1

1 Eꞌpîikaꞌtîntoꞌ yekare, Jesus, Paapa nîmenkaꞌpî pîꞌ teeseurîmasen ekaremekîuya sîrîrî. Mîîkîrî Jesus Cristo wanî Paapa munmu pe. Sîrîrî warantî penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnenya imenukaꞌpî, Isaías nurîꞌtîya.
"

2

Paapaya taꞌpî: —Aꞌkî, umaimu ekaremeꞌnen yaipontîuya kupî sîrîrî arawîrî.
Mîîkîrîya ayeꞌmarî ton koneka kupî sîrîrî keren po.
"

3

“Uyepotorîkon erepamî yeꞌmarî ton konekatî.
Toꞌsarî yarakkanmokatî eerepantoꞌpe”,
taiya kupî sîrîrî —taꞌpî Paapaya.
Mîrîrî warantî menukaꞌpî Isaías nurîꞌtîya yawîrî Joãoya taꞌpî pemonkonyamîꞌ ekonekatoꞌpe Jesus Cristo erepamî rawîrî."

4 Isaíasya imenukaꞌpî yawîrî João iipîꞌpî keren pona. Arinîkon pemonkonyamîꞌ eperepîꞌpî iipia. Tiaronkon yenpatakonaꞌpîiya moro. Paapa maimu ekaremekîꞌpîiya. —Imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon pîꞌ enpenatatî teesewankonoꞌmai —taꞌpîiya. —Moropai irumakatî, imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon kuꞌtoꞌpe Paapaya tîîwanmîra. Moropai esenpatakonatî —taꞌpîiya."

5 Judéia pata poro tîîkoꞌmansenon wîtîꞌpî João pia, tamîꞌnawîrî. Jerusalém ponkon wîtîꞌpî nîrî. Imakuiꞌpî tînkupîꞌpîkon ekaremekîꞌpî toꞌya, moropai toꞌ yenpatakonaꞌpî Joãoya iren Jordão kaꞌ."

6 Mîrîrî yai João pon wanîꞌpî camelo siꞌpotîꞌpî pe. Moropai iworomî wanîꞌpî paaka piꞌpî pe. Itoꞌ wanîꞌpî kaira pe. Moropai wan wanîꞌpî iwuku pe. ˻Penaron Paapa maimu ekaremeꞌnen Elias nurîꞌtî koꞌmamîꞌpî warantî aakoꞌmamîꞌpî.˼"

7 Itekare ekaremeꞌpîtîꞌpîiya: —Uyeꞌmaꞌpî pîꞌ uyentainon iipî kupî sîrîrî —taapîtîꞌpîiya. —Ipîkku pe awanî yeꞌnen iꞌsaꞌsaꞌ yewa yeukauya eserîke pra awanî, itarumaiꞌpî pe wanî yeꞌnen."

8 Uurîya ayenpatakonakon tuna ke. Tîîse Mîîkîrîya Morî Yekaton Wannî yarima kupî sîrîrî ayesaꞌkon pe aakoꞌmantoꞌpe, ayewankon yaꞌ —taꞌpî Joãoya.

"

9 Moropai Jesus iipîꞌpî Nazaré poi. Mîrîrî Nazaré wanîꞌpî Galiléia pata po tîweꞌsen pe. João Batista pia aaipîꞌpî. Moropai mîîkîrî Joãoya Jesus yenpatakonaꞌpî iren Jordão kaꞌ."

10 Tuna kapai teeseuꞌka pe, kaꞌ esettapuruka eraꞌmaꞌpî Jesusya. Moropai Morî Yekaton Wannî autî eraꞌmaꞌpîiya tîpona, wakuꞌkaimî warantî awautî eraꞌmaꞌpîiya."

11 Kaꞌ po siꞌma Paapa eseurîmaꞌpî: —Amîrî unmu, uwakîri puꞌkuru kureꞌne apîꞌ uurî atausinpa —taꞌpîiya.

"

12 Mîrîrî tîpo Morî Yekaton Wannîya Jesus yarîꞌpî keren pona."

13 Moro aakoꞌmamîꞌpî asakîꞌne pemonkon (40) wei kaisarî keren po. Kamoyamîꞌ pata yaꞌ awanîꞌpî. Imakuiꞌpî kupî Jesusya emapuꞌtî yonpaꞌpî Makuiya, pemonkonyamîꞌ yekaꞌnunkanenya teuren. Tîîse ikupîiya pra awanîꞌpî. Moropai iipiapai Makui wîtîꞌpî. Mîrîrîya kaꞌ poi inserîyamîꞌ autîꞌpî iipia moropai ipîikaꞌtîꞌpî toꞌya.

"

14 João Batista yarakkamo meꞌpoꞌpî iteyatonya. Mîrîrî tîpo Jesus wîtîꞌpî Galiléia pata pona. Miarî morî Paapa yekare ekaremekî pinunpaꞌpîiya."

15 —Aminke pra tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iiꞌtoꞌ weiyu eseponî pîꞌ man. Tîpemonkonoyamîꞌ pîikaꞌtîiya kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya. —Imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon pîꞌ enpenatatî teesewankonoꞌmai. Moropai irumakatî. Innape itekare kuꞌtî —taꞌpîiya.

"

16 Galiléia kuꞌpî rîꞌpîkîrî Jesus wîtîꞌpî. Tuutî pe Simão eraꞌmaꞌpîiya, moropai itakon André yarakkîrî. Moroꞌ yapiꞌtoꞌ tîuyaꞌnîkon yenunpîtî pîꞌ toꞌ wanîꞌpî, moroꞌ yapisî pîꞌ, moroꞌ yapiꞌnenan pe inkamoro wanîꞌpî mîîtoꞌpe."

17 —Aaseꞌnîkon upîkîrî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. —Moroꞌyamîꞌ yapisî pîꞌ eesenyakaꞌmakon koꞌmannîpî sîrîrî. Tarîpai ayenupauyaꞌnîkon pemonkonyamîꞌ maakonpa upemonkono pe —taꞌpîiya."

18 Teesemiꞌtapai moroꞌ yapiꞌtoꞌ tîuyaꞌnîkon nîmîꞌpî toꞌya. Toꞌ wîtîꞌpî Jesus pîkîrî.

"

19 Inîꞌ panpîꞌ tuutîkon yeꞌka pe, Zebedeu munkîyamîꞌ eraꞌmaꞌpîiya, Tiago moropai itakon João. Tîkanaukon yaꞌ toꞌ wanîꞌpî moroꞌ yapiꞌtoꞌ tîuyaꞌnîkon rumentannîꞌpîtî pîꞌ."

20 Inkamoro yannoꞌpîiya. Tunkon Zebedeu nîmîꞌpî toꞌya kanau yaꞌ tîpoitîrîtonon pokonpe tîîse, moropai Jesus pîkîrî toꞌ wîtîꞌpî.

"

21 Toꞌ erepamîꞌpî Cafarnaum cidaderî pona. Tonpakon Judeuyamîꞌ erîꞌkaꞌtoꞌ weiyu yai, Jesus ewomîꞌpî toꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta moropai tamîꞌnawîronkon yenupaꞌpîiya."

22 Kureꞌne toꞌ esenumenkaꞌpî Jesusya tenupatoꞌkon pîꞌ, maasa pra tînepuꞌtî pîꞌ eeseurîma epuꞌtîꞌpî toꞌya, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon warantî pra."

23 Mîrîrî yai oꞌmaꞌ yarakkîrî tîweꞌsen warayoꞌ wanîꞌpî. Jesus eraꞌma tîuya pe mîîkîrî entaimeꞌpî.

"

24 —Jesus Nazaré poinon, îꞌ kuꞌse aaiꞌsaꞌ sîrîrî anna pîꞌ? —taꞌpîiya. —Anna tarumaꞌtîi aaiꞌsaꞌ sîrîrî? —taꞌpîiya. —Ayepuꞌnen uurî. Amîrî morî, Paapa piapai iipîꞌpî."

25 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Moo eꞌkî, mîîkîrî warayoꞌ yapai epaꞌkakî.

"

26 Oꞌmaꞌya warayoꞌ perenperenmaꞌpî. Aronne panpîꞌ tîwentaimepîtî yeꞌka pe, eepaꞌkaꞌpî mîîkîrî yapai."

27 Mîrîrî pîꞌ tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî kureꞌne. Tîmurukun pe siꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî. —Îꞌ taatoꞌpe see awanî mîrîrî? —taꞌpî toꞌya. —Aꞌkî, unetaꞌpîkon pepîn pîꞌ uyenupaiyaꞌnîkon mîrîrî. Paapa meruntîri ke oꞌmaꞌkon yaipontîiya moropai yuuku toꞌya —taꞌpî toꞌya.

"

28 Moropai pata kaisarî tamîꞌnawîronkon eseurîmaꞌpî Jesus yekare pîꞌ. Tamîꞌnawîrî Galiléia pata poro toꞌ eseurîmatoꞌ esetaꞌpî.

"

29 Jesus epaꞌkaꞌpî epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ tapai moropai attîꞌpî Tiago, João pokonpe Simão yewîꞌ ta. Itakon André yewîꞌ pe nîrî awanîꞌpî."

30 Priꞌya pra Simão yawoꞌpî wanîꞌpî paran pîꞌ. Jesus erepansaꞌ pe, mîîkîrî priꞌyawon pepîn ekaremekîꞌpî toꞌya ipîꞌ."

31 Iipia Jesus wîtîꞌpî. Itenya pîꞌ yapisîꞌpîiya. Moropai iꞌmîꞌsaꞌkaꞌpîiya. Eekomiꞌmakapîꞌpî moropai toꞌ yekkari ton koneka piaꞌtîꞌpîiya.

"

32 Koꞌmamîiya wei ewomî tanne, priꞌyawonkon pepîn enepîꞌpî toꞌya Jesus pia. Oꞌmaꞌkon eꞌtoꞌkon toꞌ yaꞌ enepîꞌpî toꞌya nîrî."

33 Tamîꞌnawîronkon mororonkon epereꞌsaꞌ wanîꞌpî manaꞌta pia."

34 Moropai arinîkon priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîꞌpîiya. Tuꞌkan paran pîꞌ tîweꞌsanon yepiꞌtîꞌpîiya. Moropai tuꞌkankon oꞌmaꞌkon yenpaꞌkaꞌpîiya. Inkamoro oꞌmaꞌkonya Paapa narimaꞌpî pe Jesus wanî epuꞌtîꞌpî. Tîîse inkamoroya tekaremekî yuꞌse pra Jesus wanîꞌpî.

"

35 Penane marî, pata erenmapî pra tîîse, Jesus eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî, moropai attîꞌpî wîttîkon tapai keren pona. Miarî eepîremaꞌpî."

36 Tîweꞌmîꞌsaꞌkakon pe, Simão moropai yarakkîronkonya Jesus yuwaꞌpî."

37 Eporîꞌpî toꞌya moropai taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Ayuwa pîꞌ tamîꞌnawîronkon man."

38 Taꞌpî Jesusya: —Tiaron pata pona wîtînpaiꞌnîkon, miarî nîrî itekare ekaremeꞌtoꞌpeuya. Mîrîrî kuꞌse yiꞌnî pîꞌ wai —taꞌpîiya. Moropai toꞌ wîtîꞌpî."

39 Galiléia poro Jesus wîtîꞌpî tamîꞌnawîrî. Toꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ tapîꞌ itekare ekaremeꞌpîtîꞌpîiya moropai oꞌmaꞌkon yenpaꞌkapîtîꞌpîiya.

"

40 Moropai ereꞌ pokon warayoꞌ wîtîꞌpî Jesus pia, paran pokon, leprosia iteseꞌ. Aweꞌsekunkaꞌpî Jesus rawîrî. —Uyepiꞌtîpai awanî ya, Uyepotorî, uyepiꞌtîkî —taꞌpîiya Jesus pîꞌ."

41 Jesusya eraꞌmaꞌpî tîꞌnokoꞌpî pe. Tenya tîrîꞌpîiya ipona. —Inna, ayepiꞌtîuya —taꞌpîiya ipîꞌ.

"

42 Mîrîrî pe rî erekîꞌ pe pra eenaꞌpî. Eesepiꞌtîꞌpî.

"

43 Meruntî ke Jesusya mîîkîrî panamaꞌpî."

44 —Anîꞌ pîꞌ kîsekaremekîi —taꞌpîiya. —Atîkî teepîremasanon pia ayeraꞌmatoꞌpe toꞌya. Pena Moisés nurîꞌtîya taꞌpî: “Leprosia pokon esepiꞌtîsaꞌ ya, asakîꞌne mayayamîꞌ tîrîiya teepîremasanon pia, teesepiꞌtîsaꞌ yeꞌnen”, taꞌpîiya. Mîrîrî warantî itîîta, eesepiꞌtîsaꞌ yeꞌnen. Atîkî, kaꞌneꞌ panpîꞌ —taꞌpîiya."

45 Tîîse mîîkîrî epaꞌkaꞌpî moropai tamîꞌnawîronkon pîꞌ ekaremekîꞌpîiya. Mîrîrî pata pai Jesus ewomî pra eenaꞌpî pemonkonyamîꞌ pata yaꞌ maasa pra arinîkon pemonkonyamîꞌ iipîꞌpî iipia. Poro po aakoꞌmamîꞌpî, tîîse tamîꞌnawîron pata yapai arinîkon wîtîꞌpî iipia.

"

2

1 Pata poro taasarî tîpo, Cafarnaum pona Jesus ennaꞌpoꞌpî tewîꞌ ta. Tewîꞌ ta awanî etaꞌpî tamîꞌnawîronkonya."

2 Arinîkon eperepîꞌpî iipia. Toꞌ pataꞌseꞌ ton pra awanîꞌpî wîttî ta moropai manaꞌta po. Miarî Paapa maimu ekaremekî pîꞌ Jesus wanîꞌpî toꞌ pîꞌ."

3 Mîrîrî tanne pemonkonyamîꞌ erepamîꞌpî. Ekeꞌnepamîꞌpî warayoꞌ eneꞌsaꞌ toꞌya wanîꞌpî Jesus pia. Tamîꞌnawîrî itesaꞌ ekeꞌnepansaꞌ wanîꞌpî. Asakîrîronkon warayoꞌkonya mîîkîrî yarîꞌpî."

4 Jesus pia mîîkîrî yarî toꞌya yentai awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen wîttî pona toꞌ enukuꞌpî. Maasa pra seꞌ kaisarî wîttî wanîꞌpî, inekaꞌta ton pra. Moropai yamîkaꞌpî toꞌya Jesus kaisarî. Moropai mîîkîrî priꞌyawon pepîn yenuꞌtîꞌpî toꞌya Jesus pia, mîrîrî aꞌta yai, tetteꞌ ta tîîse."

5 Innape tîkupî toꞌya epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya ekeꞌnan pîꞌ:

—Mooyi, imakuiꞌpî ankupîꞌpî rona pîꞌ wai —taꞌpîiya.

"

6 Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupanenan ereutasaꞌ wanîꞌpî moro. Jesus maimu pîꞌ toꞌ esenumenkaꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon."

7 —Îꞌ ton pe mîîkîrî eseurîma mîrîrî warantî? Anîꞌya imakuiꞌpî pe warayoꞌ eꞌtoꞌ moꞌka pepîn, Paapa pe pra siꞌma, tîîse Paapaya neken imoꞌka. Mîrîrî yeꞌnen Paapa pe aweꞌkuꞌsaꞌ mîrîrî —kaiꞌma toꞌ esenumenkaꞌpî."

8 Mîrîrî warantî toꞌ esenumenka tîpîꞌ epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Îꞌ ton pe mîrîrî warantî eesenumenkakon mîrîrî ayewankon yaꞌ?"

9 (9,10) Imakuiꞌpî ankupîꞌpî rona pîꞌ wai taa pîꞌ wai mîserî priꞌyawon pepîn pîꞌ. Tîîse innape ikuꞌsauꞌya epuꞌtîyaꞌnîkon eserîke pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen Uurîya, pemonkon pe kaꞌ poi iipîꞌpîya aneraꞌmakon ton kupî sîrîrî. Meruntî ke wai imakuiꞌpî ronatoꞌpeuya —taꞌpî Jesusya. —Seruꞌ pe pra eseurîma epuꞌtîkonpa, mîîkîrî priꞌyawon pepîn yepiꞌtîuya. Iꞌmîꞌsaꞌkauya, tetteꞌ yanmakoꞌmatoꞌpeiya aasatoꞌpe —taꞌpî Jesusya.

"

10 (-)"

11 Moropai Jesusya priꞌyawon pepîn yeurîmaꞌpî: —Eꞌmîꞌsaꞌkakî. Ayetteꞌ yanmakoꞌmakî. Ayewîꞌ ta ennaꞌpokî —taꞌpîiya."

12 Moropai aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Kaꞌneꞌ pe tetteꞌ yanmakoꞌmaꞌpîiya moropai tamîꞌnawîronkonya teraꞌma tanne, eepaꞌkaꞌpî. Mîrîrî pîꞌ tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî kureꞌne. —Morî puꞌkuru, Paapa —taꞌpî toꞌya. —Mîrîrî yeꞌka eraꞌmanenan pepîn anna —taꞌpî toꞌya.

"

13 Mîrîrî tîpo Jesus epaꞌkaꞌpî mîrîrî cidaderî yapai. Moropai attîꞌpî inîꞌrî Galiléia kuꞌpî kaꞌ. Miarî arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî iipia. Moropai inkamoro yenupa piaꞌtîꞌpîiya."

14 Taasarî yeꞌka pe Alfeu munmu eporîꞌpîiya, iteseꞌ Levi. Tîniru yapiꞌnen pe awanîꞌpî. Teesenyakaꞌmatoꞌ pataꞌseꞌ yaꞌ eereutasaꞌ wanîꞌpî. —Aase upîkîrî, ayenupatoꞌpeuya —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.

Moropai attîꞌpî Jesus pîkîrî."

15 Mîrîrî tîpo Levi yewîꞌ ta Jesus entamoꞌka tanne, arinîkon imposto ton tîniru yapiꞌnenan entamoꞌkaꞌpî ipokonpe moropai tînenupaꞌsan pokonpe. Imakuiꞌsan pemonkonyamîꞌ entamoꞌkaꞌpî nîrî toꞌ pokonpe. Arinîke toꞌ wanîꞌpî Jesus pîkîrî itîꞌsan."

16 Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupanenan moropai fariseuyamîꞌ wanîꞌpî moro. Inkamoroya Jesus eraꞌmaꞌpî. Imakuiꞌsan pemonkonyamîꞌ moropai imposto yapiꞌnenan pokonpe awentamoꞌka eraꞌmaꞌpî toꞌya. Mîrîrî pîꞌ taꞌpî toꞌya Jesus nenupaꞌsan pîꞌ: —Îꞌ ton pe mîîkîrî entamoꞌka imposto yapiꞌnenan pokonpe, imakuiꞌsan pokonpe? ˻Morîkon pemonkonyamîꞌ anna warainîkon entamoꞌka pepîn imakuiꞌsan pokonpe. Imakuiꞌpî kupîiya mîrîrî˼ —taꞌpî toꞌya."

17 Mîrîrî taa toꞌya etaꞌpî Jesusya. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Priꞌya puꞌkuru eꞌnî ya, uyepiꞌtînenkon ton pemonkon yuwa pepîn. Tîîse priꞌya pra eꞌnî ya, uyepiꞌtînenkon ton pemonkon yuwa eꞌpainon. Mîrîrî warantî morî pe tîweꞌkuꞌsanon pemonkonyamîꞌ yannoi uuiꞌsaꞌ pra wai. Tîîse imakuiꞌpî pe tîweꞌkuꞌsanon pemonkonyamîꞌ yannoi iipîꞌpî uurî. ˻Imakuiꞌpî pe tîwanîkon epuꞌtî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen, tîpîikaꞌtîtoꞌkon ton yuꞌse toꞌ wanî˼ —taꞌpî Jesusya.

"

18 Judeuyamîꞌ yeseru yairî Paapa yapurî yeꞌka pe, taꞌreꞌkon tonpai pra João Batista pemonkonoyamîꞌ wanîꞌpî. Tiaronkon wîtîꞌpî Jesus pia moropai taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Taꞌreꞌkon tonpai pra João pemonkonoyamîꞌ man, fariseuyamîꞌ man nîrî mîrîrî warantî. Tîîse apemonkonoyamîꞌ wanî inkamoro warantî pra. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen uyeserukon yairî pra toꞌ wanî mîrîrî? —taꞌpî toꞌya.

"

19 Taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Tînetaꞌsan pokonpe tîweꞌmarimasen wanî tanne, taꞌreꞌkon tonpai pra inetaꞌsan wanî pepîn. Toꞌ pokonpe tîweꞌmarimasen koꞌmamî pîkîrî taꞌreꞌkon tonpai pra toꞌ wanî pepîn. Toꞌ entamoꞌka, moropai toꞌ atausinpa."

20 Uurî wanî tîweꞌmarimasen warantî, moropai unenupaꞌsan wanî inetaꞌsan warantî. Maasa umoꞌka tiaronkonya kupî sîrîrî unenupaꞌsan piapai. Mîrîrî yai unenupaꞌsanya taꞌreꞌkon yonpa pepîn teesewankonoꞌmakon yeꞌnen —taꞌpîiya.

"

21 —Ipoiꞌpî uponkon rumentannîꞌpî pepîn eꞌpainon kamisa amenan ke. Irumentanîꞌpî ya, irumentanîꞌtoꞌ emoꞌka ipoi. Amenan emoꞌka ipoiꞌpî poi moropai inîꞌ panpîꞌ aweꞌkaraka."

22 Moropai amenan woꞌ, maiꞌ pe teenasen tîrî pepîn eꞌpainon penaroꞌ itenseꞌ yaꞌ, cabra piꞌpî konekasaꞌ penaroꞌ yaꞌ —taꞌpîiya. —Maasa pra woꞌ, maiꞌ pe teenasen yannîpî, moropai awannîꞌsaꞌ pe penaroꞌ cabra piꞌpî karakaiya, moropai woꞌ etiꞌkamo. Mîrîrî epuꞌtîꞌnîkon yeꞌnen, amenan woꞌ tîrî amenan itenseꞌ yaꞌ —taꞌpî Jesusya. ˻Mîrîrî taꞌpîiya amenan esenupantoꞌ pîꞌ tenupaiyaꞌnîkon epuꞌtoꞌpe toꞌya.˼

"

23 Mîrîrî tîpo erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai, Jesus asarîꞌpî trigo yeꞌkanaꞌ pîꞌ. Tuutîkon yeꞌka pe inenupaꞌsanya trigo pikkaꞌpî."

24 Mîrîrî kupî toꞌya eraꞌmaꞌpî fariseuyamîꞌya. —Aꞌkî, toꞌ esenyakaꞌma mîrîrî erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai. Trigo pikka pîꞌ toꞌ man, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai. Moisés nurîꞌtîya uyenupaꞌpîkon yawîrî pra toꞌ wanî yeꞌnen, yairî pra toꞌ wanî mîrîrî —taꞌpî toꞌya."

25 (25,26) Moropai taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Pena Judeuyamîꞌ yepotorî rîꞌpî Davi nurîꞌtî wanîꞌpî îꞌ ton pra. Emiꞌne awanîꞌpî tîpokonpankon pokonpe. Abiatar wanîꞌpî teepîremasanon yepotorî pe mîrîrî yai. Paapa maimu pe aweꞌmenukasaꞌ mîrîrî, toꞌ nîkupîꞌpî. Paapa yewîꞌ ta Davi ewomîꞌpî. ˻Moro awanîꞌpî trigo puusaꞌ teepîremasanon nîtîrîꞌpî Paapa pia. Paapaya taasaꞌ wanîꞌpî mîrîrî tîîtoꞌpe toꞌya moropai aakoꞌmamî tîpo, yaꞌtoꞌpe toꞌya. Tîîse teepîremasanonya neken yaku taasaꞌ Paapaya wanîꞌpî.˼ Tîîse emiꞌne tîwanî yeꞌnen, Daviya yakuꞌpî moropai itîrîꞌpîiya nîrî tîpokonpankon pia. ˻Tîîse mîrîrî pîꞌ Paapa ekoreꞌma pra awanîꞌpî.˼"

26 (-)"

27 Pemonkonyamîꞌ konekaꞌpî Paapaya eꞌmaiꞌ pe. Mîrîrî tîpo erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu ekaremekîꞌpîiya pemonkonyamîꞌ ton pe toꞌ pîikaꞌtîpa kaiꞌma. Pemonkonyamîꞌ konekaiya pra awanîꞌpî erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yeseru pîꞌ toꞌ esekatonkatoꞌpe."

28 Moropai uurî, kaꞌ poi iipîꞌpî, uurî wanî erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai tamîꞌnawîronkon nîkupî ton ekaremeꞌnen pe —taꞌpî Jesusya.

"

3

1 Inîꞌrî Jesus ewomîꞌpî epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ ta. Moro awanîꞌpî warayoꞌ apîtaꞌpî itenya."

2 Tiaronkon esenumenkaꞌpî Jesus pîꞌ. Erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai mîîkîrî yepiꞌtî Jesusya anepuꞌpai toꞌ wanîꞌpî, imakuiꞌpî konekaiya taakonpa kaiꞌma."

3 —Asiꞌkî uupia —taꞌpî Jesusya apîtaꞌpî itenya pîꞌ. —Eꞌmîꞌsaꞌkakî tamîꞌnawîronkonya ayeraꞌmatoꞌpe.

"

4 Tamîꞌnawîronkon ekaranmapoꞌpî Jesusya: —Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ yawîrî, îꞌ kupîuya eꞌpainon erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai? Morî kupîuya ya, morî pe awanî? Imakuiꞌpî kupîuya ya, morî pe awanî? Anîꞌ pîikaꞌtîuya ya aasaꞌmanta namai, morî pe awanî? Anîꞌ rî wîuya ya, morî pe awanî? Oꞌnon yeꞌka pe eporî pîꞌ naatî? Kaꞌtî upîꞌ —taꞌpîiya.

Tîîse moo toꞌ wanîꞌpî, yuuku toꞌya pra."

5 Teekoreꞌmasaꞌ yeꞌka pe, Jesus esenumenkaꞌpî tamîꞌnawîronkon pîꞌ. Eekoreꞌmaꞌpî maasa pra mîrîrî priꞌyawon pepîn saꞌnama toꞌya pra awanî yeꞌnen. —Ayenya kainunkî —taꞌpîiya apîtaꞌpî itenya pîꞌ. Tenya kainumîꞌpî warayoꞌya moropai eesepiꞌtîsaꞌ wanîꞌpî."

6 Mîrîrî tîpo fariseuyamîꞌ epaꞌkaꞌpî epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ tapai. Moropai Herodes pemonkonoyamîꞌ pokonpe toꞌ eseurîmaꞌpî Jesus pîꞌ, iwîkonpa kaiꞌma.

"

7 Moropai Jesus wîtîꞌpî tîpemonkonoyamîꞌ pokonpe ikuꞌpî ena pona. Arinîkon Galiléia ponkon wîtîꞌpî nîrî."

8 Moropai Judéia ponkon, Jerusalém ponkon, Iduméia ponkon, Jordão ratai ponkon, Tiro moropai Sidom poro tîîkoꞌmansenon wîtîꞌpî arinîke Jesus wenairî. Priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîpîtîꞌpîiya yekare etasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî."

9 (9,10) Arinîkon priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîsaiꞌya wanîꞌpî. Tamîꞌnawîronkon priꞌyawonkon pepînya iwoimaꞌtîꞌpî kîrîppe yapîkonpa, teesepiꞌtîkonpa kaiꞌma. Mîrîrî yeꞌnen Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Kanau eneꞌtî, yaꞌ enuꞌtoꞌpe. Pemonkonyamîꞌya uwoimaꞌtî pîꞌ man kîrîppe. Arinîke toꞌ man —taꞌpîiya."

10 (-)"

11 Moropai imariwaꞌkaꞌpankon moropai maawariyamîꞌ poitîrîtononya Jesus eraꞌmasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen, toꞌ esenunpîtîꞌpî iipia, tentaiꞌnîkon Jesus wanî epuꞌtî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Aronne panpîꞌ taapîtîꞌpî toꞌya: —Amîrî Paapa munmu —taꞌpî toꞌya.

"

12 Moropai Jesusya toꞌ yaipontîꞌpî. —Uurî kîsekaremeꞌtî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.

"

13 Moropai Jesus epaꞌkaꞌpî wîꞌ kîrîkon koreꞌta pîꞌ. Ituꞌse tîweꞌtoꞌkon pemonkonyamîꞌ yanno meꞌpoꞌpîiya. Moropai iipia toꞌ wîtîꞌpî."

14 Moropai asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai pemonkonyamîꞌ moꞌkaꞌpîiya tarakkîrî toꞌ eꞌtoꞌpe toꞌ yenupapa kaiꞌma, toꞌ yarimapa kaiꞌma itekare ekaremeꞌse."

15 Toꞌ meruntîri ton tîrîꞌpîiya, imariwaꞌyamîꞌ moropai maawariyamîꞌ yarimatoꞌpe toꞌya pemonkonyamîꞌ piapai."

16 Simão moꞌkaꞌpî Jesusya moropai eseꞌtîꞌpîiya Pedro pe."

17 Tiago, Zebedeu munmu, moꞌkaꞌpîiya takon João yarakkîrî. Inkamoro eseꞌtîꞌpîiya Boanerges pe. Waraꞌnapi warainokon taatoꞌ mîrîrî Boanerges."

18 André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Alfeu munmu iteseꞌ Tiago, Tadeu, moropai Simão teepîsen Zelote taatoꞌ, inkamoro moꞌkaꞌpîiya tamîꞌnawîrî."

19 Moropai Judas Iscariotes moꞌkaꞌpîiya nîrî. Manniꞌ Jesus yapisîton iteyatonon pia itîrîpa. ˻Moropai mîrîrî tîpo, Jesus emikkuꞌpî tewîꞌ ta.˼

"

20 Mîrîrî warantî inkamoro moꞌkaꞌpîiya tînaipontîkon ton pe. Moropai inîꞌrî arinîkon pemonkonyamîꞌ eperepîꞌpî Jesus pia. Toꞌ pîꞌ Jesus esenyakaꞌmaꞌpî, toꞌ yenupa pîꞌ. Mîrîrî yeꞌnen Jesus moropai inenupaꞌsan entamoꞌka yentai awanîꞌpî."

21 Mîrîrî yekare eta tîuyaꞌnîkon pe, Jesus yonpayamîꞌya taꞌpî:

—Ayawîꞌ pe eena tuꞌkasaꞌ man. Aꞌkî, awentamoꞌka pra awanî eraꞌmatî —taꞌpî toꞌya. Eraꞌmai toꞌ wîtîꞌpî."

22 Moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon Jerusalém poi iipîꞌsan eseurîmaꞌpî. —Maawariyamîꞌ yepotorî poitîrî pe Jesus wanî mîrîrî, Belzebu poitîrî pe. (Makui mîîkîrî Belzebu) Maawariyamîꞌ yepotorî meruntîri ke maawariyamîꞌ yaipontîiya mîrîrî, Makui meruntîri ke —taꞌpî toꞌya.

"

23 Moropai Jesusya toꞌ yannoꞌpî tîîpia. Morî panton ke toꞌ yenupaꞌpîiya.

—Makuiya maawariyamîꞌ yarima pepîn pemonkonyamîꞌ piapai, imaimu pe imakuiꞌpî kupî toꞌya mîîtoꞌpe."

24 Tiwinan pata yaꞌ tîîkoꞌmansenon esiyuꞌpîtî ya, toꞌ koꞌmamî pepîn. Toꞌ epantaka."

25 Moropai tiwinan wîttî ta tîîkoꞌmansenon esiyuꞌpîtî ya, toꞌ koꞌmamî pepîn. Toꞌ epantaka."

26 Mîrîrî warantî Makuiya tîpoitîrîtonon yarima ya pemonkonyamîꞌ yapai, tîîwarîrî eesiyuꞌpîtî eꞌpainon moropai aakoꞌmamî pepîn, aweꞌtîꞌka eꞌpainon."

27 Tîîse meruntî yewîꞌ ta ewonpai amaꞌyeꞌ wanî ya itemanne yamaꞌrunpai, eꞌmaiꞌ pe meruntî ke tîweꞌsen yaironpîtîiya kapuya ke. Mîrîrî tîpo yamaꞌrunpaiya eꞌpainon. ˻Makui yentainon nekenya maawariyamîꞌ yarima.˼

"

28 Tamîꞌnawîron imakuiꞌpî pemonkonyamîꞌ nîkupîꞌpî moropai imakuiꞌpî pe toꞌ eseurîmaꞌpî Paapa winîkîi kupî Paapaya tîîwanmîra."

29 Tîîse Morî Yekaton Wannî pîꞌ imakuiꞌpî pe teeseurîmasen wanî ya, inkupîꞌpî kupî Paapaya pepîn tîîwanmîra. Ipatîkarî imakuiꞌpî pe awanî Paapa pîꞌ —taꞌpî Jesusya.

"

30 Mîrîrî taꞌpî Jesusya, yairî pra tîpîꞌ toꞌ eseurîma yeꞌnen. Makuiya ikuꞌsaꞌ meruntî ke maawariyamîꞌ yarimatoꞌpeiya, imariwaꞌ yarimatoꞌpeiya, taasaꞌ toꞌya wanîꞌpî ipîꞌ. Morî Yekaton Wannîya ikupîꞌpî meruntî ke, tîîse mîrîrî kupî toꞌya pra awanîꞌpî innape.

"

31 Mîrîrî tîpo Jesus yan moropai itaꞌmiꞌsan erepamîꞌpî. Poro po siꞌma yanno meꞌpoꞌpî toꞌya."

32 Arinîkon pemonkonyamîꞌ ereutasaꞌ wanîꞌpî iipia. —Aꞌkî, asan moropai ayaꞌmiꞌsan man poro po. Ayanno pîꞌ toꞌ man —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

33 Mîrîrî pîꞌ, taꞌpî Jesusya: —Îꞌ yeꞌka kin pemonkonyamîꞌ pîꞌ, maamaꞌ moropai mooyi tauya?"

34 Tîîpia ereutaꞌsan pîꞌ eesenumenkaꞌpî. —Tiaronkon tarî toꞌ man. Inkamoro pîꞌ maamaꞌ moropai mooyi tauya eꞌpainon."

35 Maasa pra ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ kuꞌnen wanî ya, uyonpa pe awanî. Mîîkîrî pîꞌ, mooyi moropai maꞌnon moropai maamaꞌ tauya eꞌpainon —taꞌpî Jesusya.

"

4

1 Tiaron pensa inîꞌrî Jesusya pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî. Ikuꞌpî ena po arinîkon pemonkonyamîꞌ eperepîꞌpî iipia. Arinîke toꞌ wanî yeꞌnen, Jesus asaraꞌtîꞌpî tuna katawon kanau yaꞌ moropai eereutaꞌpî. Pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî aꞌmun po, tamîꞌnawîrî."

2 Inkamoro yenupaꞌpîiya morî panton ekaremekî yeꞌka pe. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ:"

3 —Aꞌkî, warayoꞌ wîtîꞌpî tînmîri pînse."

4 Tînmîri yaꞌ tînpîmî pîmîꞌpîiya isorokaiꞌma. Mîrîrî inpîmî yonpa enaꞌpî eꞌma ta. Toronyamîꞌ iipîꞌpî moropai yennoꞌmaꞌpî toꞌya."

5 Moro nîrî inmîri yaꞌ, tîꞌ parappa pon non mararon pona, tiaron inpîmî yonpa enaꞌpî. Mararî non wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen kaꞌneꞌ pe aaroꞌtaꞌpî."

6 Tîîse wei aꞌnasaꞌ pe awaꞌpiꞌtaꞌpî. Kureꞌne ikara wîtîtoꞌ ton pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen awaꞌpiꞌtaꞌpî."

7 Moropai tiaron inpîmî yonpa enaꞌpî mîꞌnî ta. Mîrîrî koreꞌta aaroꞌtaꞌpî. Tîîse mîꞌnî yeꞌya itarumaꞌtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen eepeta pra awanîꞌpî."

8 Moropai tiaron inpîmî yonpa enaꞌpî morî non pona. Mîrîrî aroꞌtaꞌpî, kureꞌne eenaꞌpî, moropai eepetaꞌpî. Tiaron epetaꞌpî, tîîse mararî iteperu wanîꞌpî. Tiaron epetaꞌpî moropai tuꞌke panpîꞌ iteperu wanîꞌpî. Tiaron epetaꞌpî mararî pra, tuꞌke iteperu wanîꞌpî —taꞌpîiya."

9 Moropai taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Anepuꞌpainon wanî ya, etakî —taꞌpîiya.

"

10 Mîrîrî tîpo pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî. Tîîse asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon Jesus nenupaꞌsan eꞌnîmîꞌpî. Tiaronkon eꞌnîmîꞌpî toꞌ pokonpe. Mîrîrî yai inkamoroya Jesus ekaranmapoꞌpî. —Îꞌ taa yuꞌse awanî sîrîrî morî panton ke anna pîꞌ? —taꞌpî toꞌya."

11 —Ekaremekîuya apîꞌnîkon —taꞌpî Jesusya. —Tiaronkon nepuꞌtî pepîn epuꞌtîyaꞌnîkon kupî sîrîrî. Îꞌ kaiꞌma tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî kupî sîrîrî ekaremekîuya sîrîrî. Tiaronkonya epuꞌtî pepîn, tepotorîkon pe Paapa kupî toꞌya pra awanî yeꞌnen. Unekaremekî eta toꞌya panton pe, tîîse epuꞌtî toꞌya pepîn."

12 Mîrîrî pîꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen Isaías nurîꞌtî eseurîmaꞌpî pena. Isaíasya taꞌpî:

“Eta toꞌya moropai eraꞌma toꞌya,
tîîse îꞌ pe awanî epuꞌtî toꞌya pepîn.
Mîrîrî yeꞌnen imakuiꞌpî winîpai toꞌ eraꞌtî pepîn.
Imakuiꞌpî toꞌ nîkupîꞌpî kupî Paapaya pepîn tîîwanmîra,”
taꞌpî Isaías nurîꞌtîya.

"

13 Unekaremekîꞌpî tînmîri pînnen pantoni epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanî ya, tiaron unekaremekî epuꞌtîyaꞌnîkon eserîke pra awanî nîrî —taꞌpî Jesusya."

14 —Ipapoiꞌma tînmîri pînnen warayoꞌ warantî, ekaremeꞌnenya itekare ekaremekî pata kaisarî."

15 Eꞌma ta enaꞌsan warantî tiaronkon wanî. Itekare eta toꞌya, tîîse kaꞌneꞌ pe Makui wîtî moropai itekare, toꞌ netaꞌpî moꞌkaiya, inîꞌrî toꞌ enpenata namai ipîꞌ."

16 Moropai tîꞌ pon non pona enaꞌsan warantî tiaronkon wanî. Itekare eta tîuyaꞌnîkon pe yapisî toꞌya. Mararî pra toꞌ atausinpa."

17 Tîîse saꞌme yapisî toꞌya pra awanî tewankon yaꞌ. Mîrîrî yeꞌnen mararî rî toꞌ koꞌmamî mîrîrî. Itekare wenai toꞌ eꞌtarumaꞌtîsaꞌ ya, kaꞌneꞌ pe irumaka toꞌya. Tiaronkonya toꞌ tarumaꞌtîsaꞌ ya, itekare rumaka toꞌya."

18 Mîꞌnî yeꞌka koreꞌta enaꞌsan warantî tiaronkon wanî. Itekare eta toꞌya,"

19 tîîse toꞌ yewan wanî sîrîrî pata po tînkonekakon pîꞌ puꞌkuru. Moropai kureꞌne puꞌkuru temannekon yapurî toꞌya. Moropai inîꞌ panpîꞌ temannekon ton yuꞌse toꞌ wanî. Mîrîrî yeꞌkaya itekare tarumaꞌtî. Moropai mîrîrî wenai eepeta pepîn."

20 Moropai yanunsaꞌ non pona enaꞌsan warantî tiaronkon wanî. Itekare eta toꞌya moropai yapisî toꞌya. Mararî tiaron inpîmî yonpa epetaꞌpî warantî, tiaronkonya Paapa maimu kupî, tîîse mararî. Tuꞌke panpîꞌ tiaron epetaꞌpî warantî, tiaronkonya Paapa maimu kupî kureꞌne panpîꞌ. Mararî pra tiaron epetaꞌpî warantî, tiaronkonya Paapa maimu kupî mararî pra —taꞌpî Jesusya.

"

21 Tiaron morî panton ekaremekîꞌpî Jesusya: —Uweiyukon enepî pepîn wariꞌsaꞌ yoꞌkoi itîîtoꞌpe —taꞌpîiya. —Itîrî pepîn nîrî weꞌnannîtoꞌ yaponseꞌ yoꞌkoi, tîîse enepî itaponseꞌ pona itîîtoꞌpe."

22 Sîrîrî îꞌ rî esenonsaꞌ ya, mîrîrî eseraꞌma tiaron pensa. Mîrîrî warantî morî panton unekaremekî epuꞌtî tiaronkonya pepîn sîrîrî. Tîîse tiaron pensa epuꞌtî toꞌya."

23 Anepuꞌpai awanîkon ya, moo siꞌma etatî —taꞌpî Jesusya."

24 —Morî pe etatî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. —Etayaꞌnîkon kaisarî inîꞌ panpîꞌ Paapa maimu epuꞌtîyaꞌnîkon. Moropai etanenanya inîꞌ panpîꞌ epuꞌtî."

25 Umaimu anepuꞌpainon wanî ya, Paapaya itîrî inîꞌ panpîꞌ epuꞌtoꞌpeiya. Tîîse anepuꞌpainon pepîn wanî ya, epuꞌtîiya pepîn. Maasa pra tînetaꞌpî kupîiya tîîwanmîra.

"

26 Inîꞌrî morî panton ekaremekîꞌpî Jesusya. Îꞌ kaiꞌma awanî pe man tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî ya epuꞌtoꞌpe toꞌya. See warantî taꞌpîiya: —Warayoꞌya tekkari yenaꞌpî pîmîꞌpî ipapoiꞌma kawai yenaꞌpî pîmî warantî. Moropai eemikkuꞌpî tewîꞌ ta."

27 Teseru ta ewaron yaꞌ iweꞌnapîtîꞌpî moropai wei epaꞌka tanne, aapakapîtîꞌpî. Mîrîrî tanne, inpîmîꞌpî aroꞌta moropai aarenta. Tîîwarîrî aaroꞌtaꞌpî non yapai, aaretaꞌpî."

28 Moropai aarentaꞌpî. Moropai eepetaꞌpî."

29 Mîrîrî tîpo yaꞌtîꞌpîiya yaꞌtîtoꞌ weiyu eseposaꞌ yeꞌnen. Tîîse îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen tînpîmîꞌpî aroꞌta epuꞌtîiya pra awanîꞌpî. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen eepeta epuꞌtîiya pra awanî. ˻Mîrîrî warantî tiaronkonya Paapa yapisî tepotorîkon pe, itekare eta tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Tîîse oꞌnon yeꞌka pe Paapa esenyakaꞌma epuꞌtî toꞌya pepîn,˼ —taꞌpî Jesusya.

"

30 —Tiaron morî panton ekaremekîuya sîrîrî, îꞌ kaiꞌma awanî pe man tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî ya epuꞌtîkonpa —taꞌpî Jesusya. —See warantî arinîkon pemonkonyamîꞌ yepotorî pe Paapa wanî pe man —taꞌpîiya."

31 —Mostarda yeꞌ taꞌsen yare enaꞌpî wanî tamîꞌnawîron enaꞌpî maꞌre simonkokon pe itenaꞌpî."

32 Tîîse mîrîrî enaꞌpî pînsaꞌ, moropai aarenta, moropai kureꞌne eena tamîꞌnawîron parîꞌ yentai. Mararî pra aapantatapîtî. Toronyamîꞌya taponseꞌkon ton koneka iporo iꞌnîꞌ ya. Eꞌmaiꞌ pe siꞌmîrikkî pe itenaꞌpî wanîꞌpî, tîîse maasa kureꞌne iteꞌ enaꞌpî. Mîrîrî warantî mararonkonya Paapa yapisîꞌpî sîrîrî tepotorîkon pe. Tîîse maasa arinîkonya yapisî kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.

"

33 Mîrîrî warantî morî panton ke itekare ekaremekîꞌpîiya toꞌ pîꞌ. Ekaremekîꞌpîiya epuꞌtî toꞌya kaisarî."

34 Panton pe pra toꞌ yeurîmaiya pra awanîꞌpî. Tîîse tîpemonkonoyamîꞌ yarakkîrî neken tîwanî yai, tînekaremekîꞌpî ekaremeꞌ tuꞌkaꞌpîiya toꞌ pîꞌ.

"

35 Mîrîrî koꞌmamîiya yai, taꞌpîiya tîpemonkonoyamîꞌ pîꞌ: —Iyarîꞌnîkon. Kuruꞌnîꞌnîkon —taꞌpîiya."

36 Aasîrî kanau yaꞌ awanîꞌpî. Tamîꞌnawîronkon nîmîꞌpî toꞌya moropai Jesus yarîꞌpî inenupaꞌsanya. Moropai tiaronkon wîtîꞌpî tîkanaukon yaꞌ ipîkîrî."

37 Mîrîrî ikuꞌpî nuurukkutî toꞌya tanne, kureꞌnan aꞌsitun iipîꞌpî tiwinarî. Sipa sipa pe tuna wanîꞌpî. Tuna ewomîꞌpî kanau ya. Kanau yannîpî yonpaꞌpî tunaya."

38 Mîrîrî tanne, Jesus weꞌnasaꞌ wanîꞌpî kanau maikko yaꞌ. Tîꞌmî yeꞌpî yaꞌsantîsaiꞌya wanîꞌpî. Moropai mîîkîrî yenpakaꞌpî toꞌya: —Apakakî —taꞌpî toꞌya. —Îꞌ ton pe saꞌmantan tanne, awetun mîrîrî îꞌ kupîya pra? Apakakî."

39 Mîrîrîya Jesus pakaꞌpî moropai aꞌsitun tîꞌnapannîpîꞌpîiya tîmeruntîri ke. Aꞌsitun pîꞌ taꞌpîiya: —Tîꞌnapankî. Tuna pîꞌ taꞌpîiya: —Tîꞌnapankî. Tuna nîrî tîꞌnapannîpîꞌpîiya tîmeruntîri ke. Seꞌ kaisarî tuna eenaꞌpî."

40 Mîrîrî tîpo taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Îꞌ ton pe eesiꞌnîꞌpîtîkon? Innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon mîrîrî, aapiaꞌnîkon puꞌkuru wanî tanne —taꞌpîiya."

41 Mîrîrî mararî pra toꞌ esenumenkaꞌpî ipîꞌ. Tîmurukun pe siꞌma toꞌ eseurîmaꞌpî ipîꞌ: —Îꞌ yeꞌka Mîîkîrî pemonkon? Aꞌsitun tîꞌnapannîꞌnen tîmeruntîri ke moropai tuna tîꞌnapannîꞌnen nîrî tîmeruntîri ke. Oꞌnon yeꞌka pe renamo awanî? —taꞌpî toꞌya.

"

5

1 Toꞌ erepamîꞌpî ikuꞌpî ratai pona. Gerasenoyamîꞌ pata pona toꞌ erepamîꞌpî."

2 Kanau yapai Jesus eseuꞌka pe, uuruwai koreꞌtapai warayoꞌ iipîꞌpî iipia. Oꞌmaꞌ ewonsaꞌ wanîꞌpî mîîkîrî warayoꞌ yaꞌ."

3 Uuruwai koreꞌta tîîkoꞌmansen pe mîîkîrî wanîꞌpî, tîꞌ ta, eꞌpîyamîꞌ koreꞌta tîîkoꞌmansen."

4 Tuꞌke iteꞌka yewaꞌtîpîtîꞌpî toꞌya saꞌman ferro ke itenya pîꞌ moropai iꞌpu pîꞌ. Tîîse yewaꞌtî toꞌya kaisarî tewaꞌtîtoꞌ yaꞌtîpîtîꞌpîiya tiwinarî. Anîꞌya yewaꞌtî yentai awanîꞌpî."

5 Awentaimepîtîꞌpî ewaron kaisarî moropai wei kaisarî uuruwai koreꞌta siꞌma. Aakoꞌmantoꞌpe rî awanîꞌpî. Aweꞌpaꞌtîpîtîꞌpî nîrî tîꞌ ke.

"

6 Aminke siꞌma Jesus eraꞌma tîuya pe, eekaꞌtumîꞌpî iipia moropai aweꞌsekunkaꞌpî irawîrî. Tamîꞌnawîronkon yentainon mîserî, kaiꞌma eesenumenkaꞌpî Jesus pîꞌ."

7 (7,8) Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Mîîkîrî yapai epaꞌkatî, oꞌmaꞌkon —taꞌpîiya. Meruntî ke warayoꞌ entaimeꞌpî. —Jesus amîrî kaꞌ po tîîkoꞌmansen munmu. Amîrî Paapa munmu. Îꞌ kuꞌse aaiꞌsaꞌ uyarakkîrî? Ayekaꞌnunkauya sîrîrî. Paapaya eta tanne, atarumaꞌtîuya pepîn kaꞌkî upîꞌ —taꞌpîiya."

8 (-)"

9 Moropai Jesusya mîîkîrî ekaranmapoꞌpî. —Anîꞌ ayeseꞌ? —taꞌpîiya. —Uyeseꞌ tuꞌkan, maasa pra arinîkon anna —taꞌpîiya."

10 Mararî pra Jesus yekaꞌnunkaꞌpî oꞌmaꞌya. —Anna kîsaipontîi tiaron pata pona —taapîtîꞌpî toꞌya.

"

11 Aminke pra ikîrî po arinîkon porcoyamîꞌ wanîꞌpî tekkarikon enaꞌnenan."

12 Oꞌmaꞌkonya Jesus yekaꞌnunkaꞌpî. —Anna yaipontîkî porcoyamîꞌ koreꞌta anna ewontoꞌpe toꞌ yaꞌ —taꞌpî toꞌya."

13 —Atîtî, moriya —taꞌpî Jesusya. Oꞌmaꞌkon epaꞌkaꞌpî mîîkîrî warayoꞌ yapai moropai porcoyamîꞌ yaꞌ toꞌ ewomîꞌpî. Moropai porcoyamîꞌ ekaꞌtumîꞌpî ikîrî poi tuna kata. Moropai toꞌ eꞌsorokaꞌpî tuna kaꞌ moropai toꞌ anarîꞌpî. Arinîke toꞌ wanîꞌpî, 2.000 kaisarî.

"

14 Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai, porcoyamîꞌ eraꞌmanenan wîtîꞌpî. Tîneraꞌmaꞌpîkon ekaremekîꞌpî toꞌya tamîꞌnawîronkon pîꞌ, cidade ponkon pîꞌ moropai poroponkon pîꞌ. Mîrîrî ya pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî oꞌnon yeꞌka pe awanî eraꞌmai."

15 Moropai Jesus pia toꞌ erepamîꞌpî. Mîîkîrî warayoꞌ oꞌmaꞌkon yenpîꞌ eporîꞌpî toꞌya. Eereutasaꞌ wanîꞌpî, tîpon ke ayawîꞌ pe pra. Mîîkîrî arinîkon oꞌmaꞌkon wanîꞌpî yaꞌ eporîꞌpî toꞌya mîrîrî. Mîrîrî pîꞌ toꞌ esenumenkaꞌpî. Moropai eranneꞌ pe toꞌ enaꞌpî."

16 Moropai oꞌnon yeꞌka pe eenaꞌpî ekaremekîꞌpî eraꞌma tîponkonya, porcoyamîꞌ yekare moropai warayoꞌ oꞌmaꞌkon yenpîꞌ yekare ekaremekîꞌpî toꞌya."

17 Moropai Jesus yekaꞌnunkaꞌpî tamîꞌnawîronkonya attîtoꞌpe tîpatakon yapai.

"

18 Kanau yaꞌ Jesus asaraꞌtî tanne, mîîkîrî warayoꞌ oꞌmaꞌkon yenpîꞌ wîtîꞌpî iipia. —Uurî nîrî, itîîpai wai apîkîrî —taꞌpîiya."

19 —Kaane —taꞌpî Jesusya. —Ayewîꞌ ta ennaꞌpokî ayonpayamîꞌ pia. Paapa nîkupîꞌpî apîꞌ ekaremeꞌta. Tîꞌnokoꞌpî pe uyeraꞌmaꞌpîiya kaꞌta —taꞌpî Jesusya ipîꞌ."

20 Mîîkîrî wîtîꞌpî. Jesus nîkupîꞌpî tîpîꞌ ekaremekî pinunpaꞌpîiya Decápolis poro. Moropai tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî ipîꞌ.

"

21 Moropai inîꞌrî Jesus ennaꞌpoꞌpî ikuꞌpî ratai pona kanau ya. Eerepansaꞌ tanne, arinîkon pemonkonyamîꞌ eperepîꞌpî iipia. Ikuꞌpî ena po Jesus wanîꞌpî."

22 Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ eraꞌmanen wîtîꞌpî Jesus pia, iteseꞌ Jairo. Jesus eraꞌma tîuya pe, mîîkîrî Jairo esenumîꞌpî non pona, Jesus rawîrî moropai yekaꞌnunkaꞌpîiya."

23 —Aase, uyewîꞌ ta uyensi saꞌmanta pe man —taꞌpî Jairoya Jesus pîꞌ. —Aase uyewîꞌ ta ayenya tîrîpa ipona eesepiꞌtîtoꞌpe aasaꞌmanta namai —taꞌpîiya."

24 Mîrîrî yeꞌnen Jesus wîtîꞌpî ipîkîrî. Arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî toꞌ pokonpe. Jesus woimaꞌtîꞌpî toꞌya. Yatunnukuꞌpî toꞌya.

"

25 Arinîkon koreꞌta wîriꞌ wanîꞌpî priꞌyawon pepîn, mîn kannen. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai konoꞌ kaisarî aakoꞌmansaꞌ wanîꞌpî priꞌya pra."

26 Arinîkon neꞌneꞌkon yepiꞌtîtonkon wanîꞌpî yepiꞌtî yuꞌse. Tîîse yepiꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî. Yepiꞌtî toꞌya tanne inîꞌ panpîꞌ neꞌneꞌ eena tuꞌkaꞌpî. Inkamoro yeꞌmatîuya ke temanne tîꞌkaꞌpîiya wanîꞌpî tamîꞌnawîrî. Tîîse eesepiꞌtî pra awanîꞌpî. Inîꞌ panpîꞌ priꞌya pra eenaꞌpî."

27 (27,28) Jesus yekare etasaꞌ mîîkîrî wîriꞌya wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî wîriꞌ esenumenkaꞌpî Jesus pon yeꞌpi pîꞌ yapîsauꞌya ya esepiꞌtî eꞌpainon kaiꞌma, wîriꞌ esenumenkaꞌpî. Jesus poi winî aaipîꞌpî moropai ipon yeꞌpi pîꞌ yapîꞌpîiya."

28 (-)"

29 Mîrîrî pe rî mîn asaꞌtîꞌpî, yapîiya pe, moropai eesepiꞌtîsaꞌ epuꞌtîꞌpî mîîkîrî wîriꞌya.

"

30 Tîmeruntîri ke tiaron yepiꞌtîsaꞌ tîuya epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî pe rî eeraꞌtîꞌpî arinîkon koreꞌta. —Anîꞌya uyapî pîꞌ nai upon pîꞌ? —taꞌpîiya."

31 —Arinîkon pemonkonyamîꞌ koreꞌta siꞌma, anîꞌya upon pîꞌ uyapî pîꞌ nai taaya. Pakko pe awanî mîrîrî —taꞌpî Jesus pemonkonoyamîꞌya ipîꞌ."

32 Tîîse tîwoinokon pîꞌ Jesus esenumenkaꞌpî anîꞌya ikupîꞌpî epuꞌtîpa kaiꞌma."

33 Teesepiꞌtîsaꞌ epuꞌtî tîuya yeꞌnen, mîîkîrî wîriꞌ esiꞌnîpîꞌpî. Moropai tîweꞌkîkîꞌma yeꞌka pe attîꞌpî Jesus pia. Eesenumîꞌpî non pona irawîrî. Moropai tekare ekaremekîꞌpîiya Jesus pîꞌ tamîꞌnawîrî."

34 —Maꞌnon, innape ukupîya yeꞌnen eesepiꞌtîsaꞌ mîrîrî —taꞌpî Jesusya mîîkîrî wîriꞌ pîꞌ. —Tîwanmîra atîkî. Inîꞌrî ayeparanya ayeporî pepîn —taꞌpîiya.

"

35 Jesus eseurîma tanne, tiaronkon warayoꞌkon erepamîꞌpî epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ eraꞌmanen, Jairo yewîꞌ tapaiꞌnîkon. —Ayensi saꞌmantan pîꞌ man. Inîꞌ uyenupanenkon kîsarîi —taꞌpî toꞌya."

36 —Toꞌ eseurîmatoꞌ tîpîinamai pra —taꞌpî Jesusya epereꞌnîtoꞌ eraꞌmanen pîꞌ. —Kesiꞌnîpîi. Innape neken ukuꞌkî. Kîsewankonoꞌmai —taꞌpîiya.

"

37 Pedro, moropai Tiago, moropai Tiago yakon João, inkamoro neken wîtî tarakkîrî tîrîꞌpî Jesusya. Tiaronkon wîtî tîrîiya pra awanîꞌpî."

38 Epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ eraꞌmanen yewîꞌ ta teerepansaꞌ pe, arinîkon pemonkonyamîꞌ eraꞌmaꞌpî Jesusya. Tiaronkon karau moropai tiaronkon entaimepîtî etaꞌpîiya."

39 Wîttî ta teewonsaꞌ pe, taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Îꞌ ton pe aronne awentaimepîtîkon mîrîrî? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. —Moropai akaraukon mîrîrî? Maꞌnon saꞌmantasaꞌ pra man. Iweꞌnasaꞌ mîrîrî —taꞌpîiya."

40 Moropai toꞌ siiraꞌpî Jesus pîꞌ mîrîrî taiya yeꞌnen.

Tîîse poro pona toꞌ yenpaꞌkaꞌpîiya. Moropai eewomîꞌpî isaꞌmantaꞌpî pia itun moropai isan, moropai eseurîwîꞌnankon tînenupaꞌsan pokonpe eewomîꞌpî."

41 Mîîkîrî isaꞌmantaꞌpî yenya yapisîꞌpîiya. —Tarita kumi —taꞌpîiya ipîꞌ tîmaimu ta. Maꞌnon, eꞌmîꞌsaꞌkakî, taatoꞌ mîrîrî umaimukon ta."

42 Mîrîrî pe rî wîriꞌ eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî moropai aasarîꞌpî. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî ikono po awanîꞌpî. Kureꞌne tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî eesepiꞌtîsaꞌ pîꞌ."

43 Jesusya taꞌpî tamîꞌnawîronkon pîꞌ: —Anîꞌ pîꞌ unkupîꞌpî kîsekaremeꞌtî —taꞌpîiya. Moropai wîriꞌ yun, isan pîꞌ taꞌpîiya: —Maꞌnon yekkari ton antîîtî —taꞌpîiya.

"

6

1 Moropai Jesus wîtîꞌpî mîrîrî pata pai tînenupaꞌsan pokonpe. Tîpata ya eerepamîꞌpî toꞌ pokonpe."

2 Erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai tamîꞌnawîronkon yenupa piaꞌtîꞌpîiya epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ ta. Eta tîuyaꞌnîkon pe arinîkon esenumenkaꞌpî kureꞌne ipîꞌ: —Oꞌnon pata mîrîrî yeꞌka esenumenkantoꞌ kuꞌnen pe tîwanîpa epuꞌnen eporîiya? Oꞌnon yeꞌka pe epuꞌnen pe eenaꞌpî? Anîꞌ winîpai tîmeruntîri ton eporîiya anîꞌya ikupî eserîkan pepîn konekapa? —taꞌpî toꞌya."

3 —Mîîkîrî manniꞌ wîttî konekanen, Maria more, innape nai? —taꞌpî toꞌya. —Tiago, moropai José, moropai Judas, moropai Simão rui mîîkîrî. Tarî iwîrisitonon man —taꞌpî toꞌya. Moropai Jesus yuꞌse pra toꞌ enaꞌpî. Yapurî toꞌya pra awanîꞌpî."

4 Jesusya toꞌ yeurîmaꞌpî: —Tamîꞌnawîron pata ya Paapa maimu ekaremeꞌnen yapurî toꞌya. Tîîse ipata ya yapurî toꞌya pepîn. Itonpayamîꞌya yapurî pepîn. Itewîꞌ tawonkonya yapurî pepîn —taꞌpîiya."

5 Anîꞌya ikoneka eserîkan pepîn tuꞌkan konekaiya yentai awanîꞌpî tîpata ya. Priꞌyawonkon pepîn pona tenya tîrîꞌpîiya, arinîkon pepîn, moropai toꞌ yepiꞌtîꞌpîiya."

6 Kureꞌne Jesus esenumenkaꞌpî inkamoro pîꞌ, innape tîkupî toꞌya pra awanî yeꞌnen.

Moropai aasarîꞌpî tiaronkon pata yapîꞌ toꞌ yenupaꞌpîiya mîrîrî rî pata poro toꞌ yenupaꞌpîiya.

"

7 Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon yannoꞌpî Jesusya tîîpia. Toꞌ yaipontîꞌpîiya pata kaisarî toꞌ wîtîtoꞌpe asakîꞌneꞌne. Moropai toꞌ meruntîri ton tîrîꞌpîiya meruntî ke oꞌmaꞌkon maawariyamîꞌ yenpaꞌkatoꞌpe toꞌya."

8 Toꞌ yaipontîꞌpîiya: —Attîkon pe îꞌ rî kîsatî. Ameꞌsipukon neken maatîi. Ayaꞌreꞌkon ton kîsatî. Asakunikon kîsatî. Atînirurîkon ton kîsatî."

9 Aꞌsaꞌsakon yekaꞌmayaꞌnîkon moropai aponkon tiwin, apîꞌnîkon asakîꞌne pra."

10 Pemonkonyamîꞌ pata ya eerepansaꞌkon ya, eewomîkon toꞌ yewîꞌ ta. Moropai moro puꞌkuru makoꞌmantîi, mîrîrî pata pai attîkon pîkîrî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

11 —Tiaron pata po ayapisîkon toꞌya pra awanî ya, moropai amaimukon anetapai pra toꞌ wanî ya, mîrîrî pata pai matîtîi. Moropai attîkon pe aꞌpukon pîꞌ non atapiꞌsaꞌ, mîrîrî mîsorokatîi eepaꞌkakon pe. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon ya, Paapa maimu yuꞌse pra toꞌ wanî yeꞌnen Paapaya toꞌ tarumaꞌtî pe man ekaremekîyaꞌnîkon mîrîrî —taꞌpîiya.

"

12 Mîrîrî tîpo toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî. Inkamoroya itekare ekaremekîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Ayeserukon winîpai enpenatatî teesewankonoꞌmai eraꞌtîtî —taꞌpî toꞌya tamîꞌnawîronkon pîꞌ."

13 Moropai tuꞌkankon oꞌmaꞌkon yenpaꞌkaꞌpî toꞌya. Priꞌyawonkon pepîn puꞌpai karapaimaꞌpî toꞌya. Toꞌ yepiꞌtîꞌpî toꞌya.

"

14 Tamîꞌnawîrî Jesus nîkupîꞌpî yekare etaꞌpî tamîꞌnawîronkonya. Mîrîrî yai pata esaꞌ Herodesya etaꞌpî nîrî. Tiaronkonya taapîtîꞌpî: —João Batista nurîꞌtî eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî man isaꞌmantaꞌsan koreꞌtapai. Mîrîrî yeꞌnen anîꞌya ikupî eserîkan pepîn kupîiya mîrîrî —taapîtîꞌpî toꞌya."

15 Moropai tiaronkonya taꞌpî: —Elias nurîꞌtî mîîkîrî. Moropai tiaronkonya taꞌpî: —Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ warainon mîîkîrî.

"

16 Tîîse itekare eta tîuya pe Herodesya taꞌpî: —João mîîkîrî, uniꞌmîrîkîtîꞌpî ipuꞌpai. Tîîse aweꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ mîrîrî tîîsaꞌmanta tîpo, isaꞌmantaꞌsan koreꞌta pai —taꞌpîiya.

"

17 Maasa pra mîîkîrî rî Herodesya João yarakkamo meꞌpoꞌpî tîuya yeꞌnen atarakkannîtoꞌ yewîꞌ ta. Mîrîrî kupîꞌpî Herodesya maasa pra takon Filipe noꞌpî Herodias yarakkîrî awanî pîꞌ João eseurîmasaꞌ yeꞌnen."

18 Taapîtîꞌpî Joãoya ipîꞌ: —Ayakon noꞌpî yarakkîrî awanî Paapa nekaremekîꞌpî unkupîkon ton pe yairî pra. Imakuiꞌpî kuꞌsaꞌya mîrîrî —taapîtîꞌpîiya."

19 Mîrîrî wenai Herodes noꞌpî Herodias ekoreꞌmaꞌpî ipîꞌ. Moropai João Batista anwîpai awanîꞌpî. —João Batista wîî meꞌpokî —taꞌpîiya Herodes pîꞌ."

20 —Kaane —taꞌpîiya. Mîrîrî taꞌpîiya maasa pra morî pe Paapa maimu yawîron pe João wanî epuꞌtî tîuya yeꞌnen. Moropai inamaꞌpîiya. João maimu eta tîuya pe aatakaꞌmaꞌpî. Mîîwîni tîîse tîwakîri pe etaꞌpîiya.

"

21 Mîrîrî tanne, tîîkoꞌmamî tîpo, Herodias esenumenkaꞌpî teseru koneka pîꞌ. Moropai Herodesya entamoꞌkantoꞌ konekaꞌpî teesenpoꞌpî weiyu yai. Tîpoitîrîtonon etaꞌpîiya entamoꞌkai. Surarayamîꞌ yepotorîtonon etaꞌpîiya. Moropai ipîkkukon tîniru esanon Galiléia ponkon etaꞌpîiya nîrî entamoꞌkai."

22 Herodias more wîriꞌ ewomîꞌpî toꞌ koreꞌta imanunse. Moropai imananuꞌpî. Herodes wakîri pe awanîꞌpî. Herodes netaꞌsan wakîri pe nîrî awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen Herodesya taꞌpî wîriꞌ pîꞌ: —Îꞌ rî yuꞌse awanî ya, esaꞌkî upîꞌ moropai anesatîꞌpî tîrîuya —taꞌpî Herodesya."

23 —Paapaya uyeraꞌma pîꞌ man. Ayenkuꞌtîuya pepîn sîrîrî. Îꞌ rî esatîya ya itîrîuya. Ituꞌse awanî ya, upata tîrîuya arakkita pîkîrî —taꞌpîiya wîriꞌ pîꞌ.

"

24 Moropai wîriꞌ epaꞌkaꞌpî. Tîsan pia attîꞌpî, Herodias pia. —Îꞌ esatîuya yuꞌse awanî mîrîrî? —taꞌpîiya tîsan pîꞌ. —João Batista puꞌparaikkîꞌtoꞌpeiya kaꞌkî ipîꞌ —taꞌpî Herodiasya tînre pîꞌ."

25 Teesemiꞌtapai mîîkîrî wîtîꞌpî Herodes pia esaꞌse: —João Batista puꞌparaikkîtîyaꞌnîkon yuꞌse wai. Sunpa pona ipuꞌpaiꞌpî enepîyaꞌnîkon yuꞌse wai uupia eraꞌmatoꞌpeuya —taꞌpî wîriꞌya Herodes pîꞌ.

"

26 Mîrîrî pîꞌ Herodes esewankonoꞌmaꞌpî kureꞌne. Itîrîuya taasaꞌ tîuya pîꞌ moropai mîrîrî etasaꞌ tînetaꞌsanya pîꞌ eesewankonoꞌmaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen wîriꞌ pîꞌ aniꞌnînmapai pra awanîꞌpî."

27 Moropai kaꞌneꞌ pe Herodesya surara yaipontîꞌpî: —Atîkî. João puꞌpai eraꞌmata —taꞌpîiya. Surara wîtîꞌpî. Atarakkannîtoꞌ ta João puꞌparaikkîtîꞌpîiya."

28 João puꞌpaiꞌpî yarîꞌpî suraraya sunpa pona moropai itîrîꞌpîiya wîriꞌ pia. Mîîkîrîya yarîꞌpî tîsan pia."

29 Mîrîrî eta tîuyaꞌnîkon pe João nenupaꞌsan wîtîꞌpî itesaꞌrîꞌpî eraꞌmai. Moropai yuꞌnaꞌtîꞌpî toꞌya.

"

30 Jesus naipontîꞌsan ennaꞌpoꞌpî iipia. Tamîꞌnawîron tînkupîꞌpîkon moropai pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî tîuyaꞌnîkon ekaremekîꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."

31 Arinîkon pemonkonyamîꞌ erepanpîtîꞌpî toꞌ pia Jesus eraꞌmapîꞌse. Jesus moropai inenupaꞌsan entamoꞌka eserîke pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Aaseꞌkon see upokonpe keren pona erîꞌkaꞌseꞌnîkon —taꞌpîiya.

"

32 Mîrîrî yeꞌnen tamîꞌnawîronkon piapai toꞌ wîtîꞌpî kanau yaꞌ keren pona, Jesus moropai inenupaꞌsan."

33 Tîîse arinîkonya toꞌ wîtî eraꞌmaꞌpî. Jesus nenupaꞌsan pe toꞌ epuꞌtîꞌpî toꞌya. Itîîpai nîrî toꞌ wanîꞌpî. Tîpatakon yapai toꞌ esemiꞌtîpaꞌpî tuutîkonpa. Inkamoro wîtîꞌpî aꞌmun poro teekaꞌtunse keren pona. Jesus moropai inenupaꞌsan rawîrî toꞌ erepamîꞌpî."

34 Kanau yapai teeseuꞌka pe, mararonkon pepîn pemonkonyamîꞌ eraꞌmaꞌpî Jesusya. Carneiroyamîꞌ itesaꞌ pînon atakaꞌmaꞌsan warantî toꞌ eraꞌmaꞌpîiya. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ saꞌnamaꞌpîiya. Tuꞌkan pîꞌ toꞌ yenupa piaꞌtîꞌpîiya.

"

35 Pata koꞌmamî pe, Jesus nenupaꞌsan, ipemonkonoyamîꞌ wîtîꞌpî iipia. —Keren po eꞌnî tanne, pata koꞌmannî pîꞌ man."

36 Tamîꞌnawîronkon yaipontîkî cidade pona, moropai poro po tîîkoꞌmansenon pia taꞌreꞌkon ton yennatoꞌpe toꞌya —taꞌpî toꞌya.

"

37 Tîîse toꞌ maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Amîrîꞌnîkonya neken toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrî sîrîrî. —Oꞌnon yeꞌka pe? —taꞌpî Jesus nenupaꞌsanya. —Trigo puusaꞌ yenna annaya yuꞌse awanî mîrîrî mararî pra tîniru ke, tuꞌke kapoi kaisarî esenyakaꞌmantoꞌ yepeꞌ yentai awanî. Mîrîrî warantî toꞌ yekkariꞌtî annaya yuꞌse awanî. Tîîse tîniru ton pra man —taꞌpî toꞌya."

38 —Îꞌ warapo pão moro nai aapiaꞌnîkon? Maasa eraꞌmatantî —taꞌpî Jesusya. Eraꞌmai toꞌ wîtîꞌpî. Ekaremekîꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Pão moro man miaꞌtaikin neken moropai moroꞌyamîꞌ asakîꞌne —taꞌpî toꞌya.

"

39 (39,40) Mîrîrî tîpo Jesusya pemonkonyamîꞌ pantakapîtîꞌpî tîponarîꞌne, tiaronkon 50 kaisarîꞌne, tiaronkon 100 kaisarîꞌne. Toꞌ yaipontîꞌpîiya parîꞌ pona toꞌ ereutatoꞌpe."

40 (-)"

41 Miaꞌtaikinan pão moropai asakîꞌnankon moroꞌyamîꞌ yapisîꞌpîiya tenyaꞌ. Moropai kaꞌ ekaya tenu tanunse ipîremaꞌpîiya. Moropai trigo puusaꞌ pirikkapîtîꞌpîiya. Mîrîrî tîrîꞌpîiya tîpemonkonoyamîꞌ pia. Inkamoroya itîrîꞌpî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ pia. Moroꞌyamîꞌ waikapîtîꞌpîiya nîrî pemonkonyamîꞌ kaisarî."

42 Tamîꞌnawîronkon entamoꞌkaꞌpî mîrîrî pîꞌ teesepiꞌtîkon pîkîrî."

43 Trigo puusaꞌ yonparîꞌpî moropai moroꞌyamîꞌ yonparîꞌpî eꞌnîmîsaꞌ yaraꞌtîꞌpî toꞌya waikîraꞌpî yaꞌ. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai waikîraꞌpî kaisarî itonparîꞌpî awanîꞌpî."

44 Jesus nîtîrîꞌpî pîꞌ entamoꞌkaꞌsan warayoꞌkon wanîꞌpî 5.000 kaisarî.

"

45 Teesemiꞌtapai Jesusya tînenupaꞌsan yaipontîꞌpî kanau ya toꞌ asaraꞌtîtoꞌpe, tîrawîrî toꞌ wîtîtoꞌpe iratai pona, Betsaida pona. —Attîkon tanne pemonkonyamîꞌ yarimauya toꞌ emiꞌtoꞌpe —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. Jesus nenupaꞌsan eseꞌmaꞌtîꞌpî. Mîrîrî tîpo Jesusya taꞌpî eꞌnîmîꞌsan pîꞌ: —Ayewîꞌkon ta atîtî see. Morî pe ennaꞌpotî. Uurî nîrî, uutî sîrîrî —taꞌpîiya."

46 Teesekaremekî tîpo, Jesus wîtîꞌpî wîꞌ moreꞌpî pona epîremai tiwinsarî.

"

47 Pata ewaronpamî tanne, Jesus nenupaꞌsan wanîꞌpî ikuꞌpî yarakkita kanau yaꞌ moropai mîîkîrî wanîꞌpî tiwinsarî aꞌmun po."

48 Mîrîrî yai meruntî aꞌsitun ponaya kanau yawonkon wîtîꞌpî. Tîmoronkon tepuꞌse toꞌ eꞌkuraꞌ eraꞌmaꞌpî Jesusya. Kariwana etun tanne attîꞌpî toꞌ pia tuna poro tîꞌsi po. Toꞌ yuwaꞌka yonpaꞌpîiya."

49 Tîîse aaipî eraꞌmaꞌpî inenupaꞌsanya. Tîꞌsi po tuna poro aaipî eraꞌma tîuyaꞌnîkon pe, oꞌmaꞌ mîîkîrî kaiꞌma toꞌ esenumenkaꞌpî ipîꞌ. Mîrîrî pîꞌ toꞌ esiꞌnîpîꞌpî. Toꞌ entaimepîtîꞌpî."

50 Toꞌ esiꞌnîpî eraꞌma tîuya pe, kaꞌneꞌ pe Jesus eseurîmaꞌpî toꞌ yarakkîrî: —Meruntî ke eꞌtî, teesiꞌnîꞌse pra, maasa pra uurî Jesus —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

51 Moropai Jesus asaraꞌtîꞌpî toꞌ kanaurî yaꞌ. Mîrîrî pe rî aꞌsitun atîꞌnapamîꞌpî. Mîrîrî pîꞌ taꞌpî inenupaꞌsanya: —Îꞌ yeꞌka see mîîkîrî pemonkon, mîrîrî yeꞌka aꞌsitun tîꞌnapannîꞌnen?"

52 Jesus meruntîri eraꞌmaꞌpî toꞌya trigo puusaꞌ pirikkaiya yai. Mîîwîni tîîse iipia Paapa meruntîri wanî epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî, pakko pe tîwanîkon yeꞌnen. Maasa pra ipîꞌ toꞌ esenumenka pra awanîꞌpî, anîꞌ pe awanî epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî.

"

53 Ikuꞌpî ratai pona teerepansaꞌkon pe toꞌ eseuꞌkaꞌpî Genesaré pata pona. Mîrîrî ikuꞌpî ka tîkanaukon yewaꞌtîꞌpî toꞌya."

54 Moropai kanau yapai toꞌ eseuꞌka pe Genesaré ponkon pemonkonyamîꞌya Jesus epuꞌtîꞌpî."

55 Teekaꞌtunse toꞌ wîtîꞌpî iipia, Jesus erepansaꞌ yekare etasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Oꞌnon pata Mîîkîrî wanî etasaꞌ tîuyaꞌnîkon ya, mîîkîrî pia priꞌyawonkon pepîn yarîꞌpî toꞌya toꞌ yepiꞌtîtoꞌpeiya kaiꞌma."

56 Moropai oꞌnon pata Jesus erepansaꞌ pia, siꞌmîrikkî cidade pona, kureꞌnan cidade pona, cidade po pra tîîkoꞌmansenon pia, moro puꞌkuru priꞌyawonkon pepîn enepîꞌpî toꞌya iipia, erepantoꞌ pataꞌseꞌ yaꞌ. Moropai Jesus yekaꞌnunkaꞌpî toꞌya ipon yeꞌpi yapîkonpa kaiꞌma. Moropai yapîtîponkon esepiꞌtîꞌpî.

"

7

1 Fariseuyamîꞌ epereꞌsaꞌ wanîꞌpî Jesus pia Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon koreꞌta. Inkamoro Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon iiꞌsaꞌ wanîꞌpî Jerusalém poi."

2 (2-4) Fariseuyamîꞌya tenyakon rona tuꞌke iteꞌka tiwin iteꞌka tîîse. Mîrîrî tîpo taꞌreꞌkon enapî toꞌya. Tamîꞌnawîronkon Judeuyamîꞌ yeseru pe awanî. Tîtamokonya tîpanamaꞌpîkon yawîrî toꞌ wanî mîrîrî. Eꞌrepantoꞌ pataꞌseꞌ yapai teemiꞌse tîweꞌronakon pra awanî ya, taꞌreꞌkon enapî fariseuyamîꞌya pepîn. Mîrîrî warantî nîrî teserukon yawîrî tuꞌke iteꞌka copo ronapîtî toꞌya, îinî ronapîtî toꞌya, pisa ronapîtî toꞌya.Moropai Jesus nenupaꞌsanya taꞌreꞌkon enapî eraꞌmaꞌpî toꞌya. Tîîse fariseuyamîꞌya tenyakon rona manniꞌ warantî tenyakon rona toꞌya pra awanîꞌpî."

3 (-)"

4 (-)"

5 Mîrîrî yeꞌnen fariseuyamîꞌ moropai Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkonya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Îꞌ ton pe see utamokonya uyenupaꞌpîkon yairî pra apemonkonoyamîꞌ wanî mîrîrî? Îꞌ ton pe tenyakon rona tîuyaꞌnîkon rawîrî taꞌreꞌkon enapî toꞌya?"

6 Jesusya taꞌpî: —Yairî puꞌkuru Paapa maimu ekaremeꞌnen Isaías nurîꞌtî eseurîmaꞌpî apîꞌnîkon pena. Paapa yapurînen pe pra siꞌma Paapa yapurînenan patakayaꞌnîkon eserîke pra naatîi seruꞌ pe. Sîrîrî Isaías nurîꞌtî maimu rîꞌpî inmenukaꞌpî:

“Morî pe eseurîmakoiꞌkon insanan pemonkonyamîꞌ upîꞌ”, taa Paapaya.
“Tîîse aminke toꞌ yewan wanî mîrîrî.
"

7

Îꞌ pe pra rî uyapurî toꞌya mîrîrî.
Penaroꞌkonya tîpanamaꞌpîkon yawîrî tonpakon yenupa toꞌya,
uurîya tîpanamaꞌpîkon pe tîkuꞌse” taa Paapaya.
Mîrîrî Isaías maimu rîꞌpî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

8 —Paapaya upanamaꞌpîkon unkupîkon ton pe mîrîrî rumakasaꞌyaꞌnîkon. Tîîse atamokonya apanamaꞌpîkon yawîrî awanîkon, irumakayaꞌnîkon pata pe pra."

9 Paapaya upanamaꞌpîkon rumakasaꞌyaꞌnîkon atamokonya apanamaꞌpîkon yawîrî awanîkonpa kaiꞌma. Epuꞌnen pe awanîkon kaiꞌma eesenkuꞌtîkon mîrîrî —taꞌpî Jesusya."

10 —Moisés nurîꞌtîya taꞌpî:

“Ayunkon, moropai asankon yapurîtî. Imakuiꞌpî pe anîꞌ eseurîma ya tîyun winîkîi, moropai tîsan winîkîi, mîîkîrî mîwîtîi,”
taꞌpîiya —taꞌpî Jesusya.

"

11 —Mîrîrî yeꞌka pe pra amîrîꞌnîkon eseurîma mîrîrî. Amîrîꞌnîkonya taa: “Uyunkon, moropai usankon pia untîrîkon ton unmoꞌkaꞌpîkon tîrî eꞌpainon Paapa pia. Corbã mîrîrî. Paapa pia neken untîrî ton sîrîrî taatoꞌ mîrîrî corbã”."

12 Mîrîrî warantî taa yeꞌka pe, amîrîꞌnîkonya taa: “Uyunkon moropai usankon pîikaꞌtî pra wanî ya, îꞌ waniꞌ pra awanî Paapa pîꞌ”. Mîrîrî warantî tamîꞌnawîronkon yenupayaꞌnîkon seruꞌ pe —taꞌpî Jesusya."

13 —Atamokonya apanamaꞌpîkon yawîrî awanîkon yeꞌnen Paapa maimu pîinamayaꞌnîkon pra awanî. Tamîꞌnawîronkon panamayaꞌnîkon ayeserukon yawîrî neken toꞌ koꞌmantoꞌpe kaiꞌma. Tuꞌke ayeserukon poiꞌpî moro awanî mîrîrî yeꞌka —taꞌpî Jesusya fariseuyamîꞌ pîꞌ.

"

14 Moropai inîꞌrî Jesusya tamîꞌnawîronkon yannoꞌpî tîîpia. —Umaimu etatî moropai epuꞌtîyaꞌnîkon yuwatî —taꞌpîiya."

15 —Paapa pia imakuiꞌpî pe eꞌnî pepîn uyaꞌreꞌkon unennoꞌmakon wenai. Tîîse imakuiꞌpî pe eꞌnî uyewankon ya tîîkoꞌmansen imakuiꞌpî wenai."

16 Anetapainon wanî ya, etakî, moropai epuꞌkî —taꞌpîiya.

"

17 Poro po tîweꞌsanon piapai Jesus ewomîꞌpî wîttî ta. Mîîkîrî ekaranmapoꞌpî inenupaꞌsanya: —Îꞌ pîꞌ eeseurîma manniꞌ? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."

18 —Amîrîꞌnîkonya nîrî epuꞌtî pra awanîkon mîrîrî? —taꞌpî Jesusya. —Uyaꞌreꞌkon unennoꞌmakonya ukupîkon pepîn imakuiꞌpî pe."

19 Maasa pra uyewankon ya eewomî pepîn. Uroꞌtakon yaꞌ neken eewomî moropai mîrîrî tîpo iwekannîpî. Tamîꞌnawîron entamoꞌkantoꞌ wanî morî pe. Tamîꞌnawîron entamoꞌkantoꞌ pîꞌ entamoꞌkan eꞌpainon —taꞌpî Jesusya.

"

20 —Imakuiꞌpî uyewankon yaꞌ tîîkoꞌmansen wanî imakuiꞌpî pe."

21 Uyewankon yaꞌ tîîkoꞌmansen imakuiꞌpî wenai imakuiꞌpî pîꞌ esenumenkan, tamîꞌnawîronkon wîriꞌsanyamîꞌ, warayoꞌkon poro wîtîn, amaꞌyeꞌ pe eꞌnî, tiaron wîî,"

22 moropai tiaron noꞌpî, tiaron niyo yarakkîrî eꞌnî, moropai tiaron yemanne yuꞌse eꞌnî, imakuiꞌpî kupî, tiaronkon yenkuꞌtî, nura pe eꞌnî, kinmuwan, imakuiꞌpî pe tiaron pîꞌ eseurîman, moropai mîî pe eꞌnî, eranneꞌ pe pra eꞌnî imakuiꞌpî pîꞌ."

23 Tamîꞌnawîrî imakuiꞌpî pe eꞌnî maasa pra imakuiꞌpî koꞌmamî yeꞌnen uyewankon yaꞌ. Mîrîrî wenai imakuiꞌpî kupî pîꞌ koꞌmannî —taꞌpî Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ.

"

24 Mîrîrî tîpo Jesus eseꞌmaꞌtîꞌpî. Tiro pata poro moropai Sidom pata poro attîꞌpî. Tîîkoꞌmantoꞌ yewîꞌ ton eporîꞌpîiya. Moro tîwanî epuꞌtî anîꞌya yuꞌse pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌka pe tîîse epuꞌtîꞌpî tiaronkonya."

25 (25,26) Moropai wîriꞌ wanîꞌpî moro. Mîîkîrî wanîꞌpî Judeupaꞌ pe pra, Siro-fenicia pon mîîkîrî. Imaimu wanîꞌpî grego pe. Inre wanîꞌpî wîriꞌ. Oꞌmaꞌ ewonsaꞌ wanîꞌpî mîîkîrî more yaꞌ. Mîrîrî yeꞌnen Jesus erepansaꞌ eta tîuya pe, attîꞌpî iipia. Moropai Jesus puu pia eesenumîꞌpî, yekaꞌnunkaꞌpîiya. Taꞌpîiya Jesus pîꞌ: —Oꞌmaꞌ yenpaꞌkakî unre yapai.

"

26 (-)"

27 Moropai Jesusya taꞌpî: —Kaane. Eꞌmaiꞌ pe upemonkonoyamîꞌ pîikaꞌtîuya, Judeuyamîꞌ. Amîrî Judeu pepîn. Arinmaraka pia more yaꞌreꞌ tîrî ya, yairî pra awanî. Mîrîrî warantî tamîꞌnawîron Judeuyamîꞌ pîikaꞌtîuya pra tîîse, amîrî pîikaꞌtîuya ya, Judeu pe pra awanî tanne, yairî pra awanî —taꞌpî Jesusya. ˻Judeuyamîꞌya Judeu pepîn esatîꞌpî arinmaraka pe tewanmakon pe toꞌ kupî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.˼

"

28 Tîîse wîriꞌya taꞌpî: —Innape man, piipiꞌ. ˻Arinmaraka taa Judeuyamîꞌya upîꞌ, seruꞌ pepîn.˼ Mîrîrî yeꞌka pe tîîse moreyamîꞌ yaꞌreꞌ yaꞌpunuꞌpî eꞌsoroka enapî arinmarakayamîꞌya itaponseꞌ yoꞌkoi siꞌma. Mîrîrî warantî arinmarakayamîꞌ eꞌpîikaꞌtî manniꞌ warantî, upîikaꞌtîkî saꞌne —taꞌpîiya.

"

29 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Innape ukupîya epuꞌtî pîꞌ wai, mîrîrî taa pîꞌ nai epuꞌnen pe. Ayewîꞌ ta ennaꞌpokî. Oꞌmaꞌ wîtîn pîꞌ man anre piapai —taꞌpîiya."

30 Moropai mîîkîrî emikkuꞌpî tewîꞌ ta. Tînre eporîꞌpîiya tetteꞌ ta. Oꞌmaꞌ wîtîꞌpî wanîꞌpî.

"

31 Moropai Jesus ennaꞌpoꞌpî Tiro pata pai. Tuutî pe Sidom pata pona attîꞌpî, moropai Decápolis pata poro. Eerepamîꞌpî Galiléia kuꞌpî ka."

32 Miarî tiaronkon pemonkonyamîꞌya imaimu pîn moropai panaꞌtîꞌpan warayoꞌ yarîꞌpî Jesus pia. Jesus yekaꞌnunkaꞌpî toꞌya: —Ayenya tîîkî ipona eesepiꞌtîtoꞌpe —taꞌpî toꞌya."

33 Arinîkon pemonkonyamîꞌ piapai Jesusya mîîkîrî moꞌkaꞌpî tiwinsarî. Tenya yeperu tîrîꞌpî Jesusya mîîkîrî pana yaꞌ. Tetaku maꞌpîiya tenya pona. Moropai mîrîrî ke inu yapîꞌpîiya."

34 Moropai tîꞌnokoꞌpî pe eraꞌma tîuya yeꞌnen, Jesus yettapusin enukuꞌpî kaꞌ eraꞌmaiꞌma. —Epata —taꞌpîiya tîmaimu ta. Esettapurukaꞌkî taatoꞌ mîrîrî umaimukon ta."

35 Moropai ipana esettapurukaꞌpî. Inu ekonekaꞌpî. Morî pe eeseurîmaꞌpî.

"

36 Jesusya toꞌ yaipontîꞌpî. —Anîꞌ pîꞌ unkupîꞌpî kîsekaremeꞌtî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. Tîîse yuuku toꞌya pra awanîꞌpî. Inîꞌ panpîꞌ toꞌ panamaiya tanne, inîꞌ panpîꞌ ekaremekîꞌpî toꞌya."

37 Mararî pra tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî Jesus pîꞌ: —Tamîꞌnawîron mîrîrî morî panpîꞌ kuꞌsaiꞌya. Panaꞌtîꞌpankon pana yettapurîkasaiꞌya moropai imaimu pînon pemonkonyamîꞌ konekasaiꞌya nîrî toꞌ eseurîmatoꞌpe —taꞌpî toꞌya.

"

8

1 Mararî tîîkoꞌmamîkon tîpo, arinîkon eperepîꞌpî inîꞌrî Jesus pia. Toꞌ narîꞌpî, toꞌ yaꞌreꞌ eꞌtîꞌkaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen Jesusya tînenupaꞌsan yannoꞌpî tîîpia toꞌ yeurîmapa kaiꞌma."

2 —Seurîwîꞌne wei kaisarî insanan koꞌmansaꞌ sîrîrî uupia —taꞌpîiya. —Tarîpai toꞌ yaꞌreꞌ eꞌtîꞌkan pîꞌ man. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ saꞌnama pîꞌ wai."

3 Iwan pe toꞌ tîîse toꞌ yarimauya ya tewîꞌkon ta, toꞌ enkîsiꞌpanpîtî tuutîkon pe. Aminke pai tiaronkon iiꞌsaꞌ mîrîrî —taꞌpîiya.

"

4 —Keren po siꞌma toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrî eserîke pra awanî —taꞌpî inenupaꞌsanya Jesus pîꞌ.

"

5 —Îꞌ warapo trigo puusaꞌ moro nai aapiaꞌnîkon? —taꞌpî Jesusya. —Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî man —taꞌpî toꞌya.

"

6 Tamîꞌnawîronkon pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Maasa non pona ereutatî. Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnon trigo puusaꞌ yapisîꞌpîiya. Moropai eeseurîmaꞌpî Paapa yarakkîrî: —Morî puꞌkuru amîrî, Paapa. Anna yaꞌreꞌ ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya Paapa pîꞌ. Mîrîrî tîpo trigo puusaꞌ pirikkapîtîꞌpîiya. Tînenupaꞌsan pia itîrîꞌpîiya tamîꞌnawîronkon kaisarî itîîtoꞌpe toꞌya. Moropai toꞌ kaisarî itîrîꞌpî toꞌya."

7 Moroꞌyamîꞌ mîrikkî wanîꞌpî mararî toꞌ pia. Inkamoro nîrî yapisîꞌpîiya. —Morî puꞌkuru amîrî, Paapa. Anna yoꞌ ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya Paapa pîꞌ. —Maa. Seeniꞌ tîîtî tamîꞌnawîronkon kaisarî —taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ. Moropai itîrîꞌpî toꞌya tamîꞌnawîronkon kaisarî."

8 Moropai inkamoro entamoꞌkaꞌpî teesepiꞌtîkon pîkîrî. Inkamoroya taꞌreꞌkon yonpa rîꞌpî yannukuꞌpî. Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai waikîraꞌpî kaisarî wanîꞌpî."

9 Entamoꞌkaꞌsan wanîꞌpî 4.000 kaisarî."

10 Mîrîrî tîpo tamîꞌnawîronkon yarimaꞌpî Jesusya toꞌ wîtîtoꞌpe. Moropai toꞌ enukuꞌpî kanau yaꞌ tînenupaꞌsan yarakkîrî. Dalmanuta iteseꞌ pata pona toꞌ wîtîꞌpî.

"

11 Moropai fariseuyamîꞌ wîtîꞌpî Jesus pia. Toꞌ esiyuꞌpîtî piaꞌtîꞌpî yarakkîrî. —Anna neraꞌma ton ankuꞌkî innape Paapa winîpai tuiꞌsen pe ameruntîri wanî eraꞌmatoꞌpe annaya —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî taꞌpî toꞌya maasa pra innape Paapa winîpai imeruntîri iipî kupî tîuyaꞌnîkon pra awanî yeꞌnen."

12 Neꞌneꞌ pe itewan kuꞌsaꞌ toꞌya wanîꞌpî. —Sîrîrî pankon wanî tîneraꞌmakon ton yuꞌse. Tîîse ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Aneraꞌmakon ton tîrî Paapaya pepîn —taꞌpîiya."

13 Inkamoro Fariseuyamîꞌ piapai attîꞌpî. Kanau yaꞌ toꞌ enukuꞌpî. Moropai tînenupaꞌsan pokonpe eeseꞌmaꞌtîꞌpî iratai pona.

"

14 Tîîwanmîraꞌnîkon taꞌreꞌkon ton yarî toꞌya pra awanîꞌpî. Trigo puusaꞌ tiwinan neken wanîꞌpî moro kanau yaꞌ."

15 Moropai Jesusya toꞌ panamaꞌpî: —Tîwarî panpîꞌ eꞌtî. Tîwî fariseuyamîꞌ piawon moropai Herodes piawon trigo saꞌmotoꞌ nîsi —taꞌpîiya."

16 Teepereꞌse toꞌ eseurîmaꞌpî mîrîrî pîꞌ: —Îꞌ pîꞌ taiya manniꞌ? Uyaꞌreꞌkon ton eneꞌsaꞌ pra awanî yeꞌnen mîrîrî taa pîꞌ man —taꞌpî toꞌya.

"

17 ˻Trigo puusaꞌ pîꞌ pra eeseurîma manniꞌ. Fariseuyamîꞌ moropai Herodes yeseru pîꞌ eeseurîma.˼ Tîîse trigo puusaꞌ ton pra tîwanîkon pîꞌ toꞌ eseurîma epuꞌtîꞌpî Jesusya. —Îꞌ ton pe ayaꞌreꞌkon ton pra awanîkon pîꞌ eeseurîmakon mîrîrî? Uyeseru pîꞌ eesenumenkakon pepîn. Anepuꞌpai pra awanîkon mîrîrî. Ayewankon ya unekaremekîꞌpî enasaꞌ pra awanî."

18 Tenu kenankon amîrîꞌnîkon. Tîîse enkaruꞌnan warantî awanîkon. Tîpana kenankon amîrîꞌnîkon. Tîîse panaꞌtîꞌpan warantî awanîkon."

19 Miaꞌtaikin trigo puusaꞌ ke manniꞌ 5.000 pemonkonyamîꞌ yaꞌreꞌtîuya yai, toꞌ yaꞌreꞌ yonpa rîꞌpî yanumîꞌpîyaꞌnîkon. Îꞌ warapo waikîraꞌpî kaisarî awanîꞌpî? —taꞌpîiya. —Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai waikîraꞌpî kaisarî —taꞌpî toꞌya."

20 —Moropai asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai trigo puusaꞌ ke 4.000 kaisaronkon pemonkonyamîꞌ yaꞌreꞌtîuya yai, toꞌ yaꞌreꞌ yonparîꞌpî yanumîꞌpîyaꞌnîkon. Îꞌ warapo waikîraꞌpî kaisarî awanîꞌpî? —taꞌpîiya. —Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai waikîraꞌpî kaisarî awanîꞌpî —taꞌpî toꞌya."

21 —Sîrîrî tîpose uyeseru epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanîkon mîrîrî? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.

"

22 Moropai toꞌ erepamîꞌpî Betsaida iteseꞌ pata pona. Miarî enkaruꞌnan warayoꞌ yarîꞌpî tiaronkonya Jesus pia. Jesus yekaꞌnunkaꞌpî toꞌya enkaruꞌnan yapîtoꞌpeiya kaiꞌma."

23 Enkaruꞌnan yarîꞌpîiya itenya pîꞌ tapiꞌse pemonkonyamîꞌ pata yapai. Tetaku maꞌpîiya enkaruꞌnan yenu yaꞌ. Moropai tenya tîrîꞌpîiya itenu pona. Tenya moꞌkaꞌpîiya. —Pata eraꞌma pîꞌ nan? —taꞌpîiya."

24 Teesenumenka tîpo taꞌpîiya: —Inna. Pemonkonyamîꞌ asarî eraꞌma pîꞌ wai, tîîse morî pe pra. Yei warantî toꞌ eraꞌma pîꞌ wai —taꞌpîiya.

"

25 Inîꞌrî tenya tîrîꞌpî Jesusya itenu pona. Tenya moꞌkaꞌpîiya. Tîwoiꞌnîkon pîꞌ teesenumenka pe, enkaruꞌnan yenu esepiꞌtîꞌpî. Tamîꞌnawîron eraꞌmaꞌpîiya morî pe."

26 Moropai mîîkîrî yarimaꞌpî Jesusya tewîꞌ ta: —Toꞌsarî atîkî. Pemonkonyamîꞌ koreꞌta katîi —taꞌpîiya.

"

27 Moropai Jesus wîtîꞌpî tiaron pata iteseꞌ Cesaréia-Filipe poro tînenupaꞌsan pokonpe. Tuutîkon yeꞌka pe tînenupaꞌsan ekaranmapoꞌpîiya: —Anîꞌ pe rî ukupî pîꞌ tarîronkonya? —taꞌpîiya."

28 —Tiaronkonya taꞌpî: “João Batista yekatonoꞌpî mîîkîrî”. Tîîse tiaronkonya taꞌpî: “Pena itekare ekaremeꞌpîtîtîpon Elias yekatonoꞌpî mîîkîrî”. Moropai tiaronkonya taꞌpî: “Penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen yekatonoꞌpî mîîkîrî”. Mîrîrî warantî apîꞌ toꞌ eseurîma —taꞌpî Jesus nenupaꞌsanya ipîꞌ."

29 —Amîrîꞌnîkon kanan. Anîꞌ pe uyepuꞌtî pîꞌ naatî? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. Pedroya taꞌpî: —Amîrî Paapa nîmenkaꞌpî, Cristo —taꞌpîiya. ˻Paapa nîmenkaꞌpî taatoꞌ mîrîrî Cristo.˼"

30 —Inna. Tîîse maasa sîrîrî Paapa nîmenkaꞌpî pe wanî kîsekaremeꞌtî —taꞌpî Jesusya.

"

31 Moropai Jesusya toꞌ yenupaꞌpî: —Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî. Kureꞌne eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî. Judeuyamîꞌ panamanenan, moropai teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon, inkamoro ena kupî sîrîrî uyuꞌse pra. Uwî toꞌya kupî sîrîrî. Uusaꞌmantasaꞌ koꞌmamî kupî sîrîrî asakîꞌne wei kaisarî moropai iteseurîno wei yai eꞌmîꞌsaꞌka —taꞌpîiya."

32 Mîrîrî taꞌpîiya aronne, tiaronkonya epuꞌtî yuꞌse tîwanî yeꞌnen. Moropai Pedroya yarîꞌpî tiaronkon koreꞌta pai. —Mîrîrî yeꞌka pe teeseurîmai pra eꞌkî. Mîrîrî warantî aasaꞌmanta eꞌpai pra man —taꞌpî Pedroya Jesus pîꞌ."

33 Tîîse Jesus eraꞌtîꞌpî tiaronkon tînenupaꞌsan winîkîi moropai taꞌpîiya Pedro pîꞌ: —Sinpata atîkî uupiapai. Makui maimu warantî amaimu wanî mîrîrî. Paapa esenumenka warantî eesenumenka pra awanî mîrîrî. Eesenumenka non po tîîkoꞌmansenon esenumenka warantî —taꞌpîiya.

"

34 Mîrîrî tîpo tînenupaꞌsan pokonpe tamîꞌnawîronkon yannoꞌpîiya tîîpia. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Uwanîyakon pe eꞌpai anîꞌ wanî ya, iteseru, ituꞌse tîweꞌtoꞌ rumaka eꞌpai awanî. Uwanîyakon pe tîwanî wenai, tîweꞌtarumaꞌtîtoꞌ namaiya eꞌpai pra awanî. Uwanîyakon pe tîwanî wenai, tîsaꞌmantatoꞌ namaiya eꞌpai pra awanî. Moropai uwenairî aaipî eꞌpai awanî."

35 Maasa pra anîꞌya tîîkoꞌmantoꞌ pînînma ya kureꞌne, tîweꞌtarumaꞌtî namaiya. Mîrîrî yeꞌnen Paapa pia ipatîkarî tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya pepîn. Tîîse aminke aakoꞌmamî Paapa pîꞌ. Tîîse uwanîyakon pe tîwanî wenai, tîîkoꞌmantoꞌ pînînmaiya pra tîwanî ya, tîweꞌtarumaꞌtîtoꞌ yapîtanîpîiya ya, ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya Paapa pia."

36 Tamîꞌnawîron sîrîrî non pon manne esaꞌ pe anîꞌ wanî ya, tîîse ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya pra awanî ya, eporîiya kupî pepîn rî mîrîrî. Aasaꞌmanta yai tekaton yepeꞌ ton eporîiya pepîn, aweꞌpîikaꞌtî pepîn."

37 Îꞌ ton pra awanî sîrîrî pata po, itekaton yepeꞌ pe."

38 Imakuiꞌsan sîrîrî pankon koreꞌta uurî pîꞌ moropai umaimu pîꞌ anîꞌ eppepî ya, uurî kaꞌ poi iipîꞌpî eppepî kupî sîrîrî ipîꞌ. Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî. Inîꞌrî uuipî pe wai, Paapa pia tîîkoꞌmansenon inserîyamîꞌ pokonpe. Uuipî yai Uyun kaisarî wanî kupî sîrîrî meruntî ke. Mîrîrî yai eppepî kupî sîrîrî ipîꞌ.

"

9

1 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iiꞌtoꞌ eseporî pe man. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon yentai meruntî ke puꞌkuru awanî epuꞌtî tamîꞌnawîronkonya. Mîrîrî eraꞌma tiaronkon tarîronkonya tîîsaꞌmantakon rawîrî —taꞌpîiya.

"

2 Tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai wei tîpo, Jesus wîtîꞌpî kawînan wîꞌ pona. Pedro, moropai Tiago, moropai João wîtîꞌpî yarakkîrî. Inkamoro pokonpe neken awanîꞌpî. Miarî Jesus etinyakaꞌmasaꞌ wanîꞌpî toꞌ yenu kaisarî."

3 Ipon etinyakaꞌmasaꞌ wanîꞌpî inkeꞌ pe puꞌkuru. Aimutun pe awanîꞌpî. Uponkon ronapîtî eꞌpainon mararî pra tîîse mîrîrî kaisarî aimutun pe eena pepîn."

4 Moropai penaronkon eraꞌmaꞌpî Jesus pokonpe tîweꞌsanonya, Elias moropai Moisés. Jesus yarakkîrî toꞌ eseurîma eraꞌmaꞌpî toꞌya."

5 (5,6) Mararî pra toꞌ esiꞌnîꞌsaꞌ wanîꞌpî. Îꞌ taa tîuya epuꞌtîiya pra Pedro wanîꞌpî. Mîrîrî warantî tîîse eeseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya tepotorî Jesus pîꞌ: —Morî pe tarî eꞌnî sîrîrî. Seurîwîꞌne tappîi koneka annaya sîrîrî, amîrî ton, moropai Moisés ton, moropai Elias ton —taꞌpîiya."

6 (-)"

7 Mîrîrî taiya tanne, katupuruya toꞌ napontîꞌpî. Moropai Paapa eseurîmaꞌpî katupuru koreꞌta siꞌma. Taꞌpî Paapaya: —Unmu mîserî. Unmu yuꞌsan Uurî. Mîserî maimu etatî —taꞌpîiya."

8 Mîrîrî tîpo tenukon yarîꞌpî ipokonpankonya tîwoiꞌnîkon, tîîse Moisés, moropai Elias eraꞌma toꞌya pra awanîꞌpî. Jesus neken eraꞌmaꞌpî toꞌya.

"

9 Wîꞌ poi tawautîkon pe, Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Sîrîrî aneraꞌmaꞌpîkon kîsekaremeꞌtî. Pemonkon pe kaꞌ poi iipîꞌpî uurî saꞌmanta tîpo eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî, mîrîrî tîpo ekaremekîkonpa."

10 Mîrîrî yeꞌnen ekaremekî toꞌya pra awanîꞌpî. Tîîse toꞌ eseurîmaꞌpî teepereꞌse: —Uusaꞌmanta tîpo eꞌmîꞌsaꞌka taiya manniꞌ, îꞌ pîꞌ eeseurîma mîrîrî? —taꞌpî toꞌya.

"

11 Mîrîrî yeꞌnen Jesus ekaranmapoꞌpî toꞌya. —Aꞌkî. Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkonya taa: “Eꞌmaiꞌ pe Elias, penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen iipî pe man. Mîrîrî tîpo Cristo, Paapa nîmenkaꞌpî iipî iteꞌmaꞌpî pîꞌ”, taa toꞌya. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen mîrîrî taa toꞌya? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.

"

12 —Innape Elias warainon iipî yairî panpîꞌ Paapa yapurîtoꞌ kuꞌse. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen sîrîrî menukaꞌpî penaronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenanya? Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî mararî pra. Arinîkonya uyapurî pe pra man. Mîrîrî yeꞌnen tepotorîkon pe ukupî toꞌya pepîn. Mîrîrî nîrî menukaꞌpî penaronkonya."

13 Aasîrî Elias warainon iipîꞌpî. Penaronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenanya imenukaꞌpî yawîrî imakuiꞌpî kupîꞌpî tiaronkonya iwinîkîi ituꞌse tîweꞌtoꞌkon yawîrî —taꞌpî Jesusya. João Batista pîꞌ eeseurîma mîrîrî.

"

14 Moropai tiaronkon Jesus nenupaꞌsan pia teerepamîkon pe, arinîkon epereꞌsaꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya toꞌ pia. Inenupaꞌsan pokonpe Moisés yeseru rîꞌpî pîꞌ yenupatonkon esiyuꞌpîtî eraꞌmaꞌpî toꞌya."

15 Mîrîrî pe rî Jesus eraꞌma tîuyaꞌnîkon pe, tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî ipîꞌ mararî pra moropai toꞌ ekaꞌtumîꞌpî iipia esekaremeꞌse."

16 —Îꞌ pîꞌ eeseurîmakon manniꞌ? —taꞌpî Jesusya tamîꞌnawîronkon pîꞌ."

17 —Uyenupanen —taꞌpî tiaronya ipîꞌ. Unmu enepî pîꞌ wai aapia. imaimu pra ikuꞌsaꞌ oꞌmaꞌya yeꞌnen."

18 Oꞌnon pata tîîse eporî tîuya ya, non pona yenumîiya, oꞌmaꞌya. Moropai inta arakkunta. Moropai tee yeꞌkaiya. Moropai aapîta non po siꞌma. Anenupaꞌsan pîꞌ esatî pîꞌ wai oꞌmaꞌ tîrîkatoꞌpe toꞌya teuren, tîîse îꞌ kupî toꞌya yentai awanî."

19 —Sîrîrî tîpose innape ukupî toꞌya pra tamîꞌnawîronkon wanî —taꞌpî Jesusya. —Tîkoꞌman pe uukoꞌmansaꞌ sîrîrî akoreꞌtaꞌnîkon tînîn pîꞌ ayenupakon pîꞌ. Mîîwîni tîîse innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon. Mîîkîrî eneꞌtî uupia —taꞌpîiya.

"

20 Mîîkîrî more enepîꞌpî toꞌya iipia. Jesus eraꞌma tîuya pe, oꞌmaꞌya more yenumîꞌpî non pona. Aweꞌperenperenmaꞌpî non pona. Inta arakkuntaꞌpî."

21 —Îꞌ pensa eporî piaꞌtîꞌpîiya? —taꞌpî Jesusya iyun pîꞌ. —More pe tîîse eporîꞌpîiya."

22 Ikoꞌnoro oꞌmaꞌya imapîtî apoꞌ yaꞌ, moropai tuna kaꞌ iwîpa kaiꞌma. Ameruntîri yentai pra awanî ya, aꞌnokoꞌpî pe anna eraꞌmakî. Anna pîikaꞌtîkî —taꞌpî iyunya."

23 —Umeruntîri moro man tîîse innape Paapa kupî pîꞌ nan? Innape Paapa kupîya ya, anmu yepiꞌtîuya. Tamîꞌnawîron eꞌkupî eꞌpainon innape Paapa kuꞌnenan ton pe —taꞌpî Jesusya."

24 —Innape Paapa kupî pîꞌ wai. Inîꞌ panpîꞌ innape ikuꞌtouꞌya ton ke urepakî —taꞌpî more yunya.

"

25 Tîîpia tamîꞌnawîronkon emurukuntî eraꞌmaꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen kaꞌneꞌ pe oꞌmaꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Amîrî imaimu pra anna kuꞌnen, panaꞌtîꞌ anna kuꞌnen. Epaꞌkakî mîserî yapai. Atîkî. Inîꞌrî kaiipîi mîserî pia —taꞌpî Jesusya."

26 Oꞌmaꞌ entaimepîtîꞌpî. Warayoꞌ yenunpîtîꞌpîiya non pona. Mîrîrî tîpo eepaꞌkaꞌpî. Isaꞌmantaꞌpî warantî warayoꞌ esenunsaꞌ wanîꞌpî. —Aꞌkî. Aasaꞌmantasaꞌ man —taꞌpî tiaronkonya."

27 Tîîse Jesusya iꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî itenya pîꞌ tapiꞌse. Aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî."

28 Wîttî ta Jesus ewomîꞌpî. —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen oꞌmaꞌ tîrîka annaya yentai awanî mîrîrî? —taꞌpî inenupaꞌsanya ipîꞌ."

29 —Kureꞌne Paapa yarakkîrî eeseurîmakon eꞌpai awanî mîrîrî mîîkîrî yeꞌka oꞌmaꞌ tîrîkakonpa —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.

"

30 Moropai mîrîrî pata pai toꞌ wîtîꞌpî Galiléia pata poro. Mîrîrî poro tuutî epuꞌtî anîꞌya yuꞌse pra Jesus wanîꞌpî,"

31 maasa maꞌre tînenupaꞌsan yenupa tîuya yeꞌnen. Toꞌ yenupaꞌpîiya mîrîrî warantî: —Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe. Tiaronya uyekaremekî kupî sîrîrî uyeyatonon pîꞌ. Inkamoroya uyapisî kupî sîrîrî. Uwî toꞌya kupî sîrîrî. Uwî toꞌya tîpo, iteseurîno wei yai eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî —taꞌpîiya."

32 Îꞌ taiya epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî, tîîse anekaranmapopai pra nîrî toꞌ wanîꞌpî ipîꞌ. Maasa pra eranneꞌ pe toꞌ wanîꞌpî.

"

33 Toꞌ erepamîꞌpî Cafarnaum pata pona. Tîîkoꞌmantoꞌ wîttî ta teewomî tîpo, Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Îꞌ pîꞌ eesiyuꞌpîtîkon manniꞌ eꞌma taawîrî yiꞌnî pe?"

34 Yuuku toꞌya pra awanîꞌpî. Uurî insanan yentaino panpîꞌ kaiꞌma toꞌ esenumenkasaꞌ wanîꞌpî tamîꞌnawîrî. Mîrîrî pîꞌ toꞌ esiyuꞌpîꞌsaꞌ wanîꞌpî tuutîkon pe. Mîrîrî yeꞌnen yuuku toꞌya pra awanîꞌpî.

"

35 Jesus ereutaꞌpî. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon yannoꞌpîiya tîîpia. —Tamîꞌnawîronkon yentai eꞌpai awanîkon ya, toꞌ maꞌre eꞌtî. Tamîꞌnawîronkon poitîrî pe eꞌtî —taꞌpîiya."

36 Moropai more yapisîꞌpîiya itenya pîꞌ. Yarîꞌpîiya toꞌ koreꞌta. Yanumîꞌpîiya tenaꞌ."

37 —Uyapurî tîuya yeꞌnen, anîꞌya ipîkku pepîn yapiꞌsaꞌ ya, mîserî yeꞌka more warantî, uurî nîrî yapisîiya mîrîrî. Moropai uurî yapisîiya ya, uyarimatîpon Paapa yapisîiya mîrîrî.

"

38 —Uyenupanen —taꞌpî Joãoya ipîꞌ. —Ayeseꞌ esatî tîuya yeꞌka pe, oꞌmaꞌkon yenpaꞌkanen warayoꞌ eraꞌmaꞌpî annaya. Tîîse ipîꞌ taꞌpî annaya inîꞌ ikupîiya namai, uurîꞌnîkon pokonpe pra awanî yeꞌnen."

39 —Mîîkîrî pîꞌ mîrîrî kîꞌkupîi kîkatî —taꞌpî Jesusya. —Uyeseꞌ esatî yeꞌka pe, ikupî eserîkan pepîn konekanen wanî ya, kaꞌneꞌ pe eeseurîma eserîke pra awanî upîꞌ imakuiꞌpî pe."

40 Uyeyatonkon pe pra toꞌ wanî ya, uyonpakon pe toꞌ wanî —taꞌpîiya."

41 —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Anîꞌya awoꞌpakon ya tuna ke uurî yapurînen pe awanîkon wenai, Paapaya mîîkîrî awoꞌpatîponkon yeꞌma —taꞌpîiya.

"

42 Moropai taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Innape ukuꞌnen more yenupa anîꞌya ya, imakuiꞌpî kuꞌtoꞌpeiya kaiꞌma, mararî pra Paapaya mîîkîrî tarumaꞌtî. Aꞌkî, anîꞌ saꞌmanta ya tîꞌ tewaꞌtîi iꞌmî pîꞌ tuna ka tenunse, imakuiꞌpî pe puꞌkuru awanî. Tîîse itentai imakuiꞌpî pe awanî insamoro moreyamîꞌ yonpaya imakuiꞌpî kupî emapuꞌtîiya ya."

43 Imakuiꞌpî konekaya emapuꞌtî ayenya ya, imerenkîꞌkî. Itenya imerenkîꞌsaꞌ pe ipatîkarî aakoꞌmamî ya, morî pe panpîꞌ awanî mîrîrî, asakîꞌne ayenya tîîse apoꞌ yaꞌ attî yentai, esiꞌnîꞌkoi pepîn apoꞌ yaꞌ attî yentai."

44 Miarî ipatîkarî tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî mîrîrî pata yaꞌ, moropai îꞌ pensa apoꞌ esiꞌnîpî pepîn."

45 Moropai imakuiꞌpî konekaya emapuꞌtî aꞌpuya ya, imerenkîꞌkî imakuiꞌpî kupîya namai. Maasa pra morî pe panpîꞌ awanî mîrîrî ipatîkarî Paapa pia aakoꞌmamî ya iꞌpu imerenkîꞌsaꞌ pe, asakîꞌne aꞌpu tîîse apoꞌ yaꞌ attî yentai."

46 Miarî ipatîkarî tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî mîrîrî pata yaꞌ, moropai îꞌ pensa apoꞌ esiꞌnîpî pepîn."

47 Moropai imakuiꞌpî konekaya emapuꞌtî ayenuya ya, imoꞌkakî imakuiꞌpî kupîya namai. Maasa pra morî pe panpîꞌ awanî mîrîrî ipatîkarî Paapa pia enen aakoꞌmamî ya tiwin ayenu tîîse, saꞌnîrî ayenu tîîse apoꞌ yaꞌ attî yentai."

48 Mîrîrî pîꞌ Paapa maimuya taasaꞌ pena:

“Miarî ipatîkarî tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî mîrîrî pata yaꞌ
moropai îꞌ pensa apoꞌ esiꞌnîpî pepîn.”
taasaiꞌya man."

49 Tamîꞌnawîronkon uyapisîtîponkon eꞌtarumaꞌtî sîrîrî non po. Mîrîrî wenai, tîweꞌtarumaꞌtîkon yeꞌnen, inîꞌ panpîꞌ Paapa yapurî toꞌya. Paapa wakîri pe panpîꞌ toꞌ ena.

"

50 Morî pe puꞌkuru pan wanî. Tîîse inîꞌmîra eenasaꞌ ya, inîꞌrî inîꞌne pe ikupî pepîn eꞌpainon. Morî pan warantî, inîꞌne pan wanî warantî eꞌtî. Inîꞌne panya uyoꞌkon koꞌmannîpî warantî ayewankon koꞌmannîꞌtî morî pe, imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon namai. Mîrîrî warantî awanîkon ya ayonpakon pokonpe tîwanmîra aakoꞌmamîkon —taꞌpî Jesusya.

"

10

1 Moropai Jesus wîtîꞌpî mîrîrî pata poi. Judéia pata poro attîꞌpî moropai iren Jordão ratai poro. Oꞌnon pata arinîkon epereꞌsaꞌ ya tîîpia, inkamoro yenupaꞌpî Jesusya. Inîꞌrî arinîkon eperepîꞌpî iipia moropai inîꞌrî teseru warantî rî toꞌ yenupaꞌpîiya."

2 Fariseuyamîꞌ wîtîꞌpî nîrî Jesus pia. Jesus anakaꞌmapai toꞌ wanîꞌpî. Taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Tînoꞌpî rumakasaꞌ warayoꞌya ya, yairî awanî mîrîrî?"

3 —Îꞌ yeꞌka pe Moisés nurîꞌtîya ankupîkon ton ekaremekîꞌpî? —taꞌpî Jesusya."

4 —Moisésya taꞌpî:

“Warayoꞌya taasaꞌ ya tînoꞌpî pîꞌ kaareta pona tîmenukai, unoꞌpî pe pra awanî sîrîrî tarîpai, taiya ya, tînoꞌpî pîꞌ irumakaiya eꞌpainon,”
taꞌpîiya —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ"

5 Tîîse Jesusya taꞌpî: —Yairon pepîn mîrîrî. Tîîse mîrîrî warantî ankupîkon ton menukaꞌpî Moisésya maasa pra morî kupîyaꞌnîkon eserîke pra awanîkon epuꞌtî tîuya yeꞌnen."

6 Tîîse tamîꞌnawîron koneka tîuya yai Paapaya warayoꞌ konekaꞌpî moropai wîriꞌ."

7 Mîrîrî yeꞌnen warayoꞌ noꞌpîta yai eemoꞌka tun moropai tîsan pia pai moropai tînoꞌpî yarakkîrî eena."

8 Mîrîrî yeꞌnen asakîꞌne toꞌ tîîse tiwinan warantî toꞌ ena mîrîrî. Mîrîrî yeꞌnen asakîꞌnankon warantî pra toꞌ wanî. Tîîse tiwinan warantî toꞌ enasaꞌ mîrîrî."

9 Uyepotorîkonya saꞌnîrî toꞌ wanî emapuꞌtîsaꞌ yeꞌnen. Anîꞌya toꞌ eturumaka emapuꞌtî yuꞌse awanî pepîn.

"

10 Mîrîrî tîpo wîttî ta tîîse, Jesus nenupaꞌsanya ekaranmapoꞌpî mîrîrî taiya manniꞌ pîꞌ."

11 Jesusya taꞌpî: —Anîꞌya tînoꞌpî rumakasaꞌ ya, moropai tiaron wîriꞌ yarakkîrî awanî ya, imakuiꞌpî kupîiya mîrîrî tînoꞌpî winîkîi."

12 Moropai wîriꞌya tînyo rumakasaꞌ ya, moropai tiaron warayoꞌ yarakkîrî awanî ya, imakuiꞌpî kupîiya mîrîrî tînyo winîkîi —taꞌpîiya.

"

13 Moropai tiaronkonya moreyamîꞌ yarîꞌpî Jesus pia tenya tîîtoꞌpeiya toꞌ pona, toꞌ pîrematoꞌpeiya. Tîîse inenupaꞌsanya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Insamoro yeꞌkakon moreyamîꞌ kîseneꞌtî Jesus pia."

14 Tîîse epuꞌtî tîuya pe Jesus ekoreꞌmaꞌpî. —Tîwî moreyamîꞌ iiꞌtoꞌpe uupia —taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ. —Toꞌ tîmaꞌnîpai pra eꞌtî. Maasa pra Paapa pemonkonoyamîꞌ wanî insanan moreyamîꞌ warantî. Insanan warainokon innape tîkuꞌnenan esaꞌ pe Paapa wanî —taꞌpîiya."

15 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Anîꞌ eturumaka pra awanî ya Paapa yenyaꞌ tesaꞌ pe aweꞌtoꞌpe, tesaꞌkon yenyaꞌ moreyamîꞌ eturumaka manniꞌ warantî, Paapa pia tîîkoꞌmantoꞌkon eporî toꞌya pepîn."

16 Mîrîrî tîpo moreyamîꞌ yapisîꞌpî Jesusya tenaꞌ. Moropai taꞌpîiya Paapa pîꞌ: —Paapa, insanan moreyamîꞌ koꞌmannîꞌkî morî pe —taꞌpîiya.

"

17 Mîrîrî tîpo Jesus eseꞌmaꞌtî tanne, teekaꞌtunse warayoꞌ erepamîꞌpî iipia. Ikaisarî aweꞌsekunkaꞌpî inama yeꞌka pe. Moropai Jesus ekaranmapoꞌpîiya: —Uyenupanen, morî amîrî —taꞌpîiya. —Îꞌ kupîuya eꞌpainon ipatîkarî enen uukoꞌmantoꞌpe Paapa pia? —taꞌpîiya."

18 —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen morî amîrî taaya manniꞌ upîꞌ? —taꞌpî Jesusya. —Tiwinan morî moro man, Paapa neken. Tiaron ton pra awanî."

19 Uyeserukon pe Paapa nekaremekîꞌpî epuꞌnen amîrî.

Pemonkon kîꞌwîi,
moropai tiaron noꞌpî yarakkîrî tîweꞌse pra eꞌkî,
amaꞌyeꞌ pe pra eꞌkî,
seruꞌyeꞌ pe teeseurîmai pra eꞌkî ayonpa pîꞌ,
ayonpa tenkuꞌtîi pra eꞌkî,
ayun, moropai asan saꞌnamakî
Paapa nekaremekîꞌpî sîrîrî, tamîꞌnawîrî unkupîkon pe —taꞌpî Jesusya."

20 —Inna, uyenupanen —taꞌpî warayoꞌya. —Mîrîrî yawîron uurî pena pata pai sîrîrî tîpose."

21 Jesus esenumenkaꞌpî ipîꞌ. Ituꞌse awanîꞌpî kureꞌne. —Maasa, inîꞌ tiwinanoꞌpî ankupî ton moro man —taꞌpîiya. —Ayemanne ke eꞌrepata tamîꞌnawîrî. Moropai itepeꞌpî mîtîrîi îꞌ ton pînon saꞌne tîweꞌtarumaꞌtîsanon pia. Mîrîrî kupîya ya, kaꞌ po eerepansaꞌ yai, morî puꞌkuru tîrî Paapaya aapia. Uyeseru pîꞌ esenupai maaipîi —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.

"

22 Mîrîrî taa Jesusya pîꞌ mîîkîrî aꞌmantaꞌpî. Maasa pra mararon pepîn itemanne mîîtoꞌpe. Temanne yapurîꞌpîiya kureꞌne puꞌkuru. Mîrîrî yeꞌnen kureꞌne teesewankonoꞌmai attîꞌpî.

"

23 Tîwoiꞌnîkon pemonkonyamîꞌ eraꞌmaꞌpî Jesusya. Moropai taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Saꞌme puꞌkuru see awanî Paapa pia ipîkku pe tîweꞌsen eturumaka tesaꞌ pe aweꞌtoꞌpe."

24 Mararî pra inenupaꞌsan esenumenkaꞌpî imaimu pîꞌ. Tîîse inîꞌrî Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Saꞌme puꞌkuru tîniru esanon ewontoꞌpe Paapa pia ipemonkono pe, ˻kureꞌne tînirurîkon pînînma toꞌya yeꞌnen.˼"

25 Aꞌkî, saꞌme awanî camelo ewontoꞌpe akkusa yeutta yai, itentai tîwanî yeꞌnen. Mîrîrî warantî ipîkku pe tîweꞌsenon wanî. Saꞌme puꞌkuru awanî, inkamoro eturumaka pepîn Paapa pia tesaꞌkon pe aweꞌtoꞌpe —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.

"

26 Mararî pra toꞌ esenumenkaꞌpî mîrîrî taiya pîꞌ. —Mîrîrî warantî awanî ya, anîꞌ eꞌpîikaꞌtî eꞌpainon moriya? —taꞌpî toꞌya."

27 Inîꞌrî Jesus esenumenkaꞌpî toꞌ pîꞌ: —Tîîwarîrî anîꞌ eꞌpîikaꞌtî pepîn. Tîîse Paapaya tamîꞌnawîronkon pîikaꞌtî eꞌpainon. Tamîꞌnawîron kupî Paapaya eꞌpainon —taꞌpîiya."

28 —Aꞌkî —taꞌpî Pedroya Jesus pîꞌ. —Tamîꞌnawîron rumakasaꞌ annaya moropai awenairî anna iiꞌsaꞌ sîrîrî.

"

29 (29,30) Jesusya taꞌpî: —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Uyapurîtoꞌ tîuya wenai itekare ekaremeꞌse anîꞌ wîtî ya tonpayamîꞌ piapai, mîîkîrîya, inîꞌ panpîꞌ tonpa ton eporî. Tonpayamîꞌ tîwîrisitonon, tîsan, tîyun moropai tînmukuyamîꞌ piapai attî ya, arinîke tonpa ton eporîiya, takon ton, tîwîrisi ton, tîsan ton, tînre ton. Moropai tewîꞌ, tîpata, rumakaiya ya, inîꞌ panpîꞌ tuꞌke tewîꞌ ton moropai tîpata ton eporîiya tuꞌke. Moropai tiaronkonya itarumaꞌtî umaimu yawîrî awanî wenai, sîrîrî non po mîrîrî warantî eporîiya. Moropai kaꞌ po ipatîkarî mîîkîrî koꞌmamî Paapa pia."

30 (-)"

31 Tiaronkon wanî arinîkon esaꞌ pe sîrîrî non po. Tîîse Paapa pia teerepansaꞌkon yai, anîꞌ esaꞌ pe toꞌ wanî pepîn. Tiaronkon wanî anîꞌ esaꞌ pe pra sîrîrî non po. Tîîse Paapa pia teerepansaꞌkon yai, arinîkon esaꞌ pe toꞌ ena —taꞌpî Jesusya.

"

32 (32-34) Jesus nenupaꞌsan wanîꞌpî Jerusalém pona tuutîsanon pe, moropai Jesus wanîꞌpî toꞌ rawîrî. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon moꞌkaꞌpîiya inîꞌrî moropai toꞌ yenupaꞌpîiya tîpîꞌ, oꞌnon yeꞌka pe tîwanî kupî pîꞌ. —Aꞌkî —taꞌpîiya. —Jerusalém pona wîtîn sîrîrî. Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe. Tiaronya utîrî kupî sîrîrî teepîremasanon esanon moropai Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon pia. “Iwî eꞌpai man,” taa toꞌya kupî sîrîrî. Mîrîrî tîpo teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkonya utîrî kupî sîrîrî Judeuyamîꞌ pepîn pia. Inkamoro woꞌmaꞌta kupî sîrîrî upîꞌ. Tetakukon yenumî toꞌya upona. Uꞌpoꞌpîtî toꞌya moropai uwî toꞌya. Uwîsaꞌ toꞌya tîpo, iteseurîno wei yai eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya. Kureꞌne inenupaꞌsan esenumenkasaꞌ wanîꞌpî ipîꞌ. Tiaronkon toꞌ wenairî itîꞌsan wanîꞌpî eranneꞌ pe Jerusalém pona Jesus wîtî yeꞌnen."

33 (-)"

34 (-)"

35 Mîrîrî tîpo Tiago, moropai João wîtîꞌpî iipia. Zebedeu munkîyamîꞌ inkamoro. —Anna yenupanen —taꞌpî toꞌya. —Apîꞌ anna nesatî tîrîya yuꞌse anna man, anna pia —taꞌpî toꞌya."

36 —Îꞌ kupîuya yuꞌse awanîkon? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

37 —Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe eena yai, ereutapai anna wanî, tiwin meruntî winî, tiwin kamaiꞌ yaꞌ toꞌ esaꞌ pe anna eꞌtoꞌpe awarantî —taꞌpî toꞌya."

38 Jesusya taꞌpî: —Anesatîkon kupîuya pepîn eꞌpainon. Epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi. Tiaronkonya utarumaꞌtî kupî sîrîrî. Mîrîrî yapîtanîpîuya kupî sîrîrî. Amîrîꞌnîkon kanan? Uyeseꞌ pîꞌ awanîkon wenai tiaronkonya atarumaꞌtîkon ya, yapîtanîpîyaꞌnîkon eꞌpainon?"

39 —Inna. Yapîtanîpî annaya eꞌpainon —taꞌpî toꞌya. —Innape eꞌtarumaꞌtî warantî aweꞌtarumaꞌtîkon nîrî —taꞌpî Jesusya. —Uwî tiaronkonya warantî tiaronkonya awîkon nîrî."

40 Tîîse umeruntîri winî moropai kamaiꞌ winî ereutatî tauya pepîn apîꞌnîkon. Uyunya neken taa eꞌpainon tînmoꞌkaꞌsan pîꞌ —taꞌpî Jesusya.

"

41 Toꞌ yonpayamîꞌ miaꞌ tamîꞌnawîronkonya toꞌ nesatîꞌpî etaꞌpî moropai toꞌ ekoreꞌmaꞌpî Tiago moropai João pîꞌ."

42 Jesusya toꞌ yannoꞌpî tîîpia. —Sîrîrî non po tamîꞌnawîronkon esanonya tîpemonkonoyamîꞌ yaipontî toꞌ taimerunpai epuꞌtî pîꞌ naatîi. Toꞌ yepotorîtononya toꞌ panama toꞌ tetaꞌkai —taꞌpîiya."

43 —Tîîse mîrîrî warantî pra eꞌtî. Ayonpakon yentai eꞌpai awanîkon ya, toꞌ maꞌre eꞌtî."

44 Toꞌ esaꞌ pe eꞌpai awanîkon ya, toꞌ poitîrî pe eꞌtî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

45 —Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî aruinankon ton pe —Jesusya taꞌpî. —Tîpoitîrî ke eꞌtoꞌpe kaiꞌma uuiꞌsaꞌ pra wai. Tîîse tamîꞌnawîronkon pîikaꞌtîtoꞌpeuya kaiꞌma uuipîꞌpî. Arinîkon nîkupîꞌpî imakuiꞌpî yepeꞌ pe uusaꞌmantatoꞌpe kaiꞌma uuipîꞌpî —taꞌpî Jesusya.

"

46 Mîrîrî tîpo toꞌ wîtîꞌpî Jericó pata poro. Jericó pata pai toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî, Jesus, inenupaꞌsan, moropai tiaronkon arinîkon. Moropai enkaruꞌnan ereutasaꞌ wanîꞌpî eꞌma ena pona, iteseꞌ Bartimeu. Timeu munmu mîîkîrî. Tuutîsanon yekaꞌnunka pîꞌ aakoꞌmamîꞌpî tîniru tîîtoꞌpe toꞌya."

47 —Jesus Nazarépon erepansaꞌ man —taꞌpî tiaronkonya. Mîrîrî eta tîuya pe, Bartimeu entaimepîtî piaꞌtîꞌpî. Taꞌpîiya: —Jesus, Davi nurîꞌtî paarîꞌpî amîrî, pîikaꞌtîton amîrî. Aꞌnokoꞌpî pe saꞌne uyeraꞌmakî —taꞌpîiya."

48 Arinîkon ekoreꞌmaꞌpî ipîꞌ. —Moo eꞌkî —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Tîîse inîꞌ panpîꞌ awentaimepîtîꞌpî, yuukuiya pra. —Davi nurîꞌtî paarîꞌpî, aꞌnokoꞌpî pe ukuꞌkî saꞌne —taꞌpîiya.

"

49 Jesus emîꞌpamîꞌpî imaimu eta tîuya yeꞌnen. —Mîîkîrî yannotî —taꞌpîiya. —Ayanno pîꞌ Jesus man —taꞌpî toꞌya enkaruꞌnan pîꞌ. —Atausinpakî. Eꞌmîꞌsaꞌkakî —taꞌpî toꞌya."

50 Sonpan ke aweꞌwontîsaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî tîmoꞌkai aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Moropai Jesus pia attîꞌpî. Tiwinarî mîîkîrî yenu esepiꞌtîꞌpî. —Ayewîꞌ ta ennaꞌpopai awanî ya, tîwanmîra atîkî —taꞌpî Jesusya. Tîîse Jesus wenairî attîꞌpî."

51 —Îꞌ kupîuya yuꞌse awanî apîꞌ? —taꞌpî Jesusya ipîꞌ. —Uyenupanen, uyenu konekakî saꞌne —taꞌpî enkaruꞌnanya ipîꞌ."

52 —Innape ukuꞌsaꞌya yeꞌnen, ayepiꞌtîuya sîrîrî —taꞌpî Jesusya ipîꞌ. Tiwinarî mîîkîrî yenu esepiꞌtîꞌpî. —Ayewîꞌ ta ennaꞌpopai awanî ya, tîîwanmîra atîkî —taꞌpî Jesusya. Tîîse Jesus wenairî attîꞌpî.

"

11

1 Oliveira yeꞌka kîrî pona toꞌ erepamîꞌpî. Aminke pra toꞌ wanîꞌpî Jerusalém pîꞌ. Moro awanîꞌpî pata mîrikkî pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ Betfagé moropai Betânia mîrikkî aminke pra nîrî. Oliveira kîrî pona teerepamîkon pe, Jesusya asakîꞌnankon tînenupaꞌsan yarimaꞌpî taponseꞌ ton jumenta eraꞌmai."

2 Toꞌ yarima tîuya pe taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aminke pra pata mîrikkî man. Mîrîrî pona atîtî. Eerepansaꞌkon pe jumenta more yewaꞌtîsaꞌ eporîyaꞌnîkon anîꞌ enukuꞌpî pepîn ipona. Mîîkîrî meukatîi moropai meneꞌtîi."

3 “Îꞌ ton pe mîîkîrî yarîyaꞌnîkon mîrîrî?” taa anîꞌya ya, “Uyesaꞌkon man ituꞌse,” makatîi, “Maasa tîîkoꞌmanse innaꞌpoiya” makatîi —taꞌpî Jesusya.

"

4 Imaimu pe toꞌ wîtîꞌpî. Jumenta more yewaꞌtîsaꞌ eporîꞌpî toꞌya eꞌma ta aminke pra manaꞌta pîꞌ. Mîîkîrî yeukaꞌpî toꞌya."

5 Mororonkonya taꞌpî: —Îꞌ ton pe jumenta more yarîyaꞌnîkon mîrîrî kaiꞌma?"

6 Jesus maimu ekaremekîꞌpî toꞌya, moropai yaatoꞌpe toꞌya toꞌ rumakaꞌpî toꞌya."

7 Jumenta more yarîꞌpî toꞌya Jesus pia. Teerepansaꞌkon pe, tîponkon tîrîꞌpî toꞌya ipona Jesus enuꞌtoꞌpe, moropai eenukuꞌpî ipona."

8 Arinîkonya tîponkon tîrîꞌpî eꞌma tapîꞌ. Tiaronkonya tînaꞌtîꞌpîkon yuꞌ yare tîrîꞌpî nîrî. ˻Mîrîrî kupîꞌpî toꞌya itekîn wîtîtoꞌpe iporo, Jesus yapurî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.˼"

9 Tiaronkon wîtîꞌpî irawîrî moropai tiaronkon iteꞌmaꞌpî pîꞌ.

—Morî pe puꞌkuru Paapa man —taꞌpî toꞌya mararî pra tîwentaimepîꞌse.
—Morî pe puꞌkuru man taapaiꞌnîkon Paapa narimaꞌpî pîꞌ, Jesus pîꞌ.
Mîîkîrî yapurîpaiꞌnîkon —taꞌpî toꞌya.
"

10

—Penaronkon esaꞌ pe Davi nurîꞌtî wanîꞌpî warantî upatakon esaꞌ pe
mîîkîrî ena kupî sîrîrî uyesaꞌkon pe.
Mîîkîrî yapurîpaiꞌnîkon.
“Morî pe puꞌkuru man,” taapaiꞌnîkon.
Morî pe puꞌkuru Paapa man taa kaꞌ po tîîkoꞌmansenonya eꞌpai awanî
—taꞌpî toꞌya.

"

11 Mîrîrî tîpo Jesus erepamîꞌpî Jerusalém pona. Epîremantoꞌ yewîꞌ ta eewomîꞌpî. Tîîse pata koꞌmansaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen, tamîꞌnawîron eraꞌma tîuya tîpo eepaꞌkaꞌpî. Moropai Betânia pona attîꞌpî, asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon tînenupaꞌsan pokonpe. Moro toꞌ weꞌnaꞌpî.

"

12 Pata erenmapî pe, Betânia poi toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî. Jerusalém pona toꞌ wîtîꞌpî. Tuutîkon pe, emiꞌne Jesus enaꞌpî."

13 Aminke siꞌma figo yeꞌ aretasaꞌ eraꞌmaꞌpîiya. Mîrîrî yekare pîꞌ attîꞌpî iteperu pikkai. Tîîse iteperu pra awanîꞌpî. Yare neken eporîꞌpîiya maasa pra eepeta yai pra awanîꞌpî mîîtoꞌpe."

14 Mîrîrî yei pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Ipatîkarî teepetai pra akoꞌmankî tarîpai. Mîrîrî taiya etaꞌpî inenupaꞌsanya.

"

15 Mîrîrî tîpo toꞌ erepamîꞌpî Jerusalém pona. Epîremantoꞌ yewîꞌ ta eewomîꞌpî. Epîremantoꞌ yewîꞌ ta siꞌma tîweꞌrepasanon moropai yennanenan tîrîkaꞌpîiya. Moropai tîniru miakanmanan yaponseꞌ raꞌtîꞌpîiya. Mayayamîꞌ ke tîweꞌrepasanon yaponseꞌ raꞌtîꞌpîiya. Inkamoro tîrîkaꞌpîiya imakuiꞌpî kupî toꞌya yeꞌnen epîremantoꞌ yewîꞌ ta, toꞌ eꞌrepa yeꞌnen."

16 Epîremantoꞌ yewîꞌ tapîꞌ temannekon mankanan pîꞌ taꞌpîiya: —Sîrîrî poro katîtî. Eꞌma pepîn sîrîrî. Epîremantoꞌ yewîꞌ sîrîrî —taꞌpîiya."

17 Mîrîrî tîpo tamîꞌnawîronkon yenupaꞌpîiya: —Penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnenya Paapa maimu menukaꞌpî.

“Tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ ton pe
epîremantoꞌ yewîꞌ pe uyewîꞌ wanî mîrîrî,”
taꞌpî Paapaya. Mîrîrî warantî imenukaꞌpî Paapa maimu ekaremeꞌnenya —taꞌpî Jesusya. —Tîîse amaꞌyeꞌkon yewîꞌ pe ikuꞌsaꞌyaꞌnîkon mîrîrî. Tarî epîremai iipîꞌsan yenkuꞌtîyaꞌnîkon aweꞌrepatoꞌkon ke."

18 Mîrîrî etaꞌpî teepîremasanon esanonya moropai Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkonya. Tamîꞌnawîronkon esenumenka kureꞌne Jesusya tenupakon pîꞌ epuꞌtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen inamaꞌpî toꞌya. —Maasa oꞌnon yeꞌka pe mîîkîrî wîîꞌnîkon eꞌpainon? —taꞌpî toꞌya.

"

19 Pata ewaronpamî pe, Jesus moropai inenupaꞌsan ennaꞌpoꞌpî cidade poi Betânia pona. Betânia po toꞌ weꞌnaꞌpî.

"

20 Pata erenmaꞌsaꞌ pe, Jerusalém pona toꞌ wîtîꞌpî inîꞌrî. Tuutîkon pe, figo yeꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya. Awaꞌpiꞌtasaꞌ wanîꞌpî irupukon pîkîrî."

21 Jesus nîkupîꞌpî pîꞌ Pedro enpenataꞌpî. —Uyenupanen, maasa figo yeꞌ eraꞌmakî. Anpaꞌnîpîꞌpî saꞌmantasaꞌ sîrîrî eraꞌmakî —taꞌpîiya Jesus pîꞌ."

22 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Innape Paapa kuꞌtî."

23 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. “Seeniꞌ wîꞌ yarimakî parau ka,” taayaꞌnîkon ya Paapa pîꞌ, ikupîiya. Tîîse Paapa tîmuꞌtunpai pra esatîyaꞌnîkon eꞌpai awanî. Innape ikupîyaꞌnîkon eꞌpai awanî."

24 Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî warantî apanamauyaꞌnîkon sîrîrî. Paapa yarakkîrî eeseurîmakon pe “Innape unesatî kupîiya pe nai,” makatîi. Imuꞌtunpa pra awanî ya, ikupîiya."

25 Paapa yarakkîrî eeseurîmakon yai, awinîkîiꞌnîkon imakuiꞌpî ayonpakon nîkupîꞌpî wenai teekoreꞌmai aakoꞌmamîkon ya, mîrîrî kuꞌtî aawanmîraꞌnîkon. Awinîkîiꞌnîkon ayonpakon nîkupîꞌpî imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon ya aawanmîraꞌnîkon, ayunkon kaꞌ po tîîkoꞌmansenya tîwinîkîi ankupîꞌpîkon imakuiꞌpî kupî nîrî tîîwanmîra."

26 Aawanmîraꞌnîkon ayonpakon nîkupîꞌpî awinîkîiꞌnîkon kupîyaꞌnîkon pra awanî ya, ankupîꞌpîkon tîwinîkîi kupî Paapa pepîn nîrî tîîwanmîra —taꞌpî Jesusya.

"

27 Jesus moropai inenupaꞌsan erepamîꞌpî inîꞌrî Jerusalém pona. Epîremantoꞌ yewîꞌ ta Jesus asarî tanne teepîremasanon esanon moropai Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon wîtîꞌpî aꞌyekeꞌtonon Judeuyamîꞌ panamanenan yarakkîrî iipia eseurîmai."

28 —Anîꞌ maimu pe insanan tîrîkaꞌpîya sîrîrî epîremantoꞌ yewîꞌ tapai? Anîꞌya ayaipontîꞌpî mîrîrî warantî ikupîpa? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ.

"

29 —Ayekaranmapouyaꞌnîkon eꞌmaiꞌ pe —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. —Apîꞌnîkon unekaranmapo ekaremekîyaꞌnîkon ya, anîꞌ maimu pe insanan tîrîkaꞌpîuya ekaremekîuya nîrî apîꞌnîkon —taꞌpîiya."

30 —Anîꞌ maimu pe João Batistaya tamîꞌnawîronkon yenpatakonapîtîꞌpî mîrîrî? Paapa maimu pe kaꞌrî? Pemonkon maimu pe kaꞌrî? Oꞌnon yeꞌka pe epuꞌtî pîꞌ naatî? —taꞌpîiya."

31 Mîrîrî taa Jesusya pîꞌ toꞌ eseurîmaꞌpî teepereꞌse îꞌ yeꞌka pe yuuku tîuyaꞌnîkon epuꞌtîkonpa kaiꞌma. João Batista nurîꞌtî eseurîmapîtîꞌpî Paapa maimu pe kaiꞌma tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî ipîꞌ. Mîrîrî epuꞌtîꞌpî teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon moropai Judeuyamîꞌ panamanenan aꞌyekeꞌtononya. Mîrîrî yeꞌnen inkamoro João Batista nurîꞌtî yapurînenan namaꞌpî toꞌya. —Paapa maimu pe Joãoya toꞌ yenpatakonaꞌpî taasaꞌ ya, “Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen João kupîyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon innape moriya?” taa Jesusya eserîke awanî —taꞌpî toꞌya."

32 —Tîîse tiaron pemonkon maimu pe toꞌ yenpatakonaꞌpîiya taasaꞌ ya, tamîꞌnawîronkon ekoreꞌma upîꞌnîkon. Imakuiꞌpî kupî toꞌya eserîke awanî upîꞌnîkon —taꞌpî toꞌya.

"

33 Mîrîrî yeꞌnen taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Epuꞌtî annaya pra man. Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Moriya anîꞌ maimu pe unkupî kupîuya ekaremekîuya pepîn nîrî —taꞌpîiya.

"

12

1 Moropai toꞌ yeurîma piaꞌtîꞌpîiya panton pe: —Warayoꞌya tînmîri ton yaꞌtîꞌpî. Tekkari ton pîmîꞌpîiya mararon pepîn uva yeꞌka. Iwatîꞌpîiya inonkon tîꞌkon ke. Kureꞌnan tîꞌ yai aꞌta ton yakaꞌpîiya uva yekku asuꞌkatoꞌ ton. Tînmîri eraꞌmanenan yaponseꞌ ton kawînan konekaꞌpîiya, ipo siꞌma oꞌmaꞌkon ewomî eraꞌmatoꞌpe toꞌya. Mîrîrî tîpo tiaronkon warayoꞌkon pîꞌ taꞌpîiya: “Umîri pîꞌ eesenyakaꞌmakon ya uyekkari yonpa ke ayeꞌmauyaꞌnîkon. Itonpa wanî uyekkari pe moropai itonpa wanî ayekkarikon pe,” taꞌpîiya. “Inna. Îꞌ waniꞌ pra man,” taꞌpî toꞌya. Moropai attîꞌpî tiaron pata pona."

2 Mîrîrî tîpo itekkari emîrîꞌpî. Mîrîrî yai tîpoitîrî yarimaꞌpîiya, inkamoro warayoꞌkon pia tekkari yonpa eraꞌmai. Eerepamîꞌpî."

3 Tîîse mîîkîrî yapisîꞌpî toꞌya. Iꞌpoꞌpîtîꞌpî toꞌya. Îꞌ rî tîtîse pra tîîse mîîkîrî tîrîkaꞌpî toꞌya. Îꞌ ton pra awennaꞌpoꞌpî tîkaraiwarî pia."

4 Moropai tiaron tîpoitîrî yarimaꞌpî umî esaꞌya. Mîîkîrî paꞌtîpîtîꞌpî toꞌya ipuꞌpai yai. Imakuiꞌpî kupîꞌpî toꞌya yarakkîrî."

5 Moropai inîꞌrî tiaron yarimaꞌpîiya. Mîîkîrî wîꞌpî toꞌya. Mîrîrî warantî tiaronkon yarimapîtîꞌpîiya tiwin pîꞌ. Moropai mîrîrî warantî inkamoro pîꞌ imakuiꞌpî kupîꞌpî toꞌya toꞌ yarakkîrî. Tiaronkon poꞌpîtîꞌpî toꞌya moropai tiaronkon wîꞌpî toꞌya.

"

6 Moro awanîꞌpî tiwinanoꞌpî warayoꞌ. Umî esaꞌ munmu mîîkîrî. Kureꞌne tînmu yapurîꞌpîiya. Upoitîrîtonon yapurî toꞌya pra awanîꞌpî. Tîîse mîserî unmu yapurî toꞌya kaiꞌma eesenumenkaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen tînmu yarimaꞌpîiya.

"

7 Tîîse inkamoro warayoꞌkon pia mîîkîrî erepamî pe, ipîꞌ toꞌ eseurîmaꞌpî teepereꞌse. “Aꞌkî. Umî esaꞌ saꞌmanta yai, inmurîꞌpî pata pe umî ena. Mîrîrî yeꞌnen iwîpaiꞌnîkon. Mîrîrî tîpo umî esaꞌ saꞌmanta yai, upatakon pe eena itesaꞌ ton pra awanî yeꞌnen,” taꞌpî toꞌya."

8 Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî umî esaꞌ munmu yapisîꞌpî toꞌya. Moropai iwîꞌpî toꞌya. Itesaꞌ rîꞌpî yenumîꞌpî toꞌya umî yapai —taꞌpîiya."

9 —Mîrîrî epuꞌtî tîuya pe, îꞌ kupî uva yeꞌka esaꞌya eserîke awanî? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. —Tînmîri yaꞌ attî moropai inkamoro warayoꞌkon, inmu wîîtîponkon tîꞌkaiya eserîke awanî tamîꞌnawîrî. Mîrîrî tîpo tiaronkon warayoꞌkon eporîiya tînmîri eraꞌmanenan ton —taꞌpî Jesusya."

10 —Sîrîrî Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ epuꞌnenan amîrîꞌnîkon. Sîrîrî warantî Paapa eseurîmaꞌpî. Sîrîrî warantî imenukaꞌpî toꞌya:

Tîꞌ pe wîttî konekanenanya taꞌpî: “Sîrîrî tîꞌ wanî pepîn morî pe, wîttî konekatoꞌpe”, taa toꞌya.
Moropai yenumîꞌpî toꞌya.
Tîîse toꞌ nenumîꞌpî wanîꞌpî morî pe puꞌkuru tamîꞌnawîron tîꞌ yentai.
Tarîpai wîttî koꞌmannîpîiya tamîꞌnawîron tîꞌ yentai eesenumî namai.
"

11

Uyepotorîkonya toꞌ nîrumakaꞌpî kupîꞌpî tamîꞌnawîron yentai.
Kureꞌne esenumenkan inkupîꞌpî pîꞌ.
Mîrîrî warantî Paapa maimu menukaꞌpî penaroꞌkonya —taꞌpî Jesusya.

"

12 Tîwinîkîiꞌnîkon Jesus eseurîma panton pe epuꞌtîꞌpî teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon, moropai Judeuyamîꞌ panamanenan aꞌyekeꞌtononya. Mîrîrî yeꞌnen anapiꞌpai toꞌ wanîꞌpî. Tîîse tamîꞌnawîronkon namaꞌpî toꞌya arinîke toꞌ wanî yeꞌnen. Jesus rumakaꞌpî toꞌya. Moropai toꞌ wîtîꞌpî.

"

13 Mîrîrî tîpo fariseuyamîꞌ yarimaꞌpî tiaronkonya Jesus pia Herodes pemonkonoyamîꞌ pokonpe. Jesus anakaꞌmapai toꞌ wanîꞌpî. Yairî pra eeseurîma yuꞌse toꞌ wanîꞌpî, “Aꞌkî, imakuiꞌpî pe eeseurîma,” taakonpa kaiꞌma."

14 Toꞌ erepamîꞌpî iipia. —Anna yenupanen —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. —Ayeseru epuꞌnenan anna. Seruꞌyeꞌ pepîn amîrî. Ipîkkukon pepîn yentai ipîkkukon yapurînen pepîn amîrî. Paapa yeseru ekaremekîya tiaronkon ipîkkukon tînamai pra. Ayekaranmapo annaya sîrîrî. Uyesaꞌkon César nekaremekîꞌpî tamîꞌnawîronkon neꞌmaton pe, tîîpia yeꞌma annaya ya, morî pe awanî? Paapa nekaremekîꞌpî unkupîkon ton pe yairî anna wanî mîrîrî? —taꞌpî toꞌya."

15 —Oꞌnon yeꞌka pe epuꞌtî pîꞌ nan? Yeꞌma annaya kaꞌrî? Yeꞌma annaya pepîn kaꞌrî? Tîîse seruꞌ pe tenkuꞌtî toꞌya epuꞌtîꞌpî Jesusya. —Yairî pra amaimukon yuukuuya yuꞌse awanîkon epuꞌtî pîꞌ wai eeseurîmakonpa kaiꞌma —taꞌpîiya. —Maasa, tîniru eneꞌtî eraꞌmatoꞌpeuya."

16 Tîniru enaꞌpî enepîꞌpî toꞌya. Jesusya yapisîꞌpî. —Anîꞌ eseꞌ eꞌmenukasaꞌ sîrîrî? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. —Uyesaꞌkon César mîîkîrî —taꞌpî toꞌya."

17 —Inna, moriya —taꞌpî Jesusya. —Itîîkî iipia, imîrî pe awanî yeꞌnen. César nekaremekîꞌpî unkupîkon ton pe kuꞌtî moropai Paapa nekaremekîꞌpî unkupîkon ton pe kuꞌtî nîrî.

Mîrîrî taiya pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Akaya, epuꞌnen mîîkîrî.

"

18 Mîrîrî tîpo saduceuyamîꞌ wîtîꞌpî Jesus pia. Saduceuyamîꞌ inkamoro Judeuyamîꞌ. Tiaron pe rî toꞌ esenumenka. Saꞌmantan tîpo ipatîkarî tîpannî kaiꞌma toꞌ esenumenka. Eꞌmîꞌsaꞌkan pepîn saꞌmantan tîpo kaiꞌma toꞌ esenumenka. Inkamoro wîtîꞌpî Jesus pia. Moropai ekaranmapoꞌpî toꞌya."

19 —Anna yenupanen —taꞌpî toꞌya. —Moisés nurîꞌtîya uyeserukon ton menukaꞌpî. Mîrîrî warantî taꞌpîiya inmu pîn warayoꞌ saꞌmanta ya itakonoꞌpîya inoꞌpî rîꞌpî yapisî eꞌpai awanî tînoꞌpî pe. Mîrîrî tîpo more yan pe irui noꞌpîrîꞌpî enasaꞌ ya tînre yenpoiya yai, “Urui munmuꞌpî mîserî”, taa warayoꞌya tînmu pe tîîse. Mîrîrî Moisés nurîꞌtî nîmenukaꞌpî uyeserukon ton pe."

20 Tarîpai, moro awanîꞌpî warayoꞌkon asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon kaisarî. Toꞌ ruinankon noꞌpîtaꞌpî tîîse inmu pra siꞌma aasaꞌmantaꞌpî."

21 Mîrîrî tîpo tîrui noꞌpî rîꞌpî yarakkîrî itakonoꞌpî wanîꞌpî. Tîîse mîrîrî warantî nîrî aasaꞌmantaꞌpî inmu pra siꞌma. Moropai mîîkîrî yakonoꞌpîya tîruinankon nurîꞌtî noꞌpî rîꞌpî yapisîꞌpî tînoꞌpî pe mîrîrî warantî. Moropai mîrîrî warantî nîrî inmu pra siꞌma aasaꞌmantaꞌpî."

22 Tamîꞌnawîrî toꞌ saꞌmantaꞌpî, tiwin pîꞌ tîruinankon nurîꞌtî noꞌpî rîꞌpî yarakkîrî tîwanîkon tîpo, toꞌ eꞌtîꞌkaꞌpî. Moropai warayoꞌkon saꞌmanta tîpo, mîîkîrî wîriꞌ nîrî saꞌmantaꞌpî."

23 Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî warayoꞌkon eꞌsaꞌ wanîꞌpî. Mîîkîrî wîriꞌ yarakkîrî inkamoro wanîꞌpî inyo pe tamîꞌnawîrî. Innape isaꞌmantaꞌsan eꞌmîꞌsaꞌka ya, oꞌnon yeꞌka warayoꞌ noꞌpî pe mîîkîrî wîriꞌ wanî eꞌpainon toꞌ eꞌmîꞌsaꞌka yai? —taꞌpî saduceuyamîꞌya Jesus pîꞌ.

"

24 —Paapa maimu epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi —taꞌpî Jesusya. —Moropai meruntî ke puꞌkuru Paapa wanî epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi. Mîrîrî yeꞌnen eesenkuꞌtîkon mîrîrî."

25 Isaꞌmantaꞌsan eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ yai, anîꞌ wanî pepîn tînoꞌpî ke. Moropai tînyo ke wîriꞌ wanî pepîn. Toꞌ koꞌmamî kaꞌ ponkon Paapa maimu eneꞌnenan inserîyamîꞌ warantî —taꞌpî Jesusya."

26 —Maasa isaꞌmantaꞌsan eꞌmîꞌsaꞌkatoꞌ pîꞌ ayeurîmauyaꞌnîkon. Moisés nurîꞌtî nîmenukaꞌpî itekare epuꞌnenan amîrîꞌnîkon. Manniꞌ parîꞌ aramorîꞌpî aramî ekaremekî tîuya pe, tarakkîrî Paapa eseurîmaꞌpî ekaremekîꞌpîiya. Paapaya taꞌpî:

“Uurî Paapa wanî Abraão nurîꞌtî yepotorî pe,
moropai Isaque nurîꞌtî yepotorî pe,
moropai Jacó nurîꞌtî yepotorî pe,” taꞌpîiya.
taꞌpî Moisés nurîꞌtîya."

27 Ipatîkarî pemonkon tîpamî ya, itesaꞌ pe Paapa wanî pepîn eꞌpainon aatîpansaꞌ yeꞌnen. Enen tîîpia tîîkoꞌmansenon esaꞌ pe awanî. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî taa Paapaya manniꞌ wenai enen Abraão nurîꞌtî wanî, moropai Isaque nurîꞌtî wanî, moropai Jacó nurîꞌtî wanî Paapa pia epuꞌtî mîrîrî. Mararî pra amîrîꞌnîkon esenkuꞌtîsaꞌ mîrîrî —taꞌpî Jesusya.

"

28 Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupaton warayoꞌ erepamîꞌpî toꞌ pia. Jesus yarakkîrî saduceuyamîꞌ esiyuꞌpîtî etaꞌpîiya. Morî pe Jesusya saduceuyamîꞌ maimu yuuku etaꞌpîiya. Moropai Jesus ekaranmapoꞌpîiya. —Uyeserukon ton pe Paapa nekaremekîꞌpî moro man. Tîîse oꞌnon wanî toꞌ yentai panpîꞌ? Oꞌnon yawîrî koꞌmannî yuꞌse Paapa wanî kureꞌne panpîꞌ? —taꞌpîiya.

"

29 Jesusya taꞌpî: —Sîrîrî toꞌ yentaino panpîꞌ. See warantî aweꞌmenukasaꞌ:

Etatî, Israel yonparîꞌsan. Ayesaꞌkon Paapa tiwinan. Tiaron ikaisaron ton pra man.
"

30

Paapa yapurîtî tamîꞌnawîrî ayewankon ke.
Mîîkîrî kuꞌtî ayesaꞌkon pe.
Kureꞌne eesenumenkatoꞌkon ke yapurîtî.
Moropai tamîꞌnawîrî ameruntîrikon ke esenyakaꞌmatî iipia.
Mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ —taꞌpî Jesusya."

31 —Itonpa nîrî moro man. Sîrîrî itonpa:

Tamîꞌnawîronkon pînînmatî aawarîrî eetîꞌnînma manniꞌ warantî.
Mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ man —taꞌpî Jesusya."

32 —Innape man, uyenupanen —taꞌpî mîîkîrî Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupanenya. —Tiwinan Paapa seruꞌ pepîn. Innape ikaisaron ton pra awanî taaya manniꞌ warantî."

33 Kureꞌne ituꞌse eꞌnî eꞌpai awanî. Ipîꞌ esenumenkan eꞌpai awanî mararî pra. Meruntî ke iipia esenyakaꞌman eꞌpai awanî. Moropai uuwarîrîꞌnîkon etîꞌnînman kaisarî tamîꞌnawîronkon pînînma eꞌpai awanî seruꞌ pepîn. Mîrîrî warantî ikupî ya, Paapa wakîri pe panpîꞌ eꞌnî. Tîwakîri pe ikupîiya iipia untîrîkon pe uyekînkon poꞌtî yentai, moropai uyekînkon wîî yentai —taꞌpîiya."

34 Epuꞌnen pe mîîkîrîya tîmaimu yuuku epuꞌtî tîuya yeꞌnen, Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Ayesaꞌ pe Paapa yapisîya eserîke epuꞌtî pîꞌ wai. Mîrîrî tîpo tamîꞌnawîronkon enaꞌpî eranneꞌ pe Jesus pîꞌ. Inîꞌ anekaranmapopai pra toꞌ awanîꞌpî.

"

35 Moropai Jesusya tamîꞌnawîronkon yenupaꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkonya taa: “Penaroꞌ Judeuyamîꞌ esaꞌ Davi nurîꞌtî parîꞌpî neken mîîkîrî Cristo, Paapa nîmenkaꞌpî,” taa toꞌya. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen mîîkîrî taa toꞌya? —taꞌpî Jesusya."

36 —Cristo pîꞌ Davi nurîꞌtî eseurîmaꞌpî pena. Morî Yekaton Wannîya eeseurîma emapuꞌtîꞌpî. Sîrîrî Davi nurîꞌtî maimu rîꞌpî:

Uyesaꞌ pîꞌ Paapaya taꞌpî:
“Uupia ereutakî meruntî winî
ayeyatonon aretîꞌkauya pîkîrî” taꞌpîiya.
Sîrîrî Davi maimu rîꞌpî."

37 Davi paa pe neken Cristo wanî ya, îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen uyesaꞌ taa Daviya manniꞌ ipîꞌ? —taꞌpî Jesusya. Arinîkonya Jesusya tenupakon etaꞌpî tîwakîrikon pe.

"

38 Toꞌ yenupa tîuya pe Jesusya taꞌpî: —Tîwarî panpîꞌ eꞌtî Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkonya ayenkuꞌtîkon namai. Kusan panpîꞌ sonpan tîponkon yekaꞌma toꞌya tîwakîrikon pe tiaronkon yentai tîwanîkon epuꞌtoꞌpe tamîꞌnawîronkonya. Tamîꞌnawîronkon esekaremekî yuꞌse toꞌ wanî aronne panpîꞌ eꞌrepantoꞌ pata ya tîwanîkon ya."

39 Epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ ta tîwanîkon yai, tamîꞌnawîronkon yenu kaisarî ereutapai toꞌ wanî aronne panpîꞌ teeseraꞌmakonpa. Arinîkon koreꞌta entamoꞌkai tuutîkon ya, eꞌmaiꞌ pe entamoꞌkapai toꞌ wanî tamîꞌnawîronkon rawîrî."

40 Tîîse inyo isaꞌmantaꞌsan wîriꞌsanyamîꞌ yemanne moropai toꞌ pata moꞌka toꞌya. Mîrîrî tanne kureꞌne toꞌ epîrema epîremantoꞌ yewîꞌ ta morî pe tîwanîkon kaiꞌma tamîꞌnawîronkon esenumenkatoꞌpe tîpîꞌnîkon. Mîrîrî warantî inkamoro Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon wanî mîrîrî. Mararî pra Paapaya toꞌ tarumaꞌtî kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.

"

41 Mîrîrî tîpo Jesus ereutaꞌpî tîniru yapiꞌtoꞌ yenseꞌ pia. Paapa yapurî pe arinîkonya tîtînirurîkon tîrî itenseꞌ ya eraꞌmaꞌpîiya. Mararon pepîn tîniru tîrîꞌpî arinîkonya tîniru esanonya."

42 Inyo isaꞌmantaꞌpî wîriꞌ iipî eraꞌmaꞌpîiya. Tîweꞌtarumaꞌtîsen mîîkîrî, tîniru esaꞌ pepîn. Mîîkîrîya asakîꞌne tîniru enaꞌpî mîrikkî tîrîꞌpî itenseꞌ ya. Tiwin iteꞌka tîwentamoꞌkatoꞌ yepeꞌ kaisaron tîrîꞌpîiya mîrîrî.

"

43 Mîrîrî eraꞌma tîuya pe, tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Mîîkîrî eraꞌmatî. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Tîweꞌtarumaꞌtîsen mîîkîrî wîriꞌ inyo isaꞌmantaꞌpî. Tîîse tîniru yenseꞌ ya tamîꞌnawîronkon nîtîrîꞌpî yentai intîrîꞌpî eraꞌma Paapaya tîwakîri pe."

44 Inkamoro tînirurî wanî kureꞌne moropai itonpa pe neken itîîsaꞌ toꞌya. Tîîse îꞌ ton pra siꞌma wîriꞌya tîtînirurî tîrîꞌpî tamîꞌnawîrî. Tekkari yeꞌmatoꞌ tîîsaiꞌya mîrîrî Paapa pia —taꞌpî Jesusya.

"

13

1 Epîremantoꞌ yewîꞌ tapai teepaꞌkakon pe, Jesus nenupaꞌpî warayoꞌya taꞌpî ipîꞌ: —Aꞌkî, seeniꞌ epîremantoꞌ yewîꞌ konekasaꞌ toꞌya morî pe, inonkon panpîꞌ tîꞌ ke eraꞌmakî —taꞌpîiya tepotorî Jesus pîꞌ."

2 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Kureꞌnan seeniꞌ wîttî eraꞌma pîꞌ naatîi. Tîîse tiaronkonya seeniꞌ wîttî yaranka kupî sîrîrî tamîꞌnawîrî. Yaranka toꞌya tîpo tonpa po tiwinan tîꞌ eꞌnîmî pepîn. Yenumî toꞌya tamîꞌnawîrî.

"

3 Mîrîrî tîpo Oliveira kîrî po Jesus ereutasaꞌ wanîꞌpî tiaronkon yarakkîrî. Moro siꞌma epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya. Tonpakon koreꞌtapai teemoꞌkai Pedro, moropai Tiago, moropai João, moropai André, inkamoroya taꞌpî Jesus pîꞌ:"

4 —Maasa, îꞌ pensa mîrîrî taaya manniꞌ kupî toꞌya? —taꞌpî toꞌya. —Oꞌnon yeꞌka pe mîrîrî kupî toꞌya pe awanî epuꞌtî annaya eꞌpainon?

"

5 Jesusya toꞌ yeurîma piaꞌtîꞌpî. —Tîwarî eꞌtî, anîꞌya ayenkuꞌtîkon namai."

6 Uurî pe arinîkon eꞌkupî kupî sîrîrî seruꞌ pe. “Uurî Cristo. Paapaya uyarimasaꞌ sîrîrî,” taa toꞌya kupî sîrîrî. Mîrîrî warantî arinîkon yenkuꞌtî toꞌya kupî sîrîrî."

7 Aminkankon pepîn eseyaꞌnama moropai aminkankon eseyaꞌnama yekare etayaꞌnîkon. Tîîse mîrîrî pîꞌ teesiꞌnîꞌse pra meꞌtîi. Mîrîrî warantî pata wanî pe man. Tîîse maasa tamîꞌnawîron ataretîꞌka pepîn mîrîrî."

8 Pemonkonyamîꞌ eseyaꞌnama tiaron pata po tîîkoꞌmansenon yarakkîrî. Moropai pemonkonyamîꞌ esanon eseyaꞌnama tiaronkon esanon yarakkîrî. Tuꞌke iteꞌka pata eꞌtîtîtîkka kupî sîrîrî. Iwan wanî kupî sîrîrî kureꞌne pata kaisarîꞌne. Mîrîrî warantî tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî piaꞌtî mîrîrî.

"

9 Tîwarî akoꞌmantî. Judeuyamîꞌya ayapisîkon moropai tesanonkon pia ayarîkon toꞌya. Epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ ta aꞌpoꞌpîtîkon toꞌya. Pemonkonyamîꞌ esanon governadoryamîꞌ pia moropai pemonkonyamîꞌ esanon reiyamîꞌ pia ayarîkon toꞌya upemonkono pe awanîkon wenai. Inkamoro pîꞌ nîrî uyeseru ekaremekîyaꞌnîkon yuꞌse Paapa wanî."

10 Paapa yekare ekaremekîyaꞌnîkon eꞌpai awanî tamîꞌnawîronkon pîꞌ sîrîrî non po. Mîrîrî ekaremeꞌsaꞌyaꞌnîkon tîpo, sîrîrî non ataretîꞌka."

11 Moropai tesanonkon pia ayarîkon toꞌya yai, “Aka, yuꞌtouꞌya ton epuꞌtîuya pra wai,” kîkatî. Aawarîrîꞌnîkon eeseurîmakon eꞌpai pra awanî. Tîîse Morî Yekaton Wannîya anekaremekîton ekaremekî ya, mîrîrî mekaremeꞌtîi.

"

12 Warayoꞌkonya takonkon wîî meꞌpo. Tiaronkonya tînmukukon wîî meꞌpo. Tiaronkon ekoreꞌma tunkon, moropai tîsankon pîꞌ. Tunkon, tîsankon wîî meꞌpo toꞌya."

13 Moropai tewanmakon pe tamîꞌnawîronkonya akupîkon, upemonkono pe awanîkon wenai. Tîîse aasaꞌmantakon pîkîrî uyapurîyaꞌnîkon ya, Paapaya apîikaꞌtîkon.

"

14 Penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen wanîꞌpî iteseꞌ Daniel. Mîîkîrî maimu rîꞌpî eꞌmenukasaꞌ pîꞌ esenupatî. Mîîkîrîya taꞌpî:

Tamîꞌnawîronkon yewanma pe tîweꞌsen imakuiꞌpî tîrî tiaronkonya kupî sîrîrî epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Mîrîrî yeꞌka tîîtoꞌ pepîn mîrîrî teuren, tîîse moro itîrî toꞌya
taꞌpî Daniel nurîꞌtîya. Mîrîrî kupî toꞌya yai, wîꞌkon koreꞌta Judéia pata ponkon epe eꞌpai awanî —taꞌpî Jesusya."

15 —Mîrîrî tauya manniꞌ kupî toꞌya ya, poro pona teepaꞌkasaꞌkon yeꞌka pe, kaꞌneꞌ pe toꞌ epe eꞌpai awanî, temannekon eraꞌmai teewonse pra wîttî ta."

16 Tînmîrikon ya teesenyakaꞌmakon yai mîrîrî kupî toꞌya ya, kaꞌneꞌ pe toꞌ epe eꞌpai awanî tîponkon tînmoꞌkaꞌpîkon tanunse pra."

17 Aka more yan pe tîweꞌsanon moropai manaꞌpokonkon toꞌ munkîyamîꞌ wîriꞌsanyamîꞌ. Inkamoro eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî mîrîrî yai. Toꞌ epe eserîke pra awanî, more yan pe tîwanîkon yeꞌnen, manaꞌpokonkon pe toꞌ munkîyamîꞌ wanî yeꞌnen."

18 Mepîrematîi konoꞌ yai mîrîrî imakuiꞌpî iipî namai. Maasa pra konoꞌ yai aaipî ya, anîꞌ epe eserîke pra awanî kureꞌne tuna wanî yeꞌnen."

19 Mîrîrî warantî eena yai, enen tîweꞌsanon eꞌtarumaꞌtî ipîra. Sîrîrî non konekaꞌpî Paapaya pata pai sîrîrî tîpose anîꞌ eꞌtarumaꞌtî pra awanî, inkamoro eꞌtarumaꞌtîtoꞌ ton kaisarî. Moropai mîrîrî warantî toꞌ eꞌtarumaꞌtî tîpo inîꞌ anîꞌ eꞌtarumaꞌtî pepîn mîrîrî warantî."

20 Tîkoꞌman pe tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî ya mîrîrî warantî, enen anîꞌrî koꞌmamî pepîn. Tîîse tînmoꞌkaꞌsan pînînma Paapaya kureꞌne. Inkamoro tînmoꞌkaꞌsan wenai, kureꞌne tîkoꞌman pe tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî tîrîiya pepîn."

21 Mîrîrî yai anîꞌya taasaꞌ ya apîꞌnîkon: “Aꞌkî, Paapa nîmenkaꞌpî tarî man, Cristo,” innape mîîkîrî kîꞌkuꞌtî. “Aꞌkî siiniꞌ pata Cristo man” taa tiaronya ya, mîîkîrî maimu kîꞌkuꞌtî innape."

22 Maasa pra seruꞌ uurî pe tîweꞌkuꞌsanon iipî. “Uurî Cristo,” taa toꞌya kupî sîrîrî. Moropai seruꞌ pe Paapa maimu ekaremeꞌnen pe tîweꞌkuꞌsanon iipî kupî sîrîrî nîrî. Ikupî eserîkan pepîn kupî toꞌya tamîꞌnawîronkon neraꞌma ton pe. Moropai mîrîrî wenai tiaronkon esenkuꞌtî. “Innape Paapa narimaꞌpî pe man,” taa toꞌya. Tîpemonkono pe Paapa nîmoꞌkaꞌsan anakaꞌmapai inkamoro seruꞌyeꞌkon wanî, mîrîrî kupî tîuyaꞌnîkon eserîke awanî ya."

23 Mîrîrî namai tîwarî akoꞌmantî. Maasa mîrîrî warantî eena pra tîîse amîrîꞌnîkon pîꞌ ekaremekî pîꞌ wai epuꞌtîkonpa. Mîrîrî yeꞌnen tîwarî akoꞌmantî.

"

24 Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtî tîpo,

wei esiꞌnîpî pe man.
Moropai aꞌkare pra kapoi ena pe man.
"

25

Moropai sirikkîyamîꞌ eꞌsoroka pe man kaꞌ poi.
Kaꞌ pîꞌ tîweꞌsanon eꞌtîtî tîkka tamîꞌnawîrî.

"

26 Mîrîrî tîpo, pemonkon pe kaꞌ poi iipîꞌpî uurî eraꞌma tamîꞌnawîronkonya katupuru koreꞌta. Upîꞌ toꞌ eseurîma mîrîrî yai: “Ikaisaron meruntî ton pra man. Ikaisaron ipîkku ton pra man,” taa toꞌya."

27 Mîrîrî yai upoitîrîtonon inserîyamîꞌ yarimauya upemonkono pe unmoꞌkaꞌsan muurukuntîi. Tamîꞌnawîrî pata kaisarî toꞌ wîtî upemonkonoyamîꞌ unmoꞌkaꞌsan eraꞌmai, sîrîrî non po moropai kaꞌ po.

"

28 Aꞌkî, arawen yeꞌ yeseru epuꞌnenan amîrîꞌnîkon. Arawen yeꞌ ariꞌkutasaꞌ ya aminke pra, “Konoꞌ pîtî wanî sîrîrî,” taayaꞌnîkon."

29 Mîrîrî warantî nîrî mîrîrî ekaremekîuya manniꞌ kupî toꞌya eraꞌmayaꞌnîkon yai, “Cristo ennaꞌpo kupî sîrîrî kaꞌ poi. Eerepamî kupî sîrîrî,” taayaꞌnîkon mîrîrî eraꞌmayaꞌnîkon pîꞌ."

30 Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Tamîꞌnawîrî sîrîrîpe enen tîîkoꞌmansenon saꞌmanta pepîn mîrîrî tauya manniꞌ iipî rawîrî."

31 Kaꞌ moropai non eꞌtîꞌka, tîîse umaimu esuwaꞌka pepîn. Ipatîkarî yairî puꞌkuru aakoꞌmamî.

"

32 Îꞌ yai moropai oꞌnon poro wei tîîse uuipî inîꞌrî sîrîrî non pona esepuꞌtî pepîn. Kaꞌ ponkon inserîyamîꞌya epuꞌtî pepîn. Uurîya nîrî, epuꞌtî pra man. Uyunya neken tamîꞌnawîrî epuꞌtî."

33 Tîwarî panpîꞌ akoꞌmantî. Îꞌ pensa ennaꞌpo epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi."

34 See warantî awanî pe man: Tiaron pata pona warayoꞌ wîtî yai, tewîꞌ tapai tîpoitîrîtonon pîꞌ taiya, tewîꞌ eraꞌma pîꞌ toꞌ koꞌmantoꞌpe. Toꞌ kaisarî toꞌ esenyakaꞌmatoꞌ ton ekaremekîiya. Moropai tiaron pîꞌ taiya: “Manaꞌta po akoꞌmankî. Morî pe uyewîꞌ eraꞌmakî” taiya."

35 Uurî wanî wîttî esaꞌ warantî. Amîrîꞌnîkon wanî ipoitîrîtonon warantî. Îꞌ pensa ennaꞌposaꞌ iipî epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi. Yai pra pata ewaronpansaꞌ tanne uuipî. Yai pra anoinna yai, yai pra kariwana etun tanne, yai pra pata erenmapî tanne uuipî."

36 Mîrîrî yeꞌnen tîwarî akoꞌmantî, erepamî namai unîmîkîyaꞌnîkon pra tîîse."

37 Apîꞌnîkon tauya manniꞌ ekaremekîuya nîrî tamîꞌnawîronkon pîꞌ: Enpen panpîꞌ akoꞌmantî.

"

14

1 Konoꞌ kaisarî Judeuyamîꞌ eperepîꞌpî isaꞌmotoꞌ ton pîn trigo puusaꞌ moropai carneiro pîꞌ entamoꞌkai. Penane tîîkoꞌmanse Judeuyamîꞌ entamoꞌkatoꞌkon weiyu wanîꞌpî, iteseꞌ Páscoa. Mîrîrî yai teepîremasanon esanon eseurîmaꞌpî Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon yarakkîrî. —Amaꞌ pe Jesus yapisî eꞌpai man iwîtoꞌpe —taꞌpî toꞌya."

2 —Tîîse entamoꞌkan yai arinîkon koreꞌta siꞌma yapisî eserîke pra man. Tamîꞌnawîronkon epereꞌsaꞌ tanne yapisî ya, toꞌ ekoreꞌma eserîke awanî upîꞌnîkon. Uurîꞌnîkon yarakkîrî toꞌ epî eserîke awanî —taꞌpî toꞌya.

"

3 Betânia po Jesus wanîꞌpî Simão yewîꞌ ta. Manniꞌ Simão paran pîꞌ siꞌpî, iteseꞌ leprosia. Mîîkîrî yewîꞌ ta Jesus wanîꞌpî tîwentamoꞌka pîꞌ. Moropai awentamoꞌka tanne wîriꞌ iipîꞌpî iipia. Aꞌpusin enepîꞌpîiya, iteseꞌ nardo tîꞌ konekasaꞌ itenseꞌ, iteseꞌ alabastro. Nardo ke isaꞌmantaꞌsan kîꞌpanenan Judeuyamîꞌ. Epeꞌke puꞌkuru awanî. Itenseꞌ pottî waikîtîꞌpî wîriꞌya. Moropai mîrîrî nardo kamoꞌpîiya Jesus puꞌpai pona.

"

4 Mîrîrî pîꞌ tiaronkon ekoreꞌmaꞌpî. —Îꞌ ton mîrîrî aꞌpusin kanpîtî mîîkîrîya îꞌ pe pra rî? —taꞌpî toꞌya tonpakon pîꞌ."

5 Mîîkîrî wîriꞌ pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Kane kane amîrî. Anna pia mîrîrî tîîsaꞌya ya, anna eꞌrepaꞌpî eꞌpainon. Tiwin konoꞌ warayoꞌ esenyakaꞌmatoꞌ yepeꞌ kaisaron, 300 denari kaisarî yeꞌmaꞌpî tiaronkonya eꞌpainon. Mîrîrî tîrîꞌpî annaya eꞌpainon tîweꞌtarumaꞌtîsanon pia teuren —taꞌpî toꞌya.

"

6 Tîîse Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Tîwî mîîkîrî wîriꞌ nîsi. Îꞌ ton pe ipîꞌ eekoreꞌmakon? Morî pe puꞌkuru inkupîꞌpî wanî uurî ton pe."

7 Wei kaisarî tîweꞌtarumaꞌtîsanon tîniru esanon pepîn wanî sîrîrî non po. Inkamoro anpîikaꞌtîpai awanîkon ya, morî tîrîyaꞌnîkon eꞌpainon toꞌ pia. Tîîse uurî, uutî kupî sîrîrî aapiapaiꞌnîkon. Uutî tîpo, morî tîrîyaꞌnîkon pepîn eꞌpainon uupia."

8 Ikupî tîuya eserîkan kuꞌsaiꞌya manniꞌ, isaꞌmantaꞌpî karapaima yuꞌnaꞌtî rawîrî. Mîrîrî warantî ukarapaimasaiꞌya mîrîrî uyuꞌnaꞌtî toꞌya rawîrî."

9 Oꞌnon pata uyekare eseta ya, sîrîrî non po, mîserî wîriꞌ nîkupîꞌpî yekare eseta nîrî tamîꞌnawîronkonya inkupîꞌpî epuꞌtoꞌpe. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn —taꞌpî Jesusya.

"

10 Mîrîrî tîpo inkamoro asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon koreꞌtawon, iteseꞌ Judas Iscariotes, wîtîꞌpî teepîremasanon esanon pia. —Jesus anapiꞌpai awanîkon ya, apîikaꞌtî tîuyaꞌnîkon —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

11 —Inna, morî pe man —taꞌpî toꞌya. —Anna pîikaꞌtîya ya tîniru ke ayeꞌma annaya —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen Judas esenumenkaꞌpî kureꞌne, oꞌnon yeꞌka pe inkamoro pîikaꞌtîtoꞌ tîuya ton pîꞌ Jesus yapiꞌtoꞌpe toꞌya.

"

12 Isaꞌmotoꞌ ton pîn trigo puusaꞌ pîꞌ toꞌ entamoꞌkatoꞌ esippiaꞌtî yai, páscoa pîꞌ tîwanîkonpa carneiroyamîꞌ tîꞌkaꞌpî toꞌya. Mîrîrî yai Jesus nenupaꞌsanya taꞌpî ipîꞌ: —Oꞌnon pata entamoꞌkantoꞌ koneka annaya yuꞌse awanî? Oꞌnon pata páscoa pîꞌ eꞌnî kupî sîrîrî? —taꞌpî toꞌya.

"

13 Jesusya asakîꞌne tînenupaꞌsan moꞌkaꞌpî toꞌ yarimapa kaiꞌma. —Cidade pona atîtî. Moro tuna mankanen warayoꞌ eporîyaꞌnîkon. Mîîkîrî wenairî matîtîi wîttî ta eerepamî pîkîrî."

14 Wîttî ta eerepamîkon pe wîttî esaꞌ meurîmatîi. “Uyenupanenkonya tîmaimu yarima pîꞌ man aapia. Upataꞌseꞌ ton yuꞌse wai, moro unenupaꞌsan yarakkîrî entamoꞌkatoꞌpe, páscoa pîꞌ anna eꞌtoꞌpe, taa pîꞌ uyenupanenkon man,” makatîi —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."

15 —Moropai upataꞌseꞌkon ton ekaremekîiya apîꞌnîkon, kureꞌnan sala, kawînan. Aasîrî eekonekasaꞌ eraꞌmayaꞌnîkon. Tamîꞌnawîron îꞌ rî yuꞌse awanîkon ya moro awanî aasîrî. Moro entamoꞌkantoꞌ ton mîkonekatîi —taꞌpî Jesusya.

"

16 Moropai Jesus nenupaꞌsan eseꞌmaꞌtîꞌpî. Cidade pona toꞌ wîtîꞌpî. Taa Jesusya manniꞌ warantî puꞌkuru eporîꞌpî toꞌya, tamîꞌnawîrî. Moro toꞌ entamoꞌkatoꞌ ton konekaꞌpî toꞌya páscoa pîꞌ toꞌ eꞌtoꞌpe.

"

17 Moropai pata ewaronpamî pe, Jesus wîtîꞌpî toꞌ pia tîîpia eꞌnîmîꞌsan tînenupaꞌsan yarakkîrî."

18 Entamoꞌkantoꞌ yaponseꞌ pia tîwentamoꞌkakon pe Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon koreꞌtawon tarîronya uyekaremekî kupî sîrîrî uyeyatonon pîꞌ. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Uyarakkîrî tîwentamoꞌkasenya ikupî kupî sîrîrî —taꞌpîiya."

19 Mîrîrî pîꞌ toꞌ esewankonoꞌmaꞌpî. —Uurîya ikupî pepîn, innape nai? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ tiwin pîꞌ siꞌma."

20 —Unenupaꞌsan amîrîꞌnîkon, asakîꞌne puꞌ ponaꞌnîkon. Tîîse tiwin akoreꞌtawonkon ayonpakonya uyekaremekî kupî sîrîrî. Uyarakkîrî awentamoꞌka manniꞌ tiwinan prato po, mîîkîrîya uyekaremekî kupî sîrîrî."

21 Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî aruinankon pe. Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ manniꞌ yawîrî, uusaꞌmanta kupî sîrîrî. Tîîse aka saꞌne mîîkîrî uyekaremekîton. Pena isanya mîîkîrî tînre yenposaꞌ pra awanî ya, morî pe panpîꞌ awanîꞌpî eꞌpainon. Eesenposaꞌ pra awanî ya, aweꞌtarumaꞌtî pepîn teuren. Tîîse kureꞌne aweꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.

"

22 Tîwentamoꞌkakon pe Jesusya trigo puusaꞌ yapisîꞌpî moropai eepîremaꞌpî. —Morî puꞌkuru amîrî, Paapa. Anna yekkari ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya Paapa pîꞌ. Mîrîrî tîpo ipîrikkapîtîꞌpîiya moropai itîrîꞌpîiya toꞌ kaisarî. —Maa. Sîrîrî upun —taꞌpîiya."

23 Mîrîrî tîpo pisa yapisîꞌpîiya. —Morî puꞌkuru amîrî, Paapa. Anna wuku ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya Paapa pîꞌ. Mîrîrî tîpo itîrîꞌpîiya toꞌ kaisarî. Tamîꞌnawîronkonya enîrîꞌpî."

24 Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Sîrîrî umînî. Umînî etiꞌkamo kupî sîrîrî arinîkon nîkupîꞌpî imakuiꞌpî yepeꞌ pe. Mîrîrî wenai Paapaya tamîꞌnawîron kupî eꞌpainon apîikaꞌtîtoꞌpeiyaꞌnîkon ekaremeꞌpîtîuya yawîrî —taꞌpîiya."

25 —Inîꞌrî uva yekku enîrîuya pepîn tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe tîwanî yenpo Paapaya pîkîrî. Mîrîrî yai amenan uva yekku enîrîuya —taꞌpîiya."

26 Moropai toꞌ eserenkaꞌpî Paapa yapurî pe. Mîrîrî tîpo toꞌ epaꞌkaꞌpî. Oliveira kîrî pona toꞌ wîtîꞌpî. Toꞌ erepamîꞌpî.

"

27 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Eranneꞌ pe awanîkon yeꞌnen urumakayaꞌnîkon kupî sîrîrî, tamîꞌnawîrî. Mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ Paapa kaaretarî pîꞌ. Paapaya taꞌpî:

“Carneiroyamîꞌ eraꞌmanen wîuya
moropai carneiroyamîꞌ eꞌtîrîka.”
Mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ. Uwî toꞌya kupî sîrîrî moropai amîrîꞌnîkon eꞌtîrîka."

28 Tîîse uusaꞌmanta tîpo, Paapaya uꞌmîꞌsaꞌka. Mîrîrî tîpo Galiléia pata pona uutî arawîrîꞌnîkon —taꞌpî Jesusya."

29 Pedroya taꞌpî ipîꞌ: —Tamîꞌnawîronkonya arumaka ya, eranneꞌ pe tîwanîkon yeꞌnen, uurîya arumaka pepîn."

30 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Kaane, Pedro. Sîrîrî ewaronoꞌ yaꞌ itakon iteꞌka pe kariwana etun rawîrî amîrîya taa kupî sîrîrî, “Unepuꞌtî pepîn mîîkîrî Jesus”. Ayenkuꞌtîuya pepîn, seurîwîꞌne iteꞌka mîrîrî taaya kupî sîrîrî —taꞌpîiya."

31 Mîrîrî pîꞌ Pedro eseurîmaꞌpî meruntî ke. —Awî toꞌya yai uurî nîrî wîî toꞌya ya, mîîwîni tîîse “Unepuꞌtî pepîn Jesus,” tauya pepîn —taꞌpîiya. Mîrîrî warantî nîrî taꞌpî toꞌya, tamîꞌnawîrî.

"

32 Moropai Jesus yarakkîrî toꞌ ewomîꞌpî Oliveira yeꞌkanaꞌ pîꞌ. Oliveira yeꞌka eseꞌ Getsêmani. Moropai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Tarî ereutatî uyun Paapa yarakkîrî eseurîma tanne."

33 Toꞌ yonpayamîꞌ piapai Pedro, moropai Tiago, moropai João yarîꞌpîiya. Eranneꞌ pe eena piaꞌtîꞌpî. Ipîra eesewankonoꞌmaꞌpî."

34 Inkamoro pîꞌ taꞌpîiya: —Ipîra esewankonoꞌman pîꞌ wai. Esewankonoꞌmatoꞌya uwî eserîke man. Maasa, tarî eꞌtî. Tîwarî eꞌtî. Pemonkon iipî eraꞌmatî —taꞌpîiya.

"

35 Toꞌ piapai Jesus atarimaꞌpî mararî. Eesenumîꞌpî non pona epîremai. Paapa pîꞌ esatîꞌpîiya tîweꞌtarumaꞌtî namai."

36 —Paapa —taꞌpîiya. —Tamîꞌnawîron kupîya eꞌpainon. Upîikaꞌtîkî eꞌtarumaꞌtî namai. Tîîse ituꞌse wanî yawîrî kîꞌkupîi. Ituꞌse awanî yawîrî neken ikuꞌkî —taꞌpîiya.

"

37 Moropai inkamoro seurîwîꞌnankon pia awennaꞌpoꞌpî. Toꞌ weꞌnasaꞌ eporîꞌpîiya. Toꞌ kurantanîpîꞌpîiya. Pedro pîꞌ taꞌpîiya: —Awetun mîrîrî? Mararî tîwarî aakoꞌmamî yentai awanî mîrîrî?"

38 Tîwarî akoꞌmantî. Paapa yarakkîrî eseurîmatî Makuiya ayenkuꞌtîkon namai. Ayewankon ya Paapa maimu yawîrî ikoꞌmanpai awanîkon, tîîse ikupîyaꞌnîkon eserîke pra awanîkon aꞌtuꞌmîra puꞌkuru awanîkon yeꞌnen.

"

39 Moropai inîꞌrî toꞌ piapai attîꞌpî Paapa yarakkîrî eseurîmai. Eꞌmaiꞌ pe mîrîrî taꞌpî tîuya manniꞌ warantî eepîremaꞌpî inîꞌrî."

40 Toꞌ pia tîwennaꞌposaꞌ pe, inîꞌrî toꞌ weꞌnasaꞌ eporîꞌpîiya. Mararî pra iweꞌnunpai toꞌ wanîꞌpî yapîtanîꞌpî toꞌya yentai. Toꞌ yenpakaꞌpîiya inîꞌrî. Toꞌ eppeꞌsaꞌ wanîꞌpî tîweꞌnasaꞌkon pîꞌ. Îꞌ taa tîuyaꞌnîkon epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî Jesus pîꞌ.

"

41 Iteseurîno iteꞌka pe Jesus wîtîꞌpî toꞌ piapai epîremai. Moropai inîꞌrî awennaꞌpoꞌpî toꞌ pia. —Sîrîrî tîpose awetunkon mîrîrî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. —Aasîrî man. Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî eraꞌmai tiaron iipî. Sîrîrî puꞌkuru utîrîiya kupî sîrîrî imakuiꞌsan warayoꞌkon pia."

42 Eꞌmîꞌsaꞌkatî. Wîtîn sîrîrî. Aꞌkî, imakuiꞌsan pia utîrîton warayoꞌ yiꞌnî pîꞌ man —taꞌpîiya.

"

43 Moropai mîrîrî pe rî Jesus eseurîma tanne, tiwin inenupaꞌpî warayoꞌ Judas erepamîꞌpî. Teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon, moropai Judeuyamîꞌ panamanenan aꞌyekeꞌtonon, inkamoro narimaꞌsan erepamîꞌpî Judas pokonpe. Arinîke toꞌ wanîꞌpî. Tîkasuparaikon moropai tîtaikapukon eneꞌsaꞌ toꞌya wanîꞌpî.

"

44 Tîîse tuutîkon rawîrî Judasya taasaꞌ wanîꞌpî tîpokon pe tuutîsanon pîꞌ: —Warayoꞌ pîꞌ esekaremekî moropai yuꞌnauya. Mîîkîrî anapisîkon ton. Mapiꞌtîi moropai tîwarî siꞌma maatîi ayesanonkon pia —taꞌpîiya."

45 Moropai teerepamî pe Judas wîtîꞌpî Jesus pia. —Aapia yiꞌnî pîꞌ wai —taꞌpîiya tepotorî pîꞌ. Moropai Jesus yuꞌnaꞌpîiya itenpata pîꞌ."

46 Moropai Judas pokonpe iipîꞌsanya Jesus yapisîꞌpî."

47 Moro awanîꞌpî warayoꞌ, Jesus nenupaꞌpî. Mîîkîrîya teepîremasanon esanon yepotorî poitîrî wîî yonpaꞌpî tîkasuparai ke. Tîîse ipuremekîꞌpîiya. Ipana neken yaꞌtîꞌpîiya."

48 —Uyapiꞌse aaiꞌsaꞌkon tiaronkonya amaꞌyeꞌ yapisî warantî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. —Akasuparaikon moropai ataikîpukon eneꞌsaꞌyaꞌnîkon mîrîrî."

49 Wei kaisarî epîremantoꞌ yewîꞌ ta akoreꞌtaꞌnîkon eꞌpîtîꞌpî tamîꞌnawîronkon yenupa pîꞌ. Mîrîrî kupîuya tanne, uyapisîꞌpîyaꞌnîkon wanîꞌpî eꞌpainon. Tîîse ikupîyaꞌnîkon pra awanîꞌpî. Tîîse Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ manniꞌ yawîrî eenasaꞌ mîrîrî —taꞌpîiya."

50 Moropai Jesus nenupaꞌsanya irumakaꞌpî. Toꞌ epeꞌpî, tamîꞌnawîrî iipiapai."

51 Jesus yarîꞌpî toꞌya. Tiaron warayoꞌ, maasaron wîtîꞌpî toꞌ pîkîrî. Kamisa tîîsaiꞌya wanîꞌpî taꞌsan pe. Mîîkîrî yapisîꞌpî inkamoroya itaꞌsan pîꞌ."

52 Tîîse mîîkîrîya tîpon rumakaꞌpî. Eekaꞌtumîꞌpî ipon pra.

"

53 Moropai Jesus yarîꞌpî toꞌya teepîremasanon esanon yepotorî pia. Teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon, Judeuyamîꞌ panamanenan aꞌyekeꞌtonon, inkamoro epereꞌsaꞌ wanîꞌpî moro."

54 Aminke Jesus pîꞌ Pedro iipîꞌpî iteꞌmaꞌpî pîꞌ teepîremasanon esanon yepotorî yewîꞌ poro yiꞌpîrî pîkîrî. Moro aweꞌnîmîꞌpî. Mororonkon surarayamîꞌ pokonpe eereutaꞌpî. Toꞌ atapinaꞌpî apoꞌ pia."

55 Imakuiꞌpî pe Jesus winîkîi teeseurîmasanon yuwaꞌpî teepîremasanon esanon moropai Judeuyamîꞌ esanon tiaronkonya. Seꞌ kaisarî asakîꞌnankon eseurîma yuꞌse toꞌ wanîꞌpî imakuiꞌpî inkupîꞌpî pîꞌ mîrîrî wenai iwîkonpa kaiꞌma teuren. Tîîse mîrîrî warantî toꞌ eseurîma pra awanîꞌpî."

56 Arinîkon eseurîmaꞌpî ipîꞌ seruꞌ pe. Tîîse seꞌ kaisarî asakîꞌnankon eseurîma pra awanîꞌpî.

"

57 Tiaronkon eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî moropai seruꞌ pe toꞌ eseurîmaꞌpî. —Jesus eseurîmaꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ pîꞌ —taꞌpî toꞌya."

58 —See warantî taꞌpîiya: “Seeniꞌ epîremantoꞌ yewîꞌ konekaꞌpî pemonkonyamîꞌya. Tîîse yarankauya kupî sîrîrî. Moropai seurîwîꞌne wei tîpo inîꞌrî ikonekauya. Wîttî koneka warantî aweꞌkoneka pepîn manniꞌ amenan”, taꞌpî Jesusya —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî warantî toꞌ eseurîmaꞌpî Jesus pîꞌ."

59 Mîrîrî yeꞌka pe tîîse, seꞌ kaisarî asakîꞌnankon eseurîma pra awanîꞌpî.

"

60 Teepîremasanon esanon yepotorî eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Toꞌ yarakkita attîꞌpî. Jesus pîꞌ taꞌpîiya: —Imakuiꞌpî pe insanan warayoꞌkon eseurîman pîꞌ man apîꞌ. Toꞌ maimu yuukuya pepîn?"

61 Tîîse yuukuiya pra Jesus wanîꞌpî. Moo awanîꞌpî. Inîꞌrî teepîremasanon esanon yepotorî eseurîmaꞌpî: —Cristo amîrî, Paapa munmu, Paapa nîmenkaꞌpî? —taꞌpîiya."

62 —Inna, Cristo uurî —taꞌpî Jesusya. —Kaꞌ poi iipîꞌpî uurî pemonkon pe. Paapa meruntî winî ereutasaꞌ eraꞌmayaꞌnîkon kupî sîrîrî. Katupuru koreꞌta uuipî eraꞌmayaꞌnîkon kupî sîrîrî.

"

63 Mîrîrî eta tîuya pe, teepîremasanon esanon yepotorî ekoreꞌmaꞌpî kureꞌne. Mîrîrî yeꞌnen tîpon karakaꞌpîiya. —Inîꞌrî imakuiꞌpî inkupîꞌpî yuwapai pra man —taꞌpîiya."

64 —Imakuiꞌpî pe eeseurîma Paapa winîkîi etaꞌnîkon man. Oꞌnon yeꞌka pe epuꞌtî pîꞌ naatî? Îꞌ yeꞌka pe ikuꞌpai nai? —taꞌpîiya. —Iwîpai man —taꞌpî tamîꞌnawîronkonya."

65 Moropai tiaronkonya tetakukon yenumîꞌpî ipona. Itenpata yettapurî tîuyaꞌnîkon tîpo ipaꞌtîpîtîꞌpî toꞌya. —Anîꞌya apaꞌtî pîꞌ nai? Epuꞌkî, Cristo pe awanî ya —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Moropai surarayamîꞌya ipaꞌtîpîtîꞌpî tenyakon ke.

"

66 Mîrîrî tanne Pedro wanîꞌpî poro po. Teepîremasanon esanon yepotorî poitîrîpaꞌ epaꞌkaꞌpî poro pona."

67 Apoꞌ pia Pedro atapina eraꞌmaꞌpîiya. Eesenumenkaꞌpî ipîꞌ. —Amîrî nîrî Jesus Nazarépon pokonpan —taꞌpîiya."

68 —Kaane —taꞌpî Pedroya. —Unepuꞌtî pepîn mîîkîrî. Mîrîrî tîpo wîttî iwaꞌtoꞌ manaꞌta pia attîꞌpî.

"

69 Mîrîrî poro tuutî pe, inîꞌrî mîîkîrî wîriꞌya eraꞌmaꞌpî. Manaꞌta piawonkon pîꞌ taꞌpîiya: —Mîîkîrî Jesus pemonkono —taꞌpîiya."

70 —Iseruku —taꞌpî Pedroya inîꞌrî.

Aakoꞌmamîꞌpî mararî moropai mororonkon warayoꞌkonya taꞌpî ipîꞌ: —Innape Jesus pemonkono pe awanî eserîke awanî. Galiléia pon mîîkîrî, amîrî nîrî Galiléia pon —taꞌpî toꞌya."

71 Mîrîrî pîꞌ Pedroya taꞌpî: —Unepuꞌtî pepîn mîîkîrî ipîꞌ eeseurîmakon manniꞌ. Useruku pepîn Paapaya uyeraꞌma pîꞌ man. Seruꞌ pe eseurîma ya Paapaya utarumaꞌtî —taꞌpîiya.

"

72 Mîrîrî pe rî kariwana eꞌnaꞌpî itakon iteꞌka pe. Mîrîrî etaꞌpî Pedroya. Moropai awenpenataꞌpî Jesusya teurîmaꞌpî pîꞌ. “Itakon iteꞌka pe kariwana etun rawîrî, unepuꞌtî pepîn mîîkîrî Jesus, taaya eseurîwîꞌne iteꞌka,” taasaꞌ Jesusya pîꞌ awenpenataꞌpî. Moropai tîkauware attîꞌpî, seruꞌ pe tîweꞌsaꞌ yeꞌnen.

"

15

1 Pata erenmapî pe, teepîremasanon esanon, Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon, Judeuyamîꞌ panamanenan aꞌyekeꞌtonon, Judeuyamîꞌ esanon tiaronkon, inkamoro eperepîꞌpî tamîꞌnawîrî îꞌ kupî tîuyaꞌnîkon pîꞌ eseurîmai. Teeseurîmakon tîpo tîpoitîrîtononkon surarayamîꞌ pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Jesus yaironpîꞌtî. Moropai yaatî pata esaꞌ Governador Pilatos pia —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî warantî ikupîꞌpî surarayamîꞌya."

2 Pilatosya Jesus ekaranmapoꞌpî. —Tamîꞌnawîron esaꞌ, rei amîrî, Judeuyamîꞌ esaꞌ? —taꞌpîiya Jesus pîꞌ. —Amîrîya taa mîrîrî. —taꞌpî Jesusya."

3 Teepîremasanon esanon eseurîmaꞌpî seruꞌ pe ipîꞌ. —Mararon pepîn imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya mîrîrî —taꞌpî toꞌya."

4 Pilatosya taꞌpî: —Toꞌ maimu yuukuya pepîn? Mararon pepîn imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya taa pîꞌ toꞌ man apîꞌ."

5 Tîîse inîꞌ Jesus eseurîma pra awanîꞌpî. “Kaane, imakuiꞌpî kuꞌsauꞌya pra wai,” taiya pra awanîꞌpî. Mîrîrî pîꞌ Pilatos esenumenkaꞌpî kureꞌne.

"

6 Pilatos yeseru wanîꞌpî Páscoa pîꞌ Judeuyamîꞌ wanî kaisarî tiwin pîꞌ tînarakkamoꞌsan rumakapîtîiya. Tînepuꞌtîkon esaꞌpîtîꞌpî Judeuyamîꞌya. Inkamoro rumakapîtîꞌpîiya tiwin, tiwin konoꞌ tîîse."

7 Atarakkannîtoꞌ ta warayoꞌkon wanîꞌpî imakuiꞌpî kupîtîponkon. Tamîꞌnawîronkon esanon pîꞌ teekoreꞌmakon yai toꞌ poitîrîtonon wîîsaꞌ toꞌya wanîꞌpî. Toꞌ koreꞌta warayoꞌ wanîꞌpî iteseꞌ Barrabás."

8 Arinîkon wîtîꞌpî pata esaꞌ Pilatos pia. Ipîꞌ taꞌpî toꞌya: —Tiwin anarakkamoꞌpî anna yonpa rumakakî. Konoꞌ kaisarî ikupîya manniꞌ warantî irumakakî —taꞌpî toꞌya ipîꞌ.

"

9 —Anîꞌ rumakauya yuꞌse awanîkon moriya? —taꞌpî Pilatosya. —Mîserî Judeuyamîꞌ esaꞌ rei taayaꞌnîkon manniꞌ ipîꞌ, mîserî rumakauya kaꞌrî —taꞌpîiya."

10 Ipîꞌ tîkinmukon yeꞌnen Jesus eneꞌsaꞌ teepîremasanon esanonya wanîꞌpî epuꞌtîꞌpî Pilatosya. Mîrîrî yeꞌnen anrumakapai awanîꞌpî."

11 Tîîse teepîremasanon esanonya taꞌpî tamîꞌnawîronkon pîꞌ: —Barrabás rumakaya yuꞌse anna man, kaꞌtî ipîꞌ —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî warantî taꞌpî tamîꞌnawîronkonya.

"

12 —Tîîse mîserî kanan, Judeuyamîꞌ esaꞌ, rei taayaꞌnîkon manniꞌ ipîꞌ, îꞌ kupîuya yuꞌse awanîkon ipîꞌ? —taꞌpî Pilatosya."

13 —Iwî meꞌpokî —taꞌpî toꞌya. —Pakîꞌnan pona ipokapîtî meꞌpokî."

14 —Îꞌ wenai anwîpai awanîkon mîrîrî? —taꞌpî Pilatosya. —Îꞌ see mîrîrî imakuiꞌpî inkupîꞌpî? Tîîse aronne panpîꞌ toꞌ entaimepîtîꞌpî: —Pakîꞌnan pona ipokapîtî meꞌpokî —taꞌpî toꞌya.

"

15 Tamîꞌnawîronkon wakîri pe eꞌpai Pilatos wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen Barrabás rumaka meꞌpoꞌpîiya. Jesus poꞌpîtî meꞌpoꞌpîiya pemonkon poꞌpîꞌtoꞌ ke. Mîrîrî tîpo Jesus tîrîꞌpîiya surarayamîꞌ pia pakîꞌnan po ipokapîꞌtoꞌpe toꞌya.

"

16 Surarayamîꞌya Jesus yarîꞌpî pata esaꞌ Governador Pilatos yewîꞌ ta. Governador yewîꞌ eseꞌ pretório. Tonpakon surarayamîꞌ muurukuntîꞌpî toꞌya tamîꞌnawîrî."

17 Sonpan Jesus pon moꞌkaꞌpî toꞌya moropai suuyu sonpan rei pon yeꞌka yekaꞌmaꞌpî toꞌya ipon ton ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtakon pe. Mîꞌnî kapîꞌpî toꞌya itarako ton, rei yarakko warantî. Ipuꞌpai pona itîrîꞌpî toꞌya."

18 Tîwoꞌmaꞌtakon pe ipîꞌ toꞌ esekaremekîꞌpî. —Viva Jesus. Judeuyamîꞌ esaꞌ amîrî. Rei amîrî —taꞌpî toꞌya. Itarumaꞌtîꞌpî toꞌya mîrîrî."

19 Moropai ipaꞌtîpîtîꞌpî toꞌya ipuꞌpai pona yei ke. Tetakukon yenunpîtîꞌpî toꞌya ipona. Teseꞌmukon pona toꞌ enapîtîꞌpî ikaisarî yapurî pe, tîîse toꞌ seruku mîrîrî. Ipîꞌ toꞌ oꞌmaꞌta mîrîrî."

20 Kureꞌne ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtakon tîpo, sonpan moꞌkaꞌpî toꞌya. Sonpan ipon tîrîꞌpî toꞌya ipona. Mîrîrî tîpo yarîꞌpî toꞌya pakîꞌnan pona ipokapîꞌse.

"

21 Tuutîkon pe warayoꞌ eporîꞌpî toꞌya, keren poi tuiꞌsen cidade poro tuutîsen, iteseꞌ Simão. Cirene pon mîîkîrî, Alexandre moropai Rufo yun. Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî toꞌya meruntî ke: —Kaꞌneꞌ pe panpîꞌ aase sîrîrî pakîꞌnan yarîpa —taꞌpî surarayamîꞌya ipîꞌ. Moropai yarîꞌpîiya."

22 Jesus yarîꞌpî toꞌya Gólgota kîrî pona. Pemonkon puꞌpaiꞌpî warainon taatoꞌ mîrîrî Gólgota."

23 Moro iwuku ton tîrîꞌpî toꞌya uva yekku yaiꞌmesaꞌ remédio iteseꞌ mirra yarakkîrî ˻neꞌneꞌ epuꞌtîiya namai˼. Tîîse enîrîiya pra awanîꞌpî.

"

24 (24,25) Inekaꞌta winîkîi wei tîîse ipokapîtîꞌpî toꞌya pakîꞌnan pona. Tîꞌkon mîrikkî pîꞌ toꞌ suꞌminaꞌpî ipon rîꞌpî pantakapîtî tîuyaꞌnîkon epuꞌtîkonpa kaiꞌma. Mîrîrî warantî ipantakaꞌpî toꞌya."

25 (-)"

26 MÎSERÎ JUDEUYAMÎꞌ ESAꞌ, REI, kaiꞌma kaareta pona itekare menukaꞌpî toꞌya. Moropai itîrîꞌpî toꞌya pakîꞌnan yepoi tamîꞌnawîronkonya eraꞌmatoꞌpe. Mîrîrî kupîꞌpî toꞌya îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen ipokapîꞌsaꞌ tîuyaꞌnîkon epuꞌtoꞌpe tamîꞌnawîronkonya."

27 Moropai asakîꞌne amaꞌyeꞌkon pokapîtîꞌpî toꞌya ipokonpe. Tiwin ipokapîtîꞌpî toꞌya tiaron pakîꞌnan po, Jesus meruntî winî moropai tiwin ipokapîtîꞌpî toꞌya kamaiꞌ winî."

28 Mîrîrî warantî pena Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ yawîrî ikupîꞌpî toꞌya. Pena Isaías nurîꞌtîya taꞌpî:

Mîîkîrî tarumaꞌtî toꞌya imakuiꞌsan tarumaꞌtî toꞌya warantî
taꞌpîiya."

29 Eꞌma taawîrî tuutîsanon oꞌmaꞌtaꞌpî ipîꞌ. —Kane kane amîrî. “Epîremantoꞌ yewîꞌ yarankauya. Inîꞌ ikonekauya. Seurîwîꞌne wei tîpo ikoneka aretîꞌkauya,” taꞌpîya seruꞌ pe."

30 Mîrîrî kupîpa kaiꞌma, meruntî ke awanî ya, aawarîrî eꞌpîikaꞌtîkî. Autîkî pakîꞌnan poi —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.

"

31 Teepîremasanon esanon oꞌmaꞌtaꞌpî nîrî ipîꞌ, Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon pokonpe siꞌma. —Tiaronkon pîikaꞌtîꞌpîiya. Tîîse aawarîrî aweꞌpîikaꞌtî pra awanî —taꞌpî toꞌya."

32 Jesus pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Paapa nîmenkaꞌpî pe awanî ya, autîkî pakîꞌnan poi. Awautî eraꞌma annaya ya, yai pra innape Israel nurîꞌtî paa rîꞌsan esaꞌ pe awanî kupî annaya eꞌpainon —taꞌpî toꞌya. Insanan ipokonpe toꞌ nîpokapîtîꞌsan pakîꞌnan pona oꞌmaꞌtaꞌpî nîrî ipîꞌ.

"

33 Inekaꞌta pairî wei tîîse pata ewaronpamîꞌpî. Ewaron pe aakoꞌmamîꞌpî wei autî tîpose."

34 Wei autîsaꞌ tanne Jesus entaimeꞌpî aronne. —Eloi, Eloi, lamá sabactâni —taꞌpîiya tîmaimu ta.

—Paapa, Paapa, îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen urumakaya sîrîrî?
—taatoꞌ mîrîrî umaimukon ta.

"

35 Tiaronkon ipîꞌ teesenumenkakon yeꞌka pe mîrîrî taiya etaꞌpî yairî pra. Elias, Elias, taiya kaiꞌma toꞌ esenkuꞌtîꞌpî. Moropai taꞌpî toꞌya: —Aꞌkî. Elias nurîꞌtî yannoiya etatî maasa —taꞌpî toꞌya.

"

36 Tiaron ekaꞌtumîꞌpî tuna yuꞌnanen esponja eraꞌmai. Mîrîrî tîrîꞌpîiya soꞌri uva yekku kaꞌ yuꞌnatoꞌpeiya. Mîrîrî tîpo yei yaretî pîꞌ yasiꞌtîꞌpîiya. Inta pona irennukuꞌpîiya yuꞌnatoꞌpeiya kaiꞌma. Mîrîrî tîpo taꞌpîiya: —Maasa, pakîꞌnan poi imoꞌkai Elias nurîꞌtî iipî eraꞌmapaiꞌnîkon —taꞌpîiya.

"

37 Meruntî ke Jesus entaimeꞌpî. Moropai aasaꞌmantaꞌpî.

"

38 (38,39) Surarayamîꞌ yepotorî wanîꞌpî moro Jesus eraꞌma pîꞌ. Mîrîrî warantî aasaꞌmanta eraꞌma tîuya pe, —Innape Paapa munmu pe mîserî man —taꞌpîiya. Mîrîrî tanne epîremantoꞌ yewîꞌ tawon Paapa pataꞌseꞌ yuwaꞌtoꞌ kamisa eꞌkarakaꞌpî inekaꞌta poi mai winîkîi. Kureꞌnan soren pe tîweꞌsen pe awanîꞌpî. Ereꞌsin pe nîrî awanîꞌpî.

"

39 (-)"

40 Wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî moro nîrî Jesus eraꞌma pîꞌ aminke siꞌma. Moro toꞌ wanîꞌpî Maria Madalena, Salomé, moropai tiaron Maria, José moropai Tiago maasaron panpîꞌ yan mîîkîrî Maria."

41 Galiléia pata po Jesus asarî yai, inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî ipîkîrî asarîꞌsan pe. Itekkari ton koneka tîpokon pe. Tiaronkon wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî moro nîrî, Jesus wenairî iipîꞌsan Jerusalém pona.

"

42 Sábado wanîꞌpî Judeuyamîꞌ erîꞌkaꞌtoꞌ weiyu pe. Toꞌ yeseru wanîꞌpî toꞌ ekoneka sexta feira yai sábado yai teerîꞌkapîkonpa. Toꞌ ekonekatoꞌ weiyu yai Jesus saꞌmantaꞌpî."

43 Mîrîrî yeꞌnen José Arimatéia pon wîtîꞌpî Pilatos pia. José wanîꞌpî Judeuyamîꞌ panamanen pe. Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî nîmîkî pîꞌ tîweꞌsen pe awanîꞌpî nîrî. Eranneꞌ pe pra attîꞌpî Pilatos pia, pata ewaronpamî tanne. Eerepamîꞌpî. Pilatos pîꞌ taꞌpîiya: —Jesus esaꞌrîꞌpî anmoꞌkapai wai pakîꞌnan poi yuꞌnaꞌtîtoꞌpeuya. Sábado yai pakîꞌnan po aakoꞌmamî yuꞌse pra anna man —taꞌpîiya."

44 —Aasîrî aasaꞌmantasaꞌ mîrîrî? —taꞌpî Pilatosya. Imuꞌtunpaꞌpîiya. Surarayamîꞌ esaꞌ yanno meꞌpoꞌpîiya. Aaipîꞌpî. —Aasîrî Jesus saꞌmantasaꞌ mîrîrî? —taꞌpî Pilatosya ipîꞌ."

45 —Inna, aasîrî aasaꞌmantasaꞌ man —taꞌpî surarayamîꞌ esaꞌya. —Moriya itesaꞌrîꞌpî moꞌkata —taꞌpî Pilatosya José pîꞌ."

46 Mîrîrî tîpo Joséya kureꞌnan kamisa yennaꞌpî. Attîꞌpî tiaronkon yarakkîrî Jesus esaꞌrîꞌpî moꞌkai. Imokaꞌpî toꞌya. Moropai iwontîꞌpî toꞌya mîrîrî kamisa ke. Ikîrî yai aꞌta yakasaꞌ Joséya wanîꞌpî isaꞌmantaꞌsan yenseꞌ ton pe. Kureꞌne awanîꞌpî. Mîrîrî yaꞌ Jesus esaꞌrîꞌpî wonnîpîꞌpî toꞌya Judeuyamîꞌ yeseru yawîrî. Moropai aꞌta yettapurîꞌpî toꞌya kureꞌnan tîꞌ ke."

47 Tamîꞌnawîrî mîrîrî kupî toꞌya eraꞌmaꞌpî Maria Madalenaya moropai tiaron Mariaya, José yan Mariaya.

"

16

1 Sábado esuwaꞌkasaꞌ tîpo inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ wîtîꞌpî Salomé pokonpe aꞌpusin yennai Jesus esaꞌrîꞌpî karapaimatoꞌ ton, Judeuyamîꞌ yeseru yawîrî ikupîkonpa kaiꞌma."

2 Eꞌmaiꞌnon wei erenmapî pe, domingo yai toꞌ wîtîꞌpî aꞌta pia itesaꞌrîꞌpî karapaimai. Penane marî puꞌkuru toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî wei epaꞌkasaꞌ tanne."

3 Tuutîkon pe toꞌ eseurîmaꞌpî. —Anîꞌya aꞌta yettapuru tîꞌ moꞌka ewonnîtoꞌpe? —taꞌpî toꞌya.

"

4 Mîrîrî taꞌpî toꞌya kureꞌne tîꞌ eꞌsaꞌ yeꞌnen. Moropai teerepamîkon pe aꞌta esettapurukasaꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya. itettapuru eraꞌtîsaꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya."

5 Aꞌta yaꞌ toꞌ ewomîꞌpî. Moro warayoꞌ ereutasaꞌ eporîꞌpî toꞌya meruntî winî. Aimutun pe ipon wanîꞌpî sonpan. ˻Inserî pe awanîꞌpî.˼ Mîîkîrî pîꞌ toꞌ esiꞌnîpîꞌpî."

6 Mîîkîrîya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Teesiꞌnîꞌse pra eꞌtî. Toꞌ nîpokapîtîꞌpî pakîꞌnan pona yuwayaꞌnîkon mîrîrî. Jesus Nazarépon yuwayaꞌnîkon. Tîîse tarî Jesus ton pra man. Aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî man. Aꞌkî, ipataꞌpî eraꞌmatî —taꞌpîiya."

7 —Galiléia pona wîtîn pîꞌ man arawîrîꞌnîkon. Miarî eraꞌmayaꞌnîkon kupî sîrîrî apîꞌnîkon taꞌpî tîuya manniꞌ yawîrî. Mîrîrî ekaremeꞌtantî Pedro moropai tiaronkon inenupaꞌsan pîꞌ —taꞌpîiya.

"

8 Toꞌ epaꞌkaꞌpî. Toꞌ esiꞌnîꞌsaꞌ wanîꞌpî îꞌ taa yentai. Toꞌ eꞌtîtîtîkkaꞌpî. Aꞌta piapai toꞌ ekaꞌtumîꞌpî. Tuutîkon pe anîꞌ yarakkîrî toꞌ eseurîma pra awanîꞌpî, teesiꞌnîꞌsaꞌkon yeꞌnen.

"

9 Domingo yai Jesus eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî mîrîrî penane marî puꞌkuru. Maria Madalenaya Jesus eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ eraꞌmaꞌpî domingo yai, penane marî puꞌkuru, tiaronkonya eraꞌma rawîrî. Mîîkîrî Maria Madalena pena oꞌmaꞌkon ewonsaꞌ wanîꞌpî yaꞌ, asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî. Inkamoro tîrîkaꞌpî Jesusya. Mîîkîrîya Jesus eraꞌmaꞌpî tiaronkonya eraꞌma rawîrî."

10 Inenupaꞌsan esewankonoꞌmasaꞌ karau tanne, toꞌ pia Maria Madalena erepamîꞌpî. —Jesus eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ man —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."

11 —Enen awanî sîrîrî. Uyenu ke eraꞌma pîꞌ wai —taꞌpîiya. Tîîse innape imaimu kupî toꞌya pra awanîꞌpî.

"

12 Mîrîrî tîpo asakîꞌnankon inenupaꞌsanya Jesus eraꞌmaꞌpî cidade poi tuutîkon pe. Tiaron pe eetinyakaꞌmasaꞌ yeꞌnen, kaꞌneꞌ pe epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî."

13 Tepuꞌtî toꞌya emapuꞌtîsaiꞌya tîpo, toꞌ ennaꞌpoꞌpî tonpakon pia ekaremeꞌse. Tîîse innape toꞌ maimu kupî toꞌya pra awanîꞌpî.

"

14 Mîrîrî tîpo Jesus eraꞌmaꞌpî inenupaꞌsanya, tiwin puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkonya. Tîwentamoꞌkakon yai eraꞌmaꞌpî toꞌya. Jesusya toꞌ panamaꞌpî. —Uyewankonoꞌma pîꞌ naatîi —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. —Îꞌ ton pe see innape eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ kupîyaꞌnîkon pra awanîkon? Eꞌmîꞌsaꞌka tîpo akoreꞌtawonkonya uyeraꞌmaꞌpî enen. Mîîwîni tîîse innape ikupîyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon. Innape ankuꞌpai pra awanîkon mîrîrî —taꞌpîiya.

"

15 —Pata kaisarî matîtîi. Tamîꞌnawîronkon pîꞌ Paapa yekare mekaremeꞌtîi."

16 Tiaronkonya innape Paapa yekare kupî ya moropai toꞌ yenpatakonayaꞌnîkon eꞌpai man. Mîrîrî warantî inkamoro eꞌpîikaꞌtî. Tîîse tiaronkonya innape Paapa yekare kupî pepîn. Mîrîrî yeꞌnen inkamoro yeꞌka yarima Paapaya apoꞌ yaꞌ —taꞌpîiya."

17 —Innape tîkuꞌnenan kupî Paapaya meruntî ke ikupî eserîkan pepîn kuꞌtoꞌpe toꞌya. Mîrîrî kupî Paapaya innape itekare wanî epuꞌtoꞌpe tamîꞌnawîronkonya. Umeruntîri ke oꞌmaꞌkon tîrîka toꞌya. Tiaron toꞌ nepuꞌtî pepîn tîrîuya toꞌ maimu ton."

18 ˻Tînepuꞌtîkon pe pra˼ sokoroꞌpan îkîi yanunsaꞌ toꞌya ya, toꞌ yeparantîiya pepîn. ˻Tînepuꞌtîkon pe pra˼ tîmaiꞌpatoꞌkon enîrî tîuyaꞌnîkon ya toꞌ emaiꞌpa pepîn. Priꞌyawonkon pepîn pona toꞌ epîrema. Toꞌ yepiꞌtî Paapaya. Mîrîrî warantî innape Paapa kuꞌnenan wanî kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.

"

19 Toꞌ yarakkîrî teeseurîma tîpo, Jesus wîtîꞌpî kaꞌ pona. Paapaya yarîꞌpî tîîpia enen tîîse. Paapa meruntîri winî eereutaꞌpî, ikaisarî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe tîwanîpa."

20 Inenupaꞌsan wîtîꞌpî pata kaisarî itekare ekaremeꞌse. Uyepotorîkon Jesusya toꞌ pîikaꞌtîꞌpî. Meruntî ke toꞌ kupîꞌpîiya ikupî eserîkan pepîn kuꞌtoꞌpe toꞌya. Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon wenai arinîkonya toꞌ maimu kupîꞌpî innape.

"