 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 13 Ti mꞌ sa wahë nꞌaa rameuuj bong, hꞌyyb neỹỹm doo me Peed Jowãw daheeh raherꞌoot rabahapäh bä, dooh né paawä takꞌëp rama kametꞌëëg bä, ky nꞌaa netsä né paawä. Peed raherꞌoot do hã, Jesus sii rababong do paa sa wahë nꞌaa rahapäh."
14 Sa mahang né hẽ ajꞌyy hasꞌoo däk do bagëët. Baad rabahapäh ti hasꞌoo däk né hẽ, ti hyb nꞌaa dooh sa kyy péh."
15 Ti mꞌ ramejũũ Peed Jowãw daheeh rabanꞌyyh dó. Ti mꞌ sa wahë nꞌaa rakanerꞌoot nyy dꞌ rabadꞌoo."
16 Ti mꞌ raky hadoo: 17 —Tawꞌããts hẽ ër meduuk sa hã, ranaherꞌood bong hyb nꞌaa ta wób sa hã Jesus häd gó, rapahuunh do ky nꞌaa kanahꞌũũm hyb nꞌaa —näk mä Judah buuj sa wahë nꞌaa sa kyyh, sa daaj hẽ rakanerꞌood bä. 18 Ti mꞌ ramejũũ Peed Jowãw daheeh rabajëë pꞌëë pꞌaa hẽnh. Ti mꞌ, takꞌëp ramejũũ sa hã ranaherꞌoot hyb nꞌaa, rama manetëëk hyb nꞌaa Jesus häd gó. 19 Ti mꞌ Peed raky hadoo: 20 Dooh ãã haja bä ãã ky nꞌaa eréd bä ãã herꞌoot do ãã maa napäh do hã, ãã hapäh do hã —näk mä Peed sa kyyh. 21 Ti mꞌ pꞌaa hẽnh rageꞌỹỹm sa hã. Rageꞌỹỹm jawén paa bä mꞌ, raberéd hõm rabahꞌũũm hyb nꞌaa. Dooh rahapëë bä nyy dꞌ rabadꞌoo Peed Jowãw daheeh rarejãã hyb nꞌaa, hajõk do Pꞌop Hagä Do rajꞌaa etsë do hyb nꞌaa, ajꞌyy hasꞌoo däk do hyb nꞌaa."
22 Ajꞌyy hasꞌoo däk doo, 40 bahä̃nh däg ta baab nꞌaa. 23 Ti mꞌ Peed Jowãw daheeh raberéd hõm jawén paa bä kä mꞌ, rabahõm sa najiis hedoo do sa wë, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wë. Ti mꞌ rabaherꞌoot sa hã sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa, Judah buuj sa wahë nꞌaa wób sa kyyh."
24 Ti mꞌ raky nꞌaa napäh bä mꞌ, séd hã mꞌ raky nꞌaa etsẽẽ Pꞌop Hagä Do hã. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh: 25 Hahỹỹ da maherꞌood wät paa a Sahee kyy gó, a karom kyy hã, Dawi, ãã wahë makũ kyy hã, a wë rahꞌyy kawapëën do ky nꞌaa: “Hꞌëëd hyb nꞌaa badäk hahỹ hawꞌããts hẽ habong doo, 26 Badäk hahỹ hawꞌããts hẽ häj nꞌaa sa wahë nꞌaa rakataa séd hã, 27 —Te hub né hẽ —näk mäh. —Babä panang bä, ãã wahë nꞌaa Eróts häd näng do kataa Pirato sii, Isaraéw buuj nadoo do sii, Isaraéw buuj sii na-ããj hẽ rahꞌyy kawapëën hyb nꞌaa a karom tsyt hẽ a wë kasëëw däk do wë, Jesus wë, mahꞌyyb däng do wë."
28 Pꞌooj ub maky däng do paa hadoo doo da né hẽ rabadꞌoo."
29 Mahapäh né hẽ ãã rageꞌỹỹm doo. A karom né hẽ ããh. Manꞌoo baad ub, hꞌyyb neỹỹm doo me, a ky nꞌaa ãã baherꞌoot hyb nꞌaa."
30 Manꞌoo ãã hã a hejój, nahëë enäh do ãã baheso hyb nꞌaa, ãã pehuunh hyb nꞌaa, ãã moo bok hyb nꞌaa ji hyb nꞌaa meuunh doo, Jesus a karom tsyt hẽ a wë kasëëw däk do häd gó —näk mä sa kyyh raky nꞌaa etsẽẽ bä. 31 Rabahajaa bä raky nꞌaa etsẽẽ doo, rababꞌëëh bä katajus wät mä kꞌããts. Tii bä kä mꞌ, Pꞌop Hagä Do Sahee sahõnh hẽ sa hã takꞌëp mä sa hꞌyyb tamahũũm. Ti mꞌ hꞌyyb neỹỹm doo me rabaherꞌood kän Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa. 32 Ti mꞌ, séd rahꞌyyb hedoo sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Jé ma enäh do ky enꞌyym ta wób sa hã. Dooh sa mab hẽ sa ma tado bä, sahõnh hẽ sa ma hadoo."
33 Tii kä mꞌ 12 hedoo do Jesus mejũũ doo, Pꞌop Hagä Do hejój me raherꞌoot mä Jesus, Hyb Nꞌaa Jawyk Do ganä wät do ky nꞌaa. Baad Pꞌop Hagä Do moo wät sa hã, baad tabahagꞌããs sa hã."
34 Dooh kasꞌuut pé sa mahang. Ta see pé noo gó kenꞌyyh, jé tób see enäh doo, tób hood panꞌaa enäh do na-ããj hẽ, resëëm hõm mä tii."
35 Ta säm ramanaa Jesus mejũũ do sa wë, rabetsꞌëë hõm hyb nꞌaa wë bedoh do sa hã. 36 Sa mahang ti awät Rewi panaa, tsyt dëëg hã Tsi-Peré häd näng doo bä henäng doo. Joséh mä ta häd. Jesus mejũũ do rahäd nꞌoo däk Béh-Nabéh. (“Ji hꞌyyb enꞌyym doo”, tahanäng pé ti Béh-Nabéh.)"
37 Béh-Nabéh besëëm hõm tób hood panꞌaa ta ma paah, ti mꞌ ta säm tamanaa Jesus mejũũ do sa wë, rahꞌyyb däng doo da rabadꞌoo hyb nꞌaa ta me. 1 Sa mahang ti awät mä ajꞌyy seeh. Ta häd mä Ananijas. Ta ỹỹm Sapira häd näng do daheeh resëëm hõm mä na-ããj hẽ tób hood panꞌaa, sa ma paah."
2 Ta ỹỹm daheeh rakanerꞌoot jawén paa bä mꞌ, Ananijas manaa mä ta säm uuh Jesus mejũũ do sa wë. Ta uuh sa wë tabaym. 3 Ti mꞌ Peed ky hadoo ta hã: 4 A hꞌëëd né hẽ paa ti tób hood panꞌaa. Ta säm, mesëëm hõm do jawén paa bä, a ma né hẽ paawä. Hꞌëëd hyb nꞌaa, sahõnh hẽ a hã repꞌaak do metsꞌëë däk makenꞌooh? Dooh ãã tado bä ti mawadii doo, Pꞌop Hagä Do ti mawadꞌii paawä —näng mä Peed kyyh ta hã. 5 Ananijas maa napäh bä mꞌ Peed herꞌoot doo, adëë hyng mä tũũ, dajëp mäh. Ti mꞌ sahõnh hẽ raky nꞌaa napäh bä mꞌ ta tii, rajeỹỹm bong mä takꞌëp."
6 Ti mꞌ pahëëw wób rabana, rahabën däk mä ta hub, ti mꞌ radakä jëng mäh. 7 Nayyw hẽ denaa hẽ Ananijas makũ ỹỹm bajëë suun mä tób gó, Peed rababꞌëëh bä. Dooh mꞌ ta heen nꞌaa nyy bä ta patug dajëp doo."
8 Ti mꞌ Peed eaanh ta hã: 9 Ti mꞌ Peed ky hadoo ta hã: 10 Ti mꞌ Sapira badëë hyng Peed bagëët bä, dajëp mäh. Pahëëw hedoo do rabajëë pꞌëë bä, rahapäh mä Sapira dajëp doo. Ti mꞌ ramanyyh, radakä jëng ta patug makũ pa."
11 Ti mꞌ sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, ta wób heen nꞌaa enäh do na-ããj hẽ rajeỹỹm bok mäh. 12 Ti mꞌ Jesus mejũũ doo, 12 hedoo doo, hajõng mä rapehuunh. Meuj nꞌaa näng do ramoo bok hajõk do sa mahang. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rakahetꞌaa mä tób Pꞌop Hagä Do rayd hyb nꞌaa esee do yt hã, Saromãw häd näng doo bä."
13 Ta wób, ragenaag né paawä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, dooh sa sii rakata bä, hꞌyyb eꞌỹỹm do hyb nꞌaa."
14 Ti hadoo né hẽ mꞌ ajyy, ỹỹj, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do kaꞌoot."
15 Ti mꞌ nahëë enäh do ramenaa tyw nꞌaa hahãd hã. Sa tyng jó mꞌ radatoonh, Peed tabës bä, ta wób sa hã ta maëts badäng hyb nꞌaa."
16 Hajõk panang Jerusarẽnh nedaa bä hajꞌeenh do hanꞌaa. Ramenaa nahëë enäh doo, karapꞌaar hꞌyyb nesaa do pahadꞌëëk do na-ããj hẽ. Ti mꞌ sahõnh hẽ rabaheso hõm. 17 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät doo, Saduséw häd enäh do ta sii habong do na-ããj hẽ rahꞌyy kajewëëts kän Jesus mejũũ do sa wë."
18 Ti mꞌ rameso padëëk, ti mꞌ ragadahewꞌëës doo gó mꞌ radewäts bꞌëëh."
19 Ti mꞌ atsëm, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk do ããs tanoo gasëëts nyyh mä Jesus mejũũ doo."
20 Ti mꞌ taky hadoo sa hã: 21 Ti mꞌ tabawag hõm bä kä rabahõm Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa wꞌoo hã, ããs mejũũ doo da sa hã. Ti mꞌ radu doo rama metëëk doo. 22 Ti mꞌ warahén rakaja hõm bä tꞌĩĩ hẽnh, dooh mꞌ rawyyd bä. Ti mꞌ rababaaj nä, raky nꞌaa manaa."
23 Ti mꞌ raky hadoo: 24 Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hagã nꞌaa sa wahë nꞌaa, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa wób raky nꞌaa napäh bä mꞌ tii, hꞌyyb manepëë boo mꞌ. Ti mꞌ rakanerꞌoot: 25 Ti nuuj jé mꞌ ta see kajaa, ti mꞌ taky hadoo: 26 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hagã nꞌaa sa wahë nꞌaa, ta sii moo bok do daheeh rahahëën mä 12 hedoo do Jesus mejũũ doo. Rakaja hõm bä, baad raberꞌoot sa sii, dooh mꞌ rarahejã bä. Rajeỹỹm hajõk doo, Jesus mejũũ do sa kyyh maa newꞌëë doo. Pä me ramakut redꞌoo do hyb nꞌaa, 12 hedoo do rarahejã bä paawä."
27 Ti mꞌ rakaja hõm bä, ramenaa Sinedirijo ajyy nꞌaa rabatꞌoonh bä, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät do beaanh hyb nꞌaa sa hã. Ti mꞌ ta ti ky hadoo sa hã: 28 —Takꞌëp bë ãã mejũũ paa ãã ky nꞌaa jawꞌyyk doo me, bë ma manetëëk hyb nꞌaa ta ti ajꞌyy ky nꞌaa. “Tabadꞌop hẽ da bë herꞌood”, näk paa ãã kyyh bë hã. Ti hadoo né hẽ bë nabuj kehꞌũũm. Sahõnh hẽ Jerusarẽnh buuj sa hã bë metꞌëëg hõm nanäng Jesus ky nꞌaa. Ãã dajꞌëëp ta ti ajꞌyy bë ky nꞌaa hꞌũũm. Ãã hã bë ky nꞌaa tapaa —näng mä ta kyyh. 29 Ti mꞌ Peed, ta wób Jesus mejũũ do na-ããj hẽ raky hadoo: 30 —Pꞌop Hagä Doo, ër wahë makũ rahꞌyy kahaꞌeeh doo, Jesus ganä wät dejëp do sa mahang tanꞌoo bä. Ti dꞌ né hẽ Jesus bë epëëm däk do paa bꞌaa kajatsëk do hã."
31 Pꞌop Hagä Do wehëë däk tii. Hỹ pong jé tabasëëk tanꞌoo bä. Pꞌop Hagä Do hub hẽnh tabasooh ta sii sahõnh hẽ tabagꞌããs hyb nꞌaa tanꞌoo bä. Ji hꞌyyb tym dëëb tabahadoo Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, Pꞌop Hagä Do hã Isaraéw buuj rahꞌyy kawereem hyb nꞌaa Jesus anꞌoo bä, nesaa do sa hꞌyyb gó hanäng doo tabasog hõm hyb nꞌaa."
32 Ãã sahõnh hẽ ãã bahapäh ta tii. Pꞌop Hagä Do Sahee, ta hã ky dahꞌeeh do sa hã Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk doo, ti na-ããj hẽ tahapäh sahõnh hẽ tii —näk mä Peed sa kyyh. 33 Ti mꞌ ramaa napäh bä mꞌ Peed raherꞌoot doo, takꞌëp mä rakawajããn. Rakarẽn mä radejꞌëëp."
34 Ti mꞌ Pariséw see sa mahang hawät do asꞌëëg gëët mäh. Ti mꞌ tabaherꞌoot sa hã. Gamarijéw mä ta häd. Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ma mehetëk do seeh. Hyb nꞌaa jawyk Isaraéw buuj sa mahang. Ti mꞌ tamejũũ 12 hedoo do ramanꞌyyh dó."
35 Ti mꞌ taky hadoo ta da hadoo do sa hã: 36 —Bë hyb nꞌaa newë pꞌooj ub du nꞌaa doo, Tew-Das häd näng doo. Ky nꞌaa etsëëh paa mꞌ, tanooh. 400 ajyy tahyb nꞌaa pé ta sii habok do paah. Ti mꞌ radajëëb kän. Radajꞌëëp jawén paa bä mꞌ, ta sii habok do paa ketyn bong. Tadajëp bä, ahëëj jëng sahõnh hẽ."
37 Ta jawén, sahõnh hẽ häj nꞌaa babuuj rabetsén noo gó, du nꞌaa do ta see Judas häd näng doo, Garirej buuj. Ti hadoo né hẽ tii. Ta wób ta sii rababok. Ti na-ããj hẽ radajëëb kän. Ti mꞌ ta sii habok do paa ketyn bong mä na-ããj hẽ."
38 Ti hyb nꞌaa ỹ baherꞌoot bë hã: Na maboh. Bë eréd rabahõm hyb nꞌaa. Ajꞌyy du nꞌaa do tado bä ti rametëëk doo, ti ramoo bok doo, tii bꞌ gawatsik da —näng mäh."
39 —Pꞌop Hagä Do du nꞌaa do tado bä, dooh bë haja bä bë medug bä sa hã —näng mäh. —Baad bë matakä, ji hapäh mä ti Pꞌop Hagä Do hã bë kamajꞌĩĩ —näng mä Gamarijéw kyyh sa hã. 40 Ti mꞌ raky daheeh ta kyyh. Ti hadoo né hẽ, 12 hedoo do ramenaa, ti mꞌ ramejũũ rabahewyyh. Ti mꞌ ramejũũ mä sa hã ranaherꞌoot hyb nꞌaa Jesus ky nꞌaa. Ti mꞌ raberéd hõm rabahõm hyb nꞌaa. 41 Ti mꞌ Jesus mejũũ do rabanꞌyyh Sinedirijo sa mahang habꞌëëh do paah. Tsebꞌee mä rabahewyyh jawén paa bä, Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa gadoo rabahoop hyb nꞌaa Jesus hyb nꞌaa."
42 Ti mꞌ, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã, sa tób hẽnh na-ããj hẽ raherꞌoot ta ä̃h hã hadꞌyyt hẽ, rama metëëk Jesus, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do ky nꞌaa. 1 Ti noo gó Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do kahꞌũũm. Sa mahang ti abong mä Judah buuj, ta sꞌee hẽnh hena doo, Gereg kyyh herꞌoot doo. Ta ti mꞌ ramaherꞌoot mä Jesus mejũũ do sa hã ta tii bä babuuj sa ky nꞌaa. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh: 2 Ti mꞌ 12 hedoo do ramejũũ sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rakata padëëk séd hã, sa hã rabaherꞌoot hyb nꞌaa. Ti mꞌ raky hadoo: 3 Ti hyb nꞌaa, wakãn haa, ãã karẽn bë esoos bë mahang ajyy bë hepꞌëëh do hꞌyy genäh doo, Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm doo. Ti ãã mejũũ sa hã rabetsëëh hyb nꞌaa sa waa."
4 Ãã né hẽ, ãã ky nꞌaa etsẽẽ, Pꞌop Hagä Do sii ãã berꞌoot. Ãã né hẽ ãã ma metëëk Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa —näk mä sa kyyh. 5 Ti mꞌ baad mä sa hã raherꞌoot doo. Tii bä mꞌ rasëm mä Es-Tew häd näng doo. Takꞌëp paa mꞌ tahꞌyy kaꞌeeh Pꞌop Hagä Do hã. Baad Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm mä tii. Hahỹỹ dꞌ mä rasëm do wób sa häd: Pirip, Porokoro, Nikanóh, Timom, Paramenas, Nikoraw. Ãn-Tijoka panang häd näng doo hẽnh naa ta ti Nikoraw. Jesus hã tahꞌyy kaꞌeeh do pooj jé, Judah buuj nado né paawä, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do taky dahé däk Judah buuj rabahedꞌoo doo da."
6 Ti mꞌ rabasëm jawén paa bä, ramehũũm kän mä Jesus mejũũ do sa wë. Tii bä kä mꞌ, Jesus mejũũ do sa moo radatoonh sa nuu gó, raky nꞌaa etsẽẽ sa hyb nꞌaa. 7 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa kahꞌũũm. Nayyw hẽ Jerusarẽnh bä takahꞌũũm Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Hajõk Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do wób rahꞌyy kae kän Jesus hã. 8 Ti mꞌ, baad mä Pꞌop Hagä Do hejój awät Es-Tew häd näng do hꞌyyb gó. Baad mä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa edëng. Es-Tew pehuunh, meuj nꞌaa näng do heen nꞌaa tamoo wät hajõk do sa mahang."
9 Ti mꞌ Judah buuj wób, ta wób sa karom paah, radu doo Es-Tew raky gedak. Ti asooh tsyt hẽ sa tób Pꞌop Hagä Do panyyg ti rayd naherot do yt hã. Sa sii ti abong Sirené panang buuj wób, Aresãn-Dirija panang buuj wób, Siris häj nꞌaa buuj wób, Asija häj nꞌaa buuj wób."
10 Es-Tew mä raky hũũm paawä, dooh mꞌ rahaja bä. Es-Tew Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyy ganꞌyyh do hyb nꞌaa rawén nahajaa. 11 Ti mꞌ ramaherꞌoot ajyy wób sa hã, daap ramenyyh hyb nꞌaa Es-Tew ky nꞌaa. 12 Ti mꞌ Judah buuj, Judah buuj sa wahë nꞌaa, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ rakawajããn Es-Tew wë ta ti ajyy sa kyyh hyb nꞌaa. Ti mꞌ ramaso däk, ti mꞌ ramahũũm Sinedirijo ajyy nꞌaa sa wë, sa wahë nꞌaa wë."
13 Ti mꞌ ramejũũ ta wób, noo kanesa doo, daap ramenyyh hyb nꞌaa Es-Tew ky nꞌaa sa wahë nꞌaa hã. Ti mꞌ daap mehenꞌyyh do raky hadoo: 14 —Ãã maa napäh ta kyyh. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa Jesus Nasaréh buuj ahäj jëng da, tanooh. Ky nꞌaa jawꞌyyk do Mosees metëëk do Jesus ahỹỹd hõm da, tanooh —näk mä noo kanesa do sa kyyh. 15 Ti mꞌ sahõnh hẽ Sinedirijo ajyy nꞌaa, tꞌĩĩ hẽnh hatꞌoonh doo, baad mä raty padëëk Es-Tew wë. Ta mamets, ããs mamets hado däk mä sa hã. 1 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät do eaanh Es-Tew hã: 2 Ti mꞌ Es-Tew ky hadoo: 3 Hahỹỹ dꞌ paa mꞌ Pꞌop Hagä Do kyyh ta hã: “Maberéd däg mabawät do paah, a wakããn, a yb tób paah. Ahõm da hëëj sꞌee hẽnh, õm ỹ metëëh hẽnh”, Genesis 12.1 näng mä Pꞌop Hagä Do ta hã."
4 Ti mꞌ taberéd däk Kaw-Dew sa häj nꞌaa, Mesopotãm häd näng doo, ti mꞌ tabahõm Arãn panang häd näng doo hẽnh. Ta yb dajëp do jawén paa bä, Pꞌop Hagä Do manaa wawẽẽ hẽ ër babong do häj nꞌaa bä."
5 Dooh Pꞌop Hagä Do anꞌoos pé ta hã, hëëj uuh hadoo pé paawä, taky nꞌaa enooh né hẽ paawä hahỹ hëëj ta panaa panꞌaa sa häj nꞌaa panꞌaa, Abaraãm dajëp jawén paa bä. Tii dꞌ taky nꞌaa enooh ta hã, dooh nä né paawä Abaraãm tꞌaah nyy nä bä ti noo gó."
6 Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do kyyh ta hã: “Sa häj nꞌaa nadoo hẽnh da a panaa rababok da. Takꞌëp da ramejũũ sa hã 400 ta baab noo gó. Ta si nꞌaa hẽ da ramoo bok da tꞌĩĩ hẽnh. Rarahejãã da tꞌĩĩ hẽnh a panaa."
7 Ỹ abaanh da ta säm ta tii dꞌ moo hedꞌoo do sa hã. Ỹ rahejãã da. Ti jawén paa bä, tii bꞌ naa a panaa rababaaj nä bä wawẽẽ hẽ. Babä ỹ rahyb nꞌaa jewꞌyyk da”, Genesis 15.13-14 näng mä Pꞌop Hagä Do kyyh Abaraãm hã —näng mä Es-Tew kyyh. 8 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 9 Ti né hẽ Jakóh taah, ër wahë makũũh, rahyb nꞌaa jewës do sa hỹỹj Joséh. Ti hyb nꞌaa rabesëëm hõm Esit häj nꞌaa hẽnh, ta si nꞌaa hẽ tamoo wät hyb nꞌaa tꞌĩĩ hẽnh. Ti hadoo né hẽ, Pꞌop Hagä Do hagãã hadꞌyyt hẽ Joséh."
10 Joséh Pꞌop Hagä Do edꞌëëp sahõnh hẽ nesaa do mahä̃nh. Tahꞌyy ganꞌyyh. Baad Esit häj nꞌaa wahë nꞌaa, Paraóh ramaneëënh do gadoo, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Ti hyb nꞌaa Paraóh anꞌoo bä kä sahõnh hẽ Esit häj nꞌaa hagã nꞌaa, ta tób hagã nꞌaa na-ããj hẽ tabahadoo hyb nꞌaa."
11 Ta jawén ji hasaah do bawäd kän Esit häj nꞌaa bä, Kanaãh häj nꞌaa bä na-ããj hẽ. Sahõnh hẽ mꞌ rabahoop sah. Dooh mꞌ ër wahë makũ sa waa rawyyd bä."
12 Tii bä kä, Jakóh ky nꞌaa napäh bä joom sꞌëëb Esit bä hanäng doo, tamejũũ ër wahë makũ tꞌĩĩ hẽnh sa waa rabetsẽẽ hyb nꞌaa."
13 Ti mꞌ, ta jawén, pꞌaa hẽnh tꞌĩĩ hẽnh rabahõm bä kä sa waa hetsꞌẽẽ doo, Joséh baherꞌood kän sa hã sa hỹỹj né hẽ. Tii bä Paraóh na-ããj hẽ heen nꞌaa nyy däk Joséh wakããn hã, Joséh yb hã."
14 Tii bä kä mꞌ, Joséh mejũũ ramanaa ta yb, ta wakããn hadꞌyyt hẽ Esit hẽnh. 75 sahõnh hẽ hanꞌaa do paah."
15 Ti mꞌ Jakóh rakahỹỹd jꞌeenh Esit bä. Tꞌĩĩ hẽnh tadajëb kän. Tii bꞌ né paa mꞌ ër wahë makũ radejëb kän."
16 Sa kamag paa ramahũũm pꞌaa hẽnh Sikẽm panang hẽnh. Gabaho doo gó, Sikẽm bä Amoor taah sa hã Abaraãm etsꞌẽẽ hõm do paa radaboo jëng sa kamag nꞌaa —näng mä Es-Tew kyyh. 17 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 18 Ti mꞌ ta see pé noo gó Esit häj nꞌaa wahë nꞌaa see tadu doo tabagꞌããs doo. Dooh mꞌ ta ti ky nꞌaa napëë bä Joséh makũũh."
19 Ta ti sa wahë nꞌaa tawedii ër wahëh makũũh, tarejãã na-ããj hẽ. Tamejũũ sa taah papuuj henyys do raberéd is, radejëp hyb nꞌaa."
20 Ti noo gó mꞌ tabenäng Mosees häd näng doo. Anäm ti karapee. Ta yb, ta ỹỹn rawä wät, rejën sa tób bä tamawoob hẽ kamarab."
21 Ranahaja wäd bä rejën doo, raberéd tu ta hood gó jawii mahang. Tii bä kä, Paraóh toog rabawyyd kän, tawꞌëëh mäh, ta tꞌaah hadoo tanꞌoo bä."
22 Sahõnh hẽ Esit buuj rahajaa do rama metëëk ta hã. Takꞌëp tii bä kä tahyb nꞌaa jawyk taherꞌoot do hã, tamoo wät do hã."
23 40 ta baab Mosees bahado däk bä, takarẽn tabahegꞌããs ta wakããn, Isaraéw buuj."
24 Takajaa bä, tahapäh ta wakããn see Esit buuj see rejãã. Ti hyb nꞌaa ta säm baanh. Tanaboh jat Esit buuj."
25 Ta hꞌyyb gó Mosees edꞌoo, ta wakããn raheen nꞌaa enäh Pꞌop Hagä Do ti mejũũ tabedꞌëëp sa hã Esit buuj sa moo gó naa. Dooh rahꞌyy genä bä."
26 Jatꞌiip hadoo tabahapäh pawóp hẽ Isaraéw buuj kepꞌuuk doo. Mosees karẽn paawä dooh ti dꞌ radoo bä. “Wakããn haa”, näng, “bë wakããn hadꞌyyt hẽ. Hꞌëëd hyb nꞌaa bë kamajꞌĩĩ?”, näng."
27 Ta see rejãã do aũũj hõm mä Mosees, ti mꞌ taky hadoo ta hã: “Jaa gꞌeeh hanoo ãã wahë nꞌaa, baad hadoo do baad nadoo do rod nꞌaa mabahadoo hyb nꞌaa?"
28 Ỹ makarẽn manaboh jat Esit buuj tsém hẽ manaboh jat doo da?”, Esodo 2.14 näng mäh."
29 Ti mꞌ ajꞌyy kyyh Mosees maa napäh bä, kejën hõm Midijãn häj nꞌaa hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh tabagꞌëëd däg kän ta wakããn nadoo do sa mahang. Tꞌĩĩ hẽnh takatꞌëë däk. Pawóp hẽ ta taah. 30 Ti mꞌ Es-Tew ky hadoo ẽnh: 31 Bꞌaa kado né paawä, dooh mꞌ taooj jëë bä Mosees bahapäh bä, tahyb nꞌaa meuunh mäh. Tꞌĩĩ hẽnh tabahõm bä, pꞌeets hẽ tabahegꞌããs hyb nꞌaa, tamaa napäh mä Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do kyyh herꞌoot do ta hã:"
32 “Ỹ né hẽ Pꞌop Hagä Doo, a yb hꞌyy kahaꞌeeh doo. Ỹ né hẽ Pꞌop Hagä Doo, Abaraãm, Isak, Jakóh rahꞌyy kahaꞌeeh doo”, Esodo 3.6 näng mäh. Mosees kajajãn wät mä takꞌëp tabeỹỹm wät do hyb nꞌaa. Dooh tahegãã bä tꞌĩĩ hẽnh, eỹỹm wät do hyb nꞌaa mꞌ."
33 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do ky hadoo ta hã: “Makabo nä a tsyym suun, majó gëët do kꞌããts ma ỹ hadoo do hyb nꞌaa, tsyt hẽ takasëëw däk ti wë ỹỹ."
34 Ỹ hapäh né hẽ ny hadoo karapé haa rarejãã do Esit häj nꞌaa bä. Ỹ maa napäh sa kyyh rahꞌyy kameꞌoot doo. Ti hyb nꞌaa hỹ pong jé naa ỹ bahyng ỹ bedꞌëëp hyb nꞌaa Esit buuj sa moo gó naa. Ti hyb nꞌaa kä, Esit hẽnh õm ỹ mejũũ, karapé haa tꞌĩĩ hẽnh naa mabasog nyyh hyb nꞌaa”, Esodo 3.5, 7, 8, 10 näng mä Pꞌop Hagä Do kyyh Mosees hã, näng mä Es-Tew. 35 Ti mꞌ Es-Tew ky hadoo ẽnh: 36 Ti né hẽ Mosees ër wahë makũ manyyh do Esit häj nꞌaa bä naa. Tapahuunh paa mꞌ, hyb nꞌaa meuj nꞌaa näng do tametëëh Esit bä, akajar Hahiin Do häd näng doo bä, tabanawäng bä na-ããj hẽ 40 ta baab noo gó mꞌ."
37 Ti né hẽ ti Mosees hahỹỹ da Isaraéw buuj hã ky hadoo doo: “Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod ỹ hadoo do Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä bë mahang ganyyh da.” Dew-Teronom 18.15"
38 Ti né hẽ ti Mosees Isaraéw buuj sa mahang hawät do paa tabanawäng bä rakata padëëk noo gó, waëë Sinaih häd näng doo bä ããs herꞌoot do gadoo doo. Ti né hẽ ti ër wahë makũ sa mahang hawäd wät doo. Ti né hẽ gadoo do paa Pꞌop Hagä Do kyyh ji edëb hadꞌyyt hẽ hanoo doo, ër wahë makũ sa hã tama metëëk hyb nꞌaa."
39 Ti hadoo né paa mꞌ, dooh paa mꞌ ër wahë makũ raky dahé bä Mosees. Raty nꞌaa gesyyg wät mä Mosees. Rakarẽn mä rababaaj hõm pꞌaa hẽnh Esit hẽnh."
40 Ti mꞌ ta hỹỹj hã, Arãw häd näng do hã ramejũũ: “Mamoo wäd ër hꞌyy kahaꞌeeh do panꞌaa, ër pooj rababok hyb nꞌaa. Dooh ji hapëë bä hꞌëëd hado ta ti ajꞌyy Mosees hã, Esit häj nꞌaa bä naa ër manyyh doo”, Esodo 32.1 näk mä sa kyyh."
41 Ti noo gó mꞌ ramoo wäd kän kabariih, booj yb tꞌaah heen nꞌaa. Tii bä mꞌ sa masããh wób raneboh bëëh, raju toonh kabarii sa mo hajꞌaa rawehꞌëëh hyb nꞌaa."
42 Ti hyb nꞌaa mꞌ dawë hã Pꞌop Hagä Do wén kanä däk sa mahä̃nh. Tanoo mä wë hã habong do rahyb nꞌaa jewꞌyyk. Ti hadoo né hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyyh ta ky nꞌaa rod rerih do hã: “Isaraéw buuj, 43 Hã ỹ nado ti bë banoo. 44 Ti mꞌ Es-Tew ky hadoo ẽnh: 45 Josuwéh sa wahë nꞌaa tabahadoo noo gó, ër wahë makũ ramanaa sa sii ta ti tób hahỹ häj nꞌaa bä. Ti noo gó Josuwéh bado hõm ta wób sa häj nꞌaa, Pꞌop Hagä Do habëë nꞌyyh do sa häj nꞌaa. Tii bä kä, ta ti tób ër häj nꞌaa bä aso hadꞌyyt hẽ. Asooh nä paa mꞌ na-ããj hẽ Dawi ër wahë makũ sa wahë nꞌaa tabahadoo noo gó."
46 Baad Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa gadoo mä Dawi. Ti tetsẽẽ mä Pꞌop Hagä Do hã, tanoo hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do Jakóh panaa rahꞌyy kahaꞌeeh do tób nꞌaa pä sꞌëëb tatamaa sooh hyb nꞌaa."
47 Tii dꞌ Dawi karẽn né paawä, ta tꞌaah Saromãw häd näng do tii, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa tatamaa sooh doo."
48 Ta tób nꞌaa tamoo wäd né paawä, dooh Pꞌop Hagä Do Sahõnh Hẽ Sa Bahä̃nh Hadoo Do agëë bä tób ji tamaa sooh do yt hã. Tii dꞌ né hẽ ta ky nꞌaa rod see herꞌoot paa Pꞌop Hagä Do kyyh: 49 “Wë, ỹ bagꞌããs do tyng. 50 Ỹ né hẽ sahõnh hẽ mo hajꞌaa näng doo”, Isajas 66.1-2 näng mä Pꞌop Hagä Do kyyh, näng mä Es-Tew. 51 Ti mꞌ Es-Tew ky hado kän Sinedirijo ajyy nꞌaa sa hã: 52 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod pꞌooj ub habong do bë wahë makũ rarejãã. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod, Pꞌop Hagä Do karẽn doo da hawät do kajaa do ky nꞌaa herꞌoot doo, bë wahë makũ radejꞌëëp paah. Hỹỹ kä, Baad Hadꞌop Do kajaa bä kä, bë hꞌyy kawareem ta wë, bë dajëëb kän."
53 Ããs anꞌoo däg né paawä bë hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo, dooh bë ky dahé bä —näng mä Es-Tew kyyh Sinedirijo ajyy nꞌaa sa hã. 54 Ti mꞌ Es-Tew kyyh ramaa napäh bä mꞌ, takꞌëp mä rahꞌyy gaẽẽj bong. Kawajꞌããn bong mä ta wë."
55 Ti mꞌ Es-Tew Pꞌop Hagä Do Sahee baad tahꞌyyb mahũũm. Ti mꞌ wë hã tabahegꞌããs, ti mꞌ tabahapäh Pꞌop Hagä Do hejój, ta bag takꞌëp gabarëëh do hadoo doo. Tahapäh Jesus hagëët do Pꞌop Hagä Do hub hẽnh, takawehꞌëëh doo bä."
56 Ti mꞌ taky hadoo: 57 Ti mꞌ sa nabuuj ragetsëë padëëk sa moo me. Takꞌëp mä rageëënh. Ta wë mꞌ rawajꞌaa padëëk."
58 Ti mꞌ Es-Tew rabado nyyh panang bä naa. Ti mꞌ rabakut pä me, tadajëp hyb nꞌaa. Ti mꞌ Es-Tew ky nꞌaa daap menyyh do sa hatsë hebaan doo, sa hã padëëk doo, rakebo bëëh rabakut hyb nꞌaa pä Es-Tew hã. Ajꞌyy wanehëh nä doo, Saw-Ru häd näng doo, enäm ti nuuj jé sa saroor hebaan doo. 59 Ti mꞌ rabakut bä, Es-Tew ky nꞌaa etsẽẽ mäh. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh: 60 Ti mꞌ ta taron nu paa me tabahyy häng. Ti mꞌ takꞌëp mä taky hadoo: 1 Tawꞌããts mä Saw-Ru hã Es-Tew dajëp doo. 2 Ti mꞌ, Es-Tew radajꞌëëp jawén paa bä mꞌ, ta wób Pꞌop Hagä Do wehꞌëëh do rabahõm, radakä jëng hyb nꞌaa Es-Tew kamag nꞌaa. Takꞌëp mä rabaód bong ta hyb nꞌaa."
3 Saw-Ru kä, tarahejãã Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Sahõnh hẽ tabahegꞌããs tób yt hã, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tabesoos hyb nꞌaa. Tamejũũ mä radewëës Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, ajyy ỹỹj sii hẽ. 4 Ti mꞌ ketyn bok do rabaherꞌoot Jesus ky nꞌaa ramahõm me."
5 Ti mꞌ sa seeh, Pirip häd näng doo, bahõm kän panang hẽnh Samarija häd näng do häj nꞌaa bä. Tꞌĩĩ hẽnh tabaherꞌoot sa hã Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do ky nꞌaa."
6 Ti mꞌ panang buuj rabahapäh bä Pirip pehuunh doo, baad mä ramatakëë ta kyyh."
7 Pirip hebë karapꞌaar hꞌyyb nesaa do sa hꞌyyb gó hanäng doo. Rabenyyh bä sa hã hanäng doo, takꞌëp mä rageëënh. Hajõk kꞌyy gedóm doo, seä̃k do heso hõm."
8 Ti hyb nꞌaa takꞌëp panang buuj ratsebé. 9 Pirip kaja pooj jé sa mahang ti awät ajꞌyy Simaw häd näng doo, mehëm do paah. Hajõk mä tawahedꞌii Samarija buuj. Ta daaj hẽ, ta hã hẽ takasabꞌee, ta hã hẽ tahyb nꞌaa jawyk do hyb nꞌaa."
10 Sahõnh hẽ, hyb nꞌaa jewyk doo, hyb nꞌaa sekog is do na-ããj hẽ raky daheeh mä ta kyyh. Hahỹỹ dꞌ mä sa kyyh ta ky nꞌaa: 11 Bäp peej däg tamehëm doo me panang buuj Simaw wedii, rawén ky sũũt."
12 Pirip kajaa bä kä, taherꞌoot mä sa hã Pꞌop Hagä Do ji tabagꞌããs do ky nꞌaa hanäm doo, Jesus Kristo ky nꞌaa hanäm do na-ããj hẽ. Ti mꞌ raky daheeh bä Jesus ky nꞌaa, ranu gemuun hõm ajyy ỹỹj na-ããj hẽ."
13 Mehëm do paa na-ããj hẽ taky daheeh Jesus ky nꞌaa. Ti sii hẽ ranu gemuun wät. Ti mꞌ jé padꞌyyt hẽ tabawäd däg kän Pirip sii. Tameuunh takꞌëp Pirip pehuunh doo, hyb nꞌaa meuj nꞌaa näng do tahapäh do hyb nꞌaa. 14 Ti mꞌ Jesus mejũũ do Jerusarẽnh bä hajꞌeenh do raheen nꞌaa enäh bä mꞌ Samarija buuj raky daheeh do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa, ramejũũ mä Peed Jowãw daheeh, tꞌĩĩ hẽnh rabahegꞌããs hyb nꞌaa."
15 Rakaja hõm bä tꞌĩĩ hẽnh, raky nꞌaa etsẽẽ Samarija buuj Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh do sa hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do banoo hyb nꞌaa ta Sahee sa hꞌyyb gó."
16 Dooh nä Pꞌop Hagä Do Sahee sa hꞌyyb gó, ranu gemuun up Jesus, Hyb Nꞌaa Jawyk Do häd gó."
17 Ti mꞌ Peed Jowãw daheeh moo tooj wät mä sa nuu gó. Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do Sahee bajëë suun kän mä sa hꞌyyb tym gó. 18 Ti mꞌ Simaw mehëm do paa bahapäh bä Pꞌop Hagä Do Sahee sa hꞌyyb tym gó hajëng do ramoo toonh bä sa nuu gó, takarẽn paawä mꞌ tanoo sa hã dajẽẽr, tii dꞌ ranoo tabahajaa hyb nꞌaa."
19 Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh Peed sa hã: 20 Ti mꞌ Peed ky hadoo: 21 Baad nado a hꞌyyb tym Pꞌop Hagä Do matym gó. Ti hyb nꞌaa dooh ãã sii mamoo wäd bä —näng mäh."
22 —Meréd hõm ta ti nesaa doo, tii dꞌ mabahedꞌoo doo da. Maky nꞌaa etsꞌẽẽ Pꞌop Hagä Do hã. Tii bä da apäh õm tatꞌyyd mehĩĩn, tii bä da apäh nesaa do mahyb nꞌaa newëë do tado hõm."
23 Ỹ hapäh né hẽ a hꞌyyb gó hanäng doo. Õm hꞌyy gaẽẽnh mahꞌyy kajewꞌëës do hyb nꞌaa. Nesaa do õm tahꞌyyb mahũũm. 24 Ti mꞌ Simaw ky hadoo: 25 Ti mꞌ Jesus ky nꞌaa raherꞌoot jawén paa bä, Pꞌop Hagä Do kyyh rametëëk jawén paa bä, Peed Jowãw daheeh rababaaj hõm kän Jerusarẽnh hẽnh. Samarija buuj sa panang bä ramabaaj hõm me, ranu kejäk doo bä, raherꞌoot Jesus panyyg hanäm doo. 26 Ti mꞌ, ta jawén Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ããs see herꞌood kän mä Pirip hã. Ti mꞌ ããs ky hadoo: 27 Ti mꞌ Pirip bahõm kän. Ta tyw nꞌaa me takataa mä ajꞌyy hã, Etsijop häj nꞌaa buuj. Hyb nꞌaa jawyk ti ajꞌyy. Etsijop buuj sa wahë nꞌaa ỹỹnh, Kãn-Das häd näng do kaser nꞌaa. Sa wahë nꞌaa dajẽẽr hagã nꞌaa ti ajꞌyy. Jerusarẽnh hẽnh tahewäd nä, Pꞌop Hagä Do tahyb nꞌaa esee do hyb nꞌaa."
28 Tamabaaj nä me kä, ta hood gó kawaaro takyyk doo gó tabasooh bä, tanerꞌoot Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod Isajas häd näng do erih do paah."
29 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do Sahee berꞌoot Pirip hꞌyyb gó: 30 Ti mꞌ takata däk bä ta hã, tamaa napäh tanerꞌoot do Isajas erih do paah. Ti mꞌ tabeaanh ta hã: 31 Ti mꞌ ajꞌyy hadoo do ky hadoo Pirip hã: 32 Hahỹỹ dꞌ ti ajꞌyy nerꞌoot doo: “Bꞌéé radajꞌëëp do hadoo ta tii. 33 Rarejãã, rejꞌees ta ky nꞌaa. 34 Ti mꞌ ajꞌyy beaanh Pirip hã: 35 Ti mꞌ Pirip du doo taherꞌoot do tanerꞌoot do hã, Pꞌop Hagä Do kyyh see hã, sahõnh hẽ Jesus panyyg hanäm do ky nꞌaa."
36 Ti mꞌ ratabës bä naëng banäng bä ajꞌyy ky hadoo: 37 Ti mꞌ Pirip ky hadoo: 38 Ti mꞌ ajꞌyy mejũũ ta sii habok do rabaym hyb nꞌaa. Tii bä kä mꞌ, rabawëëj bëëj kän tame. Ti mꞌ Pirip nu gemuun wäd kän."
39 Ti mꞌ rabasꞌoob nꞌyyh bä tame naa Pirip Pꞌop Hagä Do Sahee mahũũm kän. Dooh ajꞌyy hapëë wäd bä. Ahõm kän mä tahahõm hẽnh. Tsebé mä tahõm bä."
40 Ti mꞌ Pirip ganä wät panang Asot häd näng doo bä. Ti mꞌ tabahõm kän Sesareja hẽnh. Tamahõm me mꞌ taherꞌoot Jesus panyyg hanäm do sahõnh hẽ panang bä. 1 Ti noo gó né hẽ Saw-Ru hꞌyy kaneréd tahehõ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, tadejꞌëëp hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät do hã"
2 tetsẽẽ rerih do raky nꞌaa jawꞌyyk doo, tabahõm hyb nꞌaa panang Damas-Ko häd näng doo hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh takarẽn paawä tametëëh kerih doo, tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, tamoo mesoo hyb nꞌaa paawä, tamanaa hyb nꞌaa paawä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Jerusarẽnh hẽnh. Takarẽn paawä tamanaa ajyy ỹỹj sii hẽ."
3 Ti mꞌ tabedaa däk bä Damas-Ko, tii bä gabarëëh do ta bag pꞌop naa gabarꞌëëng wät ta hahãd hã."
4 Tũũ mꞌ tabadëë jat tii bä. Ti mꞌ tamaa napäh kyyh ta hã herꞌoot doo: 5 —Jaa õm Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo? —näng mä Saw-Ru. 6 —Asꞌëëg gꞌëëd! Ahõm nä panang hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh rabaherꞌoot a hã nyy da mabadꞌoo do panꞌaa —näng mä Jesus kyyh. 7 Ta sii habok do ramaa napëë né paawä ta ti kyyh, dooh mꞌ rahapäh péh. Ti hyb nꞌaa rahꞌyyb panado bong."
8 Tii bä mꞌ Saw-Ru asꞌëëg gëët. Tahegãã paawä, dooh tahapëë wäd bä. Tawén nahapëë wät, Jesus bag gabarëëh do tahapäh do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa ramoo maso hõm tabawät hyb nꞌaa. Ti mꞌ ramahũũm kän Damas-Ko panang hẽnh."
9 Tꞌĩĩ hẽnh nawa wäd, neëg wäd, ty tamaa wäd, tamawoob hẽ mꞌ ta ä̃h. 10 Ti mꞌ, Damas-Ko bä ti awät mä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do seeh, Ananijas häd näng doo. Ti mꞌ Jesus kasee ta hã ta sꞌëëh hadoo doo gó. Ti mꞌ Jesus ky hadoo ta hã: 11 Ti mꞌ Jesus ky hadoo ta hã: 12 Ta sꞌëëh hadoo doo gó tahapäh ajꞌyy Ananijas häd näng do hajëë suun doo, ta nuu gó ta mooh tadasooh doo, pꞌaa hẽnh tabahapëë däk hyb nꞌaa —näng mä Jesus Ananijas hã. 13 Ti mꞌ Jesus kyyh tamaa napäh bä mꞌ, Ananijas ky hadoo: 14 —Wawẽẽ hẽ tabana hỹỹ kä. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa raky nꞌaa jawꞌyyk doo me tabana, tadewäts bëëh hyb nꞌaa a häd gó hꞌyy kaꞌeeh doo —näng mä Ananijas kyyh. 15 Ti mꞌ Jesus ky hadoo ta hã: 16 —Ỹ metëëh da ta hã takꞌëp tabahoop do panꞌaa hëp ỹ nꞌaa —näng mä Jesus. 17 Ti mꞌ Ananijas bahõm kän Saw-Ru yt gä doo hẽnh. Tabajëë suun jawén paa bä mꞌ, ta moo tadasooh Saw-Ru nuu gó. Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 18 Ti mꞌ nayyw hẽ mꞌ Saw-Ru matym gó naa kajäg bëëh tahꞌỹỹb päd hadoo. Ti mꞌ pꞌaa hẽnh tabahapëë däg kän. Ti mꞌ tabasꞌëëg gëët, ti mꞌ ranu gemuun wät."
19 Ti mꞌ tabawëh jawén paa bä mꞌ, hꞌyyb hejooj däg kän pꞌaa hẽnh. Ti mꞌ Damas-Ko panang bä tabaym dó Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang. 20 Ti mꞌ, nayyw hẽ Saw-Ru du doo taherꞌoot do tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã. Pꞌop Hagä Do Tꞌaah né hẽ Jesus, tamaherꞌoot mä katꞌaa do sa hã."
21 Sahõnh hẽ maa newꞌëë do rahyb nꞌaa meuunh mäh. Hahỹỹ dꞌ mä raky nꞌaa herꞌood bong: 22 Ky nꞌaa jawyk doo me Saw-Ru herꞌood magyys hẽ tii bä sa hã. Jesus né hẽ ti Pꞌop Hagä Do Ky Däng Doo, baad ub tametëëh sa hã. Ti hyb nꞌaa Judah buuj Damas-Ko bä hajꞌeenh do hꞌyyb manepëë bong ta kyyh hã. 23 Ti mꞌ, hajõõ ta ä̃ jawén paa bä Judah buuj rakanerꞌoot radajꞌëëp hyb nꞌaa Saw-Ru."
24 Ti hadoo né hẽ, Saw-Ru ky nꞌaa napäh rakanerꞌoot doo. Adëb bä, atsëm na-ããj hẽ ta majĩĩ ragada sa panang tyw nꞌaa noo bä, radajꞌëëp hyb nꞌaa paawä mꞌ."
25 Ti mꞌ Saw-Ru Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rabahꞌyyh ta hadë nꞌaa hã naa arook gó. Tii bä kä mꞌ tabahõm kän. 26 Takaja hõm bä Jerusarẽnh hẽnh, takarẽn paawä mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang tabawäd däk. Sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rajeỹỹm mä ta hã. Dooh raky dahé bä te hub tado bä Jesus hã Saw-Ru hꞌyy kaꞌeeh doo."
27 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do seeh, Béh-Nabéh häd näng doo, mahũũm mä Saw-Ru, tametëëh hyb nꞌaa Jesus mejũũ do sa hã. Béh-Nabéh herꞌoot sa hã Jesus kasee do Saw-Ru hã ta tyw nꞌaa me Damas-Ko hẽnh tahahõm noo gó ky nꞌaa, Saw-Ru hã Jesus herꞌoot do ky nꞌaa na-ããj hẽ. Béh-Nabéh herꞌoot na-ããj hẽ sa hã, nyy da hꞌyyb neỹỹm doo me Jesus ky nꞌaa Damas-Ko bä Saw-Ru herꞌood wät."
28 Ti mꞌ Saw-Ru bayyw kän Jerusarẽnh hẽnh. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang tabawäd däg kän. Neỹỹm doo me Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk do häd gó tabaherꞌoot Jesus ky nꞌaa."
29 Ti mꞌ tabaherꞌoot Judah buuj ta sꞌee hẽnh hena doo, Gereg kyyh herꞌoot do sa hã. Ky kedak sa sii. Ti mꞌ rakarẽn paawä mꞌ radajꞌëëp."
30 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do raky nꞌaa napäh bä radajꞌëëp rakarẽn doo, ramahũũm kän Saw-Ru panang Sesareja häd näng doo hẽnh. Tii bꞌ naa ramejũũ panang Tas häd näng doo hẽnh. 31 Ti mꞌ baad rababok Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, Judah häj nꞌaa bä, Garirej häj nꞌaa bä, Samarija häj nꞌaa bä habong doo. Dooh rarejã bä. Ti mꞌ baad rahꞌyy kae kän, dooh rahꞌyyb eỹỹm bä Pꞌop Hagä Do Sahee anꞌoo bä. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do kahꞌũũm Pꞌop Hagä Do Sahee anꞌoo bä. Pꞌop Hagä Do hã rawehꞌëëh baad rababok do hã. 32 Ti mꞌ sahõnh hẽ panang Peed begꞌããs, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tabahehëën hyb nꞌaa. Tamahõm me tabegꞌããs Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, panang Rida häd näng do bä habong doo."
33 Tꞌĩĩ hẽnh tamamuun ajꞌyy Enejas häd näng doo. Kꞌyy gadóm mä tii. 8 ta baab tabasooh ta tyng jó."
34 Ti mꞌ Peed ky hadoo ta hã: 35 Ti mꞌ Rida panang buuj, Sarõn panang buuj na-ããj hẽ, rabahapäh bä kä Enejas hasꞌoo däk doo, rahꞌyy kae kän Jesus hã. 36 Ti noo gó, panang Jopéh häd näng doo bä, ti awät ỹỹnh Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Ta häd mä Tabita. Gereg kyyh ramaneëënh mä Doh-Kas. Baad mä tamoo wät, tamasaa hadꞌyyt hẽ kasꞌuut doo."
37 Ti noo gó kä ta nahëë näng, ti tadajëp. Ti mꞌ rabahetsꞌyyt ta kamag nꞌaa paah, ti mꞌ ramasäg kän ta gawakõ pꞌop gadäk doo gó."
38 Ti mꞌ Rida panang bä Peed bawät Jopéh buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do raky nꞌaa napäh bä, ramejũũ pawóp hẽ ajyy Peed rabatsꞌyyt hyb nꞌaa. Jopéh nedaa bä ti Rida panang. Ti mꞌ rakajaa bä raky hadoo Peed hã: 39 Ti mꞌ Peed bahõm kän sa sii. Takajaa bä mꞌ ramasäg kän kamag hasooh hẽnh. Ti mꞌ ỹỹj patug tema bok do Peed hã ranu sabug däk. Rabaꞌoot bä mꞌ rametëëh ta hã tamo hajꞌaa paa sa saroor tahedëp noo gó."
40 Ti mꞌ Peed mejũũ mä rabanꞌyyh dó. Ta taron nu paa me mꞌ tabahyy häng, taky nꞌaa etsẽẽ mäh. Tahegꞌããs kamag wë, ti mꞌ taky hadoo: 41 Ti mꞌ Peed moo ejꞌooj sëëk. Ti mꞌ tanaëëj kän mä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, patug tema bok doo. Tametëëh sa hã tabedëb däk bä kä."
42 Jé padꞌyyt hẽ Jopéh panang bä raky nꞌaa napäh ta tii, ti hyb nꞌaa mꞌ hajõk rahꞌyy kae kän mä Jesus hã."
43 Ti mꞌ Peed bayyw gꞌëëd kän hajõng ta ä̃h ta ti panang bä, Simaw, sa masããh byyh sꞌëëb tahemꞌaa do tób bä. 1 Panang Sesareja häd näng doo bä mꞌ ti awät mä ajꞌyy Kóh-Nerijo häd näng doo. Isaraéw buuj nado mꞌ tii. Roma buuj warahén nꞌaa 100 hadoo do sa wahë nꞌaa. Itarija warahén nꞌaa tꞌĩĩ hẽnh katꞌaa do sa häd."
2 Pꞌop Hagä Do hã Kóh-Nerijo hꞌyy kaꞌeeh, Judah buuj rahꞌyy kaꞌeeh do hadoo. Sahõnh hẽ ta tób yt hajꞌeenh do rahꞌyy kaꞌeeh na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do hã. Kóh-Nerijo heno mä dajẽẽr kasꞌuut do Judah buuj sa mahang habong do sa hã. Pꞌop Hagä Do hã mꞌ taky nꞌaa hetsẽ."
3 Ti mꞌ, ta see pé noo gó mꞌ, tug bä mꞌ, ta sꞌëëh hadoo do tabahapäh. Ta sꞌëë gó baad mä tabahapäh Pꞌop Hagä Do ããs ta wë hana doo. Hahỹỹ dꞌ ããs kyyh ta hã: 4 Ti mꞌ ããs ky hadoo: 5 —Mamejõ a sii moo hebꞌooh do wób Jopéh hẽnh rabahõm hyb nꞌaa, ajꞌyy Simaw Peed häd näng do ramanaa hyb nꞌaa."
6 Simaw, sa masããh byy sꞌëëb tahemꞌaa do tób bä tabagä. Akajar nabyy me ta tób basooh —näng mä ããs kyyh ta hã. 7 Ti mꞌ ããs dawuh jawén paa bä kä mꞌ, Kóh-Nerijo naëënh pawóp hẽ ta sii moo hebꞌook doo, warahén see sii hẽ Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Ta karom see né hẽ mꞌ ti warahén."
8 Ti mꞌ taherꞌoot sa hã sahõnh hẽ tahapäh doo. Ti mꞌ tamejũũ Jopéh panang hẽnh rabahõm hyb nꞌaa. 9 Ti mꞌ jati péh, Kóh-Nerijo mejũũ do rabedaa däk bä Jopéh hẽnh, Peed basëëk tób jó, basatẽ doo bä, taky nꞌaa etsẽẽ hyb nꞌaa. Wasyk mäh."
10 Asa däk mäh. Takarẽn paawä mꞌ ta tä tabawëh. Ta tä ramoo boo nuuj jé mꞌ sꞌëëh hadoo tahapäh."
11 Ti mꞌ ta sꞌëëh hadoo doo gó mꞌ tahapäh wë noo kasꞌëës doo. Ti mꞌ hỹ pong jé naa ta hood pããn hadoo do bahyng tabagëët bä. Ta sasu hã ta hood pããn kamewyyt."
12 Ta gó tabanäng mä harꞌëëng, tababo nꞌaa, tawꞌëëd sii hẽ. Ta mahang ti anäng Judah buuj raky nꞌaa jawꞌyyk do hyb nꞌaa ranawëh doo."
13 Ti mꞌ tamaa napäh kyyh herꞌoot do ta hã: 14 —Dooh Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo. Dooh ỹ hewë bä nesaa doo, maganenꞌaak doo —näng mäh. 15 Ti mꞌ kyyh berꞌoot pꞌaa hẽnh: 16 Tamawoob nuu me mꞌ ta ti kyy berꞌoot ta hã. Ti mꞌ nayyw hẽ hỹ pong jé pããn hadoo do basëëk pꞌaa hẽnh."
17 Ti mꞌ Peed hyb nꞌaa newëë nyy dꞌ tahanäng pé ti ta sꞌëëh. Ti nuuj jé né hẽ mꞌ Kóh-Nerijo mejũũ do rakajaa Simaw häd näng do tób noo bä. Ramana me mꞌ rabeaanh Simaw tób."
18 Ti mꞌ rabeaaj kän Peed tagëë bä. 19 Ti mꞌ Peed hyb nꞌaa newëë nä bä ta sꞌëëh hadoo doo, Pꞌop Hagä Do Sahee ky hadoo ta hã ta hꞌyyb gó: 20 —Asꞌëëg gꞌëëd, ahyy sa wë. Ahõm né hẽ sa sii, ỹ né hẽ mejũũ a wë rabana hyb nꞌaa —näng mä Pꞌop Hagä Do Sahee. 21 Ti mꞌ Peed bahyy kän sa wë. Ti mꞌ taky hadoo sa hã: 22 Ti mꞌ ajyy raky hadoo: 23 Ti mꞌ Peed batsyyd kän tób hẽnh, tꞌĩĩ hẽnh rabawëh, rabaꞌỹỹh hyb nꞌaa. Ti mꞌ jati pé Peed bahõm kän sa sii. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób, Jopéh panang bä habong do rahada mäh. 24 Ti mꞌ jatꞌiip hadoo rakajaa Sesareja panang bä. Tꞌĩĩ hẽnh Kóh-Nerijo, ta wakããn, ta najiis tatsꞌyyt do ragada mäh."
25 Ti mꞌ Peed kajaa bä Kóh-Nerijo tób bä, Kóh-Nerijo ahyy häng tũũ ta taron nu paa me, Peed tawehꞌëëh hyb nꞌaa."
26 Ti mꞌ Peed mejũũ tabasꞌëëg gëët hyb nꞌaa, ti mꞌ taky hadoo ta hã: 27 Ti mꞌ Peed berꞌoot bä mꞌ ta sii, ajëë suun mä tób gó. Ti mꞌ hajõk do tꞌĩĩ hẽnh katꞌaa do tabahapäh."
28 Ti mꞌ taky hadoo sa hã: 29 —Ti hyb nꞌaa ỹ ranaëëj bä, ỹ gadoo ỹ ratsꞌyyt doo. Nayyw hẽ ỹ bana —näng mäh. —Maherꞌood hꞌëëd hyb nꞌaa ỹ maneëënh —näng mä Peed kyyh. 30 Ti mꞌ Kóh-Nerijo ky hadoo: 31 Ti taky hadoo hã ỹỹ: “Pꞌop Hagä Do maa napäh a kyyh ta hã maky nꞌaa hetsẽ doo. Tahapäh na-ããj hẽ kasꞌuut do sa matym nꞌaa sa hã maheno doo”, näng."
32 “Mamejõ a sii moo hebꞌooh do wób Jopéh hẽnh rabahõm hyb nꞌaa, ajꞌyy Simaw Peed häd näng do ramanaa hyb nꞌaa. Simaw, sa masããh byy sꞌëëb tahemꞌaa do tób bä tabagä. Akajar nabyy me ta tób basooh”, näng ããs kyyh hã ỹỹ."
33 Ti hyb nꞌaa nayyw hẽ ỹ mejũũ õm ranaëënh hyb nꞌaa. Baad tanyy né hẽ ti mabana —näng mäh. —Sahõnh hẽ ãã kata däk Pꞌop Hagä Do matym gó, ãã matakëë hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do mejũũ do maherꞌoot do ãã hã —näng mä Kóh-Nerijo kyyh. 34 (34-35) Ti mꞌ Peed du do kän taherꞌoot do sa hã:—Baad ỹ bahapäh hỹỹ kä, sahõnh hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ häj nꞌaa babuuj ta hã hꞌyy kaꞌeeh doo, baad hadoo do moo bꞌook do Pꞌop Hagä Do gadoo. Séd hã ji Pꞌop Hagä Do gadoo —näng mä Peed."
35 (-)"
36 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 37 Bë ky nꞌaa napäh né hẽ Jesus moo wäd wät do Judah häj nꞌaa bä, Jowãw nu gahemꞌuun do herꞌoot do jawén paa bä Garirej häj nꞌaa bä ji nu gemuun hõm do ky nꞌaa."
38 Pꞌop Hagä Do hejój, ta Sahee na-ããj hẽ Jesus Nasaréh buuj tahꞌyyb mahũũm, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Jé padꞌyyt hẽ baad hadoo do Jesus moo wäd wät. Taheso sahõnh hẽ Dijab Gereg kyy me ramaneëënh Nesaa Do Yb, Dijab. “Ji taky nꞌaa tapa hadꞌyyt doo”, tahanäng pé ti Dijab. rejãã doo. Sahõnh hẽ ta ti Jesus bahajaa, ta sii Pꞌop Hagä Do bawät do hyb nꞌaa. Bë ky nꞌaa napäh né hẽ ta tii."
39 Baad ãã bahapäh sahõnh hẽ Jesus moo wäd wät do Judah buuj sa häj nꞌaa bä, Jerusarẽnh panang bä na-ããj hẽ. Ti hyb nꞌaa ãã wén herꞌoot ãã hapäh doo. Ta jawén kä rabepëëm däk bꞌaa hã kajatsëk do hã, tadajëp hyb nꞌaa."
40 Tadajëp jawén paa bä, tamawoob däg ta ä̃h, taganä wät Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Ta jawén takasꞌee kän ãã hã Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä."
41 Dooh sahõnh hẽ Judah buuj sa hã takasꞌee bä. Jããm hẽ ãã hã takasee, ããh, Pꞌop Hagä Do asëëw bong doo, ta tꞌaah ky nꞌaa ãã baherꞌoot hyb nꞌaa. Ãã awëë bong, ãã eëg bong Jesus sii taganä wät do jawén paa bä —näng mä Peed. 42 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 43 Sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod raherꞌood wät paa ta ky nꞌaa. Hahỹỹ da raherꞌoot doo: Jé ta hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hꞌyyb tym gó hanäng do nesaa do Pꞌop Hagä Do awug hõm da, sa hyb nꞌaa Jesus dajëp do hyb nꞌaa. 44 Ti mꞌ Peed erꞌoot nä mꞌ, sahõnh hẽ ta kyyh maa newꞌëë do sa hꞌyyb tym gó Pꞌop Hagä Do Sahee bajëng."
45 Ti mꞌ Judah buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, Peed sii hanꞌaa doo, rameuuj bong mäh, Pꞌop Hagä Do Sahee Judah buuj nadoo do sa hꞌyyb gó tabajëng do hyb nꞌaa."
46 Ramaa napäh mä kyy wób me rerꞌoot doo, Pꞌop Hagä Do rajꞌaa etsë doo."
47 Ti mꞌ Peed ky hadoo: 48 Ti mꞌ Peed mejũũ ranu gemuun hyb nꞌaa Jesus Kristo häd gó. Ti mꞌ retsẽẽ sa sii Peed baym hyb nꞌaa dó. 1 Ti mꞌ, Jesus mejũũ doo, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Judah häj nꞌaa bä habok do na-ããj hẽ raky nꞌaa napäh Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ ragadoo do Pꞌop Hagä Do panyyg."
2 Ti mꞌ Peed kaja hõm bä kä Jerusarẽnh hẽnh, Judah buuj wób Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, masuuj noo byyh kehõk doo, ranabuuj gedoo mä Peed."
3 Hahỹỹ dꞌ mä sa kyyh ta hã: 4 Ti mꞌ baad Peed baherꞌoot sa hã sahõnh hẽ tahapäh do tahewäd nä hẽnh. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh: 5 —Panang Jopéh häd näng doo bä ỹ bagëë wät bä, ỹ ky nꞌaa etsẽẽ bä, sꞌëëh hadoo hã ỹỹ. Ỹ hapäh hỹ pong jé naa tabahyng, ỹ bagëët bä, ta hood pããn hadoo doo. Ta sasu hã pããn kamewyyt."
6 Baad ỹ bahegꞌããs hꞌëëd ta gó hanäng péh. Tii bä harꞌëëng, tababo nꞌaa, tawꞌëëd sii hẽ ỹ hapäh ta gó. Ta mahang ti anäng ër ky nꞌaa jawꞌyyk do hyb nꞌaa ër nawëh doo."
7 Ti ỹ maa napäh kyyh herꞌoot do hã ỹỹ: “Asꞌëëg gꞌëëd. Manaboh a tä”, näng mä hã ỹỹ."
8 Ti ỹ ky hadoo: “Dooh Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo. Dooh ỹ hewë bä nesaa doo, maganenꞌaak doo”, näng këh ỹỹ."
9 Tii bä hỹ pong jé naa kyyh herꞌoot pꞌaa hẽnh hã ỹỹ: “Mamaneëëj manä nesaa doo me, baad tabahado däk Pꞌop Hagä Do anoo doo”, näng mä ta kyyh."
10 Tamawoob nuu me ta ti kyyh berꞌoot hã ỹỹ. Ti mꞌ nayyw hẽ hỹ pong jé pããn hadoo do basëëk pꞌaa hẽnh."
11 Ti noo gó né hẽ tamawoob hẽ ajyy, Sesareja hẽnh naa ramejũũ doo, rakajaa ỹ bagä bä. Ỹ rahahëën rawén nꞌaa."
12 Tii bä Pꞌop Hagä Do Sahee ỹ tamejũũ sa sii né hẽ ỹ bahõm hyb nꞌaa. Ti ãã bahõm kän. Bꞌëëh hahỹ ji ma poo oow see pé ajyy ër hỹỹj hedoo doo, si ỹ rabahõm. Séd hã ãã bajëë pꞌëë ajꞌyy tób yt hã."
13 Ti ajꞌyy baherꞌoot ãã hã ta tób yt tahapäh do ããs, hahỹỹ da mꞌ ta sii herꞌoot doo: “Mamejõ Jopéh panang hẽnh Simaw Peed häd näng do ramanaa hyb nꞌaa."
14 Taherꞌoot da a hã nyy da bë Pꞌop Hagä Do bedꞌëëp nesaa do mahä̃nh, ta sii bë baboo hadꞌyyt hyb nꞌaa hỹ pong jé, õm, a tób yt hajꞌeenh doo”, näng ããs ta hã —näng mä Peed kyyh tamaherꞌoot do sa hã. 15 Ti mꞌ ahõm nä Peed kyyh: 16 Ti ỹ hyb nꞌaa esee Jesus herꞌoot do paah: “Jowãw nu gahemꞌuun do nu gemuun wät naëng me. Hỹỹ kä bë hã Pꞌop Hagä Do anoo da ta Sahee bë hꞌyyb tym gó.”"
17 Sa hã Pꞌop Hagä Do anꞌoo däk ta Sahee, ër hã tanꞌoo däk doo da, Jesus Kristo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã ãã hꞌyy kaꞌeeh noo gó. Ti hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do hã ỹ hajẽm gꞌeeh tamo hajꞌaa hadoo do hyb nꞌaa? —näng mä Peed sa hã. 18 Ti mꞌ ramaa napäh bä mꞌ Peed herꞌoot doo, dooh mꞌ ranabuuj gedo boo bä kä. Ti mꞌ radu doo Pꞌop Hagä Do rajꞌaa etsë. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh: 19 Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rarejãã doo, Es-Tew radajꞌëëp noo gó, raketyn bong. Sa wób Penisija häd näng do häj nꞌaa hẽnh rabahõm, ta wób tsyt dëëg hã Tsi-Peré häd näng doo hẽnh rabahõm, ta wób panang Ãn-Tijoka häd näng doo hẽnh rabahõm. Tꞌĩĩ hẽnh jããm hẽ Judah buuj hã ramaherꞌoot Jesus ky nꞌaa."
20 Ti hadoo né hẽ, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób, Tsi-Peré, Sirené häd enäh doo bä naa, ahꞌũũm Ãn-Tijoka hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh rabaherꞌoot Jesus, Hyb Nꞌaa Jawyk Do ky nꞌaa Judah buuj nadoo do sa hã kä."
21 Pꞌop Hagä Do hejój sa hã tabawät, ti hyb nꞌaa hajõk raky dahé däk panyyg hanäm doo. Jesus hã rahꞌyy kae padäg kän. 22 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Jerusarẽnh bä habong do raky nꞌaa napäh bä ta tii, ramejũũ Béh-Nabéh, Ãn-Tijoka hẽnh tabahegꞌããs hyb nꞌaa."
23 Ti mꞌ, tꞌĩĩ hẽnh Béh-Nabéh kajaa bä, tahapäh Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa edëë bong hanäm doo me Judah buuj nadoo doo. Ti hyb nꞌaa tatsebee wät. Ti mꞌ baad tabaherꞌoot sa hã, tꞌõp madäk doo me rahyb nꞌaa hũũm hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa Jesus."
24 Ky enyym mä ti Béh-Nabéh. Baad mä Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm, baad tahꞌyy kaꞌeeh Jesus hã. Hajõk tꞌĩĩ hẽnh rahꞌyy kae kän Jesus hã. 25 Ti mꞌ Béh-Nabéh bahõm kän Tas hẽnh, Saw-Ru hesoos doo."
26 Tabawꞌyyt bä mꞌ tamana kän Ãn-Tijoka panang hẽnh. Ti mꞌ sét ta baab rababoo kän ta tii bä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang. Hajõk do sa hã rama metëëk Jesus ky nꞌaa. Ãn-Tijoka bä né kä pooj jé radu doo ramaneëënh do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, Kristo karapee. 27 Ti noo gó Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rabana Ãn-Tijoka hẽnh, Jerusarẽnh hẽnh naa."
28 Sa seeh, Agab häd näng doo, asꞌëëg gëët, Pꞌop Hagä Do Sahee kyy gó taherꞌoot sa hã, ana ji hasaah do panꞌaa sahõnh hẽ hëëj Roma buuj rabagꞌããs doo bä. Te hub né hẽ, Roma buuj sa wahë nꞌaa Karaw-Dijo häd näng do bagꞌããs noo gó rabasꞌaah né hẽ."
29 Tii kä mꞌ, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Ãn-Tijoka bä habok do ramasaa kän Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, Judah häj nꞌaa bä habong doo. Sahõnh hẽ ranoo rahajaa do pénh."
30 Ti mꞌ ramejũũ Béh-Nabéh Saw-Ru daheeh ramahũũm ramasa doo, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Judah häj nꞌaa bä habong do sa wahë nꞌaa wë. 1 Ti mꞌ, ti noo gó Judah buuj sa wahë nꞌaa Eróts häd näng do du doo tarejãã do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób."
2 Tamejũũ mä radajꞌëëp Tsijaag sẽn-jeer me. Jowãw hỹỹj mä ti Tsijaag."
3 Ti mꞌ Eróts bahapäh bä kä ti Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do ragenꞌaak Tsijaag tadajꞌëëp doo, tamejũũ na-ããj hẽ ramaso däk Peed. Pãw makuj temah do rabawa do ratabꞌëës noo gó mꞌ tii."
4 Ti mꞌ ramaso däk jawén paa bä tamejũũ radawäts gëët. Ti mꞌ tamejũũ 16 warahén, ji meheet pé kenꞌyyh raketyn hõm, rabahagꞌããs hyb nꞌaa Peed. Takarẽn né paawä Pas-kowa ratabꞌëës jawén paa bä tamejũũ Peed ramanaa, hajõk do sa matym gó ta hã taky nꞌaa etyy hyb nꞌaa."
5 Ti mꞌ ragadahewꞌëës doo gó Peed agꞌëëd nuuj jé, takꞌëp né hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Pꞌop Hagä Do hã raky nꞌaa etsẽẽ ta hyb nꞌaa. 6 Ti mꞌ atsëm, Eróts ky däng do pooj jé, hajõk do sa matym gó Peed taky nꞌaa etyy do paawä, Peed aỹỹh mä warahén sa hõõ gó. Hub hẽnh warahén seeh, sꞌỹỹ hẽnh ta seeh. Pawóp hẽ haak sapuuw hadoo doo me Peed ramoo mawꞌyyd däk. Warahén sa hã tatyd padëëk. Warahén wób ragadahewꞌëës do noo bä rababꞌëëh rabahagꞌããs hyb nꞌaa."
7 Ti mꞌ, nayyw hẽ mꞌ Pꞌop Hagä Do ããs kasꞌee wät. Ragadahewꞌëës doo gó mꞌ ta bag ganyyh. Ti mꞌ ããs mebë Peed karapa hã, taty gawëëj däk hyb nꞌaa. Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 8 Ti mꞌ ããs ky hadoo ta hã: 9 Ta jawén Peed banä kän ragadahewꞌëës doo gó naa. Dooh tahꞌyy ganyy bä te hub tado bä né hẽ ããs moo wät doo. Ta sꞌëëh hadoo tahapäh tedꞌoo."
10 Ratabꞌëës pooj jé habꞌëëh do warahén. Ta jawén habꞌëëh do ratabꞌëës né hẽ mꞌ tii dꞌ ẽnh. Ti mꞌ rakajaa bä ta noo sapaar sꞌëëb ty katsë doo, panang hẽnh ji bahõm bä kä, ta daaj hẽ tanoo kasëëts hõm. Ti mꞌ ratabëëj nä kän mäh. Dawëë péj rababoo däk bä kä mꞌ, ããs badoo wäd kän, ta pooj jé hawät doo. 11 Ti mꞌ Peed hꞌyy kadawꞌuuh. Ta hꞌyyb gó mꞌ taky hadoo: 12 Ti mꞌ Peed hꞌyy kadawꞌuuh bä mꞌ, tabahõm Marija häd näng do tób hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh hajõk kata bꞌëëh raky nꞌaa etsẽẽ hyb nꞌaa. Marija häd näng doo, Jowãw Maah-Ko häd näng do ỹỹn."
13 Ti mꞌ sa tób nooh, ta tyw nꞌaa tabës bä nasooh doo me Peed naëënh. Tanoo edas mäh. Ti mꞌ maruus, sa karom Rode häd näng do banyyh tabahegꞌããs hyb nꞌaa."
14 Tamaa napäh bä Peed noo gedꞌop, tsebee wät do hyb nꞌaa pꞌaa hẽnh tamatëh hõm tapanäk hyb nꞌaa ta wób sa hã Peed ti agëët tób noo bä. Hꞌyyb manepëë wät do hyb nꞌaa, dooh mꞌ tanoo gasëëts wäd tób nooh."
15 Ti mꞌ ta wób raky hadoo maruus hã: 16 Ti nuuj jé mꞌ Peed naëënh nä tób noo bä. Ti mꞌ ranoo gasëëts kän, ti mꞌ Peed rahapäh, ti mꞌ hꞌyy gabedo bong mäh."
17 Ta moo me mꞌ Peed meduuk, bag hẽnh rababꞌëëh hyb nꞌaa. Ti mꞌ taherꞌoot sa hã ny hadoo Pꞌop Hagä Do manyyh ragadahewꞌëës doo gó naa. Ti mꞌ taky hadoo: 18 Ti mꞌ tabawag hõm bä kä, takꞌëp warahén rahꞌyyb manepëë bong, hꞌyyb eꞌỹỹm bꞌëëh mä Peed badoo wät do hyb nꞌaa mꞌ."
19 Ti mꞌ Eróts mejũũ rabesoos hyb nꞌaa. Dooh mꞌ rawyyd bä. Ti mꞌ hajõng Eróts eaanh warahén sa hã, ti mꞌ tamejũũ radejꞌëëp sahõnh hẽ warahén hagꞌããs do paah. Hajõng Eróts wén eaanh sa hã, tahapäh hyb nꞌaa ranoo kanesa bä. Peed ramasa ragadahewꞌëës doo gó tabanyyh tedꞌoo apäh. Ti noo gó radejꞌëëp né hẽ ragadahewꞌëës doo gó hagëët do hagã nꞌaa, ta see kejën nä bä sa mahä̃nh. Ti mꞌ ti jawén paa bä Eróts beréd däk dó Judah häj nꞌaa. Sesareja panang hẽnh tabegꞌããs dó. 20 Eróts paa kamajẽ wät Tiir panang, Sidõn panang babuj nꞌaa sa hã. Ti mꞌ Tiir panang, Sidõn panang babuj nꞌaa, baad ub rakanerꞌoot rabaherꞌoot hyb nꞌaa Eróts sii, Eróts kamanajẽ wät hyb nꞌaa sa hã. Tii dꞌ rawén dꞌoo sa waa hyb nꞌaa, Eróts häj nꞌaa bä retsẽẽ do hyb nꞌaa. Ti mꞌ pooj jé rakanerꞌoot Baras häd näng do sii, Eróts hã tabetsẽẽ hyb nꞌaa tanꞌoo bä ta sii raberꞌoot hyb nꞌaa. Eróts karom, ta masa nꞌaa Eróts wehꞌëëh do ti Baras."
21 Ti mꞌ Eróts ky däng sa hã, ta sii raberꞌoot hyb nꞌaa. Ti mꞌ ti noo gó tadadäk sa wahë nꞌaa saroor nꞌaa, ti mꞌ tabaherꞌoot hajõk do sa hã."
22 Ti mꞌ maa newꞌëë do takꞌëp mä sa kyyh: 23 Ti mꞌ Eróts gadoo sa kyyh, “Pꞌop Hagä Do õm”, hanäk doo. Tsebee wät ti hyb nꞌaa. Dooh tawehëë bä Pꞌop Hagä Doo. Ti hyb nꞌaa ti noo gó né hẽ kä, nayyw hẽ, Pꞌop Hagä Do ããs anꞌoo bä ta nahëë nyy kän. Tii bä mꞌ, tadajëb kän asꞌood no hajꞌaa. 24 Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ahõm tii bä. Jé padꞌyyt hẽ tii bä rabaherꞌoot. 25 Ti mꞌ Béh-Nabéh Saw-Ru daheeh rabahaëëj däk jawén paa bä dajẽẽr Ãn-Tijoka buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do mejũũ doo, rababaaj nä kä Ãn-Tijoka hẽnh. Sa sii ramahũũm kän Jowãw Maah-Ko häd näng doo. 1 Ti mꞌ Ãn-Tijoka bä, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang ti anäng Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod, Pꞌop Hagä Do kyyh ma metëëk doo. Hahỹỹ da mꞌ sa häd: Béh-Nabéh, Simijãw “byyh hasus doo” ramaneëënh doo, Rusijo (panang Sirené häd näng doo hẽnh naa), Manaẽn (Eróts Garirej häj nꞌaa wahë nꞌaa daheeh hawäng do paah), Saw-Ru kä."
2 Ti mꞌ ta see pé noo gó, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do rahyb nꞌaa jewꞌyyk bä, ranoo kanawa doo me Jesus rahyb nꞌaa esee bä, Pꞌop Hagä Do Sahee ky hadoo sa hꞌyyb gó: 3 Ti mꞌ raky nꞌaa etsẽẽ jawén paa bä, ratayy do ji noo kanawa doo me Jesus ji hyb nꞌaa esee hyb nꞌaa jawén paa bä, sa moo radatooj kän Béh-Nabéh Saw-Ru Saw-Ru häd see Paw-Ro. sa nuu gó. Sa moo radatooj bong, Pꞌop Hagä Do Sahee hejój sa sii tabawät hyb nꞌaa. Ti mꞌ raky nꞌaa edëë wät rabahõm hyb nꞌaa kä. 4 Ti mꞌ Béh-Nabéh Saw-Ru daheeh rabahõm kän Pꞌop Hagä Do Sahee mejũũ doo da. Ti mꞌ panang Serew-Sija häd näng doo hẽnh rabawꞌëënh. Tii bꞌ naa ragatsëg tꞌoonh marakate gó rabatsëg hõm hyb nꞌaa tsyt dëëg hã Tsi-Peré häd näng doo hẽnh."
5 Rakaja hõm bä panang Saramin häd näng doo bä, raherꞌoot mä Pꞌop Hagä Do panyyg tób Pꞌop Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot do yt hã. Jowãw Maah-Ko sa sii mꞌ tabawät, tamasa hyb nꞌaa sa hã. 6 Ti mꞌ tsyt dëëg ratabëëj däk, Pap panang bä rakajaa. Tꞌĩĩ hẽnh ramamuun mä sëëw oow, Judah buuj seeh. Bar-Jesus mä ta häd. Gereg sa kyy me Erimas ramaneëënh. Pꞌop Hagä Do panyyg rod mä tanooh. Noo kanesa do tii."
7 Sesijo Paw-Ro, tsyt dëëg hã buuj sa wahë nꞌaa sii tamoo wät. Hꞌyy ganäng mä ti sa wahë nꞌaa Sesijo Paw-Ro häd näng doo. Ti mꞌ tamejũũ ta wë ranaëënh hyb nꞌaa Béh-Nabéh Saw-Ru daheeh, ta hã rabaherꞌoot hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do kyyh."
8 Ti mꞌ ta ti ajꞌyy sëëw oow, Erimas häd näng doo, dooh tagenaag bä raherꞌoot doo. Takarẽn paawä dooh sa wahë nꞌaa hꞌyy kae bä Jesus hã."
9 Ti mꞌ baad mä Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm Saw-Ru, Paw-Ro ramaneëënh doo. Ti mꞌ baad Paw-Ro bahegꞌããs sëëw oow wë."
10 Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 11 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh ta hã: 12 Ti mꞌ sa wahë nꞌaa bahapäh bä ajꞌyy ty tamaa wät doo, Jesus hã tahꞌyy kae däg kän. Tameuuj wät mä Jesus ky nꞌaa hã. 13 Ti mꞌ Pap bä naa Paw-Ro rabatsëg hõm tamyyj däk hã, Peh-Ke häd näng doo hẽnh, Pam-Pirija häj nꞌaa bä. Ti mꞌ panang Peh-Ke häd näng doo bä rakajaa bä, Jowãw Maah-Ko eréd bong mä Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh, Jerusarẽnh hẽnh tababaaj hõm hyb nꞌaa."
14 Peh-Ke bä naa Paw-Ro rabahõm panang Ãn-Tijoka sꞌee hẽnh, Pisidija häj nꞌaa bä. Ti mꞌ Saab hã, Judah buuj rakamehehãk do hã, rabahõm tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot doo hẽnh. Ta yt hã mꞌ rabatꞌoonh."
15 Ti mꞌ tób yt hã katꞌaa do see tanerꞌoot mä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk do kerih do bód, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerih do bód na-ããj hẽ. Tanerꞌood wät do jawén paa bä, tób sa wahë nꞌaa rabatsꞌyyt Paw-Ro raherꞌoot hyb nꞌaa rakarẽn bä. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh: 16 Ti mꞌ Paw-Ro basꞌëëg gëët. Ta moo me mꞌ tameduuk, bag hẽnh rababꞌëëh hyb nꞌaa. Ti mꞌ taky hadoo: 17 —Pꞌop Hagä Do Isaraéw buuj rahꞌyy kahaꞌeeh do tasëëw hõm paa ër wahë makũũh. Takꞌëp rakaood bong Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä Esit bä, sa wakããn nadoo do sa mahang rababong noo gó. Ti mꞌ tꞌĩĩ hẽnh häj nꞌaa bä naa ta hejój me ër wahë makũ tamanꞌyyh."
18 40 mꞌ ta baab rababong tabanawäng bä, Pꞌop Hagä Do baad tahegꞌããs sa hã."
19 Hëëj Kanaãh häd näng doo bä 7 tꞌĩĩ hẽnh habong do paa sa wahë nꞌaa sa karapee sii hẽ ër wahë makũ nu gadꞌeet, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä. Ër wahë makũũ hã tanꞌoo däk sa häj nꞌaa paah."
20 450 ta baab tabado däk bä kä ër wahë makũ tasëëw hõm do jawén paa bä tii. 21 Ti mꞌ ër wahë makũ rabetsẽẽ, Pꞌop Hagä Do anoo hyb nꞌaa sa wahë nꞌaa panꞌaa. Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do banoo né hẽ Sauh häd näng doo, Kis häd näng do tꞌaah, sa wahë nꞌaa tabahadoo hyb nꞌaa. Bẽn-Jamih häd näng do panaa ti Sauh. 40 ta baab Sauh bagꞌããs."
22 Ta jawén tado hõm Sauh, Dawi ta jawén buuj Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, sa wahë nꞌaa tabahadoo hyb nꞌaa. Hahỹỹ da mꞌ Pꞌop Hagä Do kyyh Dawi ky nꞌaa: “Ỹ karẽn doo da Dawi bawät ỹ hapäh. Tamoo wät da sahõnh hẽ ỹ karẽn doo”, näng mä Pꞌop Hagä Do kyyh Dawi ky nꞌaa hã —näng mä Paw-Ro kyyh. 23 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 24 Jesus du doo do pooj jé Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa taherꞌoot doo, Jowãw nu gahemꞌuun do häd näng do herꞌoot sahõnh hẽ Isaraéw buuj sa hã, raberéd hõm hyb nꞌaa ta ti nesaa doo. Tanu gemuun hõm nesaa do raberéd hõm do heen nꞌaa."
25 Sahõnh hẽ ta hã Pꞌop Hagä Do mejũũ do tametëëk do panꞌaa tabahajaa bä, Jowãw nu gahemꞌuun do ky hadoo: “Jaa ỹ bë hã?”, näng mäh. “Dooh bë hyb nꞌaa newëë do tado bä ỹỹh. Dooh Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do tado bä ỹỹh. Ti awät da jawén ỹỹ. Ỹ hyb nꞌaa sakog its ta hã. Ti hyb nꞌaa, dooh ỹ haja bä ta tsyym suun ỹ kabo nä bä”, näng mä Jowãw nu gahemꞌuun do kyyh —näng mä Paw-Ro sa hã. 26 Ti mꞌ ahõm nä Paw-Ro kyyh: 27 Jerusarẽnh panang buuj, sa wahë nꞌaa na-ããj hẽ, dooh rahꞌyy ganyy bä jaa ti Jesus. Dajëb hã Jesus raky nꞌaa ety däk. Tii da takajaa Saab hã hadꞌyyt hẽ tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod sa kyy kerih do ranerꞌoot doo. Raneherod né paawä Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerii bong do paah, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ji hꞌyyb tym dëëb ky nꞌaa, nyy da rarahejãã, nyy da radajꞌëëp, dooh rahꞌyy genä bä. Jesus radajꞌëëp noo gó kaja däk Pꞌop Hagä Do maherꞌoot do paah."
28 Dooh rawyyd bä né paawä dajëb hã Jesus raky nꞌaa etyy hyb nꞌaa, retsẽẽ Pirato hã tamejũũ radajꞌëëp hyb nꞌaa."
29 Sahõnh hẽ ta ky nꞌaa kerih do paa Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã ta hã rabadꞌoo do jawén paa bä, rabado hyy kän Jesus hub bꞌaa hã naa. Ti mꞌ radasuun jëng pä gabaho doo gó."
30 Ti mꞌ taganä wäd kän pꞌaa hẽnh, Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä."
31 Tadajëb pooj jé, hajõk ta sii hahꞌũũm Garirej häj nꞌaa bä naa Jerusarẽnh hẽnh. Sa hã né hẽ Jesus kasꞌee wät hajõng ta ä̃h, taganä wät do jawén paa bä. Ti né hẽ rahapäh doo, hỹỹ kä raherꞌoot Jesus ky nꞌaa Isaraéw buuj sa hã —näng mä Paw-Ro kyyh. 32 (32-33) Hahỹ panyyg hanäm do ãã herꞌoot bë hã. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ër wahë makũũ hã, ti né hẽ hỹỹ kä tanꞌoo däk ër sa panaa paa hã. Ti dꞌ né hẽ tabadꞌoo Jesus ganä wät tanꞌoo bä kä. Hahỹ hadoo ta ky nꞌaa kerih do Saaw-Mo 2 hã: “Tah ỹ õm. A yb ỹ hado däk naga hẽ.” Saaw-Mo 2.7"
33 (-)"
34 Ta pooj jé Pꞌop Hagä Do herꞌood däk ta tꞌaah ganä wät do ky nꞌaa, ta kamag karejã mahä̃nh. Hahỹỹ da takerii däk ta ti ky nꞌaa: “Õm ỹ ky nꞌaa edëng, baad hadꞌop doo me, 35 Hahỹỹ da na-ããj hẽ takerii däk Pꞌop Hagä Do kyyh see hã: “Dooh manꞌoo bä a karom, 36 Dooh Dawi ta daaj hẽ ta ky nꞌaa tado bä ti taherꞌoot doo. Pꞌop Hagä Do karẽn doo da né hẽ sahõnh hẽ Dawi moo wät tahawät noo gó. Ta jawén tadajëb kän. Ta wahë makũ rahabong hẽnh tabasꞌëëg kän. Karejã däk ta kamag nꞌaa."
37 Tii dꞌ nado dejëp do mahang ganä wät Pꞌop Hagä Do anoo do hã. Dooh ta ti ta kamag nꞌaa karejã bä. 38 —Ti hyb nꞌaa wakãn haa, —näng mäh —baad ỹ karẽn bë heen nꞌaa nyy däk hahỹ ỹ herꞌoot do bë hã: Jesus dajëp do hyb nꞌaa, taganä wät do hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do awug hõm da sahõnh hẽ nesaa do ji hꞌyyb tym gó hanäng doo."
39 Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo, dooh tahaja bä baad ji hado däg bä tanꞌoo bä Pꞌop Hagä Do matym gó. Jé hꞌyy kaꞌeeh do Jesus hã, baad tabahado däk hỹỹ kä Pꞌop Hagä Do matym gó —näng mäh."
40 —Baad bë hyb nꞌaa matakä bë hã takanajaa hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod raherꞌoot do paah. Hahỹỹ dꞌ paa raherꞌoot Pꞌop Hagä Do kyyh: 41 “Bë maa newë këh ỹ ty nꞌaa gesꞌyyk doo. 42 Ti mꞌ Paw-Ro bahajaa bä taherꞌoot doo, anä kän mä Béh-Nabéh daheeh. Rabanꞌyyh bä mꞌ tób gó naa, tꞌĩĩ hẽnh hatꞌoonh do rabatsyyd kän, Saab see hã pꞌaa hẽnh rabaherꞌoot hyb nꞌaa ta ti panyyg."
43 Tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do wahë nꞌaa katꞌaa do hã rakedëë hõm jawén paa bä, sahõnh hẽ rabanꞌyyh do jawén paa bä, hajõk Judah buuj, Judah buuj nadoo do Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa jewꞌyyk do na-ããj hẽ, rahadaa hõm Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh. Ti mꞌ Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh raky nꞌaa jebaanh sa sii hahꞌũũm do sa hã, rahyb nꞌaa nerét hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do ky enyym do ky nꞌaa ramaa napëë wät doo. 44 Ti mꞌ Saab see hã kä, hajõk panang buuj katꞌaa, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa maa newꞌëë doo."
45 Ti mꞌ Judah buuj rabahapäh bä mꞌ hajõk do katꞌaa doo, hꞌyy kajewëëts bong Paw-Ro sa hã. Ti mꞌ raky hadoo: 46 Ti mꞌ hꞌyyb neỹỹm doo me Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh raky gadoo: 47 —Tii dꞌ né hẽ ãã Pꞌop Hagä Do mejũũ kerih do hã: “Ỹ anꞌoo bä õm sahõnh hẽ Judah buuj nadoo do sa hꞌyy ganä nꞌaa mabahadoo hyb nꞌaa. 48 Ti mꞌ Judah buuj nadoo do ramaa napäh bä ta tii, ratsebee bong. 49 Ti mꞌ raherꞌood kän Jesus ky nꞌaa panang bä, panang nedaa bä hajꞌeenh do sa hã na-ããj hẽ."
50 Ti mꞌ Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do rabahõm kän ỹỹj ky nꞌaa etsëëh doo, Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa esee do wë, panang bä ky nꞌaa etsëëh do ajyy nꞌaa sa wë na-ããj hẽ. Raherꞌood hadꞌyyt hẽ sa hã rahꞌyy kawereem hyb nꞌaa Paw-Ro Béh-Nabéh sa wë, rabahꞌeed hꞌũũm hyb nꞌaa ta sꞌee hẽnh. Ti mꞌ tii dꞌ né hẽ rabadꞌoo. Rahꞌeed nꞌyyh sa panang bä naa."
51 Ti mꞌ Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh ratapyng hõm kꞌããts sa tsyym suun hã padëëk doo. Tii dꞌ rawén dꞌoo baad nado ta wób sa mo hajꞌaa sa hã, rahanäng péh. Ti mꞌ rabahõm kän panang Ikonijo häd näng doo hẽnh."
52 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ratsebee bong. Baad mä Pꞌop Hagä Do Sahee hꞌyyb mahũũm kän. 1 Ti mꞌ Paw-Ro Béh-Nabéh rakajaa bä panang Ikonijo häd näng doo bä, rabahõm tób Pꞌop Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot do yt hã, rabahedꞌoo doo da. Baad rabaherꞌoot tꞌĩĩ hẽnh Jesus ky nꞌaa. Ti hyb nꞌaa hajõk Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ, raky daheeh Jesus ky nꞌaa."
2 Ti mꞌ Judah buuj Jesus ky nꞌaa ganadoo doo, rahꞌyyb metsëëh Judah buuj nadoo doo, rahꞌyy kawereem hyb nꞌaa Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wë."
3 Ti hyb nꞌaa Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rabaym ta tii bä hajõng ta ä̃h. Hꞌyyb neỹỹm doo me rabaherꞌoot Jesus ky nꞌaa. Ti mꞌ Jesus anoo sa hã rabahajaa hyb nꞌaa rapehuunh doo, ji hyb nꞌaa meuunh doo, sahõnh hẽ rabahapäh hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do kyy gó né hẽ ti Pꞌop Hagä Do ky enyym do ky nꞌaa raherꞌoot doo."
4 Ti mꞌ panang buuj wób raky daheeh Paw-Ro raherꞌoot doo, ta wób raky daheeh Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh doo."
5 Ti mꞌ Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh doo, Judah buuj nadoo doo, sa wahë nꞌaa sii hẽ rakanerꞌoot Paw-Ro Béh-Nabéh rarejãã hyb nꞌaa, pä me rabakut hyb nꞌaa."
6 Ti mꞌ Paw-Ro raky nꞌaa napäh bä mꞌ tii, rakejën hõm hëëj bód Rikonikas häd näng doo hẽnh, panang Ris, Derebé häd enäh doo hẽnh, ta tii bä häj nꞌaa hẽnh."
7 Tꞌĩĩ hẽnh na-ããj mä raherꞌoot Jesus ky nꞌaa hanäm doo. 8 Ti mꞌ, Ris bä Paw-Ro herꞌoot do maa newꞌëë do sa mahang ajꞌyy kꞌyy gadóm do bahäng. Ta hã dꞌ né hẽ tahenäng noo gó. Dooh noo gó tabawäd bä."
9 Tamaa newëë mä Paw-Ro herꞌoot doo. Ti mꞌ Paw-Ro bahegꞌããs ta wë. Tahꞌyyb hapäh né hẽ, ajꞌyy hꞌyy kaꞌeeh Jesus hã tabahub däk hyb nꞌaa."
10 Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 11 Ti mꞌ hajõk do rahapäh bä Paw-Ro mo hajꞌaa, takꞌëp mä raky kakä bong. Sa kyy me raky hadoo: 12 Béh-Nabéh ramaneëënh Sewus häd me, rahꞌyy kahaꞌeeh doo. Paw-Ro ramaneëënh Er-Mes häd me, rahꞌyy kahaꞌeeh do seeh, Paw-Ro ti herꞌood ub do hyb nꞌaa."
13 Ti mꞌ tób Sewus rahyb nꞌaa esee do yt hã moo hewꞌëët do tamanaa booj yb, bꞌaa tsꞌooh sii hẽ, sa panang noo bä. Panang babuj nꞌaa sii hẽ takarẽn paawä tajuu booj yb, Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rahyb nꞌaa jewꞌyyk do hyb nꞌaa. Panang nedaa bä tób Sewus rahyb nꞌaa esee do basooh. 14 Ti mꞌ Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rabahapäh bä mꞌ, rasꞌẽẽd hõm sa daaj hẽ sa saroor tii da raganenꞌaak do heen nꞌaa. Ti mꞌ rawajꞌaa bong sa mahang. Rawajꞌaah bä mꞌ takꞌëp mä rageëënh: 15 —Hꞌëëd hyb nꞌaa tii dꞌ bë badꞌoo? —näk mäh. —Ajyy né hẽ ããh, bë da hadoo doo! —näk mäh. —Bë ãã panäk ãã wén na, bë beréd hõm hyb nꞌaa hahỹ daap hẽ bë hꞌyy kahaꞌeeh doo. Dooh redëb bä tii. Tawꞌããts hẽ Pꞌop Hagä Do hã, hedëp do hã bë hꞌyy kawareem, sahõnh hẽ pahuunh do hã bë hꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹh, wë, akajar na-ããj hẽ, sahõnh hẽ ta hã habong do na-ããj hẽ Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa."
16 Pꞌooj ub rakarẽn doo da paa Pꞌop Hagä Do banoo rababok sahõnh hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ häj nꞌaa babuuj."
17 Ti hadoo né hẽ, Pꞌop Hagä Do ta daaj hẽ takametëëh sa hã. Tametä hadꞌyyt hẽ baad hadꞌop do sa hã tanoo doo me. Ti né hẽ mejũũ naëng badoos doo. Ti né hẽ hanoo bë joom baad tawén eaak. Ti né hẽ bë waa hanoo. Ti né hẽ bë hꞌyyb tsebé tanꞌoo bä —näk mä Paw-Ro sa kyyh. 18 Ti mꞌ raherꞌood wäd né paawä, pꞌeets ub paawä raky nadaheeh. Pꞌeets ub paawä rabajuu né hẽ booj yb sa hyb nꞌaa."
19 Ti mꞌ rabaherꞌoot nä bä, Paw-Ro sa majĩĩ, Judah buuj, kaja nä. Ãn-Tijoka, Ikonijo panang häd enäh doo bä naa rabana. Ti mꞌ raherꞌoot hajõk do sa hã, rahꞌyy kawapëën hyb nꞌaa Paw-Ro sa wë. Ti mꞌ hajõk do rakawajꞌããn bong Paw-Ro sa wë. Paw-Ro rakud kän pä me. Dajëp redꞌoo rawén takyg hõm panang bahä̃nh. Tii bꞌ raberéd jat."
20 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do kata bꞌëëh mä Paw-Ro pa. Ti mꞌ Paw-Ro basꞌëëg gëët. Pꞌaa hẽnh tabahõm ẽnh panang hẽnh. Ti mꞌ jatꞌiip hadoo Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rabahõm kän panang Derebé häd näng doo hẽnh. 21 Ti mꞌ, ta ti panang bä raherꞌoot Jesus ky nꞌaa hanäm doo. Hajõk mä Jesus hã hꞌyy kae kän raherꞌoot do hyb nꞌaa. Ti mꞌ Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rababaaj hõm kän Ris bä, Ikonijo hẽnh, Ãn-Tijoka hẽnh."
22 Ti mꞌ ramabaaj nä me, panang buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã baad raky nꞌaa edëë däk, ranerét hyb nꞌaa Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh doo. Baad rabaherꞌoot ratsebé hyb nꞌaa. Hahỹỹ dꞌ mä na-ããj hẽ ramaherꞌoot sa hã: “Hajõng né da ji ahoop Pꞌop Hagä Do bagꞌããs do karapee ji bahadoo hyb nꞌaa.”"
23 Sahõnh hẽ panang ramatebës me, Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rasëëw hõm Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa. Ti mꞌ raky nꞌaa etsẽẽ sa hyb nꞌaa. Ranoo kanawa doo me mꞌ Jesus rahyb nꞌaa esee. Hahỹỹ dꞌ mä sa kyyh: 24 Ti mꞌ ratabës Pisidija häj nꞌaa bä. Ti mꞌ rakajaa Pam-Pirija häj nꞌaa bä."
25 Ti mꞌ panang Peh-Ke häd näng doo bä raherꞌoot Jesus ky nꞌaa. Tii bꞌ naa rabawꞌëënh mä panang Atarija häd näng doo hẽnh."
26 Tii bä ragatsëg tooj kän marakate gó. Ti mꞌ rabatsëg hõm kän Ãn-Tijoka hẽnh, rahana doo hẽnh. Ãn-Tijoka bä né hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do raky nꞌaa etsꞌẽẽ wät do paa Paw-Ro sa hyb nꞌaa, baad Pꞌop Hagä Do bahagꞌããs hyb nꞌaa sa hã. Tii bꞌ naa né hẽ ti ramejũũ do paah, jé padꞌyyt hẽ rabaherꞌoot hyb nꞌaa Jesus ky nꞌaa. Paw-Ro rabahajaa do hyb nꞌaa rababaaj nä kän."
27 Rakajaa bä kä mꞌ Ãn-Tijoka bä, ramejũũ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do rakata padëëk hyb nꞌaa. Ti mꞌ raherꞌoot sa hã sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa sa hã raheboo nä hẽnh. Raherꞌoot na-ããj hẽ mꞌ, Judah buuj nadoo do sa hã Jesus anꞌoo däg kän ta hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa."
28 Ti mꞌ hajõng ta ä̃h Ãn-Tijoka bä Paw-Ro rabaym Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang. 1 Ti mꞌ, ti noo gó ajyy wób rakajaa Ãn-Tijoka bä, Judah häj nꞌaa hẽnh naa. Ti mꞌ radu doo rama metëëk Judah buuj nadoo do hã, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do hã. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh: 2 Dooh Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh ragenaag bä raherꞌoot doo. Ky kedag bok sa sii ta ti hyb nꞌaa. Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Ãn-Tijoka bä habong do rabasëëw hõm Paw-Ro, Béh-Nabéh, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób, Jerusarẽnh hẽnh rabahõm hyb nꞌaa. Tꞌĩĩ hẽnh ramejũũ rabahõm, masuuj noo byyh kahõk do ky nꞌaa rabeaanh hyb nꞌaa 12 hedoo do Jesus mejũũ do sa hã, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa tꞌĩĩ hẽnh habong do sa hã. 3 Ti mꞌ rabahõm kän. Ramahõm me mꞌ, Penisija häd näng do häj nꞌaa bä, Samarija häd näng do häj nꞌaa bä na-ããj hẽ raherꞌoot Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã nyy da Judah buuj nadoo do wób hꞌyy kae padëëk Pꞌop Hagä Do hã. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do panang bä habok do raky nꞌaa napäh bä tii, takꞌëp ratsebee bong. 4 Ti mꞌ Paw-Ro rakaja hõm bä kä Jerusarẽnh hẽnh, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, sa wahë nꞌaa na-ããj hẽ, 12 hedoo do Jesus mejũũ do na-ããj hẽ baad ragadoo. Ti mꞌ Paw-Ro raherꞌoot mä sa hã sahõnh hẽ ramoo bok do hã Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa do ky nꞌaa raheboo nä hẽnh."
5 Ti mꞌ Pariséw wób Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do raky hadoo: 6 Ti mꞌ, ti hyb nꞌaa mꞌ 12 hedoo do Jesus mejũũ doo, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa na-ããj hẽ rakata bꞌëëh rabaherꞌoot hyb nꞌaa ta ti ky nꞌaa."
7 Ti mꞌ bäp peej däg raky nꞌaa herꞌoot do jawén paa bä, Peed asꞌëëg gëët, ti mꞌ taky hadoo: 8 Pꞌop Hagä Doo, ji hꞌyyb tym hapäh doo, tametëëh tagadoo na-ããj hẽ Judah buuj nadoo doo. Tanoo ta Sahee sa hꞌyyb tym gó tabajëng doo, ër hã tanoo do hadoo."
9 Dooh ta see hadoo pé ër hã, sa hã na-ããj hẽ. Pꞌop Hagä Do awug hõm sa hꞌyyb tym gó hanäng doo, Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa, ër hꞌyyb tym gó hanäng do Pꞌop Hagä Do awug hõm do hadoo, ër hꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa Jesus hã."
10 Ti hyb nꞌaa, hꞌëëd hyb nꞌaa bë gahëën Judah buuj nadoo do Jesus hã hꞌyy kae padëëk do ramoo bok hyb nꞌaa ta ti ër nahajaa doo, ër wahë makũ na-ããj hẽ ranahajaa doo? Hꞌëëd hyb nꞌaa bë karẽn Pꞌop Hagä Do bë metyy?"
11 Dooh tawꞌããts hẽ tado bä —näng mäh. —Dooh ër moo bok do hyb nꞌaa tado bä ër hꞌyyb tym Pꞌop Hagä Do bedꞌëëp. Jesus hyb nꞌaa, ër Jesus kamahä̃n do hyb nꞌaa tii. Ti hadoo né hẽ sa hã, Judah buuj nadoo do sa hã —näng mä Peed kyyh. 12 Ti mꞌ sahõnh hẽ bag hẽnh rababë hõm ramaa newëë bä Béh-Nabéh Paw-Ro daheeh raherꞌoot doo. Paw-Ro raherꞌoot mä rapehuunh doo, ji hyb nꞌaa meuunh doo, Pꞌop Hagä Do hejój me ramoo bok doo, Judah buuj nadoo do sa mahang."
13 Rabahajaa bä raherꞌoot doo, Tsijaag ky hadoo mäh: 14 —Peed herꞌood wät nyy da Pꞌop Hagä Do tꞌyyd mehĩĩn wät Judah buuj nadoo doo, sa mahang Pꞌop Hagä Do karapee rabadoo hyb nꞌaa."
15 Ta ti taherꞌoot do baad tanu däng Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerih do paa hã. Hahỹỹ da takerii däk: 16 “ ‘Ta ti jawén ỹ matëëh da. 17 (17-18) Tii da ỹ wén dꞌoo, Judah buuj wób, 18 (-)"
19 —Ti hyb nꞌaa, —näng mä Tsijaag —hã ỹỹ péh, tawꞌããts hẽ dooh ta bahä̃nh ër mejõ bä Judah buuj nadoo do Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kae padëëk do sa hã."
20 Tawꞌããts hẽ ër erih ranawëh hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kanaꞌeeh do sa kabarii rawehꞌëëh do tä nꞌaa. Tawꞌããts hẽ ër erih ranaỹỹh hyb nꞌaa sa ỹỹm nadoo do sii, sa patug nadoo do sii. Ranawëh hyb nꞌaa sa masããh dab, harꞌëëng dab, ranaboh bä ta majyyw gatsëë däk doo. Tawꞌããts hẽ ër erih na-ããj hẽ ranawëh hyb nꞌaa majyyw."
21 Tii dꞌ ër wén erih, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ranerꞌood hadꞌyyt hẽ däg panang hawꞌããts hẽ Saab hã hadꞌyyt hẽ, tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã. Ti hyb nꞌaa raheen nꞌaa nyy däk né hẽ Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do hã —näng mä Tsijaag kyyh sa hã. 22 Ti mꞌ 12 hedoo do Jesus mejũũ doo, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa, sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, rasëëw hõm sa wób, ramejũũ hyb nꞌaa Béh-Nabéh Paw-Ro sa sii, Ãn-Tijoka hẽnh. Rasëm do häd hahỹỹh: Judas Bar-Saba häd näng doo, Siras daheeh. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa wób tii."
23 Ti mꞌ sa hã ramejũũ rerih doo kä. Hahỹ ti rama erih doo: 24 “Ãã heen nꞌaa enäh babä naa tꞌĩĩ hẽnh heboo nä doo. Ãã heen nꞌaa enäh, ajyy raherꞌoot doo me baad nado wäd bë hꞌyyb ranꞌoo bä. Bë hꞌyyb manepëë boo ranꞌoo bä. Dooh ãã kyy gó tado bä ta ti rama metëëk doo."
25 Ti hyb nꞌaa baad ub babä ãã kanerꞌoot, bë wë ãã mejũũ hyb nꞌaa ãã wób, Paw-Ro Béh-Nabéh ër najiis bë mejũũ do sa sii rabahõm hyb nꞌaa."
26 Pꞌeets ub radejëëb paawä Jesus Kristo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ky nꞌaa rabaherꞌood hõm do hyb nꞌaa, dooh Paw-Ro Béh-Nabéh rahꞌyyb eỹỹm bä, dooh rahꞌyy gejë hõm bä."
27 Ãã mejũũ Judas Siras daheeh raky masa hyb nꞌaa ãã erih do hã."
28 Baad ub né hẽ Pꞌop Hagä Do Sahee metëëh ãã hã, ãã ganahëën hyb nꞌaa bë hã takꞌëp hejoonh doo. Ãã hã na-ããj hẽ baad ub Pꞌop Hagä Do Sahee metëëh doo. Jããm hẽ bë tayy hahỹ ãã herꞌoot do bë hã:"
29 Tawꞌããts hẽ bë nawëh Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kanaꞌeeh do sa kabarii rawehꞌëëh do tä nꞌaa. Tawꞌããts hẽ bë nawëh bë masããh dab, harꞌëëng dab bë naboh bä ta majyyw gatsëë däk doo. Bë awëë manä ta majyyw. Bë aä̃ manä bë ỹỹm nadoo do sii, bë patug nadoo do sii. Ta ti bë ky dahé bä, tawꞌããts hẽ. Jããm hẽ kä ãã erih doo.” 30 Ti mꞌ Jesus mejũũ doo, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa daheeh ramejũũ Paw-Ro, Béh-Nabéh, Judas, Siras daheeh rabahõm hyb nꞌaa. Ti mꞌ rabahõm kän. Ti mꞌ rakajaa bä Ãn-Tijoka bä, ramejũũ sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do séd hã rakata padëëk hyb nꞌaa. Ti mꞌ ranoo sa hã 12 hedoo do rama erih doo."
31 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tꞌĩĩ hẽnh kata däk do ranerꞌood bong kerih doo. Ti mꞌ ratsebee bong ta ky nꞌaa hyb nꞌaa."
32 Ti mꞌ Judas, Siras daheeh, baad mä ramaherꞌoot Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, baad ub, tsebé doo gó rababok hyb nꞌaa, rahꞌyy ganejë hõm hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod né hẽ mꞌ ti Judas, Siras daheeh."
33 Ti mꞌ, hajõng ta ä̃h tꞌĩĩ hẽnh rabaym do jawén paa bä mꞌ, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do kedëë bong, rababaaj hõm hyb nꞌaa Jerusarẽnh hẽnh. Sa hã rakedëë bong bä mꞌ raky hadoo: 34 Siras aym dó.]"
35 Ti mꞌ Paw-Ro, Béh-Nabéh rabaym Ãn-Tijoka bä. Tꞌĩĩ hẽnh rama metëëk ta wób sa sii Jesus ky nꞌaa. 36 Ti mꞌ ta see pé noo gó Paw-Ro ky hadoo Béh-Nabéh hã: 37 Ti mꞌ Béh-Nabéh karẽn paawä Jowãw Maah-Ko bahõm sa sii."
38 Paw-Ro hã dooh baad tado bä, Pam-Pirija bä Jowãw Maah-Ko, sa sii hawät do paah, teréd bong do hyb nꞌaa."
39 Dooh rahꞌyyb däng do tado bä, ti hyb nꞌaa raketyn bong. Béh-Nabéh, Jowãw Maah-Ko daheeh rabatsëg hõm tsyt dëëg hã Tsi-Peré häd näng doo hẽnh."
40 Ti mꞌ Paw-Ro hata kä Siras. Ti mꞌ ratsyym kasok bä mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Ãn-Tijoka bä habong do raky hadoo sa hã: 41 Ti mꞌ Sirija häd näng do häj nꞌaa bä, Siris häd näng do häj nꞌaa bä rakajetsëg hõm. Rakajetsëk me Paw-Ro maherꞌoot Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do panang bä habong do sa hã, baad rababok hyb nꞌaa, ratsebé hyb nꞌaa, rahꞌyy kae magyys hẽ hyb nꞌaa. 1 Ti mꞌ panang Derebé häd näng doo hẽnh Paw-Ro rabeboo nä jawén paa bä, rabahõm panang Ris häd näng doo hẽnh. Tii bä tamamuun Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do seeh, Tsimoot häd näng doo. Ta ỹỹn mä Judah buuj. Ta yb mä Gereg buuj."
2 Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Ris bä habong doo, Ikonijo bä habong do na-ããj hẽ, baad mä rabaherꞌoot Tsimoot ky nꞌaa."
3 Ti mꞌ Paw-Ro karẽn Tsimoot ahõm sa sii. Pooj jé tamejũũ ta masuuj noo byyh kahõg hõm, Judah buuj tꞌĩĩ hẽnh häj nꞌaa bä habong do sa hyb nꞌaa, sahõnh hẽ rahapäh do hyb nꞌaa Gereg buuj Tsimoot yb. Dooh takarẽn bä Judah buuj rakawajããn ta hyb nꞌaa."
4 Ti mꞌ sahõnh hẽ panang ramatebës me raherꞌoot rama erih do ky nꞌaa 12 hedoo do Jesus mejũũ doo, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa na-ããj hẽ Jerusarẽnh bä habong doo, rerih doo."
5 Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, panang hawꞌããts hẽ habong doo, takꞌëp mä rahꞌyy kae kän Jesus hã. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do kahũũm hadꞌyyt hẽ. 6 Ti mꞌ, dooh Pꞌop Hagä Do Sahee anꞌoo bä raherꞌoot Jesus ky nꞌaa Asija häj nꞌaa bä. Ti hyb nꞌaa mꞌ ratabës Pirikija, Garata häd enäh do häj nꞌaa."
7 Misija häj nꞌaa bahëëj jëng bä, rakarẽn paawä Bitinija häj nꞌaa hẽnh rabahõm. Ti hadoo né hẽ dooh mꞌ Jesus Sahee anꞌoo bä. Sa hꞌyyb gó mꞌ rabahapäh tii."
8 Ti hyb nꞌaa Misija häj nꞌaa bä rakajetsëg wꞌëënh. Panang Torowas häd näng doo hẽnh mä rabawꞌëënh."
9 Tii bä, panang bä, atsëm, Paw-Ro sꞌëëh hadoo mä ta hã. Ta sꞌëë gó tahapäh mä ajꞌyy hagëët doo, Paw-Ro hatsꞌyyt doo. Hahỹỹ dꞌ mä ajꞌyy hagëët do kyyh: “Bꞌëëp Masedonija häj nꞌaa hẽnh. Ãã mamasaa”, näng mäh."
10 Paw-Ro sꞌëëh hadoo do tahapäh do jawén paa bä, nayyw hẽ ãã benyyw hõm ãã hꞌëëd, ãã tsyym kasok hyb nꞌaa Masedonija hẽnh hahꞌũũm doo. Ãã hã, Pꞌop Hagä Do ti ãã naëënh doo, Masedonija babuj nꞌaa hã ãã baherꞌoot hyb nꞌaa Jesus ky nꞌaa. Rukas ti hahỹ erii wät doo. Masedonija hẽnh Paw-Ro rabahõm do pooj jé Rukas kata däk sa hã. Sa sii tabawäd kän. 11 Ti mꞌ, tii bꞌ naa ãã gatsëg tꞌoonh marakate gó. Ti mꞌ nayyw hẽ ãã batsëg hõm tsyt dëëg hã Samotaras häd näng doo hẽnh. Ti mꞌ jatꞌiip hadoo ãã kajaa panang Newaporis häd näng doo bä."
12 Tii bꞌ naa ãã bahõm kän panang Pirip häd näng doo hẽnh. Jããm né hẽ ky nꞌaa etsëëh ta ti panang Masedonija häj nꞌaa bä. Hajõk Roma buuj tꞌĩĩ hẽnh rababong. Tii bä ãã baym pawóp hẽ ta ä̃h."
13 Ti mꞌ Saab hã, Judah buuj rakamehehãk do hã, panang bahä̃nh ãã babok. Tamii me ãã bawꞌëënh. Ãã hã, tamii takëën hã Judah buuj rakatꞌaa Pꞌop Hagä Do hã raky nꞌaa etsẽẽ hyb nꞌaa. Pawóp its rado bä Judah buuj ta wób sa panang bä hajꞌeenh doo, dooh ratamaa bä Pꞌop Hagä Do panyyg raneherót do tób nꞌaa. Tamii nabyy me rakahetꞌaa, Pꞌop Hagä Do rahyb nꞌaa jewꞌyyk hyb nꞌaa. Ta tii bä kata bꞌëëh do ãã mamuun bä, tũũ ãã babꞌëëh sa pa. Ti mꞌ ãã du doo ãã herꞌoot do Jesus ky nꞌaa, ỹỹj tii bä kata bꞌëëh do sa hã."
14 Sa mahang ti ahäng ỹỹnh Ridija häd näng doo, Panang Tijatira häd näng doo bä naa. Pããn hebaan do hahiin do hesäm do tii. Judah buuj nado né paawä, Pꞌop Hagä Do tahyb nꞌaa jawꞌyyk. Ti mꞌ baad tahyb nꞌaa gadoo Paw-Ro herꞌoot doo, Jesus anꞌoo bä."
15 Ti mꞌ ranu gemuun wät ta wakããn daheeh. Ti mꞌ ãã tabatsꞌyyt sa tób hẽnh. Ti mꞌ Ridija ky hadoo: 16 Ti mꞌ ta see pé noo gó Judah buuj raky nꞌaa hetsẽ hẽnh ãã bahõm bä, ãã mamuun maruus. Karapꞌaar hꞌyyb nesaa do ta hã adäk. Noo ese karapꞌaar hꞌyyb nesaa do anꞌoo bä. Taherꞌoot ta wób sa hã hꞌëëd hado ta jawén rababok doo. Ti hyb nꞌaa ta kariw nꞌaa hajõng dajẽẽr ragedak."
17 Paw-Ro sii hẽ, ãã sii hẽ, ta ti maruus bawäd hadꞌyyt hẽ. Ãã sii tabawät bä takꞌëp tageëënh: 18 Hajõng ta ä̃h tii da tabedꞌoo. Ti mꞌ Paw-Ro tahꞌyyb panasꞌëëh do hyb nꞌaa taherꞌoot do hã, Paw-Ro ty kawꞌõõd däk ta wë, ti mꞌ taky hadoo karapꞌaar hꞌyyb nesaa do hã: 19 Ti mꞌ ta kariw nꞌaa rabahapäh bä mꞌ, dooh ragedag wäd bä dajẽẽr, Noo ese do paa hyb nꞌaa, ta wób rabena maruus wë, tamaherꞌoot hyb nꞌaa sa hã ny hadoo sa pooj jé hawät doo. Maruus kariw nꞌaa hã repꞌaak sa hã tamaherꞌoot hyb nꞌaa. Karapꞌaar hꞌyyb nesaa do ta hã hadäk do paa anä kän do jawén paa bä, dooh maruus noo ese wäd bä. Ti hyb nꞌaa né hẽ ta kariw nꞌaa rakawajããn Paw-Ro sa wë. rameso padëëk Paw-Ro, Siras daheeh. Ti mꞌ ramahũũm panang buuj rakahetꞌaa bä, hyb nꞌaa jewꞌyyk do sa wë."
20 Hyb nꞌaa jewꞌyyk doo, ji ky nꞌaa etyy do sa matym gó raky nꞌaa tapaa sa hã. Hahỹỹ dꞌ mä sa kyyh: 21 Rametëëk na-ããj hẽ rabahedꞌoo doo da ër nahajaa doo. Dooh tawꞌããts hẽ tado bä ër gado bä. Roma buuj ëër —näk mä sa kyyh. 22 Ti ky hedoo né hẽ hajõk do sa kyyh. Tii bä kä mꞌ, hyb nꞌaa jewꞌyyk do ramejũũ rakebo bëëh Paw-Ro Siras sa saroor rabahewyyh hyb nꞌaa."
23 Ti mꞌ takꞌëp rabahewyyh do jawén paa bä, ramejũũ radewäts bꞌëëh. Ti mꞌ ragadahewꞌëës do hagã nꞌaa hã ramejũũ, baad tabahagꞌããs Paw-Ro Siras daheeh."
24 Ti mꞌ ragadahewꞌëës do hagã nꞌaa dewäts bꞌëëh tꞌõp gadäg ub doo gó. Ti mꞌ bꞌaa gó ji tsyym tyw nꞌaa ragegots padëëk doo gó tadabong sa tsyym. 25 Ti mꞌ atsëm ub, gawakꞌaap, Paw-Ro Siras daheeh raky nꞌaa etsẽẽ mäh, Pꞌop Hagä Do hã rama ejäm mäh. Ta wób radewäts bꞌëëh do ramaa newëë sa kyyh."
26 Tii bä, nayyw hẽ, takꞌëp tabana kꞌããts katajuus doo. Pä ragadahewꞌëës do mesoo nꞌaa katajus wät na-ããj hẽ. Ti mꞌ ragadahewꞌëës do nooh, noo kasëëts hõm ta daaj hẽ katajuus do hyb nꞌaa. Haak sapuuw hedoo do radewäts bꞌëëh do sa moo hã padëëk do paah, kajäg bëëh tũũ."
27 Ti mꞌ ragadahewꞌëës do hagã nꞌaa ty gawëëj däk bä, tahapäh bä ragadahewꞌëës do noo gasëëts hõm doo, tado däk sẽn-jeer ta daaj hẽ takadajꞌëëp hyb nꞌaa paawä. Sahõnh hẽ rabanꞌyyh tedꞌoo."
28 Ti mꞌ takꞌëp Paw-Ro beëënh: 29 Ti mꞌ ajꞌyy betsẽẽ ta bag, ti mꞌ tawajꞌaa suun, ti mꞌ ahyy häng ta taron nu paa me Paw-Ro Siras sa wë."
30 Ti mꞌ tamanꞌyyh ragadahewꞌëës doo gó naa. Teaanh mä tii bä: 31 Ti mꞌ raky hadoo: 32 Ti mꞌ raherꞌoot ta hã, ta tób yt habong do sa hã na-ããj hẽ Jesus ky nꞌaa."
33 Ti mꞌ ti noo gó né hẽ, atsëm ub, Paw-Ro Siras sa rog rahewyyh do hajꞌaa paah, ragadahewꞌëës do hagã nꞌaa hetsyyd hõm. Ti mꞌ nayyw hẽ ranu gemuun wät ta wakããn daheeh."
34 Ti jawén Paw-Ro Siras daheeh tamahũũm mä ta tób hẽnh. Ti mꞌ tanoo sa waa. Ti mꞌ takꞌëp tatsebee kän ta wakããn daheeh, Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kae däk do hyb nꞌaa. 35 Ti mꞌ jati péh, hyb nꞌaa jewꞌyyk do ramejũũ warahén wób, ragadahewꞌëës do hagã nꞌaa wë, tabasog nyyh hyb nꞌaa ragadahewꞌëës doo gó habꞌëëh do paah, Paw-Ro Siras daheeh rabanꞌyyh hyb nꞌaa."
36 Ti mꞌ ragadahewꞌëës do hagã nꞌaa herꞌoot Paw-Ro hã: 37 Ti mꞌ Paw-Ro baherꞌoot warahén panäk do sa hã: 38 Ti mꞌ warahén rabahõm kän, raherꞌoot mä sa hã. Ti mꞌ hyb nꞌaa jewꞌyyk do raky nꞌaa napäh bä, Paw-Ro Siras daheeh Roma buuj, takꞌëp mä rabeỹỹm bong. Rawén jeỹỹm bong, rabahewyyh bä, dooh rahapëë bä Roma buuj rado bä. Daap hẽ ramejũũ rabahewyyh. Daap hẽ radewäts bꞌëëh. Dooh tii da Roma buuj raky nꞌaa jawꞌyyk do anꞌoo bä Roma buuj hã radoo bä."
39 Ti mꞌ rabahõm Paw-Ro sa wë, raberꞌoot hyb nꞌaa sa sii. Ti mꞌ raky hadoo: 40 Paw-Ro rabanꞌyyh bä ragadahewꞌëës doo gó naa, Ridija tób hẽnh rabahõm. Tꞌĩĩ hẽnh rakatꞌaa Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa sii. Baad ub mä rabaherꞌoot sa hã, rahꞌyyb neỹỹm doo me Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa. Ti mꞌ rabahõm kän. 1 Ti mꞌ, Paw-Ro ramahõm me ratabës Ãm-Piporis häd näng do panang, Aporonija häd näng do panang na-ããj hẽ. Kaja hõm kän mä panang Tesaronika häd näng doo bä. Tii bä ti asooh tób Pꞌop Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot doo."
2 (2-3) Ti mꞌ, tꞌĩĩ hẽnh Paw-Ro rabahõm Judah buuj rakamehehãk do hã, rabahedꞌoo doo da. Tamawoob hẽ Saab noo gó Pꞌop Hagä Do kyy kerih do paa hã Paw-Ro metëëh sa hã, Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do ky nꞌaa. Tamaherꞌoot mäh, tametëëh Kristo dajëp né hẽ, ganä wät né hẽ tadajëp jawén paa bä, ta ky nꞌaa kerih däk doo da né hẽ. Ti mꞌ taky hadoo:—Jesus, ta ky nꞌaa ỹ herꞌoot do bë hã, ti né hẽ Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo —näng mäh."
3 (-)"
4 Ti mꞌ Judah buuj wób raky daheeh Jesus ky nꞌaa. Séd rahꞌyyb hedo däg kän Paw-Ro sa hã. Hajõng Gereg buuj Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa hesꞌee do na-ããj hẽ raky dahé kän Jesus ky nꞌaa. Ti hadoo ẽnh hajõk ỹỹj ky nꞌaa etsëëh doo."
5 Ti hyb nꞌaa mꞌ Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do rahꞌyy kajewëëts kän. Rahꞌyy kajewꞌëës do hyb nꞌaa rabatsꞌyyt panang bä habong do moo nesaa doo, ti mꞌ radu nꞌaa kamajꞌĩĩ do panang bä. Ti mꞌ rawajꞌaa hõm Jasõn häd näng do tób hẽnh. Rakarẽn paawä Paw-Ro Siras daheeh tii bä hajꞌeenh do ramesoo, ramahũũm hyb nꞌaa panang buuj rakahetꞌaa bä."
6 Ti mꞌ dooh rawyyd bä Paw-Ro Siras daheeh. Ti hyb nꞌaa ramaso däk Jasõn, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób na-ããj hẽ. Ramahũũm mä panang wahë nꞌaa sa wë. Takꞌëp mä rageëënh: 7 —Gëët hahỹ Jasõn atsꞌyyt, ta tób yt hã rabajꞌeenh hyb nꞌaa. Sahõnh hẽ hahỹ ajyy dooh raky dahé bä Sesa. Roma buuj sa wahë nꞌaa hyb nꞌaa jawyk do tiSesa. Sa noo mꞌ ti anäng ji wahë nꞌaa seeh, Jesus ramaneëënh doo —näk mäh. 8 Ti mꞌ ramaa napäh bä ta tii, hajõk do tꞌĩĩ hẽnh katꞌaa doo, panang wahë nꞌaa na-ããj hẽ rahꞌyy ganapõ kän."
9 Ti mꞌ ramejũũ Jasõn, ta wób na-ããj hẽ, repꞌaak raberéd hõm hyb nꞌaa. Reréd hõm mä tii bä. 10 Ti mꞌ atsëm, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tii bä habong do sa kyyh gó Paw-Ro rabahꞌũũm Bereja hẽnh. Rakajaa bä, rabahõm tób Pꞌop Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot doo hẽnh."
11 Ti mꞌ, Judah buuj Bereja bä habong do ky enꞌyym Tesaronika habong do sa mahä̃nh. Baad ragadoo Jesus ky nꞌaa Paw-Ro herꞌoot doo. Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã ranerꞌood hadꞌyyt hẽ, rabahapäh hyb nꞌaa te hub tado bä sa hã Paw-Ro herꞌoot doo."
12 Ti mꞌ hajõk Judah buuj rahꞌyy kae kän Jesus hã. Hajõk ỹỹj Gereg buuj ky nꞌaa etsëëh doo, ajyy na-ããj hẽ Gereg buuj, hꞌyy kaꞌeeh né hẽ tii da ẽnh."
13 Ti mꞌ Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh doo, panang Tesaronika habong doo, raky nꞌaa napäh bä Paw-Ro herꞌoot do Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa Bereja däg bä, Bereja hẽnh rabana. Ti mꞌ radu nꞌaa Bereja buuj rakamajꞌĩĩ hyb nꞌaa Paw-Ro sa wë."
14 Ti mꞌ nayyw hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ramejũũ Paw-Ro bawëënh akajar nabyy me. Ti hadoo né hẽ, Siras Tsimoot daheeh rabaym dó Bereja bä."
15 Paw-Ro sii hahꞌũũm do paah, hadꞌaa doo, panang Atẽn häd näng doo bä rabebë nä. Tii bꞌ naa rababaaj nä. Rakajaa bä raherꞌoot Paw-Ro kyyh Siras, Tsimoot sa hã, nayyw hẽ rabahꞌũũm hyb nꞌaa, Atẽn bä rakataa hyb nꞌaa Paw-Ro hã. 16 Ti mꞌ Paw-Ro gadaa nuuj jé Atẽn bä, hꞌyy katón wät mä tahapäh do hyb nꞌaa hajõng Atẽn buuj sa kabariih. Sa panang hawꞌããts hẽ anyy hadꞌyyt hẽ."
17 Ti hyb nꞌaa mꞌ tób Pꞌop Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot do yt hã Paw-Ro ky wõnh Judah buuj, Gereg buuj Pꞌop Hagä Do hã hyb nꞌaa hesꞌee do na-ããj hẽ. Panang buuj rakahetꞌaa bä, rabahebꞌëëh bä, Paw-Ro ky wõnh ta ä̃h hã hadꞌyyt hẽ tꞌĩĩ hẽnh katꞌaa doo."
18 Ti mꞌ Epikuréw häd enäh do ma matëg wób, Es-Toj-Ko häd enäh do ma matëg wób raky kedꞌaak mä Paw-Ro hã. Ti mꞌ ta wób raky nꞌaa rejãã. Hahỹỹ dꞌ mä reaanh: 19 Ti mꞌ Paw-Ro rabatsyyd hõm Arejopak häd näng doo hẽnh, ma matëg sa wahë nꞌaa rakahetꞌaa doo hẽnh. Ti mꞌ raky hadoo Paw-Ro hã: 20 —Õm ky kewꞌoonh maherꞌoot do hã. Ãã karẽn ãã hapäh hꞌëëd ky nꞌaa tii —näk mäh. 21 (Atẽn buuj, ta sꞌee hẽnh naa hena do panang bä habong do na-ããj hẽ maa kereed hadꞌyyt hẽ papuuj hadoo do ky nꞌaa ramaa newë bä, raherꞌood bä na-ããj hẽ. Ti hado hadꞌyyt hẽ. Dooh ramoo boo bä. Ti hyb nꞌaa mꞌ Paw-Ro rabatsꞌyyt.) 22 Ti mꞌ Paw-Ro basꞌëëg gëët Arejopak bä, ti mꞌ taky hadoo sa hã: 23 —Ỹ hawät noo gó bë panang bä, ỹ hapäh sahõnh hẽ bë kabariih. Ỹ hapäh na-ããj hẽ bë hꞌyy kahaꞌeeh do hã bë ma heju do tyng nꞌaa. Ỹ hapäh sa mahang bë ma heju do tyng nꞌaa seeh, hahỹỹ da ta hã kerih doo: “Pꞌop Hagä Do Ji Nahapäh Do Ji Ma Heju Do Tyng Nꞌaa Hahỹỹh.” Ta ti né hẽ Pꞌop Hagä Doo, bë hyb nꞌaa esee doo, dooh né paawä bë hapëë bä, ti ky nꞌaa né hẽ ti ỹ herꞌoot bë hã —näng mäh. 24 —Pꞌop Hagä Doo, sahõnh hẽ badäk hahỹ mo hajꞌaa näng doo, badäk hahỹỹ hã habong do tamo hajꞌaa. Sahõnh hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ habong do sa wahë nꞌaa tii. Sahõnh hẽ tabagꞌããs. Dooh ta ti tagëë bä tób ji tama doo, ji yd hyb nꞌaa esee do yt hã."
25 Dooh hyb nꞌaa ta hã ji masa péh, sahõnh hẽ ji bahä̃nh tabahadoo do hyb nꞌaa. Ti né hẽ ti hanoo ër hã ër bedëp hyb nꞌaa. Ti né hẽ ti sahõnh hẽ hanoo do ër hã."
26 Sét hẽ ajꞌyy du na do sahõnh hẽ badäk hahỹ häj nꞌaa bä habong do Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä, badäk hahỹỹ hã rababong hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do né hẽ hanoo ny noo gó rababong doo, sa panang rababong do panꞌaa na-ããj hẽ."
27 Pꞌop Hagä Do wén dꞌoo tii da, Pꞌop Hagä Do baad ji esóts bä né hẽ, apäh ji bawꞌyyt, baad ji hyb nꞌaa newë bä né hẽ tii. Dooh né paawä dawëë Pꞌop Hagä Do awäd bä ër mahä̃nh."
28 Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa ër bedëp. Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa né hẽ ër babok. Tii dꞌ né hẽ bë see erih do paah: “Pꞌop Hagä Do panaa ëër”, näng mäh. 29 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo ẽnh: 30 Pꞌooj ub Pꞌop Hagä Do hyb nꞌaa mabaan hõm tii da ji adoo bä. Hỹỹ kä ti dooh. Hỹỹ kä tamejũũ sahõnh hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ habong do reréd hõm nesaa doo, ta hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa kä."
31 Tii da tawén mejũũ, taky däng do hyb nꞌaa ti awät nä. Ti awät ti noo gó taky däng, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do ta matym gó rakata bꞌëëh bä. Ti noo gó kä tamejũũ da ajꞌyy, tahꞌyyb däng doo, taky nꞌaa etyy hyb nꞌaa sahõnh hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ habong doo. Baad ub né hẽ da tabaherꞌoot. Dooh tesõõts bä. Ti né hẽ ti ta hꞌyyb däng doo, sahõnh hẽ ky nꞌaa etyy doo, Pꞌop Hagä Do metëëh sahõnh hẽ sa hã. Hahỹỹ da Pꞌop Hagä Do metëëh ta tii: Tahꞌyyb Däng Do ganä wät dejëp do mahang, tanꞌoo bä —näng mä Paw-Ro kyyh. 32 Ti mꞌ ganä wät do ky nꞌaa ramaa napäh bä tadajëp jawén paawä, ta wób raky nꞌaa ejꞌees mä Paw-Ro. Ta wób kä raky hadoo: 33 Ti mꞌ Paw-Ro bahõm panang buuj ma mehetëk do sa wahë nꞌaa rakahetꞌaa doo bä naa."
34 Ta wób raky daheeh taherꞌoot doo, ti mꞌ rahadaa hõm mä Paw-Ro. Sa mahang ti awät mä ma mehetëk do sa wahë nꞌaa seeh, Dijonis häd näng doo. Sa mahang ti awät mä na-ããj hẽ ỹỹnh, Damaris häd näng doo, ta wób na-ããj hẽ. 1 Ti mꞌ, ti jawén paa bä, Paw-Ro bahõm kän Atẽn bä naa Korĩn hẽnh."
2 Ti mꞌ, tꞌĩĩ hẽnh mä takataa Judah buuj seeh hã, Akira häd näng do hã. Panang Põn-Tus häd näng doo bä tabenäng paa tii. Akira, ta ỹỹm Pisiir häd näng do daheeh, papuuj nä rakajaa Itarija häj nꞌaa hẽnh naa. Itarija bä naa rawén nꞌyyh, Roma buuj sa wahë nꞌaa, Karaw-Dijo häd näng do ahꞌeed hꞌũũm do hyb nꞌaa sahõnh hẽ Judah buuj, Roma bä habong doo. Ti mꞌ Paw-Ro begꞌããs sa wë."
3 Ramoo bok doo péh, ti né hẽ Paw-Ro moo wät. Ti hyb nꞌaa sa pa tabagä, séd hã ramoo bok hyb nꞌaa. Tób panꞌaa pããn sꞌëëb, ji kahꞌỹỹt bä ji mahũũm do ji sii, ratema."
4 Ti mꞌ Saab hadꞌyyt hẽ Paw-Ro ahõm hadꞌyyt hẽ tób Pꞌop Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot doo hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh taky wõnh Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ. Takarẽn né paawä Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh. 5 Ti mꞌ Siras Tsimoot daheeh rakaja nä bä mꞌ Masedonija häj nꞌaa hẽnh hanꞌaa doo, Paw-Ro moo yyw kän tamoo wät do paah, Jesus ky nꞌaa hanäm do tama metꞌëëg hadꞌyyt hẽ hyb nꞌaa. Judah buuj sa hã taherꞌood hadꞌyyt hẽ, sa hã tametëëh Jesus né hẽ ti Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo."
6 Ti hadoo né hẽ mꞌ, dooh Judah buuj rakarẽn bä ramaa newë bä. Radu doo rakamajꞌĩĩ do ta hã. Raky nꞌaa rejãã mäh. Ti hyb nꞌaa ta tsapoog ta hã hadäk do tatapyng wät sa wë, rabahapäh hyb nꞌaa dooh baad tado bä tii dꞌ radꞌoo do heen nꞌaa. Ti mꞌ ta ky hadoo sa hã: 7 Ti mꞌ Paw-Ro banä kän tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã naa. Ti mꞌ tabahõm kän ajꞌyy Tisijo-Jus häd näng do tób hẽnh. Judah buuj nado mꞌ tii. Pꞌop Hagä Do mꞌ tahyb nꞌaa esee tii hã. Tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do pa ta tób basooh."
8 Ti mꞌ tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do wahë nꞌaa, Kiris-Po häd näng do hꞌyy kae kän Jesus hã. Ti hadoo né hẽ mꞌ sahõnh hẽ ta tób yt hajꞌeenh doo. Ti mꞌ hajõk na-ããj hẽ Korĩn babuj nꞌaa Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh, ta ky nꞌaa ramaa napäh jawén paa bä. Ti mꞌ ranu gemuun bong. 9 Ti mꞌ ta see pé noo gó, atsëm, sꞌëëh hadoo Paw-Ro hã. Sꞌëëh hadoo doo gó Jesus berꞌoot Paw-Ro sii. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh Paw-Ro hã: 10 Ỹ awäd hadꞌyyt hẽ a sii. Dooh da a hã moo däng péh. Dooh da õm rarejã bä. Babä babuj nꞌaa sa mahang hajõk ỹ raky daheeh da —näng mä Jesus kyyh Paw-Ro hã. 11 Ti hyb nꞌaa sét hẽ ta baab, ji ma poo oow see pé ta kamarab nꞌaa ta jó, Paw-Ro bayyw kän Korĩn bä, Pꞌop Hagä Do kyyh tama metëëk hyb nꞌaa. 12 Ti mꞌ, ajꞌyy Garijo häd näng doo, Akaja häj nꞌaa bä wahë nꞌaa noo gó, Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do rakamajꞌĩĩ Paw-Ro hã. Ti mꞌ Paw-Ro ramaso däk, ramahũũm mä sa häj nꞌaa wahë nꞌaa Garijo häd näng do wë. Rakarẽn paawä mꞌ Garijo ky nꞌaa etyy Paw-Ro."
13 Ti mꞌ Garijo hã raky hadoo: 14 Ti mꞌ Paw-Ro du do paawä taherꞌoot do raky nꞌaa tapaa do ky nꞌaa, Garijo ky hadoo Judah buuj sa hã: 15 Jããm hẽ kyyh pꞌãã, sa häd pꞌãã, bë ky nꞌaa jawꞌyyk do ky nꞌaa pꞌãã bë ky kedꞌaak. Ti hyb nꞌaa bë daaj hẽ bë hyb nꞌaa newë nyy dꞌ bë badꞌoo. Dooh ỹ ky nꞌaa ety bä ta ti hedoo doo —näng mäh. 16 Ti mꞌ tabahꞌeed nꞌyyh Judah buuj."
17 Ti mꞌ ajꞌyy Sotenés, tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do wahë nꞌaa see wë rahꞌyy kawereem, rahewyh wät mä Garijo moo hewꞌëët do tób nꞌaa wꞌoo hã. Dooh Garijo hyb nꞌaa pꞌeed bä rabahewyyh bä. 18 Ti mꞌ ti jawén Paw-Ro aym nä hajõng ta ä̃h Korĩn bä. Ti mꞌ Paw-Ro kedëë wät Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Korĩn bä habong do sa hã. Ti mꞌ, Pisiir Akira sa daheeh ragatsëg tꞌoonh marakate gó häj nꞌaa Sirija häd näng doo hẽnh hahõm doo. Marakate atsëg pooj jé, Paw-Ro ahoo bëëh ta sëën, panang Sẽn-Kerej häd näng doo bä. Bäp peej däk tanahoh ta sëën, Pꞌop Hagä Do hã taky däng do paa hyb nꞌaa. Tabëëj däk ta ky däng do heen nꞌaa, tawén hoo bëëh ta sëën."
19 Ti mꞌ atsëg hõm kän. Ti mꞌ rakajaa panang Epeso häd näng doo bä. Tꞌĩĩ hẽnh Pisiir Akira daheeh rabayyw kän. Paw-Ro kä ahõm tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot doo hẽnh. Ti mꞌ taky wõnh Judah buuj tꞌĩĩ hẽnh katꞌaa doo."
20 Ti mꞌ rabatsꞌyyt bä sa sii tabaym dó, dooh mꞌ takarẽn bä."
21 Tób yt naa tabanyyh bä taky hadoo sa hã: 22 Panang Sesareja häd näng doo bä rakaja hõm bä, Paw-Ro gatsëg nyyh. Ti mꞌ tabasꞌoob kän Jerusarẽnh hẽnh, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tꞌĩĩ hẽnh habong do tahegꞌããs hyb nꞌaa mꞌ. Tii bꞌ naa Ãn-Tijoka hẽnh mä tabahõm."
23 Ti mꞌ ta see pé noo gó Paw-Ro ahõm Pirikija, Garata häd enäh do häj nꞌaa hẽnh. Tamahõm me, panang banäng bä tahegꞌããs sahõnh hẽ panang buuj Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Tahꞌyyb enꞌyym mä sa hã. Taherꞌoot mä sa hã, baad ub Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa. 24 Ta see pé noo gó, ajꞌyy, Judah buuj, Aporos häd näng do kajaa panang Epeso häd näng doo bä, panang Pisiir Akira daheeh rabaym do paa bä. Panang Aresãn-Dirija häd näng doo bä tabenäng paa ti Aporos. Ky mepäh terꞌood bä. Baad tabahapäh Pꞌop Hagä Do kyy kerih doo."
25 Heen nꞌaa näng né hẽ Jesus ky nꞌaa. Takꞌëp hꞌyyb hedoo doo me tabaherꞌoot sa hã, baad tama metëëk Jesus ky nꞌaa na-ããj hẽ, jããm né hẽ paawä tahapëë paawä Jowãw nu gahemꞌuun do nu gemuun do ky nꞌaa."
26 Ti mꞌ neỹỹm doo me tabaherꞌoot Jesus ky nꞌaa, tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã. Ti mꞌ taherꞌoot do Pisiir Akira daheeh ramaa napäh bä mꞌ, rabatsyyd kän sa tób hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh rabaherꞌoot baad ub né hẽ Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa ta hã, tanahapäh nä doo. 27 Ti mꞌ ta see pé noo gó Aporos karẽn tabatsëg hõm Akaja häj nꞌaa hẽnh. Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Epeso bä habong do raky hadoo: 28 Aporos ky wõnh Judah buuj. Sahõnh hẽ ramaa napäh bä baad tabaherꞌoot, baad tametëëh Judah buuj sa hã, Jesus né hẽ ti Kristo, Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo. Pꞌop Hagä Do kyy kerih do hã tametëëh tii. Ti hyb nꞌaa, dooh Judah buuj sa kyy pé taherꞌoot do hã. 1 Ti mꞌ, Korĩn bä Aporos bawät noo gó, Paw-Ro bahõm panang Epeso häd näng doo hẽnh. Ta tyw nꞌaa waëë me tabës doo me tamahõm. Tꞌĩĩ hẽnh tamamuun Jesus ky nꞌaa ky dahꞌeeh do wób."
2 Ti mꞌ teaanh sa hã: 3 Ti mꞌ Paw-Ro eaanh mä sa hã: 4 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 5 Ti mꞌ raky nꞌaa napäh bä Paw-Ro herꞌoot doo, ranu gemuun hõm kän mä Jesus häd gó kä."
6 Ti mꞌ Paw-Ro dasooh ta moo sa nuu gó, ti mꞌ Pꞌop Hagä Do Sahee bajëë kän sa hꞌyyb tym gó. Ti hyb nꞌaa kyy wób rerꞌood wät dó. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa mꞌ raherꞌoot na-ããj hẽ."
7 12 mꞌ ajyy tahyb nꞌaa pé mꞌ tii. 8 Tamawoob hẽ ta kamarab Paw-Ro ahõm hadꞌyyt hẽ tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot doo hẽnh. Hꞌyyb neỹỹm doo me baad tabaherꞌoot sa hã Pꞌop Hagä Do ji tabagꞌããs do ky nꞌaa. 9 Ti mꞌ sa mahang ti abong nabuj kehꞌũũm doo. Dooh mꞌ rakarẽn bä raky dahé bä Jesus ky nꞌaa. Ti mꞌ ta wób maa napäh bä, raky nꞌaa rejãã Jesus ky nꞌaa, papuuj hadoo do ky nꞌaa Paw-Ro herꞌoot doo. Ti mꞌ Paw-Ro ahõm sa mahä̃nh. Ti mꞌ tatsyyd hꞌũũm Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, tób Tirãn häd näng do yd ma mehetëk doo hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh tabaherꞌood hadꞌyyt hẽ sa hã Jesus ky nꞌaa."
10 Pawóp mä ta baab tabaherꞌoot tꞌĩĩ hẽnh. Ti hyb nꞌaa mꞌ, sahõnh hẽ Judah buuj, Judah buuj nadoo do Asija häj nꞌaa bä habong doo, raky nꞌaa napäh Jesus ky nꞌaa."
11 Pꞌop Hagä Do anꞌoo bä takꞌëp Paw-Ro pehuunh."
12 Paw-Ro saroor tapadedëëk do sii hẽ radaso bä nahëë näng do hã, hasꞌoo däk tanꞌoo bä. Karapꞌaar hꞌyyb nesaa do pahadëëk do sii hẽ tabahebë Paw-Ro saroor hã. 13 Ti mꞌ Judah buuj wób, jé padꞌyyt hẽ karapꞌaar hꞌyyb nesaa do hebë doo, rakarẽn paawä karapꞌaar hꞌyyb nesaa do rahebë Jesus häd gó. Hahỹỹ da mꞌ sa kyyh karapꞌaar hꞌyyb nesaa do sa hã: 14 Tii dꞌ hedꞌoo do 7 ajyy, Judah buuj Sewah häd näng do taah. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa see mꞌ ti Sewah."
15 Ti mꞌ ta see pé noo gó karapꞌaar hꞌyyb nesaa do see ky gadoo mä sa hã: 16 Ti mꞌ ajꞌyy, karapꞌaar hã hadäk do herꞌoot doo, sa hã tawajꞌaa däk. Takꞌëp tabahejoonh karapꞌaar hꞌyyb nesaa do ta hã adäk do hyb nꞌaa, ti hyb nꞌaa tajꞌaa ketsë sa hã. Tarejãã takꞌëp sa hã, ti hyb nꞌaa rawajꞌaa nꞌyyh bag hẽnh tób gó naa. Majyyw ratag nyyh rabanꞌyyh bä."
17 Ti mꞌ sahõnh hẽ Epeso bä habong do Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ raky nꞌaa napäh bä mꞌ rabeỹỹm bong. Rawehꞌëëh mä takꞌëp Jesus Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo. 18 Ti mꞌ hajõk Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób, sahõnh hẽ ramaa napäh bä rakawoom nesaa do sa mo hajꞌaa."
19 Hajõk mehëm do paa ramenaa sa hꞌëëd kerih doo. Ta hã tabanäng ramehëm do ky nꞌaa paah. Ti mꞌ sahõnh hẽ rabahapäh bä mꞌ rabaju toonh sahõnh hẽ ta ti hedoo do kerih doo. Ta hyb nꞌaa pé 50 miw moweed kꞌããts tëg hawak do sꞌëëb raju toonh do säm paah."
20 Tii bä kä mꞌ, ky nꞌaa etsä däg kän mä Jesus ky nꞌaa. Jé padꞌyyt däg kä ta ky nꞌaa tii bä. Hajõk hꞌyy kaꞌeeh doo kä Jesus hã. 21 Ta ti jawén paa bä Paw-Ro hꞌyyb däng tabegꞌããs Masedonija, Akaja häd enäh do häj nꞌaa hẽnh. Tii bꞌ naa takarẽn Jerusarẽnh hẽnh tabahõm. Ti mꞌ taky hadoo: 22 Ti mꞌ ta sii moo bok do wób, Tsimoot, Eras häd enäh do tamejũũ Masedonija häd näng do häj nꞌaa hẽnh rabahõm hyb nꞌaa ta pooj jé. Ti nuuj jé mꞌ Paw-Ro baym dó Asija häj nꞌaa bä. 23 Ti mꞌ ti noo gó Epeso bä hajõk kamajꞌĩĩ Jesus ky nꞌaa hyb nꞌaa."
24 Ajꞌyy Demeet häd näng do du nꞌaa rakamajꞌĩĩ doo. Kꞌããts tëg hawak do moo hewꞌëët do tii. Tób taah its sa kabarii Dijããn Ta tiDijããnhäd näng doo, Epeso buuj sa kabarii rahꞌyy kahaꞌeeh doo. häd näng do tób nꞌaa mo nꞌaa me tatema tób taah its. Demeet, ta moo hataa daheeh ratehemꞌaa sa kabarii tób nꞌaa its. Hajõng ta säm ragedak."
25 Ti mꞌ Demeet maherꞌoot ta sii moo hebꞌook doo, ta wób na-ããj hẽ kꞌããts tëg hawak do sꞌëëb moo hebꞌooh doo. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh sa hã: 26 —Bë ky nꞌaa napäh na-ããj hẽ Paw-Ro häd näng do herꞌoot do hã. Taherꞌoot sa hã, kabarii ji moo wät doo, dooh ji hꞌyy kahaꞌeeh do panꞌaa tado bä. Hajõk ky dahꞌeeh ta kyyh hã, Epeso panang buuj hadꞌyyt hẽ nado. Asija häj nꞌaa bä, jé padꞌyyt hẽ da raky daheeh ta kyyh —näng mäh."
27 —Ji ä̃m nꞌaa hoop da taherꞌoot do hã. Hajõõ magyys hẽ ky dahꞌeeh da ta kyyh hã, dooh da ër moo bok do hã raky dahé wäd bä. Dooh da na-ããj hẽ Dijããn tób nꞌaa, takꞌëp hajꞌap doo, rawehëë wäd bä. Dijããn, Asija häj nꞌaa bä, sahõnh hẽ häj nꞌaa bä rahꞌyy kahaꞌeeh doo, ti na-ããj hẽ, dooh da rahꞌyy kae wäd bä, dooh da rawehëë wäd bä. Ta häd ky nꞌaa etsëëh do paa ahëëj jëng da —näng mä Demeet kyyh. 28 Ti mꞌ Demeet herꞌoot do ramaa napäh bä mꞌ, takꞌëp mä rakawajããn Paw-Ro wë. Ti mꞌ radu doo rageëënh doo: 29 Ti mꞌ ti hyb nꞌaa, nayyw hẽ sahõnh hẽ Epeso buuj rageëënh mäh. Ky kakꞌëë mä takꞌëp. Ti mꞌ rameso padëëk ajyy Gajo, Aris-Tako häd enäh doo, Masedonija häj nꞌaa bä naa Paw-Ro hadꞌaa doo. Ti mꞌ Epeso buuj ramahũũm rakahetꞌaa doo bä."
30 Ti mꞌ Paw-Ro karẽn paawä tꞌĩĩ hẽnh tabahõm, hajõk do hã tabaherꞌoot hyb nꞌaa. Ti hadoo né hẽ, dooh mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ranꞌoo bä tahõm bä tꞌĩĩ hẽnh, ä̃m nꞌaa näng do hyb nꞌaa."
31 Ta ti häj nꞌaa wahë nꞌaa wób sii hẽ, Paw-Ro najiis, rapanäk ta hã tanahõm hyb nꞌaa, takamanewꞌaa hyb nꞌaa sa mahang. Rajeỹỹm mä Paw-Ro radajëë bä, kata bꞌëëh doo hã."
32 Daap hẽ katꞌaa do rageëënh. Ta see hadoo ta wób sa kyyh, ta see hadoo ta wób sa kyyh. Hajõk sa mahang dooh rahapëë bä hꞌëëd hyb nꞌaa tꞌĩĩ hẽnh rakata padëëk daap hẽ."
33 Ti mꞌ Judah buuj sa mahang kata padëëk do ramejũũ ajꞌyy Aresãn häd näng doo, hajõk do hã tabaherꞌoot hyb nꞌaa. Ti mꞌ kata däk do wób raherꞌoot Aresãn hã nyy da ta kyyh sa hã. Ti mꞌ Aresãn moo me tamedug paawä, bag hẽnh rababꞌëëh hyb nꞌaa, sa hã tamaherꞌoot hyb nꞌaa paawä."
34 Ti mꞌ Judah buuj rabahapäh bä Aresãn, radu doo rageëënh doo: 35 Ti mꞌ panang wahë nꞌaa hyb nꞌaa jawyk do medug kän. Ti mꞌ taky hadoo sa hã: 36 Sahõnh hẽ raky nꞌaa napäh ta tii. Dooh ta ky nꞌaa jejën péh. Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ bag hẽnh bë babꞌëëh. Ti hyb nꞌaa dooh bë hyb nꞌaa jóh bä bë moo bok do hã sa hã."
37 Hahỹ ajyy bë manaa doo, dooh Dijããn tób nꞌaa yt hã retsëëg hõm péh. Dooh raky nꞌaa rejã bä ër hꞌyy kahaꞌeeh doo —näng mäh."
38 —Demeet wë, ta hataa ta sii moo bꞌook do sa wë tanyy bä ta wób raky nꞌaa tapaa do ky nꞌaa, tawꞌããts hẽ hyb nꞌaa jewyk do ji ky nꞌaa etyy nꞌaa wë rabahõm. Ti anäng na-ããj hẽ Roma buuj sa wahë nꞌaa seeh. Tawꞌããts hẽ sa hã rabaherꞌoot."
39 Tanyy nä bä bë herꞌoot do seeh, tawꞌããts hẽ bë herꞌoot sahõnh hẽ Epeso buuj rakahetꞌaa noo gó ër ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da."
40 Ä̃m nꞌaa näng Roma buuj sa wahë nꞌaa ër raky nꞌaa tapaa, hajõõ gó bë ky kedꞌaak doo. Ër reaaj bä hꞌëëd hyb nꞌaa takꞌëp bë geëënh, dooh ër herꞌoot péh, dooh hyb nꞌaa péh —näng mäh. 41 Ti mꞌ taky hado kän sa hã: 1 Ti mꞌ kawejãn do paa rababaaj hõm jawén paa bä sa tób hẽnh, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Paw-Ro atsꞌyyt mä ta wë rabana hyb nꞌaa. Ti mꞌ baad tabaherꞌood däk sa hã, hꞌyyb neỹỹm doo me Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa. Ti mꞌ takedëë hõm sa hã. Ahõm kän mä tii bä Masedonija häj nꞌaa hẽnh."
2 Tamahõm me panang bä taherꞌoot Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã, hꞌyyb neỹỹm doo me Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa. Hajõng baad hadoo do taherꞌood däk sa hã. Ti mꞌ Gereg buuj sa häj nꞌaa bä takajaa."
3 Tamawoob hẽ kamarab tabaym dó tii bä. Ti mꞌ takarẽn tagatsëg so paawä marakate gó Sirija häj nꞌaa hẽnh hahõm doo gó. Tagatsëg so pooj jé, heen nꞌaa nyy däk Judah buuj rano nꞌaa masoo do hã. Ti hyb nꞌaa tahyb nꞌaa newë däk tababaaj hõm Masedonija häj nꞌaa bä tabës doo me ta tyw nꞌaa."
4 Ta sii habaaj hꞌũũm do sa häd hahỹỹ da: Sopater (panang Bereja häd näng doo bä naa, Piho häd näng do tꞌaah), ta see Aris-Tako, ta see Sekũn (panang Tesaronika häd näng doo bä naa), ta see Gajo (panang Derebé häd näng doo bä naa), ta see Tsimoot, ta see Tikiko, ta see Toropimo (Asija häj nꞌaa hẽnh naa)."
5 Ãã pooj jé rabahõm ti nuuj jé. Ãã ragadaa kän panang Torowas häd näng doo bä."
6 Tii bä, pãw makuj nꞌaa tamah do ãã tabꞌëës jawén paa bä, ãã gatsëg tꞌoonh Pirip bä naa marakate gó. Ji moo séd hẽnh ta ä̃ jawén paa bä, ãã kataa sa hã panang Torowas häd näng doo bä. 7 ta ä̃h ãã baym dó tii bä. 7 Ti mꞌ metꞌuuh hã ãã kata bꞌëëh Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa sii, pãw ãã ganebäh hõm hyb nꞌaa, Jesus ãã hyb nꞌaa esee hyb nꞌaa. Ti mꞌ Paw-Ro baherꞌood kän Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã. Jati pé tatsyym kadoo do hyb nꞌaa, taherꞌoot do dawëët."
8 Ãã kata däk tób gó pꞌop gadäk doo gó, ta bag banäng hẽnh."
9 Ti mꞌ atsëm ub, gawakꞌaap, pahëëw Ew-Tiko häd näng doo, tób noo bä hasooh doo, aä̃ jëng tabasooh bä, Paw-Ro herꞌoot do dawëët do hyb nꞌaa, ty jawyg däk do hyb nꞌaa mꞌ. Ti mꞌ tabadëë hyng pꞌop naa. Dajëp."
10 Ti mꞌ Paw-Ro bahyng, ahyy häng, tawaké däk dajëp do hã. Ti mꞌ taky hadoo: 11 Ti mꞌ Paw-Ro rabasꞌëëg kän pꞌaa hẽnh tób gawakõ pꞌop gadäk doo gó. Tii bä ãã hã Paw-Ro ganebäh hõm kän pãw, sahõnh hẽ ãã bawa. Ti mꞌ pꞌaa hẽnh tabaherꞌoot, tabawag hõm bä kä taky yyw däk. Ti mꞌ tatsyym kadoo."
12 Ti mꞌ marahud hadëë hyng do paa ramahũũm kän ta tób hẽnh. Edëp tabahõm. Sahõnh hẽ rahꞌyy gadejah. 13 Ta pooj jé tii bä ãã bahꞌũũm marakate gó. Panang Asós häd näng doo hẽnh ãã bahꞌũũm. Tii bä ãã gada Paw-Ro, tagatsëg sooh hyb nꞌaa ãã sii. Tii da ta kyyh ãã hã. Takarẽn mä takanaa hëëj hã."
14 Asós bä takajaa bä, ãã mahũũm kän marakate gó. Panang Mitirẽn häd näng doo hẽnh ãã bahõm."
15 Jatꞌiip hadoo ãã tsyym kasok ẽnh, ãã kaja hõm kän tsyt dëëg hã Kiw häd näng do nedaa bä. Jatꞌiip hadoo ãã batsëg hõm kän tsyt dëëg hã, Samos häd näng doo hẽnh. Jati pé ãã kaja hõm kän panang Mirét häd näng doo bä kä."
16 Dooh Paw-Ro karẽn bä Epeso bä ãã nu kajäg bä. Nayyw hẽ takarẽn mä takaja hõm Jerusarẽnh hẽnh. Tahaja bä mꞌ takarẽn Pẽn-Tekos ratabꞌëës do pooj jé takajaa Jerusarẽnh hẽnh."
17 Ti mꞌ, Mirét bä naa Paw-Ro mejũũ ranaëënh hyb nꞌaa Epeso bä habong do Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa."
18 Ti mꞌ, Mirét bä rakajaa bä, Paw-Ro ky hadoo sa hã: 19 —Jesus hã ỹ moo wäd hadꞌyyt hẽ, ta ky nꞌaa ỹ herꞌood hadꞌyyt hẽ. Dooh né ỹ hꞌyy kasabé bä. Jesus ky nꞌaa ỹ herꞌoot bä, hajõõ nuu me ỹ hꞌyyb heoot Jesus hã rahꞌyy kaꞌeeh takꞌëp ỹ karẽn do hyb nꞌaa. Tii da né hẽ ỹ badꞌoo, hajõõ nuu me né hẽ paawä ỹ bahoop Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do sa moo gó."
20 Dooh ỹ ky nꞌaa eréd bä ỹ herꞌoot do baad hadoo do ky nꞌaa bë hã. Sahõnh hẽ baad hadoo do bë ỹ ma metꞌëëg wät. Bë tób yt hã bë ỹ metëëk, sahõnh hẽ ramaa napäh."
21 Judah buuj, Judah buuj nadoo do sa hã na-ããj hẽ ỹ baherꞌoot nesaa do raberéd hõm hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kawereem hyb nꞌaa, Jesus, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa."
22 Jerusarẽnh hẽnh ỹ bahõm hỹỹ kä ỹ Pꞌop Hagä Do Sahee mejũũ. Dooh ỹ hapëë bä hꞌëëd hado hã ỹ tꞌĩĩ hẽnh."
23 Jããm né hẽ ỹ hapäh, sahõnh hẽ panang ỹ bewäd nä hẽnh, ỹ Pꞌop Hagä Do Sahee maherꞌoot ỹ da radawäts gëët, takꞌëp da ỹ bahoop, tanooh."
24 Ti hadoo né hẽ paawä, dooh ỹ hꞌyyb nꞌaa pꞌeed bä ỹ hedëp do hã. Jããm hẽ ỹ karẽn ỹ bahajaa, Jesus Hyb Nꞌaa Jawyk Do hã ỹ tamejũũ doo. Ỹ tamejũũ ỹ baherꞌoot hyb nꞌaa sahõnh hẽ sa hã Pꞌop Hagä Do kamahä̃n do ky nꞌaa —näng mä Paw-Ro kyyh. 25 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 26 —Ti hyb nꞌaa baad ỹ baherꞌoot bë hã. Këh ỹ gabuuj nado tii, ta wób sa hꞌyyb tym Pꞌop Hagä Do wë tanasꞌëëg bä."
27 Sahõnh hẽ bë hã ỹ herꞌood wät sahõnh hẽ Pꞌop Hagä Do karẽn doo. Dooh ỹ ky nꞌaa jejën péh."
28 Ti hyb nꞌaa, tawꞌããts hẽ baad ub bë bahagꞌããs bë daaj hẽ, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã na-ããj hẽ, sa wahë nꞌaa bë bahadoo hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do Sahee anꞌoo bä. Tawꞌããts hẽ bë hagãã baad ub Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kaꞌeeh doo. Sa hyb nꞌaa paa Jesus kanꞌoo däk, tadajëp sa hyb nꞌaa, ta karapee rabahado padëëk hyb nꞌaa."
29 Ỹ hapäh hahỹỹh: Ỹ bahõm jawén paa bä, bë mahang anꞌaa da ta wób. Tabanasꞌaa bꞌéé hekꞌook do hadoo da. Dooh da ratꞌyyd mehĩĩn bä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo."
30 Bë mahang na-ããj né hẽ ta wób radu doo da rawareem do Pꞌop Hagä Do kyyh, sa hã kä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do raky sũũt hyb nꞌaa."
31 Ti hyb nꞌaa, baad bë hyb nꞌaa matakä da! Bë hyb nꞌaa esꞌee nyy da tamawoob hẽ ta baab noo gó hadꞌyyt hẽ ỹ ky nꞌaa jebaanh sahõnh hẽ bë hã sét kenꞌyyh. Ta see pé noo gó ỹ hꞌyyb heoot doo me ỹ ky nꞌaa jebaanh, baad ỹ karẽn do hyb nꞌaa paawä bë hꞌyy kaꞌeeh Jesus hã —näng mä Paw-Ro sa hã. 32 Ti mꞌ taky hado kän: 33 —Dooh hëp ỹỹ gó ỹ karẽn pé paa ta wób sa dajẽẽr, ta wób sa saroor —näng mäh."
34 —Bë hapäh né hẽ ny hadoo ỹ moo wät daj ỹỹ hẽ, ma ỹ säm hã, hata ỹ ma säm hã."
35 Sahõnh hẽ ỹ badꞌoo do hã ỹ metëëh bë hã, bë bahapäh hyb nꞌaa, takꞌëp né hẽ ji moo wät ji masa hyb nꞌaa kasꞌuut doo. Bë hyb nꞌaa esꞌee Jesus kyyh: “Ji tsebee né paawä ji hã ranꞌoo bä ji karẽn doo, ta bahä̃nh ji tsebé da ta wób hã ji anꞌoo bä rakarẽn doo”, näng mä Jesus —näng mä Paw-Ro kyyh. 36 Ta ti Paw-Ro herꞌoot do jawén paa bä mꞌ, ahyy häng ta taron nuu me, ta wób na-ããj hẽ mꞌ. Ti mꞌ taky nꞌaa etsẽẽ."
37 Sahõnh hẽ rabaód bong, rawaké wät, redëë wät."
38 Takꞌëp rawén hꞌyy ketón bong Paw-Ro herꞌoot do hã, dooh raty gepëë wäd bä taherꞌoot do hyb nꞌaa. Ti mꞌ rabahadaa wëënh marakate gó tagatsëg sooh bä. 1 Ti mꞌ, ãã kedëë bong jawén paa bä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa Epeso bä naa hanꞌaa do sa hã, ãã gatsëg tooj kän marakate gó. Ãã gagëd hõm ub tsyt dëëg hã, Kos häd näng doo hẽnh. Jatꞌiip hadoo ãã bahõm tsyt dëëg hã, Rodes häd näng doo hẽnh. Tii bꞌ naa ãã bahõm panang Pataar häd näng doo hẽnh."
2 Pataar bä ãã bawꞌyyt marakate Penisija häj nꞌaa hẽnh hahõm doo. Ti mꞌ ãã gatsëg tooj kän ta gó."
3 Ãã matsëk me ãã hapäh tsyt dëëg hã, Tsi-Peré häd näng doo, ji sꞌỹỹ hadäk hẽnh. Ãã ahõm kän Sirija häj nꞌaa hẽnh. Marakate gabuuj ramesób nuuj jé, ãã asꞌoop panang Tiir häd näng doo hẽnh."
4 Tii bä ãã mamuun Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do tii bä habong doo. 7 ta ä̃h ãã baym dó sa pa. Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do Sahee baherꞌoot Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã nyy dꞌ rabadꞌoo Paw-Ro hã Jerusarẽnh hẽnh. Ti hyb nꞌaa mꞌ raky hadoo Paw-Ro hã: 5 Ti mꞌ, 7 ta ä̃h tabado däk bä, ãã bawëëj kän. Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ajyy, sa ỹỹm, sa taah ãã rahadaa wꞌëënh hood jó. Hood jó ãã behyy bëëh ãã taron nu paa me, ti ãã ky nꞌaa etsẽẽ."
6 Ti mꞌ ãã kedëë bong sa hã. Ti mꞌ ãã gatsëg tooj kän marakate gó. Tii bä ãã hadaa wꞌëënh do rabasꞌoob kän sa tób hẽnh. 7 Tiir bä naa marakate bahõm, Toremajida bä tanu däng. Ta tii bä ãã begꞌããs Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wë. Sét adëb bä ãã tabꞌëës sa sii."
8 Jatꞌiip hadoo ãã kaja hõm panang Sesareja häd näng doo bä. Pirip, Jesus ky nꞌaa rod tób bä ãã baꞌyym. 7 ajyy Jesus mejũũ do sa hata see ti Pirip."
9 Ji meheet pé Pirip toog, marahud. Rahajaa raherꞌood bä ta jawén hawät doo, Pꞌop Hagä Do Sahee anꞌoo bä."
10 Hajõõ däk ãã ä̃h Pirip tób bä, takaja nä Judah häj nꞌaa hẽnh hana doo, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod seeh, Agab häd näng doo."
11 Ãã pa tabana gëët bä, tapyn hõm Paw-Ro baa wyd. Ti mꞌ ta daaj hẽ ta mooh, ta tsyym takamawꞌyyd gëët ta me. Ti mꞌ taky hadoo: 12 Ta ti ãã maa napäh bä, ta wób na-ããj hẽ ta tii bä habꞌëëh doo, ãã sahõnh hẽ ãã ky kahꞌũũm Paw-Ro hã, tanahõm hyb nꞌaa Jerusarẽnh hẽnh."
13 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 14 Dooh ãã taky dahé bä. Ti hyb nꞌaa dooh ãã ky kahũũm boo bä ta hã. Ti mꞌ ãã ky hadoo: 15 Ti mꞌ ãã benyyw hõm ãã hꞌëëd, ti mꞌ ãã tsyym kasog kän Jerusarẽnh hẽnh hahꞌũũm doo."
16 Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do wób, Sesareja bä habong doo, ahꞌũũm ãã sii. Ãã ramahũũm ajꞌyy bäp peej Jesus hã hꞌyy kae däk do tób hẽnh, tꞌĩĩ hẽnh ãã baꞌỹỹh hyb nꞌaa. Ta häd Masõn. Tsyt dëëg hã Tsi-Peré häd näng doo bä tabana. 17 Ti mꞌ ãã kaja hõm bä kä Jerusarẽnh bä, baad Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ãã ragadoo."
18 Jatꞌiip hadoo ãã begꞌããs Paw-Ro sii Tsijaag tób hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh rakata bꞌëëh sahõnh hẽ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa wahë nꞌaa."
19 Ti mꞌ Paw-Ro kedëng sa hã. Baad ub tabaherꞌoot sa hã sahõnh hẽ tamoo wät do hã Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa Judah buuj nadoo do mahang."
20 Ta ti ramaa napäh bä mꞌ, rajꞌaa etsë Pꞌop Hagä Do hã. Ti mꞌ raky hadoo Paw-Ro hã: 21 Raherꞌoot mä sa hã, mametëëk mä jé padꞌyyt hẽ habong do Judah buuj sa hã, Judah buuj nadoo do sa mahang habong do sa hã, Mosees kyy kerih do raky nadaheeh hyb nꞌaa. Raherꞌoot mä sa hã, dooh mꞌ makarẽn bä sa taah masuuj noo byyh ranoo ehõg hõm. Raherꞌoot mä na-ããj hẽ, maherꞌoot mä sa hã ti dooh ër badꞌoo doo da radoo bä —näk mä Tsijaag sa kyyh. 22 Ti mꞌ raky hadoo ẽnh: 23 Ti hyb nꞌaa tawꞌããts hẽ ãã herꞌoot doo da mabadꞌoo —näk mä Paw-Ro hã. —Ti abong ji meheet pé ajyy ãã mahang sa sëën hehoh doo, Pꞌop Hagä Do hã raky däng do ahëëj jëng do heen nꞌaa."
24 Sa sii ahõm Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh. Mamoo wäd sa sii ër ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da, bë hꞌyyb bë benäm hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Tawꞌããts hẽ sa hyb nꞌaa mepaag hõm rama ejuu do panꞌaa, sa sëën rabehoh hyb nꞌaa. Tii dꞌ madoo bä, sahõnh hẽ rabahapäh da raherꞌoot do a ky nꞌaa dooh se hub tado bä. Rahapäh da maky daheeh né hẽ Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo."
25 Judah buuj nadoo doo kä, ãã ma erii wät nyy da rabadꞌoo do panꞌaa. Hahỹỹ da ãã kyy kerih doo: “Tawꞌããts hẽ bë nawëh Pꞌop Hagä Do hã hꞌyy kanaꞌeeh do sa kabarii rawehꞌëëh do tä nꞌaa. Tawꞌããts hẽ bë nawëh bë masããh dab, harꞌëëng dab, bë naboh bä ta majyyw gatsëë däk doo. Bë awëë manä ta majyyw. Bë aä̃ manä bë ỹỹm nadoo do sii, bë patug nadoo do sii” —näk mä Tsijaag tób bä kata bꞌëëh do sa kyyh. 26 Ti mꞌ jatꞌiip hadoo Paw-Ro mahũũm ta ti ajyy. Tamoo wät sa sii Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da, sa hꞌyyb rabenäm hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Ti mꞌ tabahõm Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh, tapanäk hyb nꞌaa ta tii bä moo bꞌook do sa hã, ny noo gó tabahänh Pꞌop Hagä Do matym gó sa hꞌyyb rabenäm doo. Tapanäk mä na-ããj hẽ sa hã ny noo gó Pꞌop Hagä Do hã rama ejuu doo. 27 Pꞌeets ub paawä mꞌ tabahëëj jëng bä ta ti 7 ta ä̃h, Paw-Ro rabenyyw bong do ä̃ nꞌaa, Judah buuj wób, Asija häj nꞌaa hẽnh hanꞌaa doo, rabahapäh mä Paw-Ro Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh. Ti mꞌ hajõk do tꞌĩĩ hẽnh kata bꞌëëh do rahꞌyyb tatuk Paw-Ro wë rakamajꞌĩĩ hyb nꞌaa. Ti mꞌ Paw-Ro wë rawajꞌaa padëëk."
28 Rageëënh bä mꞌ raky hadoo: 29 Tii da rawén ky hadoo, pooj jé rabahapäh Paw-Ro sii Epeso buuj, Toropimo häd näng doo, panang bä rababong bä. Paw-Ro mahũũm redꞌoo Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã. 30 Ti mꞌ sahõnh hẽ panang buuj rakawajããn. Jé padꞌyyt hẽ rabana, rawajꞌaa padëëk Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa hẽnh. Ramaso däg kän mä tii bä Paw-Ro, ramahũũm mä Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa wꞌoo hã. Ti mꞌ nayyw hẽ ranoo gatsëë däk ta nooh."
31 Ranaboh nuuj jé paawä Paw-Ro, Roma buuj warahén nꞌaa wahë nꞌaa hã rapanäk mä Jerusarẽnh buuj kamajꞌĩĩ do ky nꞌaa."
32 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa tanaëënh mä warahén wób, warahén sa wahë nꞌaa wób na-ããj hẽ. Ti mꞌ rawajꞌaah Jerusarẽnh buuj sa wë. Rabahapäh bä mꞌ warahén sa wahë nꞌaa sa sii hanꞌaa doo, moo yyw padëëk mä Paw-Ro rejꞌãã doo."
33 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa kaja nä bä tamaso däk Paw-Ro, ti mꞌ tamejũũ ramoo mawꞌyyd däk haak sapuuw hadoo doo me. Ti mꞌ teaanh mäh: 34 Ti mꞌ ta see hadoo ta wób rageëënh, ta see ky nꞌaa hadoo ta wób sa kyyh. Dooh mꞌ warahén sa wahë nꞌaa hꞌyyb mepëë bä ta ky nꞌaa hã, takꞌëp rageëënh do hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa tamejũũ ramahũũm warahén tób nꞌaa yt hã."
35 Tꞌĩĩ hẽnh rakaja hõm bä, tób gó ji basëëk do tyng nꞌaa jó, warahén ratóg sëëk mä Paw-Ro, hajõk do ta hã rapahuut do hyb nꞌaa."
36 Ti mꞌ hajõk do rageëëj nä: 37 Ti mꞌ warahén ramajëë suun pooj jé Paw-Ro beaanh sa wahë nꞌaa hã Gereg kyy me: 38 —Õm nado Esit buuj kamajꞌĩĩ do du nꞌaa do nagꞌaap hẽ denaa hẽ? Õm nado ti mahũũm do 4 miw hebꞌooh do banawäng doo hẽnh? —näng mäh. 39 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 40 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa anꞌoo kän tabaherꞌoot hyb nꞌaa. Ti mꞌ Paw-Ro bagꞌëëd däk tsyym tyng nꞌaa jó. Ti mꞌ tameduuk ta moo me, bag hẽnh rababë däk hyb nꞌaa. Ti mꞌ bag hẽnh rababë däk bä, tadu doo taherꞌoot do Eberew kyy me. Judah buuj sa kyyh hehꞌäät do ramaneëënh Eberew kyyh . Judah buuj na-ããj hẽ rerꞌoot Aramew kyyh. Sa wób na-ããj hẽ rahajaa rerꞌood bä Gereg kyyh. Ti mꞌ taky hadoo: 1 —Wakãn haa, yp ỹ hyb nꞌaa hedoo doo. Bë maa newë këh ỹỹ. Hã ỹ rakamajꞌĩĩ do ky nꞌaa ỹ herꞌoot —näng mäh. 2 Ti mꞌ ramaa napäh bä mꞌ terꞌoot do Eberew kyy me, sa kyy me, bag hẽnh rababë däg magyys hẽ tii bä. Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 3 —Judah buuj né ỹ hỹỹh. Panang Tas häd näng doo bä, Siris häj nꞌaa bä ỹ benäng. Babä Jerusarẽnh bä ỹ bawäng. Gamarijéw Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ma mehetëk do ky nꞌaa etsëëh do ti Gamarijéw. Atos 5.34 hã takerii däk ta ky nꞌaa. baad ub né hẽ ỹ tama metëëk ër wahë makũ ky nꞌaa jawꞌyyk do ky nꞌaa. Baad ub né hẽ ỹ karẽn paa ỹ hꞌyyb nꞌyym Pꞌop Hagä Doo, da hẽ bë badꞌoo doo da né hẽ."
4 Ỹ rejãã né paa Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, radejëp hyb nꞌaa. Ỹ mesoo paa ỹỹj, ajyy, ỹ dewëës ragadahewꞌëës doo gó."
5 Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät doo, ër wahë nꞌaa na-ããj hẽ rahapäh tii. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ herꞌoot do bë hã. Hã ỹ rabanꞌoo däk paa kerih doo, ramejũũ do ky nꞌaa, ỹ banoo hyb nꞌaa ër wakããn, Judah buuj, panang Damas-Ko häd näng doo bä habong do sa hã. Ti tꞌĩĩ hẽnh ỹ bahõm paah, ỹ mena paawä Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh doo, rarejãã hyb nꞌaa Jerusarẽnh hẽnh —näng mä Paw-Ro sa hã. 6 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 7 Tũũ ỹ badëë jat tii bä. Ti ỹ maa napäh kyyh, hã ỹ herꞌoot doo: “Saw-Ru, Saw-Ru, hꞌëëd hyb nꞌaa ỹ marejãã?”, näng mä kyyh hã ỹỹ."
8 “Jaa õm?”, näng ỹỹh. “Ỹ né hẽ Jesus, Nasaréh buuj marejãã doo”, näng mäh."
9 Si ỹ habok do rahapëë né paawä ta bag, dooh rahꞌyy ganyy bä kyyh hã, hã ỹ herꞌoot do hã."
10 Ỹ eaanh tii bä: “Nyy dꞌ ỹ badꞌoo, Hyb Nꞌaa Jawyk Doo?”, näng ỹỹh. Ti taky hadoo hã ỹỹ: “Asꞌëëg gꞌëëd. Ahõm nä panang hẽnh. Tꞌĩĩ hẽnh rabaherꞌoot a hã nyy da mamoo wät do panꞌaa hã ỹỹ”, näng mä Jesus kyyh hã ỹỹ."
11 Ỹ hapäh ta bag takꞌëp gabarëëh do hyb nꞌaa ỹ wén ty tamaa wät. Ti hyb nꞌaa hata haa ỹ ramoo maso hõm Damas-Ko hẽnh ãã bahꞌũũm hyb nꞌaa. 12 —Ajꞌyy Ananijas häd näng do ỹ tahegꞌããs. Baad ta ti Ananijas ky dahé hadꞌyyt hẽ Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk doo. Ta ti panang bä habong do Judah buuj rawehꞌëëh ti Ananijas."
13 Pa ỹ tabagꞌëëd däk bä taky hadoo: “Wakãn ỹỹ, Saw-Ru, mabegãã däk pꞌaa hẽnh!”, näng mäh. Ỹ bahapëë däg kän nayyw hẽ tii bä."
14 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh hã ỹỹ: “Pꞌop Hagä Do ër wahë makũ rahꞌyy kahaꞌeeh doo, ti né hẽ hasëëw wät õm, mabahapäh hyb nꞌaa takarẽn doo, mabahapäh hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do karẽn doo da hawät doo, Jesus né hẽ ti Pꞌop Hagä Do karẽn doo da hawät doo . mamaa napäh hyb nꞌaa ta ti ta kyyh."
15 Õm né hẽ da Baad Hadꞌop Do rod nꞌaa sahõnh hẽ sa hã. Maherꞌood da mamaa napäh doo, mahapäh do ky nꞌaa”, näng mä ta kyyh hã ỹỹ."
16 Ti mꞌ taky hadoo: “Magadaa wäd manäh. Ahõm nä õm ranu gemuun wät hyb nꞌaa. Õm ranu gemuun bä, Jesus hã mabetsẽẽ a hã hanäng do nesaa do tabawug hõm hyb nꞌaa”, näng ta kyyh hã ỹỹ. 17 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo ẽnh: 18 Sꞌëëh hadoo doo gó ỹ hapäh Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo. Hahỹỹ da ta kyyh hã ỹỹ: “Nayyw hẽ! Ahõm nä Jerusarẽnh bä naa. Dooh da raky dahé bä këh ỹ nꞌaa maherꞌoot doo”, näng mä hã ỹỹ."
19 Ti ỹ ky gadoo: “Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo, sahõnh hẽ ajyy babä habong do rahapäh nyy da ỹ bahõm do paa sahõnh hẽ tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, a hã hꞌyy kaꞌeeh do ỹ dewëës hyb nꞌaa, ỹ rejãã hyb nꞌaa."
20 Radajꞌëëp noo gó a ky nꞌaa rod paa Es-Tew häd näng doo, ỹ na-ããj hẽ sa da hꞌyyb hadoo. Ỹ né paa pä me hakut do sa saroor henäm”, näng këh ỹ ta hã."
21 Ti taky hadoo hã ỹỹ: “Ahõm nä, õm ỹ mejũũ dawëë, Judah buuj nadoo do sa mahang”, näng mäh. 22 Ti mꞌ, jããm né hẽ ramaa newëë do Paw-Ro herꞌoot doo. Judah buuj nadoo do sa mahang Paw-Ro Jesus mejũũ Paw-Ro herꞌoot hyb nꞌaa, radu doo mä rageëënh doo: 23 Ti mꞌ rageëënh. Sa hatsë sa hã padëëk do ratepyh, rakawajããn do heen nꞌaa. Kꞌããts rehaa pꞌop."
24 Ti hyb nꞌaa, warahén sa wahë nꞌaa mejõ kän Paw-Ro ramajëë suun warahén tób nꞌaa yt hã. Tamejũũ mä rahewyyh. Tamejũũ mä reaanh ta hã hꞌëëd hyb nꞌaa ta majĩĩ tii da rawén geëënh."
25 Ti mꞌ ramawꞌyyd däk bä rahewyyh do panꞌaa paawä, Paw-Ro eaanh warahén wahë nꞌaa see hã: 26 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa see maa napäh bä Paw-Ro herꞌoot doo, nayyw hẽ tabahõm kän warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do wë. Ti mꞌ teaanh ta hã: 27 Ti mꞌ sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do bahõm Paw-Ro wë. Ti mꞌ tabeaanh: 28 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do ky hadoo: 29 Ti mꞌ hewyyh do paawä nayyw hẽ mꞌ raberéd gëët Paw-Ro. Sa wahë nꞌaa eỹỹm wät tahꞌyy ganyy bä Roma buuj né ti tamejũũ ramoo mawꞌyyd däk do haak sapuuw hadoo doo me. Dooh Roma buuj raky nꞌaa jawꞌyyk do anꞌoo bä Roma buuj see ramawꞌyyd bä ranahapäh nä bä tamo hajꞌaa kadoo bä. Ti hyb nꞌaa warahén sa wahë nꞌaa wén eỹỹm wät. 30 Ti mꞌ jati pé warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do mejũũ ramanyyh Paw-Ro. Takarẽn mä ta heen nꞌaa näng baad ub hꞌëëd pꞌãã Judah buuj Paw-Ro hã raky nꞌaa tapaa. Ti mꞌ tamejũũ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa, Judah buuj sa wahë nꞌaa wób, rakata bꞌëëh hyb nꞌaa, Sinedirijo häd enäh doo. Ti mꞌ Paw-Ro tamanaa rababꞌëëh bä. 1 Ti mꞌ baad ub mä Paw-Ro bahegꞌããs Sinedirijo ajyy nꞌaa sa wë, ti mꞌ taky hadoo sa hã: 2 Ti mꞌ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät doo, Ananijas häd näng doo, mejũũ mäh, Paw-Ro pa habꞌëëh do Paw-Ro ranoo gewyyh hyb nꞌaa."
3 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo ta hã: 4 Ti mꞌ Paw-Ro pa habꞌëëh do raky hadoo Paw-Ro hã: 5 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 6 Ti mꞌ Paw-Ro hapäh do hyb nꞌaa ti anäng ta wób Saduséw, ta wób Pariséw sa mahang, taky hadoo katꞌaa do sa hã: 7 Tii da taherꞌoot do hyb nꞌaa, radu doo raky kedꞌaak do Pariséw Saduséw sa mahang. Ti hyb nꞌaa raketyn bꞌëëh mä sa wahë nꞌaa ta tii bä kata padëëk doo."
8 (Saduséw sa hã ji dajëp jawén paa bä, dooh ji ganä wäd bä. Sa hã, dooh ããs. Sa hã dooh na-ããj sahee péh. Pariséw sa hã kä, ji dajëp jawén paa bä ji ganyyh nä pꞌaa hẽnh. Ti anäng na-ããj hẽ sa hã ããs, sahee na-ããj hẽ.) 9 Ti hyb nꞌaa raky kedꞌaak mä ta ti pꞌãã. Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ma mehetëk do wób, Pariséw wób asꞌëëg bꞌëëh mäh. Takꞌëp mä sa kyyh. Hahỹỹ dꞌ mä sa kyyh: 10 Ti mꞌ Pariséw Saduséw kamajẽ däg mä takꞌëp. Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa beỹỹm wät, rejes wät tedꞌoo Paw-Ro. Ti hyb nꞌaa tamejũũ warahén rabahõm rabejꞌooj nyyh hyb nꞌaa Paw-Ro, warahén tób hẽnh ramahũũm hyb nꞌaa pꞌaa hẽnh. 11 Ti mꞌ atsëm kä, Jesus kasee Paw-Ro hã. Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 12 Ti mꞌ jati péh, Judah buuj Jesus hã hꞌyy kanaꞌeeh do wób rakanerꞌoot Paw-Ro radajꞌëëp hyb nꞌaa. Pꞌop Hagä Do hã raky däng radajꞌëëp né hẽ. Ti mꞌ raky hadoo: 13 Tahyb nꞌaa pé 40 ajyy ti hꞌyyb hedoo doo."
14 Ti mꞌ rabahõm Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa, Judah buuj sa wahë nꞌaa wë na-ããj hẽ. Ti mꞌ raky hadoo sa hã: 15 —Ãã karẽn paawä Sinedirijo ajyy nꞌaa sii hẽ bë ky nꞌaa etsẽẽ warahén sa wahë nꞌaa hã, Paw-Ro tamanaa hyb nꞌaa bë babꞌëëh bä. Tawꞌããts hẽ bë herꞌoot bë karẽn baad bë ky nꞌaa napäh ta ky nꞌaa, bë keno da —näk mäh. —Ãã gadaa däk da ta baa bä, ãã dajꞌëëp hyb nꞌaa bë habꞌëëh hẽnh takajaa do pooj jé —näk mä sa kyyh. 16 Ti mꞌ Paw-Ro sꞌaah ky nꞌaa napäh raherꞌoot doo. Ti mꞌ tabahõm kän warahén sa tób hẽnh, Paw-Ro tapanäk hyb nꞌaa."
17 Ti mꞌ Paw-Ro naëënh warahén sa wahë nꞌaa seeh. Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 18 Ti mꞌ warahén wahë nꞌaa see mahũũm kän pahëëw sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do wë. Ti mꞌ taky hadoo ta hã: 19 Ti mꞌ pahëëw warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do moo takyg hõm ramaa nanapäh hẽnh. Teaanh mäh: 20 Ti mꞌ pahëëw ky hadoo: 21 Maky dahé manä da. 40 ajyy tahyb nꞌaa pé ragadaa däk radajꞌëëp hyb nꞌaa. Kejën rabë bä. Pꞌop Hagä Do hã raky däng dooh rawa bä, dooh reëg bä rananaboh nä bä Paw-Ro. Da hẽ ti abë padëëk. Ragadaa däk maherꞌoot do panꞌaa sa hã —näng mä Paw-Ro sꞌaah kyyh warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do hã. 22 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do edëë wät pahëëw. Ti mꞌ taky hadoo: 23 (23-24) Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do naëënh pawóp hẽ warahén sa wahë nꞌaa. Ti mꞌ taky hadoo sa hã:—Bë etyn hõm da 200 warahén tsyym me hahꞌũũm péh, 70 kawaaro jó hahꞌũũm do ta wób, 200 jook yt hã hahꞌũũm doo, kawaaro Paw-Ro jahõm pé sii hẽ da, atsëm rabahõm hyb nꞌaa panang Sesareja häd näng doo hẽnh —näng mä ta kyyh.Ti mꞌ tamejũũ baad ub ramahũũm hyb nꞌaa Paw-Ro, sa wahë nꞌaa Peris häd näng do wë."
24 (-)"
25 Tamejũũ sa hã tama erih do Peris. Terih doo, hahỹỹ da mꞌ: 26 “Ỹ, Karaw-Dijo Risijas, ỹ edëng õm Peris, hyb nꞌaa jawyk doo, Sesa kyy gó babä bagꞌããs do õm."
27 Õm ỹ panäk hahỹỹ da: Judah buuj ramaso däk hahỹ ajꞌyy. Rakarẽn paawä radajꞌëëp. Ti ỹ ky nꞌaa napäh bä Roma buuj tado bä, ỹ bahõm warahén sii hẽ ỹ bedꞌëëp hyb nꞌaa sa moo gó naa."
28 Ỹ karẽn paawä ỹ heen nꞌaa näng hꞌëëd hyb nꞌaa rakamajꞌĩĩ ta hã, ti hyb nꞌaa ỹ wén mahũũm paa Judah buuj wahë nꞌaa sa wë."
29 Tii bä ỹ heen nꞌaa nyy däk raky nꞌaa jawꞌyyk do hyb nꞌaa raky kesꞌëëm. Dooh tamo hajꞌaa kadoo bä ji dajꞌëëp hyb nꞌaa paawä. Dooh tamo hajꞌaa kadoo bä na-ããj hẽ ji dawäts gëët hyb nꞌaa."
30 Tii bä ỹ ky nꞌaa napäh rakarẽn radajꞌëëp. Ti hyb nꞌaa nayyw hẽ ỹ mejõ hõm a wë. Ỹ maherꞌoot da ta majĩĩ, a wë rabahõm a sii raberꞌoot hyb nꞌaa ta ky nꞌaa”, näng mä terih do hã. 31 Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa mejũũ doo da rabadoo kän. Ramahũũm kän mä atsëm Paw-Ro. Ti mꞌ panang An-Tiparis häd näng doo bä rakajaa."
32 Tii bꞌ naa, jati péh, warahén tsyym me hahꞌũũm do rababaaj nä pꞌaa hẽnh sa tób hẽnh. Kawaaro jó hahꞌũũm do ramahũũm kän tii bä Paw-Ro."
33 Rakaja hõm bä Sesareja bä, ranꞌoo däg kän sa wahë nꞌaa ma erih do Peris hã. Ti mꞌ rahaëënh Paw-Ro ta hã."
34 Ti mꞌ Peris nerꞌood kän kerih doo, ti mꞌ teaanh mä Paw-Ro hã ny hado tabanäng hẽnh tabana, Roma häj nꞌaa. Siris hẽnh naa tabana Paw-Ro herꞌoot bä mꞌ,"
35 Peris ky hadoo ta hã: 1 Ti mꞌ 5 ta ä̃ jawén paa bä, Ananijas, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa hehꞌäät do kajaa nä Sesareja bä. Ta sii tamanaa mä Judah buuj sa wahë nꞌaa wób, sa ky nꞌaa rod Ter-Turus häd näng do na-ããj hẽ. Ti mꞌ raky nꞌaa tapa kän Paw-Ro ta ti häj nꞌaa bagã nꞌaa matym gó."
2 Ti mꞌ Paw-Ro ramana gëët bä, Ter-Turus häd näng do du doo taherꞌoot do Peris hã. Paw-Ro taky nꞌaa tapaa. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh: 3 Jé padꞌyyt hẽ ãã häj nꞌaa bä ãã hꞌyy gadajang a mo hajꞌaa hyb nꞌaa, Peris, takꞌëp hyb nꞌaa jawyk doo —näng mäh."
4 —Dooh ãã karẽn bä õm ãã hꞌyyb panasä bä. Ti hyb nꞌaa ãã karẽn paawä kanahën dꞌos hẽ mamaa newë ãã herꞌoot doo."
5 Gëët hahỹ ajꞌyy, kamajꞌĩĩ do du na do tii, ãã hã. Jé padꞌyyt hẽ badäk hahỹỹ bä Judah buuj rakamajꞌĩĩ sa hã hẽ tanꞌoo bä. Ajꞌyy Nasaréh buuj ky sꞌũũt doo, ta wób sa wë hꞌyy kawereem hõm do sa wahë nꞌaa see hahỹỹh."
6 Takarẽn paawä tanꞌoo bä baad tanado wät Pꞌop Hagä Do matym gó Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa. Ti hyb nꞌaa ãã wén maso däk. ["
7 Ãã karẽn paawä ãã ky nꞌaa etyy ãã ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da. Ti nuuj jé warahén sa wahë nꞌaa, Risijas häd näng doo, ta warahén sii hẽ tabana. Ãã hã rawajꞌaa padëëk, Paw-Ro rabejꞌooj hõm hyb nꞌaa ãã mahä̃nh."
8 Tamejũũ ta hã ky nꞌaa tapaa do a wë rabahõm.] Baad hahỹ ajꞌyy hã meaaj bä, maheen nꞌaa näng da ãã ehub né hẽ ãã ky nꞌaa tapaa do hã —näng mä Ter-Turus kyyh Peris hã. 9 Ti mꞌ Judah buuj, Jerusarẽnh bä hanꞌaa doo, raky masa Ter-Turus. Raky nꞌaa tapaa ẽnh Paw-Ro. Te hub né hẽ mꞌ Ter-Turus herꞌoot doo, sa nooh. 10 Ti mꞌ sa wahë nꞌaa Peris häd näng do mejũũ Paw-Ro berꞌoot hyb nꞌaa. Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 11 —12 ta ä̃ nä ỹ kaja nä Jerusarẽnh bä, Pꞌop Hagä Do ỹ hyb nꞌaa esee hyb nꞌaa. Makarẽn bä mameaaj ỹ kajaa noo gó ỹ rahapäh doo, te hub né hẽ ta ti ỹ herꞌoot do mabahapäh hyb nꞌaa."
12 Bꞌëëh hahỹỹ hã ỹ kamajꞌĩĩ doo, dooh noo gó ỹ rahapëë bä ỹ ky kedag bä Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa bä. Dooh noo gó ỹ rahapëë bä ỹ kamajẽ bä tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, panang bä na-ããj hẽ."
13 Hahỹ ajyy dooh rahaja bä rametä bä te hub tado bä hã ỹ raky nꞌaa tapaa do ky nꞌaa. 14 Hỹỹ kä, dooh ỹ ky nꞌaa jejën bä, ỹ hyb nꞌaa jawꞌyyk né hẽ Pꞌop Hagä Doo, ãã wahë makũ rahꞌyy kahaꞌeeh doo. Ta tyw nꞌaa papuuj Pꞌop Hagä Do wë ky nꞌaa ỹ ky daheeh. Jesus ky nꞌaa né hẽ ti“ta tyw nꞌaa papuuj”ramaneëënh doo. Ta wób wë ãã hꞌyy kawareem hõm ramaneëëj né paawä ta tyw nꞌaa papuuj, sahõnh Pꞌop Hagä Do kyy kerih do ỹ ky daheeh. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerih doo, Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ỹ ky daheeh."
15 Hã ỹ kamajꞌĩĩ do ragada do hadoo né hẽ ỹ gada dejëp do ragenä bong doo, Pꞌop Hagä Do mo hajꞌaa. Pꞌop Hagä Do karẽn doo da habong do paah, baad nabok do paa na-ããj hẽ da ãã gada ragenä bong doo."
16 Sahõnh hẽ da ragenä bong do hyb nꞌaa, baad ub hadꞌyyt hẽ ỹ karẽn ỹ bawät, hëp ỹỹ gó baad hadꞌyyt hẽ tabahadoo hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do hã, ta wób sa hã na-ããj hẽ —näng mä Paw-Ro. 17 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo ẽnh: 18 (18-19) Ti né hẽ ỹ badꞌoo Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã, sahõnh hẽ ỹ bahajaa jawén paa bä ãã ky nꞌaa jawꞌyyk do mejũũ doo da ji hꞌyyb banyyw däk hyb nꞌaa Pꞌop Hagä Do matym gó. Dooh hajõk do tado bä si ỹ habok doo. Dooh na-ããj hẽ ỹ kamajẽ bä ta wób sa wë. Daap ramenyyh hã ỹ raky nꞌaa tapaa doo. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã né hẽ ỹ bagꞌëëd däk Judah buuj wób Asija häj nꞌaa hẽnh naa ỹ rabahapäh bä. Tawꞌããts hẽ né hẽ paawä ta ti né hẽ ajyy wawẽẽ hẽ rabana, hã ỹ raky nꞌaa tapaa hyb nꞌaa tanyy bä sa wë hã ỹ raky kesꞌëëm péh. Ti né hẽ Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã ỹ raky nꞌaa tapaa do paah."
19 (-)"
20 Ta ti rananꞌaa do hyb nꞌaa, na bꞌëëh hahỹ raherꞌood ny hadoo pé rahapäh ỹ mo hajꞌaa kadoo bä Sinedirijo ajyy nꞌaa raky kesꞌëëm do hã ỹỹ."
21 Jããm né hẽ hahỹỹ da këh ỹỹ Sinedirijo ajyy nꞌaa sa hã: “Dejëp do ragenä bok do ỹ gada do hyb nꞌaa, hã ỹ raky nꞌaa etyy bë matym gó”, näng paa këh ỹ sa hã. Nepäh ta tii hã rawyyd bä sa hã baad nadoo do mo haja ỹỹ —näng mä Paw-Ro kyyh. 22 Ti mꞌ, baad Peris ky nꞌaa napäh né hẽ Jesus ky nꞌaa, ta tyw nꞌaa papuuj ramaneëënh doo. Paw-Ro herꞌoot do jawén paa bä taky hadoo: 23 Ti mꞌ Peris mejũũ warahén sa wahë nꞌaa see rabahegꞌããs nä Paw-Ro. Hahỹỹ da mꞌ ta kyyh sa hã: 24 Ti mꞌ ta jawén, pꞌaa hẽnh Peris bana Paw-Ro wë. Ta ỹỹm sii hẽ tabana. Dusir mä Peris ỹỹm häd. Judah buuj mä ti ta ỹỹm. Ti mꞌ tamejũũ Paw-Ro ranaëënh. Tamaa newëë mä Paw-Ro herꞌoot doo, ji hꞌyy kaꞌeeh do Kristo Jesus hã ky nꞌaa."
25 Ti mꞌ Paw-Ro baherꞌoot bä baad ub ji bawät do ky nꞌaa, ji hꞌyy kebꞌaah do ky nꞌaa, ta jawén ji Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa etyy do ky nꞌaa na-ããj hẽ, Peris eỹỹm wät mäh. Ti mꞌ taky hadoo: 26 Peris karẽn paawä Paw-Ro anoo dajẽẽr ta hã, taberéd hõm hyb nꞌaa. Ti hyb nꞌaa mꞌ hajõõ nuu me tanaëënh ta wë Paw-Ro sii taberꞌoot hyb nꞌaa."
27 Ti mꞌ pawóp hẽ ta baab tabahado däk bä, Posijo-Pes Peris jawén buuj däg. Peris sa wahë nꞌaa tabadoo do paa tabanyyh bä, teréd gëët Paw-Ro, Judah buuj tahꞌyyb enꞌyym hyb nꞌaa. 1 Ti mꞌ tamawoob hẽ tabahado däg bä ta ä̃h Pes Peris jawén buuj tabahado däg bä, Jerusarẽnh hẽnh tabahõm kän Sesareja panang häd näng doo bä naa."
2 Ti mꞌ Jerusarẽnh bä takajaa bä, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa, Judah buuj sa wahë nꞌaa wób na-ããj hẽ, rabahõm ta wë. Paw-Ro raky nꞌaa tapaa ta matym gó."
3 Ky kahꞌũũm mä ta hã, rakarẽn doo da tabadꞌoo hyb nꞌaa. Rakarẽn né paawä Pes mejõ nä Paw-Ro Jerusarẽnh hẽnh. Rakarẽn né paawä radajꞌëëp Paw-Ro tana bä ta tyw nꞌaa me."
4 Ti mꞌ Pes ky hadoo: 5 Tawꞌããts hẽ né paawä bë wahë nꞌaa wób rabahꞌũũm si ỹỹ, tꞌĩĩ hẽnh raky kesꞌëëm hyb nꞌaa tamo hajꞌaa kadoo bä —näng mäh. 6 Ti mꞌ ji moo sahõnh hẽ ta ä̃ jawén paa bä, Pes babaaj hõm kän Sesareja hẽnh. Ti mꞌ jatꞌiip hadoo Pes bana sooh ji hã raky kesꞌëëm do ky nꞌaa rabaherot bä. Ti mꞌ tamejũũ ranaëëj nä Paw-Ro."
7 Paw-Ro bana gëët bä, Judah buuj, Jerusarẽnh bä naa hanꞌaa do ranu sabug däk tabagëët bä. Ti mꞌ radu doo takꞌëp Paw-Ro raky nꞌaa tapaa. Hajõng mä nesaa do tamo hajꞌaa, sa nooh. Daap mä ramenyyh. Dooh mꞌ rahaja bä rametä bä se hub tado bä ti raherꞌoot doo. 8 Ti mꞌ ta daaj hẽ Paw-Ro ky nꞌaa kaherꞌoot sa hã: 9 Ti mꞌ, Pes hꞌyyb enäw paawä Judah buuj. Ti hyb nꞌaa hahỹỹ da mꞌ ta kyyh Paw-Ro hã: 10 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 11 Ỹ mo hajꞌaa kadoo bä paawä, dajëb hã ỹ maky nꞌaa ety bä ta hyb nꞌaa, ỹ gadoo né da ỹ radajꞌëëp doo. Se hub tanado bä hã ỹ raky nꞌaa tapaa doo, dooh Roma buuj raky nꞌaa jawꞌyyk do anꞌoo bä sa moo gó ỹ rahaëënh. Ỹ karẽn Sesa né hẽ ỹ taky nꞌaa etyy —näng mä Paw-Ro kyyh. 12 Ti mꞌ Pes beaanh ta hã masa do sa hã nyy dꞌ rabadꞌoo. Ti mꞌ rakanerꞌoot do jawén paa bä Pes ky hadoo Paw-Ro hã: 13 Ti mꞌ ta jawén, ta see pé noo gó, Judah buuj sa wahë nꞌaa hehꞌäät ub do Agaripa häd näng doo, ta ä̃nh Berenis häd näng do daheeh rabana, Sesareja hẽnh rabegꞌããs hyb nꞌaa Pes wë."
14 Hajõõ ta ä̃h tꞌĩĩ hẽnh rabajeej bong. Ti hyb nꞌaa Agaripa hã Pes baherꞌoot Paw-Ro ky nꞌaa. Ti mꞌ taky hadoo: 15 —Jerusarẽnh hẽnh ỹ bewäd nä noo gó, Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa, Judah buuj sa wahë nꞌaa na-ããj hẽ raherꞌoot hã ỹỹ ta hã raky kesꞌëëm do ky nꞌaa. Rakarẽn né paawä dajëb hã ji ky nꞌaa etyy —näng mäh. 16 —Ỹ herꞌoot sa hã, dooh Roma buuj ramejõ bä rarejã bä nayyw hẽ ji hã. Pooj jé ji ky naa etyy nꞌaa anꞌoo bä ta matym gó ji hã ky nꞌaa tapaa do ji ky gadoo. Tii dꞌ né këh ỹ sa hã."
17 Ti mꞌ wawẽẽ hẽ rakaja nä bä, nayyw hẽ, jati péh, ỹ mejũũ Paw-Ro ramanaa, ta hã ky kesꞌëëm do rababꞌëëh bä."
18 Ta hã raky nꞌaa tapaa bä, dooh ỹ hꞌyyb däng do tado bä raky nꞌaa tapaa doo."
19 Raky nꞌaa hajẽm rahꞌyy kahaꞌeeh do ky nꞌaa hã. Raky nꞌaa hajẽm na-ããj hẽ dajëp do ky nꞌaa, Jesus häd näng doo. Paw-Ro herꞌood bä edëp mäh, tanooh."
20 Dooh ỹ hapëë bä nyy da ỹ badꞌoo ta ti hedoo do hã. Ti hyb nꞌaa ỹ beaanh ta hã takarẽn bä Jerusarẽnh hẽnh tabahõm, tꞌĩĩ hẽnh raky nꞌaa etyy hyb nꞌaa."
21 Ti mꞌ Sesa hã Paw-Ro ky däng. Takarẽn mä Sesa ky nꞌaa etyy ta hã. Ti hyb nꞌaa ỹ mejũũ rabahagꞌããs nä Sesa wë ỹ manejõ nä bä —näng mä Pes kyyh. 22 Ti mꞌ Agaripa ky hadoo: 23 Ti mꞌ jatꞌiip hadoo Agaripa, Berenis daheeh rabajëë pꞌëë ta gawakõ gaeh doo gó, raky nꞌaa tapaa do ky nꞌaa rabaherot bä. Rabajëë pꞌëë bä, baad ub tꞌĩĩ hẽnh katꞌaa do rawehꞌëëh Agaripa, Berenis daheeh. Sa sii mꞌ rabajëë pꞌëë warahén sa wahë nꞌaa ky nꞌaa etsëëh doo, ajyy panang buuj ky nꞌaa etsëëh do na-ããj hẽ. Ti mꞌ Pes häd näng do mejũũ Paw-Ro ramanaa hyb nꞌaa."
24 Ti mꞌ Pes ky hadoo: 25 —Hã ỹỹ, dooh tamo hajꞌaa pé tadajëb bä. Ti hadoo né hẽ, Sesa ky nꞌaa etyy ta hã taky däng do hyb nꞌaa, ỹ hꞌyyb däng Roma hẽnh, Sesa wë né hẽ ỹ mejũũ."
26 Tii da né da ỹ badꞌoo. Ti hadoo né hẽ, dooh wë ỹ ta ky nꞌaa ỹ ma erih pé Sesa hã. Ti hyb nꞌaa ỹ mana gëët bë matym gó. A wë né hẽ ỹ mana gëët Agaripa, hajõng ta hã ër eaanh do jawén paa bä, ỹ bahapäh hyb nꞌaa hꞌëëd ỹ ma erih pé ta ky nꞌaa hã."
27 Dooh tawꞌããts hẽ tado bä ta si nꞌaa hẽ ỹ mejõ bä Paw-Ro, ta hã ky nꞌaa tapaa do ky nꞌaa tamah doo me —näng mä Pes kyyh Agaripa sa hã. 1 Ti mꞌ Agaripa ky hadoo Paw-Ro hã: 2 —Ỹ hꞌyy gadajang né hẽ Agaripa, naga hẽ ỹ herꞌoot do hyb nꞌaa Judah buuj hã ỹ raky nꞌaa tapaa do ky nꞌaa mamaa napäh bä —näng mäh."
3 —Ỹ hꞌyy gadajang na-ããj hẽ, baad mabahapäh do hyb nꞌaa nyy da ëër, Judah buuj, ër bahedꞌoo doo da. Mahapäh né hẽ hꞌëëd pꞌãã ëër, Judah buuj, ër ky kedꞌaak. Ti hyb nꞌaa ỹ karẽn paawä hꞌyyb jawyk doo me da ỹ mamaa newëë —näng mäh. 4 Ti mꞌ taky hadoo ẽnh: 5 Bäp peej däg ỹ rabahapäh né hẽ. Rakarẽn bä rahajaa raherꞌood bä nyy da ỹ bawät paah. Baad hadꞌop, ta wób sa bahä̃nh Pariséw raky daheeh Mosees ky nꞌaa jawꞌyyk do ër mahang. Pariséw sa see né hẽ paa ỹỹh. Rababok doo da ỹ bawäd wät paah."
6 Hỹỹ kä hã ỹ raky nꞌaa etyy, ỹ gada do hyb nꞌaa ër wahë makũũ hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo."
7 Isaraéw taah 12 hedoo do du na do sa panaa ragada Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh doo, Pꞌop Hagä Do rawén hyb nꞌaa jewyyg hadꞌyyt hẽ. Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ỹ gada do hyb nꞌaa né hẽ Judah buuj hã ỹ rawén ky nꞌaa tapaa —näng mäh. 8 Ti mꞌ teaanh mäh: 9 —Pꞌooj ub ỹ na-ããj hẽ sa da hadoo né paa ỹỹh. Ti noo gó hã ỹ tawꞌããts hẽ sahõnh hẽ ỹ hajaa doo me ỹ karẽn ỹ rejãã Jesus Nasaréh buuj häd."
10 Tii dꞌ né paa ỹ badꞌoo Jerusarẽnh bä. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa kyy gó hajõk Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ỹ dewäts bꞌëëh. Radejëëb bä, ỹ karẽn né hẽ paa radejëp."
11 Hajõõ nuu me jé padꞌyyt hẽ tób Pꞌop Hagä Do panyyg rayd naherot do basooh hẽnh ỹ bahõm paah, ỹ rejãã hyb nꞌaa Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa mahang habong doo. Ỹ rejãã doo me ỹ karẽn né paawä Jesus hã raky nꞌaa rejãã. Takꞌëp né hẽ ỹ kawajããn paa sa wë. Ti hyb nꞌaa ỹ bahõm panang sꞌee hẽnh, Judah buuj häj nꞌaa tanadoo hẽnh, ỹ rejãã hyb nꞌaa tꞌĩĩ hẽnh —näng mäh. 12 —Ti ta see pé noo gó ỹ bahõm Damas-Ko hẽnh. Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa yt hã moo hebꞌooh do sa wahë nꞌaa kyy gó ỹ bahõm tꞌĩĩ hẽnh, Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do ỹ rejãã hyb nꞌaa paawä."
13 Ti mꞌ wasyk, ta tyw nꞌaa me ỹ bahõm bä, tii bä ỹ bahapäh wë hã naa ta bag takꞌëp gabarëëh do hahãt ỹỹ hã, hata haa sa hã na-ããj hẽ. Papỹỹj gabarëëh do bahä̃nh ta ti bag."
14 Tũũ ãã kajäg bꞌëëh tii bä. Ti ỹ maa napäh kyyh, hã ỹ herꞌoot do Eberew kyy me: “Saw-Ru, Saw-Ru, hꞌëëd hyb nꞌaa ỹ marejãã? A daaj né hẽ makerꞌook ỹ maky nadahé bä, booj yb gasõõm do hã tedats bä ta jawén pꞌaa hẽnh hadoo.”"
15 Ti ỹ eaanh ta hã: “Jaa õm Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo?”, näng ỹỹh. Ti taky hadoo: “Ỹ né hẽ Jesus, marejãã doo."
16 Asꞌëëg gꞌëëd! A hã ỹ wén kasꞌee wät õm ỹ asëëw wät do hyb nꞌaa. Õm ỹ asëëw wät, hëp ỹ nꞌaa mamoo wät hyb nꞌaa, ta wób sa hã mabaherꞌoot hyb nꞌaa mahapäh do ỹ hỹỹ kä. Maherꞌood sa hã na-ããj hẽ ỹ metëëk nä do a hã ky nꞌaa."
17 Õm da ỹ edꞌëëp Judah buuj, Judah buuj nadoo do sa moo gó naa õm rarejã bä. Judah buuj nadoo do sa mahang õm ỹ mejũũ hỹỹ kä,"
18 mamaherꞌoot hyb nꞌaa sa hã. Ty temah do hadoo, gadagyp do hadoo doo gó habok do hadoo tii. Ỹ karẽn mabaherꞌoot sa hã këh ỹ nꞌaa, rahꞌyy kadawꞌuuh hyb nꞌaa, gadagyp do hadoo doo gó ranaboo bong hyb nꞌaa, Nesaa Do Yb manejõ wät hyb nꞌaa sa hã, Pꞌop Hagä Do karẽn doo da rababok hyb nꞌaa, ta bag näng hẽnh hadoo gó rababoo däk hyb nꞌaa, hã ỹ rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa, nesaa do sa hꞌyyb tym gó hanäng do ỹ bawug hõm hyb nꞌaa. Tii bä da Pꞌop Hagä Do karapee, hã ỹ rahꞌyy kaꞌeeh do hyb nꞌaa tsyt hẽ ta wë tasëëw hõm do rabahado padëëk hyb nꞌaa da”, näng Jesus kyyh hã ỹỹ. 19 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo ẽnh: 20 Nayyw hẽ kä ỹ baherꞌood kän Jesus ky nꞌaa Damas-Ko bä habong do sa hã, ta jawén Jerusarẽnh bä habong do sa hã, sahõnh hẽ Judah häj nꞌaa bä habong do sa hã kä. Ỹ maherꞌoot na-ããj hẽ Judah buuj nadoo do sa hã. Sa hã ỹ herꞌoot nesaa do raberéd hõm hyb nꞌaa, Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa kä. Ỹ herꞌoot sa hã, baad rababok hyb nꞌaa, baad ub ji bahapäh hyb nꞌaa nesaa do reréd hõm doo, Pꞌop Hagä Do hã rahꞌyy kae däk doo."
21 Ti hyb nꞌaa né hẽ, Jesus mejũũ do ỹ moo wät do hyb nꞌaa, ỹ Judah buuj ramaso däk Pꞌop Hagä Do tób nꞌaa wꞌoo hã kahadë doo gó, ti ỹ radajëëb paawä. 22 Ti hadoo né hẽ ỹ Pꞌop Hagä Do masaa hadꞌyyt hẽ, da hẽ na-ããj hẽ. Ti hyb nꞌaa né hẽ babä ỹ wén gëët, ta ky nꞌaa ỹ baherꞌoot hyb nꞌaa ky nꞌaa etsëëh do sa hã, ky nꞌaa netsëëh do sa hã na-ããj hẽ. Dooh Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod makũ rerꞌoot do paa bahä̃nh, Mosees herꞌoot do paa bahä̃nh ỹ herꞌood bä."
23 Ti raherꞌoot né hẽ Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Do dajëp do ky nꞌaa. Jããm né hẽ pooj jé dejëp do mahang taganä wät do hyb nꞌaa, tamaherꞌoot da Judah buuj sa hã, Judah buuj nadoo do sa hã na-ããj hẽ, nyy da ta bag hadoo doo gó rababok hyb nꞌaa —näng mä Paw-Ro kyyh. 24 Ti mꞌ Pes ky gakog hõm Paw-Ro. Ti mꞌ taky hadoo: 25 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 26 —Mameaaj paawä Agaripa hã. Baad ub tabahapäh ỹ herꞌoot do ky nꞌaa. Ti hyb nꞌaa tahajaa baad ỹ baherꞌoot ta hã. Hã ỹỹ, ta heen nꞌaa näng né hẽ ỹ herꞌoot do ky nꞌaa hã. Dooh kejën doo gó tawäd wäd hahỹ Jesus ky nꞌaa ỹ herꞌoot doo. Sahõnh hẽ raheen nꞌaa enäh —näng mä Paw-Ro. 27 Ti mꞌ Paw-Ro beaanh Agaripa hã: 28 Ti mꞌ Agaripa ky hadoo: 29 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo: 30 Ti mꞌ Agaripa, Pes, Berenis, sahõnh hẽ sa pa habꞌëëh do asꞌëëg bꞌëëh."
31 Ti mꞌ rabanꞌyyh ta gawakõ gó naa. Sa mꞌaa hẽnh rakanerꞌoot bä raky hadoo: 32 Ti mꞌ Agaripa ky hadoo Pes hã: 1 Ti mꞌ Itarija häj nꞌaa hẽnh, Roma panang hẽnh ãã ramejũũ raky däng do jawén paa bä, rahaëëj däk Paw-Ro, radewäts bꞌëëh do wób na-ããj hẽ warahén sa wahë nꞌaa see Jurijo häd näng do moo gó, Roma hẽnh Paw-Ro tamahũũm hyb nꞌaa. “Sesa warahén nꞌaa” ramaneëënh do sa see ti Jurijo."
2 Ti mꞌ panang Adaramit häd näng doo bä naa ãã gatsëg tꞌoonh marakate gó, Asija häj nꞌaa hẽnh hahõm doo gó. Ãã sii hahõm na-ããj hẽ ajꞌyy Aris-Tako häd näng doo. Masedonija häj nꞌaa bä, panang Tesaronika häd näng doo bä naa tii."
3 Ti mꞌ jati pé ãã kajaa panang Sidõn häd näng doo bä. Ãã kajaa bä Sidõn bä, Jurijo ky enyym Paw-Ro hã. Tanoo tabegꞌããs hyb nꞌaa pong hẽnh ta najiis sa wë, ta hã rabanoo hyb nꞌaa ta wë badoh doo."
4 Ãã tsyym kasok bä, ãã habok hẽnh bahꞌood ty gahëm. Ti hyb nꞌaa tsyt dëëg hã, Tsi-Peré häd näng do nu masee me ãã kenaa bong."
5 Ti mꞌ ãã batsëk bä ãã tabës Siris, Pam-Pirija häd enäh do häj nꞌaa. Ti mꞌ ãã kaja hõm panang Mira häd näng doo bä, Risija häj nꞌaa bä. 6 Ta tii bä warahén sa wahë nꞌaa bawꞌyyt marakate panang Aresãn-Dirija häd näng doo bä naa, Itarija häj nꞌaa hẽnh hahõm doo. Ti mꞌ tamejũũ ãã gatsëg tꞌoonh, tii gó ãã bahꞌũũm hyb nꞌaa."
7 Ti mꞌ, hajõng ta ä̃h kaja hẽ ãã bahõm séd bä ãã karip do hyb nꞌaa, bahꞌood ãã habok hẽnh taty gahëm do hyb nꞌaa. Takꞌëp né hẽ marakate gó moo bꞌook do ramoo bok ãã kaja hõm hyb nꞌaa panang Kinid häd näng do nedaa bä. Dooh bahꞌood anꞌoo bä ãã ty gahõm hẽnh ãã ahõm bä. Ti hyb nꞌaa sꞌỹỹ tabanäng hẽnh ãã bahꞌũũm. Tsyt dëëg hã Keret, Saramone häd enäh do hoo gadꞌoo bä ãã tabës. Tii da ãã wén dꞌoo, tsyt dëëg hã Keret häd näng do nu masee me ãã kenaa bong hyb nꞌaa."
8 Kaja hẽ ãã bahõm is Keret nabyy me. Takꞌëp né hẽ marakate gó moo bꞌook do ramoo bok marakate bahõm hyb nꞌaa. Ti mꞌ ãã kaja hõm kän Datyyw Banäm Do häd näng doo bä. Panang Raseja häd näng do nedaa bä däg tii. 9 Tabëëj hõm ta ä̃h rakahejꞌaa do paawä Itarija häj nꞌaa hẽnh. Tabëëj hõm Jõm Kipur Jõm Kipurhäd näng do Judah buuj ratahebꞌëës, nesaa do kawug hõm do rahyb nꞌaa esee hyb nꞌaa. ratahebꞌëës doo. Ä̃m nꞌaa nyy däk ji atsëg bä akajar, edaa däk do hyb nꞌaa tabahahëëm do bawät doo. Tabahahëëm do noo gó takꞌëp bahꞌood bana. Ti hyb nꞌaa Paw-Ro ky hadoo mä sa hã: 10 —Hã ỹỹ pé da, dooh da baad tado bä ër hahỹ hahꞌũũm doo. Ër da ta see hadoo, ër da kamanaꞌuuh marakate hã, ta gabuuj hã, ër na-ããj hẽ da. Tawꞌããts hẽ babä ër baꞌyym dó —näng mä Paw-Ro. 11 Paw-Ro maherꞌood né paawä sa hã, dooh warahén sa wahë nꞌaa karẽn bä tamaa newë bä ta kyyh. Taky daheeh marakate poo masoo nꞌaa, marakate danäh daheeh."
12 Dooh baad tado bä ratabëëj bä tabahahëëm do noo gó “Datyyw Banäm Do” häd näng doo bä. Ti hyb nꞌaa hajõk do rakarẽn rabahꞌũũm, rakajaa hyb nꞌaa paawä panang Pënis häd näng doo bä, tꞌĩĩ hẽnh ratabꞌëës hyb nꞌaa paawä tabahahëëm do noo gó. Pënis bä marakate ranu kahejꞌëëk, tsyt dëëg hã Keret häd näng doo bä. Tꞌĩĩ hẽnh dooh tabahëm bä tagajaroh hyb nꞌaa. 13 Tii bä, tadu doo bä tabahëm do raty gahõm hẽnh, ratsebee bong, hꞌyy kahasẽ bong. Rahꞌyyb däng doo da né hẽ redꞌoo mäh. Ti mꞌ resäg toonh marakate mesoo nꞌaa. Ti mꞌ rabahõm kän tsyt dëëg nabyy me."
14 Dawë péj rababoo däg bä kä takꞌëp bahꞌood bana kän. Tsyt dëëg hadäk hẽnh naa tabana. Rahepëë däk ti bahꞌood takꞌëp henꞌaa doo."
15 Ti mꞌ marakate bahꞌood bahëm hõm. Dooh ãã haja bä ãã ahõm bä bahꞌood gó. Ti hyb nꞌaa ãã beréd hõm bahꞌood marakate tamahũũm hyb nꞌaa."
16 Ti mꞌ, tsyt dëëg nadꞌëëd is doo, Kaw-Da häd näng do nu masee me ãã kenaa bong bä bahꞌood anꞌoo bä, tii bä ãã bahaja kän ãã ejꞌooj nä kän hꞌoo yb marakate duu me hadäk doo. Tꞌĩĩ hẽnh dooh denaa hẽ né paawä bahꞌood tabahëm bä, ti hadoo né hẽ takꞌëp ãã bejꞌooj nä kän."
17 Ti mꞌ ta gó rabatóg so kän hꞌoo marakate agyyb jëë bä hood nꞌaa. Ti mꞌ ta mawyd nꞌaa hewëëh doo me ramewꞌyyd hõm marakate hã tagananabëëh hyb nꞌaa, maadaka takꞌëp hejoonh do hyb nꞌaa. Rajeỹỹm na-ããj hẽ marakate adëë kä bä hood jó, hood Sirit häd näng do jó. Ti hyb nꞌaa rabawꞌoong bëënh marakate yb mesoo nꞌaa sekeek doo. Tii bä raberéd hõm bahꞌood ty gahëm hẽnh marakate bahõm."
18 Ti mꞌ, takꞌëp ketaam do hyb nꞌaa maadaka marakate hã, jatꞌiip hadoo rakud bëënh marakate gabuuj tagasakog däk hyb nꞌaa."
19 Tamawoob hẽ tabado däg bä ta ä̃h, sa daaj hẽ rabawꞌoong bëënh marakate gó ramoo mabok do nahëë paah."
20 Poo hajëë hadꞌyyt hẽ. Dooh papỹỹj ty ganä wäd bä, sagõõh dooh ji hapëë boo bä, ny nemuun ãã bahõm ãã bahapäh hyb nꞌaa paawä. Kaneréd bahꞌood. Ti hyb nꞌaa sahõnh hẽ ãã dejëp ãã edꞌoo. 21 Hajõõ däg ta ä̃h ranawa bong do jawén paa bä, Paw-Ro basꞌëëg gëët tabaherꞌoot hyb nꞌaa. Ti mꞌ taky hadoo: 22 —Ti hado né hẽ paawä, bë hꞌyy ketón manäh. Dooh da dajëp pé ër seeh. Jããm hẽ marakate karejã hõm da —näng mäh."
23 —Naga hẽ, atsëm, Pꞌop Hagä Doo, ỹ hyb nꞌaa jawꞌyyk doo, mejũũ ããs, ta karom seeh, hã ỹ takasee hyb nꞌaa."
24 Hahỹỹ da ããs kyyh: “Eỹỹm manä Paw-Ro. Sesa hã da makametëëh nä. A hyb nꞌaa da Pꞌop Hagä Do bedꞌëëp sahõnh hẽ marakate gó habok doo”, näng mä ããs kyyh."
25 Ti hyb nꞌaa bë tsebee, bë hꞌyy kahasẽ. Ỹ hꞌyy kaꞌeeh né hẽ Pꞌop Hagä Do hã. Ỹ hapäh baad ub, hã ỹ ããs herꞌoot do hadoo né hẽ da ër hã."
26 Hood jó, tsyt dëëg hã bahꞌood tapooh da marakate —näng mä Paw-Ro. 27 Ti mꞌ 14 däg ãã ä̃h, ãã bahꞌood mahũũm akajar Adirijat häd näng doo bä. Ti atsëm ub, edaa däk hëëj badäk marakate gó moo bꞌook do rahyb nꞌaa hapäh."
28 Ti mꞌ rametyy tetyy nꞌaa me. 36 meet mä tahajaa rametyy bä. Ta bahä̃nh rametyy pꞌaa hẽnh. Ta yd jé däg: 27 meet däg mäh."
29 Rajeỹỹm mä pä hã tatapóh bä. Ti hyb nꞌaa ji meheet pé rawꞌoong bëënh marakate mesoo nꞌaa, ta duu hẽnh kanehõ doo. Ti mꞌ raky nꞌaa etsẽẽ nayyw hẽ tabawag hõm hyb nꞌaa paawä."
30 Ti mꞌ marakate gó moo bꞌook do radawäts tuu paawä hꞌoo yb. Marakate poo hã rabahõ ta mesoo nꞌaa kenꞌooh. Rakarẽn paawä rakejën hõm sa mahä̃nh."
31 Tii bä warahén sa wahë nꞌaa hã, warahén sa hã na-ããj hẽ Paw-Ro ky hadoo mäh: 32 Ti mꞌ warahén ragekyd bong hꞌoo mesoo nꞌaa. Tame tabahop ranꞌoo bä. 33 Ti mꞌ tapajꞌëë bä däg, Paw-Ro etsẽẽ sahõnh hẽ rabawa hyb nꞌaa. Hahỹỹ dꞌ mä ta kyyh: 34 Ti hyb nꞌaa, takꞌëp ỹ betsẽẽ bë hã bë bawa hyb nꞌaa bë waa. Tawꞌããts hẽ bë hꞌyyb hejooj padäg bë bedëp hyb nꞌaa —näng mäh. —Edëp da bëëh, baad ub da sahõnh hẽ —näng Paw-Ro. 35 Ti mꞌ Paw-Ro baherꞌood wät jawén paa bä sa hã, tado däk pãw, ti mꞌ taky nꞌaa etsꞌẽẽ wät Pꞌop Hagä Do hã sahõnh hẽ ramaa napäh bä. Taganabäh hõm tii bä, tii bꞌ tabawa kän."
36 Ti mꞌ ta wób rahꞌyy kahasẽ bong, rabawa kän tii bä."
37 Sahõnh hẽ marakate gó habok do 276 ajyy."
38 Ti mꞌ rahꞌyy kajäk do pénh sahõnh hẽ rabawa bong do jawén paa bä, radewäts bëënh tiriig, marakate hãd gasakog däk hyb nꞌaa. 39 Ti mꞌ tabawag hõm bä kä, marakate gó moo bꞌook doo, dooh rahapëë bä tsyt dëëg. Tii bꞌ rahapäh tagajaroh yb hood banäng bä. Rahꞌyy kajäk tꞌĩĩ hẽnh marakate badäng hyb nꞌaa paawä."
40 Ti mꞌ ragekyd bong ta mesoo nꞌaa. Ti mꞌ rapyn hõm ta du ewõd nꞌaa ramawꞌyyd däk do paah. Ti mꞌ ragajꞌeej däg kän pããn gaeh do tahꞌũũm doo, ta poo bä hadäk doo. Tii bä kä, marakate bahõm kän hood hanäng hẽnh."
41 Ti mꞌ hood wajau do hã marakate badëë këë. Hood jó ta poo baa këë. Ti hyb nꞌaa ta duu hẽnh takamebꞌood wät maadaka anꞌoo bä. 42 Tii bä kä, warahén rakarẽn radejëëb paawä radewäts bꞌëëh do paa ramahũũm do sa sii, ranatsóm hõm hyb nꞌaa sa mahä̃nh."
43 Ti hadoo né hẽ dooh sa wahë nꞌaa anꞌoo bä radejëëb bä, Paw-Ro tatꞌyyd mehĩĩn do hyb nꞌaa. Ti mꞌ warahén sa wahë nꞌaa mejũũ jé hatsóm do rakajäk hyb nꞌaa tame, rabatsóm hõm hyb nꞌaa hood hakëë hẽnh."
44 Ta wób, natsꞌoom do tamejũũ sekeek do hã rakamesoo hyb nꞌaa, rabahõm hyb nꞌaa hood hakëë hẽnh. Tii da né hẽ kä sahõnh hẽ ãã kaja nä kän hëëj hã. 1 Sahõnh hẽ ãã babë padëëk bä ta nabyy me, ãã heen nꞌaa enä däg Maw-Ta ta ti tsyt dëëg häd."
2 Ti mꞌ tsyt dëëg bä habong do ky enꞌyym sahõnh hẽ ãã hã. Ti mꞌ naëng adoos do hyb nꞌaa, bahahëëm do hyb nꞌaa, ragahõ jat tëëg, ãã ratsꞌyyt ãã katëng hyb nꞌaa."
3 Paw-Ro kabꞌood däk tëëg. Tadawäts toonh bä hahõng doo me, batëë däk do hyb nꞌaa awꞌyy bana tadawäts toonh do mahang, ta moo hã tabegëëj däk bä adäg däk."
4 Ti mꞌ tsyt dëëg bä habong do rabahapäh bä awꞌyy ta moo hã kasꞌëë däk doo, raherꞌoot rababꞌëëh bä: 5 Ti mꞌ awꞌyy Paw-Ro tsawyh wät tëëg hõõ me ta moo hã kasꞌëë däk doo. Dooh tadateej bä ta hã, baad tabawät."
6 Ti mꞌ tsyt dëëg buuj ragada ta moo dapꞌuung sꞌëëg bä, ragada na-ããj hẽ tadagõn jëë bä. Bäp peej ragada ta hã. Dooh tadateej bä ta hã, ti hyb nꞌaa mꞌ ta see hado däk rahyb nꞌaa newë däk ta hã. Takꞌëp hajꞌap do redꞌoo mäh. 7 Ta tii bä pꞌeets hẽ ti anäng hëëj uuh, Pubirijo häd näng do ma. Tsyt dëëg buuj sa wahë nꞌaa tii. Baad ãã tagadoo ta tób bä. Tamawoob hẽ ãã ä̃h ta tii bä."
8 Ta yb nahëë näng tagëë bä. Oom ta hã, wꞌoo gatsëg ta hata. Ti mꞌ Paw-Ro begꞌããs tahagä hẽnh. Ti mꞌ taky nꞌaa etsẽẽ Pꞌop Hagä Do hã ta nahëë hyb nꞌaa. Taky nꞌaa etsꞌẽẽ wät jawén paa bä ta moo tadasooh ta nuu gó. Ti mꞌ ajꞌyy bahasꞌoo däk."
9 Ti jawén paa bä tsyt dëëg hã hajꞌeenh doo, nahëë enꞌỹỹh doo, anꞌaa Paw-Ro wë. Heso hõm né mꞌ tii dꞌ ẽnh."
10 Baad ub ãã tsyt dëëg buuj rawehꞌëëh. Ta jawén kä, ãã tsyym kasok bä, ãã hã rabanoo sahõnh hẽ ãã mahũũm doo, ãã batsëg hõm do waa nꞌaa na-ããj hẽ. 11 Tamawoob hẽ kamarab tsyt dëëg hã ãã bajꞌeenh do jawén paa bä, ãã gatsëg tꞌoonh marakate gó Aresãn-Dirija hẽnh hana doo gó, tsyt dëëg hã tabahahëëm noo gó tabꞌëës doo. Marakate poo hã sa kabarii kawareeh do sa heen nꞌaa badäk, Kas-Tor, Porus häd enäh doo."
12 Ti mꞌ ãã kajaa panang Sirakus häd näng doo bä. Tamawoob hẽ ãã ä̃h tii bä ãã tabꞌëës."
13 Tii bꞌ naa ãã bahõm ta nabyy me hadꞌyyt hẽ. Ti mꞌ ãã kajaa panang Resijo häd näng doo bä. Jati pé bahꞌood bana, ãã ty gahõm hẽnh tabahëm. Ti mꞌ jatꞌiip hadoo ãã kaja hõm panang Putewori häd näng doo bä."
14 Tii bä ãã katꞌaa Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do sa hã. Ãã ratsꞌyyt ãã baym hyb nꞌaa dó 7 ta ä̃h sa pa. Tagadëëg ub kä Roma bä ãã kaja hõm kän."
15 Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Roma bä habong do heen nꞌaa enä däk né hẽ ãã ky nꞌaa hã. Ti hyb nꞌaa rawén na, ãã ragadoo hyb nꞌaa panang Apijo häd näng doo bä, panang buuj rakahetꞌaa doo bä. Ta wób ãã ragadaa däk Tamawoob hẽ Taber-Nas häd näng doo bä. Ti mꞌ Jesus hã hꞌyy kaꞌeeh do Paw-Ro bahapäh bä, tatsebee wät, ti mꞌ Pꞌop Hagä Do hã taky hadoo: 16 Ãã kaja hõm bä Roma bä, ranoo ta mꞌaa hẽnh Paw-Ro bagä. Sét hẽ warahén ta hagã nꞌaa. 17 Ti mꞌ tamawoob hẽ däg mä ta ä̃h, Paw-Ro mejũũ ranaëënh hyb nꞌaa sahõnh hẽ Judah buuj sa wahë nꞌaa, Roma bä habong doo. Ti mꞌ rabana bä, Paw-Ro ky hadoo sa hã: 18 Hã ỹ rabeaanh jawén paa bä, rakarẽn né hẽ paawä ỹ raberéd hõm. Dooh ỹ mo hajꞌaa kadoo bä ta hyb nꞌaa ỹ radajꞌëëp hyb nꞌaa paawä, ti hyb nꞌaa rakarẽn ỹ raberéd hõm."
19 Dooh Judah buuj, ër wakããn, rakarẽn ỹ reréd hõm bä. Ti hyb nꞌaa ỹ betsẽẽ, Sesa hã ỹ taky nꞌaa etyy, hã ỹ raky tapaa do ky nꞌaa hã. Ỹ ti dooh ỹ ky kesꞌëëm pé ër wakããn sa hã."
20 Ti hyb nꞌaa ỹ mejũũ bë ranaëënh ỹ baherꞌoot hyb nꞌaa bë hã —näng mäh. —Isaraéw buuj sa hã Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa enooh do ragada do ỹ gada hyb nꞌaa né hẽ babä ỹ wén gëët ỹ moo kamewyyt haak sapuuw hadoo doo me —näng mä Paw-Ro. 21 Ti mꞌ Judah buuj sa wahë nꞌaa Roma bä habong do raky hadoo Paw-Ro hã: 22 —Ãã karẽn paawä ãã maa napäh hꞌëëd hado a hã pé papuuj hadoo do ky nꞌaa. Jé padꞌyyt hẽ baad nadoo doo me rabaherꞌoot ta ti papuuj ky nꞌaa hã —näk mäh. 23 Ti mꞌ raky kajäg däk Paw-Ro herꞌoot do panꞌaa hã. Raky kajäk do noo gó hajõk mä katꞌaa Paw-Ro hagä hẽnh. Tabaherꞌoot bä, bäp paa tadu doo, tug bä taky keréd hõm mäh. Taherꞌoot mä sa hã ji Pꞌop Hagä Do bagꞌããs do ky nꞌaa. Baad ub mä tabaherꞌoot sa hã. Mosees erii wät do paa mahang, Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa rod rerih do paa mahang na-ããj hẽ tanerꞌoot sa hã, Jesus né hẽ Pꞌop Hagä Do Hꞌyyb Däng Doo, raky daheeh hyb nꞌaa."
24 Sa mahang raky daheeh mä Paw-Ro herꞌoot do hã. Ta wób mä dooh raky dahé bä."
25 Séd hꞌyyb nahedoo maa newꞌëë do sa mahang. Paw-Ro herꞌoot do jawén paa bä Isajas erih do paa Pꞌop Hagä Do Sahee kyyh, radu doo hahꞌũũm doo. Hahỹỹ dꞌ mä Paw-Ro herꞌoot sa hã Pꞌop Hagä Do Sahee kyyh Isajas hã: 26 “Ahõm da sa wë. Hahỹỹ da da mamaherꞌood sa hã: 27 Sa hꞌyyb tym gó abaa padëëk do hado däk. 28 Ti mꞌ Paw-Ro ky hadoo ẽnh: 29 Ti mꞌ ta tii da Paw-Ro baherꞌoot jawén paa bä sa hã, ahꞌũũm mäh. Ky kedꞌaak mä ramahõm me sa da hadoo do hã.] 30 Ti mꞌ pawóp hẽ ta baab sa tób bä Paw-Ro bagëë wät. Tepaag hadꞌyyt mä ta säm tób danäh hã. Baad mä tagadoo sahõnh hẽ ta wë hegꞌããs doo."
31 Hꞌyyb neỹỹm doo me taherꞌoot Pꞌop Hagä Do bagꞌããs do ky nꞌaa. Dooh hewaat péh ta hã. Tametëëk mä Jesus Kristo Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do ky nꞌaa. Jããm hẽ kä hahỹ panyyg.2
"
näng mä Pꞌop Hagä Doo,
ỹ anoo da Sahé ỹỹ sahõnh hẽ badäk hahỹ hawꞌããts hẽ habong do sa hã.
Bë taah, bë toog na-ããj hẽ raherꞌoot da ta jawén ganyyh do ky nꞌaa.
Sꞌëëh hadoo da pahëëw sa hã.
Wahëh sꞌëëh enäh da.
"
Ỹ anoo ajyy sa hã, ỹỹj sa hã na-ããj hẽ.
Ti hyb nꞌaa ta jawén ganyyh do panꞌaa raherꞌoot da.
"
Tũũ ta heen nꞌaa ỹ metëëh da.
Majyyw, tëëg hõõh, atsyg na-ããj hẽ ỹ metëëh da.
"
ti noo gó né hẽ, papỹỹj badagyb däk da.
Kamarab ty hahiin majyyw hado däk da.
Takꞌëp da tabanäm, hetsooh né hẽ da,
gabarëëh do bag hadoo, Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do hahyng noo gó.
"
wë ỹỹ da sa hꞌyyb tym edëp ỹ anꞌoo bä.” Jowéw 2.28-32
pój ỹỹ jé tabahõm. Hup ỹỹ hẽnh tabawät do hyb nꞌaa, dooh ỹ hꞌyyb eỹỹm bä.
"
ti hyb nꞌaa ỹ ma ejäm ỹ tsebé do hyb nꞌaa.
Dooh kamak ỹ nꞌaa meréd bä ỹ radakä jëng doo hẽnh.
Dooh manꞌoo bä a karom tsyt hẽ a wë moo wät do ta kamag nꞌaa karejã bä.
Ti hyb nꞌaa, dooh ỹ eỹỹm bä ỹ dajëb né paawä.
"
ji awäd hadꞌyyt doo hẽnh.
Takꞌëp ỹ tsebé a matym gó manꞌoo bä”, Saaw-Mo 16.8-11 näng mä Dawi Jesus ky nꞌaa hã.
‘Aso hup ỹỹ hẽnh, si ỹ mabagꞌããs hyb nꞌaa.
"
õm da raky daheeh ỹ anꞌoo bä.’ ” Saaw-Mo 110.13
4
Judah buuj nadoo doo, rakawajããn?
Hꞌëëd hyb nꞌaa daap hẽ rahyb nꞌaa newëë
nyy dꞌ rahꞌyy kawereem Pꞌop Hagä Do wë,
ta hã raky nadaheeh hyb nꞌaa.
"
Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Do wë,
Kristo, Tahꞌyyb Däng Do wë na-ããj hẽ,
rakamajꞌĩĩ hyb nꞌaa.” Saaw-Mo 2.1-25
6
7
hã ỹ gꞌeeh ti bë banoo ta ti bë ejuu doo
40 ta baab banawäng hẽnh bë babok noo gó?
"
Bë kabarii Morók häd näng do tób nꞌaa its ti bë mahang bë manaa doo.
Kabarii Repã häd näng do sagõõh nꞌaa hã bë hꞌyy kahaꞌeeh.
Ta ti né hẽ kabarii bë mo hajꞌaa, sa hã bë hꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa.
Ti hyb nꞌaa bë ỹ ahꞌeed nꞌyyh da bë häj nꞌaa bä naa.
Bë ỹ mejũũ da Babirõn panang bahä̃nh.” Amos 5.25
"
Badäk hahỹ hëëj, tsym ỹ tyng hadoo.
Tii dꞌ tahadoo do hyb nꞌaa,
ny hadoo pé tóp ỹ panꞌaa ti bë karẽn ti bë tamaa sooh doo?
Ny yt hã bë edꞌoo ỹ kamehꞌããk?
"
8
Bꞌéé tꞌaah hadoo, dooh ta kyy pé ta wii ragekãã bä.
Ti hadoo tii. Dooh terꞌood bä.
"
Sahõnh hẽ takꞌëp baad nadoo do ramoo bok ta hã.
Dooh Pꞌop Hagä Do ky nꞌaa jawꞌyyk doo da tado bä ti ramoo bok ta hã.
Dooh da herꞌoot pé ta panaa ky nꞌaa, radajꞌëëp do hyb nꞌaa.” Isajas 53.7-89
10
11
12
13
ky kanehꞌỹỹt doo me, Dawi hã ỹ ky nꞌaa enooh do paa me.” Isajas 55.3
tsyt hẽ a wë moo wät do ta kamag nꞌaa karejã bä.” Saaw-Mo 16.10
"
Bë meuuj da! Bë dejëb kä!
Ỹ moo wät da bë habong do noo gó sét hadoo doo,
tabadꞌop hẽ da bë ky dahé, bë rapanäg né hẽ paawä ta ky nꞌaa.” Habakuk 1.5
Tii dꞌ ỹ badꞌoo, mamahũũm hyb nꞌaa këh ỹ nꞌaa dawëë habong do sa hã,
ỹ bedꞌëëp hyb nꞌaa sa hã nesaa do mahä̃nh,
si ỹ hadꞌyyt hẽ rababok hyb nꞌaa kä.” Isajas 49.614
15
"
Hajõõ ta baab né paawä dooh Dawi panaa rabagãã boo bä,
pꞌaa hẽnh Dawi panaa see sa wahë nꞌaa tabahado däk ỹ anꞌoo bä da. Tób hadëë hyng do paah, pꞌaa hẽnh ji tama sooh do ky nꞌaa gó tabehꞌũũm Gereg kyy me Dawi panaa ky nꞌaa. Pꞌop Hagä Do hã Judah buuj raky nadaheeh do hyb nꞌaa, hajõõ ta baab noo gó dooh Dawi panaa rabagãã boo bä paa Judah häj nꞌaa bä. Tii bä kä, ta ky nꞌaa rod raberꞌoot do hã, ti awät da Dawi panaa seeh, pꞌaa hẽnh sa hã tabagꞌããs doo, Pꞌop Hagä Do ky däng. Jesus né ti ta tiDawi panaaPꞌop Hagä Do ky däng doo.
"
sahõnh hẽ Judah buuj nadoo do sii hẽ,
karapé haa panꞌaa hedoo doo,
ỹ rabesoos hyb nꞌaa’, näng mä Takꞌëp Hyb Nꞌaa Jawyk Doo,
pꞌooj ub taky däng do moo wät doo.” Amos 9.11-12"
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
"
‘Bë maa napëë né paawä, dooh bë maa newë bä.
Bë hegãã né paawä, dooh bë hapëë bä’, noo da sa hã.
"
Dooh dꞌ rahꞌyy kadawuung wäd bä.
Sa nabuuj ragetsëë hõm.
Sa matym ty kajaä̃ hõm.
Tii da tanado bä paawä,
rabahapäh né paawä,
ramaa napëë né paawä,
hꞌyy kadewuung né paawä,
wë ỹỹ rahꞌyy kawereem né paawä
hã ỹ rahꞌyy kaꞌeeh hyb nꞌaa.
Hã ỹỹ rahꞌyy kasadëë bä paawä ỹ tꞌyyd mehĩĩn sa hã.” Isajas 6.9-10