1

1 Eesippiaꞌtî yai moro Mai tesaꞌsen wanîꞌpî. Mîîkîrî Mai wanîꞌpî Paapa pia. Moropai mîîkîrî Mai wanîꞌpî Paapa pe."

2 Mîîkîrî rî wanîꞌpî Paapa pia tamîꞌnawîron esippiaꞌtî yai.

"

3 Mîîkîrî wenai tamîꞌnawîron konekaꞌpî Paapaya. Îꞌ rî ekoneka pra awanîꞌpî mîîkîrî ton pra tîîse."

4 Awanîꞌpî enen koꞌmannîtoꞌ esaꞌ pe. Enen koꞌmannîtoꞌ iipiapainon, mîrîrîya pemonkonyamîꞌ weiyuꞌmaꞌpî morî pe Paapa epuꞌtoꞌpe toꞌya."

5 Ewaron yaꞌ puꞌkuru awitta pîꞌ aakoꞌmamî tîîse ewaron ta tîîkoꞌmansenon, imakuiꞌsanya mîrîrî aꞌka yiꞌnîpî eserîke pra awanîꞌpî.

"

6 Paapaya warayoꞌ yarimaꞌpî, iteseꞌ João."

7 Mîîkîrî iipîꞌpî eseurîmai, manniꞌ aꞌka pe tîweꞌsen pîꞌ eseurîmai, tamîꞌnawîronkonya aꞌka pe tîweꞌsen kuꞌtoꞌpe innape tîmaimu wenai."

8 Aꞌka pe tîweꞌsen pepîn mîîkîrî João, tîîse Paapaya yaipontîꞌpî aꞌka pe tîweꞌsen yekare ekaremeꞌse."

9 Mîîkîrî aꞌka pe tîweꞌsen manniꞌ wanîꞌpî innape, yenkuꞌtîton pe pra. Mîîkîrî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ weiyuꞌmanen iipîꞌpî sîrîrî pata pona.

"

10 Mîîkîrî asarîꞌpî sîrîrî non poro, tînkonekaꞌpî puꞌkuru poro, tîîse mîîkîrî pe epuꞌtî toꞌya pra, sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon wanîꞌpî."

11 Tarîwaya tîpata pe tînkonekaꞌpî pona aaipîꞌpî. Tîîse ipemonkonoyamîꞌya yapisî pra awanîꞌpî."

12 Tîîse tapisîtîponkon pia itîrîꞌpîiya Paapa munkî pe toꞌ enatoꞌpe, manniꞌkan innape tîkupîtîponkon pia."

13 Paapa munkî pe inkamoro esenpoꞌpî, pemonkon pe esenpon warantî pra. Ituꞌse tîweꞌtoꞌ yawîrî toꞌ esenpo pra awanîꞌpî. Moropai ituꞌse anîꞌrî eꞌtoꞌ yawîrî pra, tîîse ituꞌse tîwanî yeꞌnen, Paapaya ikupîꞌpî.

"

14 Mîîkîrî Mai esenpoꞌpî pemonkon pe. Uurîꞌnîkon koreꞌta aakoꞌmamîꞌpî. Morî puꞌkuru iteseru eraꞌmaꞌpî annaya. Mîrîrî wenai îꞌ kaiꞌma iyun Paapa yeseru wanî epuꞌtîꞌpî annaya. Innape puꞌkuru awanî, morî pe puꞌkuru mîîkîrî eꞌtoꞌ wanî, tiwinan Paapa munmu yeseru pe.

"

15 João nurîꞌtî eseurîmapîtîꞌpî ipîꞌ see warantî: —Mîîkîrî warayoꞌ pîꞌ uurî eseurîmapîtî neꞌtîkini —taꞌpîiya. —Uyeꞌmaꞌpî pîꞌ Mîîkîrî iipî, tîîse uyentai awanî, maasa pra uurî ton pra tîîse Mîîkîrî wanîꞌpî —taꞌpîiya.

"

16 Iwinîpai morî epeꞌmîn yapiꞌnenan uurîꞌnîkon tamîꞌnawîrî. Kureꞌne morî tîîsaiꞌya. Morî tîîsaiꞌya morî pe tîwanî yeꞌnen, morî antîîpai tîwanî yeꞌnen."

17 Moisés nurîꞌtî yai Paapaya tîmaimu tîrîꞌpî unkupîkon ton pe. See warantî akoꞌmantî aweꞌtarumaꞌtîkon namai, kaiꞌma. Tîîse Jesus Cristo yai, yairon Paapa epuꞌtî moropai îꞌ kaiꞌma morî epeꞌmîn tîrîiya epuꞌtî."

18 Anîꞌya Paapa eraꞌmasaꞌ pra man sîrîrî tîpose. Tîîse tiwinan Paapa munmu, Paapa pia puꞌkuru tîîkoꞌmansen, mîîkîrîya Paapa yeseru ekaremeꞌsaꞌ sîrîrî.

"

19 Jerusalém poi teepîremasanon moropai tonpakon Levitayamîꞌ yarimaꞌpî Judeuyamîꞌ esanonya João pia ekaranmapoi: —Anîꞌ amîrî? —taꞌpî toꞌya."

20 See warantî toꞌ maimu yuukuꞌpîiya. Aronne eesekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya: —Uurî Paapa nîmenkaꞌpî, pîikaꞌtîton pepîn. Cristo pepîn uurî."

21 Moropai taꞌpî toꞌya: —Anîꞌ kin amîrî moriya? Elias nurîꞌtî kaꞌrî amîrî? Joãoya taꞌpî: —Kaane. Inîꞌrî taꞌpî toꞌya: —Pena Paapa maimu ekaremeꞌnen, manniꞌ Moisés nurîꞌtî nekaremekîꞌpî aaipî ton manniꞌ kaꞌrî awanî? —taꞌpî toꞌya. —Kaane —taꞌpîiya."

22 —Anîꞌ pe kin awanî mîrîrî? —taꞌpî toꞌya. —Anna pîꞌ kaꞌkî ekaremeꞌtoꞌpe annaya anna yarimatîponkon pîꞌ. Îꞌ taa pîꞌ nan anna pîꞌ? —taꞌpî toꞌya."

23 Joãoya yuukuꞌpî: —Uurî keren po eseurîmakoi Isaías nurîꞌtî nekaremekîꞌpî.

“Uyepotorîkon yeꞌmarî ton konekatî toꞌsarî puꞌkuru
tauya tamîꞌnawîronkon pîꞌ”. Pena Paapa maimu ekaremeꞌnen Isaías nurîꞌtî nekaremekîꞌpî ˻pemonkonyamîꞌ ekonekatoꞌpe Uyepotorîkon iipî rawîrî˼ —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.

"

24 Inkamoro João pia erepamîꞌsan wanîꞌpî fariseuyamîꞌ narimaꞌsan pe."

25 Inîꞌrî João ekaranmapoꞌpî toꞌya: —Cristo pe pra awanî, moropai Elias pe pra awanî, moropai manniꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen, Moisés nurîꞌtî nekaremekîꞌpî pe pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ ton pe pemonkonyamîꞌ yenpatakonaya? —taꞌpî toꞌya."

26 Toꞌ maimu yuukuꞌpî Joãoya: —Inna, pemonkonyamîꞌ yenpatakonauya tuna ke neken, tîîse tiaron man akoreꞌtaꞌnîkon, anepuꞌtîkon pepîn."

27 Mîîkîrî pîꞌ tauya manniꞌ uyeꞌmaꞌpî pîꞌ eerepamî, tîîse uyentai awanî. Uyentai puꞌkuru awanî yeꞌnen, iꞌsaꞌsaꞌ yewa yeukauya pepîn, itarumaiꞌpî pe puꞌkuru wanî yeꞌnen —taꞌpîiya.

"

28 Tamîꞌnawîrî sîrîrî esuwaꞌkaꞌpî Betânia pata po iren Jordão ratai po, pemonkonyamîꞌ yenpatakona pîꞌ João wanîꞌpî pata.

"

29 Mîrîrî tîpo tiaron wei yai, tîîpia Jesus iipî eraꞌmaꞌpî Joãoya. Jesus eraꞌmaiꞌma taꞌpîiya tamîꞌnawîronkon pîꞌ: —Aꞌkî, manniꞌ Paapa nîmenkaꞌpî aasaꞌmantatoꞌpe Carneiro eraꞌmatî. Mîserîya tamîꞌnawîronkon nîkupîꞌpî imakuiꞌpî moꞌka —taꞌpî Joãoya."

30 —Mîserî pîꞌ tauya manniꞌ, uyeꞌmaꞌpî pîꞌ tiaron iipî tîîse uyentai awanî, uurî ton pra tîîse awanîꞌpî mîîtoꞌpe, tauya neꞌtîkini."

31 Mîîkîrî pe mîserî epuꞌtîuya pra awanîꞌpî. Tîîse uuipîꞌpî pemonkonyamîꞌ yenpatakonai Israelponkonya mîserî epuꞌtoꞌpe —taꞌpî Joãoya.

"

32 Moropai João eseurîmaꞌpî Jesus pîꞌ: —Kaꞌ poi Morî Yekaton Wannî autî eraꞌmaꞌpîuya ipona wakuꞌkaimî warantî. Moropai ipo aakoꞌmamîꞌpî."

33 Mîîkîrî pe awanî epuꞌtîuya pra awanîꞌpî. Tîîse tuna ke pemonkonyamîꞌ yenpatakonai uyarimatîponya taꞌpî upîꞌ: “Warayoꞌ pona Morî Yekaton Wannî autî moropai ipo aakoꞌmamî eraꞌmaya ya, mîîkîrî pe awanî epuꞌtîya. Mîîkîrîya pemonkonyamîꞌ yenpatakona Morî Yekaton Wannî eꞌtoꞌpe toꞌ esaꞌ pe”, taꞌpîiya upîꞌ."

34 Moropai eraꞌmaꞌpîuya moropai tamîꞌnawîronkon pîꞌ tauya sîrîrî: “Paapa munmu mîserî” —taꞌpî Joãoya.

"

35 Inîꞌrî tiaron wei yai awanîꞌpî João moropai inenupaꞌsan asakîꞌnankon."

36 Mîrîrî poro Jesus wîtî eraꞌmaꞌpî Joãoya. Taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Aꞌkî, mîîkîrî carneiro Paapa nîtîrî ton aasaꞌmantatoꞌpe uurîꞌnîkon ton pe —taꞌpîiya.

"

37 Moropai mîrîrî eta tîuyaꞌnîkon yeꞌnen, João nenupaꞌsan asakîꞌnankon wîtîꞌpî Jesus pîkîrî."

38 Mîrîrî pe, Jesus eraꞌtîꞌpî. Teꞌmaꞌpî pîꞌ toꞌ iipî eraꞌmaꞌpîiya. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Îꞌ yuwayaꞌnîkon? —taꞌpîiya. Yuukuꞌpî toꞌya: —Rabi, (anna yenupanen taatoꞌ mîrîrî) —Oꞌnon pata tîîkoꞌmansen amîrî? —taꞌpî toꞌya."

39 —Aaseꞌnîkon maasa eraꞌmai —taꞌpî Jesusya.

Mîrîrîya ipîkîrî toꞌ wîtîꞌpî. Aakoꞌmantoꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya moropai iipia toꞌ koꞌmamîꞌpî pata koꞌmamî tîpose. Toꞌ erepansaꞌ wanîꞌpî 4 horas yairî tîîse.

"

40 Tiwinan mîîkîrî João maimu etatîpon Jesus pîkîrî itîꞌpî wanîꞌpî Simão Pedro yakon iteseꞌ André."

41 Jesus piapai tuutî tîpo, tîrui yuwai attîꞌpî. Eporîꞌpîiya. Taꞌpîiya tîrui pîꞌ: —Messias pe Paapa nîmenkaꞌpî pîikaꞌtîton eporî pîꞌ anna man. (Messias taa Judeuyamîꞌya moropai Cristo taa grego maimu ta)"

42 Moropai tîrui yarîꞌpîiya Jesus pia. Jesus esenumenkaꞌpî Pedro pîꞌ moropai taꞌpîiya: —Amîrî Simão, João munmu. Tarîpai ayeseꞌtîuya Pedro pe. (Tîꞌ taatoꞌ mîrîrî Pedro, grego maimu ta.)

"

43 Mîrîrî tîpo tiaron wei yai Jesus eseꞌmaꞌtîꞌpî Galiléia pona. Tuutî pe Filipe eporîꞌpîiya. —Aase uwenairî —taꞌpîiya Filipe pîꞌ.

"

44 Betsaida po tîîkoꞌmansen mîîkîrî Filipe, André, Pedro cidaderî po."

45 Filipe wîtîꞌpî Natanael yuwai. Eporîꞌpîiya. Taꞌpîiya Natanael pîꞌ: —Aꞌkî warayoꞌ Moisés nurîꞌtî moropai penaroꞌkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtî nekaremekîꞌpî tîkaaretarîkon po, manniꞌ mîîkîrî eporî pîꞌ anna man. Jesus mîîkîrî eporî pîꞌ anna man, Jesus mîîkîrî Nazaré poinon, José munmu —taꞌpîiya."

46 Natanaelya yuukuꞌpî: —Nazaré pata poi morî epaꞌka eserîke pra man —taꞌpîiya. Filipeya taꞌpî: —Maasa aase eraꞌmai —taꞌpîiya.

"

47 Tîîpia Natanael iipî eraꞌmaꞌpî Jesusya. Tîwoiꞌnîkon pîꞌ taꞌpîiya: —Aꞌkî, Israel pon puꞌkuru mîîkîrî warayoꞌ seruꞌyeꞌ pepîn —taꞌpîiya."

48 Mîrîrî etaꞌpî Natanaelya. —Oꞌnon yeꞌka pe uyepuꞌtî pîꞌ nan? —taꞌpîiya Jesus pîꞌ. Jesusya yuukuꞌpî: —Filipe, ayannouya pra tîîse, ayeraꞌma pîꞌ wai figo yeꞌ yoꞌkoi awanî tanne."

49 Mîrîrî pîꞌ Natanaelya taꞌpî: —Uyenupanen, amîrî Paapa munmu. Amîrî anna Israelyamîꞌ yepotorî."

50 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Innape ukupî pîꞌ nai ayeraꞌma pîꞌ wai figo yeꞌ yoꞌkoi tauya manniꞌ wenai. Tîîse mîrîrî yentainon eraꞌmaya pe nai."

51 Ayenkuꞌtîuya pepîn. Kaꞌ esettapuruka eraꞌmaya pe nai, moropai inserîyamîꞌ enuku moropai toꞌ autî eraꞌmaya pe nai uurî, pemonkon pe kaꞌ poi iipîꞌpî pia —taꞌpî Jesusya.

"

2

1 Asakîꞌne wei tîpo, eꞌmarimantoꞌ wanîꞌpî Caná cidaderî po, Galiléia pata yaꞌ. Jesus yan wanîꞌpî moro."

2 Jesus moropai inenupaꞌsan yetaꞌpî toꞌya eꞌmarimantoꞌ pona toꞌ wîtîtoꞌpe."

3 Moropai miarî toꞌ wuku eꞌtîꞌkaꞌpî. Mîrîrî pîꞌ Jesus yanya taꞌpî ipîꞌ: —Toꞌ wuku eꞌtîꞌkan pîꞌ man —taꞌpîiya."

4 Jesusya yuukuꞌpî: —Maamaꞌ, amîrî mîrîrî uurî pepîn. Maasa uweiyu erepansaꞌ pra man —taꞌpîiya."

5 Taꞌpî isanya wîttî esaꞌ poitîrîtonon pîꞌ: —Îꞌ rî taiya ya apîꞌnîkon, mîrîrî kuꞌtî —taꞌpîiya.

"

6 Awanîꞌpî moro tîꞌ konekasaꞌ kamotikon pe tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî, tuna yenseꞌ pe teserukon yawîrî Judeuyamîꞌ eꞌronatoꞌpe. Awanîꞌpî kureꞌne tuna yapiꞌnenan 80, 100 litros kaisarî yapiꞌnenan."

7 Jesusya taꞌpî wîttî esaꞌ poitîrîtonon pîꞌ: —Tuna ke kamotikon yannîꞌtî —taꞌpîiya. Yannîpîꞌpî toꞌya intapîkîrî."

8 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Tarîpai imoꞌkatî. Yaatî entamoꞌkantoꞌ yepuru pia. Mîrîrî kupîꞌpî toꞌya.

"

9 Mîrîrî enîrîꞌpî entamoꞌkantoꞌ yepuruya tuna konekasaꞌ uva yekku pe. Mîrîrî pe awanî epuꞌtîiya pra awanîꞌpî, tîîse wîttî esaꞌ poitîrîtononya epuꞌtîꞌpî. Warayoꞌ tîweꞌmarimasen yannoꞌpîiya."

10 Taꞌpîiya ipîꞌ: —Uyonpa, uyeserukon wanî tiaron pe. Entamoꞌkan yai, morî panpîꞌ woꞌ yenpo toꞌya. Moropai tamîꞌnawîronkonya enîrî mararî pra. Mîrîrî tîpo itîrî toꞌya morî maꞌran. Tîîse mîrîrî warantî pra ikupî pîꞌ nai. Eꞌmaiꞌ pe morî maꞌran yenpo pîꞌ nai. Morî panpîꞌ yenpaꞌka pîꞌ nai kînnîꞌpî —taꞌpîiya tîweꞌmarimasen pîꞌ.

"

11 Mîrîrî anîꞌ nîkupî eserîkan pepîn kupîꞌpî Jesusya eꞌmaiꞌ pe puꞌkuru toꞌ neraꞌma ton pe. Galiléia pata po tîweꞌsen Caná cidaderî po ikupîꞌpîiya. Moropai tîmeruntîri yenpoꞌpîiya. Moropai inenupaꞌsanya ikupîꞌpî innape.

"

12 Mîrîrî tîpo toꞌ autîꞌpî Caná poi Cafarnaum pona. Toꞌ wanîꞌpî Jesus, isan, itakontonon moropai inenupaꞌsan. Cafarnaum po toꞌ koꞌmamîꞌpî mararî.

"

13 Aminke pra Judeuyamîꞌ festarî wanî yai, iteseꞌ páscoa Jesus wîtîꞌpî Jerusalém pona, mîrîrî pîꞌ tîwanîpa kaiꞌma."

14 Moro, epîremantoꞌ yewîꞌ ta pemonkonyamîꞌ eporîꞌpîiya paakayamîꞌ, carneiroyamîꞌ, wakuꞌkaimîyamîꞌ ke, tîweꞌrepasanon moropai tîniru miakanmanenan. Moro teesenyakaꞌmatoꞌkon pîꞌ toꞌ eporîꞌpîiya."

15 Mîrîrî yeꞌnen toꞌ poꞌpîꞌtoꞌ ton konekaꞌpîiya eꞌseusa ke. Mîrîrî ke toꞌ yenpaꞌkaꞌpîiya epîremantoꞌ yewîꞌ tapai tekînkon carneiroyamîꞌ paakayamîꞌ pokonpe. Tîniru miakanmanenan tînirurî sorokaꞌpîiya, moropai toꞌ yaponseꞌkon, toꞌ mesarikon raꞌtîꞌpîiya."

16 Wakuꞌkaimîyamîꞌ ke tîweꞌrepasanon pîꞌ taꞌpîiya: —Ayekînkon yaatî tarîpai. Uyun yewîꞌ kîꞌkuꞌtî aweꞌrepatoꞌkon yewîꞌ pe.

"

17 Mîrîrî kupîiya pîꞌ inenupaꞌsan esenumenkaꞌpî. Pena aweꞌmenukasaꞌ Paapa maimu pîꞌ toꞌ enpenataꞌpî. Paapa maimuya taa:

—Yairî ayewîꞌ koꞌmamî yuꞌse wai kureꞌne. Mîrîrî yuꞌse eꞌtoꞌ enasaꞌ uyesaꞌ pe
—taiya. Mîrîrî pîꞌ Jesus nenupaꞌsan enpenataꞌpî.

"

18 Mîrîrî kupîiya wenai Judeuyamîꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Anîꞌ maimu pe inkamoro yenpaꞌka pîꞌ nan? Yairî nai kupî annaya yuꞌse awanî ya, anna esenumenkatoꞌ ton kuꞌkî, anîꞌya ikupî eserîkan pepîn. Îꞌ konekaya innape akuꞌtoꞌpe annaya? —taꞌpî toꞌya."

19 Jesusya yuukuꞌpî: —Sîrîrî Paapa yewîꞌ, yarankatî moropai seurîwîꞌne wei kaisarî tîîse iꞌmîꞌsaꞌkauya inîꞌrî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

20 Judeuyamîꞌya yuukuꞌpî: —46 konoꞌ kaisarî sîrîrî wîttî koneka pîꞌ toꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen seurîwîꞌne wei kaisarî ikonekaya pepîn tiwin kin.

"

21 Tîîse toꞌ esenkuꞌtîsaꞌ wanîꞌpî, wîttî pîꞌ Jesus eseurîma kaiꞌma, tîîse tîpîꞌ eeseurîma tanne."

22 Moropai aasaꞌmantatoꞌ yapai aweꞌmîꞌsaꞌka tîpo, Jesus nenupaꞌsan enpenataꞌpî mîrîrî taꞌpîiya pîꞌ. Moropai innape Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ kupîꞌpî toꞌya moropai Jesus maimu nîrî.

"

23 Moro Jerusalém po páscoa pîꞌ Jesus wanî tanne, arinîkonya ikupîꞌpî innape anîꞌya ikupî eserîkan pepîn kupîiya eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen."

24 Tîîse Jesus eturumaka pra awanîꞌpî toꞌ yenyaꞌ, maasa pra tamîꞌnawîronkon yewan epuꞌtî tîuya yeꞌnen."

25 Anîꞌya pemonkon yeseru pîꞌ teurîma yuꞌse pra awanîꞌpî, pemonkon yewan yaꞌ tîîkoꞌmansen epuꞌtîiya mîîtoꞌpe.

"

3

1 Moro awanîꞌpî warayoꞌ iteseꞌ Nicodemos. Awanîꞌpî fariseu pe, Judeuyamîꞌ panamanen pe."

2 Mîîkîrî wîtîꞌpî Jesus pia ewaron yaꞌ. Jesus pîꞌ taꞌpîiya: —Uyenupanen, yenupaton amîrî Paapa piapainon. Amîrî epuꞌtî pîꞌ anna man. Ankupîꞌpî anna neraꞌma ton kupî anîꞌya eserîke pra awanî, Paapa ton pra awanî ya iipia —taꞌpîiya."

3 Jesusya yuukuꞌpî: —Ayenkuꞌtîuya pepîn. Itakon teꞌka pe pemonkon esenpo pra awanî ya, itepotorî pe Paapa wanî pepîn. Mîîkîrî pataꞌseꞌ eraꞌmaiya pepîn."

4 Nicodemosya taꞌpî: —Oꞌnon yeꞌka pe pemonkon esenpo inîꞌrî aꞌyekeꞌton pe siꞌma? Inîꞌrî tîsan roꞌta yaꞌ eewomî itakon teꞌka pe teesenpopa kaꞌrî? —taꞌpîiya."

5 Mîrîrî pîꞌ Jesusya taꞌpî: —Ayenkuꞌtîuya pepîn. Pemonkon esenpo eꞌpai awanî esenponîꞌpî warantî moropai Morî Yekaton Wannî yai esenpon nîrî. Asakîꞌne iteꞌka eesenpo pra awanî ya, Paapa wanî pepîn itesaꞌ pe, ipata yaꞌ eewomî pepîn."

6 Ipun pe eesenpoꞌpî wanî ipun pe rî neken. Morî Yekaton Wannî yai eesenpoꞌpî wanî yekaton awanî pe."

7 Inîꞌrî eesenpo eꞌpai man tauya manniꞌ pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌkî."

8 Aꞌkî, aꞌsitun aꞌtaꞌseꞌma ituꞌse tîweꞌtoꞌ yawîrî. Aꞌsitun pe awanî epuꞌtî maasa pra eeseta yeꞌnen, tîîse oꞌnon pata pai aaipî epuꞌtî pepîn. Moropai oꞌnon pata poro attî epuꞌtî pepîn. Mîrîrî warantî epuꞌtî Morî Yekaton Wannî yai esenpoꞌpî pemonkon wanî tîîkoꞌmantoꞌ ke, eesenpo emapuꞌtîsaiꞌya yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.

"

9 Taꞌpî Nicodemosya: —Oꞌnon yeꞌka pe awanî mîrîrî?"

10 Jesusya yuukuꞌpî: —Israel ponkon yenupanen pe siꞌma mîrîrî epuꞌtîya pra awanî mîrîrî?"

11 Ayenkuꞌtîuya pepîn. Anna eseurîma anna nepuꞌtî pîꞌ moropai anna neraꞌmaꞌpî ekaremekî annaya. Tîîse anna maimu kupîya pra awanî innape."

12 Sîrîrî non po koꞌmannîtoꞌ yeseru pîꞌ ayeurîmauya tanne, innape ikupîya pra awanî ya, kaꞌ ponkon yeseru ekaremekîuya ya, oꞌnon yeꞌka pe mîrîrî kupîya eꞌpainon innape?"

13 Anîꞌ enuꞌsaꞌ pra man sîrîrî tîpose Paapa pataꞌseꞌ yaꞌ. Tîîse uurî, pemonkon pe esenpoꞌpî uurî autîꞌpî kaꞌ poi.

"

14 Pena Moisés nurîꞌtîya bronze konekasaꞌ îkîi pe pîmîꞌsaꞌkaꞌpî keren po. Mîrîrî warantî uurî, kaꞌ poi iipîꞌpî pîmîꞌsaꞌka toꞌya eꞌpai awanî pakîꞌnan pona."

15 Mîrîrî kupî toꞌya eꞌpai awanî innape ukuꞌnenan koꞌmantoꞌpe ipatîkarî Paapa pia —taꞌpîiya.

"

16 —Maasa pra tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ yuꞌse Paapa wanîꞌpî ipîra teesekaꞌnunkai. Mîrîrî yeꞌnen tiwinan tînmu tîrîꞌpîiya, innape ikuꞌnenan wîtî namai apoꞌ yaꞌ, ipatîkarî enen toꞌ koꞌmantoꞌpe tîîpia."

17 Tînmu yarimaiya pra Paapa wanîꞌpî sîrîrî non pona, apoꞌ yaꞌ tamîꞌnawîronkon yarimai, tîîse yarimaꞌpîiya toꞌ pîikaꞌtîpa kaiꞌma, tînmu wenai —taꞌpîiya."

18 —Innape ikuꞌnen wîtî pepîn apoꞌ yaꞌ. Tîîse innape ikuꞌnen pepîn wîtî koꞌmannîpî sîrîrî apoꞌ yaꞌ, maasa pra tewan yapisîiya pra awanî, tiwinan Paapa munmu pîꞌ."

19 Toꞌ wîtî koꞌmannîpî apoꞌ yaꞌ maasa pra pemonkonyamîꞌ wanî aꞌka yuꞌse pra, tamîꞌnawîronkon weiyuꞌmasaꞌ aꞌkaya tanne. Tîîse ewaron yuꞌse toꞌ wanî, maasa pra imakuiꞌpî kupî pîꞌ toꞌ koꞌmamî."

20 Imakuiꞌpî pîꞌ tîîkoꞌmansenonya tîweiyuꞌmatoꞌkon kupî tewanmakon pe. Aꞌka yaꞌ toꞌ ewomî pepîn, “Imakuiꞌpî kupî pîꞌ naatîi”, taa anîꞌya namai tîpîꞌnîkon."

21 Tîîse Paapa maimu yairon yawîron ewomî aꞌka yaꞌ, tînkoneka, teseru eseraꞌmatoꞌpe, innape ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ yairî awanî esepuꞌtoꞌpe —taꞌpî Jesusya.

"

22 Mîrîrî tîpo Jesus wîtîꞌpî Judéia pata pona tînenupaꞌsan pokonpe. Moro aakoꞌmanpîtîꞌpî toꞌ pokonpe. Pemonkonyamîꞌ yenpatakonaꞌpîiya moro."

23 João Batista nîrî wanîꞌpî pemonkonyamîꞌ yenpatakona pîꞌ Enom pata po, aminke pra Salim pata pîꞌ, maasa pra tuna wanîꞌpî moro mararî pra. Pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî João pia moropai toꞌ esenpatakonaꞌpî,"

24 mîîkîrî João yarakkamo toꞌya pra tîîse maasa.

"

25 Mîrîrî yai João Batista nenupaꞌsan esiyuꞌpîtîꞌpî Judeu yarakkîrî Paapa wakîri pe koꞌmannîtoꞌ yeseru pîꞌ, toꞌ ronatoꞌ pîꞌ."

26 Toꞌ wîtîꞌpî João pia. —Anna yenupanen —taꞌpî toꞌya. —Amîrî pia awanîꞌpî manniꞌ Jordão ratai po, ipîꞌ eeseurîma neꞌtîkini mîîkîrî man nîrî pemonkonyamîꞌ yenpatakona pîꞌ. Moropai tamîꞌnawîronkon wîtî iipia —taꞌpî toꞌya."

27 Joãoya taꞌpî: —Îꞌ rî eporî eserîke pra man Paapaya itîrî pra awanî tanne."

28 Pena Paapa nîmenkaꞌpî pîikaꞌtîton pepîn uurî, taapîtîꞌpîuya. Irawîrî Paapa narimaꞌpî uurî, taapîtîꞌpîuya. Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ naatîi."

29 Eꞌmarimantoꞌ yai warayoꞌ aweꞌmariꞌmaton pia wîriꞌ tîrî toꞌya inoꞌpî pe, tiaron pia pra. Tîîse aweꞌmariꞌmaton yonpa wanî moro. Tînoꞌpî pe yapisîiya eta itonpaya. Mîrîrî eta tîuya pîꞌ aweꞌmariꞌmaton yonpa atausinpa mararî pra. Mîrîrî warantî uurî atausinpan pîꞌ wai kureꞌne."

30 Mîîkîrî Cristo yapurî tamîꞌnawîronkonya eꞌpai awanî. Mîrîrî yeꞌnen urumaka toꞌya eꞌpai awanî —taꞌpî Joãoya.

"

31 —Mîîkîrî kaꞌ poi iipîꞌpî man tamîꞌnawîron yentai. Tîîse uurî wanî sîrîrî non pon pe. Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon yeseru pîꞌ eseurîma. Tîîse kaꞌ poi iipîꞌpî man tamîꞌnawîron yentai."

32 Tîneraꞌmaꞌpî, tînetaꞌpî, mîrîrî pîꞌ eeseurîma. Tîîse anîꞌya innape imaimu kupî pepîn."

33 Anîꞌya innape imaimu kupî ya, seruꞌyeꞌ pe pra Paapa wanî taiya mîrîrî."

34 Maasa pra Mîîkîrî Paapa narimaꞌpîya Paapa maimu ekaremekî mîrîrî. Mararî Tekaton tîrî Paapaya pepîn Mîîkîrî pona tîîse mararî pra itîrîiya."

35 Tînmu pînînma Iyunya mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen tamîꞌnawîron rumakasaiꞌya man itenyaꞌ."

36 Mîîkîrî Paapa munmu kuꞌnen wanî ya innape, ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya. Moropai innape Paapa munmu kuꞌnen pepînya enen koꞌmannîtoꞌ eraꞌma pepîn. Tîîse Paapa ekoreꞌmatoꞌ koꞌmamî ipo.

"

4

1 (1,2) João Batista pemonkonoyamîꞌ yentai tîpemonkonoyamîꞌ ton eporîꞌpî Jesusya, moropai inkamoro yenpatakonaꞌpî inenupaꞌsanya. Jesusya anîꞌ yenpatakona pra awanîꞌpî. Mîrîrî yekare etasaꞌ fariseuyamîꞌya epuꞌtîꞌpî Uyepotorîkonya."

2 (-)"

3 Mîrîrî epuꞌtî tîuya pe, Judéia pata poi Galiléia pata pona attîꞌpî inîꞌrî."

4 Samaria pata poro attî eꞌpai awanîꞌpî.

"

5 Toꞌ erepamîꞌpî Samaria pon cidade pona iteseꞌ Sicar. Aminke pra awanîꞌpî José nurîꞌtî pataꞌseꞌ iyun Jacó nîtîrîꞌpî."

6 Moro awanîꞌpî tuna Jacó nurîꞌtî nakaꞌpî pena. Jesus ekeꞌnepansaꞌ wanîꞌpî tuutî ke. Eereutaꞌpî tuna yakasaꞌ pia. Awanîꞌpî inekaꞌta pairî wei tîîse.

"

7 Wîriꞌ iipîꞌpî tuna moꞌkai, Samaria pon. Taꞌpî Jesusya ipîꞌ: —Uwuku ton tuna neꞌkî —taꞌpîiya."

8 Maasa pra inenupaꞌsan ewonsaꞌ wanîꞌpî cidade ta tekkarikon ton yennai.

"

9 Mîîkîrî wîriꞌ Samaria ponya taꞌpî ipîꞌ: —Amîrî Judeu. Uurî saꞌne wîriꞌ Samaria pon. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen awuku ton esatîya upîꞌ? —taꞌpî wîriꞌya ipîꞌ. (Maasa pra Judeuyamîꞌ yeseru wanî toꞌ eseurîma pepîn Samaria ponkon yarakkîrî)."

10 Jesusya yuukuꞌpî: —Paapa nîtîrîꞌpî epuꞌtîya ya, moropai anîꞌ pe tîwuku ton esatîtîpon epuꞌtîya ya, ipîꞌ awuku ton esatîꞌpîya eꞌpainon. Moropai itîrîꞌpîuya eꞌpainon aakoꞌmantoꞌ ton tîînen ipatîkarî."

11 Mîrîrî pîꞌ wîriꞌya taꞌpî: —Uyepuru, tuna moꞌkatoꞌ ton pra awanî aapia. Ituꞌnakan pe puꞌkuru tuna yakasaꞌ man. Oꞌnon pata pai aakoꞌmantoꞌ ton tîînen, tuna taaya manniꞌ eporîya?"

12 Penaron utamokon nurîꞌtî Jacó nakaꞌpî sîrîrî tuna tîmîrî ton pe moropai tînmukuyamîꞌ tekînon ton pe. Moropai sîrîrî tîpose aakoꞌmamî uurîꞌnîkon ton pe. Amîrî Jacó nurîꞌtî yentainon?"

13 Jesusya yuukuꞌpî: —Anîꞌya sîrîrî tuna enîrî ya, inîꞌrî tuna aninnîpai eena."

14 Tîîse untîrî tuna enîrî anîꞌrîya ya, mîîkîrî koꞌmamî ipatîkarî tuna aninnîpai teenai pra. Untîrî koꞌmamî itekaton yaꞌ moropai ipatîkarî aakoꞌmantoꞌ ton tîrîiya."

15 Wîriꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepuru, mîrîrî yeꞌka tuna ke uwoꞌpakî, inîꞌrî tuna aninnîpai ena namai, inîꞌrî tuna eraꞌmai uuipî namai tarîwaya —taꞌpîiya.

"

16 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Anyo yannota moriya —taꞌpîiya."

17 Wîriꞌya yuukuꞌpî: —Inyo pîn uurî. Jesusya taꞌpî: —Yairî eseurîman pîꞌ nai, inyo pîn uurî taa pîꞌ nai."

18 Miaꞌtaikin kaisarî anyotonon eꞌsaꞌ man, moropai sîrîrî anyo pepîn warayoꞌ yarakkîrî awanî. Yairî eseurîman pîꞌ nai."

19 Wîriꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepuru, Paapa maimu ekaremeꞌnen pe awanî epuꞌtî pîꞌ wai."

20 Anna yonpayamîꞌ penaronkonya Paapa yapurîꞌpî tarî sîrîrî wîꞌ po. Tîîse amîrîꞌnîkon Judeuyamîꞌya taa, Jerusalém po neken pemonkonyamîꞌya Paapa yapurî eꞌpai awanî, taayaꞌnîkon.

"

21 Mîrîrî yuukuꞌpî Jesusya: —Wîriꞌ, innape ukuꞌkî. Awanî kupî sîrîrî tarî Paapa yapurîyaꞌnîkon pepîn. Moropai Jerusalém po nîrî uyunkon yapurîyaꞌnîkon pepîn."

22 Amîrîꞌnîkon man anîꞌ yapurîyaꞌnîkon epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi. Anîꞌ yapurî annaya epuꞌtî pîꞌ anna man, maasa pra tamîꞌnawîronkon pîikaꞌtîton iipî ekaremeꞌsaꞌ Paapaya Judeuyamîꞌ winîpai."

23 Tîîse awanî kupî sîrîrî moropai sîrîrî puꞌkuru awanî see warantî, Uyunkon yapurînenan seruꞌyeꞌkon pepînya yapurî tekatonkon ke moropai seruꞌyeꞌ pe pra. Mîrîrî yeꞌkakon tapurînenan ton yuwa Paapaya."

24 Paapa man Yekaton Wannî pe. Yapurînenanya yapurî eꞌpai man tekatonkon ke, seruꞌyeꞌ pe tîweꞌse pra —taꞌpî Jesusya."

25 Wîriꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Paapa nîmenkaꞌpî iteseꞌ Cristo, mîîkîrî iipî pe man. Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ wai. Teerepamî yai tamîꞌnawîron ekaremekîiya upîꞌnîkon."

26 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Uurî mîîkîrî, amîrî yarakkîrî eeseurîma manniꞌ.

"

27 Mîrîrî tanne, Jesus nenupaꞌsan erepamîꞌpî. Kureꞌne toꞌ esenumenkaꞌpî wîriꞌ yarakkîrî eeseurîma eraꞌma tîuyaꞌnîkon pîꞌ. Tîîse Jesus ekaranmapo toꞌya pra awanîꞌpî. Îꞌ esatî pîꞌ nan ipîꞌ? Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen mîîkîrî wîriꞌ yarakkîrî eeseurîma manniꞌ? taa toꞌya pra awanîꞌpî.

"

28 Mîrîrî ya tuna yenseꞌ rumakaꞌpî wîriꞌya. Cidade poro attîꞌpî. Pemonkonyamîꞌ pîꞌ taꞌpîiya:"

29 —Maasa aaseꞌkon upîkîrî, tamîꞌnawîron unkupîꞌpî ekaremeꞌnen eraꞌmai. Yai pra Cristo pe awanî taiꞌse —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

30 Mîrîrî yeꞌnen cidade poi toꞌ epaꞌkaꞌpî Jesus pia.

"

31 Mîrîrî tanne Jesus nenupaꞌsan eseurîmaꞌpî yarakkîrî: —Anna yenupanen, esekkariꞌtîkî —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

32 Tîîse Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uyekkari man anepuꞌtîkon pepîn."

33 Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌsanya taꞌpî tîpîꞌnîkon: —Itekkari ton tîîsaꞌ tiaronya kaꞌrî? —taꞌpî toꞌya."

34 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Ituꞌse uyarimatîpon eꞌtoꞌ ankonekapai uukoꞌmamî. Inekaremekîꞌpî esenyakaꞌmatoꞌ ton pe ankuꞌpai wanî. Mîrîrî man uyekkari pe, uyoꞌ pe —taꞌpîiya."

35 —Amîrîꞌnîkonya taa: “Maasa asakîrîrî kapoi tîpo aasîrî uyekkarikon emîrî kupî sîrîrî”, taayaꞌnîkon. Tîîse tiaron perî uurî esenumenkatoꞌ wanî. Pata eraꞌmatî. Aasîrî pemonkonyamîꞌ man itekare anetapainokon. Manniꞌ uyekkarikon emîsaꞌ moꞌka pîꞌ teesenyakaꞌmasanon warainokon yuꞌse awanî, inkamoro pemonkonyamîꞌ pîꞌ itekare ekaremeꞌtoꞌpe toꞌya."

36 Mîrîrî pîꞌ teesenyakaꞌmasenya tepeꞌ ton eporî. Teperu ton eporîiya tîweꞌtîꞌkasen pepîn. Ipatîkarî enen toꞌ koꞌmamî. Mîrîrî yeꞌnen saꞌnîrî toꞌ atausinpa. Ipîmîtîpon atausinpa ipikkatîpon yarakkîrî, tiaronkon maasa tîuyaꞌnîkon yeꞌnen Paapa pemonkono pe."

37 See warantî taawonan amîrîꞌnîkon, “Warayoꞌya tekkari ton pîmî, tîîse tiaron ipîmîtîpon pepînya ipikka”. Innape awanî mîrîrî."

38 Amîrîꞌnîkon yarimaꞌpîuya pemonkonyamîꞌ pia. Mîrîrî toꞌ pîꞌ amîrîꞌnîkon esenyakaꞌmasaꞌ pra awanîꞌpî. Tiaronkon esenyakaꞌmasaꞌ wanîꞌpî toꞌ pîꞌ. Tîîse amîrîꞌnîkon maimu pe uyapurîꞌpî toꞌya. Tiaronkon esenyakaꞌma piaꞌtîꞌpî aretîꞌkaꞌpîyaꞌnîkon mîrîrî —taꞌpî Jesusya.

"

39 Moropai arinîkon Samaritanoyamîꞌ mîrîrî cidade po tîîkoꞌmansenonya Jesus kupîꞌpî innape, manniꞌ wîriꞌya ekaremeꞌsaꞌ etasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen, —Tamîꞌnawîron unkonekaꞌpî ekaremekî pîꞌ man taasaiꞌya yeꞌnen —taꞌpîiya neꞌtîkini pîꞌ."

40 Mîrîrî yeꞌnen iipia teerepamîkon pe yekaꞌnunkaꞌpî toꞌya tîîpiaꞌnîkon aakoꞌmantoꞌpe kaiꞌma. Moro aakoꞌmamîꞌpî asakîꞌne wei kaisarî.

"

41 Moropai tiaronkonya nîrî Jesus kupîꞌpî innape imaimu eta tîuyaꞌnîkon wenai."

42 Manniꞌ wîriꞌ pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Eꞌmaiꞌ pe innape ikupîꞌpî annaya amaimu wenai. Tîîse tarîpai imaimu eta pîꞌ anna man, anna pe puꞌkuru. Innape tamîꞌnawîronkon pîikaꞌtîton pe awanî epuꞌtî pîꞌ anna man —taꞌpî toꞌya.

"

43 Asakîꞌne wei tîîkoꞌmamî tîpo, Jesus eseꞌmaꞌtîꞌpî miarî pai Galiléia pata pona."

44 Tîîkoꞌmantoꞌ pata pona tuutî yeꞌka pe, taꞌpîiya: —Paapa maimu ekaremeꞌnen yapurî tamîꞌnawîronkonya. Tîîse ipata yaꞌ tîîkoꞌmansenonya yapurî pepîn."

45 Moropai Galiléia pona eerepamîꞌpî. Eerepamî pe Galiléia po tîîkoꞌmansenonya yapisîꞌpî morî pe, tamîꞌnawîron inkonekaꞌpî Jerusalém po eraꞌmasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Inkamoro nîrî wanîꞌpî itîꞌsan pe Jerusalém pona Judeuyamîꞌ entamoꞌkatoꞌ yapiꞌse.

"

46 Mîrîrî, Caná cidaderî pona eerepamîꞌpî Galiléia pata yaꞌ, moro uva yekku pe tuna miakanmaꞌpî tîuya pata yaꞌ. Moropai Cafarnaum po awanîꞌpî warayoꞌ ipîkku. Mîîkîrî munmu wanîꞌpî priꞌya pra."

47 Judéia poi Galiléia pona Jesus erepansaꞌ yekare eta tîuya pe, iipia attîꞌpî. Yekaꞌnunkaꞌpîiya. —Aase uyewîꞌ ta unmu yepiꞌtîi. Aasaꞌmanta pe man —taꞌpîiya."

48 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Anîꞌya ikupî eserîkan pepîn eꞌkupî eraꞌmayaꞌnîkon pra awanî ya, innape ukupîyaꞌnîkon pepîn, eesenumenkatoꞌkon ton meruntî yenpouya pra awanî ya."

49 Tîîse mîîkîrî ipîkkuya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepuru, aase see erepannîtoꞌpe unmu saꞌmanta rawîrî —taꞌpîiya."

50 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Ayewîꞌ ta ennaꞌpokî. Anmu man priꞌya puꞌkuru.

Mîrîrî taa Jesusya pe, ikupîꞌpî warayoꞌya innape. Tewîꞌ ta awennaꞌpoꞌpî."

51 Moropai mîîkîrî wîtî tanne, tîpoitîrîtonon eporîꞌpîiya, tîîpia tuiꞌsanon. Taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Priꞌya puꞌkuru anmu man."

52 Toꞌ ekaranmapoꞌpîiya: —Îꞌ yai eesepiꞌtî piaꞌtîꞌpî mîrîrî? —taꞌpîiya. —Koꞌmanpara wei eraꞌtî tanne (1 hora) eekomiꞌmakapîꞌpî —taꞌpî toꞌya."

53 —Priꞌya puꞌkuru anmu man —taꞌpî Jesusya yai puꞌkuru eekomiꞌmakapîꞌpî mîrîrî. Mîrîrî epuꞌtîꞌpî warayoꞌya moropai innape Jesus kupîꞌpîiya. Itewîꞌ ta tîîkoꞌmansenonya ikupîꞌpî nîrî innape.

"

54 Mîrîrî itekare itakon teꞌka pe meruntî anîꞌya ikupî eserîkan pepîn konekaꞌpî Jesusya mîrîrî Galiléia pona teerepamî tîpo Judéia poi.

"

5

1 Tîkoꞌman pe tîîkoꞌmamî tîpo Jesus wîtîꞌpî Jerusalém pona, Judeuyamîꞌ festarî weiyu eseporî yai."

2 Jerusalém cidaderî woimaꞌtîtoꞌ manaꞌta kureꞌnan yai awanî carneiroyamîꞌ ewontoꞌ. Aminke pra mîrîrî pîꞌ tuna yenseꞌ wanîꞌpî, iteseꞌ Betesda. Tuna yenseꞌ woi awanî pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ tappîikon, miaꞌtaikin kaisarî."

3 Mîrîrî tappîikon ta pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî arinîkon priꞌyawonkon pepîn, enkaruꞌnankon, tîkîipankon, ekeꞌnepamîꞌsan, tamîꞌnawîrî. Tuna eserentîkîꞌma nîmîkî pîꞌ toꞌ wanîꞌpî."

4 Maasa pra tiaron pensa inserî autîpîtîꞌpî mîrîrî tuna ka, moropai tuna eserentîkîꞌma pe eꞌmaiꞌnon priꞌyawon pepîn, tuna ka teenasen esepiꞌtîꞌpî.

"

5 Moro awanîꞌpî priꞌyawonkon pepîn koreꞌta warayoꞌ, priꞌyawon pepîn nîrî. 38 konoꞌ kaisarî aakoꞌmansaꞌ wanîꞌpî priꞌya pra."

6 Moro mîîkîrî esenunsaꞌ eraꞌmaꞌpî Jesusya. Tîkoꞌman pe aakoꞌmansaꞌ epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya priꞌyawon pepîn pîꞌ: —Esepiꞌtîpai nan? —taꞌpîiya."

7 Priꞌyawon pepînya yuukuꞌpî: —Uyepotorî, tuna eserentîkîꞌma yai, upîikaꞌtînen ton pra awanî, tuna pia uyarî ton, yaꞌ enatoꞌpe. Moropai tînîn pîꞌ uuwarîrî uutî tanne, tiaron ewomî urawîrî —taꞌpîiya."

8 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Eꞌmîꞌsaꞌkakî. Aweꞌnatoꞌ yaponseꞌ konekakî moropai asakî.

"

9 Mîrîrî pe rî mîîkîrî esepiꞌtîꞌpî. Tîweꞌnatoꞌ yaponseꞌ konekaꞌpîiya moropai aasarîꞌpî. Erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai awanîꞌpî mîrîrî."

10 Mîrîrî yeꞌnen Judeuyamîꞌya esepiꞌtîꞌpî warayoꞌ panamaꞌpî. —Erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu pe man —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. —Yairî pra aweꞌnatoꞌ yaponseꞌ yarî pîꞌ nai sábado yai, uyeserukon yawîrî pra."

11 Yuukuꞌpîiya: —Kaane, aweꞌnatoꞌ yaponseꞌ yanunkî, asakî, taa pîꞌ uyepiꞌtîtîpon man —taꞌpîiya."

12 —Anîꞌ see mîîkîrî, aweꞌnatoꞌ yaponseꞌ yanunkî, asakî taatîpon? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

13 Tîîse anîꞌya tepiꞌtîsaꞌ epuꞌtîiya pra mîîkîrî wanîꞌpî. Yepiꞌtî tîpo Jesus esonomîꞌpî moro arinîkon koreꞌta mîîtoꞌpe.

"

14 Mîrîrî tîpo Jesusya yeporîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Taꞌpî Jesusya ipîꞌ: —Aꞌkî, eesepiꞌtîsaꞌ nai. Inîꞌrî imakuiꞌpî kîꞌkonekai ayeparanrîꞌpî yentainonya ayeporî namai.

"

15 Moropai mîîkîrî wîtîꞌpî Judeuyamîꞌ pia. —Jesus mîîkîrî uyepiꞌtîtîpon —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

16 Mîrîrî kupîꞌpî Jesusya erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai. Mîrîrî yeꞌnen Judeuyamîꞌ wanîꞌpî antarumaꞌtîpai."

17 Tîîse toꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Sîrîrîpe Uyun esenyakaꞌma koꞌmannîpî. Uurî nîrî esenyakaꞌmatoꞌ pîꞌ uukoꞌmamî mîrîrî warantî —taꞌpîiya."

18 Erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai Judeuyamîꞌ koꞌmantoꞌ yawîrî Jesus koꞌmamî pra awanîꞌpî. Moropai Paapa pîꞌ eeseurîmaꞌpî tun pe awanî pîꞌ, Paapa kaisarî tîwanî pîꞌ. Mîrîrî wenai iwî yuꞌse Judeuyamîꞌ esekaꞌnunkaꞌpî.

"

19 Mîrîrî yeꞌnen Jesusya toꞌ yeurîmaꞌpî: —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Uuwarîrî îꞌ rî kupîuya eserîke pra awanî. Uyunya ikupî eraꞌmauya ya, uurîya nîrî ikupî. Îꞌ rî kuꞌnen pe Paapa wanî ya, uurî nîrî inmu ikuꞌnen pe wanî, mîrîrî warantî rî."

20 Paapa wanî tînmu yapurînen pe. Tamîꞌnawîrî tînkoneka ekaremekîiya tînmu pîꞌ. Moropai aneraꞌmaꞌpîkon yentai teesenyakaꞌmatoꞌ ekaremekîiya kupî sîrîrî tînmu pîꞌ mîrîrî pîꞌ eesenumenkakonpa."

21 Paapa wanî isaꞌmantaꞌsan pîmîꞌsaꞌkanen pe. Inîꞌrî enen toꞌ eꞌtoꞌ ton tîrîiya. Mîrîrî warantî nîrî ituꞌse tîweꞌtoꞌ yawîrî enen koꞌmannîtoꞌ ton tîrî inmuya."

22 Paapaya taa pra awanî anîꞌrî pîꞌ “Imakuiꞌpî amîrî. Atîkî apoꞌ yaꞌ”. Mîrîrî yeꞌka teesenyakaꞌmatoꞌ rumakasaiꞌya tînmu pia."

23 Mîrîrî kupîꞌpîiya tamîꞌnawîronkonya tapurî kaisarî tînmu yapurîtoꞌpe toꞌya. Anîꞌya inmu yapurî pra awanî ya, Paapa nîrî tînmu yarimatîpon yapurîiya pepîn.

"

24 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Umaimu yawîrî awanîkon ya, moropai innape uyarimatîpon kupîyaꞌnîkon ya, ipatîkarî aakoꞌmamîkon pe naatîi uupia. “Imakuiꞌsan amîrîꞌnîkon, atîtî apoꞌ yaꞌ”, tauya eserîke pra awanî apîꞌnîkon. Saꞌmantantoꞌ esuwaꞌkasaꞌ, enen aakoꞌmamîkon pe naatîi."

25 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Awanî kupî sîrîrî moropai sîrîrî puꞌkuru awanî see warantî. Tiaronkon Paapa winîpai tîîkoꞌmantoꞌkon yapisîtîponkon pepînya Paapa munmu maimu eta pe man. Moropai inkamoroya yapisî kupî sîrîrî."

26 Maasa pra tîîwarîrî enen Paapa koꞌmamî warantî, enen tînmu koꞌmamî nîrî. Mîrîrî yeꞌnen itîrîuya eserîke awanî inkamoro pia."

27 Moropai tînmu pia meruntî tîrîꞌpî Paapaya pemonkonyamîꞌ repatoꞌpeuya morî ke moropai eꞌtarumaꞌtîntoꞌ ke. Maasa pra uurî wanî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe.

"

28 Mîrîrî tauya manniꞌ pîꞌ tîmuꞌtunpai pra eꞌtî. Awanî kupî sîrîrî, tamîꞌnawîronkon isaꞌmantaꞌsanya umaimu eta kupî sîrîrî."

29 Mîrîrî yai toꞌ eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî. Morî kupîtîponkon eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî ipatîkarî enen tîwanîkonpa uupia. Moropai imakuiꞌpî kupîtîponkon yenumî Paapaya kupî sîrîrî ipatîkarî toꞌ eꞌtarumaꞌtîtoꞌpe —taꞌpî Jesusya.

"

30 —Uuwarîrî îꞌ rî kupîuya pepîn. Paapaya uyaipontî yawîrî pemonkonyamîꞌ repauya. Yairî toꞌ repauya mîrîrî maasa ituꞌse eꞌtoꞌ kupîuya pepîn mîrîrî. Tîîse ituꞌse uyarimatîpon eꞌtoꞌ kupîuya.

"

31 Uuwarîrî, tiwinsarî siꞌma, uyeseru pîꞌ eseurîmasaꞌ ya, seruꞌyeꞌ pe wanî eꞌpainon."

32 Tîîse moro man tiaron uyeseru pîꞌ teeseurîmasen. Yairî upîꞌ eeseurîmatoꞌ man, seruꞌ pe pra. Epuꞌtî pîꞌ wai."

33 João Batista ekaranmapo meꞌpoꞌpîyaꞌnîkon upîꞌ moropai yairon ekaremekîꞌpîiya."

34 Uurî, pemonkon maimu yapurînen puꞌkuru pepîn. Tîîse mîrîrî tauya apîꞌnîkon pîikaꞌtîtoꞌpeuya.

"

35 João eꞌpîtîꞌpî uꞌkumaꞌtukon warantî ewaron yaꞌ. Uꞌkumaꞌtukonya uweiyuꞌmakon pîꞌ atausinpan warantî aatausinpaꞌpîkon João pîꞌ tîkoꞌman pe pra."

36 Tîîse João maimu yentainon uyeseru ekaremeꞌnen moro wanî. Esenyakaꞌmatoꞌ Paapa nîtîrîꞌpî, aretîꞌkatoꞌpeuya aneraꞌmakon ton kupîuya wenai Paapa narimaꞌpî pe uyepuꞌtî tamîꞌnawîronkonya eꞌpainon."

37 Moropai uyarimatîpon Paapa eseurîmasaꞌ nîrî upîꞌ, tînmu pe wanî pîꞌ. Oꞌnon pata imaimu etatîponkon pepîn amîrîꞌnîkon. Mîîkîrî eraꞌmatîponkon pepîn amîrîꞌnîkon."

38 Moropai imaimu koꞌmamî pra awanî ayewankon yaꞌ maasa pra innape inarimaꞌpî kupîyaꞌnîkon pra awanî."

39 Paapa maimu pîꞌ eesenupakon ipatîkarî enen aakoꞌmantoꞌkon ton eporî yuꞌse. Moropai uurî pîꞌ eseurîmakoi Paapa maimu."

40 Tîîse upîꞌ enen aakoꞌmantoꞌkon ton esatîyaꞌnîkon pepîn.

"

41 Morî pe upîꞌ pemonkonyamîꞌ eseurîma yuꞌse wai, tauya pepîn. Mîrîrî yeꞌka yuwauya pepîn."

42 Tîîse ayewankon yaꞌ Paapa pînînmayaꞌnîkon pra awanîkon. Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ wai."

43 Aapiaꞌnîkon uuiꞌsaꞌ sîrîrî Paapa maimu pe, inarimaꞌpî pe, tîîse uyapisîyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon. Tîîwarîrî tiaron iiꞌsaꞌ ya, yapisîyaꞌnîkon eserîke awanî."

44 Apîꞌnîkon morî pe ayonpakon eseurîma yuꞌse eesekaꞌnunkakon tanne, innape ukupîyaꞌnîkon eserîke pra awanî. Morî pe tiwinan Paapa eseurîmatoꞌ apîꞌnîkon yuwayaꞌnîkon pepîn."

45 Paapa pîꞌ imakuiꞌpî pe puꞌkuru toꞌ man tauya pîꞌ kîsenumenkatî. Tauya pepîn. Moro man apîꞌnîkon eseurîmaton, imakuiꞌpî pe awanîkon ekaremeꞌnen pe. Moisés nurîꞌtî mîîkîrî, anna napurî ton taayaꞌnîkon neꞌtîkini ipîꞌ."

46 Tîîse innape Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ kupîyaꞌnîkon awanî ya, uurî nîrî kupîyaꞌnîkon eꞌpai awanî innape. Maasa pra upîꞌ Moisés nurîꞌtî eseurîmaꞌpî."

47 Tîîse innape Moisés nurîꞌtî yenupatoꞌ kupîyaꞌnîkon pra awanî ya, innape umaimu kupîyaꞌnîkon pepîn nîrî —taꞌpî Jesusya.

"

6

1 Mîrîrî tîpo Jesus wîtîꞌpî Galiléia kuꞌpî ratai pona. Mîrîrî ikuꞌpî eseꞌ wanîꞌpî tiaron pe nîrî, Tiberíades iteseꞌ."

2 Moropai arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî iteꞌmaꞌpî pîꞌ. Ipîkîrî toꞌ wîtîꞌpî priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîpîtîiya eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen anîꞌya ikupî eserîkan pepîn eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen."

3 Moropai Jesus enukuꞌpî wîꞌ pona tînenupaꞌsan pokonpe. Wîꞌ po toꞌ ereutaꞌpî."

4 Moropai awanîꞌpî Judeuyamîꞌ entamoꞌkatoꞌ weiyu aminke pra, iteseꞌ páscoa.

"

5 Arinîkon pemonkonyamîꞌ erepamî tîîpia eraꞌmaꞌpî Jesusya. Moropai Filipe pîꞌ taꞌpîiya: —Oꞌnon pata toꞌ yuu ton yenna eꞌpainon toꞌ entamoꞌkatoꞌpe?"

6 Tîîse îꞌ taa Filipeya anepuꞌpai awanîꞌpî. Aasîrî îꞌ kupî tîuya epuꞌtîꞌpîiya."

7 Filipeya taꞌpî: —Toꞌ yuu yepeꞌ ton pe 200 wei kaisarî esenyakaꞌmannîꞌpî yepeꞌpî tîꞌkasaꞌ ya, mîîwîni tîîse toꞌ maꞌre awanî. Tamîꞌnawîronkonya iipiaꞌpî mîrikkî yapisî eserîke pra awanî —taꞌpîiya."

8 Moropai awanîꞌpî Jesus nenupaꞌpî iteseꞌ André, Simão Pedro yakon. Mîîkîrîya taꞌpî Jesus pîꞌ:"

9 —Moro man more pia cevada puusaꞌ, pão, miaꞌtaikin kaisarî moropai moroꞌyamîꞌ asakîꞌne. Tîîse arinîkon yepiꞌtîiya eserîke pra awanî.

"

10 Mîrîrî eta tîpo, Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Tamîꞌnawîronkon ereutatoꞌpe non pona kaꞌtî toꞌ pîꞌ. Parîꞌ pe awanîꞌpî moro. Mîrîrî yeꞌnen Jesus maimu pe toꞌ ereutaꞌpî non pona. Warayoꞌkon wanîꞌpî 5.000 yairî."

11 Moropai pão manniꞌ yapisîꞌpî Jesusya moropai taꞌpîiya Paapa pîꞌ: —Morî pe man Paapa. Anna yuu ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya. Moropai toꞌ kaisarî itîîpîtî meꞌpoꞌpîiya. Mîrîrî warantî nîrî moroꞌyamîꞌ tîrîꞌpîiya, ituꞌse toꞌ eꞌtoꞌ pîkîrî."

12 Awore tamîꞌnawîronkon enaꞌpî. Mîrîrî tîpo tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Iipiaꞌsan eꞌnîmîꞌsaꞌ yannuꞌtî aamaꞌta namai."

13 Imaimu yawîrî ikupîꞌpî toꞌya. Miaꞌtaikin kaisarî cevada puusaꞌ yonparîꞌpî yannukuꞌpî toꞌya. 12 waikaraꞌpî kaisarî itîrîꞌpîiya, entamoꞌkaꞌsan yuu yonparîꞌpîya.

"

14 Mîrîrî kupî Jesusya pîꞌ pemonkonyamîꞌ esenumenkaꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Mîserî Paapa maimu ekaremeꞌnen pena inekaremekîꞌpî, sîrîrî non pona tuiꞌsen mîîkîrî."

15 Mîrîrî yeꞌnen anapiꞌpai toꞌ wanîꞌpî tesaꞌkon pe aweꞌtoꞌpe rei pe kaiꞌma. Mîrîrî toꞌ esenumenkatoꞌ epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî yuꞌse pra tîwanî yeꞌnen attîꞌpî inîꞌrî tiwinsarî wîꞌ pona.

"

16 Pata koꞌmamî pe Jesus nenupaꞌsan autîꞌpî ikuꞌpî ena pona."

17 Kanau yaꞌ toꞌ asaraꞌtîꞌpî. Moropai toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî Cafarnaum pona, ikuꞌpî ratai pona. Moropai pata ewaronpamîꞌpî maasa toꞌ pia Jesus erepansaꞌ pra tîîse."

18 Mîrîrî tanne, aꞌsitun pe eenaꞌpî mararî pra. Sipa sipa pe tuna enaꞌpî."

19 Aminke maꞌre toꞌ wîtîsaꞌ tanne, yai pra 5 ou 6 km., tuna poro Jesus asarî eraꞌmaꞌpî toꞌya tîponayaꞌnîkon. Mararî pra toꞌ esiꞌnîpîꞌpî ipîꞌ."

20 Tîîse Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Jesus uurî. Teesiꞌnîꞌse pra eꞌtî.

"

21 Eerepamîꞌpî toꞌ pia. Taatausinpai yapisîꞌpî toꞌya kanau yaꞌ. Mîrîrî pe rî toꞌ erepamîꞌpî ikuꞌpî ratai pona tuutîtoꞌkon yaꞌ.

"

22 Tiaron wei yai arinîkon pemonkonyamîꞌ Jesus yeꞌmaꞌpî pîꞌ itîꞌsan eꞌnîmîꞌpî ikuꞌpî ena po. Inkamoroya Jesus yuwaꞌpî. Tiwinan kanau pataꞌpî neken eporîꞌpî toꞌya kasapan po, Jesus nenupaꞌsan yenseꞌ pataꞌpî. Tînenupaꞌsan pokonpe Jesus asaraꞌtî pra awanî eraꞌmaꞌpî toꞌya. Mîrîrî epuꞌtîꞌpî toꞌya. Jesus ton pra toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî."

23 Tîîse tiaronkon kanaukon erepansaꞌ wanîꞌpî aminke pra Jesusya pemonkonyamîꞌ yekkariꞌtîꞌpî Paapa yarakkîrî teeseurîma pataꞌ, Tiberíades cidaderî poinokon kanaukon. Mîrîrî eraꞌmaꞌpî toꞌya."

24 Anîꞌ ton pra awanî eraꞌmaꞌpî toꞌya, Jesus ton pra moropai inenupaꞌsan ton pra. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ asaraꞌtîꞌpî kanau yaꞌ nîrî moropai toꞌ wîtîꞌpî Cafarnaum cidaderî pona Jesus yuwai.

"

25 Ikuꞌpî ratai po Jesus eporî tîuyaꞌnîkon pe, ekaranmapoꞌpî toꞌya: —Anna yenupanen, îꞌ pensa eerepamîꞌpî tarîniꞌ? —taꞌpî toꞌya."

26 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Ayenkuꞌtîyaꞌnîkon pepîn. Uurî yuwa pîꞌ naatîi awore awanîkon pîkîrî ayekkariꞌtîsauꞌyaꞌnîkon wenai. Mîrîrî anîꞌya ikupî eserîkan pepîn kuꞌsauꞌya eraꞌmayaꞌnîkon tanne, tîîse îꞌ taatoꞌpe awanî epuꞌtîyaꞌnîkon pepîn."

27 Ayekkarikon ton pîꞌ kîsekaꞌnunkatî mîrîrî tîweꞌtîꞌkasen pîꞌ. Tîîse esenyakaꞌmatî untîrî ayekkarikon pîꞌ, ipatîkarî enen aakoꞌmantoꞌkon tîînen pîꞌ. Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe mîrîrî yeꞌka tîînen. Maasa pra tîwakîri pe Uyunkon Paapaya uyaipontîꞌpî itîîtoꞌpeuya."

28 —Îꞌ kupî annaya yuꞌse Paapa wanî? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."

29 Jesusya taꞌpî: —Innape Paapa narimaꞌpî kuꞌtî. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon yuꞌse Paapa wanî mîrîrî."

30 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Innape akupî annaya yuꞌse awanî ya, anna neraꞌma ton konekakî. Mîrîrî eraꞌma annaya moropai innape akupî annaya. Îꞌ konekaya? —taꞌpî toꞌya."

31 —Anna tamokon Moisés nurîꞌtî yarakkîronkon entamoꞌkaꞌpî Paapa nîtîrîꞌpî pîꞌ iteseꞌ maná, keren po. Paapa kaaretarîya taa:

“Toꞌ yuu ton tîrîꞌpîiya kaꞌ poinon, toꞌ entamoꞌkatoꞌpe”,
taiya —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."

32 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Moisés nurîꞌtî nîtîrîꞌpî pepîn mîrîrî penaronkon yuu ton, ˻tîîse mîrîrî Paapa nîtîrîꞌpî˼. Tîîse uyun nîtîrî sîrîrîpe aapiaꞌnîkon yairon, ayukon ton kaꞌ poinon."

33 Mîrîrî ayukon ton Paapa nîtîrî iipî kaꞌ poi moropai enen tîîkoꞌmantoꞌkon ton tîrîiya sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon pia."

34 Moropai taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Anna yenupanen, anna yuu ton mîrîrî yeꞌka tîîkî ipatîkarî."

35 Taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Uurî mîîkîrî, manniꞌ ayukon ton, ipatîkarî aakoꞌmantoꞌkon tîînen. Paapa anepuꞌpainon iipî ya uupia, epuꞌtîiya. Moropai innape ukupîtîpon ena morî pe, ituꞌse tîweꞌtoꞌ pîkîrî."

36 Tauya neꞌtîkini uyeraꞌma pîꞌ naatîi. Mîîwîni tîîse innape ukupîyaꞌnîkon pra naatîi."

37 Tîîse Paapa nîtîrîꞌsan pemonkonyamîꞌ iipî uupia tamîꞌnawîrî. Moropai uupia tuiꞌsen yaipontîuya pepîn uupiapai."

38 Maasa pra ituꞌse eꞌtoꞌ kuꞌse uuiꞌsaꞌ pra wai kaꞌ poi. Tîîse ituꞌse uyarimatîpon eꞌtoꞌ kuꞌse iipîꞌpî uurî."

39 Paapaya uyarimaꞌpî. Tîntîrîꞌsan koꞌmannîpîuya yuꞌse Paapa wanî, tamîꞌnawîrî, tiwinan atakaꞌma namai. Moropai tamîꞌnawîronkon insanan pîmîꞌsaꞌkauya yuꞌse awanî tîîsaꞌmantakon tîpo tiwinanoꞌpî wei yai. Mîrîrî yuꞌse Paapa wanî."

40 Paapa munmu pe uyeraꞌmatîponkon, innape ukupîtîponkon koꞌmamî yuꞌse uyun wanî ipatîkarî. Toꞌ pîmîꞌsaꞌkauya yuꞌse Paapa wanî tiwinanoꞌpî wei yai.

"

41 Tîîse ipîꞌ Judeuyamîꞌ atakoꞌmenkaꞌpî, —Uurî ayukon pe kaꞌ poi iipîꞌpî —taiya yeꞌnen."

42 Taapîtîꞌpî toꞌya: —José munmu mîserî warayoꞌ, Jesus iteseꞌ —taꞌpî toꞌya. —Iyun moropai isan anna nepuꞌtî. Innape nai? Oꞌnon yeꞌka pe “Kaꞌ poi iipîꞌpî uurî”, taiya mîrîrî? —kaiꞌma toꞌ eseurîmapîtîꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon.

"

43 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Amaꞌ pe kîseurîmatî upîꞌ."

44 Tîîwarîrî anîꞌ iipî pepîn uupia. Tîîse Paapa uyarimatîponya enepî ya, eerepamî. Moropai iꞌmîꞌsaꞌkauya tiwinanoꞌpî wei yai."

45 Penaroꞌkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan maimu rîꞌpîya taa see warantî:

Moropai Paapaya inkamoro yenupa, tamîꞌnawîronkon.
Mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen anîꞌrîya Paapa maimu etasaꞌ ya, moropai Paapa pîꞌ eesenupasaꞌ ya, uupia aaipî."

46 Anîꞌya Paapa eraꞌmasaꞌ pra man tîîse uurî, iipiapainon. Uurî Paapa eraꞌmatîpon.

"

47 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Anîꞌya innape ukuꞌsaꞌ ya, ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eposaiꞌya mîrîrî."

48 Inna, uurî ayukon, enen koꞌmannîtoꞌ tîînen."

49 Atamokon nurîꞌsan Moisés piawonkon entamoꞌkaꞌpî kaꞌ poi Paapa nîtîrîꞌpî pîꞌ, maná pîꞌ, tîîse toꞌ saꞌmantaꞌpî."

50 Tîîse sîrîrî man ayukon pe kaꞌ poinon. Mîrîrî pîꞌ entamoꞌkaꞌsan saꞌmanta pepîn."

51 Uurî mîîkîrî ayukon, enenan, kaꞌ poi iipîꞌpî. Uurî pîꞌ anîꞌ entamoꞌka ya, ipatîkarî aakoꞌmamî enen. Ayukon pe untîrî wanî upun pe. Upun tîrîuya kupî sîrîrî pemonkonyamîꞌya tîîkoꞌmantoꞌkon epotoꞌpe enen ipatîkarî —taꞌpî Jesusya.

"

52 Mîrîrî pîꞌ Judeuyamîꞌ esiyuꞌpîtîꞌpî tîmurukun pe siꞌma. —Oꞌnon yeꞌka pe mîserî warayoꞌya tîpun tîrî anna yoꞌ pe?"

53 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe, upun pîꞌ awentamoꞌkakon pra awanî ya, umînî enîrîyaꞌnîkon pra awanî ya, enen awanîkon pepîn."

54 Upun yanîtîpon, umînî enîrîtîpon, mîîkîrîya ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eporî moropai iꞌmîꞌsaꞌkauya tiwinanoꞌpî wei yai."

55 Upun wanî ayoꞌkon yairon pe moropai umînî wanî awukukon yairon pe."

56 Upun pîꞌ entamoꞌkaꞌpî, umînî enîrîtîpon koꞌmamî uupia moropai uukoꞌmamî iipia."

57 Paapa, enen tîîkoꞌmansenya uyaipontîꞌpî moropai enen ukoꞌmannîpîiya. Mîrîrî warantî nîrî upîꞌ entamoꞌkaꞌpî koꞌmannîpîuya enen."

58 Mîrîrî yeꞌnen tauya kaꞌ poi iipîꞌpî uurî wanî awentamoꞌkakonpa. Atamokon rîꞌsan entamoꞌkaꞌpî maná pîꞌ tîîse toꞌ saꞌmantaꞌpî. Mîrîrî warantî pra sîrîrî wanî. Sîrîrî tauya uurî pîꞌ entamoꞌkaꞌpî koꞌmamî ipatîkarî enen —taꞌpî Jesusya.

"

59 Mîrîrî warantî Jesusya toꞌ yenupaꞌpî Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta Cafarnaum cidaderî po.

"

60 Tîîse arinîkon Jesus maimu pîꞌ teesenupasanon esewankonoꞌmaꞌpî imaimu pîꞌ. —Saꞌme puꞌkuru imaimu man —taꞌpî toꞌya. —Anîꞌya innape ikupî eserîke pra man.

"

61 Tîmaimu pîꞌ tînenupaꞌsan atakoꞌmenka epuꞌtîꞌpî Jesusya. —Mîrîrî pîꞌ eesewankonoꞌmakon mîrîrî? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

62 —Mîrîrî pîꞌ aatakaꞌmakon ya, îꞌ kaiꞌma eesenumenkakon uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe enuku kaꞌ pona eraꞌmayaꞌnîkon ya, manniꞌ uukoꞌmamîꞌpî pata pona?"

63 Mîrîrî enen koꞌmannîtoꞌ pîꞌ eseurîma manniꞌ wanî Morî Yekaton Wannî winîpaino pe. Tîîwarîrî pemonkonya yeporî pepîn. Apîꞌnîkon unekaremekîꞌpî wanî ayekatonkon ton pe moropai enen aakoꞌmantoꞌkon tîînen pe."

64 Tîîse tiaronkon amîrîꞌnîkonya innape ukupî pra man —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.

Aasîrî Jesusya innape tîkuꞌnenan pepîn epuꞌtîꞌpî moropai anîꞌya tekaremekî teyatonon pîꞌ epuꞌtîꞌpîiya."

65 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Mîrîrî warantî awanî yeꞌnen anîꞌ iipî pepîn uupia Paapaya enepî pra awanî ya, tauya neꞌtîkini.

"

66 Mîrîrî yai arinîkon Jesus nenupaꞌsanya irumakaꞌpî. Inîꞌrî ipîkîrî toꞌ wîtî pra awanîꞌpî."

67 Moropai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon, (12) kaisaronkon pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon kanan? Urumakayaꞌnîkon nîrî?"

68 Tîîse Simão Pedroya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepotorî, anîꞌ pia anna wîtî? Amîrî neken ipatîkarî enen anna koꞌmantoꞌ yekare esaꞌ."

69 Innape akupî pîꞌ anna man. Cristo pe awanî epuꞌtî pîꞌ anna man. Enen tîîkoꞌmansen Paapa munmu pe awanî —taꞌpîiya."

70 Jesusya taꞌpî: —Unmoꞌkaꞌsan amîrîꞌnîkon asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon, (12) kaisaronkon, moropai akoreꞌtaꞌnîkon man tiwinan Makui poitîrî."

71 (Mîrîrî taꞌpîiya Simão munmu Judas Iscariotes pîꞌ. Maasa pra mîîkîrî Judas wanî tîîse asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon, (12) kaisaronkon yonpa pe, mîîkîrîya tekaremekî maasa, mîrîrî epuꞌtîꞌpî Jesusya.)

"

7

1 Mîrîrî tîpo Jesus asarîꞌpî Galiléia pata yapîꞌ tîîse Judéia pata yaꞌ eewomî pra awanîꞌpî. Maasa pra Judéia ponkon Judeuyamîꞌ wanîꞌpî Jesus anwîpai."

2 Judeuyamîꞌ festarî weiyu eseporîꞌpî iteseꞌ tîtappîikon festarî."

3 Mîrîrî yai Jesus yakontononya taꞌpî ipîꞌ: —Judéia pona matîi ayeseru ankupî eraꞌmatoꞌpe anenupaꞌsanya."

4 Tamîꞌnawîronkonya tepuꞌtî yuꞌsan anîꞌ wanî ya, amaꞌ pe îꞌ rî kupîiya pepîn. Anîꞌya ikupî eserîkan pepîn ankonekapai awanî ya, aronne mîkonekai tamîꞌnawîronkon esenumenkatoꞌpe apîꞌ —taꞌpî toꞌya.

"

5 Mîrîrî taꞌpî toꞌya maasa pra innape ikupî tîuyaꞌnîkon pra awanî yeꞌnen."

6 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ waniꞌ pra amîrîꞌnîkon wîtî mîrîrî. Tîîse uurî uutî pepîn. Uweiyu erepansaꞌ pra man."

7 Tewanmakon pe tamîꞌnawîronkonya akupîkon pepîn, tîîse tewanmakon pe ukuꞌsaꞌ toꞌya. Imakuiꞌpî pe toꞌ wanî kaiꞌma toꞌ panamanen uurî toꞌ yewanma pe."

8 Entamoꞌkantoꞌ pona matîtîi. Uurî uutî pepîn sîrîrî maasa. Uweiyu erepansaꞌ pra man.

"

9 Mîrîrî taa tîpo Jesus koꞌmamîꞌpî moro Galiléia po.

"

10 Moropai itakontonon wîtîꞌpî festa pona. Mîrîrî tîpo Jesus nîrî wîtîꞌpî toꞌ yeꞌmaꞌpî pîꞌ, tîîse amaꞌ pe attîꞌpî anîꞌya tepuꞌtî namai."

11 Jesus yuwa pîꞌ Judeuyamîꞌ wanîꞌpî entamoꞌkantoꞌ yai. —Oꞌnon pata awanî? —taꞌpî toꞌya. —Aaiꞌsaꞌ pra kaꞌrî awanî?"

12 Arinîkon eseurîmapîtîꞌpî ipîꞌ. —Morî pe mîîkîrî man —kaiꞌma tiaronkon eseurîmaꞌpî. Tîîse tiaronkonya taꞌpî: —Kaane, morî pepîn mîîkîrî. Pemonkonyamîꞌ yenkuꞌtînen mîîkîrî —taꞌpî toꞌya."

13 Tîîse amaꞌ pe toꞌ eseurîmapîtîꞌpî ipîꞌ. Aronne toꞌ eseurîma pra awanîꞌpî tepotorîkon nama tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.

"

14 Moropai festa arakkita pairî tîîse, Jesus ewomîꞌpî Judeuyamîꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ ta. Moro pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpîiya."

15 Jesusya tenupakon pîꞌ Judeuyamîꞌ esenumenkaꞌpî kureꞌne. —Oꞌnon yeꞌka mîserî warayoꞌ esenupaꞌpî pepîn teuren, tîîse uurîꞌnîkon yenupaiya epuꞌnen ke? —kaiꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî.

"

16 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Esenumenkatoꞌ ke ayenupauyaꞌnîkon pepîn mîrîrî, tîîse uyarimatîpon maimu pîꞌ ayenupauyaꞌnîkon."

17 Ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ ankuꞌpainon wanî ya, mîîkîrîya epuꞌtî anîꞌ maimu pe eseurîma, uuwarîrî pra, tîîse Paapa maimu pe.

"

18 Tîîwarîrî tîpîꞌrî teeseurîmasen wanî ya, ipîkku pe eꞌpai awanî mîrîrî. Tîîse uurî, ipîkku pe uyarimatîpon wanî epuꞌtî yuꞌse wanî. Mîrîrî yeꞌnen yairon uurî. Imakuiꞌpî unkupîꞌpî ton pra man."

19 Paapa maimu ankupîkon ton ekaremekîꞌpî Moisés nurîꞌtîya. Mîrîrî man aapiaꞌnîkon tîîse mîrîrî yawîrî aakoꞌmamîkon pra naatîi. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen uurî anwîpai awanîkon mîrîrî?

"

20 Mîrîrî yuukuꞌpî toꞌya Jesus maimu: —Imariwaꞌkaꞌ pe nai. Anîꞌse mîîkîrî anwîpainon? —taꞌpî toꞌya."

21 Jesusya taꞌpî: —Tiwin ikoneka pîꞌ wai, ikupî eserîkan pepîn erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai. Tîîse mîrîrî pîꞌ eesewankonoꞌmakon, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai ikuꞌsauꞌya pîꞌ."

22 Tîîse erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai anmukukon mere piꞌpî yaꞌtîyaꞌnîkon, maasa pra Moisés nurîꞌtîya ayeserukon ton tîrîꞌpî aapiaꞌnîkon ikupîkonpa. Tîîse mîrîrî wanî Moisés nurîꞌtî winîpainon pepîn tîîse penaronkon, irawîronkon itamokon nurîꞌsan winîpainon."

23 Mîrîrî warantî Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ esuwaꞌka namai anmukukon mere piꞌpî yaꞌtîyaꞌnîkon erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen eekoreꞌmasaꞌkon priꞌyawon pepîn yepiꞌtîsauꞌya pîꞌ? —taꞌpîiya."

24 —Teesenumenkai pra “Imakuiꞌpî pe man”, taayaꞌnîkon eꞌpai pra man. Morî pe esenumenkatî tînîn pîꞌ eeseurîmakon rawîrî yairî eeseurîmakonpa.

"

25 Moropai tiaronkon Jerusalém ponkon eseurîmaꞌpî tonpakon yarakkîrî. —Mîîkîrî naka anwîpai toꞌ wanî manniꞌ?"

26 Aꞌkî, aronne eeseurîma moropai îꞌ taa toꞌya pra awanî ipîꞌ. “Paapa nîmenkaꞌpî Cristo pe awanî” kaiꞌma uyesaꞌkon esenumenka ipîꞌ kaꞌrî —taꞌpî toꞌya."

27 —Tîîse Cristo pepîn mîîkîrî. Anna nepuꞌtî mîserî warayoꞌ oꞌnon pata painon. Tîîse Cristo, Paapa nîmenkaꞌpî iipî yai, oꞌnon pata pai aaipî epuꞌtî anîꞌya pepîn —taꞌpî toꞌya.

"

28 Tamîꞌnawîronkon yenupa pe epîremantoꞌ yewîꞌ ta, Jesus entaimeꞌpî aronne: —Inna, uyepuꞌnenan amîrîꞌnîkon —taꞌpîiya. —Oꞌnon pata paino pe wanî epuꞌtî pîꞌ naatîi, tîîse uuwarîrî iipîꞌpî pepîn uurî. Uyarimaꞌtîpon wanî yairon pe puꞌkuru. Mîîkîrî epuꞌnenan pepîn amîrîꞌnîkon."

29 Tîîse uurî epuꞌnen. Iipiapainon uurî. Inarimaꞌpî uurî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.

"

30 Mîrîrî yai Jesus anapiꞌpai toꞌ wanîꞌpî, tîîse anîꞌya yapisî pra awanîꞌpî, maasa pra iweiyu erepansaꞌ pra awanî yeꞌnen."

31 Moropai arinîkonya innape Jesus kupîꞌpî. —Cristo pe awanî eserîke epuꞌtî pîꞌ anna man. Maasa pra Cristo, Paapa nîmenkaꞌpî erepamî yai, mîserî warayoꞌ nîkupîꞌpî yentai konekaiya eserîke pra man —taꞌpî toꞌya.

"

32 Mîrîrî warantî pemonkonyamîꞌ eseurîma etaꞌpî fariseuyamîꞌya moropai teepîremasanon esanonkonya tîwakîrikon pe pra. Mîrîrî yeꞌnen epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan yarimaꞌpî toꞌya Jesus yapiꞌse."

33 Moropai Jesusya taꞌpî tamîꞌnawîronkon pîꞌ: —Mararî uukoꞌmantoꞌ man amîrîꞌnîkon koreꞌta. Mîrîrî tîpo uutî pe wai uyarimatîpon pia."

34 Uutîꞌpî pataꞌpî yaꞌ uyuwayaꞌnîkon kupî sîrîrî tîîse uyeporîyaꞌnîkon pepîn. Moropai uupia attîkon eserîke pra awanîkon nîrî —taꞌpîiya.

"

35 Mîrîrî taiya pîꞌ Judeuyamîꞌ eseurîmaꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon. —Oꞌnon pata mîîkîrî wîtî mîrîrî anîꞌya teporî namai? Yai pra Judeuyamîꞌ Gregoyamîꞌ pata poro eꞌparaipîkaꞌsan koreꞌta attî kaꞌrî Gregoyamîꞌ yenupai."

36 Oꞌnon yeꞌka pe awanî koo? Îꞌ pîꞌ eeseurîma esepuꞌtî pra man. Uyuwayaꞌnîkon kupî sîrîrî tîîse uyeporîyaꞌnîkon pepîn. Moropai uupia aaipîkon pepîn nîrî taiya manniꞌ —kaiꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî.

"

37 Mîrîrî tîpo Judeuyamîꞌ festarî ataretîꞌka weiyu yai awanîꞌpî. Ipîkku panpîꞌ mîrîrî wei wanîꞌpî toꞌ ataretîꞌka yeꞌnen. Mîrîrî yai Jesus eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî toꞌ koreꞌta. Aronne awentaimeꞌpî. —Tuna aninnîpainon wanî ya, uupia asiꞌkî moropai awuku ton eporîya."

38 Paapa maimu eꞌmenukasaꞌya taasaꞌ yawîrî, innape ukuꞌnen yewan yapai kureꞌne teepaꞌkasen tuna wanî pe man, manniꞌ enen koꞌmannîtoꞌ tîînen —taꞌpîiya."

39 Tîîse tuna pîꞌ eeseurîma pepîn mîrîrî. Morî Yekaton Wannî pîꞌ eeseurîma. Manniꞌ innape Jesus kuꞌnenanya yapisî pe man, tewankon yaꞌ aakoꞌmantoꞌpe. Tîîse Morî Yekaton Wannî erepansaꞌ pra awanîꞌpî. Maasa pra Jesus ennaꞌposaꞌ pra awanîꞌpî tun pia.

"

40 Mîrîrî warantî Jesus eseurîma eta tîuyaꞌnîkon pe arinîkonya innape ikupîꞌpî. —Mîîkîrî man, Paapa narimaꞌpî tîmaimu ekaremeꞌnen pe, manniꞌ Moisés nurîꞌtî nekaremekîꞌpî manniꞌ —taꞌpî toꞌya."

41 Tiaronkonya taꞌpî: —Mîîkîrî man pîikaꞌtîton Paapa nîmenkaꞌpî pe. Tîîse mîrîrî pîꞌ tiaronkonya taꞌpî: —Paapa nîmenkaꞌpî pe pra man. Maasa pra Cristo iipî pepîn Galiléia poi."

42 Paapa maimuya taa penaroꞌ Davi nurîꞌtî parîꞌpî pe Cristo wanî. Moropai Davi nurîꞌtî koꞌmamîꞌpî Belém po, moroniꞌ Cristo esenpo pe man, taasaiꞌya man —taꞌpî toꞌya.

"

43 Mîrîrî wenai toꞌ esiyuꞌpîtîꞌpî."

44 Tiaronkon wanîꞌpî Jesus anapiꞌpai yarakkamokonpa. Tîîse anîꞌya yapisî pra awanîꞌpî.

"

45 Epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan ennaꞌpoꞌpî tesanonkon pia, teepîremasanon esanonkon moropai fariseuyamîꞌ pia. —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen enepîyaꞌnîkon pra awanî? —taꞌpî toꞌya."

46 —Oꞌnon pata morî pe mîîkîrî eseurîma warantî anîꞌ eseurîma etasaꞌ annaya pra man —taꞌpî toꞌya."

47 —Amîrîꞌnîkon esenkuꞌtîsaꞌ nîrî kaꞌrî —taꞌpî fariseuyamîꞌya toꞌ pîꞌ."

48 —Epuꞌnenan pepîn amîrîꞌnîkon. Anna wanî ayesaꞌkon pe moropai fariseuyamîꞌ, epuꞌnen pe anna wanî. Moropai annaya ikupî pra man innape —taꞌpî toꞌya."

49 —Insanan pemonkonyamîꞌ poroponkon Paapa maimu epuꞌnenan pepîn. Eꞌtarumaꞌtîntoꞌ yaꞌ tuutîsanon insanan —taꞌpî toꞌya."

50 Moropai tiaron toꞌ yonpa wanîꞌpî toꞌ koreꞌtawon iteseꞌ Nicodemos. Mîîkîrî manniꞌ ewaron yaꞌ Jesus pia iipîꞌpî pena. Mîîkîrîya taꞌpî:"

51 —Uyeserukon wanî eꞌmaiꞌ pe pemonkon maimu eta moropai iteseru pîꞌ esenumenkan. Mîrîrî tîpo imakuiꞌpî pe awanî esepuꞌtî, morî pe awanî esepuꞌtî. Tîîse uyeserukon yairî pra imakuiꞌpî mîîkîrî taa pîꞌ uurîꞌnîkon man, tetai pra —taꞌpîiya."

52 Taꞌpî toꞌya Nicodemos pîꞌ: —Amîrî Galiléia pon nîrî kaꞌrî. Maasa Paapa maimu pîꞌ esenupakî. Galiléia poi tîmaimu ekaremeꞌnen ton yarima Paapaya taasaꞌ pra man —taꞌpî toꞌya."

53 Mîrîrî tîpo toꞌ eꞌparaipîkaꞌpî tewîꞌkon kaisarî.

"

8

1 Moropai Jesus wîtîꞌpî wîꞌ iteseꞌ Oliveira pona."

2 Tiaron wei yai attîꞌpî penane marî Judeuyamîꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ ta. Moro arinîkon pemonkonyamîꞌ eperepîꞌpî iipia. Toꞌ koreꞌta eereutaꞌpî moropai toꞌ yenupaꞌpîiya."

3 Mîrîrî pîꞌ awanî tanne, fariseuyamîꞌ moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkonya wîriꞌ enepîꞌpî iipia imakuiꞌpî konekaꞌtîpon. Mîîkîrî enepîꞌpî toꞌya Jesus pia, tamîꞌnawîronkonya eraꞌma tanne."

4 Taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Anna yenupanen, mîseniꞌ wîriꞌ eporî pîꞌ anna man warayoꞌ yarakkîrî tîîse tînyo pepîn. Yarakkîrî awanî tanne eporî pîꞌ anna man."

5 Moisés nurîꞌtîya taꞌpî: “Tînyo kenan wîriꞌ eꞌsaꞌ ya tiaron warayoꞌ yarakkîrî mîwîtîi tîꞌ ke”. Tîîse amîrî esenumenkatoꞌ anepuꞌpai anna wanî —taꞌpî toꞌya."

6 Tîîse Jesus pîꞌ toꞌ oꞌmaꞌta kinî ipîꞌ teeseurîmakonpa kaiꞌma. Jesus eꞌmuruikaꞌpî moropai kasapan menukaꞌpîiya tenya yeperu ke. ˻Etaiya pra man kaiꞌma toꞌ esenumenkaꞌpî ipîꞌ.˼"

7 Inîꞌ panpîꞌ ipîꞌ ekaranmapopîtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Toꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Akoreꞌtawonkon anîꞌ wanî ya imakuiꞌpî ton pîn, mîîkîrîya eꞌmaiꞌ pe tîꞌ yenumî yuꞌse wai iwîpa —taꞌpîiya."

8 Inîꞌrî aweꞌmuruikaꞌpî moropai non menukaꞌpîiya."

9 Mîrîrî taa Jesusya pîꞌ toꞌ esenumenkaꞌpî. Imakuiꞌpî pe tîwanîkon epuꞌtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ eppepîꞌpî. Toꞌ wîtîꞌpî iipiapai tiwin pîꞌ. Aꞌyekeꞌton panpîꞌ wîtîꞌpî eꞌmaiꞌ pe. Iteꞌmaꞌpî pîꞌ aꞌyekeꞌtonon puꞌkuru pepîn wîtîpîtîꞌpî tiwin pîꞌ, tamîꞌnawîrî. Jesus eꞌnîmîꞌpî moropai wîriꞌ."

10 Jesus eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Wîriꞌ eraꞌmaꞌpîiya tîîse ipîꞌ eseurîmaꞌsan wîtîꞌpî wanîꞌpî. Taꞌpîiya wîriꞌ pîꞌ: —Oꞌnonan see inkamoro imakuiꞌpî ankonekaꞌpî ekaremekîꞌtîponkon? Aasaꞌmanta eꞌpai man taa toꞌya pra nai? —taꞌpîiya."

11 —Inna, uyepotorî, uwî toꞌya pra man —taꞌpî wîriꞌya ipîꞌ. —Moriya aasaꞌmanta eꞌpai man tauya pepîn nîrî —taꞌpî Jesusya. —Atîkî apata yaꞌ. Tîîse inîꞌ imakuiꞌpî kîꞌkonekai ikuꞌsaꞌya manniꞌ warantî —taꞌpîiya.

"

12 Mîrîrî tîpo Jesusya pemonkonyamîꞌ yeurîmaꞌpî inîꞌrî. —Uurî wanî non po tîîkoꞌmansenon weiyuꞌmanen pe. Anîꞌ iipî ya uwenairî asarî pepîn ewaron ta, tîweiyu eposaiꞌya yeꞌnen, tîîkoꞌmantoꞌ ton tîînen."

13 Mîrîrî pîꞌ fariseuyamîꞌya taꞌpî: —Aawarîrî apîꞌrî eeseurîma tiaronya taa pra man apîꞌ. Mîrîrî yeꞌnen anîꞌya innape akupî pepîn."

14 Mîrîrî yuukuꞌpî Jesusya. Taꞌpîiya: —Innape upîꞌrî eseurîma, tîîse useruku pepîn. Oꞌnon pata pai iipîꞌpî uurî epuꞌtî pîꞌ wai. Oꞌnon pata pona uutî epuꞌnen uurî. Tîîse amîrîꞌnîkonya epuꞌtî pepîn oꞌnon pata pai uuipîꞌpî moropai oꞌnon pata pona uutî."

15 Amîrîꞌnîkon esenumenka upîꞌ anepuꞌtîkon aneraꞌmaꞌpîkon yawîrî. Mîrîrî wenai seruꞌyeꞌ wanî kaiꞌma eeseurîmakon. Tîîse uurîya anîꞌ yakoꞌmenka pepîn, anîꞌ yenumîuya pepîn sîrîrî."

16 Tîîse anîꞌ yakoꞌmenkauya ya, yairî eseurîma, seruꞌyeꞌ pra, maasa pra uuwarîrî eseurîma pepîn unepuꞌtî pe. Uyun nîrî eseurîma, uupia tîîkoꞌmansen, uyarimaꞌtîpon."

17 Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌya taa:

Tiwinan pemonkon eseurîma ya,
tiwinsarî siꞌma innape ikupî pepîn.
Tîîse asakîꞌnankon eseurîma ya seꞌ kaisarî,
innape awanî mîrîrî.
Ayeserukon mîrîrî."

18 Uurî eseurîmasaꞌ eꞌtoꞌ pîꞌ anîꞌ pe wanî pîꞌ. Moropai uyarimatîpon Paapa eseurîmasaꞌ upîꞌ eseurîmaꞌpî kaisarî. Mîrîrî yeꞌnen ayeserukon yawîrî innape awanî —taꞌpî Jesusya.

"

19 Fariseuyamîꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Oꞌnon patawon ayun? Jesusya taꞌpî: —Uurî epuꞌnenan pepîn amîrîꞌnîkon. Uyun epuꞌnenan pepîn nîrî. Anîꞌ pe wanî epuꞌnen pe awanîkon ya, anîꞌ pe uyun wanî epuꞌtîꞌpîyaꞌnîkon eꞌpainon nîrî."

20 Mîrîrî warantî pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî Jesusya Judeuyamîꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ ta aminke pra toꞌ nîtîrî yenseꞌ pîꞌ. Anapiꞌpai tiaronkon wanîꞌpî tîîse yapisî toꞌya pra awanîꞌpî, maasa pra iweiyu eseposaꞌ pra awanî yeꞌnen.

"

21 Moropai inîꞌrî Jesusya toꞌ yeurîmaꞌpî: —Uurî uutî kupî sîrîrî tarîpai. Uutîsaꞌ yai, uyuwayaꞌnîkon kupî sîrîrî tîîse uyeporîyaꞌnîkon pepîn. Aponaꞌnîkon amakuyikon koꞌmamî tanne aasaꞌmantakon. Oꞌnon pata uutî ya attîkon pepîn."

22 Mîrîrî taa Jesusya pîꞌ Judeuyamîꞌ esenumenkaꞌpî. —Oꞌnon pata pona attî? —kaiꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî. —Amîrîꞌnîkon wîtî pepîn upîkîrî taiya manniꞌ. Aweꞌwî kaꞌrî? —taꞌpî toꞌya."

23 Inîꞌrî Jesus eseurîmaꞌpî toꞌ pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon man tarîronkon pe. Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon amîrîꞌnîkon. Tîîse uurî wanî kaꞌ poino pe. Sîrîrî non pon pepîn uurî."

24 Uurî mîîkîrî taꞌpîuya saꞌrî, mîîkîrî pe ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon ya innape, aasaꞌmantakon, amakuyikon eꞌronasaꞌ pra tîîse. Mîrîrî yeꞌnen amakuyikon koꞌmamî tanne aasaꞌmantakon tauya manniꞌ —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

25 Jesus pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Anîꞌ kin amîrî, moriya? Jesusya yuukuꞌpî: —Amîrîꞌnîkon yeurîma piaꞌtîꞌpîuya pata pai, taꞌpîuya anîꞌ pe wanî."

26 Mararon pepîn eseurîmatoꞌ man amîrîꞌnîkon pîꞌ, imakuiꞌpî pe awanîkon pîꞌ. Uyarimatîpon wanî seruꞌyeꞌ pepîn. Yairî awanî. Mîîkîrî nekaremekîꞌpî upîꞌ ekaremeꞌnen pe wanî tamîꞌnawîronkon pîꞌ —taꞌpîiya.

"

27 Tîyun pîꞌ Jesus eseurîma mîrîrî, tîîse epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî."

28 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe, uurî pîmîꞌsaꞌkayaꞌnîkon pe naatîi pakîꞌnan pona. Mîrîrî tîpo Paapa munmu pe uyepuꞌtîyaꞌnîkon kupî sîrîrî. Uuwarîron pe pra uyepuꞌtîyaꞌnîkon pe naatîi. Paapaya upanamasaꞌ yawîrî ayeurîmauyaꞌnîkon sîrîrî."

29 Uupia uyarimatîpon man. Urumakaiya pra man. Maasa pra ituꞌse Uyun eꞌtoꞌ kuꞌnen pe wanî —taꞌpîiya."

30 Mîrîrî warantî Jesus eseurîma eta tîuyaꞌnîkon pe arinîkonya innape ikupîꞌpî.

"

31 Mîrîrî yeꞌnen Jesusya taꞌpî Judeuyamîꞌ pîꞌ, innape tîkuꞌnenan pîꞌ: —Umaimu yawîrî aakoꞌmamîkon ya, upemonkono pe awanîkon."

32 Moropai yairon epuꞌtîyaꞌnîkon kupî sîrîrî. Moropai mîrîrî wenai amoꞌkasaiꞌyaꞌnîkon, anîꞌ poitîrî pe awanîkon namai —taꞌpîiya."

33 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Abraão nurîꞌtî payannîꞌsan anna. Oꞌnon pata anîꞌ poitîrî pe anna eꞌsaꞌ pra man. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen anîꞌ poitîrî pe pra eenakon taaya manniꞌ?"

34 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Useruku pepîn. Imakuiꞌpî kuꞌnen pe awanîkon ya, amakuyikon enasaꞌ man ayentaiꞌnîkon, ipoitîrî pe awanîkon."

35 Ipoitîrî wanî ya, aakoꞌmamî pepîn ipatîkarî tesaꞌ yewîꞌ ta. Ipoitîrî pe neken mîîkîrî wanî. Tîîse inmu wanî ya, mîîkîrî koꞌmamî ipatîkarî tîyun yewîꞌ ta, inmu pe tîwanî yeꞌnen."

36 Tîîse uurî Paapa munmuya amoꞌkakon ya, anîꞌrî poitîrî pe awanîkon pepîn tarîpai. Imakuiꞌpî yentai awanîkon."

37 Abraão nurîꞌtî payannîꞌsan amîrîꞌnîkon seruꞌ pepîn. Tîîse uurî anwîpai awanîkon sîrîrî. Maasa pra awakîrikon pe pra unekaremekî eta pîꞌ naatîi, ankuꞌpai pra awanîkon yeꞌnen."

38 Uurî, uyunya uyenupaꞌpî ekaremekîuya apîꞌnîkon. Moropai amîrîꞌnîkon nîrî ayunkonya apanamaꞌpîkon yawîrî awanîkon —taꞌpî Jesusya."

39 Taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Anna man Abraão nurîꞌtî payannîꞌsan pe. Jesusya yuukuꞌpî: —Abraão yonpa pe awanîkon ya, morî kuꞌnen pe awanîkon morî kuꞌnen pe Abraão nurîꞌtî wanîꞌpî warantî."

40 Tîîse uurî anwîpai awanîkon, yairî ayeurîmasauꞌyaꞌnîkon tanne, Paapaya uyeurîmaꞌpî yawîrî. Mîrîrî yeꞌka kuꞌnen pe pra Abraão nurîꞌtî wanîꞌpî."

41 Innape ayunkon yeseru yawîrî ayeserukon wanî mîrîrî, tîîse Abraão nurîꞌtî yeseru yawîrî pra —taꞌpî Jesusya. Taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Paapa munkîyamîꞌ anna. Paapa man anna yun pe. Iyun pîn more warantî anna wanî pepîn sîrîrî —taꞌpî toꞌya.

"

42 Tîîse Jesusya taꞌpî: —Uurî iipîꞌpî Paapa piapai. Uuwarîrî iipîꞌpî pepîn tîîse uyarimatîpon maimu pe puꞌkuru uuipîꞌpî. Ayunkon pe Paapa wanî ya, uꞌnînmayaꞌnîkon eꞌpainon, uyonpa pe awanîkon yeꞌnen."

43 Umaimu epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen aatakaꞌmakon ayeurîmauyaꞌnîkon pîꞌ."

44 Amîrîꞌnîkon yun wanî Makui pe. Ituꞌse mîîkîrî eꞌtoꞌ kuꞌnen pe awanîkon. Pemonkon wîînen pe mîîkîrî eꞌsaꞌ pena pata pai. Seruꞌyeꞌ pe awanî, maasa pra yairî aweꞌtoꞌ ton pra awanî yeꞌnen. Seruꞌyeꞌ pe aweꞌsaꞌ ya, teseru ta awanî mîrîrî. Seruꞌyeꞌ mîîkîrî moropai seruꞌyeꞌkon yunkon pe awanî."

45 Seruꞌyeꞌ pe pra ayeurîmauyaꞌnîkon. Tîîse innape umaimu kupîyaꞌnîkon pra awanîkon."

46 “Imakuiꞌpî ankonekaꞌpî moro man, epuꞌnen uurî”, taa anîꞌya pepîn upîꞌ. Imakuiꞌpî kuꞌsauꞌya pra wai. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen umaimu kupîyaꞌnîkon pra awanî innape?"

47 Paapa pemonkono wanî imaimu etanen pe moropai yawîron pe. Tîîse amîrîꞌnîkonya Paapa maimu yapurî pepîn, yawîrî pra awanîkon. Maasa pra Paapa pemonkono pe pra awanîkon yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.

"

48 Mîrîrî pîꞌ Judeuyamîꞌya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Kane kane amîrî, Samaria poinon. Oꞌmaꞌ yenseꞌ pe nai —taꞌpî toꞌya."

49 Jesusya taꞌpî: —Oꞌmaꞌ yenseꞌ pepîn uurî. Uyun yapurîuya sîrîrî. Tîîse amîrîꞌnîkonya uyapurî pra man."

50 Uurî yapurî pemonkonyamîꞌya yuwauya pepîn. Tîîse mîrîrî yuwa tiaronya, uyunya. Moropai yairî mîîkîrî wanî pemonkonyamîꞌ yakoꞌmenkanen pe."

51 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Yairî ayeurîmauyaꞌnîkon. Umaimu yawîrî aakoꞌmamîkon ya, aasaꞌmantakon pepîn tiwin kin —taꞌpî Jesusya."

52 Judeuyamîꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Mîrîrî taaya pîꞌ oꞌmaꞌ yenseꞌ pe ayepuꞌtî pîꞌ anna man. Abraão nurîꞌtî saꞌmantaꞌpî, moropai penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnenan saꞌmantaꞌpî nîrî. Tarîpai amîrîya taa: “Umaimu yawîrî anîꞌ koꞌmamî ya, aasaꞌmanta pepîn”, kaiꞌma."

53 Anna tamo Abraão nurîꞌtî yentai awanî kaiꞌma eesenkuꞌtîsaꞌ, Paapa maimu ekaremeꞌnenan yentai awanî kaiꞌma eesenkuꞌtîsaꞌ. Anîꞌ pe renamo awanî kaiꞌma eesenkuꞌtîsaꞌ mîrîrî? —taꞌpî toꞌya."

54 Jesusya taꞌpî: —Uuwarîrî morî uurî tauya ya, îꞌ pe pra rî awanî mîrîrî. Anîꞌya uyapurî pepîn mîrîrî pîꞌ. Tîîse uuwarîrî atapurî pepîn. Uyunya taꞌpî upîꞌ: “Morî Mîîkîrî”. “Mîîkîrî anna yepotorî” taanenan amîrîꞌnîkon, manniꞌya taꞌpî."

55 Uyun epuꞌsaꞌyaꞌnîkon pra naatîi. Tîîse uurî mîîkîrî epuꞌnen puꞌkuru. Uurî nîrî epuꞌnen pepîn kaiꞌma eseurîma ya, seruꞌyeꞌ pe awanî, seruꞌyeꞌ pe awanîkon warantî. Maasa pra mîîkîrî epuꞌtîuya yeꞌnen moropai imaimu yawîrî ikuꞌnen uurî."

56 Atamokon Abraão nurîꞌtî esenumenkaꞌpî uuipî weiyu pîꞌ. Mîrîrî pîꞌ aatausinpaꞌpî. Kureꞌne aatausinpaꞌpî uuipî epuꞌtî tîuya pîꞌ —taꞌpî Jesusya."

57 Judeuyamîꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Aseruku mîrîrî, pena Abraão nurîꞌtî saꞌmantaꞌpî. Amîrî 50 konoꞌ maꞌre akonopo man. Abraão nurîꞌtî eraꞌmatîpon pepîn amîrî. Aseruku —taꞌpî toꞌya."

58 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Abraão nurîꞌtî ton pra tîîse moro wanîꞌpî. Ipatîkaron uurî."

59 Mîrîrî taiya pîꞌ toꞌ ekoreꞌmaꞌpî. Inonkon tîꞌkon yanumîꞌpî toꞌya, iwîkonpa kaiꞌma. Tîîse Jesus esonomîꞌpî arinîkon koreꞌta. Eepaꞌkaꞌpî Judeuyamîꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ tapai.

"

9

1 Moropai tuutî pe, warayoꞌ eraꞌmaꞌpîiya, enkaruꞌnan. Enkaruꞌne eesenpo pe mîîkîrî wanîꞌpî."

2 Inenupaꞌsanya eraꞌmaꞌpî nîrî. Jesus pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Anna yenupanen, anîꞌ nîkupîꞌpî imakuiꞌpî wenai mîserî warayoꞌ esenpoꞌpî enkaruꞌne? Tînkonekaꞌpî wenai kaꞌrî? Tîsan, tun nîkonekaꞌpî wenai kaꞌrî?"

3 Jesusya taꞌpî: —Anîꞌ nîkonekaꞌpî imakuiꞌpî wenai mîserî warayoꞌ eꞌtarumaꞌtî pra man, inkupîꞌpî wenai moropai itun, isan nîkupîꞌpî wenai. Paapaya ikuꞌsaꞌ pra man enkaruꞌne. Enkaruꞌne eesenpoꞌpî Paapa esenyakaꞌmatoꞌ ipîꞌ eraꞌmatoꞌpe arinîkonya."

4 Uyarimatîpon esenyakaꞌmatoꞌ kupî pîꞌ koꞌmannî eꞌpai man wei pe awanî tanne. Ewaron ke eena kupî sîrîrî. Mîrîrî yai anîꞌ esenyakaꞌma eserîke pra awanî kupî sîrîrî."

5 Sîrîrî non po uukoꞌmamî pîkîrî pemonkonyamîꞌ weiyuꞌma pîꞌ uukoꞌmamî —taꞌpî Jesusya."

6 Mîrîrî taa tîpo, Jesusya tetaku yenumîꞌpî non pona. Mîrîrî ke non kiꞌmaꞌpîiya. Enkaruꞌnan yenu kîꞌpaꞌpîiya mîrîrî ke."

7 Moropai taꞌpîiya enkaruꞌnan pîꞌ: —Tuna yenseꞌ iteseꞌ Siloé kaꞌ eꞌpîta —taꞌpîiya. (“Yarimaꞌpî” taatoꞌ mîrîrî Siloé umaimukon ta.) Attîꞌpî Jesus maimu pe. Aweꞌpîꞌpî moropai eesepiꞌtîꞌpî. Enkaruꞌne pra eenaꞌpî. Tamîꞌnawîron eraꞌmaꞌpîiya."

8 Mîrîrî yai tiaronkonya eraꞌmaꞌpî, itonpayamîꞌ moropai tiaronkonya. Mîîkîrî epuꞌtîꞌpî toꞌya enkaruꞌnan pe. —Aꞌkî mîîkîrî eraꞌmakî —taꞌpî toꞌya. —Mîîkîrî manniꞌ enkaruꞌnan. Tîpîikaꞌtîtoꞌ ton esatî pîꞌ aakoꞌmanpîtîꞌpî manniꞌ tamîꞌnawîronkon pîꞌ —taꞌpî toꞌya."

9 Mîrîrî pîꞌ tiaronkonya taꞌpî: —Inna, mîîkîrî mîîkîrî seruꞌ pepîn. Tîîse tiaronkonya taꞌpî: —Kaane, mîîkîrî pepîn. Enkaruꞌnan warainon seruꞌ pepîn, tîîse tiaron pe man, enkaruꞌne pra. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî pîꞌ ekaranmapoꞌpî toꞌya. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Inna, uurî mîîkîrî —taꞌpîiya."

10 Taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Oꞌnon yeꞌka pe ayenu esepiꞌtîsaꞌ mîrîrî?"

11 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Warayoꞌ iteseꞌ Jesusya non kiꞌma pîꞌ man mararî mîrikkî. Moropai uyenu kîꞌpa pîꞌ man ike. Moropai taa pîꞌ man upîꞌ, “Eꞌpîta Siloé iteseꞌ tuna kaꞌ”. Mîrîrî yeꞌnen wîtîn pîꞌ wai. Eꞌpîn pîꞌ wai. Tarîpai tamîꞌnawîrî eraꞌma pîꞌ wai —taꞌpîiya."

12 —Oꞌnon see mîîkîrî ayepiꞌtîtîpon? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. —Epuꞌtîuya pra wai —taꞌpîiya.

"

13 Mîrîrî tîpo enkaruꞌnan esepiꞌtîsaꞌ yarîꞌpî toꞌya fariseuyamîꞌ pia."

14 Maasa pra erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai Jesusya non kiꞌmaꞌpî manniꞌ enkaruꞌnan yenu yepiꞌtîpa."

15 Mîrîrî wenai fariseuyamîꞌya ekaranmapoꞌpî esepiꞌtîꞌpî pîꞌ: —Oꞌnon yeꞌka pe akuꞌsaiꞌya mîrîrî? —taꞌpî toꞌya. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Uyenu kîꞌpaꞌpîiya ikuisaꞌ ke. Eꞌpîꞌpî, tarîpai tamîꞌnawîrî eraꞌmauya sîrîrî."

16 Fariseuyamîꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Paapa piapainon pepîn mîîkîrî Jesus. Aꞌkî, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai eesenyakaꞌmasaꞌ Paapa maimu yawîrî pra eraꞌmakî —taꞌpî toꞌya. Tîîse tiaronkonya taꞌpî: —Imakuiꞌpî pe Jesus wanî ya, ikoneka eserîkan pepîn kupîiya pepîn eꞌpainon? Imakuiꞌpî pe awanî pepîn. Seꞌ kaisarî pra toꞌ esenumenkaꞌpî Jesus pîꞌ."

17 Inîꞌrî enkaruꞌnan esepiꞌtîsaꞌ pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Amîrî kanan? Ayepiꞌtîtîpon mîîkîrî. Îꞌ kaiꞌma esenumenkan pîꞌ nan ipîꞌ? —taꞌpî toꞌya. Yuukuꞌpîiya: —Mîîkîrî man Paapa maimu ekaremeꞌnen pe —taꞌpîiya.

"

18 Moropai Judeuyamîꞌya enkaruꞌnan esepiꞌtîꞌpî muꞌtunpaꞌpî. Innape enkaruꞌne tîîkoꞌmamî tîpo eesepiꞌtîsaꞌ kupî toꞌya pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen isan moropai iyun yanno meꞌpoꞌpî toꞌya. Judeuyamîꞌ pia toꞌ erepamîꞌpî."

19 Taꞌpî Judeuyamîꞌya tînannoꞌsankon pîꞌ: —Anmukukon pe mîseniꞌ warayoꞌ nai? Yuukuꞌpî toꞌya: —Inna, anna more mîserî. Inîꞌrî taꞌpî Judeuyamîꞌya toꞌ pîꞌ: —Enkaruꞌne esenpoꞌpî mîserî? —Inna —taꞌpî toꞌya. —Moriya oꞌnon yeꞌka pe itenu esepiꞌtîsaꞌ mîrîrî? —taꞌpî Judeuyamîꞌya toꞌ pîꞌ."

20 —Anna munkî pe mîserî epuꞌtî pîꞌ anna man. Enkaruꞌne eesenpoꞌpî moropai tîkoꞌman pe aakoꞌmansaꞌ enkaruꞌne."

21 Tîîse oꞌnon yeꞌka pe eesepiꞌtîsaꞌ epuꞌtî annaya pra man. Anîꞌya yepiꞌtîsaꞌ epuꞌtî annaya pra man. Tîîse more pepîn mîserî. Ekaranmapotî see ipîꞌ. Tîîwarîrî ekaremekîiya —taꞌpî iyun, isanya Judeuyamîꞌ pîꞌ."

22 Mîrîrî warantî toꞌ eseurîmaꞌpî eranneꞌ pe tîwanîkon yeꞌnen. Maasa pra Judeuyamîꞌ esanon eseurîmasaꞌ wanîꞌpî, innape Jesus, Paapa nîmenkaꞌpî kupîtîpon yenpaꞌka epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ tapai kaiꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî. Mîrîrî pîꞌ toꞌ esiꞌnîpîꞌpî."

23 Mîrîrî wenai taꞌpî iyunya: —Aꞌyekeꞌton pe man. Ekaranmapotî ipîꞌ."

24 Inîꞌrî mîîkîrî pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Aꞌkî, Paapaya uyepiꞌtîsaꞌ kaꞌkî. Maasa pra mîîkîrî Jesus man imakuiꞌpî kuꞌnen pe, epuꞌtî pîꞌ anna man."

25 Yuukuꞌpîiya: —Imakuiꞌpî pe mîîkîrî wanî epuꞌtîuya pra wai. Sîrîrî neken epuꞌtî pîꞌ wai. Enkaruꞌne wanîꞌpî tîîse sîrîrî eraꞌmauya."

26 Inîꞌrî taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Îꞌ konekaꞌpîiya apîꞌ? Oꞌnon yeꞌka pe ayenu yepiꞌtîꞌpîiya?"

27 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aasîrî ekaremekî pîꞌ wai apîꞌnîkon, tîîse innape ikupîyaꞌnîkon pra naatîi. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen anetapai awanîkon inîꞌrî? Ipemonkono pe enapai awanîkon kaꞌrî? —taꞌpîiya."

28 Mîrîrî pîꞌ toꞌ ekoreꞌmaꞌpî. Esepiꞌtîꞌpî pîꞌ toꞌ woꞌmaꞌtaꞌpî. —Amîrî man ipemonkono pe. Anna kaane. Anna man Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ yawîrî esenupaꞌsan pe."

29 Innape Paapaya tîmaimu ekaremekîꞌpî Moisés nurîꞌtî pîꞌ. Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ anna man. Tîîse mîîkîrî epuꞌtî annaya pra man, oꞌnon pata paino pe awanî.

"

30 Mîrîrî taa toꞌya pîꞌ taꞌpî warayoꞌya: —Esenumenkantoꞌ mîrîrî. Oꞌnon pata pai mîîkîrî erepansaꞌ epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanî. Tîîse uurî enkaruꞌnan yenu yepiꞌtîsaiꞌya mîrîrî."

31 Paapaya imakuiꞌpî kuꞌnenan maimu yuuku pepîn. Tamîꞌnawîronkonya epuꞌtî mîrîrî. Tapurînen kupî Paapaya meruntî ke. Ituꞌse tîweꞌtoꞌ kuꞌnen kupîiya meruntî ke."

32 More pe esenpoꞌpî enkaruꞌne. Aꞌyekeꞌton pe wanî tanne uyenu yepiꞌtîsaiꞌya. Sîrîrî pata esippiaꞌtîꞌpî pata pai eesetasaꞌ pra man, enkaruꞌnan esepiꞌtîsaꞌ sîrîrî warantî. Tîîse ikuꞌsaiꞌya mîrîrî."

33 Paapa piawon pe pra mîîkîrî wanî ya, mîrîrî yeꞌka kupîꞌpîiya pepîn eꞌpainon —taꞌpî warayoꞌya toꞌ pîꞌ."

34 Ipîꞌ toꞌ ekoreꞌmaꞌpî. —Kane, kane, amîrî. Imakuiꞌpî amîrî. Imakuiꞌpî yaꞌ puꞌkuru esenpoꞌpî amîrî. Anna panamaya pepîn —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Moropai yenpaꞌkaꞌpî toꞌya tîkoreꞌtapaiꞌnîkon.

"

35 Mîrîrî etaꞌpî Jesusya, warayoꞌ yenpaꞌkasaꞌ toꞌya yekare. Moropai yuwai attîꞌpî. Eporîꞌpîiya. Taꞌpî Jesusya ipîꞌ: —Kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe, Paapa narimaꞌpî kupî pîꞌ nan innape? —taꞌpîiya."

36 —Anîꞌse mîîkîrî? Upîꞌ kaꞌkî innape ikuꞌtoꞌpeuya, —taꞌpîiya."

37 Jesusya taꞌpî: —Eraꞌma pîꞌ nai, ayarakkîrî eeseurîma manniꞌ, uurî."

38 Warayoꞌya taꞌpî: —Uyepotorî, innape akupî pîꞌ wai. Moropai Jesus yapurîꞌpîiya."

39 Jesusya taꞌpî: —Pemonkonyamîꞌ nîkupîꞌpî imakuiꞌpî yenpoi uuipîꞌpî sîrîrî non pona, enkaruꞌnankonya eraꞌmatoꞌpe moropai eraꞌmanenan enatoꞌpe enkaruꞌne. Tiaronkon wanî enkaruꞌne, tîîse toꞌ esenumenkatoꞌ wanî enkaruꞌne pra. Tewankon ke uyepuꞌtî toꞌya. Tiaronkon wanî priꞌya puꞌkuru toꞌ yenu, tîîse teesenumenkatoꞌkon ke uyeraꞌma toꞌya pepîn, innape ukupî tîuyaꞌnîkon pra awanî yeꞌnen."

40 Moro awanîꞌpî tiaronkon fariseuyamîꞌ iipia. Mîrîrî taiya etaꞌpî toꞌya. Tîîse —Enkaruꞌne pra anna man, Paapa epuꞌnenan anna —taꞌpî toꞌya."

41 Jesusya taꞌpî: —Enkaruꞌne anna man, epuꞌtî annaya kaiꞌma eesenumenkasaꞌkon ya amakuyikon kupîꞌpî Paapaya eꞌpainon tîîwanmîra. Tîîse amîrîꞌnîkonya taa: “Enkaruꞌne pra anna man”. Mîrîrî yeꞌnen Paapaya amakuyikon kuꞌsaꞌ pra man tîîwanmîra —taꞌpîiya.

"

10

1 Moropai Jesusya sîrîrî panton ekaremekîꞌpî fariseuyamîꞌ pîꞌ: —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Anîꞌ ewomî ya carneiroyamîꞌ koꞌmantoꞌ kurarari ta, manaꞌta yai pra, mîîkîrî wanî amaꞌyeꞌ pe. Carneiroyamîꞌ yamaꞌrunpai eewomî mîrîrî."

2 Tîîse carneiroyamîꞌ esaꞌ ewomî manaꞌta yai puꞌkuru."

3 Manaꞌta eraꞌmanenya manaꞌta yarakkanmoka carneiroyamîꞌ esaꞌ ewontoꞌpe. Moropai carneiroyamîꞌ esaꞌya tekînon yanno tiwin pîꞌ, toꞌ eseꞌ pîꞌ. Imaimu epuꞌtî toꞌya. Iipia toꞌ iipî. Moropai toꞌ yarîiya parîꞌ yuwai."

4 Tekînon yarîiya. Toꞌ rawîrî attî moropai iteꞌmaꞌpî pîꞌ toꞌ wîtî, imaimu pîꞌ tesaꞌkon pe epuꞌtî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen."

5 Tînepuꞌtîkon pepîn pemonkon yeꞌmaꞌpî pîꞌ toꞌ wîtî pepîn. Imaimu pîꞌ tiaron pe epuꞌtî toꞌya moropai iipiapai toꞌ epe.

Mîrîrî warantî Jesusya fariseuyamîꞌ yeurîmaꞌpî."

6 Mîrîrî carneiroyamîꞌ pantoni ekaremekîꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ tîîse oꞌnon yeꞌka pe tenupaiyaꞌnîkon epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî.

"

7 Inîꞌrî Jesusya taꞌpî: —Aꞌkî, uurî manaꞌta, carneiroyamîꞌ ewontoꞌ warainon."

8 Tiaronkon iipîꞌpî urawîrî Paapa maimu pe pra, tîîse amaꞌyeꞌkon iipî warantî. Carneiroyamîꞌ anamaꞌrunpapai amaꞌyeꞌkon wanî warantî, pemonkonyamîꞌ yakaꞌmapai toꞌ wanîꞌpî, inkamoro yenkuꞌtîi. Tîîse Paapa pemonkonoyamîꞌya puꞌkuru toꞌ maimu eta pra awanîꞌpî."

9 Uurî wanî manaꞌta warantî, pemonkonyamîꞌ man carneiroyamîꞌ warantî. Uwenairî anîꞌ ewomî ya, tîpîikaꞌtîtoꞌ ton eporîiya îꞌ ton pra awanî pepîn. Morî pe eewomî moropai eepaꞌka tîîwanmîra tekkari ton eporîiya."

10 Amaꞌyeꞌ wanî carneiroyamîꞌ anamaꞌrunpapai. Toꞌ yamaꞌrunpaiya moropai toꞌ tîꞌkaiya. Mîrîrî warantî pra uuiꞌsaꞌ. Uurî uuiꞌsaꞌ sîrîrî enen upemonkonoyamîꞌ koꞌmantoꞌ ton tîîse, morî pe toꞌ koꞌmantoꞌpe, sîrîrî tîpose tîîkoꞌmamîꞌpîkon yentai.

"

11 Uurî carneiroyamîꞌ eraꞌmanen warainon morî. Uurîya uukoꞌmantoꞌ tîrî carneiroyamîꞌ pîikaꞌtîtoꞌpeuya."

12 Tiaron pemonkon wanî ya, carneiroyamîꞌ esaꞌ pe pra, tîîse carneiroyamîꞌ esaꞌ poitîrî pe, teesekaꞌnunkai carneiroyamîꞌ pîikaꞌtîiya pepîn, imîrî pe pra toꞌ wanî yeꞌnen. Oꞌmaꞌ carneiro yapiꞌnen kaikusi iipî eraꞌma tîuya ya, eepe. Moropai oꞌmaꞌya carneiroyamîꞌ pîraiꞌpîka moropai tiaron yapisîiya."

13 Carneiroyamîꞌ eraꞌmanen epe maasa pra carneiroyamîꞌ esaꞌ pia teesenyakaꞌmasen pe tîwanî yeꞌnen. Itekînnan pe pra carneiroyamîꞌ wanî. Toꞌ pînînmaiya pepîn.

"

14 Uurî man mîrîrî warantî pra. Carneiroyamîꞌ esaꞌ warainon uurî, morî. Upemonkonoyamîꞌ epuꞌnen uurî tamîꞌnawîrî. Moropai upemonkonoyamîꞌya uyepuꞌtî tesaꞌkon pe wanî."

15 Mîrîrî warantî Paapaya uyepuꞌtî tamîꞌnawîrî. Moropai Paapa epuꞌnen uurî. Moropai uukoꞌmantoꞌ tîrîuya upemonkonoyamîꞌ ton pe, inkamoro pîikaꞌtîtoꞌpeuya."

16 Tiaronkon upemonkonoyamîꞌ man tarîronkon pepîn. Moropai inkamoro nîrî enepîuya eꞌpai awanî uupia, tarîronkon pokonpe. Moropai umaimu eta toꞌya kupî sîrîrî. Awanî kupî sîrîrî tiwinan upemonkono pe toꞌ ena moropai tiwinan uurî toꞌ esaꞌ."

17 Uuwarîrî enen eꞌtoꞌ tîrîuya kupî sîrîrî. Moropai uusaꞌmanta eꞌmîꞌsaꞌkatoꞌpe enen. Mîrîrî wenai uyunya uꞌnînma."

18 Anîꞌya uwî pepîn ituꞌse pra wanî tanne. Isaꞌmantapai wai. Uuwarîrî eꞌtîrî, uusaꞌmantatoꞌpe. Moropai uuwarîrî eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî uusaꞌmanta tîpo. Mîrîrî warantî eꞌtoꞌpe kaiꞌma Uyunya uyarimaꞌpî —taꞌpî Jesusya.

"

19 Judeuyamîꞌ esiyuꞌpîtîꞌpî inîꞌrî Jesusya tenupatoꞌkon pîꞌ. Seꞌ kaisarî pra toꞌ esenumenkaꞌpî Jesus pîꞌ."

20 —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen imaimu eta pîꞌ aakoꞌmamîkon —taꞌpî tiaronkonya. —Aatakaꞌmasaꞌkon mîrîrî. Oꞌmaꞌ yenseꞌ pe man —taꞌpî toꞌya."

21 Tîîse tiaronkonya taꞌpî: —Kaane, imariwaꞌkaꞌpan yeseru yairî pra uyenupaiyaꞌnîkon mîrîrî. Moropai imariwaꞌya anîꞌ kupî pepîn meruntî ke enkaruꞌnan yenu konekatoꞌpeiya —taꞌpî toꞌya.

"

22 Mîrîrî tîpo teserukon yawîrî Judeuyamîꞌ eperepîꞌpî Jerusalém po epîremantoꞌ yewîꞌ ekaremeꞌse inîꞌrî Paapa yewîꞌ pe teepîrematoꞌkon wenai, konoꞌ yai awanîꞌpî."

23 Jesus asarîꞌpî Judeuyamîꞌ epîrematoꞌ iwaꞌtoꞌ ta iteseꞌ Salomão pataꞌseꞌ."

24 Iwoi Judeuyamîꞌ eperepîꞌpî. Ipîꞌ taꞌpî toꞌya: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen anna yakaꞌma pîꞌ aakoꞌmamî? Paapa nîmenkaꞌpî pe awanî ya, aronne esekaremeꞌkî innape epuꞌtoꞌpe annaya —taꞌpî toꞌya."

25 Jesusya taꞌpî: —Aasîrî esekaremekîꞌpî apîꞌnîkon, tîîse innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon. Uyun eseꞌ yai unkonekaꞌpîya uyekaremekî mîrîrî, anîꞌ pe wanî."

26 Tîîse innape ukupîyaꞌnîkon pra awanî, maasa pra uyekînnon carneiroyamîꞌ koreꞌtawonkon pepîn amîrîꞌnîkon. Upemonkono pe pra awanîkon."

27 Uyekînnonya umaimu epuꞌtî tesaꞌkon maimu pe. Toꞌ epuꞌnen uurî uyekîn pe. Uwenairî toꞌ wîtî."

28 Ipatîkarî toꞌ koꞌmantoꞌ ton tîrîuya. Ipatîkarî toꞌ koꞌmamî, toꞌ saꞌmanta pepîn, Paapa piapai toꞌ koꞌmamî pepîn tiwin kin. Uyenyaꞌ toꞌ wanî moropai uyenya pai anîꞌya toꞌ moꞌka pepîn."

29 Uyunya toꞌ tîrîꞌpî uupia. Uyun yentainon ton pra man. Uyun yenyaꞌ toꞌ wanî moropai itenya pai anîꞌya toꞌ moꞌka pepîn."

30 Uurî moropai Uyun tiwinan."

31 Mîrîrî taiya pîꞌ Judeuyamîꞌ ekoreꞌmaꞌpî. Inkamoroya tîꞌkon yanumîꞌpî Jesus wîîkonpa."

32 Mîrîrî pîꞌ Jesusya taꞌpî: —Tuꞌke iteꞌka morî kuꞌsauꞌya ya Uyun meruntîri ke. Oꞌnon unkonekaꞌpî wenai uwî yuꞌse awanîkon?"

33 Judeuyamîꞌya taꞌpî: —Morî konekasaꞌya wenai awî annaya pepîn, tîîse imakuiꞌpî pe eeseurîmasaꞌ yeꞌnen Paapa pîꞌ. Amîrî pemonkon. Tîîse pemonkon pe siꞌma Paapa pe awanî kaiꞌma eeseurîma. Imakuiꞌpî mîrîrî —taꞌpî toꞌya."

34 Jesusya taꞌpî: —Aweꞌmenukasaꞌ man Paapa kaaretarî pîꞌ see warantî. Pemonkonyamîꞌ pîꞌ taꞌpîiya:

“Yepotorî Wannî warainokon amîrîꞌnîkon”.
"

35 Paapa maimu mîrîrî. Yairî pra man taa pepîn. Mîîkîrî Paapa maimu menukatîponya taꞌpî tiaronkon pemonkonoyamîꞌ pîꞌ Paapa warantî awanîkon."

36 Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen imakuiꞌpî pe eseurîman pîꞌ nai, taayaꞌnîkon upîꞌ, uurî Paapa munmu tauya wenai? Paapa nîmoꞌkaꞌpî uurî tîmîrî pe, Paapa naipontîꞌpî uurî."

37 Uyun nîkupî pîꞌ esenyakaꞌma pra awanî ya, umaimu kîꞌkupîi innape."

38 Tîîse uyun nîkupî pîꞌ esenyakaꞌma eraꞌmayaꞌnîkon ya, innape unkupîꞌpî kuꞌtî. Umaimu ankuꞌpai pra awanîkon ya innape, mîîwîni tîîse unkonekaꞌpî kuꞌtî innape. Uurî pia Paapa koꞌmamî, moropai Paapa pia uukoꞌmamî kuꞌtî innape —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

39 Mîrîrî pîꞌ toꞌ ekoreꞌmaꞌpî inîꞌrî. Yapisî yonpaꞌpî toꞌya. Tîîse toꞌ piapai attîꞌpî.

"

40 Jordão ratai pona attîꞌpî, eꞌmaiꞌ pe João Batistaya pemonkonyamîꞌ yenpatakonaꞌpî pataꞌpî yaꞌ. Moro aakoꞌmamîꞌpî."

41 Arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî iipia. Taꞌpî toꞌya: —Anîꞌya ikupî eserîkan pepîn konekaiya pra João nurîꞌtî wanîꞌpî, tîîse inekaremekîꞌpî Jesus pîꞌ man innape, tamîꞌnawîrî."

42 Miarî arinîkonya ikupîꞌpî innape.

"

11

1 Warayoꞌ wanîꞌpî priꞌya pra, iteseꞌ Lázaro. Mîîkîrî koꞌmamîꞌpî Betânia pata po, manniꞌ Maria, Marta koꞌmantoꞌ yaꞌ."

2 Manniꞌ Maria itenaru, mîîkîrî Jesus puu karapaimatîpon karaꞌ ke moropai iꞌpu yaꞌmananîpîꞌpîiya tîpuꞌpai siꞌpo ke. Mîîkîrî pii enasaꞌ wanîꞌpî priꞌya pra."

3 Lázaro yenaruꞌtononya tîmaimukon yarimaꞌpî Jesus pia. —Anna yepotorî, toneꞌ anna pii man priꞌya pra, aniꞌnînma manniꞌ —kaiꞌma tîmaimukon yarimaꞌpî toꞌya.

"

4 Jesus pia itekare yarîꞌpî toꞌya. Mîrîrî eta tîuya pe Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Aasaꞌmantatoꞌpe eeseparantîsaꞌ pepîn mîrîrî. Eeseparantîsaꞌ meruntî ke Paapa wanî epuꞌtoꞌpe tamîꞌnawîronkonya, moropai morî pe puꞌkuru inmu wanî epuꞌtoꞌpe toꞌya nîrî."

5 Kureꞌne Lázaro pînînmaꞌpî Jesusya. Moropai itenaruꞌtonon pînînmaꞌpîiya nîrî, Marta moropai itakon."

6 Priꞌya pra Lázaro wanî yekare eta tîpo, Jesus koꞌmamîꞌpî asakîꞌne wei."

7 Mîrîrî tîpo tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpîiya: —Aaseꞌnîkon see Judéia pata pona inîꞌrî."

8 Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌsanya taꞌpî: —Anna yenupanen, amen awî yuꞌse Judeuyamîꞌ esanon wanîꞌpî tîꞌ ke Judéia po. Inîꞌrî itîîpai awanî kaꞌrî toꞌ koreꞌta?"

9 Panton pe toꞌ maimu yuukuꞌpî Jesusya. Taꞌpîiya: —Aꞌka pe awanî wei epaꞌka pata pai eewomî pîkîrî. Aꞌka pe awanî tanne asanî ya atareꞌmon pepîn."

10 Ewaron yaꞌ pata eraꞌma pepîn uweiyukon ton pra awanî ya —taꞌpîiya."

11 Mîrîrî taa tîpo inîꞌrî Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uyonpakon Lázaro weꞌnannî pîꞌ man, tîîse iipia uutî ikurantanîꞌse."

12 Inenupaꞌsanya taꞌpî: —Uyepotorî, morî pe iweꞌnasaꞌ ya, eesepiꞌtî piaꞌtîsaꞌ mîrîrî."

13 Lázaro erîꞌkapî kaiꞌma toꞌ esenumenkasaꞌ mîrîrî, tîîse Lázaro saꞌmantasaꞌ pîꞌ Jesus eseurîma kinî tanne."

14 Mîrîrî yeꞌnen aronne Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Lázaro saꞌmantasaꞌ man."

15 Uwakîri pe iipia eꞌsaꞌ pra wai, mîrîrî wenai inîꞌ panpîꞌ innape ukupîyaꞌnîkon kupî sîrîrî. Iipia wîtînpaiꞌnîkon. Aaseꞌnîkon see —taꞌpîiya."

16 Moropai Tomé tiaron iteseꞌ monoiꞌya taꞌpî tonpayamîꞌ pîꞌ: —Aaseꞌnîkon see ipîkîrî saꞌmantai wîtîn ipokonpe —taꞌpîiya.

"

17 Toꞌ wîtîꞌpî. Moropai toꞌ erepamîꞌpî Betânia pona. Aasîrî Lázaro nurîꞌtî yuꞌnaꞌtîsaꞌ toꞌya wanîꞌpî asakîrîrî wei kaisarî."

18 Aminke pra Betânia wanîꞌpî Jerusalém cidaderî pîꞌ, 3 km. kaisarî."

19 Mîrîrî yeꞌnen arinîkon Judeuyamîꞌ wîtîꞌpî Marta, Maria pia toꞌ pîikaꞌtîi, toꞌ pirankon saꞌmantasaꞌ yeꞌnen."

20 Jesus erepansaꞌ yekare eta tîuya pe Marta epaꞌkaꞌpî iipia. Tîîse Maria eꞌnîmîꞌpî wîttî ta."

21 Taꞌpî Martaya Jesus pîꞌ: —Uyenupanen, tarî aweꞌsaꞌ ya, piipiꞌ saꞌmantaꞌpî pepîn eꞌpainon."

22 Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ wai, sîrîrî puꞌkuru îꞌ rî esatîya ya Paapa pîꞌ itîrîiya —taꞌpîiya."

23 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Api eꞌmîꞌsaꞌka pe man."

24 Martaya taꞌpî: —Epuꞌtî pîꞌ wai. Tiwinanoꞌpî wei yai, isaꞌmantaꞌsan koreꞌtapai apemonkonoyamîꞌ eꞌmîꞌsaꞌka yai, piipiꞌ nîrî eꞌmîꞌsaꞌka."

25 Jesusya taꞌpî: —Uurî eꞌmîꞌsaꞌkantoꞌ moropai enen koꞌmannîtoꞌ. Innape ukuꞌnen saꞌmantasaꞌ ya, mîîkîrî ennapamî."

26 Moropai enenankon innape ukuꞌnenan koꞌmamî enen ipatîkarî. Innape awanî epuꞌtî pîꞌ nan? —taꞌpî Jesusya ipîꞌ."

27 —Inna uyepotorî —taꞌpîiya. —Paapa nîmenkaꞌpî amîrî. Paapa munmu amîrî, manniꞌ kaꞌ poi aaipî ton tarîwaya. Innape akupî pîꞌ wai —taꞌpîiya.

"

28 Mîrîrî taa tîpo awennaꞌpoꞌpî wîttî ta takon Maria yannoi. Taꞌpîiya Maria pîꞌ: —Uyenupanenkon erepannî pîꞌ man. Ayanno pîꞌ man —taꞌpîiya ipîꞌ amaꞌ pe, tiaronkonya eta namaiꞌma."

29 Mîrîrî eta tîuya pe Maria epaꞌkaꞌpî kaꞌneꞌ pe Jesus pia."

30 Poro po Jesus wanîꞌpî aminke mararî toꞌ koꞌmantoꞌ pîꞌ, Marta yarakkîrî teeseporîꞌpî pataꞌ."

31 Kaꞌneꞌ pe Maria epaꞌka eraꞌma tîuyaꞌnîkon pe Judeuyamîꞌ iipia ereutaꞌsan ipîikaꞌtînenan pe wîtîꞌpî ipîkîrî. —Aꞌkî —taꞌpî toꞌya, —Uuruwai pona attî moro esewankonoꞌmai ikarunse."

32 Jesus pia teerepamî pe Maria esenumîꞌpî. Moropai taꞌpîiya: —Uyepotorî, tarî aweꞌsaꞌ ya, piipiꞌ saꞌmantaꞌpî pepîn eꞌpainon. Ikarawaꞌpî."

33 Maria moropai Judeuyamîꞌ Maria yarakkîronkon karau eraꞌma tîuya pe Jesus esewankonoꞌmaꞌpî tewan ya. Kureꞌne eesewankonoꞌmaꞌpî."

34 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Oꞌnon pata yuꞌnaꞌtîꞌpîyaꞌnîkon? Aase eraꞌmapîꞌse, Uyepotorî —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

35 Jesus karawaꞌpî."

36 Mîrîrî pîꞌ Judeuyamîꞌya taꞌpî: —Aꞌkî, kureꞌne isaꞌmantaꞌpî pînînmaiya eraꞌmakî."

37 Tîîse tiaronkonya taꞌpî: —Enkaruꞌnan yenu konekatîpon mîserî warayoꞌ. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen isaꞌmantaꞌpî pîikaꞌtîiya pra awanîꞌpî mîrîrî?

"

38 Inîꞌrî Jesus esewankonoꞌmaꞌpî tewan yaꞌ. Eerepamîꞌpî uuruwai pia. Aꞌta pe awanîꞌpî tîꞌ yai moropai itettapuru wanîꞌpî tîꞌ pe."

39 Jesusya taꞌpî: —Itettapuru moꞌkatî. Isaꞌmantaꞌpî yenaru Martaya taꞌpî: —Uyepotorî, ikî pe aakatasaꞌ sîrîrî. Asakîrîrî wei kaisarî aakoꞌmansaꞌ —taꞌpîiya."

40 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Aasîrî taa pîꞌ wai apîꞌ innape ukupîya ya, Paapa meruntîri eraꞌmaya, innape nai?"

41 Mîrîrî uuruwai yettapurîkaꞌpî toꞌya. Moropai kaꞌ teraꞌma yeꞌka pe Jesus epîremaꞌpî. —Paapa —taꞌpîiya, —Uwakîri pe umaimu eta pîꞌ nai."

42 Tîwîrî rî umaimu etanen amîrî. Epuꞌtî pîꞌ wai. Tîîse uwoi toꞌ mannan wanî epuꞌtî toꞌya pra. Anarimaꞌpî pe wanî epuꞌtoꞌpe toꞌya, taa pîꞌ wai apîꞌ."

43 Mîrîrî taa tîpo, awentaimeꞌpî aronne: —Lázaro, epaꞌkakî."

44 Mîrîrîya isaꞌmantaꞌpî epaꞌkaꞌpî satippe. Yaironpîꞌsaꞌ pe awanîꞌpî, itenya moropai iꞌpu pîkîrî, isaꞌmantaꞌpî yairontoꞌ kamisa ke. Itenpata yettapusaꞌ wanîꞌpî nîrî kamisa ke. Jesusya taꞌpî: —Yeukatî. Moropai yeukaꞌpî toꞌya.

"

45 Arinîkon Judeuyamîꞌ Maria pia iipîꞌsanya Jesus nîkonekaꞌpî eraꞌmaꞌpî. Mîrîrî wenai innape ikupîꞌpî toꞌya."

46 Tîîse tiaronkon epaꞌkaꞌpî. Fariseuyamîꞌ pia toꞌ wîtîꞌpî. Jesus nîkonekaꞌpî ekaremekîꞌpî toꞌya fariseuyamîꞌ pîꞌ."

47 Fariseuyamîꞌ moropai teepîremasanon esanon eperepîꞌpî Judeuyamîꞌ panamanenan yarakkîrî Jesus pîꞌ eseurîmai. Taꞌpî toꞌya: —Oꞌnon yeꞌka pe ikupî eserîkan pepîn kuꞌsaꞌ Jesusya."

48 Tîwî ikupî ya tamîꞌnawîronkonya innape ikupî tesaꞌkon pe. Moropai mîrîrî wenai Romanoyamîꞌ iipî. Umeruntîrikon moꞌka toꞌya. Epîremantoꞌ yewîꞌ soroka toꞌya. Moropai upemonkonokon moꞌka toꞌya. Îꞌ kupî eꞌpai awanî? —taꞌpî toꞌya."

49 Moropai Caifás eseurîmaꞌpî. Mîîkîrî wanîꞌpî teepîremasanon esanon yepotorî pe mîrîrî konoꞌ pîꞌ. Mîîkîrî eseurîmaꞌpî: —Epuꞌnenan pepîn amîrîꞌnîkon —taꞌpîiya."

50 —Eesenumenkasaꞌkon pra naatîi. Jesus saꞌmanta eꞌpai man. Tiwinan saꞌmanta eꞌpai awanî tamîꞌnawîronkon ton pe, Romanoyamîꞌya utîꞌkakon namai iwenai."

51 Tîîwarîrî teeseurîma kaiꞌma eesenumenkaꞌpî. Tîîse teepîremasanon esanon yepotorî pe awanî yeꞌnen, Paapaya tîmaimu tîrîꞌpî mîrîrî iipia. Tamîꞌnawîronkon Judeuyamîꞌ ton pe Jesus saꞌmanta kupî ekaremekîꞌpîiya mîrîrî."

52 Moropai teken Judeuyamîꞌ ton pe aasaꞌmanta pepîn mîrîrî, tîîse pata kaisaronkon ton pe. Paapa munkî pe tîweꞌsanon eꞌparaipîkaꞌsan muurukuntî Jesusya kupî sîrîrî, tîîpia tiwinan warantî toꞌ eꞌtoꞌpe."

53 Moropai mîrîrî warantî Caifás eseurîma tîpo, Judeuyamîꞌ esekaꞌnunkaꞌpî Jesus wîî yuꞌse."

54 Mîrîrî epuꞌtî tîuya yeꞌnen Jesus asarî pra eenaꞌpî aronne Judeuyamîꞌ koreꞌta. Attîꞌpî Jerusalém poi keren rîꞌpîkîron pata pona iteseꞌ Efraim. Moro aakoꞌmamîꞌpî tînenupaꞌsan pokonpe.

"

55 Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ weiyu wanîꞌpî aminke pra, iteseꞌ Páscoa. Mîrîrî pîꞌ enpen tîwanîkon yeꞌnen arinîkon wîtîꞌpî Jerusalém pona irawîrî ikonekai, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ yawîrî. Imakuiꞌpî pe teenasaꞌkon yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî eꞌronai teserukon yawîrî."

56 Jesus yuwaꞌpî toꞌya moro, tîîse eporî toꞌya pra awanîꞌpî. Ipîꞌ toꞌ eseurîmaꞌpî. —Aaipî pepîn kaꞌrî —kaiꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî."

57 Fariseuyamîꞌ moropai teepîremasanon esanonya tîmaimukon yenpaꞌkaꞌpî. Oꞌnon pata Jesus koꞌmamî epuꞌnen wanî ya, ekaremeꞌtoꞌpeiya, yapisîkonpa kaiꞌma.

"

12

1 Tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai wei kaisarî Páscoa weiyu rawîrî, Jesus wîtîꞌpî Betânia pona Lázaro koꞌmantoꞌ yaꞌ. Manniꞌ isaꞌmantaꞌpî pîmîꞌsaꞌkaꞌpî tîuya koꞌmantoꞌ yaꞌ attîꞌpî."

2 Entamoꞌkantoꞌ konekaꞌpî toꞌya moro Jesus ton pe. Marta esenyakaꞌmaꞌpî toꞌ yekkari ton pîꞌ moropai Lázaro ereutaꞌpî tiaronkon pokonpe Jesus pia."

3 Mariaya karaꞌ yapisîꞌpî, morî epeꞌke iteseꞌ nardo. Jesus puu karapaimaꞌpîiya mîrîrî ke. Mîrîrî tîpo iꞌpu yaꞌmananîpîꞌpîiya tîpuꞌpai siꞌpo ke. Ipîra karaꞌpî kin aꞌpusin pe awanîꞌpî wîttî ta pîꞌ."

4 Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌpî iteseꞌ Judas Iscariotes eseurîmaꞌpî. Teyatonkon pîꞌ Jesus ekaremekîton mîîkîrî. Mîîkîrî eseurîmaꞌpî."

5 —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen mîrîrî karaꞌ ke aweꞌrepa pra awanî? —taꞌpîiya. —Kureꞌne tîniru, tiwin konoꞌ kaisarî esenyakaꞌman yepeꞌ kaisarî yeꞌmaꞌpî toꞌya eꞌpainon tîniru ke. Mîrîrî tîîpîtî eꞌpainon îꞌ ton pînon pia —taꞌpîiya."

6 Tîîse iseruku mîrîrî. Îꞌ ton pînon pîꞌ eesenumenka pepîn. Tîmîrî ton pe ituꞌse awanîꞌpî maasa pra amaꞌyeꞌ pe tîwanî yeꞌnen. Jesus nenupaꞌsan tînirurî yenseꞌ yaanen pe tîweꞌsen pe tîwanî yeꞌnen imoꞌkapîtîꞌpîiya."

7 —Tîwî Maria nîsi —taꞌpî Jesusya. —Uusaꞌmanta kupî sîrîrî. Mîrîrî ton pe ukarapaimasaiꞌya mîrîrî."

8 Îꞌ ton pînon man arinîke puꞌkuru. Sîrîrî non po toꞌ eꞌtîꞌka pepîn tamîꞌnawîrî. Tîîse uurî, uutî kupî sîrîrî aapiapaiꞌnîkon —taꞌpî Jesusya.

"

9 Betânia po Jesus wanî epuꞌtîꞌpî arinîkon Judeuyamîꞌya. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî Jesus eraꞌmapîꞌse moropai isaꞌmantaꞌpî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ pîꞌ esenumenkai."

10 Mîrîrî yeꞌnen teepîremasanon esanon wanîꞌpî Lázaro wîî yuꞌse."

11 Maasa pra iwenai arinîkon Judeuyamîꞌya Jesus kupîꞌpî innape epuꞌtî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.

"

12 Arinîkon pemonkonyamîꞌ epereꞌsaꞌ wanîꞌpî festa pîꞌ tîwanîkonpa kaiꞌma Jerusalém pona. Jesus iipî epuꞌtî tîuyaꞌnîkon pe iponaya toꞌ wîtîꞌpî."

13 Yuꞌ yare maripa yeꞌ warainon yarîꞌpî toꞌya. Aaipî eraꞌma tîuyaꞌnîkon pe toꞌ entaimepîtî piaꞌtîꞌpî.

—Morî pe man —taa piaꞌtîꞌpî toꞌya.
—Morî mîserî, yepuru wanî,
Paapa uyepotorîkon naipontîꞌpî,
Israel ponkon yepotorî pe,
—taapîtîꞌpî toꞌya."

14 Moropai Jesusya tekîn ton yeporîꞌpî jumenta more. Ipona eenukuꞌpî, Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ yawîrî."

15 See warantî aweꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî:

Teesiꞌnîꞌse pra eꞌtî,
Paapa pemonkonoyamîꞌ Sião ponkon,
aꞌkî, ayesaꞌkon iipî pe man
jumenta more po
˻penaronkon ayesaꞌkon reiyamîꞌ warantî˼
kaiꞌma Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî.

"

16 Tîîse mîrîrî yawîrî Jesus wanî epuꞌtî inenupaꞌsanya pra awanîꞌpî. Jesus saꞌmantaꞌpî moropai aweꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ tîpo neken toꞌ enpenataꞌpî penaronkon nekaremekîꞌpî pîꞌ. Moropai mîrîrî yai neken innape mîrîrî yawîrî Jesus wanîꞌpî epuꞌtîꞌpî toꞌya.

"

17 Moropai arinîkon pemonkonyamîꞌ, manniꞌkan isaꞌmantaꞌpî Lázaro pîmîꞌsaꞌka Jesusya eraꞌmaꞌtîponkon eseurîma koꞌmannîpîꞌpî inkonekaꞌpî pîꞌ."

18 Mîrîrî wenai tiaronkon epaꞌkaꞌpî Jerusalém yapai Jesus epose isaꞌmantaꞌpî pemonkon pîmîꞌsaꞌkasaiꞌya etasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Arinîke toꞌ wanîꞌpî."

19 Moropai mîrîrî pîꞌ fariseuyamîꞌ esenumenkaꞌpî tonpayamîꞌ pokonpe. —Aꞌkî, îꞌ kuꞌsaꞌ pra man —taꞌpî toꞌya. —Tamîꞌnawîronkon wîtîn pîꞌ man iipia, uurîꞌnîkon ton pra. Moropai innape ikuꞌsaꞌ toꞌya mîrîrî —taꞌpî toꞌya.

"

20 Judeuyamîꞌ festarî pîꞌ tîwanîkonpa tiaronkon gregoyamîꞌ iiꞌsaꞌ wanîꞌpî Jerusalém pona nîrî Judeuyamîꞌ yarakkîrî."

21 Insanan wîtîꞌpî eseurîmai Filipe yarakkîrî. Mîîkîrî Filipe wanîꞌpî Galiléia pata yawon Betsaida cidaderî poinon. Mîîkîrî pia toꞌ wîtîꞌpî. —Jesus aneraꞌmapai anna wanî —taꞌpî toꞌya."

22 Toꞌ nesatîꞌpî ekaremekîꞌpî Filipeya André pîꞌ moropai saꞌnîrî toꞌ wîtîꞌpî ekaremeꞌse Jesus pîꞌ."

23 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Inna, maasa pra uweiyu erepansaꞌ man. Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe yapurî Judeuyamîꞌ pepînya kupî sîrîrî. Maasa pra ipîkku pe Paapaya uyenpo kupî sîrîrî."

24 Ayenkuꞌtîuya pepîn. Trigo yenaꞌpî yuꞌnaꞌtîsaꞌ pra awanî ya, tiwinsarî aakoꞌmamî. Tîîse yuꞌnaꞌtîsaꞌ ya, moropai ipiꞌpî katasaꞌ ya, moropai aaroꞌtasaꞌ ya, kureꞌne itîrîiya eꞌpainon."

25 Mîrîrî warantî sîrîrî non po koꞌmannîtoꞌ pînînma ya tîwîrî eꞌtîꞌkan. Tîîse sîrîrî non po koꞌmannîtoꞌ tiꞌnînmai pra kaꞌ po ipatîkarî koꞌmannîtoꞌ eporî kupî sîrîrî."

26 Upoitîrî pe eꞌpai anîꞌ wanî ya, uwenairî aaipî eꞌpai awanî. Uukoꞌmantoꞌ yaꞌ upoitîrî koꞌmamî nîrî. Upoitîrî pe anîꞌ esenyakaꞌmasaꞌ ya, uyunya nîrî yapurî —taꞌpî Jesusya.

"

27 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Uyekaton esewankonoꞌman pîꞌ man. Îꞌ tauya eꞌpainon? Paapa, umoꞌkakî eꞌtarumaꞌtîtoꞌ winîpai tauya pepîn maasa pra sîrîrî warantî eꞌtarumaꞌtîi iipîꞌpî uurî."

28 Paapa, ayeseꞌ yapurîtoꞌpe tamîꞌnawîronkonya ikuꞌkî —taꞌpî Jesusya. Moropai mai esetaꞌpî kaꞌ poi. —Aasîrî morî pe uyeseꞌ yapurî toꞌya awenai moropai inîꞌ panpîꞌ yapurîtoꞌpe toꞌya ikupîuya pe wai —taꞌpî maiya."

29 Moropai arinîkon Jesus piawonkonya etaꞌpî mai eseurîma. Mîrîrî yeꞌnen tiaronkonya taꞌpî: —Waraꞌnapi pe man. Moropai tiaronkonya taꞌpî: —Inserî eseurîman pîꞌ man yarakkîrî."

30 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uurî wenai Paapa eseurîmasaꞌ pra man, tîîse eeseurîmasaꞌ amîrîꞌnîkon ton pe innape ukupîkonpa."

31 Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon yeseru imakuiꞌpî pe tarumaꞌtîtoꞌ weiyu erepansaꞌ man. Moropai sîrîrî imakuiꞌpî yepotorî yenpaꞌka Paapaya pe man."

32 Pakîꞌnan pona uꞌmîꞌsaꞌka toꞌya pe man tîpokapîꞌse moropai mîrîrî wenai uupia tamîꞌnawîronkon enepîuya —taꞌpîiya."

33 Oꞌnon yeꞌka pe tîwî toꞌya ekaremekîiya mîrîrî."

34 Tiaronkonya taꞌpî ipîꞌ: —Paapa kaaretarî po eeseporî ipatîkarî Cristo koꞌmamî kaiꞌma. Tîîse amîrîya taa, “Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe saꞌmanta kupî sîrîrî pakîꞌnan po”. Anîꞌ see amîrî, moriya? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

35 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Aꞌkaya ayeꞌmarîkon weiyuꞌma koꞌmannîpî mararî. Innape ikuꞌkî sîrîrî ewaron yaꞌ, aatakaꞌmakon namai. Ewaron yaꞌ eenakon ya, oꞌnon pata attîkon epuꞌtîyaꞌnîkon pepîn."

36 Tarî wanî tanne aweiyuꞌmanenkon pe innape ukuꞌtî upemonkono pe awanîkonpa, aꞌka ta tîîkoꞌmansenon pe awanîkonpa, Paapa epuꞌnenan pe.

Mîrîrî taa yaretîꞌka tîuya pe, Jesus wîtîꞌpî toꞌ piapai moropai eesenomîꞌpî."

37 Tamîꞌnawîrî mîrîrî ekoneka eserîkan pepîn konekaꞌpîiya toꞌ neraꞌmakon tonpe. Mîîwîni tîîse innape ikupî toꞌya pra awanîꞌpî."

38 Mîrîrî warantî awanîꞌpî Isaías nurîꞌtî nîmenukaꞌpî yawîrî. Pena Isaías nurîꞌtîya taꞌpî:

Uyepotorî, anîꞌya innape unekaremekîꞌpîkon kuꞌsaꞌ pra man.
Tîmeruntîri yenposaꞌ Paapaya,
tîîse ikupî toꞌya pra man innape
taꞌpîiya."

39 Innape ikupî toꞌya eserîke pra awanîꞌpî. Maasa pra Paapaya toꞌ yenu yenkaruꞌnannîpîꞌpî Isaías nurîꞌtîya taꞌpî yawîrî.
"

40

Paapaya toꞌ yenu yenkaruꞌnannîpîꞌpî.
Moropai toꞌ yewan saꞌmannîꞌsaiꞌya.
Mîrîrî kupîꞌpîiya eraꞌma toꞌya namai tenukon ke.
Moropai epuꞌtî toꞌya namai tewankon yaꞌ.
Moropai imakuiꞌpî poi toꞌ eraꞌtî namai
moropai toꞌ yepiꞌtîuya pepîn.
taꞌpîiya."

41 Mîrîrî warantî Isaías nurîꞌtî eseurîmaꞌpî maasa pra ipîkku pe Cristo eꞌtoꞌ yenpoꞌpî Paapaya ipîꞌ. Jesus Cristo pîꞌ eeseurîmaꞌpî pena."

42 Mîîwîni tîîse arinîkon Judeuyamîꞌ esanonya innape Jesus kupîꞌpî Paapa nîmenkaꞌpî pe awanî. Tîîse aronne toꞌ esekaremekî pra awanîꞌpî fariseuyamîꞌya tenpaꞌkakon namai, teepereꞌtoꞌkon yewîꞌ tapai."

43 Maasa pra tonpakonya tapurîkon yuꞌse toꞌ wanîꞌpî Paapaya tapurîkon yuꞌse tîwanîkon yentai.

"

44 Moropai Jesus entaimeꞌpî: —Innape ukuꞌnen wanî ya, uyarimatîpon kupîiya nîrî innape."

45 Uyeraꞌmaiya ya, uyarimatîpon eraꞌmaiya nîrî."

46 Pemonkonyamîꞌ weiyuꞌmanen pe uuiꞌsaꞌ sîrîrî non pona Paapa epuꞌtoꞌpe toꞌya. Moropai innape ukuꞌnen koꞌmamî namai ewaron ta, Paapa tepuꞌse pra uuiꞌsaꞌ sîrîrî."

47 Umaimu etanen wanî ya, yawîrî pra aakoꞌmamî tîîse, mîîkîrî yenumîuya pepîn. Maasa pra pemonkonyamîꞌ tarumaꞌtîi uuiꞌsaꞌ pra wai, tîîse toꞌ pîikaꞌtîi uuipîꞌpî."

48 Tîîse anîꞌya taasaꞌ ya, ayuꞌse pra wai, moropai umaimu kupîiya pra wanî ya innape, yapisîiya pra awanî ya, tarumaꞌtîton moro man. Mîrîrî wanî umaimu, eseurîmaꞌpî manniꞌya tarumaꞌtî pe man tiwinanoꞌpî wei yai."

49 Uuwarîrî eseurîmasaꞌ pra wai. Paapa, uyarimatîponya upanamaꞌpî. “See warantî neken meseurîmai” taꞌpîiya upîꞌ."

50 Moropai epuꞌtî pîꞌ wai imaimuya ipatîkarî pemonkon koꞌmantoꞌ ton ekaremekî. Mîrîrî yeꞌnen eseurîma ya, Paapa nekaremekîꞌpî neken upîꞌ ekaremekîuya.

"

13

1 Moropai entamoꞌkantoꞌ rawîrî Páscoa iteseꞌ Jesusya tîweiyu erepansaꞌ epuꞌtîꞌpî. Sîrîrî non poi tuutî Paapa pia epuꞌtîꞌpîiya. Tîpemonkonoyamîꞌ sîrîrî non ponkon saꞌnamaꞌpîtîꞌpîiya moropai sîrîrî îꞌ kaiꞌma inkamoro saꞌnama tîuya yenpoꞌpîiya tîîsaꞌmanta pîkîrî.

"

2 Jesus wanîꞌpî tînenupaꞌsan pokonpe entamoꞌkantoꞌ pîꞌ. Makuiya teesenumenkatoꞌ tîîsaꞌ wanîꞌpî Judas pia, Simão Iscariotes munmu pia. Teyatonon pîꞌ Jesus ekaremekî pîꞌ eesenumenka emapuꞌtîꞌpî Makuiya."

3 Moropai Jesusya epuꞌtîꞌpî tunya tamîꞌnawîron rumakasaꞌ tenyaꞌ. Moropai tuipîꞌpî Paapa piapai epuꞌtîꞌpîiya. Paapa pia tîwennaꞌpo kupî epuꞌtîꞌpîiya."

4 Tamîꞌnawîrî mîrîrî epuꞌtî tîuya pe Jesus eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî, tîpon moꞌkaꞌpîiya, moropai taꞌsan yewaꞌtîꞌpîiya."

5 Mîrîrî tîpo tuna kamoꞌpîiya pisa yaꞌ moropai tînenupaꞌsan puu rona piaꞌtîꞌpîiya moropai yaꞌmananîpîꞌpîiya taꞌsan yewaꞌtîsaꞌ ke.

"

6 Moropai Simão Pedro pia eerepansaꞌ ya, Pedroya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepotorî, uꞌpu ronaya mîrîrî?

"

7 Jesusya yuukuꞌpî: —Unkupî epuꞌtîya pra awanî sîrîrî tîîse maasa epuꞌtîya.

"

8 Pedroya taꞌpî: —Kane, kane, amîrîya uꞌpu ronaya eꞌpai pra man —taꞌpîiya. —Aꞌpu ronauya tîrîya pra awanî ya, upemonkono pe awanî pepîn tarîpai —taꞌpî Jesusya.

"

9 Mîrîrî pîꞌ Simão Pedroya taꞌpî: —Uyepotorî, moriya uꞌpu neken kîꞌronai tîîse uyenya, upuꞌpai nîrî ronakî.

"

10 Jesusya taꞌpî: —Tîweꞌpîsen wanî nura pe pra, inîꞌrî aweꞌpî pepîn tîꞌpu neken ronaiya. Amîrîꞌnîkon wanî eꞌpîsanon warantî morî pe, nura pe pra, tîîse tiwinan man imakuiꞌpî pe."

11 (Jesusya epuꞌtîꞌpî anîꞌya tekaremekî teyatonon pîꞌ. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya mîrîrî tiwinan man imakuiꞌpî pe.)

"

12 Jesusya toꞌ puu rona tîpo, tîpon yekaꞌmaꞌpîiya moropai eereutaꞌpî inîꞌrî tîpataꞌpî yaꞌ. Moropai toꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Îꞌ kuꞌsauꞌya apîꞌnîkon epuꞌtî pîꞌ naatî? —taꞌpîiya."

13 —Anna yenupanen, anna yepotorî taa pîꞌ naatîi upîꞌ. Yairî man maasa pra ayepotorîkon pe wanî."

14 Tîîse uurîya, ayepotorîkonya, ayenupanenkonya aꞌpukon rona pîꞌ man. Mîrîrî warantî ayonpakon puu ronayaꞌnîkon eꞌpai awanî."

15 Aneraꞌmatonkon tîrî pîꞌ wai aapiaꞌnîkon, ikuꞌsauꞌya warantî ikupîkonpa, ayonpakon yarakkîrî."

16 Ayenkuꞌtîuya pepîn, ipoitîrî wanî pepîn tîkaraiwarî yentai. Moropai inarimaꞌpî wanî pepîn tarimaꞌtîpon yentai."

17 Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ naatîi tarîpai. Mîrîrî yawîrî ikupîyaꞌnîkon ya, taatausinpai aakoꞌmamîkon.

"

18 Tamîꞌnawîronkon amîrîꞌnîkon pîꞌ eseurîma pra wai. Unmenkaꞌsan epuꞌtî pîꞌ wai. Tîîse Paapa kaaretarî eꞌmenukasaꞌ yairî eꞌpai awanî. See warantî aweꞌmenukasaꞌ:

Warayoꞌ uyarakkîrî tekkari enapîtîpon enasaꞌ uyeyaton pe.
Mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ mîrîrî.

"

19 —Mîrîrî ekaremekîuya sîrîrî apîꞌnîkon aweꞌkupî pra tîîse. Aweꞌkuꞌsaꞌ ya, innape ukupîkonpa anîꞌ pe wanî taꞌpîuya manniꞌ."

20 Yairî tauya sîrîrî. Morî pe anîꞌ unarimaꞌpî yapisîtîpon wanî ya, uurî puꞌkuru yapisîiya moropai uyapisîtîponya uyarimaꞌtîpon yapisî nîrî.

"

21 Mîrîrî taa tîpo, kureꞌne Jesus esewankonoꞌmaꞌpî moropai aronne taꞌpîiya: —Innape taa pîꞌ wai. Tiwinan amîrîꞌnîkon koreꞌtawonya uyekaremekî kupî sîrîrî uyeyatontonon pîꞌ.

"

22 Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌsan eseraꞌmaꞌpî, anîꞌ pîꞌ taiya epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî. Mîrîrî pîꞌ toꞌ esenumenkaꞌpî kureꞌne."

23 Tiwin inenupaꞌpî Jesus nîsaꞌnama ereutasaꞌ wanîꞌpî Jesus pia."

24 Mîîkîrî pîꞌ Simão Pedro esenpinîkuꞌpî, anîꞌ pe awanî ekaremeꞌtoꞌpe Jesusya.

"

25 Mîrîrî yeꞌnen aminke pra aweꞌrennukuꞌpî Jesus pia moropai taꞌpîiya: —Uyepotorî, anîꞌ pe nai? —taꞌpîiya.

"

26 Jesusya yuukuꞌpî: —Manniꞌ uyu kipîuya moropai iipia tîrîuya, mîîkîrî —taꞌpîiya. Moropai tiyu yapisîꞌpîiya moropai ikipîꞌpîiya tuma ka, itîrîꞌpîiya Judas pia, Simão Iscariotes munmu pia."

27 Moropai Judasya yapisîꞌpî. Mîrîrî yapisîiya tanne Makui ewomîꞌpî yaꞌ. Jesusya taꞌpî Judas pîꞌ: —Ankoneka konekata teesemiꞌtapai.

"

28 Tiaronkon iipiawonkonya epuꞌtî pra awanîꞌpî, îꞌ taiya pe awanî epuꞌtî toꞌya pra."

29 Tiaronkon esenumenkaꞌpî. Jesus moropai ipemonkonoyamîꞌ tînirurî yenseꞌ yaanen pe Judas wanî epuꞌtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen Jesusya ekaremekîꞌpî attîtoꞌpe festa yemanne ton yennai ou îꞌ ton pînon pia tîniru tîîtoꞌpeiya kaiꞌma tiaronkon esenumenkaꞌpî."

30 Moropai tiyu yapisî tîpo, Judas epaꞌkaꞌpî kaꞌneꞌ pe toꞌ koreꞌtapai. Moropai ewaron pe awanîꞌpî.

"

31 Judas epaꞌka pe, Jesusya taꞌpî: —Tarîpai kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe, uurî yapurî pîꞌ pemonkonyamîꞌ man. Moropai Paapa yapurî pîꞌ pemonkonyamîꞌ man uurî wenai."

32 Moropai Paapa yapurî toꞌya ya, uurî ekaremekî Paapaya tamîꞌnawîronkon pîꞌ, morî pe wanî ekaremekîiya kupî sîrîrî tîîwarîrî.

"

33 Unmukuyamîꞌ, aapiaꞌnîkon tîkoꞌman pe uukoꞌmamî pepîn. Uyuwayaꞌnîkon kupî sîrîrî, tîîse tauya apîꞌnîkon. Judeuyamîꞌ esanon pîꞌ unekaremekîꞌpî, mîrîrî ekaremekîuya sîrîrî apîꞌnîkon. Oꞌnon pata uutî ya, attîkon eserîke pra awanî.

"

34 Moropai amenan ankupîkon ton ekaremekîuya sîrîrî. Ayonpakon saꞌnamatî. Asaꞌnamaꞌpîuyaꞌnîkon warantî toꞌ saꞌnamatî."

35 Ayonpakon saꞌnamayaꞌnîkon ya, upemonkonoyamîꞌ pe awanîkon epuꞌtî tamîꞌnawîronkonya.

"

36 Simão Pedroya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepotorî, oꞌnon pata pona attî mîrîrî? —taꞌpîiya. Jesusya yuukuꞌpî: —Upîkîrî attî eserîke pra awanî oꞌnon pata uutî ya. Tîîse maasa uwenairî attî —taꞌpîiya.

"

37 —Uyepotorî, îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen awenairî uutî eserîke pra awanî? —taꞌpî Pedroya. —Amîrî ton pe uusaꞌmanta eserîke wanî sîrîrî —taꞌpîiya.

"

38 Jesusya yuukuꞌpî: —Innape nai? Uurî ton pe naka aasaꞌmanta? Ayenkuꞌtîuya pepîn. Kariwana yunkon etun rawîrî, “Unepuꞌtî pepîn mîîkîrî”, taaya kupî sîrîrî. Eseurîwîꞌne iteꞌka taaya kupî sîrîrî —taꞌpîiya.

"

14

1 Moropai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. Aasîrî innape Paapa kupî pîꞌ naatîi. Uurî nîrî kuꞌtî innape."

2 Maasa pra tuꞌke koꞌmannîtoꞌ moro man Uyun yewîꞌ ta. Îꞌ ton pra awanî ya, tauya nîrî eꞌpainon. Tîîse uutî sîrîrî aakoꞌmantoꞌkon ton konekai."

3 Moropai amîrîꞌnîkon ton pe ikonekasauꞌya ya, uuipî inîꞌrî amîrîꞌnîkon eraꞌmai, uupia aakoꞌmamîkonpa. Oꞌnon pata uukoꞌmamî ya, miarî nîrî uupia aakoꞌmamîkonpa."

4 Oꞌnon pata uutîtoꞌ epuꞌtî pîꞌ naatîi.

"

5 Mîrîrîya Toméya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyepotorî, oꞌnon pata pona attî epuꞌtî annaya pra man. Oꞌnon yeꞌka pe wîtîntoꞌ, eꞌma epuꞌtoꞌpe annaya?"

6 Jesusya yuukuꞌpî. —Uurî eꞌma, innarî, moropai koꞌmannîtoꞌ. Anîꞌ wîtî pepîn Paapa pia tîwî uurî tîkuꞌse —taꞌpîiya."

7 —Innape uyepuꞌtîyaꞌnîkon ya, Uyun nîrî epuꞌtîyaꞌnîkon. Moropai sîrîrî pata pai innape Paapa epuꞌtîyaꞌnîkon. Maasa pra aasîrî Mîîkîrî eraꞌmasaꞌyaꞌnîkon.

"

8 Filipeya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyepotorî, eraꞌmatoꞌpe annaya Paapa yenpokî. Mîrîrî neken yuꞌse anna man."

9 Jesusya taꞌpî: —Pena pata pai uurî wanî aapiaꞌnîkon. Mîîwîni tîîse Filipe, uyepuꞌtîya pra nan? Filipe, anîꞌya uyeraꞌmasaꞌ ya, Paapa nîrî eraꞌmasaiꞌya. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ ton pe Paapa yenpokî taaya manniꞌ?"

10 Paapa yaꞌ uurî wanî moropai uurî yaꞌ Paapa wanî kupîya pra nan innape? —taꞌpîiya Filipe pîꞌ.

Moropai tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpîiya: —Mîrîrî tauya manniꞌ uwinîpainon pepîn, tîîse Paapa, uupia tîîkoꞌmansenya ituꞌse tîweꞌtoꞌ kupî uurî wenai."

11 Paapa yaꞌ uurî wanî moropai uyaꞌ Paapa wanî tauya manniꞌ kuꞌtî innape. Tîîse saꞌme awanî yeꞌnen innape mîrîrî kupîyaꞌnîkon pra awanî ya, innape ukuꞌtî unkupî wenai."

12 Ayenkuꞌtîuya pepîn. Anîꞌya innape ukupî ya, unkupîꞌpî warantî ikupîiya. Moropai unkupîꞌpî yentai ikupîiya maasa pra Paapa pia uutî kupî sîrîrî."

13 Mîrîrî wenai umaimu pe îꞌ rî anesatîkon tîrîuya aapiaꞌnîkon. Mîrîrî yeꞌnen uurî wenai morî pe Paapa yapurî tuꞌke pemonkonyamîꞌya."

14 Moropai tauya inîꞌrî umaimu pe îꞌ rî anesatîkon, mîrîrî kupîuya.

"

15 Uꞌnînmayaꞌnîkon ya ayaipontîtouꞌyaꞌnîkon yawîrî akoꞌmantî."

16 Moropai Paapa pîꞌ esatîuya sîrîrî, apanamanenkon ton tiaron, yairon pîꞌ teeseurîmasen yarimatoꞌpeiya aapiaꞌnîkon aakoꞌmantoꞌpe ipatîkarî."

17 Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenonya mîîkîrî yapisî eserîke pra awanî maasa pra eraꞌma toꞌya eserîke pra awanî, epuꞌtî toꞌya pepîn. Tîîse amîrîꞌnîkonya epuꞌtî maasa pra aakoꞌmamî apokonpeꞌnîkon, ayewankon yaꞌ awanî."

18 Uutî ya, tiwinsarî aweꞌnîmîkon pepîn aakoꞌmannîꞌnenkon ton pra, tîîse inîꞌrî ennaꞌpo kupî sîrîrî aapiaꞌnîkon."

19 Maasa mararî sîrîrî pata po tîîkoꞌmansenonya uyeraꞌma pepîn inîꞌrî. Tîîse amîrîꞌnîkonya inîꞌrî uyeraꞌma kupî sîrîrî. Moropai inîꞌrî enen uukoꞌmamî yeꞌnen, amîrîꞌnîkon koꞌmamî nîrî enen ipatîkarî."

20 Mîrîrî wei yai, Paapa pia uukoꞌmamî epuꞌtîyaꞌnîkon kupî sîrîrî. Moropai uyaꞌ aakoꞌmamîkon, amîrîꞌnîkon yaꞌ uukoꞌmamî warantî. Tiwin eꞌnî sîrîrî."

21 Anîꞌ unekaremekîꞌpî yapisîtîpon, moropai mîrîrî unekaremekîꞌpî yawîron, mîîkîrî uꞌnînmanen. Mîîkîrî uꞌnînmanen saꞌnama uyunya. Uurîya nîrî isaꞌnama moropai iipia uuipî, esekaremekî uyepuꞌtoꞌpeiya, taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

22 Mîrîrîya taꞌpî Judasya. (Mîîkîrî Judas Iscariotes pepînya, tiaron) Mîîkîrîya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyepotorî, oꞌnon yeꞌka pe anna pia aaipî tîîse tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ pia aaipî pepîn?"

23 Jesusya yuukuꞌpî: —Anîꞌya uꞌnînma ya, mîîkîrî koꞌmamî unekaremekîꞌpî yawîrî. Uyunya isaꞌnama, moropai anna erepamî iipia moropai anna koꞌmamî iipia —taꞌpîiya."

24 —Tîîse uꞌnînmanen pepîn koꞌmamî pepîn unekaremekîꞌpî yawîrî. Mîrîrî unekaremekîꞌpî uwinîpainon pepîn tîîse Paapa winîpainon."

25 Mîrîrî ekaremekîꞌpîuya akoreꞌtaꞌnîkon wanî yai."

26 Tîîse panamaton, Morî Yekaton Wannî, Paapa narimaton uyenta, mîîkîrîya amîrîꞌnîkon yenupa kupî sîrîrî tamîꞌnawîron pîꞌ. Moropai tamîꞌnawîrî unekaremekîꞌpî pîꞌ ayenpenatanîpîiyaꞌnîkon kupî sîrîrî.

"

27 Tîwanmîra aweꞌtoꞌkon nîmîuya aapiaꞌnîkon. Mîrîrî ke arepauyaꞌnîkon. Mîrîrî untîrî sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon nîtîrî warainon pepîn. Mîrîrî yeꞌnen teesewankonoꞌmai pra eꞌtî, eranneꞌ pe pra."

28 Uutî sîrîrî aapiapaiꞌnîkon moropai inîꞌrî ennaꞌpo aapiaꞌnîkon tauya eta pîꞌ naatîi. Uꞌnînmayaꞌnîkon ya, aatausinpakon eꞌpainon. Maasa pra emikku sîrîrî uyun pia. Mîîkîrî uyun uyentainon."

29 Mîrîrî ekaremekî pîꞌ wai apîꞌnîkon uutî rawîrî. Mîrîrî yai uutî ya, innape ikupîkonpa."

30 Inîꞌrî kureꞌne eseurîma eserîke pra wai amîrîꞌnîkon yarakkîrî. Maasa pra sîrîrî pata esaꞌ iipî kupî sîrîrî. ˻Mîîkîrî Makui˼ uyentainon pepîn."

31 Tîîse îꞌ rî taa Paapaya ya, mîrîrî kupîuya, Paapa yapurîuya epuꞌtoꞌpe tamîꞌnawîronkon sîrîrî pata po tîîkoꞌmansenonya.

Aaseꞌnîkon sîrîrî pata pai.

"

15

1 Mîrîrî tîpo Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Uurî wanî uva yeꞌ warantî, yairon. Amîrîꞌnîkon wanî ipantakon warantî. Moropai Uyun wanî ikoꞌmannîꞌnen warantî."

2 Mîîkîrî Uyunya tamîꞌnawîrî ipanta epetakoikon pepîn yaꞌtî moropai ipantakon mararî epetakoikon yapîꞌkaiya morî pe aweꞌtoꞌpe, inîꞌ panpîꞌ eepetatoꞌpe."

3 Amîrîꞌnîkon wanî ipanta yapîꞌkasaꞌ warantî maasa pra aasîrî amîrîꞌnîkon enasaꞌ man morî pe, ayenupatouꞌyaꞌnîkon wenai. Imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon moꞌkasaꞌ Paapaya —taꞌpîiya."

4 —Akoꞌmantî uupia, moropai uukoꞌmamî aapiaꞌnîkon. Irupukon pîꞌ ipanta atapiꞌsaꞌ pra awanî ya, eepeta pepîn. Tîîse aakoꞌmamî ya irupukon pîꞌ eepeta. Mîrîrî warantî amîrîꞌnîkon wanî. Upîꞌ aakoꞌmamîkon pra awanî ya, morî pe aakoꞌmamîkon pepîn. Morî pe aakoꞌmamîkon eserîke pra awanîkon, aꞌtuꞌmîra awanîkon yeꞌnen.

"

5 Uurî uva yeꞌ warainon, amîrîꞌnîkon ipantakon warainokon. Anîꞌ koꞌmamî ya uupia, moropai iipia uukoꞌmamî ya, mîîkîrîya morî kupî kureꞌne umeruntîri wenai. Tîîse uurî ton pra siꞌma morî kupîiya eserîke pra awanî tiwin kin."

6 Ipantakon imoꞌkasaꞌ awaꞌpiꞌtasaꞌ yannuku toꞌya. Mîrîrî soroka toꞌya apoꞌ yaꞌ aarantoꞌpe. Mîrîrî warantî anîꞌ koꞌmamî pra awanî ya uupia, mîîkîrî yenumî Paapaya pe man."

7 Aakoꞌmamîkon ya uupia moropai umaimu koꞌmamî ya aapiaꞌnîkon îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon esatîyaꞌnîkon moropai yapisîyaꞌnîkon."

8 Kureꞌne morî kupîyaꞌnîkon ya, amîrîꞌnîkon wanî upemonkono pe epuꞌtî tamîꞌnawîronkonya. Moropai mîrîrî wenai taa toꞌya, “Inna, morî pe Paapa man”, taa toꞌya."

9 Uyunya uꞌnînma warantî amîrîꞌnîkon pînînmauya. Mîrîrî yeꞌnen akoꞌmantî uupia, aꞌnînmatouꞌyaꞌnîkon pîꞌ aatausinpakonpa."

10 Mîrîrî warantî unekaremekîꞌpî yawîrî aakoꞌmamîkon ya, upîꞌ aatarimakon pepîn. Aꞌnînmatouꞌyaꞌnîkon pîꞌ aakoꞌmamîkon taatausinpai. Mîrîrî warantî uyun maimu yawîrî uukoꞌmamî yeꞌnen iipia uukoꞌmamî moropai uꞌnînmaiya pîꞌ atausinpa."

11 Mîrîrî ekaremekî pîꞌ wai apîꞌnîkon aatausinpakonpa uurî atausinpasaꞌ warantî, aatausinpatoꞌkon eꞌtoꞌpe mîîpîkîrî pra."

12 Unekaremekîꞌpî yawîrî ikuꞌtî. Ayonpakon saꞌnamatî asaꞌnamauyaꞌnîkon manniꞌ warantî."

13 Anîꞌ saꞌmanta ya tonpa ton pe, mîîkîrî wanî tonpa saꞌnamanen pe kureꞌne. Inîꞌ panpîꞌ tonpa saꞌnamatoiꞌya ton pra awanî, mîrîrî yentainon."

14 Uyonpa pe puꞌkuru awanîkon, umaimu yawîrî awanîkon ya."

15 Inîꞌrî upoitîrî tauya pepîn apîꞌnîkon maasa pra tîkaraiwarîya îꞌ kupî epuꞌtî ipoitîrîya pepîn. Tîîse uyonpa pe puꞌkuru awanîkon maasa pra tamîꞌnawîrî upîꞌ Paapa nekaremekîꞌpî ekaremekîꞌpîuya apîꞌnîkon."

16 Amîrîꞌnîkonya uurî menkasaꞌ pra man. Tîîse uurîya amîrîꞌnîkon menkaꞌpî. Moropai ayaipontîꞌpîuyaꞌnîkon Paapa yeseru ekaremekîkonpa tamîꞌnawîronkon pîꞌ. Moropai mîrîrî wenai morî pe toꞌ koꞌmamî ipatîkarî. Mîrîrî warantî awanîkon ya, îꞌ rî anesatîkon tîrî Paapaya aapiaꞌnîkon."

17 Mîrîrî yeꞌnen ankupîkon ton ekaremekîuya sîrîrî. Ayonpakon saꞌnamatî.

"

18 Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenonya amîrîꞌnîkon kupî ya tewanmakon pe, mîrîrî warantî uurî kupîꞌpî toꞌya eꞌmaiꞌ pe. Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ naatîi."

19 Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon yonpa pe awanîkon ya, asaꞌnamakon toꞌya eꞌpainon, tîîse toꞌ yonpa pe pra awanîkon maasa pra amoꞌkaꞌpîuyaꞌnîkon toꞌ koreꞌta pai. Mîrîrî yeꞌnen tewanmakon pe amîrîꞌnîkon kupî toꞌya."

20 Unekaremekîꞌpî pîꞌ enpenatatî. Ipoitîrî wanî pepîn tîkaraiwarî yentai. Mîrîrî warantî utarumaꞌtî toꞌya ya, atarumaꞌtîkon toꞌya nîrî. Umaimu yawîrî toꞌ wanî ya, amaimukon yawîrî nîrî toꞌ wanî."

21 Tamîꞌnawîrî mîrîrî kupî toꞌya uurî wenai. Maasa pra uyarimaꞌtîpon, uyun epuꞌtî toꞌya pepîn."

22 Uuiꞌsaꞌ pra awanî ya, moropai toꞌ yarakkîrî eseurîmasaꞌ pra awanî ya, imakuiꞌpî pe tîwanîkon epuꞌtî toꞌya pepîn eꞌpainon. Tîîse epuꞌtî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen, “Imakuiꞌpî pe anna wanî epuꞌtî annaya pra man”, taa toꞌya eserîke pra awanî."

23 Anîꞌya tewanma pe ukupî ya, Uyun nîrî kupîiya tewanma pe."

24 Toꞌ koreꞌta anîꞌya ikupî eserîkan pepîn kuꞌsauꞌya pra awanî ya, imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ tîuyaꞌnîkon epuꞌtî toꞌya pepîn. Tîîse unkupîꞌpî eraꞌmaꞌpî toꞌya. Mîîwîni tîîse uurî moropai uyun kuꞌsaꞌ toꞌya tewanmakon pe."

25 Tîîse mîrîrî kupîꞌpî toꞌya Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ yawîrî toꞌ eꞌtoꞌpe. Pena Moisésya Paapa maimu menukaꞌpî see warantî:

Îꞌ rî kupîuya pîn toꞌ winîkîi. Mîîwîni tîîse tewanmakon pe ukupî toꞌya.
taasaiꞌya.

"

26 Panamaton iipî pe man. Mîîkîrî Yekaton Wannî, Innape teeseurîmasen, Paapa piapai tuiꞌsen. Mîîkîrî yarimauya kupî sîrîrî Paapa piapai aapiaꞌnîkon moropai uyeseru pîꞌ ayenpenatanîpîiyaꞌnîkon kupî sîrîrî."

27 Moropai amîrîꞌnîkon nîrî eseurîma kupî sîrîrî uyeseru pîꞌ maasa pra uyarakkîrî aakoꞌmanpîtîꞌpîkon ayenupakon piaꞌtîꞌpîuya pata pai sîrîrî tîpose.

"

16

1 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Mîrîrî ekaremekîꞌpîuya apîꞌnîkon innape Paapa kuꞌtoꞌyaꞌnîkon kupîyaꞌnîkon namai tîwî."

2 Teepereꞌtoꞌkon yewîꞌkon tapai amîrîꞌnîkon yenpaꞌka toꞌya kupî sîrîrî. Moropai inîꞌ panpîꞌ ikupî toꞌya. Maasa awî tîuyaꞌnîkon yai, Paapa wakîri pe awanî kaiꞌma toꞌ esenumenka kupî sîrîrî."

3 Mîrîrî warantî atarumaꞌtîkon toꞌya kupî sîrîrî, maasa pra uurî moropai uyun epuꞌtî tîuyaꞌnîkon pra awanî yeꞌnen."

4 Aasîrî mîrîrî ekaremekîꞌpîuya apîꞌnîkon. Moropai mîrîrî koneka toꞌya yai, awenpenatakon kupî sîrîrî.

Eꞌmaiꞌ pe upemonkono pe amîrîꞌnîkon ena piaꞌtîsaꞌ pe mîrîrî ekaremekîuya pra wanîꞌpî. Maasa pra aapiaꞌnîkon uurî wanî yeꞌnen."

5 Tîîse uutî kupî sîrîrî uyarimaꞌtîpon pia. Mîîwîni tîîse uyekaranmapoyaꞌnîkon pra naatîi. Anîꞌya “Oꞌnon pata pona attî?” taa pra awanî, tiwin kin."

6 Mîrîrî ekaremekîuya yeꞌnen, eesewankonoꞌmasaꞌkon kureꞌne."

7 Tîîse yairî tauya sîrîrî. Uutîsaꞌ ya, morî pe awanî kupî sîrîrî aapiaꞌnîkon. Uutîsaꞌ pra awanî ya, panamatonkon iipî pepîn aapiaꞌnîkon. Tîîse uutîsaꞌ ya, mîîkîrî yarimauya aapiaꞌnîkon."

8 Mîîkîrî iipî non po tîîkoꞌmansenon pia. Aaipî ya, toꞌ pîꞌ ekaremekîiya. Imakuiꞌpî pe toꞌ wanî ekaremekîiya kupî sîrîrî. Moropai îꞌ pe yairon wanî ekaremekîiya. Moropai Paapaya toꞌ yenumî kupî ekaremekîiya kupî sîrîrî."

9 Moropai ekaremekîiya yairî pra toꞌ wanî imakuiꞌpî tînkupîꞌpî pîꞌ maasa pra innape ukupî toꞌya pra awanî."

10 Moropai ekaremekîiya yairî pra toꞌ esenumenka yairon pîꞌ. Maasa pra kaꞌ pona uutî, tarî uyeraꞌmayaꞌnîkon pepîn inîꞌrî. Mîrîrî yai Paapaya uyapisî morî pe, iwakîri pe. Mîrîrî wenai yairon pe wanî epuꞌtî toꞌya."

11 Moropai Paapaya imakuiꞌpî tarumaꞌtî ekaremekîiya maasa pra aasîrî Paapaya imakuiꞌpî yepotorî, Makui, tarumaꞌtî pe man."

12 Inîꞌ panpîꞌ anekaremeꞌpai wai apîꞌnîkon tîîse sîrîrî yapîtanîpîyaꞌnîkon pepîn."

13 Tîîse Mîîkîrî, yairon pîꞌ teeseurîmasen erepansaꞌ ya, tamîꞌnawîrî yairon Paapa piapainon pîꞌ ayenupaiyaꞌnîkon. Tîîwarîrî eeseurîma pepîn tîîse tînetaꞌpî ekaremekîiya moropai aweꞌkupîton maasa ekaremekîiya nîrî."

14 Uyapurîiya, maasa pra uwinîpainon tînetaꞌpî pîꞌ eeseurîma."

15 Tamîꞌnawîrî Paapa wanî manniꞌ itesaꞌ pe, uurî nîrî itesaꞌ pe. Mîrîrî yeꞌnen tauya, uwinîpainon tînapisîꞌpî, aapiaꞌnîkon itîrî Morî Yekaton Wannîya, unekaremekî ekaremekîiya apîꞌnîkon.

"

16 Maasa mararî tîîkoꞌmanse uyeraꞌmayaꞌnîkon pepîn moropai inîꞌrî mararî tîîkoꞌmanse tîpo uyeraꞌmayaꞌnîkon."

17 Mîrîrîya inenupaꞌsan esekaranmapoꞌpî tîpîꞌnîkon: —Îꞌ taiya pe awanî mîrîrî? “Maasa mararî uyeraꞌmayaꞌnîkon pepîn moropai inîꞌ aakoꞌmamîkon tîpo, uyeraꞌmayaꞌnîkon inîꞌrî,” taꞌpîiya saꞌrî. Moropai taiya nîrî: “Uutî uyun pia yeꞌnen uyeraꞌmayaꞌnîkon pepîn.” Îꞌ taiya pe awanî? —taꞌpî toꞌya."

18 —Maasa mararî tîpo taꞌpîiya saꞌrî îꞌ taiya pe awanî epuꞌtî pra man mîrîrî. Mîrîrî warantî toꞌ eseurîmaꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon.

"

19 Tîpîꞌ anekaranmapopai toꞌ wanî epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Maasa mararî uyeraꞌmayaꞌnîkon pepîn taa pîꞌ wai moropai inîꞌrî maasa uyeraꞌmayaꞌnîkon inîꞌrî taa pîꞌ wai. Îꞌ taiya pe awanî? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

20 —Innape taa pîꞌ wai apîꞌnîkon. Akaraukon kupî sîrîrî tîîse non po tîîkoꞌmansenon atausinpa. Eesewankonoꞌmakon tîîse mîrîrî eesewankonoꞌmatoꞌkon eraꞌtî inîꞌrî aatausinpatoꞌkon pe moropai aatausinpakon."

21 Wîriꞌ mîîkîrî tînre esenpo kupî ya, eesewankonoꞌmakoi. Maasa pra tîweꞌtarumaꞌtî weiyu eseposaꞌ yeꞌnen. Tîîse tînre esenposaꞌ tîpo, inîꞌrî tîweꞌtarumaꞌtîtoꞌ pîꞌ awenpenata pepîn. Tîîse more esenposaꞌ pîꞌ aatausinpa."

22 Mîrîrî warantî awanîkon. Esewankonoꞌman pîꞌ naatîi tîîse inîꞌrî ayeraꞌmauyaꞌnîkon moropai aatausinpakon kupî sîrîrî. Mîrîrî aatausinpatoꞌkon moꞌka anîꞌya eserîke pra awanî.

"

23 Mîrîrî yai uyekaranmapoyaꞌnîkon pepîn. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Îꞌ rî anesatîkon Paapa pîꞌ itîrîiya aapiaꞌnîkon upemonkono pe awanîkon yeꞌnen."

24 Sîrîrî tîpo see Paapa pîꞌ esatîyaꞌnîkon pra awanîkon. Upemonkono pe siꞌma esatî moropai yapisîyaꞌnîkon. Mîrîrîya kureꞌne aatausinpakon. Aatausinpatoꞌkon wanî tîwîrî, mîîpîkîrî pra.

"

25 Mîrîrî ekaremekî pîꞌ wai panton pe, aronne pra. Tîîse maasa uweiyu eseporî kupî sîrîrî. Mîrîrî yai ekaremekîuya pepîn panton pe tîîse aronne ayekaremekîuyaꞌnîkon Paapa pîꞌ."

26 Mîrîrî weiyu yai, Paapa pîꞌ esatîyaꞌnîkon aawarîrîꞌnîkon uyeseꞌ yai upemonkono pe awanîkon yeꞌnen. Paapa pîꞌ esatîuya pepîn amîrîꞌnîkon ton pe."

27 Maasa pra Paapaya asaꞌnamakon. Asaꞌnamaiyaꞌnîkon maasa pra uyapurîyaꞌnîkon yeꞌnen moropai innape ukupîꞌpîyaꞌnîkon, Paapa winîpainon pe."

28 Paapa piapai iipîꞌpî uurî, sîrîrî non pona. Moropai inîꞌrî sîrîrî non nîmîuya kupî sîrîrî. Ennaꞌpo kupî sîrîrî Paapa pia.

"

29 Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌsanya taꞌpî ipîꞌ: —Aronne eseurîman pîꞌ nai tarîpai, panton pe pra —taꞌpî toꞌya."

30 —Tamîꞌnawîron epuꞌtî pîꞌ nai epuꞌtî pîꞌ anna man tarîpai. Îꞌ tiaronkon esenumenka epuꞌtî pîꞌ nai ayekaranmapo toꞌya pra tîîse. Mîrîrî wenai Paapa winîpaino pe awanî kupî pîꞌ anna man innape."

31 Jesusya toꞌ maimu yuukuꞌpî: —Tarîpai innape naka ukupî pîꞌ naatî? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

32 —Maasa panpîꞌ amîrîꞌnîkon eꞌtîrîka kupî sîrîrî. Maasa puꞌkuru pra attîkon kupî sîrîrî ayewîꞌkon ta, unîmîyaꞌnîkon kupî sîrîrî tiwinsarî. Mîîwîni tîîse tiwinsarî uukoꞌmamî pepîn maasa pra uyun wanî uupia."

33 Mîrîrî ekaremekî pîꞌ wai tîîwanmîra awanîkonpa Paapa winîkîi, uponaron pe awanîkon yeꞌnen. Tarî sîrîrî non po imakuiꞌpîya atarumaꞌtîkon, tîîse meruntî ke eꞌtî. Maasa pra imakuiꞌpî yentai wanîꞌpî.

"

17

1 Mîrîrî taa tîpo, Jesusya tenu yanumîꞌpî kaꞌ yekaya. Moropai eepîremaꞌpî. Paapa pîꞌ taꞌpîiya:

—Paapa, uweiyu eseposaꞌ man. Ipîkku pe eꞌtoꞌ yenpokî, ipîkku pe aweꞌtoꞌ yenpotoꞌpeuya. Morî pe puꞌkuru awanî, meruntî ke awanî epuꞌtoꞌpe tamîꞌnawîronkonya."

2 Tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe ukupîꞌpîya. Ukupîꞌpîya antîrîꞌpî tîîtoꞌpeuya upemonkonoyamîꞌ pia ipatîkarî toꞌ koꞌmantoꞌpe."

3 Sîrîrî enen koꞌmannîtoꞌ ipatîkaron wanî amîrî epuꞌtoꞌpe toꞌya. Amîrî tiwinan Paapa, yairon, tiaron ton pîn. Moropai uurî Jesus Cristo epuꞌtoꞌpe toꞌya, anarimaꞌpî sîrîrî non pona. Mîrîrî epuꞌtî toꞌya ya, enen toꞌ koꞌmamî ipatîkarî."

4 Esenyakaꞌmatoꞌ pe antîrîꞌpî aretîꞌkaꞌpîuya. Mîrîrî wenai meruntî ke awanî, morî pe awanî yenpoꞌpîuya tamîꞌnawîronkon pîꞌ."

5 Paapa, aapia wanî tanne morî, meruntî tîîkî uupia itîrîꞌpîya warantî moro aapia wanî yai, pata ekoneka pra tîîse.

"

6 Sîrîrî non po tîîkoꞌmansenon koreꞌtapai apemonkonoyamîꞌ moꞌkaꞌpîya. Inkamoro tîrîꞌpîya uupia. Toꞌ pîꞌ ayeseru ekaremekîꞌpîuya ayepuꞌtoꞌpe toꞌya. Moropai amaimu yawîrî toꞌ eꞌsaꞌ man."

7 Tarîpai epuꞌsaꞌ toꞌya, tamîꞌnawîrî unekaremekîꞌpî, tamîꞌnawîrî unkupîꞌpî wanî awinîpaino pe."

8 Maasa pra upîꞌ anekaremekîꞌpî ekaremekî pîꞌ wai toꞌ pîꞌ. Moropai etasaꞌ toꞌya. Innape see awinîpainon pe wanî epuꞌtî toꞌya. Moropai uyarimaꞌpîya kuꞌsaꞌ toꞌya innape.

"

9 Toꞌ pona epîrema sîrîrî maasa pra apemonkono pe toꞌ wanî yeꞌnen. Tamîꞌnawîronkon non po tîîkoꞌmansenon pona epîrema pepîn tîîse manniꞌkan antîrîꞌsan neken pona epîrema."

10 Tamîꞌnawîronkon upemonkonoyamîꞌ wanî apemonkono pe moropai apemonkonoyamîꞌ nîrî wanî upemonkono pe. Moropai inkamoro wenai morî pe puꞌkuru wanî, meruntî ke wanî epuꞌtî tamîꞌnawîronkonya."

11 Sîrîrî non po uukoꞌmamî pepîn inîꞌrî. Uutî kupî sîrîrî aapia. Tîîse inkamoro apemonkonoyamîꞌ koꞌmamî tarî. Paapa, morî anîꞌ warainon pepîn, inkamoro koꞌmannîꞌkî. Ameruntîri ke toꞌ koꞌmannîꞌkî, uupia tîîsaꞌya manniꞌ ke toꞌ pîikaꞌtîkî tiwin toꞌ koꞌmantoꞌpe, tiwin koꞌmannî manniꞌ warantî."

12 Toꞌ yarakkîrî wanî ya, toꞌ koꞌmannîpîꞌpîuya, ameruntîri ke. Mîrîrî ameruntîri antîrîꞌpî ke toꞌ koꞌmannîpîꞌpîuya. Moropai anîꞌ atakaꞌma pra man, tîîse tiwinan neken aatakaꞌmaton. Innape awanîꞌpî, amaimu eꞌmenukasaꞌ yawîrî aatakaꞌmaꞌpî."

13 Tarîpai uutî sîrîrî aapia, moropai mîrîrî warantî tauya tarî siꞌma inkamoro upemonkonoyamîꞌ atausinpatoꞌpe kureꞌne, mîî pîkîrî pra. Uurî atausinpa warantî toꞌ atausinpatoꞌpe."

14 Anekaremekîꞌpî ekaremekîꞌpîuya toꞌ pîꞌ. Moropai non po tîîkoꞌmansenonya tewanmakon pe toꞌ kuꞌsaꞌ, maasa pra tonpakon pe pra toꞌ wanî yeꞌnen, uurî warantî, tonpakon pe pra."

15 Sîrîrî pata yapai toꞌ moꞌkakî tauya pepîn. Tîîse esatîuya toꞌ koꞌmannîꞌkî Makuiya toꞌ yapisî namai."

16 Non po tîîkoꞌmansenon yonpa pepîn uurî. Mîrîrî warantî toꞌ yonpa pe pra nîrî upemonkonoyamîꞌ man."

17 Inkamoro yenupakî amaimu pîꞌ, apemonkono pe toꞌ eꞌtoꞌpe imakuiꞌpî tîkuꞌse pra. Maasa pra amaimu wanî yairon pe."

18 Uyarimaꞌpîya warantî non pona, toꞌ yarimauya pe wai pata poro."

19 Insanan ton pe eturumaka sîrîrî aapia. Innape insanan upemonkonoyamîꞌ nîrî eturumakatoꞌpe aapia, toꞌ yaipontîpa apoitîrî pe.

"

20 Insanan pona neken epîrema pepîn, tîîse tiaronkon pona innape akupîtonkon pona, insanan maimu wenai. Inkamoro pona nîrî epîrema sîrîrî."

21 Esatîuya tamîꞌnawîronkon upemonkonoyamîꞌ eꞌtoꞌpe tiwin. Paapa, uurî yaꞌ amîrî wanî warantî moropai amîrî yaꞌ uurî wanî warantî toꞌ kuꞌkî uurîꞌnîkon yaꞌ toꞌ eꞌtoꞌpe. Tiwin toꞌ koꞌmantoꞌpe tamîꞌnawîronkon non po tîîkoꞌmansenonya uyarimaꞌpîya kuꞌtoꞌpe innape."

22 Ipîkku puꞌkuru eꞌtoꞌ, antîrîꞌpî uupia, mîrîrî ke toꞌ repaꞌpîuya tiwin toꞌ eꞌtoꞌpe, tiwin eꞌnî warantî."

23 Uukoꞌmamî toꞌ pia moropai aakoꞌmamî uupia. Mîrîrî ya tiwin puꞌkuru toꞌ wanî. Mîrîrî warantî non po tîîkoꞌmansenonya epuꞌtî uyarimaꞌtîpon amîrî moropai upemonkonoyamîꞌ yuꞌse awanî, uyuꞌse awanî warantî."

24 Inkamoro antîrîꞌsan. Moropai uupia upata yaꞌ toꞌ koꞌmamî yuꞌse wai. Moropai morî uyeseru antîrîꞌpî eraꞌma toꞌya. Morî uyeseru tîrîꞌpîya maasa pra uꞌnînmaꞌpîya pena pata pai pata ekonekasaꞌ rawîrî."

25 Paapa, yairon amîrî. Non po tîîkoꞌmansenonya ayepuꞌtî pepîn, tîîse ayepuꞌtî pîꞌ wai. Moropai insanan unenupaꞌsanya epuꞌtî uyarimaꞌtîpon pe awanî."

26 Ayeseru ekaremekî pîꞌ wai toꞌ pîꞌ moropai mîrîrî pîꞌ uukoꞌmamî tiaronkon saꞌnamatoꞌpe toꞌya uꞌnînmaya warantî. Moropai uukoꞌmanpîtî inkamoro koreꞌta, toꞌ yewan yaꞌ tiwin eꞌnîtoꞌpe.

Mîrîrî warantî Jesus epîremaꞌpî, Paapa yarakkîrî eeseurîmaꞌpî.

"

18

1 Teepîrema tîpo, Jesus epaꞌkaꞌpî tînenupaꞌsan yarakkîrî moropai iwîtî rukkuꞌnîtîꞌpî toꞌya, Cedrom iteseꞌ. Moro iratai po Oliveira yeꞌka wanîꞌpî. Miarî tînenupaꞌsan pokonpe eewomîꞌpî."

2 Mîrîrî Oliveira yeꞌka epuꞌtîꞌpî Judasya iteyatonon pîꞌ Jesus ekaremeꞌnenya. Epuꞌtîꞌpîiya maasa pra miarî Jesusya tînenupaꞌsan muurukuntîpîtîꞌpî."

3 Mîrîrî yeꞌnen moro Oliveira yeꞌkanaꞌ Judas erepamîꞌpî. Epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan enepîꞌpîiya moropai tiaronkon enepîꞌpîiya. Teepîremasanon esanon moropai fariseuyamîꞌ narimaꞌsan, arinîke toꞌ wanîꞌpî. Tîkasuparaikon moropai tîtaikapukon moropai tîweiyukon, tîꞌkumaꞌtukon ke toꞌ erepamîꞌpî."

4 Jesus epaꞌkaꞌpî toꞌ ponaya moropai toꞌ ekaranmapoꞌpîiya, tamîꞌnawîrî îꞌ kupî toꞌya tîpîꞌ epuꞌtîiꞌma. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Anîꞌ yuwayaꞌnîkon? —taꞌpîiya."

5 Inkamoroya yuukuꞌpî: —Jesus, Nazaré pon —taꞌpî toꞌya. —Uurî mîîkîrî —taꞌpîiya. (Judas, iteyatonon pîꞌ Jesus ekaremeꞌnen, mîîkîrî wanî mîrîrî inkamoro pokonpe.)"

6 Uurî mîîkîrî, taasaꞌ Jesusya pe, inkamoro atarimaꞌpî moropai toꞌ esenumîꞌpî non pona."

7 Moropai inîꞌrî Jesusya toꞌ ekaranmapoꞌpî: —Anîꞌ yuwayaꞌnîkon? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. —Jesus, Nazaré pon —taꞌpî toꞌya."

8 —Uurî mîîkîrî tauya saꞌrî. Uurî yuwayaꞌnîkon ya, moriya tîwî insanan unenupaꞌsan nîtîi —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

9 Mîrîrî taꞌpîiya tîmaimu yawîrî aweꞌkuꞌtoꞌpe manniꞌ Paapa nîtîrîꞌsan koꞌmannîpîꞌpîuya anîꞌ atakaꞌma pra man taꞌpîiya neꞌtîkini. Innape tîmaimu eꞌtoꞌpe taiya mîrîrî warantî."

10 Mîrîrîya Simão Pedroya tîkasuparai moꞌkaꞌpî moropai teepîremasanon esanon yepotorî poitîrî pana yaꞌtîꞌpîiya. Mîîkîrî ipoitîrî eseꞌ Malco."

11 Mîrîrî pîꞌ Jesusya taꞌpî Pedro pîꞌ: —Tîwî akasuparai nîsi, yekaꞌmakî iwon yaꞌ —taꞌpîiya. —Ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ yawîrî eꞌtarumaꞌtî pepîn naka? Kaane, eꞌtarumaꞌtî sîrîrî Paapa naipontîꞌpî pe.

"

12 Mîrîrî tîpo Jesus yapisîꞌpî toꞌya, surarayamîꞌya moropai toꞌ esaꞌya, moropai teepîremasanon esanon narimaꞌsanya yapisîꞌpî, itenya yewaꞌtîꞌpî toꞌya."

13 Moropai eꞌmaiꞌ pe yarîꞌpî toꞌya Anás pia. Anás mîîkîrî Caifás yawo. Mîrîrî konoꞌ yai teepîremasanon esanon yepotorî pe Caifás wanîꞌpî."

14 Mîîkîrî Caifásya Judeuyamîꞌ esanon panamasaꞌ wanîꞌpî tiwin warayoꞌ saꞌmanta yuꞌse wanî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ ton pe kaiꞌma toꞌ panamasaiꞌya wanîꞌpî.

"

15 Moropai Simão Pedro moropai tiaron inenupaꞌpîya Jesus wenaimaꞌpî. Mîîkîrî tiaron inenupaꞌpî teepîremasanon esanon yepotorî nepuꞌtî. Mîrîrî yeꞌnen attîꞌpî Jesus pîkîrî itewîꞌ poroyiꞌpîrî pîkîrî,"

16 poro po Pedro koꞌmamî tanne wîttî woimaꞌtîtoꞌ manaꞌta pia. Mîrîrîya tiaron inenupaꞌpî, manniꞌ teepîremasanon esanon yepotorî nepuꞌtîꞌpî, mîîkîrî ennaꞌpoꞌpî manaꞌta piawon wîriꞌ yarakkîrî eseurîmai. Eeseurîmaꞌpî moropai Pedro ewomî tîrîꞌpîiya."

17 Moropai mîîkîrî manaꞌta piawon wîriꞌya taꞌpî Pedro pîꞌ: —Mîîkîrî warayoꞌ nenupaꞌpî amîrî? —taꞌpîiya. —Kaane, uurî pepîn —taꞌpî Pedroya."

18 Mîrîrîya Pedro wîtîꞌpî ipoitîrîtonon koreꞌta apoꞌ pia tîweꞌsanon pia. Moropai teepîrematoꞌkon yewîꞌ eraꞌmanenan pia. Toꞌ atapinaꞌpî tîntîrukaꞌpîkon pia, komiꞌ pe pata wanî yeꞌnen. Satippe Pedro atapinaꞌpî toꞌ pokonpe.

"

19 Mîrîrî tanne teepîremasanon esanon yepotorîya Jesus ekaranmapoꞌpî inenupaꞌsan pîꞌ moropai inekaremekîꞌpî pîꞌ."

20 Jesusya yuukuꞌpî: —Tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ yeurîmapîtîꞌpîuya aronne, amaꞌ pe pra. Epereꞌnîtoꞌ yewîꞌkon ta, epîremantoꞌ yewîꞌ ta, toꞌ yenupapîtîꞌpîuya tîmurukun pe awanîkon tanne. Îꞌ tauya pra wanîꞌpî amaꞌ pe."

21 Mîrîrî yeꞌnen îꞌ ton pe uyekaranmapoya? Inkamoro umaimu etatîponkon mekaranmapoi, îꞌ taasauꞌya toꞌ pîꞌ. Mîrîrî epuꞌtî pîꞌ toꞌ man morî pe."

22 Mîrîrî taasaꞌ Jesusya pe, tiwin epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenya Jesus yenpatamoꞌpî. Moropai taꞌpîiya: —Îꞌ ton pe see mîrîrî yeꞌka pe eseurîman mîrîrî teepîremasanon esanon yepotorî pîꞌ? —taꞌpîiya Jesus pîꞌ."

23 Jesusya yuukuꞌpî: —Yairî pra eseurîmasaꞌ ya, makai tamîꞌnawîronkon pîꞌ îꞌ kaiꞌma eseurîmasaꞌ. Tîîse yairî eseurîman pîꞌ wai. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen upaꞌtîya mîrîrî? —taꞌpî Jesusya mîîkîrî pîꞌ."

24 Mîrîrîya Anásya Jesus yarimaꞌpî taironpîꞌse Caifás pia, teepîremasanon esanon yepotorî pia.

"

25 Mîrîrî tanne Simão Pedro atapina koꞌmannîpîꞌpî satippe siꞌma. Moropai tiaronkon iipiawonkonya taꞌpî ipîꞌ: —Mîîkîrî warayoꞌ nenupaꞌpî nîrî amîrî kaꞌrî? Tîîse Pedroya taꞌpî: —Kaane uurî pepîn —taꞌpîiya."

26 Mîrîrîya tiwin teepîremasanon esanon yepotorî poitîrîya taꞌpî. Mîîkîrî pana Pedro naꞌtîꞌpî yonpa pe awanîꞌpî. Mîîkîrîya taꞌpî Pedro pîꞌ: —Amîrî kaꞌrî ayeraꞌmauya neꞌtîkini mîîkîrî yarakkîrî Oliveira yeꞌkanaꞌ eꞌnî neꞌtîkini —taꞌpîiya."

27 Inîꞌrî Pedroya taꞌpî: —Kaane. Mîrîrî pe rî kariwana yunkon eꞌnaꞌpî.

"

28 Moropai eerenmapî ya Jesus yarîꞌpî toꞌya Caifás yewîꞌ tapai Governador Pilatos yewîꞌ ta. Tîîse Judeuyamîꞌ esanon wanîꞌpî ewonpai pra, tîweꞌkîꞌpakon namai Judeuyamîꞌ pepîn koreꞌta. Maasa pra Páscoa entamoꞌkantoꞌ pîꞌ eꞌpai toꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ ewomî pîn."

29 Mîrîrî yeꞌnen poro pona Pilatos epaꞌkaꞌpî toꞌ pia. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Îꞌ imakuiꞌpî inkupîꞌpî taayaꞌnîkon mîrîrî, mîserî nîkupîꞌpî? —taꞌpîiya."

30 Yuukuꞌpî toꞌya. —Aꞌkî, imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya pra awanî ya, aapia eneꞌsaꞌ annaya pepîn eꞌpainon. Tîîse imakuiꞌpî kupîtîpon mîserî —taꞌpî toꞌya."

31 Mîrîrî yeꞌnen taꞌpî Pilatosya toꞌ pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon mîîkîrî yeseru yakoꞌmenkatî aawarîrîꞌnîkon moropai itarumaꞌtîtî ayeserukon yawîrî. Tîîse yuukuꞌpî toꞌya: —Amîrîꞌnîkon Romanoyamîꞌya anîꞌ wîî meꞌpo annaya tîrî pepîn —taꞌpî toꞌya."

32 Mîrîrî warantî toꞌ eseurîmaꞌpî mîrîrî, Jesus nekaremekîꞌpî pîꞌ innape aweꞌtoꞌpe. Maasa pra îꞌ kaiꞌma tîîsaꞌmanta ekaremeꞌsaꞌ Jesusya wanîꞌpî."

33 Pilatos ewomîꞌpî tewîꞌ ta moropai Jesus yanno meꞌpoꞌpîiya. Mîrîrîya Jesus ekaranmapoꞌpîiya: —Judeuyamîꞌ esaꞌ amîrî, rei amîrî? —taꞌpîiya Jesus pîꞌ."

34 Jesusya yuukuꞌpî: —Uyekaranmapoya awinîpai kaꞌrî ou tiaronkonya ekaremeꞌsaꞌ mîrîrî apîꞌ —taꞌpîiya."

35 Pilatosya taꞌpî: —Judeu pepîn uurî. Amîrî yonpayamîꞌ moropai teepîremasanon esanonya arumakasaꞌ mîrîrî uyenyaꞌ —taꞌpîiya. —Îꞌ kupî pîꞌ nan? —taꞌpîiya."

36 —Sîrîrî non po pemonkonyamîꞌ yaipontîuya pepîn toꞌ esaꞌ pe. Mîrîrî warantî ikupîuya ya, upoitîrîtonon eseyaꞌnama eꞌpainon Judeuyamîꞌ esanonya uyapisî namai. Tîîse mîrîrî yeꞌka pe pra kupîuya tarî sîrîrî non po. Maasa pra sîrîrî non winîpainon pepîn uurî —taꞌpîiya."

37 Mîrîrî yeꞌnen Pilatosya taꞌpî ipîꞌ: —Moriya rei pe awanî mîrîrî? Jesusya taꞌpî: —Amîrîya taa mîrîrî, yairon mai. Esenpoꞌpî moropai uuipîꞌpî sîrîrî non pona yairon ekaremeꞌse. Mîrîrî ton pe neken erepamîꞌpî. Moropai yairon anetapainonya umaimu pîinama."

38 Pilatosya taꞌpî: —Îꞌ mîrîrî yairon? —taꞌpîiya.

Mîrîrî tîpo Pilatos epaꞌkaꞌpî pemonkonyamîꞌ pia moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Imakuiꞌpî inkupîꞌpî eporîuya pra wai. Îꞌ wenai pra iwîmeꞌpouya eserîke pra wai —taꞌpîiya."

39 —Tîîse ayeserukon yawîrî konoꞌ kaisarî Páscoa yai, tiwin unarakkamoꞌpî rumakauya aapiaꞌnîkon. Mîserî amîrîꞌnîkon Judeuyamîꞌ rei rumakauya yuꞌse naatî?"

40 Mîrîrî yuukuꞌpî toꞌya tîwentaimepîꞌse. —Kaane, mîîkîrî pepîn. Barrabás rumakaya yuꞌse anna man —taꞌpî toꞌya. (Barrabás mîîkîrî amaꞌyeꞌ.)

"

19

1 Mîrîrî tîpo Pilatosya Jesus poꞌpîtî meꞌpoꞌpî."

2 Surarayamîꞌya itarako ton konekaꞌpî mîꞌnî ke. Moropai yekaꞌmaꞌpî toꞌya ipuꞌpai pona, moropai suuyu sonpan rei pon yeꞌka yekaꞌmaꞌpî toꞌya ipîꞌ tîîwoꞌmaꞌtakon pe."

3 Moropai iipia toꞌ erepanpîtîꞌpî. Taapîtîꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Viva Jesus, Judeuyamîꞌ esaꞌ amîrî. Rei amîrî —kaiꞌma taa pîꞌ toꞌ koꞌmamîꞌpî. Moropai mîîkîrî yenpatamopîtîꞌpî toꞌya.

"

4 Moropai inîꞌrî Pilatos epaꞌkaꞌpî moropai taꞌpîiya Judeuyamîꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, mîîkîrî yenpaꞌka meꞌpo pîꞌ wai eraꞌmakonpa. Imakuiꞌpî inkupîꞌpî eporîuya pra wai. Îꞌ wenai pra iwî meꞌpouya eserîke pra wai."

5 Mîrîrî yeꞌnen Jesus epaꞌkaꞌpî mîꞌnî yeꞌ tarakko pe tîîse moropai suuyu sonpan tîpon yaꞌ. Mîrîrîya Pilatosya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, mîserî warayoꞌ man. Eraꞌmatî! —taꞌpîiya.

"

6 Mîîkîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon pe teepîremasanon esanon moropai toꞌ poitîrîtonon entaimepîtîꞌpî. —Iwî meꞌpokî, iwî meꞌpokî pakîꞌnan pona —taapîtîꞌpî toꞌya.

Moropai Pilatosya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Kaane, uurî pepîn. Amîrîꞌnîkon neken tarîpai. Ituꞌse awanîkon ya, ipokapîtîtantî pakîꞌnan pona, iwîtî —taꞌpîiya. —Tîîse uurî pia morî pe eraꞌma pîꞌ wai. Îꞌ wenai pra iwîtî tauya eserîke pra wai.

"

7 Tîîse Judeuyamîꞌya yuukuꞌpî: —Moisés nurîꞌtî nekaremekîꞌpî yawîrî aasaꞌmanta eꞌpai awanî. Maasa pra Paapa munmu pe aweꞌkupî —taꞌpî toꞌya.

"

8 Mîrîrî eta tîuya pe, Pilatos esiꞌnîpîꞌpî inîꞌ panpîꞌ."

9 Moropai eewomîꞌpî tewîꞌ ta inîꞌrî. Moropai Jesus ekaranmapoꞌpîiya. —Oꞌnon pata painon amîrî? —taꞌpîiya. Tîîse Jesusya yuuku pîn."

10 Pilatosya taꞌpî ipîꞌ: —Umaimu yuukuya pepîn? Enpenatakî, ayesaꞌ uurî. Arumakauya eꞌpainon, awî meꞌpouya eꞌpainon —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.

"

11 Jesusya yuukuꞌpî: —Aawarîrî uyesaꞌ pe awanî pepîn. Uyesaꞌ pe awanî maasa pra Paapaya itîîsaꞌ mîrîrî aapia. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrîya, ayenyaꞌ urumakatîponya, imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ mîrîrî, imakuiꞌpî kuꞌsaꞌya yentai.

"

12 Mîrîrî eta tîuya yeꞌnen, Jesus anrumakapai Pilatos wanîꞌpî. Tîîse Judeuyamîꞌ entaimepîtîꞌpî. —Irumakaya ya, César yeyaton pe awanî —taꞌpî toꞌya. —Anîꞌ eꞌkupî ya rei pe César yentai eꞌpai awanî. César pîinamaiya pepîn.

"

13 Mîrîrî eta tîuya pe Jesus yenpaꞌka meꞌpoꞌpî Pilatosya. Moropai eereutaꞌpî taponseꞌ pona miarî pata tîꞌ kaꞌsaꞌ pona. (Judeuyamîꞌ maimu ta Gabatá)."

14 Awanîꞌpî sexta-feira Páscoa konekatoꞌ weiyu pe. Moropai wei enuꞌsaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yai Pilatosya taꞌpî Judeuyamîꞌ esanon pîꞌ: —Aꞌkî, ayesaꞌkon mîîkîrî, rei mîîkîrî —taꞌpîiya.

"

15 Moropai toꞌ entaimepîtîꞌpî. —Iwî meꞌpokî, iwî meꞌpokî pakîꞌnan pona —taapîtîꞌpî toꞌya. —Ayesaꞌkon wîî meꞌpouya yuꞌse naatî? —taꞌpî Pilatosya. —Itesaꞌ pînon anna —taꞌpî toꞌya. —César neken anna esaꞌ —taꞌpî teepîremasanon esanonya.

"

16 Mîrîrî tîpo Pilatosya Jesus rumaka tuꞌkaꞌpî Judeuyamîꞌ yenyaꞌ iwîtoꞌpe toꞌya.

"

17 Mîrîrî yeꞌnen surarayamîꞌya yarîꞌpî. Jesus epaꞌkaꞌpî cidade poi. Pakîꞌnan yarîꞌpîiya tîwîtoꞌ yaponseꞌ ton. Eerepamîꞌpî pata eseꞌ pemonkon puꞌpaiꞌpî warainon. (Judeuyamîꞌ maimu ta Gólgota.)"

18 Moro ipokapîtîꞌpî toꞌya pakîꞌnan po. Moropai tiaronkon nîrî asakîꞌnankon warayoꞌkon pokapîtîꞌpî toꞌya iratai winî Jesus wanîꞌpî toꞌ arakkita.

"

19 Moropai Pilatosya tabua pona imenukaꞌpî moropai itîrî meꞌpoꞌpî pakîꞌnan pona.
"

20 Mararonkon pepîn Judeuyamîꞌya mîrîrî erenkaꞌpî maasa pra Jesus wîꞌpî toꞌya aminke pra cidade pia. Moropai mîrîrî eꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî eseurîwîꞌnankon maimukon ta. Judeuyamîꞌ maimu ta, romanoyamîꞌ maimu ta, moropai gregoyamîꞌ maimu ta aweꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî."

21 Moropai teepîremasanon esaꞌya taꞌpî Pilatos pîꞌ: —Judeuyamîꞌ esaꞌ kaiꞌma kîꞌmenukai tîîse “Judeuyamîꞌ esaꞌ uurî”, taꞌpî mîserîya taatoꞌ menukakî —taꞌpî toꞌya.

"

22 Pilatosya yuukuꞌpî: —Îꞌ unmenukaꞌpî koꞌmamî mîrîrî warantî. Tiaron pe imoꞌtannîpîuya pepîn —taꞌpîiya.

"

23 Pakîꞌnan pona Jesus pokapîtî surarayamîꞌya tîpo, ipon yanumîꞌpî toꞌya moropai pantakaꞌpî toꞌya tîkaisarîꞌnîkon, saakîrîronkon. Sonpan nîrî yanumîꞌpî toꞌya. Mîrîrî sonpan morî tiwin ikaꞌsaꞌ, iisiꞌpîntoꞌ ton pîn."

24 Mîrîrî yeꞌnen taꞌpî toꞌya tîpîꞌnîkon: —Ipon karaka namai, tîꞌ yenunpaiꞌnîkon anîꞌ yemanne pe sonpan wanî epuꞌtoꞌpeꞌnîkon —taꞌpî toꞌya.

Mîrîrî kupîꞌpî toꞌya Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ eꞌtoꞌpe innape. See warantî aweꞌmenukasaꞌ:

Upon pantakaꞌpî toꞌya tîkoreꞌtaꞌnîkon moropai sonpan,
anîꞌ pon pe aweꞌnîmî epuꞌtîkonpa tîꞌ yenumîꞌpî toꞌya.
Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî kupîꞌpî surarayamîꞌya.

"

25 Mîrîrî tanne aminke pra Jesus pakîꞌnanon pia wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî satippe. Jesus yan moropai itakon moropai Clopas noꞌpî, iteseꞌ Maria, moropai Maria Magdala pon, inkamoro wanîꞌpî aminke pra."

26 Moropai tîsan eraꞌma tîuya pe, moropai tînenupaꞌpî, tîsaꞌnamanen, eraꞌma tîuya pe, Jesusya taꞌpî tîsan pîꞌ: —Eraꞌmakî, anre mîîkîrî tarîpai —taꞌpîiya."

27 Mîrîrî tîpo taꞌpîiya tînenupaꞌpî pîꞌ: —Eraꞌmakî, asan mîîkîrî tarîpai —taꞌpîiya. Moropai mîrîrî pata pai inenupaꞌpîya isan yarîꞌpî tewîꞌ ta aakoꞌmantoꞌpe.

"

28 Tîîkoꞌmamî tîpo, Jesusya tamîꞌnawîrî aretîꞌkasaꞌ tîuya epuꞌtîꞌpî. Moropai taꞌpîiya: —Tuna aninnîpai wai. Mîrîrî taꞌpîiya innape Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ eꞌtoꞌpe yairî."

29 Moro pisa wanîꞌpî intapîkîron uva yekku soꞌritasaꞌ yenseꞌ. Mîrîrî yeꞌnen tuꞌnasen esponja tîrîꞌpî toꞌya woꞌ ka. Moropai amansaꞌ tanne, esponja moꞌkaꞌpî toꞌya. Hissopo yeꞌ pona tîrîꞌpî toꞌya, moropai iꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî toꞌya inta yaꞌ."

30 Mîrîrî yuꞌnaꞌpî Jesusya moropai taꞌpîiya: —Tamîꞌnawîron ataretîꞌkasaꞌ man. Mîrîrî taa tîuya yaretîꞌka pe aweꞌmuruikaꞌpî moropai aasaꞌmantaꞌpî.

"

31 Mîrîrî Páscoa konekatoꞌ weiyu yai, moropai penane wanî sábado ipîkku, páscoa pîꞌ toꞌ eꞌtoꞌ. Mîrîrî yeꞌnen isaꞌmantaꞌsan esaꞌrîꞌpî koꞌmamî pakîꞌnan po yuꞌse pra Judeuyamîꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî Pilatos pia. Taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Inkamoro pîsi waikîpîtî meꞌpokî kaꞌneꞌ panpîꞌ toꞌ saꞌmantatoꞌpe moropai toꞌ esaꞌrîꞌpî moꞌkatoꞌpe annaya pakîꞌnan po toꞌ koꞌmamî namai sábado yai —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

32 Mîrîrî yeꞌnen surarayamîꞌ wîtîꞌpî. Eꞌmaiꞌnon pakîꞌnan pon pîsi waikîpîtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî tîpo tiaron pîsi waikîpîtîꞌpî toꞌya Jesus yarakkîronkon."

33 Tîîse Jesus pia teerepamîkon yai, eraꞌmaꞌpî toꞌya aasîrî aasaꞌmantasaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen iꞌsi waikîpîtî toꞌya pra awanîꞌpî."

34 Tîîse tiwin suraraya tîkasuparai ke yaꞌsoꞌkaꞌpî Jesus yaraꞌta yai. Mîrîrî pe rî imînî moropai tuna tiꞌkamoꞌpî mararî pra."

35 Mîrîrî eraꞌmatîpon uurî. Moropai ekaremekîuya sîrîrî innape ikupîkonpa. Mîrîrî unekaremekî wanî yairî. Moropai mîrîrî wanî innape epuꞌtîuya."

36 Mîrîrî eꞌkupîꞌpî Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ eꞌtoꞌpe innape. See warantî aweꞌmenukasaꞌ:

Tiwin iteꞌpî waikîpîtî toꞌya pepîn tiwin kin
taatoꞌ."

37 Moropai inîꞌrî Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ see warantî:

Pemonkonyamîꞌya tînaꞌsoꞌkaꞌpîkon eraꞌma pe man
taatoꞌ mîrîrî.

"

38 Mîrîrî tîpo José Arimatéia ponya Pilatos pîꞌ esatîꞌpî, Jesus esaꞌrîꞌpî yuꞌnaꞌtîpa kaiꞌma. Mîîkîrî José wanîꞌpî Jesus wenaimetîpon pe tîîse amaꞌ pe, maasa pra Judeuyamîꞌ esanon namaꞌpîiya."

39 Moropai Nicodemos, manniꞌ Jesus pia itîꞌpî ewaron yaꞌ. Mîîkîrî wîtîꞌpî José yarakkîrî. Aꞌpusin yarîꞌpîiya 35 quilos kaisarî yaiꞌmei mirra, aloé yarakkîrî."

40 Moropai Jesus esaꞌrîꞌpî wontîꞌpî toꞌya kamisa ke aꞌpusin tekaꞌmai, Judeuyamîꞌ yeseru yawîrî isaꞌmantaꞌpî esaꞌrîꞌpî konekatoꞌ tîuyaꞌnîkon yawîrî."

41 Moropai jardim wanîꞌpî Jesus wîꞌpî toꞌya pata pia aminke pra. Moro wanîꞌpî amenan uuruwai, tîꞌ yawon isaꞌmantaꞌpî ton pînon."

42 Moropai Judeuyamîꞌ festarî weiyu ekonekatoꞌ wanî yeꞌnen mîrîrî uuruwai yaꞌ Jesus esaꞌrîꞌpî yekaꞌmaꞌpî toꞌya aminke pra awanî yeꞌnen.

"

20

1 Domingo erenmapî yai, ewaron ke tîîse Maria Madalena wîtîꞌpî uuruwai pona. Moropai eraꞌmaꞌpîiya, tîꞌ kureꞌnan wanîꞌpî eraꞌtîsaꞌ innaꞌta poi."

2 Mîrîrî eraꞌma tîuya pe Maria ekatumîꞌpî Simão Pedro pia moropai tiaron inenupaꞌpî Jesus nîsaꞌnamaꞌpî pia. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Uyepotorîkon yarîꞌpî toꞌya man uuruwai yapai moropai oꞌnon pata yaasaꞌ toꞌya epuꞌtî annaya pra man.

"

3 Mîrîrî yeꞌnen Pedro moropai tiaron inenupaꞌpî wîtîꞌpî uuruwai pona."

4 Saꞌnîrî toꞌ ekatumîꞌpî tîîse tiaron inenupaꞌpî kaꞌneꞌ panpîꞌ eekaꞌtumîꞌpî Pedro ekaꞌtumî yentai. Mîrîrî yeꞌnen eerepamîꞌpî uuruwai pona Pedro rawîrî."

5 Moropai aweꞌmuruikaꞌpî kamisa eraꞌmaꞌpîiya tîîse eewomî pra awanîꞌpî."

6 Iteꞌmaꞌpî pîꞌ Pedro erepamîꞌpî. Tiwinarî Pedro ewomîꞌpî uuruwai yaꞌ, tîꞌ yawon yaꞌ. Moro kamisa eraꞌmaꞌpîiya."

7 Moropai Jesus puꞌpai woinon kamisa eraꞌmaꞌpîiya tiaron kamisa piapai aminke maꞌre. Yanmakoꞌmasaꞌ pe awanîꞌpî."

8 Mîrîrî tîpo tiaron inenupaꞌpî ewomîꞌpî Pedro yeꞌmaꞌpî pîꞌ. Eraꞌmaꞌpîiya, innape Jesus eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ kupîꞌpîiya."

9 (Mîîwîni tîîse Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî, aweꞌmîꞌsaꞌka eꞌpai awanî taatoꞌ.)"

10 Mîrîrî tîpo toꞌ emikkuꞌpî.

"

11 Maria koꞌmamîꞌpî satippe tîkarawaꞌpî. Tîkarau yeꞌka pe aweꞌmuruikaꞌpî moropai uuruwai yaꞌ eraꞌmaꞌpîiya."

12 Moro inserîyamîꞌ asakîꞌnankon eraꞌmaꞌpîiya, aimutun toꞌ pon. Toꞌ ereutasaꞌ wanîꞌpî Jesus pataꞌpî yaꞌ, tiwin ipuꞌpai pataꞌpî yaꞌ, tiaron iꞌpu pataꞌpî yaꞌ.

"

13 Moropai taꞌpî toꞌya Maria pîꞌ: —Wîriꞌ, îꞌ pîꞌ akarau mîrîrî? Mariaya yuukuꞌpî: —Inna, uyepotorî yarîꞌpî toꞌya man moropai oꞌnon pata yarîꞌpî toꞌya epuꞌtîuya pra wai."

14 Mîrîrîya eeraꞌtîꞌpî moropai Jesus eraꞌmaꞌpîiya. Tîîse Jesus pe awanî epuꞌtîiya pra awanîꞌpî.

"

15 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Wîriꞌ, îꞌ pîꞌ akarau mîrîrî? Anîꞌ yuwaya? —taꞌpîiya. Jardim koꞌmannîꞌnen kaiꞌma Maria esenumenkaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya: —Inna, uyonpa, amîrîya kaꞌrî yaasaꞌ nai kaꞌkî upîꞌ oꞌnon pata yarî pîꞌ nan uutîtoꞌpe eraꞌmai? —taꞌpîiya.

"

16 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Maria —taꞌpîiya.

Mîrîrî pîꞌ eeraꞌtîꞌpî iponaya moropai taꞌpîiya Judeuyamîꞌ maimu ta: —Rabôni —taꞌpîiya. (Uyenupanen taatoꞌ mîrîrî.)"

17 —Uurî kîsapisî —taꞌpî Jesusya ipîꞌ. —Maasa enuku pra wai uyun pia. Tîîse atîkî uyonpayamîꞌ pia. Makai toꞌ pîꞌ ennaꞌpo uyun pia, mîîkîrî wanî toꞌ yun pe nîrî, Paapa unapurîton moropai toꞌ napurîton nîrî pia uutî."

18 Mîrîrî yeꞌnen Maria wîtîꞌpî inenupaꞌsan pia moropai ekaremekîꞌpîiya. —Uyepotorîkon eraꞌma pîꞌ wai, see yeꞌka pe taa pîꞌ man —taꞌpîiya.

"

19 Pata koꞌmamîꞌpî mîrîrî domingo yai. Mîrîrî yai inenupaꞌsan epereꞌsaꞌ atarakkansaꞌ wanîꞌpî maasa pra Judeuyamîꞌ esanon pîꞌ eranneꞌ pe toꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî tanne Jesus iipîꞌpî toꞌ koreꞌta satippe awanîꞌpî. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Tîîwanmîra eꞌtî."

20 Mîrîrî taa tîuya tîpo, tenya prego yettaꞌpî moropai taraꞌta yaino yenpoꞌpîiya. Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌsan atausinpaꞌpî tepotorîkon eraꞌma tîuyaꞌnîkon pîꞌ.

"

21 Inîꞌrî Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Tîîwanmîra eꞌtî. Sîrîrî non pona uyunya uyarimasaꞌ warantî ayarimauyaꞌnîkon —taꞌpîiya."

22 Mîrîrî tîpo toꞌ pumaꞌpîiya. —Morî Yekaton Wannî yapiꞌtî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

23 —Anîꞌ nîkupîꞌpî imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon ya aawanmîraꞌnîkon, Paapaya nîrî ikupî tîîwanmîra. Tîîse anîꞌ nîkupîꞌpî imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon pra awanî ya, aawanmîraꞌnîkon, mîrîrî warantî aakoꞌmamî mîrîrî.

"

24 Moropai Tomé, tiwin inenupaꞌpî tiaronkon inenupaꞌsan yarakkîrî pra awanîꞌpî Jesus iipîꞌpî yai. (Mîîkîrî Tomé wanîꞌpî asakîꞌne iteseꞌ, Tomé moropai monoiꞌ.)"

25 Mîrîrî yeꞌnen tiaronkon inenupaꞌsanya ekaremekîꞌpî. —Uyepotorîkon eraꞌma pîꞌ anna man —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Tîîse Toméya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Innape akupîuyaꞌnîkon pepîn. Uyenya eperu ke itenya pokatoꞌ pataꞌpî yaꞌ yapîuya pra tîîse innape ikupîuya pepîn. Yaraꞌta yaꞌsoꞌkasaꞌ yaꞌ uyenya yekaꞌmauya pra tîîse innape ikupîuya pepîn —taꞌpî Toméya toꞌ pîꞌ.

"

26 Moropai eseurîwîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai (8) wei tîpo, inîꞌrî inenupaꞌsan epereꞌsaꞌ wanîꞌpî wîttî ta. Moropai Tomé wanîꞌpî toꞌ pokonpe. Manaꞌtakon atarakkansaꞌ wanîꞌpî. Mîîwîni tîîse Jesus esenpoꞌpî toꞌ koreꞌta, awanîꞌpî satippe. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Tîîwanmîra eꞌtî —taꞌpîiya."

27 Moropai taꞌpîiya Tomé pîꞌ: —Ayenya yekaꞌmakî uyenya yaꞌ, eraꞌmakî. Moropai uyaraꞌta yai ayenya yawonnîꞌkî innape ukupîpa. Innape pra uurî kîꞌkupîi —taꞌpîiya Tomé pîꞌ.

"

28 Mîrîrîya Toméya yuukuꞌpî: —Uyepotorî, Paapa unapurîton —taꞌpîiya.

"

29 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Innape ukupî pîꞌ nan uyeraꞌmaya yeꞌnen? Tîîse tiaronkon uyeraꞌmaꞌtîponkon pepîn inkamoro, tîîse innape ukupî toꞌya. Mîrîrî wenai toꞌ atausinpa.

"

30 Moropai mararî pra anîꞌ nîkupî eserîkan pepîn kupîꞌpî Jesusya tînenupaꞌsanya eraꞌma tanne. Tîîse sîrîrî kaareta pona imenukasauꞌya pra wai."

31 Tîîse unmenukaꞌsan menukaꞌpîuya innape Jesus wanî Cristo, Paapa nîmenkaꞌpî pe kupîkonpa. Innape Paapa munmu pe Jesus wanî kupîkonpa. Moropai innape ikupîyaꞌnîkon yeꞌnen, aakoꞌmamîkon enen ipatîkarî iipia.

"

21

1 Mîrîrî tîpo, inîꞌrî Jesus esenpoꞌpî tînenupaꞌsan pia Tiberíades kuꞌpîrî ena po toꞌ tîîse. Sîrîrî warantî awanîꞌpî."

2 Tîmurukun pe toꞌ wanîꞌpî. Simão Pedro, Tomé, manniꞌ iteseꞌ monoiꞌ, Natanael, Galiléia pon Caná poinon, Zebedeu munkîyamîꞌ, moropai tiaronkon asakîꞌnankon Jesus nenupaꞌsan wanîꞌpî."

3 Moropai Simão Pedroya taꞌpî tiaronkon pîꞌ: —Tarrafa pîꞌ uutî sîrîrî —taꞌpîiya. —Inna iyarî, anna wîtî nîrî —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ asaraꞌtîꞌpî kanau yaꞌ. Tiwin ewaron erenmapî pîkîrî anîꞌ yapisî toꞌya pra awanîꞌpî.

"

4 Wei epaꞌka tanne, Jesus esenpoꞌpî tuna ena pona satippe. Tîîse Jesus pe awanî epuꞌtî inenupaꞌsanya pra awanîꞌpî.

"

5 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uyonpayamîꞌ, anîꞌ yapisîyaꞌnîkon pra naatî? —taꞌpîiya. —Inna, anîꞌ ton pra man —taꞌpî toꞌya.

"

6 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Tarrafa yenuntî kanau meruntî winî, moroꞌyamîꞌ yapisîkonpa. Moropai yenumîꞌpî toꞌya moropai inîꞌrî mîrîrî yekuꞌna toꞌya eserîke pra awanîꞌpî maasa pra mararî pra moroꞌyamîꞌ atapiꞌsaꞌ wanîꞌpî.

"

7 Moropai inenupaꞌpî Jesus nîsaꞌnamaꞌpîya taꞌpî Pedro pîꞌ: —Uyepotorîkon mîîkîrî —taꞌpîiya. Mîrîrî eta tîuya pe Pedroya tîpon yekaꞌmaꞌpî maasa pra tîpon moꞌkasaiꞌya wanîꞌpî. Moropai aarapumîꞌpî tuna kaꞌ."

8 Tiaronkon inenupaꞌsan wîtîꞌpî Pedro pîkîrî tuna ena pona kanau yaꞌ, tarrafa yekuꞌnaꞌpî toꞌya. Maasa pra aminke pra tuna ena pona toꞌ wanîꞌpî. Yai pra 100 metros kaisarî toꞌ wanîꞌpî."

9 Tîwautîkon pe apoꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya, moroꞌyamîꞌ wanîꞌpî ipo moropai pão.

"

10 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Anapisîꞌpîkon moroꞌyamîꞌ yonpa eneꞌtî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.

"

11 Simão Pedro asaraꞌtîꞌpî moropai tarrafa kuꞌnaꞌpîiya. Mararonkon pepîn moroꞌyamîꞌ wanîꞌpî. 153 kaisarî wanîꞌpî. Mîîwîni tîîse tarrafa eꞌkarakasaꞌ pra awanîꞌpî."

12 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Asiꞌtî entamoꞌkai —taꞌpîiya. Moropai “Anîꞌ amîrî?” kaiꞌma taa anîꞌya pra awanî epuꞌtîꞌpî toꞌya."

13 Mîrîrîya Jesus wîtîꞌpî, pão yanumîꞌpîiya, toꞌ pia itîrîꞌpîiya. Mîrîrî warantî moroꞌ yanumîꞌpîiya itîrîꞌpîiya nîrî toꞌ pia.

"

14 Mîrîrî wanî teeseurînon iteꞌka pe Jesus esenpoꞌpî tînenupaꞌsan pia tîweꞌmîꞌsaꞌka tîpo.

"

15 Tîwentamoꞌkakon tîpo, Jesusya taꞌpî Simão Pedro pîꞌ: —Simão, João munmu amîrî. Uurî saꞌnamaya insananya usaꞌnama yentai?

Yuukuꞌpî Pedroya: —Inna, uyepotorî. Asaꞌnama pîꞌ wai, epuꞌtî pîꞌ nai —taꞌpîiya.

Jesusya taꞌpî: —Upemonkonoyamîꞌ koꞌmannîꞌkî, ayekînnan carneiroyamîꞌ koꞌmannîpîya warantî.

"

16 Moropai itakon teꞌka pe Jesusya taꞌpî Pedro pîꞌ: —Simão, João munmu amîrî. Innape puꞌkuru usaꞌnama pîꞌ nan? —taꞌpîiya.

—Inna, uyepotorî —taꞌpî Pedroya. —Asaꞌnama pîꞌ wai epuꞌtî pîꞌ nai.

Jesusya taꞌpî: —Moriya upemonkonoyamîꞌ koꞌmannîꞌkî ayekînnan koꞌmannîpîya warantî.

"

17 Teeseurînon teꞌka pe Jesusya taꞌpî: —Simão, João munmu amîrî. Uurî saꞌnama pîꞌ nan?

Mîrîrî pîꞌ Pedro esewankonoꞌmaꞌpî. Maasa pra Jesusya tekaranmapopîtîꞌpî eseurîwîꞌne iteꞌka kaisarî, —Uurî saꞌnama pîꞌ nan? —taiya yeꞌnen. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya ipîꞌ: —Uyepotorî, tamîꞌnawîron epuꞌnen amîrî. Asaꞌnama pîꞌ wai epuꞌnen amîrî nîrî.

Jesusya taꞌpî: —Moriya upemonkonoyamîꞌ koꞌmannîꞌkî ayekînnan koꞌmannîpîya warantî —taꞌpîiya."

18 Ayenkuꞌtîuya pepîn, pena maasa awanî ya apon ton yekaꞌmapîtîꞌpîya moropai ituꞌse aweꞌtoꞌ yaꞌ attîpîtîꞌpî. Tîîse aꞌyekeꞌton pe eena ya, ayenya yekainumîya tiaronya ayewaꞌtîtoꞌpe moropai ayarî toꞌya oꞌnon pata ituꞌse aweꞌtoꞌ pepîn yaꞌ."

19 Mîrîrî taa tîuya pe, Jesus eseurîmaꞌpî îꞌ kaiꞌma Pedro saꞌmantatoꞌ pîꞌ. Moropai aasaꞌmantatoꞌ wenai, tiaronkonya Paapa yapurî. Mîrîrî tîpo Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Upîkîrî aase.

"

20 Moropai Pedro eraꞌtîꞌpî, tiaron inenupaꞌpî eraꞌmaꞌpîiya, manniꞌ Jesus nîsaꞌnamaꞌpî, Jesus pia awanî manniꞌ entamoꞌkantoꞌ Páscoa iteseꞌ weiyu yai, Jesus pîꞌ ekaranmapotîpon —Uyepotorî, anîꞌya amîrî ekaremekî ayeyatonon pîꞌ? —taiya neꞌtîkini. Mîîkîrî eraꞌmaꞌpî Pedroya."

21 Mîrîrî eraꞌma tîuya yeꞌnen Pedroya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyepotorî, îꞌ eꞌkupî mîserî yarakkîrî?

"

22 Jesusya yuukuꞌpî: —Mîîkîrî koꞌmamî yuꞌse wanî ya uuipî pîkîrî, mîîkîrî yarakkîrî îꞌ ton pra nai. Tîîse amîrî, upîkîrî aase —taꞌpîiya."

23 Mîrîrî yeꞌnen tiaronkon itonpayamîꞌya taa koꞌmannîpîꞌpî manniꞌ inenupaꞌpî, aasaꞌmanta pepîn kaiꞌma toꞌ eseurîmapîtîꞌpî. Tîîse mîrîrî yeꞌka pe pra Jesus eseurîmaꞌpî. —Aasaꞌmanta pepîn —taiya pra awanîꞌpî. Tîîse, —Uuipî pîkîrî aakoꞌmamî yuꞌse wanî ya, mîîkîrî yarakkîrî îꞌ ton pra nai —taꞌpîiya.

"

24 Manniꞌ inenupaꞌpî mîrîrî ekaremeꞌnen mîîkîrî, imenukatîpon nîrî, moropai inekaremekîꞌpî yairî epuꞌtî pîꞌ anna man.

"

25 Moropai mararon pepîn Jesus nîkupîꞌsan. Mîrîrî eꞌmenukasaꞌ wanî ya, tuꞌke kaareta yannîpîiya eꞌpainon, sîrîrî pata yentai.

"