1 Uyonpa Teófilo, tuꞌkankon pemonkonyamîꞌya sîrîrî Jesus yekare menukaꞌpî ukoreꞌtaꞌnîkon eꞌkupîꞌpî ekaremeꞌnen pe."
2 Jesusya toꞌ yenupa piaꞌtîꞌpî pata pai tamîꞌnawîrî inkupîꞌpî eraꞌmatîponkon winîpai etaꞌpî uurîꞌnîkonya, maasa pra mîrîrî itekare ekaremeꞌpîtîꞌpî toꞌya."
3 Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî pîꞌ esenupaꞌpî tamîꞌnawîrî morî pe epuꞌtoꞌpeuya kaiꞌma. Eesippiaꞌtîꞌpî pata pai sîrîrî tîpo see îꞌ eꞌkupîꞌpî pîꞌ esenupaꞌpî. Moropai esenumenkaꞌpî tamîꞌnawîrî morî pe imenukauya pîꞌ, amîrîya epuꞌtîtoꞌpe. Mîrîrî yeꞌnen Teófilo, uwanîyakon, aapia imenukauya sîrîrî."
4 Yairî eesenupaꞌpî wanî epuꞌtîpa kaiꞌma imenukauya sîrîrî.
"5 Pena Judéia pata esaꞌ pe tîweꞌsen pe Herodes wanî yai, teepîremasen wanîꞌpî iteseꞌ Zacarias. Mîîkîrî wanîꞌpî teepîremasanon Abias ponkon yonpa pe. Mîîkîrî noꞌpî wanîꞌpî iteseꞌ Isabel. Mîîkîrî nîrî wanîꞌpî teepîremasen yonpa pe. Arão nurîꞌtî, teepîremasanon yepotorî, parîꞌpî pe awanîꞌpî."
6 Mîîkîrî koꞌmanpîtîꞌpî tînoꞌpî yarakkîrî morî pe, imakuiꞌpî ton pra. Paapa rawîrî yairî toꞌ koꞌmantoꞌ wanîꞌpî. Tamîꞌnawîrî inekaremekîꞌpî yawîrî ikupîꞌpî toꞌya."
7 Tîîse mîîkîrî wanîꞌpî inmu ton pra. Maasa pra inoꞌpî wanîꞌpî more yenponen pe pra. Moropai aꞌyekeꞌton pe inyo wanîꞌpî. Inoꞌpî wanîꞌpî noꞌsanton pe.
"8 (8,9) Tiwin wei teepîremasen Zacarias pokonpankon esenyakaꞌma yai epîremantoꞌ yewîꞌ ta, mîîkîrî Zacarias menkaꞌpî toꞌya eewontoꞌpe aꞌpusin poꞌtîi Paapa yapurî pe. Mîîkîrî menkaꞌpî toꞌya teserukon yawîrî, tîꞌ yenumî pîꞌ. Mîrîrî tîꞌ enaꞌpî Zacarias pia. Mîrîrî yeꞌnen aꞌpusin poꞌtîtoꞌ weiyu eseporî yai Zacarias ewomîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta."
9 (-)"
10 Mîrîrî aꞌpusin aramî tanne, poro po Paapa yapurîi eperepîꞌsan pemonkonyamîꞌ epîremaꞌpî."
11 Mîrîrî yai Uyepotorîkon narimaꞌpî inserî esenpoꞌpî Zacarias pia. Inpoꞌtî yaponseꞌ winî, meruntî winîkîi satippe, oꞌnon pata aꞌpusin aramî manniꞌ pataꞌseꞌ yaꞌ eesenpoꞌpî."
12 Mîîkîrî eraꞌma tîuya pe, eesiꞌnîpîꞌpî mararî pra."
13 Tîîse mîîkîrî pîꞌ taꞌpî inserîya:
—Eranneꞌ pe pra eꞌkî, Zacarias! Paapaya eepîrematoꞌ etasaꞌ man, moropai amaimu yuukuiya pe man —taꞌpîiya. —Anoꞌpîya tînre yenpo pe man, warayoꞌ pe. Mîîkîrî more eseꞌtîya eꞌpai man João kaiꞌma —taꞌpîiya."14 —Mîîkîrî esenposaꞌ pîꞌ aatausinpa kureꞌne. Moropai tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ ena taatausinpai, mîîkîrî esenposaꞌ pîꞌ."
15 Maasa pra kureꞌne mîîkîrî warayoꞌ wanî pe man Paapa pia. Mîîkîrîya maiꞌ enîrî eꞌpai pra awanî. Tîîse eesenpo pata pai Morî Yekaton Wannî koꞌmamî yarakkîrî itesaꞌ pe."
16 Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrîya tuꞌke Judeuyamîꞌ enpenata emapuꞌtî kupî, Paapa tepotorîkon epuꞌtoꞌpe toꞌya."
17 Mîîkîrî wanî pe man meruntî ke, moropai Morî Yekaton Wannî naipontîton pe, penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen Elias nurîꞌtî wanîꞌpî warantî. Mîîkîrîya morî pe pemonkonyamîꞌ ena emapuꞌtî kupî sîrîrî, tîyunkon moropai tînmukukon pokonpe. Mîrîrî warantî Paapa maimu yawîrî pra tîweꞌsanon ennaꞌpo emapuꞌtîiya kupî sîrîrî yairî toꞌ eꞌtoꞌpe Paapa rawîrî. Mîrîrî warantî pemonkonyamîꞌ Judeuyamîꞌ ena yairî emapuꞌtîiya kupî sîrîrî Uyepotorîkon erepamî yaino ton pe —taꞌpî inserîya Zacarias pîꞌ.
"18 Mîrîrî yeꞌnen Zacariasya inserî ekaranmapoꞌpî. Taꞌpîiya:
—Oꞌnon yeꞌka pe see innape sîrîrî kupîuya eꞌpainon? Maasa pra uurî wanî aꞌyekeꞌton pe saꞌne, moropai unoꞌpî saꞌne wanî noꞌsanton pe nîrî —taꞌpîiya."19 Moropai mîîkîrî inserîya Zacarias maimu yuukuꞌpî: —Tîîse uurî Gabriel, Paapa poitîrî, iipia tîîkoꞌmansen. Mîîkîrî Paapaya uyarimasaꞌ sîrîrî ayarakkîrî eseurîmai sîrîrî morî yekare pîꞌ —taꞌpîiya."
20 —Innape îꞌ tauya manniꞌ kupîya pra awanî mîrîrî. Tîîse aweꞌkupî kupî sîrîrî, mîrîrî weiyu eseporî ya. Innape ikuꞌsaꞌya pra awanî yeꞌnen, imaimu pra eena kupî sîrîrî, mîîkîrî anmu esenpotoꞌ weiyu eseporî pîkîrî —taꞌpî inserîya ipîꞌ.
"21 Mîrîrî tanne pemonkonyamîꞌya Zacarias nîmîkîꞌpî poro po. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen aakoꞌmamî epîremantoꞌ yewîꞌ ta epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî."
22 Epîremantoꞌ yewîꞌ tapai teepaꞌka pe, eeseurîma pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen epuꞌtî yonpaꞌpî toꞌya îꞌ rî eꞌkuꞌsaꞌ epîremantoꞌ yewîꞌ ta, maasa pra eeseurîma pra awanîꞌpî. Tîîse tenya ke taapîtîꞌpîiya. Mîrîrî wenai epuꞌtîꞌpî toꞌya weꞌneꞌpîꞌnîtoꞌ warainon eꞌkuꞌsaꞌ yarakkîrî. (Paapa nenpotoꞌ eraꞌmaꞌpîiya.)
"23 Moropai teesenyakaꞌmatoꞌ aretîꞌkasaꞌ Zacariasya tîpo epîremantoꞌ yewîꞌ tapai awennaꞌpoꞌpî tewîꞌ ta."
24 Mîrîrî tîpo mararî tîîkoꞌmamî tîpo inoꞌpî Isabel enaꞌpî more yan pe. Mîîkîrî asarî pra awanîꞌpî miaꞌtaikin kapoi kaisarî."
25 Moropai Isabelya taꞌpî:
—Uyepotorîkonya upîikaꞌtî tuꞌka pîꞌ man. Mîrîrî yeꞌnen anîꞌya umuꞌtunpa eserîke pra awanî inîꞌrî. “Tînre yenponen pepîn mîserî,” taa toꞌya pepîn tarîpai —taꞌpîiya."26 Tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai kapoi kaisarî more yan pe Isabel tîîse, Paapaya inserî Gabriel yarimaꞌpî Nazaré cidaderî pona Galiléia pata pona."
27 Miarî inserîya itekare yarîꞌpî maasaron wîriꞌ pia, warayoꞌ yarakkîrî siꞌpî pepîn. Mîîkîrî niyotasen warayoꞌ iteseꞌ José yarakkîrî. Mîîkîrî warayoꞌ wanîꞌpî penaron rei Davi nurîꞌtî parîꞌpî pe. Mîîkîrî wîriꞌ wanîꞌpî iteseꞌ Maria.
"28 Mîrîrîya Maria pia mîîkîrî inserî erepamîꞌpî. Moropai taꞌpîiya: —Morî pe koꞌmannî pîꞌ nan, Maria? Taatausinpai eꞌkî. Maasa pra tîwakîri pe Paapaya akupî pîꞌ man. Mîîkîrî Uyepotorîkon koꞌmamî aapia —taꞌpîiya.
"29 Mîrîrî yeꞌnen îꞌ taa tîuya epuꞌtîiya pra Maria wanîꞌpî mîrîrî îꞌ taꞌpî inserîya pîꞌ. Teesewankonoꞌmai eesenumenkaꞌpî îꞌ taa yuꞌse inserî wanî epuꞌtî yuꞌse."
30 Tîîse inserîya taꞌpî:
—Eranneꞌ pe pra eꞌkî, Maria.
Maasa pra Paapa atausinpasaꞌ man kureꞌne amîrî pîꞌ —taꞌpîiya.
"
31
—Mîrîrî yeꞌnen more yan pe eena pe nai.
Anre ton yenpoya pe nai warayoꞌ pe.
Moropai Mîîkîrî esatîya pe nai Jesus pe iteseꞌ.
"
32
Mîîkîrî wanî pe man kureꞌne.
Mîîkîrî esatî Paapa tamîꞌnawîronkon yentainonya tînmu pe.
Mîîkîrî Paapaya ikupî kupî sîrîrî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe
pata esaꞌ itamo Davi nurîꞌtî pataꞌpî yaꞌ taasaꞌ tîuya yawîrî —taꞌpîiya.
"
33
—Mîîkîrî koꞌmamî tamîꞌnawîronkon Jacó payanîꞌsan esaꞌ pe
ipatîkarî aataretîꞌka ton pe pra —taꞌpî inserîya Maria pîꞌ.
34 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Mariaya inserî pîꞌ: —Îꞌ kaiꞌma see mîrîrî wanî mîrîrî warayoꞌ yarakkîrî pra uurî tîîse? —taꞌpîiya.
"35 Tîîse inserîya imaimu yuukuꞌpî. Taꞌpîiya: —Morî Yekaton Wannî iipî pe man aapia. Moropai Paapa tamîꞌnawîron yentainon meruntîri wanî pe man aapia —taꞌpîiya ipîꞌ. —Mîrîrî wenai mîîkîrî more, imakuiꞌpî ton pîn teesenposen wanî pe man Paapa munmu pe —taꞌpîiya."
36 —Enpenatakî maasa ayonpa Isabel pîꞌ. Pena taapîtîꞌpî toꞌya tînre ton yenponen pepîn, taapîtîꞌpî toꞌya ipîꞌ. Tîîse sîrîrî more yan pe eenasaꞌ man. Tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai kapoi kaisarî ikapoi wanî, noꞌsanton pe tîîse —taꞌpîiya."
37 —Maasa pra Paapa pia saꞌman ton pra man. Îꞌ inkupî pepîn ton pra man Paapa pia. Tamîꞌnawîrî ikonekaiya —taꞌpîiya.
"38 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Mariaya: —Uurî wanî Paapa poitîrîpaꞌ pe. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ rî eꞌkupî ya uyarakkîrî, Uyepotorîya taꞌpî yawîrî, îꞌ taaya manniꞌ îꞌ waniꞌ pra man —taꞌpîiya.
Mîrîrî tîpo inserî wîtîꞌpî iipiapai."39 Mîrîrî tîpo Maria ekonekaꞌpî wîꞌ pona tuutîpa, Judéia pata pona tonpa Isabel pia."
40 Miarî teerepansaꞌ pe Zacarias yewîꞌ ta eewomîꞌpî. Moropai inoꞌpî Isabel yarakkîrî toꞌ atapisîꞌpî tîwakîri pe puꞌkuru."
41 Maria maimu eta Isabelya pe more iroꞌta yaꞌ tîweꞌsen eraikkaꞌpî taatausinpai. Mîrîrî yai itesaꞌ pe Morî Yekaton Wannî iipîꞌpî, imeruntîri ton tîrîꞌpîiya."
42 Moropai Isabel eseurîmaꞌpî meruntî ke. Taꞌpîiya:
—Morî pe amîrî yapurîꞌpî Paapaya
tamîꞌnawîronkon wîriꞌsanyamîꞌ yapurî tîuya yentai.
Moropai mîîkîrî more yenpoya kupî
manniꞌ nîrî yapurî Paapaya —taꞌpîiya.
"
43 —Anîꞌ kin uurî Uyepotorî yan iiꞌtoꞌpe uyeraꞌmapîꞌse, ipîkku pe pra saꞌne wanî tanne."
44 Uupia eerepamî pe, uyarakkîrî eeseurîma yai, uroꞌta yawon unre eraikkan pîꞌ man kureꞌne, taatausinpai —taꞌpîiya."
45 —Amîrîya morî yapisî kupî taatausinpai, maasa pra innape îꞌ eꞌkupî taꞌpî Paapaya kupîya yeꞌnen —taꞌpî Isabelya Maria pîꞌ.
"46 Moropai Mariaya taꞌpî Paapa yapurî tîuya pe:
—Uyewan wanî kureꞌne taatausinpai Uyepotorî pîꞌ.
"
47
Moropai uyekaton atausinpasaꞌ kureꞌne
mîîkîrî upîikaꞌtînen Paapa pîꞌ.
"
48
Maasa pra uurî saꞌne tîpoitîrîpaꞌ pîꞌ awenpenatasaꞌ yeꞌnen.
Tarîpai sîrîrî patapai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya taa upîꞌ:
“Mîîkîrî Maria yapurîꞌpî Paapaya” taa toꞌya.
"
49
Mîrîrî warantî taa toꞌya
maasa pra mîîkîrî meruntî Paapaya kureꞌne îꞌ kuꞌsaꞌ uurî ton pe.
Mîîkîrî Paapa wanî morî pe puꞌkuru imakuiꞌpî ton pra, tamîꞌnawîronkon yentai.
Maasa pra iteseꞌ taatoꞌ wanî teken morî.
"
50
Mîîkîrî Paapa wanî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ iꞌnokoꞌmanen pe,
manniꞌkan innape tînamanenan iꞌnokoꞌmaiya.
Moropai manniꞌkan penaronkon tamokon
moropai toꞌ payanîꞌsan nîrî iꞌnokoꞌmaiya.
"
51
Moropai tîmeruntîri ke
manniꞌkan pemonkonyamîꞌ mîîpankon esenumenkatoꞌ imakuiꞌpî tîweꞌsen yaretîꞌkaꞌpîiya tiwinarî,
tiaronkon maꞌre toꞌ kupîꞌpîiya.
"
52
Moropai ipîkkukon reiyamîꞌ eꞌtoꞌ ipîkku pe yaretîꞌkaꞌpîiya.
Ipîkku pe pra toꞌ enaꞌpî.
Tîîse manniꞌkan morîkon mîîpankon pepîn pîikaꞌtîꞌpîiya,
tiaronkon esaꞌ pe toꞌ eꞌtoꞌpe, ipîkku pe.
"
53
Moropai itaꞌreꞌ pînon saꞌne yaꞌreꞌ ton tîrîꞌpîiya
emiꞌne toꞌ wanî namai.
Tîîse ipîkku pe tîweꞌsanon pia îꞌ tîrîiya pepîn.
"
54
Mîîkîrî Paapaya pena îꞌ taꞌpî tîuya yawîrî ikupîꞌpî penaronkon pokonpe.
Moropai tîpemonkonoyamîꞌ, Israel ponkon pîikaꞌtîꞌpîiya
toꞌ pîikaꞌtîuya taasaꞌ tîuya yawîrî.
"
55
Penaron Abraão nurîꞌtî pîꞌ awenpenataꞌpî.
Morî kupîꞌpîiya Abraão ton pe.
Moropai tamîꞌnawîronkon ipayanîꞌsan ton ikupîiya ipatîkarî
—taꞌpî Mariaya, Paapa yapurî yeꞌka pe.
56 Mîrîrî tîpo Maria koꞌmamîꞌpî eseurîwîꞌne kapoi tonpa Isabel yarakkîrî. Moropai awennaꞌpoꞌpî tewîꞌ ta.
"57 Moropai Isabelya tînre yenpotoꞌ weiyu eseporîꞌpî. Tînre yenpoꞌpîiya warayoꞌ pe."
58 Mîrîrî pîꞌ toꞌ atausinpaꞌpî. Moropai itonpayamîꞌ moropai iwoi tîîkoꞌmansenon atausinpaꞌpî nîrî ipokonpe. Maasa pra morî pe Uyepotorîkon eꞌtoꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya Isabel yarakkîrî.
"59 Mîrîrî tîpo tiwin semana tîîkoꞌmamî tîpo more yarîꞌpî toꞌya imere piꞌpî pottî yaꞌtîi teserukon yawîrî. Mîrîrî yai mîîkîrî eseꞌ ton antîîpai toꞌ wanîꞌpî itun eseꞌ ya Zacarias kaiꞌma."
60 Tîîse isanya taꞌpî:
—Kaane, iteseꞌ wanî pe man João kaiꞌma —taꞌpîiya."61 Tîîse taꞌpî itonpayamîꞌya ipîꞌ: —Tîîse ayonpa ton pra man mîrîrî yeꞌka iteseꞌ —taꞌpî toꞌya ipîꞌ.
"62 Mîrîrî yai iyun ekaranmapoꞌpî toꞌya, eraꞌmatoꞌpeiya ikupîꞌpî toꞌya, mîîkîrî more eseꞌ ton kupî yeꞌka pe.
"63 Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen, Zacariasya tabua esatîꞌpî ipona imenukapa kaiꞌma. Mîîkîrîya iteseꞌ ton menukaꞌpî João kaiꞌma. Mîrîrî pîꞌ tamîꞌnawîronkon esenumenkasaꞌ wanîꞌpî mararî pra."
64 Mîrîrî pe rî Zacarias eseurîma piaꞌtîꞌpî Paapa yapurî yeꞌka pe."
65 Mîrîrî etasaꞌ tîuyaꞌnîkon yai, eranneꞌ pe inkamoro iwoi tîîkoꞌmansenon wanîꞌpî. Moropai mîrîrî yekare etaꞌpî tamîꞌnawîrî Judéia pata poronkonya, wîꞌ poronkon tîîkoꞌmansenonkonya. Moropai mîrîrî pîꞌ toꞌ eseurîmapîtî koꞌmannîpîꞌpî."
66 Tamîꞌnawîronkon etatîponoꞌsan esenumenkaꞌpî mîrîrî pîꞌ. Ekaranmapoꞌpî toꞌya: —Anîꞌ pe see mîserî more wanî kupî sîrîrî? —taꞌpî toꞌya.
Mîrîrî warantî toꞌ eseurîmaꞌpî maasa pra Uyepotorîkon meruntîri wanî yeꞌnen mîîkîrî yarakkîrî."67 Zacarias esaꞌ pe Morî Yekaton Wannî iipîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen eeseurîma piaꞌtîꞌpî îꞌ aweꞌkupî ton pîꞌ. Taꞌpîiya:
"
68
—Uyepotorîkon Paapa yapurîpaiꞌnîkon
maasa pra tîpemonkonoyamîꞌ Judeuyamîꞌ koꞌmannîpîꞌpîiya.
Moropai mîîkîrîya toꞌ pîikaꞌtîꞌpî,
toꞌ eꞌtarumaꞌtîtoꞌ yapai toꞌ moꞌkaꞌpîiya.
"
69
Paapaya upîikaꞌtînenkon ton esenpo emapuꞌtîꞌpî
tîpoitîrî Davi nurîꞌtî paarîꞌpî yai.
"
70
(Pena pata pai Paapa eseurîmaꞌpî sîrîrî pîꞌ
penaronkon tîmaimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ winîpai.
Sîrîrî pîꞌ toꞌ eseurîmaꞌpî pena.)
"
71
Mîîkîrî Paapaya upîikaꞌtîkon tîuya taꞌpî
uyeyatonkon winîpai.
Moropai tamîꞌnawîronkon manniꞌkan uurîꞌnîkon pîꞌ tîwoꞌmaꞌtasanon winîpai
upîikaꞌtîiyaꞌnîkon taꞌpîiya.
"
72
Tîꞌnokoꞌpî pe utamokon nurîꞌsan eraꞌma tîuya taꞌpîiya.
Moropai tîpemonkonoyamîꞌ yarakkîrî teesetatoꞌ pîꞌ tîwenpenatai pra
mîîkîrî wanî pîn.
"
73
(73,74) “Ayeyatonkon winîpai apîikaꞌtî tîuyaꞌnîkon
tîîwanmîra uyapurîkonpa umaimu yawîrî, eranneꞌ pe pra”
taꞌpîiya utamokon Abraão nurîꞌtî pîꞌ.
Mîrîrî tîmaimu tîrîꞌpîiya
tînenaꞌpoka tonpe pra tînkupî tonpe.
"
74 (-)"
75
Mîrîrî kupîiya, morî pe puꞌkuru,
imakuiꞌpî ton pra eꞌnîtoꞌpeꞌnîkon kaiꞌma iipia.
Imakuiꞌpî kupî pîꞌ koꞌmannî namai saꞌmantan pîkîrî —taꞌpî Zacariasya.
"
76
—Amîrî unmu, tamîꞌnawîronkon yentainon Paapa maimu ekaremeꞌnen pe awanî kupî sîrîrî,
uyepotorîkon iipî yekare ekaremekîya pe nai.
Uyepotorîkon iipî rawîrî eꞌma konekaya,
Uyepotorîkon yeꞌmarî ton.
Tamîꞌnawîrî konekaya morî pe Uyepotorîkon erepantoꞌpe
"
77
Maasa pra itekare ekaremekîya pe nai
pemonkonyamîꞌ pîꞌ, eꞌpîikaꞌtîntoꞌ yekare.
Mîrîrî itekare wenai imakuiꞌpî pe tîweꞌtoꞌkon rumaka toꞌya kupî sîrîrî.
Moropai mîrîrî kupî Paapaya tîîwanmîra.
"
78
Maasa pra Paapa wanî Uyepotorîkon pe puꞌkuru uurîꞌnîkon iꞌnokoꞌmanen pe.
Erenmapî ya, wei epaꞌka warantî,
mîîkîrîya upîikaꞌtînenkon ton yarima pe man uupiaꞌnîkon.
"
79
Mîîkîrî narimaya ewaron ta tîîkoꞌmansenon pemonkonyamîꞌ weiyuꞌma.
Inkamoro pîikaꞌtîiya toꞌ saꞌmantatoꞌ winîpai.
Moropai morî tîrîiya uurîꞌnîkon pia,
morî pe asanîtoꞌpe tîîwanmîra, teesewankonoꞌmai pra
—taꞌpî Zacariasya.
80 Mîrîrî tîpo mîîkîrî Zacarias munmu arentaꞌpî. Kureꞌne aarentaꞌpî. Moropai meruntî ke itewan enaꞌpî, itesaꞌ pe Morî Yekaton Wannî wanî yeꞌnen. Moropai aakoꞌmanpîtîꞌpî keren po. Israel ponkon pîꞌ teesenpo pîkîrî aakoꞌmamîꞌpî keren po.
"1 Mîrîrî yai reiyamîꞌ esaꞌ tîweꞌsen Augustoya tamîꞌnawîronkonya teseꞌkon menuka meꞌpoꞌpî. Maasa pra tamîꞌnawîronkon tîîkoꞌmansenon anepuꞌpai awanîꞌpî mîîtoꞌpe."
2 Mîrîrî wanîꞌpî eꞌmaiꞌnon teseꞌkon menukatoꞌ toꞌya. Mîrîrî yai Quirino wanî Síria pata koꞌmannîꞌnen pe."
3 Mîrîrî yeꞌnen tamîꞌnawîronkon ennaꞌpoꞌpî tîpataꞌseꞌkon teesenpoꞌpîkon yaꞌ teseꞌkon menukai.
"4 Mîrîrî warantî José wîtîꞌpî Galiléia pata pon Nazaré poi Judéia pata pon Belém pona, Davi nurîꞌtî esenpoꞌpî yaꞌ. Miarî ya José wîtîꞌpî maasa pra Davi paarîꞌpî pe awanîꞌpî."
5 Attîꞌpî tawasirî Maria yarakkîrî teseꞌkon menukai. Mîîkîrî Maria wanîꞌpî more yan pe.
"6 Mîrîrî yai mîîkîrî Mariaya tînre yenpotoꞌ weiyu eseporîꞌpî miarî Belém po."
7 Mîîkîrîya eꞌmaiꞌnon tînre yenpoꞌpî warayoꞌ pe. Mîîkîrî more yaꞌsantîꞌpîiya moropai itîrîꞌpîiya paakayamîꞌ yaꞌreꞌ yenseꞌ yaꞌ. Maasa pra paakayamîꞌ yewîꞌ ta toꞌ wanîꞌpî toꞌ pataꞌseꞌ ton pra awanîꞌpî wîttî ta.
"8 Miarî mîrîrî pata po tekînkon carneiroyamîꞌ eraꞌmanenan wanîꞌpî. Keren po siꞌma tekînkon koꞌmannîpîꞌpî toꞌya."
9 Mîrîrî tanne, Uyepotorîkon narimaꞌpî inserî esenpoꞌpî toꞌ pia. Moropai Uyepotorîkon yaꞌkaruya inkamoro weiyuꞌmaꞌpî. Mîrîrî pîꞌ toꞌ esiꞌnîpîꞌpî mararî pra."
10 Tîîse inserîya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Eranneꞌ pe pra eꞌtî. Kesiꞌnîꞌtî. Maasa pra morî itekare ekaremeꞌse yiꞌnî pîꞌ wai kureꞌne aatausinpakonpa. Amîrîꞌnîkon moropai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ atausinpatoꞌpe itekare ekaremekîuya sîrîrî."
11 Maasa pra sîrîrîpe Davi nurîꞌtî esenpoꞌpî pata po, pîikaꞌtîton esenposaꞌ man amîrîꞌnîkon ton pe. Mîîkîrî wanî Cristo, Paapa nîmenkaꞌpî pe, Uyepotorîkon pe —taꞌpîiya."
12 —Sîrîrî warantî eporîyaꞌnîkon yairî puꞌkuru awanî epuꞌtîkonpa. More eporîyaꞌnîkon kupî sîrîrî kamisa ke yaꞌsantîsaꞌ pe awanî, paakayamîꞌ yaꞌreꞌ yenseꞌ yaꞌ —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
"13 Mîrîrî pe rî inserî pokonpe tuꞌkankon inserîyamîꞌ esenpoꞌpî, Paapa poitîrîtonon. Inkamoroya Paapa yapurîꞌpî. Taꞌpî toꞌya:
"
14
—Paapa yapurî eꞌpai awanî ipata yaꞌ kaꞌ po.
Maasa pra tarî non po tîîwanmîn tîîsaꞌ Paapaya man pemonkonyamîꞌ pia,
Paapa wakîrikon pia.
15 Mîrîrî taa tîpo, inserîyamîꞌ ennaꞌpoꞌpî kaꞌ pona. Mîrîrî tîpo inkamoro tekînkon eraꞌmanenan eseurîmaꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon. Inkamoroya taꞌpî: —Aaseꞌnîkon, wîtîꞌnîkon Belém pona, îꞌ eꞌkuꞌsaꞌ eraꞌmai Uyepotorîkon nekaremekîꞌpî —taꞌpî toꞌya.
"16 Moropai inkamoro wîtîꞌpî kaꞌneꞌ pe teesemiꞌtapai. Teerepansaꞌkon yai eporîꞌpî toꞌya, Maria moropai José. Moropai more eraꞌmaꞌpî toꞌya paakayamîꞌ yaꞌreꞌ yenseꞌ yaꞌ."
17 Mîîkîrî more eraꞌma tîuyaꞌnîkon tîpo inkamoro wîtîꞌpî, îꞌ taꞌpî inserîya toꞌ pîꞌ ekaremeꞌse."
18 Mîrîrî ekaremekî toꞌya pîꞌ tamîꞌnawîronkon esenumenkaꞌpî kureꞌne teesewankonoꞌmai."
19 Tîîse tamîꞌnawîrî mîrîrî pîꞌ Maria esenumenkaꞌpî kureꞌne. Moropai mîrîrî konekaꞌpîiya tewan yaꞌ, tîwîrî teesenumenkapa."
20 Mîrîrî tîpo inkamoro tekînkon eraꞌmanenan ennaꞌpoꞌpî Paapa yapurî yeꞌka pe tînetaꞌpîkon pîꞌ moropai tîneraꞌmaꞌpîkon pîꞌ. Tamîꞌnawîrî inserîya ekaremekîꞌpî yawîrî awanîꞌpî.
"21 Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai wei tîpo, teserukon yawîrî more mere piꞌpî pottî yaꞌtîsaꞌ toꞌya yai, iteseꞌ ton tîrîꞌpî toꞌya Jesus kaiꞌma, manniꞌ inserî nîtîrîꞌpî maasa Maria roꞌta yaꞌ aweꞌkupî pra tîîse.
"22 Moropai toꞌ koꞌmamîꞌpî Maria ekoneka pîkîrî teserukon yawîrî. Maasa pra Moisés kaaretarîya taasaꞌ wanîꞌpî aakoꞌmantoꞌpe asakîꞌne pemonkonyamîꞌ (40) wei kaisarî. Mîrîrî tîpo José moropai Mariaya more yarîꞌpî Jerusalém pona Uyepotorîkon pîꞌ ekaremekîkonpa kaiꞌma."
23 Maasa pra mîrîrî warantî aweꞌmenukasaꞌ Uyepotorîkon maimu pe,
Eꞌmaiꞌne esenpoꞌpî warayoꞌ pe tînmukukon moꞌkatoꞌpe toꞌya Uyepotorîkon ton pe.
"
24 Moropai Uyepotorîkon pia tîntîrîkon tîîtoꞌpe tîuyaꞌnîkon, asakîꞌne wakuꞌkaimîyamîꞌ yarîꞌpî toꞌya, Paapa maimuya taasaꞌ yawîrî. Mîrîrî ton pra awanî ya, asakîꞌne wîrîwoꞌyamîꞌ tîîtoꞌpe toꞌya, tînre yenpotîponoꞌpîkon ekonekatoꞌpe morî pe, taasaiꞌya. Mîrîrî warantî ikupîꞌpî toꞌya.
"25 Mîrîrî yai tîîkoꞌmansen wanîꞌpî Jerusalém po Simeão iteseꞌ. Yairî puꞌkuru iteseru eꞌpîtîꞌpî moropai Paapa yapurînen pe aweꞌpîtîꞌpî. Moropai pena pata pai mîîkîrîya Judeuyamîꞌ eꞌtarumaꞌtîtoꞌ winîpai toꞌ pîikaꞌtînen iipî nîmîkîꞌpî. Kureꞌne aneraꞌmapai awanîꞌpî. Moropai Morî Yekaton Wannî wanîꞌpî iipia itesaꞌ pe."
26 Maasa pra Morî Yekaton Wannîya taasaꞌ wanîꞌpî ipîꞌ: —Aasaꞌmanta rawîrî mîîkîrî pîikaꞌtîton tînmenkaꞌpî yarimasaꞌ Uyepotorîkonya eraꞌmaya pe nai —taꞌpîiya. Mîrîrî yeꞌnen inîmîkîꞌpîiya."
27 Mîrîrî ya Simeão ewomîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta Morî Yekaton Wannî maimu pe. Mîrîrî yai itunya moropai isanya mîîkîrî Jesus yaasaꞌ wanîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌya taasaꞌ yawîrî."
28 Eraꞌma tîuya pe Simeãoya mîîkîrî more yanumîꞌpî temekon pona. Moropai Paapa yapurîꞌpîiya. Mîîkîrîya taꞌpî:
"
29
(29-32) —Paapa, morî pe puꞌkuru nai.
Amaimu yawîrî ikuꞌsaꞌya nai.
Pîikaꞌtîton anarimaꞌpî eraꞌma pîꞌ wai uyenu ke puꞌkuru.
Mîîkîrî pîikaꞌtîton yarimasaꞌya Judeuyamîꞌ pia neken pra
tîîse tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ pia, tîpîikaꞌtînenkon ton yarimasaꞌya
aꞌka pe aweꞌtoꞌpe,
îꞌ kaiꞌma tîîkoꞌmantoꞌkon wanî epuꞌtoꞌpe toꞌya.
Moropai mîîkîrî pîikaꞌtîton wenai apemonkonoyamîꞌ Judeuyamîꞌ yapurî toꞌya.
Tarîpai uusaꞌmanta pe wai tîîwanmîra
maasa pra pîikaꞌtîton eraꞌmasauꞌya yeꞌnen—taꞌpî Simeãoya."
30 (-)"
31 (-)"
32 (-)"
33 Mîrîrî warantî more pîꞌ Simeão eseurîmasaꞌ pîꞌ itun moropai isan wanîꞌpî kureꞌne teesenumenkai."
34 Simeãoya taꞌpî inkamoro pîꞌ: —Paapaya morî tîrî pîꞌ man aapiaꞌnîkon —taꞌpîiya. Moropai Maria Jesus yan pîꞌ taꞌpîiya: —Aꞌkî, mîserî more wanî sîrîrî Paapa nîmenkaꞌpî pe, tuꞌkankon Judeuyamîꞌ pîikaꞌtîton pe moropai tuꞌkankon newanmîrî tonpe. Paapaya imenkaꞌpî îꞌ kaiꞌma morî pe tîwanî ekaremeꞌtoꞌpeiya. Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon wenai tuꞌkankon eseurîma imakuiꞌpî pe iwinîkîi."
35 Mîrîrî taa tîuyaꞌnîkon wenai imakuiꞌpî pe tewankon wanî ekaremekî toꞌya eseraꞌma. Mîrîrî warantî eesewankonoꞌmatoꞌ wanî kupî sîrîrî, Maria. Kureꞌne neꞌneꞌ pe epuꞌtîya, tauraya ayewan yaꞌtî warantî —taꞌpî Simeãoya Maria pîꞌ.
"36 Moro awanîꞌpî itekare ekaremeꞌnen noꞌsanton profetisa inyo isaꞌmantaꞌpî iteseꞌ Ana. Mîîkîrî wanîꞌpî Aser nurîꞌtî paarîꞌpî pe, Fanuel yensi pe. Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai (7) konoꞌ tînoꞌpîta tîpo inyo saꞌmantaꞌpî."
37 Tarîpai mîîkîrî wanîꞌpî 84 kaisarî ikono po. Aakoꞌmanpîtîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Mîîkîrîya Paapa yapurîpîtîꞌpî wei, ewaron kaisarî tekkari tonpai pra eepîremapîtîꞌpî."
38 Mîîkîrî Ana iipîꞌpî inkamoro pia Simeãoya taasaꞌ tanne. Mîrîrî yai Paapa yapurîꞌpîiya mîîkîrî more yarimasaiꞌya yeꞌnen. —Morî pe man, Paapa —taꞌpîiya. Moropai tamîꞌnawîronkon pîꞌ ekaremekîꞌpîiya mîîkîrî more yekare inkamoro Jerusalém ponkon pîikaꞌtînen nîmîꞌnenan pîꞌ.
"39 Mîrîrî tîpo tamîꞌnawîron Paapa maimuya taasaꞌ yawîrî ikupî tîpoꞌnîkon, José moropai Maria ennaꞌpoꞌpî Galiléia pata pona, tîpata Nazaré cidaderî pona."
40 Miarî mîîkîrî more arentaꞌpî moropai meruntî ke eenaꞌpî. Epuꞌnen pe awanîꞌpî moropai Paapa wanîꞌpî iipia, ikoꞌmannîpîꞌpîiya morî pe.
"41 Konoꞌ kaisarî Jesus yuntonon wîtîpîtîꞌpî Jerusalém pona Páscoa Judeuyamîꞌ festarî pîꞌ."
42 Mîrîrî warantî toꞌ wîtîꞌpî festa pîꞌ asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai (12) Jesus kono po tîîse teserukon ta."
43 Tamîꞌnawîrî festa ataretîꞌkasaꞌ tîpo toꞌ ennaꞌpo piaꞌtîꞌpî tewîꞌkon ta. Tîîse Jesus eꞌnîmîꞌpî Jerusalém po tuntononya epuꞌtî pra tîîse."
44 Itun esenumenkaꞌpî tonpayamîꞌ pokonpe attî kaiꞌma awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ eseꞌmaꞌtîꞌpî. Toꞌ wîtîꞌpî tiwin wei kaisarî tîîse toꞌ enpenataꞌpî ipîꞌ. Inkamoroya yuwaꞌpî itonpayamîꞌ koreꞌta pîꞌ."
45 Tîîse eporî toꞌya pîn. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ ennaꞌpoꞌpî Jerusalém pona yuwai."
46 Eseurîwîꞌne wei kaisarî tîîkoꞌmamîkon tîpo, eporîꞌpî toꞌya epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Judeuyamîꞌ yenupanenan koreꞌta toꞌ eseurîma eta pîꞌ awanîꞌpî moropai toꞌ yekaranmapoꞌpîtîꞌpîiya."
47 Tamîꞌnawîronkon mîîkîrî eseurîma etatîponkon esenumenkaꞌpî kureꞌne teesewankonoꞌmai. Maasa pra epuꞌnen pe aweꞌtoꞌ pîꞌ moropai toꞌ maimu yuꞌtoiꞌya pîꞌ toꞌ esenumenkaꞌpî kureꞌne epuꞌtî tîuyaꞌnîkon yentai."
48 Mîîkîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai, ituntonon esewankonoꞌmaꞌpî. Mîrîrî yai isanya taꞌpî ipîꞌ: —Unre, îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen mîrîrî warantî awanî? Ayunya moropai uurîya anna esewankonoꞌma kureꞌne ayuwa pîꞌ —taꞌpîiya.
"49 Jesusya toꞌ maimu yuukuꞌpî: —Îꞌ ton pe see uyuwayaꞌnîkon mîrîrî? Epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatî uyun yewîꞌ ta uurî wanî eꞌpai awanî? —taꞌpîiya.
"50 Tîîse inkamoroya îꞌ taa Jesusya epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî.
"51 Mîrîrî tîpo Jesus ennaꞌpoꞌpî tuntonon pokonpe Nazaré pona moropai aakoꞌmamîꞌpî. Tuntonon maimu yawîrî awanîꞌpî. Tamîꞌnawîrî mîrîrî iteseru tîneraꞌmaꞌpî pîꞌ isan enpenatapîtîꞌpî.
"52 Mîrîrî yai Jesus arentaꞌpî, kureꞌne eenaꞌpî. Moropai epuꞌnen pe aweꞌtoꞌ nîrî enaꞌpî kureꞌne. Paapa wakîri pe awanîꞌpî moropai pemonkonyamîꞌ nîrî wakîri pe awanîꞌpî.
"1 Reiyamîꞌ esaꞌ pe tîweꞌsen Tibério wanîꞌpî Roma pata esaꞌ pe. Miaꞌ tamîꞌnawîrî tîîse, miaꞌtaikin kaisarî ipona konoꞌ (15) kaisarî awanîꞌpî pata esaꞌ pe. Mîrîrî yai Pôncio Pilatos wanîꞌpî Judéia pata esaꞌ pe. Herodes wanîꞌpî mîrîrî yai Galiléia pata esaꞌ pe. Moropai Herodes yakon Filipe wanîꞌpî Ituréia pata esaꞌ pe, moropai Traconites pata esaꞌ pe. Moropai Lisânias wanîꞌpî Abilene pata esaꞌ pe."
2 Anás moropai Caifás wanîꞌpî teepîremasanon esanon pe. Mîrîrî yai Paapa eseurîmaꞌpî Zacarias munmu, João yarakkîrî keren po."
3 Moropai Joãoya itekare ekaremekî pinunpaꞌpî. Tamîꞌnawîrî Jordão iren ratai poro tîîkoꞌmansenon pîꞌ. Taapîtîꞌpîiya see warantî: —Morî Paapa yeseru yapiꞌtî, imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon tîrumakai tamîꞌnawîrî, Paapaya tîîwanmîra ikuꞌtoꞌpe. Moropai esenpatakonaꞌtî —taꞌpîiya."
4 Mîrîrî warantî ekaremeꞌpîtîꞌpî Joãoya penaron profeta Isaías nurîꞌtîya imenukaꞌpî tîkaaretarî po yawîrî. Aweꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî see warantî:
Keren po pemonkon man tîwentaimepîtî pîꞌ. See warantî taapîtîiya:
“Uyepotorîkon erepantoꞌ ton konekatî.
Morî pe toꞌsarî iteꞌmarî ton konekatî, eerepantoꞌpe.
"
5
Tamîꞌnawîron wîꞌkon yarappana pîꞌ tîweꞌsenkon ena kupî sîrîrî yettapusaꞌ pe.
Moropai inonkon wîꞌkon wanî kupî sîrîrî seꞌ kaisarî aweꞌtoꞌpe.
Moropai wayai wayai pe tîweꞌsen eꞌmakon wanî kupî sîrîrî toꞌsaron pe
moropai eꞌmakon sakîsakîpankon ena kupî sîrîrî seꞌ kaisarî.
"
6
Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya pîikaꞌtîntoꞌpe
Paapa nîtîrîꞌpî epuꞌtî kupî sîrîrî,” taiya
kaiꞌma Isaías nîmenukaꞌpî. Mîrîrî yawîrî ikupîꞌpî Joãoya.
7 Mîrîrî yai arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî esenpatakonai João pia. Tîîse Joãoya taapîtîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îkîiyamîꞌ amîrîꞌnîkon. Anîꞌya ekaremeꞌsaꞌ apîꞌnîkon, Paapa ekoreꞌmatoꞌ yapai aweꞌpîikaꞌtîkon kaiꞌma, amakuyikon rumakayaꞌnîkon pra tîîse? Paapaya atarumatîkon kupî sîrîrî."
8 Mîrîrî yeꞌnen ayeserukon imakuiꞌpî kuꞌtoꞌyaꞌnîkon rumakatî. Moropai amenan morî ayeserukon ton yapiꞌtî tamîꞌnawîronkonya ayeserurîꞌpîkon rumakasaꞌyaꞌnîkon epuꞌtoꞌpe. Tîîse aawarîrîꞌnîkon rî kîkatî: “Paapa yapurînenan anna maasa pra Abraão payannîꞌsan pe anna wanî yeꞌnen,” kîkatî. Mîrîrî taayaꞌnîkonya ya îꞌ pe pra rî awanî, aweꞌpîikaꞌtîkon pepîn. Tîîse tauya sîrîrî, ayentakon Abraão payannîꞌsan pe tiaronkon kupî Paapaya eꞌpainon seeniꞌ tîꞌkon ke."
9 Aꞌkî, waꞌka moro man yei yaꞌtîtoꞌpe ikara yawîrî teeperu tîînen pepîn. Mîrîrî yenumî toꞌya apoꞌ yaꞌ aarantoꞌpe. ˻Mîrîrî warantî Paapaya ikupî kupî sîrîrî inkamoro imakuiꞌpî teserukon rumakatîponkon pepîn pîꞌ.˼
"10 Mîrîrî ekaranmapoꞌpî pemonkonyamîꞌya João pîꞌ: —Moriya îꞌ kin kupî annaya eꞌpainon? —taꞌpî toꞌya.
"11 Inkamoro maimu yuukuꞌpî Joãoya: —Anîꞌ wanî ya asakîꞌne ipon mîîkîrîya itakon tîrî eꞌpai awanî îꞌ ton pîn pia. Moropai anîꞌ wanî ya tekkari ke tiaron yentai, mîîkîrîya irataika eꞌpai awanî îꞌ ton pîn pia —taꞌpîiya.
"12 Mîrîrî yai João pia tiaronkon tesaꞌkon ton pe tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasanon erepamîꞌpî esenpatakonakai. Moropai João ekaranmapoꞌpî toꞌya. Taꞌpî toꞌya: —Anna yenupanen, îꞌ kupî annaya eꞌpainon? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ.
"13 Moropai toꞌ maimu yuukuꞌpî Joãoya: —Tîniru tîînenan winîpai kureꞌne tîniru yapisîyaꞌnîkon kaiꞌma keꞌtî. Yapiꞌtoꞌpe taꞌpî yentai yapisîyaꞌnîkon kaiꞌma keꞌtî —taꞌpîiya.
"14 Moropai tiaronkon surarayamîꞌya nîrî João ekaranmapoꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Anna kanan, îꞌ kupî annaya eꞌpainon?
Taꞌpî Joãoya: —Anîꞌrî tarumaꞌtîyaꞌnîkon eꞌpai pra man, tîniru yuꞌse awanîkon wenai, seruꞌyeꞌ pe, îꞌ inkupîꞌpî ton pra tîîse. Tîîse tauya taatausinpai eꞌtî ayepeꞌpîkon anapisîkon pîꞌ inîꞌ panpîꞌ ituꞌse tîweꞌse pra —taꞌpîiya."15 Mîrîrî yai pemonkonyamîꞌ esenumenkaꞌpî pîikaꞌtîton pe João yarimasaꞌ Paapaya kaiꞌma. ˻Maasa pra Paapa nîmenkaꞌpî Cristo nîmîkî pîꞌ toꞌ wanîꞌpî.˼ —Yai pra Cristo mîîkîrî, Paapa nîmenkaꞌpî pe awanî —taapîtîꞌpî toꞌya João pîꞌ.
"16 Mîrîrî epuꞌtî tîuya yeꞌnen Joãoya taꞌpî tamîꞌnawîronkon pîꞌ:
—Uurîya ayenpatakonakon tuna ke neken. Tîîse tiaron yiꞌnî pîꞌ man uyeꞌmaꞌpî pîꞌ, ipîkku pe tîweꞌsen uyentainon. Mîrîrî yeꞌnen uurîya mîîkîrî pisaꞌsaꞌ yewa yeuka eserîke pra awanî, itarumaiꞌpî pe wanî yeꞌnen. Mîîkîrîya amîrîꞌnîkon ˻imakuiꞌpî rumakatîponkon˼ yenpatakona kupî sîrîrî Morî Yekaton Wannî enatoꞌpe ayesaꞌkon pe. Moropai apoꞌ ke eesenpatakonakon kupî sîrîrî. ˻Mîrîrî warantî ikupîiya tamîꞌnawîrî imakuiꞌpî moꞌkapa kaiꞌma.˼"17 Mîîkîrî yenya trigo sururukatoꞌ wanî. Mîrîrî ke isururukaiya. Ipiꞌpî koreꞌtapai yaimenkaiya. Morîkon konekaiya itenseꞌ yaꞌ. Mîrîrî piꞌpîrîꞌpî poꞌtîiya apoꞌ yaꞌ eesiꞌnîpî neporîton pe pra —taꞌpî Joãoya.
"18 Mîrîrî warantî itekare ekaremekî tîuya yai, pemonkonyamîꞌ panamapîtîꞌpîiya tuꞌke teeseurîmatoꞌ ke. Maasa pra imakuiꞌpî teserukon rumaka toꞌya yuꞌse awanîꞌpî kureꞌne."
19 Mîrîrî yai pata koꞌmannîꞌnen Herodes panamapîtîꞌpîiya kureꞌne imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya wenai. Tîîse Herodes ekoreꞌmaꞌpî ipîꞌ. Maasa pra takon noꞌpî Herodias yarakkîrî awanî pîꞌ eeseurîmasaꞌ wenai."
20 Mîrîrî yeꞌnen inîꞌ panpîꞌ imakuiꞌpî kupîꞌpîiya. João yarakkamo meꞌpoꞌpîiya atarakkannîtoꞌ ta inîꞌ itekare ekaremekîiya namai.
"21 Tîîse mîrîrî rawîrî pemonkonyamîꞌ yenpatakonasaiꞌya yai Jesus nîrî yenpatakonaꞌpî Joãoya. Mîrîrî yai Jesus epîrema tanne, kaꞌ esettapurukaꞌpî."
22 Moropai Morî Yekaton Wannî autîꞌpî ipona wakuꞌkaimî pe. Moropai mai kaꞌ poinon eseurîmaꞌpî taawon see warantî: —Amîrî unmu, uwakîri puꞌkuru amîrî. Kureꞌne apîꞌ atausinpa sîrîrî —taꞌpî Paapaya.
"23 Mîrîrî yai teesenyakaꞌmatoꞌ piaꞌtî Jesusya yai, ikono po wanîꞌpî 30 konoꞌ kaisarî. Mîîkîrî pîꞌ toꞌ esenumenkapîtîꞌpî José munmu pe awanî kaiꞌma.
Mîîkîrî José wanîꞌpî Heli nurîꞌtî munmu pe.
"
24
Heli wanîꞌpî Matã nurîꞌtî munmu pe.
Matã wanîꞌpî Levi nurîꞌtî munmu pe.
Levi wanîꞌpî Melqui nurîꞌtî munmu pe.
Melqui wanîꞌpî Janai nurîꞌtî munmu pe.
Janai wanîꞌpî José nurîꞌtî munmu pe.
"
25
José wanîꞌpî Matatias nurîꞌtî munmu pe.
Matatias wanîꞌpî Amós nurîꞌtî munmu pe.
Amós wanîꞌpî Naum munmu pe.
Naum wanîꞌpî Esli nurîꞌtî munmu pe.
Esli wanîꞌpî Nagaí nurîꞌtî munmu pe.
"
26
Nagaí wanîꞌpî Máate nurîꞌtî munmu pe.
Máate wanîꞌpî Matatias nurîꞌtî munmu pe.
Matatias wanîꞌpî Semei nurîꞌtî munmu pe.
Semei wanîꞌpî Joseque nurîꞌtî munmu pe.
Joseque wanîꞌpî Jodá nurîꞌtî munmu pe.
"
27
Jodá wanîꞌpî Joanã nurîꞌtî munmu pe.
Joanã wanîꞌpî Resá nurîꞌtî munmu pe.
Resá wanîꞌpî Zorobabel nurîꞌtî munmu pe.
Zorobabel wanîꞌpî Salatiel nurîꞌtî munmu pe.
Salatiel wanîꞌpî Neri nurîꞌtî munmu pe.
"
28
Neri wanîꞌpî Melqui nurîꞌtî munmu pe.
Melqui wanîꞌpî Adi nurîꞌtî munmu pe.
Adi wanîꞌpî Cosã nurîꞌtî munmu pe.
Cosã wanîꞌpî Elmadã nurîꞌtî munmu pe.
Elmadã wanîꞌpî Er nurîꞌtî munmu pe.
"
29
Er wanîꞌpî Josué nurîꞌtî munmu pe.
Josué wanîꞌpî Eliézer nurîꞌtî munmu pe.
Eliézer wanîꞌpî Jorim nurîꞌtî munmu pe.
Jorim wanîꞌpî Matate nurîꞌtî munmu pe.
Matate wanîꞌpî Levi nurîꞌtî munmu pe.
"
30
Levi wanîꞌpî Simeão nurîꞌtî munmu pe.
Simeão wanîꞌpî Judá munmu pe.
Judá wanîꞌpî José nurîꞌtî munmu pe.
José wanîꞌpî Jonã nurîꞌtî munmu pe.
Jonã wanîꞌpî Eliaquim nurîꞌtî munmu pe.
"
31
Eliaquim wanîꞌpî Meleá nurîꞌtî munmu pe.
Meleá wanîꞌpî Mená nurîꞌtî munmu pe.
Mená wanîꞌpî Matatá nurîꞌtî munmu pe.
Matatá wanîꞌpî Natã nurîꞌtî munmu pe.
Natã wanîꞌpî Davi nurîꞌtî munmu pe.
"
32
Davi wanîꞌpî Jessé nurîꞌtî munmu pe.
Jessé wanîꞌpî Obede nurîꞌtî munmu pe.
Obede wanîꞌpî Boaz nurîꞌtî munmu pe.
Boaz wanîꞌpî Salmom nurîꞌtî munmu pe.
Salmom wanîꞌpî Nassom nurîꞌtî munmu pe.
"
33
Nassom wanîꞌpî Aminadabe nurîꞌtî munmu pe.
Aminadabe wanîꞌpî Admim nurîꞌtî munmu pe.
Admim wanîꞌpî Arni nurîꞌtî munmu pe.
Arni wanîꞌpî Esrom nurîꞌtî munmu pe.
Esrom wanîꞌpî Farés nurîꞌtî munmu pe.
Farés wanîꞌpî Judá nurîꞌtî munmu pe.
Judá wanîꞌpî Jacó nurîꞌtî munmu pe.
"
34
Jacó wanîꞌpî Isaque nurîꞌtî munmu pe.
Isaque wanîꞌpî Abraão nurîꞌtî munmu pe.
Abraão wanîꞌpî Terá nurîꞌtî munmu pe.
Terá wanîꞌpî Nacor nurîꞌtî munmu pe.
"
35
Nacor wanîꞌpî Serugue nurîꞌtî munmu pe.
Serugue wanîꞌpî Ragaú nurîꞌtî munmu pe.
Ragaú wanîꞌpî Faleque nurîꞌtî munmu pe.
Faleque wanîꞌpî Éber nurîꞌtî munmu pe.
Éber wanîꞌpî Salá nurîꞌtî munmu pe.
"
36
Salá wanîꞌpî Cainã nurîꞌtî munmu pe.
Cainã wanîꞌpî Arfaxade nurîꞌtî munmu pe.
Arfaxade wanîꞌpî Sem nurîꞌtî munmu pe.
Sem wanîꞌpî Noé nurîꞌtî munmu pe.
Noé wanîꞌpî Lameque nurîꞌtî munmu pe.
"
37
Lameque wanîꞌpî Matusalém nurîꞌtî munmu pe.
Matusalém wanîꞌpî Enoque nurîꞌtî munmu pe.
Enoque wanîꞌpî Jarete nurîꞌtî munmu pe.
Jarete wanîꞌpî Maleleel nurîꞌtî munmu pe.
Maleleel wanîꞌpî Cainã nurîꞌtî munmu pe.
"
38
Cainã wanîꞌpî Enos nurîꞌtî munmu pe.
Enos wanîꞌpî Sete nurîꞌtî munmu pe.
Sete wanîꞌpî Adão nurîꞌtî munmu pe.
Adão wanîꞌpî Paapa nîkupîꞌpî pe.
1 Morî Yekaton Wannî yarakkîrî Jesus ennaꞌpoꞌpî iren Jordão kapai. Itesaꞌ pe mîîkîrî Morî Yekaton Wannî wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen Jesus yarîꞌpîiya keren pona."
2 Miarî Jesusya imakuiꞌpî kupî yuꞌse Makui koꞌmamîꞌpî asakîꞌne pemonkon wei kaisarî. Mîrîrî yai îꞌ tonpai pra Jesus wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen emiꞌne awanîꞌpî.
"3 Mîrîrî yai Makuiya taꞌpî ipîꞌ: —Innape Paapa munmu pe awanî. Mîrîrî yeꞌnen aawarîrî kaꞌkî tîꞌ pîꞌ eetinyakaꞌmatoꞌpe ayu pe —taꞌpîiya.
"4 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya. Taꞌpîiya: —Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ man pena see warantî:
“Tiyu pîꞌ neken pemonkon koꞌmamî pepîn”,
taasaiꞌya man —taꞌpî Jesusya.
5 Mîrîrî tîpo inîꞌrî Makuiya Jesus yonpaꞌpî. Moropai yarîꞌpîiya kawînan wîꞌ pona. Moropai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌkon patakon yenpoꞌpîiya tiwinarî."
6 Moropai taꞌpî Makuiya Jesus pîꞌ: —Tamîꞌnawîrî sîrîrî morî tîrîuya aapia ipîkku pe awanîpa, pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe awanîpa. Mîrîrîya meruntî ke awanî amaimu yawîrî tamîꞌnawîronkon koꞌmamî. Tamîꞌnawîrî sîrîrî uupia itîîsaꞌ tîrîuya eꞌpainon, anîꞌ ituꞌse uurî eꞌtoꞌ pia."
7 Mîrîrî yeꞌnen tîrîuya aapia, aweꞌsekunka ya uyapurîi —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
"8 Jesusya mîîkîrî maimu yuukuꞌpî: —Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ man see warantî:
“Ayepotorî Paapa yapurîkî. Mîîkîrî maimu yawîrî neken akoꞌmankî”,
taasaiꞌya man —taꞌpîiya.
9 Mîrîrî tîpo inîꞌrî Makuiya Jesus yarîꞌpî Jerusalém pona epîremantoꞌ yewîꞌ nekaꞌta pona, kawînan panpîꞌ pona yanuꞌnîpîꞌpîiya. Moropai taꞌpîiya Jesus pîꞌ: —Innape Paapa munmu pe awanî. Maasa arapunkî tarîpai non pona."
10 Maasa pra Paapa maimuya taasaꞌ man:
“Paapaya tîpoitîrîtonon inserîyamîꞌ yarima pe man aapia
apîikaꞌtîtoꞌpe toꞌya.
"
11
Tenyakon ke ayapisî toꞌya
tîꞌ pona aꞌpu paꞌtîya namai”,
taasaiꞌya man —taꞌpî Makuiya ipîꞌ. —Mîrîrî yeꞌnen arapunkî —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
12 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Tîîse Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ man see warantî:
“Ayepotorî Paapa tonpai pra eꞌkî”,
taasaiꞌya man —taꞌpîiya.
13 Tamîꞌnawîrî mîrîrî warantî Jesusya imakuiꞌpî kupî emapuꞌtî yonpaꞌpî Makuiya, tîîse ikupîiya pra awanîꞌpî. Imaimu yawîrî Jesus wanî pîn. Mîrîrî yeꞌnen Makuiya irumakaꞌpî mararî, moropai tîîkoꞌmanse puꞌkuru pra iipia tîwennaꞌpopa.
"14 Mîrîrî tîpo Jesus ennaꞌpoꞌpî Galiléia pata pona. Moropai Morî Yekaton Wannî meruntîri wanîꞌpî yarakkîrî. Moropai Jesus yekare etaꞌpî tamîꞌnawîronkon mîrîrî pata ponkonya."
15 Mîîkîrîya pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî toꞌ epereꞌtoꞌkon yewîꞌkon ta pîꞌ. Moropai mîîkîrî yapurîpîtîꞌpî tamîꞌnawîronkonya miarî.
"16 Mîrîrî yai Jesus wîtîꞌpî Nazaré cidaderî pona. Mîrîrî cidade wanîꞌpî aarentaꞌpî pataꞌpî pe. Miarî teseru warantî rî sábado yai attîꞌpî Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta. Moropai miarî mîîkîrî eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ erenkai."
17 Moropai tiwin warayoꞌya penaroꞌ Paapa maimu ekaremeꞌnen profeta Isaías nurîꞌtî kaaretarî tîrîꞌpî iipia. Mîîkîrîya kaareta arakkanmokaꞌpî, moropai mîrîrî kaareta po aweꞌmenukasaꞌ eporîꞌpî see warantî:
"
18
—Uyepotorî yekaton man uupia.
Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrîya umoꞌkaꞌpî tekare ekaremeꞌtoꞌpeuya kaiꞌma
manniꞌkan saꞌne îꞌ ton pînon pîꞌ.
Moropai manniꞌkan toꞌ eꞌpîikaꞌtî eserîkankon pepîn,
teeyatonon newaꞌtîꞌsan inkamoro rumakatoꞌpeuya umoꞌkaꞌpîiya.
Moropai enkaruꞌnankon saꞌne yenu yenponkatoꞌpeuya inîꞌrî eraꞌmatoꞌpe toꞌya.
Moropai tîweꞌtarumaꞌtîi tîîkoꞌmansenon eꞌtarumaꞌtî namai
toꞌ pîikaꞌtîtoꞌpeuya umoꞌkaꞌpîiya.
"
19
Moropai tîpemonkonoyamîꞌ pia uyarimaꞌpîiya
îꞌ pensa toꞌ pîikaꞌtî Uyepotorîkonya ekaremeꞌtoꞌpeuya
—taꞌpîiya.
20 Mîrîrî erenkasaꞌ tîuya tîpo, Jesusya mîrîrî kaareta yettapurîꞌpî. Mîrîrî tîrîꞌpîiya mîîkîrî warayoꞌ itîrîtîpon pia. Moropai eereutaꞌpî. Mîîkîrî yenu pîkîrî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî mîrîrî epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta."
21 Mîrîrî yai eeseurîma piaꞌtîꞌpî: —Innape see mîrîrî Paapa maimuya taasaꞌ yawîrî aweꞌkuꞌsaꞌ man sîrîrîpe, mîrîrî etayaꞌnîkon manniꞌ. ˻Manniꞌ pemonkon yarima tîuya taasaꞌ Paapaya manniꞌ uurî˼ —taꞌpîiya.
"22 Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ eseurîmaꞌpî morî pe Jesus maimu pîꞌ. Mararî pra teesenumenkai toꞌ wanîꞌpî, morî imaimuya îꞌ taasaꞌ pîꞌ. Tîîse taꞌpî toꞌya tîîwarîrîꞌnîkon: —José munmu pepîn kin mîîkîrî? —taꞌpî toꞌya.
"23 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Epuꞌtî pîꞌ wai, sîrîrî taatoꞌ ankapai awanîkon upîꞌ. “Priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtînen amîrî. Mîrîrî yeꞌnen aawarîrî esepiꞌtîkî, eraꞌmatoꞌpe annaya”, taayaꞌnîkon. Moropai taayaꞌnîkon kupî sîrîrî: “Cafarnaum po pemonkonyamîꞌ priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîꞌpîya yekare etaꞌpî annaya. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî warantî ikuꞌkî tarî apata yaꞌ”, taayaꞌnîkon kupî sîrîrî upîꞌ —taꞌpîiya.
"24 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Innape tauya apîꞌnîkon, Paapa maimu ekaremeꞌnen yapisî toꞌya pepîn, itonpayamîꞌya morî pe, maasa pra innape ikupî toꞌya pra awanî yeꞌnen —taꞌpîiya."
25 —Yairon pîꞌ eseurîma etatî. Pena Paapa maimu ekaremeꞌnen Elias nurîꞌtî wanî yai, konoꞌ rena pra awanîꞌpî seurîwîꞌne konoꞌ arakkita pairî kaisarî. Mîrîrî yeꞌnen kureꞌne iwan wanîꞌpî miarî Israel po. Moro toꞌ wanîꞌpî tuꞌke puꞌkuru wîriꞌsanyamîꞌ inyo isaꞌmantaꞌsan, Elias pata yaꞌ."
26 Tîîse inkamoro pia Elias yarimasaꞌ Paapaya pra man toꞌ pîikaꞌtîtoꞌpeiya, iwan pe toꞌ wanî tanne. Maasa pra innape ikupî toꞌya pra awanî yeꞌnen. Tîîse tiaron pata pona Sidom pata pon Sarepta iteseꞌ yarimaꞌpî Paapaya, wîriꞌ inyo isaꞌmantaꞌpî pia ipîikaꞌtîtoꞌpeiya."
27 Mîrîrî warantî awanîꞌpî nîrî pena Eliseu nurîꞌtî koꞌmamî yai. Tuꞌke priꞌyawonkon pepîn ereꞌ pokonkon wanîꞌpî, paran iteseꞌ leprosia. Tîîse inkamoro Judeuyamîꞌ yepiꞌtî Eliseuya pra awanîꞌpî, innape ikupî toꞌya pra awanî yeꞌnen. Tiwinan neken esepiꞌtîꞌpî tiaron pata pon, Síria pata pon, Judeu pepîn Naamã iteseꞌ esepiꞌtîꞌpî —taꞌpî Jesusya.
"28 Mîrîrî taiya eta tîuyaꞌnîkon yai, tamîꞌnawîronkon mîrîrî epereꞌtoꞌ yewîꞌ tawonkon pemonkonyamîꞌ ekoreꞌmaꞌpî mararî pra ipîꞌ. ˻Maasa pra epuꞌtîꞌpî toꞌya, toꞌ pîꞌ Jesus eseurîmasaꞌ yeꞌnen.˼"
29 Mîrîrî yeꞌnen Jesus yapiꞌse toꞌ eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Yapisîꞌpî toꞌya moropai iworokaꞌpî toꞌya poro pona. Moropai cidade poi yarîꞌpî toꞌya. Mîrîrî kawînan wîꞌ ipo cidade eꞌtoꞌ pona yarîꞌpî toꞌya, mîîkîrî yenumîkonpa kaiꞌma miarî poi non pona."
30 Tîîse mîîkîrî epaꞌkaꞌpî arinîkon pemonkonyamîꞌ emurukuntîꞌsan koreꞌtapai. Moropai attîꞌpî.
"31 Mîrîrî tîpo Jesus wîtîꞌpî Cafarnaum cidaderî pona, Galiléia pata pon. Miarî toꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpîiya erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai."
32 Mîîkîrî maimu pîꞌ mararî pra pemonkonyamîꞌ esenumenkaꞌpî miarî. Maasa pra eeseurîmatoꞌ wanîꞌpî meruntî ke puꞌkuru, Paapa maimu pe awanîꞌpî.
"33 Moro toꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta, oꞌmaꞌ yarakkîrî tîweꞌsen warayoꞌ wanîꞌpî. Jesus eseurîma eta tîuya pe, mîîkîrî oꞌmaꞌ entaimeꞌpî meruntî ke puꞌkuru."
34 Taꞌpîiya Jesus pîꞌ: —Jesus amîrî, Nazaré pon, îꞌ kuꞌse aaiꞌsaꞌ sîrîrî anna pîꞌ? Anna tîꞌkai kaꞌrî aaiꞌsaꞌ? —taꞌpîiya. —Morî pe ayepuꞌnen uurî, amîrî wanî morî pe puꞌkuru. Paapa narimaꞌpî pe awanî —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
"35 Tîîse Jesusya taꞌpî oꞌmaꞌ pîꞌ: —Moo eꞌkî, kîseurîmai —taꞌpî Jesusya. Moropai taꞌpîiya: —Mîîkîrî warayoꞌ yapai epaꞌkakî. Moropai oꞌmaꞌya mîîkîrî warayoꞌ yenumîꞌpî non pona, tamîꞌnawîronkonya eraꞌma tanne. Moropai eepaꞌkaꞌpî warayoꞌ yapai tîpaꞌtîi pra.
"36 Mîrîrî pîꞌ tamîꞌnawîronkon esenumenkasaꞌ wanîꞌpî mararî pra. Moropai inkamoroya taꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon: —Îꞌ yeꞌka see mîserî? Meruntî imaimu —taꞌpî toꞌya. —Mîserî warayoꞌ wanî meruntî ke puꞌkuru. Maasa pra oꞌmaꞌkon pîꞌ taiya: “Epaꞌkatî”, taiya moropai toꞌ epaꞌka. Imaimu yawîrî toꞌ wîtî —taꞌpî toꞌya."
37 Mîrîrî tîpo mîrîrî Jesus nîkupîꞌpî yekare esekaremekîꞌpî mîrîrî pata poro.
"38 Mîrîrî tîpo Jesus epaꞌkaꞌpî toꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ tapai. Moropai attîꞌpî Simão yewîꞌ ta. Miarî priꞌyawon pepîn Simão yawoꞌpî wanîꞌpî. Eekomiꞌmasaꞌ mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen Jesusya ipîikaꞌtîtoꞌpe esatîꞌpî toꞌya."
39 Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî camarî pia Jesus eꞌrennukuꞌpî. Moropai taꞌpîiya paran pîꞌ: —Atîꞌnapankî —taꞌpîiya. Moropai eekomiꞌmakapîꞌpî kaꞌneꞌ pe. Moropai mîîkîrî eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Moropai toꞌ yaꞌreꞌ ton koneka piaꞌtîꞌpîiya.
"40 Moropai pata ewaronpamî pe tamîꞌnawîron priꞌyawonkon pepîn tuꞌkan paran pîꞌ tîweꞌsanon yarîꞌpî toꞌ yonpayamîꞌya Jesus pia. Moropai tenya tîrîꞌpîiya toꞌ pona tiwin pîꞌ tîîse. Moropai inkamoro yepiꞌtîꞌpîiya."
41 Moropai oꞌmaꞌkon yenpaꞌkaꞌpîiya tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ yapai. Oꞌmaꞌkon entaimepîtîꞌpî teepaꞌkakon pe. Taapîtîꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Amîrî wanî Paapa munmu pe puꞌkuru —taꞌpî toꞌya. Paapa nîmenkaꞌpî pe Jesus wanî epuꞌtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen tîpîꞌ toꞌ eseurîma tîrî Jesusya pra awanîꞌpî.
"42 Pata erenmaꞌsaꞌ pe, Jesus epaꞌkaꞌpî mîrîrî cidade poi. Moropai attîꞌpî keren pona. Mîîkîrî yuwa piaꞌtîꞌpî arinîkon pemonkonyamîꞌya. Mîîkîrî eposaꞌ tîuyaꞌnîkon pe tîîpiapaiꞌnîkon attî yuꞌse pra toꞌ wanîꞌpî mîrîrî pata poro."
43 Tîîse Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Tiaron cidadekon po sîrîrî morî itekare ekaremekîuya eꞌpai man Paapa pemonkono pe toꞌ eꞌtoꞌpe. Îꞌ kaiꞌma Paapa iipî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe anekaremeꞌpai wai. Maasa pra sîrîrî tîmaimu ekaremeꞌse Paapaya uyarimaꞌpî —taꞌpîiya.
"44 Mîrîrî warantî sîrîrî itekare Paapa maimu ekaremekî pinunpaꞌpîiya, toꞌ epereꞌtoꞌkon yewîꞌkon tapîꞌ tamîꞌnawîrî mîrîrî pata poro.
"1 Moropai Jesus wanîꞌpî kasapan po Genesaré kuꞌpî ena po itekare ekaremekî pîꞌ. Arinîkon pemonkonyamîꞌ iiꞌsaꞌ wanîꞌpî iipia Paapa maimu etai. Kîrîppe toꞌ wanîꞌpî."
2 Mîrîrî yai asakîꞌnan kanaukon eraꞌmaꞌpî Jesusya mîrîrî ikuꞌpî ka aminke pra mîrîrî kasapan pîꞌ. Mîrîrî kanaukon wanîꞌpî moroꞌyamîꞌ yapiꞌnenan nîrennukuꞌpî pe moroꞌ worokatoꞌ tîuyaꞌnîkon ronakonpa kaiꞌma."
3 Mîrîrî kanau yakon yaꞌ Jesus asaraꞌtîꞌpî Simão eꞌtoꞌ kanau yaꞌ. Moropai Simão pîꞌ taꞌpî Jesusya mîîkîrî atarimatoꞌpe mararî kasapan poi. Moropai eereutaꞌpî kanau ya moropai inkamoro arinîkon pemonkonyamîꞌ yenupa piaꞌtîꞌpîiya.
"4 Teeseurîma aretîꞌka tîpo taꞌpîiya Simão pîꞌ: —Mairon ke tîweꞌsen yaꞌ kanau yaakî, moropai ayonpayamîꞌ pokonpe siꞌma mîrîrî moroꞌ worokatoꞌyaꞌnîkon yenuntî moroꞌ yapisîkonpa —taꞌpîiya.
"5 Tîîse Simãoya taꞌpî: —Uyenupanen, anna esenyakaꞌmasaꞌ sîrîrî kureꞌne ewaron yaꞌ eerenmapî pîkîrî, tîîse anîꞌ yapisî annaya pra man. Tîîse “Yenuntî” taaya yeꞌnen, amaimu pe yenumî annaya sîrîrî —taꞌpîiya.
"6 Mîrîrî moroꞌ worokatoꞌ yenumîꞌpî toꞌya tuna ka. Mîrîrî ke moroꞌyamîꞌ yapisîꞌpî toꞌya mararî pra. Toꞌ worokatoꞌ toꞌya ya moroꞌyamîꞌ yapîtanîpî yonpa pra awanîꞌpî. Aweꞌkaraka yonpaꞌpî tuꞌke toꞌ wanî yeꞌnen."
7 Mîrîrî yeꞌnen tiaron kanau yaꞌ tîweꞌsanonkon tonpakon yannoꞌpî toꞌya, tîpîikaꞌtîiꞌnîkon toꞌ iiꞌtoꞌpe kaiꞌma. Inkamoro wîtîꞌpî toꞌ pia. Moropai tîkanaukon, saꞌnîrî yannîpîꞌpî toꞌya moroꞌyamîꞌ ke. Inkamoro kanau eseuronka yonpaꞌpî amîiꞌne pe moroꞌyamîꞌ wanî yeꞌnen.
"8 Mîrîrî warantî aweꞌkupî eraꞌma tîuya yeꞌnen, Simão Pedro eꞌsekunkaꞌpî Jesus pia. Moropai taꞌpîiya: —Uyepotorî, uurî saꞌne wanî imakuiꞌpî kuꞌnen pe. Mîrîrî yeꞌnen uupiapai atarimakî. ˻Morî pe aweꞌtoꞌ warantî pepîn uurî˼ —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
"9 Mîrîrî warantî eeseurîmaꞌpî maasa pra moroꞌyamîꞌ yapiꞌsaꞌ tîuyaꞌnîkon eraꞌmaꞌpîiya. Mîrîrî yeꞌnen Simão moropai tiaronkon ipokonpe tîweꞌsanon inkamoro esenumenkaꞌpî mararî pra."
10 Moropai Tiago moropai João, Zebedeu munkîyamîꞌ inkamoro Simão pokonpe siꞌsan, nîrî esenumenkaꞌpî mararî pra.
Moropai Jesusya taꞌpî Simão pîꞌ: —Eranneꞌ pe pra eꞌkî. Sîrîrî pata pai amîrî esenyakaꞌma pe nai moroꞌyamîꞌ yapisî pîꞌ pra. Tarîpai eesenyakaꞌma pe nai pemonkonyamîꞌ pîꞌ, upemonkono pe toꞌ enatoꞌpe —taꞌpîiya."11 Moropai inkamoroya tîkanaukon yekuꞌnaꞌpî kasapan pona. Miarî inîmîkîꞌpî toꞌya tamîꞌnawîrî moropai toꞌ wîtîꞌpî Jesus wenairî.
"12 Tiaron pensa Jesus wanîꞌpî cidade po. Leprosa iteseꞌ paran pîꞌ tîweꞌsen wanîꞌpî. Mararî pra itesaꞌ poro ereꞌ pe awanîꞌpî. Mîîkîrîya Jesus eraꞌmaꞌpî. Ipîkku pe awanî epuꞌtî tîuya yeꞌnen, inama tîuya pe mîîkîrî eꞌsekunkaꞌpî irawîrî, non pona tenpata tîrennuꞌse. Moropai mîîkîrîya Jesus yekaꞌnunkaꞌpî. Taꞌpîiya Jesus pîꞌ: —Epuꞌtî pîꞌ wai, amîrî uyepiꞌtî ton, Uyepotorî. Uurî anepiꞌtîpai awanî ya, uyepiꞌtîya —taꞌpîiya.
"13 Mîrîrî taiya yeꞌnen Jesusya tenya kainumîꞌpî. Moropai yapîꞌpîiya. Moropai taꞌpîiya: —Inna, ayepiꞌtîuya —taꞌpîiya. Mîrîrî pe rî iteparan eseraꞌma pra eenaꞌpî. Eesepiꞌtîꞌpî.
"14 Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Anîꞌ pîꞌ mîrîrî eesepiꞌtîsaꞌ manniꞌ kîsekaremekîi. Tîîse matîi teepîremasen pia, îꞌ kaiꞌma eesepiꞌtîsaꞌ eraꞌmatoꞌpeiya. Moropai Paapa pia antîrî ton mayayamîꞌ marîi teepîremasen pia Moisés kaaretarîya taasaꞌ yawîrî. Eesepiꞌtîsaꞌ epuꞌtoꞌpeiya mîrîrî mîkupîi —taꞌpîiya ipîꞌ.
"15 Tîîse Jesusya mîrîrî yeꞌka kuꞌsaꞌ yekare etasaꞌ tîuyaꞌnîkon pe ekaremekîꞌpî toꞌya, tamîꞌnawîronkonya epuꞌtîꞌpî. Moropai mîrîrî etasaꞌ tîuyaꞌnîkon pe arinîkon pemonkonyamîꞌ iipîꞌpî iipia, imaimu etai moropai esepiꞌtîi teparankon winîpai."
16 Tîîse tuꞌke iteꞌka Jesus atarimapîtîꞌpî tiaronkon koreꞌtapai tiwinsarî epîremai. Moro eepîremapîtîꞌpî.
"17 Mîrîrî yai Jesusya pemonkonyamîꞌ yenupa tanne, fariseuyamîꞌ moropai Moisés nurîꞌtîya yenupatoꞌ pîꞌ yenupatonkon nîrî ereutasaꞌ wanîꞌpî iipia etai. Inkamoro wanîꞌpî iipîꞌsan pe Galiléia pata poi, moropai Judéia pata poi, moropai Jerusalém cidaderî poi. Jesus pia Uyepotorîkon meruntîri wanî yeꞌnen, priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîpîtîiya."
18 Mîrîrî yai tiaronkon warayoꞌkon asakîrîronkonya priꞌyawon pepîn ekeꞌnepamîꞌpî enepîꞌpî tetteꞌ ta tîîse, Jesusya yepiꞌtîtoꞌpe kaiꞌma. Mîîkîrî saꞌne anawonnîꞌpai toꞌ wanîꞌpî Jesus rawîrî itîrîkonpa."
19 Tîîse yawonnîpî toꞌya eserîke pra awanîꞌpî. Maasa pra intapîkîrî mîrîrî wîttî ita toꞌ eꞌtoꞌ wanîꞌpî, toꞌ ewomî yentai. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî saꞌne priꞌyawon pepîn yanuꞌnîpîꞌpî toꞌya wîttî nekaꞌta pona. Moropai Jesus kaisarî wîttî yamîꞌtoꞌ yarankaꞌpî toꞌya. Moropai mîîkîrî saꞌne enuꞌtîꞌpî toꞌya tetteꞌ ta tîîse, pemonkonyamîꞌ koreꞌta pîꞌ Jesus rawîrî.
"20 Kureꞌne innape tîkupî toꞌya epuꞌtî tîuya yeꞌnen, Jesusya taꞌpî mîîkîrî priꞌyawon pepîn ekeꞌnepamîꞌpî pîꞌ: —Uyonpa, imakuiꞌpî ankupîꞌpî kupî pîꞌ wai uuwanmîra —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.
"21 Mîrîrî taiya eta tîuyaꞌnîkon pe, inkamoro Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon moropai tiaronkon fariseuyamîꞌ eseurîmaꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon. —Anîꞌ see mîserî warayoꞌ, Paapa pe tîweꞌkuꞌsen, mîrîrî warantî eeseurîmatoꞌpe. Maasa pra anîꞌya imakuiꞌpî pe pemonkon eꞌtoꞌ moꞌka pepîn Paapa pe pra siꞌma. Tîîse Paapaya neken ikupî tîîwanmîra —taꞌpî toꞌya.
"22 Tewankon yaꞌ toꞌ esenumenka epuꞌtîꞌpî Jesusya. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ:
—Îꞌ ton pe see mîrîrî warantî eesenumenkakon mîrîrî? —taꞌpîiya."23 —Îꞌ yeꞌka pe awanî eꞌpainon saꞌme pra mîîkîrî warayoꞌ ekeꞌnepamîꞌpî pîꞌ tauya ya, “Imakuiꞌpî ankupîꞌpî kupî pîꞌ wai uuwanmîra” tauya ya, ou “Eꞌmîꞌsaꞌkakî moropai asakî” tauya ya —taꞌpîiya. —Saꞌme puꞌkuru awanî uyentai kaiꞌma eesenumenkakon —taꞌpîiya."
24 —Tîîse meruntî man uupia, uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pia. Tarî non po umaimu pe uuwanmîra imakuiꞌpî anîꞌ nîkupîꞌpî kuꞌnen pe wanî. Mîrîrî epuꞌtîkonpa mîserî ekeꞌnepamîꞌpî pîꞌ tauya sîrîrî, eꞌmîꞌsaꞌkakî moropai ayetteꞌ yanmakoꞌmakî moropai atîkî ayewîꞌ ta —taꞌpîiya.
"25 Mîrîrî pe rî kaꞌneꞌ pe mîîkîrî warayoꞌ eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî tamîꞌnawîronkonya eraꞌma tanne. Tetteꞌ yanmakoꞌmaꞌpîiya. Moropai attîꞌpî tewîꞌ ta. Mararî pra taatausinpai Paapa yapurîꞌpîiya tuutî yeꞌka pe."
26 Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen, tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî teesenumenkai mararî pra ipîꞌ. Moropai inkamoroya Paapa yapurîꞌpî inamaiꞌma mararî pra. —Sîrîrî yeꞌka esenumenkantoꞌ eraꞌmasaꞌ pra man tîîse sîrîrîpe eraꞌma sîrîrî —taꞌpî toꞌya.
"27 Mîrîrî tîpo Jesus epaꞌkaꞌpî moropai attîꞌpî. Tuutî yeꞌka pe warayoꞌ Levi iteseꞌ ereutasaꞌ eraꞌmaꞌpîiya teesenyakaꞌmatoꞌ yaponseꞌ po. Tesanonkon pia toꞌ nîtîrî tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasen. Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Aase upîkîrî —taꞌpîiya."
28 Mîîkîrî eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî moropai tamîꞌnawîrî teesenyakaꞌmatoꞌ rumakaꞌpîiya. Moropai attîꞌpî Jesus pîkîrî.
"29 Tîkoꞌman pe puꞌkuru pra kureꞌne taatausinpai entamoꞌkantoꞌ tuꞌkan konekaꞌpî Leviya Jesus tonpe tewîꞌ ta. Inkamoro koreꞌta arinîke tiaronkon tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasanon wanîꞌpî. Moropai tiaronkon pemonkonyamîꞌ nîrî ereutasaꞌ wanîꞌpî toꞌ koreꞌta."
30 Mîrîrî yai fariseuyamîꞌ, moropai Moisés nurîꞌtî yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon, itonpayamîꞌ pe tîweꞌsanon inkamoro ekoreꞌmaꞌpî Jesus nenupaꞌsan winîkîi. Moropai taꞌpî toꞌya: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen amîrîꞌnîkonya ayaꞌreꞌkon yonpa, moropai awukukon enîrîyaꞌnîkon inkamoro tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasanon pokonpe, moropai tiaronkon pemonkonyamîꞌ imakuiꞌsan toꞌ yeserukon pokonpe —taꞌpî toꞌya. ˻Maasa pra teeserukon yawîrî nurakon pemonkonyamîꞌ pokonpe taꞌreꞌkon yonpa toꞌya pepîn tiwin kin.˼
"31 Toꞌ maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Aꞌkî, priꞌya puꞌkuru tîweꞌsanonya tepiꞌtînenkon ton yuwa pepîn. Tîîse priꞌya pra tîweꞌsanonya neken yuwa —taꞌpî Jesusya."
32 —Mîrîrî warantî morîkon pemonkonyamîꞌ yannoi uuiꞌsaꞌ pra wai. Tîîse imakuiꞌsan pemonkonyamîꞌ yannoi uuiꞌsaꞌ sîrîrî, imakuiꞌpî toꞌ nîkupîꞌpî rumakatoꞌpe toꞌya —taꞌpî Jesusya.
"33 Mîrîrî tîpo inkamoroya taꞌpî Jesus pîꞌ: —João Batista nenupaꞌsan epîremapîtî eꞌpîtî tekkarikon tonpai pra. Mîrîrî warantî nîrî fariseuyamîꞌ nenupaꞌsan wanî —taꞌpî toꞌya. —Tîîse anenupaꞌsan wanî mîrîrî warantî pra, taꞌreꞌkon yonpa toꞌya moropai tîwukukon enîrî toꞌya.
"34 Toꞌ maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Tînetaꞌsan pokonpe tîweꞌmarimasen wanî tanne taꞌreꞌkon tonpai pra inetaꞌsan wanî pepîn. Toꞌ pokonpe tîweꞌmarimasen wanî pîkîrî taꞌreꞌkon tonpai pra toꞌ wanî pepîn. Tîîse toꞌ entamoꞌka moropai toꞌ atausinpa mararî pra."
35 Tîîse tiwin wei mîîkîrî tîweꞌmarimasen moꞌka tiaronkonya kupî sîrîrî. Uurî wanî tîweꞌmarimasen warantî, moropai unenupaꞌsan wanî inetaꞌsan warantî. Umoꞌka toꞌya ya unenupaꞌsanya taꞌreꞌkon yonpa pepîn, teesewankonoꞌmakon yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.
"36 Moropai Jesusya panton ekaremekîꞌpî. ˻Amenan esenupantoꞌ pîꞌ, penaron esenupantoꞌ pîꞌ toꞌ esenumenkatoꞌpe ekaremekîꞌpîiya.˼ Taꞌpîiya: —Aꞌkî, anîꞌya amenan kamisa poi iꞌpiaꞌpî yaꞌtî pepîn eꞌpainon ipoiꞌpî pon eꞌkarakasaꞌ rumentannî ton. Maasa pra mîrîrî kuꞌsaiꞌya ya, amenan ena aꞌta ke. Moropai ipoiꞌpî pon nîrî ena imakuiꞌpî pe. Mîrîrî piaꞌpî imoꞌkasaꞌ eꞌtîrî pepîn ipoiꞌpî pon yarakkîrî, imakuiꞌpî pe awanî saꞌnîrî —taꞌpî Jesusya."
37 —Moropai anîꞌya amenan woꞌ konekasaꞌ yaraꞌtî pepîn nîrî eꞌpainon penaroꞌ ipoiꞌpî cabra piꞌpî konekasaꞌ yaꞌ, woꞌ yenseꞌ pe. Maasa pra amenan woꞌ yaraꞌtîsaꞌya woꞌ maiꞌta ya, ipoiꞌpî tenseꞌ yaꞌmorikkaiya, moropai woꞌ etiꞌkamo, aamaꞌta."
38 Mîrîrî namai amenan woꞌ konekasaꞌ yaraꞌtî eꞌpai awanî amenan itenseꞌ cabra piꞌpî konekasaꞌ ya. Mîrîrî warantî morî pe awanî."
39 Tîîse penaroꞌ woꞌ enîrîtîponkonya amenan woꞌ enîrî pepîn. Maasa pra taa toꞌya: “Penaroꞌ woꞌ wanî morî pe amenan yentai”. Mîrîrî taꞌpî Jesusya ˻amenan ke toꞌ yenupa tîuya yeꞌnen.˼
"1 Erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu sábado yai Jesus asarîꞌpî trigo yeꞌka koreꞌta pîꞌ tînenupaꞌsan pokonpe. Mîrîrî yai tuutîkon yeꞌka pe inenupaꞌsan enaꞌpî emiꞌne. Mîrîrî yeꞌnen trigo pikkaꞌpî toꞌya. Mîrîrî piꞌkaꞌpî toꞌya tîsikiisikiꞌmai tenyakon ke. Mîrîrî yakuꞌpî toꞌya."
2 Miarî tiaronkon fariseuyamîꞌ wanîꞌpî toꞌ koreꞌta. Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen taꞌpî toꞌya: —Îꞌ ton pe see trigo pikka pîꞌ eesenyakaꞌmakon mîrîrî? Moisés nurîꞌtîya sîrîrî erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai esenyakaꞌmantoꞌpe taasaꞌ pra man —taꞌpî toꞌya.
"3 Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Aꞌkî, îꞌ kaiꞌma kaareta erenkasaꞌyaꞌnîkon pra naatî? Pena rei Davi nurîꞌtî nîkupîꞌpî pîꞌ teeseurîmasen? Pena emiꞌne awanîꞌpî moropai ipokonpankon wanîꞌpî."
4 Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî ewomîꞌpî Paapa yewîꞌ ta moropai Paapa pia toꞌ nîtîrîꞌpî pão moꞌkaꞌpîiya. Moropai yakuꞌpîiya moropai itîrîꞌpîiya nîrî tîpokonpankonya yaꞌtoꞌpe. Mîrîrî pîꞌ Paapa ekoreꞌma pîn, teepîremasanon neken naku itîîsaꞌ yaꞌsaꞌ toꞌya pîꞌ —taꞌpîiya."
5 Jesusya teeseurîmatoꞌ yaretîꞌkaꞌpî see warantî: —Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî wanî erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai tamîꞌnawîronkon nîkupî ton ekaremeꞌnen pe —taꞌpîiya.
"6 Tiaron pensa Jesus ewomîꞌpî erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai toꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta. Moropai toꞌ yenupa piaꞌtîꞌpîiya. Mîrîrî yai warayoꞌ wanîꞌpî meruntî winon itemekon atapîmîꞌpî."
7 Mîrîrî yai miarî tiaronkon Moisés yeserurîꞌpî pîꞌ yenupatonkon wanîꞌpî moropai fariseuyamîꞌ nîrî wanîꞌpî. Inkamoro wanîꞌpî Jesus yenu pîkîrî. Maasa pra erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai anîꞌ yepiꞌtîiya eraꞌmakonpa kaiꞌma. Îꞌ kuꞌsaiꞌya ya, ipîꞌ teeseurîmakonpa teserukon yawîrî pra awanî yeꞌnen."
8 Tîîse Jesusya toꞌ esenumenkatoꞌkon epuꞌtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya mîîkîrî warayoꞌ itemekon atapîmîꞌpî pîꞌ: —Eꞌmîꞌsaꞌkakî moropai satippe eꞌkî inkamoro koreꞌta. Moropai warayoꞌ eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî satippe eenaꞌpî toꞌ koreꞌta."
9 Moropai taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Uurîya ayekaranmapokon sîrîrî. Îꞌ kaiꞌma uyeserukonya taasaꞌ nai erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yaino pîꞌ? Îꞌ wanî mîrîrî, morî kuꞌtoꞌpe sábado yai, morî ou imakuiꞌpî? Anîꞌ pîikaꞌtî ou tîwî anîꞌ saꞌmanta tanne eraꞌmapîtî? —taꞌpîiya.
"10 ˻Tîmaimu yuuku toꞌya pra yeꞌka pe˼, Jesusya tamîꞌnawîronkon tîwoinokon eraꞌmaꞌpî. Moropai taꞌpîiya mîîkîrî warayoꞌ pîꞌ: —Ayemekon kainunkî. Moropai warayoꞌya temekon kainumîꞌpî. Mîîkîrî esepiꞌtîꞌpî.
"11 Mîrîrî eraꞌmasaꞌ tîuyaꞌnîkon ya pe toꞌ ekoreꞌmaꞌpî mararî pra. Moropai teeseurîmakon piaꞌtîꞌpî toꞌya, îꞌ kupî tîuyaꞌnîkon pîꞌ Jesus winîkîi.
"12 Mîrîrî tîpo mararî tîîkoꞌmanse, Jesus enukuꞌpî wîꞌ pona epîremai. Moropai ewaron iwaꞌkaꞌpîiya teepîrema pîꞌ Paapa pîꞌ."
13 Eerenmaꞌsaꞌ pe tînenupatonkon yannoꞌpîiya tîîpia. Inkamoro menkaꞌpîiya. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon menkaꞌpîiya. Inkamoro yarimapa kaiꞌma itekare ekaremeꞌse toꞌ menkaꞌpîiya. Mîrîrî warantî insamoro asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon wanîꞌpî."
14 Awanîꞌpî Simão. Mîîkîrî eseꞌtîꞌpîiya Pedro kaiꞌma. Moropai itakon André wanîꞌpî. Tiago moropai João moropai Filipe moropai Bartolomeu."
15 Mateus moropai Tomé, moropai Afeu munmu iteseꞌ Tiago, moropai Simão manniꞌ teepîsen Zelote taatoꞌ."
16 Moropai awanîꞌpî Tiago munmu, Judas. Moropai Judas Iscariotes manniꞌ Jesus yapisîton iteyatonon pia itîrîpa. Inkamoro menkaꞌpîiya tînaipontîkon ton pe.
"17 Mîrîrî tîpo Jesus autîꞌpî wîꞌ poi toꞌ pokonpe wîꞌ parakon pona. Moro toꞌ wanîꞌpî tuꞌkankon inenupaꞌsan. Moropai tiaronkon pemonkonyamîꞌ tîpatakon poi iipîꞌsan wanîꞌpî miarî. Judéia pata ponkon moropai Jerusalém cidaderî ponkon. Moropai Tiro cidaderî ponkon moropai Sidon cidaderî ponkon, tuna rîꞌpîkîrî tîweꞌsanon."
18 Inkamoro wanîꞌpî iipîꞌsan pe Jesus eseurîma etai. Moropai Jesusya tepiꞌtîtoꞌkon pe teparankon winîpai. Moropai oꞌmaꞌ yarakkîrî tîweꞌsanon nîrî wanîꞌpî miarî. Moropai inkamoro yepiꞌtîꞌpî Jesusya."
19 Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon wanîꞌpî Jesus anapîpai. Maasa pra imeruntîri wenai pemonkonyamîꞌ esepiꞌtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen anapîpai tamîꞌnawîronkon wanîꞌpî.
"20 Mîrîrî yai Jesusya tînenupaꞌsan eraꞌmaꞌpî moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ:
—Morî pe awanî amîrîꞌnîkon
îꞌ ton pra tîweꞌsanon ton pe.
Maasa pra amîrîꞌnîkon yapisî Paapa ayesaꞌkonya,
tîpemonkono pe aweꞌtoꞌpeꞌnîkon.
"
21
Morî pe awanî amîrîꞌnîkon
emiꞌnankon ton pe,
maasa pra awore awanîkon kupî sîrîrî.
Morî pe awanî amîrîꞌnîkon
tîkauware eesewankonoꞌmatoꞌkon pîꞌ.
Maasa pra kureꞌne asisikon kupî sîrîrî taatausinpai.
"
22
Morî pe awanî amîrîꞌnîkon,
kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe uurî wenai ayewanmîrîkon toꞌya ya,
ayenpaꞌkakon toꞌya ya tîkoreꞌtapaiꞌnîkon,
moropai amuꞌtunpakon toꞌya ya,
moropai tamîꞌnawîrî atarumaꞌtîkon toꞌya ya,
morî pe awanî amîrîꞌnîkon ton pe.
"23 Mîrîrî yeꞌnen atausinpatî, arapunpîꞌtî taatausinpai. Maasa pra mararon pepîn amîrîꞌnîkon ton konekasaꞌ Paapaya man kaꞌ po. Taatausinpai eꞌtî, maasa pra mîrîrî warantî inkamoro atarumatîkon toꞌya manniꞌkan tamorîꞌsanya penaronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtî tarumaꞌtîꞌpî.
"
24
Tîîse “ekenne” taayaꞌnîkon pe naatîi,
ipîkkukon pe tîweꞌsanon.
Maasa pra aasîrî ituꞌse aweꞌtoꞌkon yapisîꞌpîyaꞌnîkon tamîꞌnawîrî.
Inîꞌ panpîꞌ yapisîyaꞌnîkon pepîn —taꞌpîiya.
"
25
—“Ekenne” taayaꞌnîkon pe naatîi,
amîrîꞌnîkon awore tîweꞌsanon.
Maasa pra emiꞌne awanîkon kupî sîrîrî.
“Ekenne” taayaꞌnîkon pe naatîi,
amîrîꞌnîkon tîsiꞌrîsanon.
Maasa pra akaraukon kupî sîrîrî teesewankonoꞌmai.
"
26
“Ekenne” taayaꞌnîkon pe naatîi,
tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ napurîꞌsan.
Maasa pra pena mîrîrî warantî inkamoro tamorîꞌsanya seruꞌyeꞌkon profetayamîꞌ yapurîꞌpî.
Moropai toꞌ eꞌtarumaꞌtîꞌpî warantî amîrîꞌnîkon eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî
—taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
27 —Tîîse tauya amîrîꞌnîkon eseurîma etanenan pîꞌ —taꞌpî Jesusya. —Ayeyatonkon saꞌnamatî. Moropai morî kuꞌtî ayewanmîrîꞌnenkon pîꞌ."
28 Moropai amuꞌtunpanenkon yapurîtî, moropai epîrematî inkamoro yeꞌkakon atarumaꞌtînenkon pona —taꞌpîiya."
29 —Aꞌkî, anîꞌya ayenpataꞌmo ya, mîîkîrî paꞌtîya kîsuwai. Tîîse iratai winî eraꞌtîkî apaꞌtîtoꞌpeiya inîꞌrî. Moropai anîꞌya ayaꞌsan yarîꞌpî ya, tîwî nîsi, inîꞌ panpîꞌ apon anapai tîwanî ya, yaatoꞌpeiya."
30 Îꞌ rî esatî anîꞌya ya, iipia itîîkî. Tiaronya îꞌ rî ayemanne moꞌkaꞌpî ya, kîsinaꞌpoi iipiapai. Mîrîrî yeꞌka pe ikuꞌtî tîwîrî apîꞌnîkon mîrîrî kuꞌnenan yarakkîrî."
31 Tiaronkon pîꞌ morî kupîyaꞌnîkon eꞌpai man, inkamoroya amîrîꞌnîkon pîꞌ mîrîrî warantî ikupî yuꞌse awanîkon, manniꞌ warantî.
"32 Awakîrikon neken saꞌnamayaꞌnîkon ya, îꞌ pe pra rî mîrîrî kuꞌsaꞌyaꞌnîkon wenai îꞌ rî tîrî Paapaya pepîn aapiaꞌnîkon. Maasa pra tiaronkon imakuiꞌpî kuꞌnenanya nîrî ikupî mîrîrî warantî."
33 Moropai nîrî morî pe awanîkon manniꞌkan apîꞌnîkon morî pe tîweꞌsanon pîꞌ neken, îꞌ pe pra rî awanîkon. Mîrîrî kuꞌsaꞌyaꞌnîkon pîꞌ Paapaya ayapurîkon pepîn. Maasa pra tiaronkon imakuiꞌpî kuꞌnenanya nîrî ikupî mîrîrî warantî."
34 Mîrîrî warantî ayemanne tîrîyaꞌnîkon ya, kaꞌneꞌ pe manniꞌkan yeꞌmatoꞌ esanon pia îꞌ pe pra rî mîrîrî wanî. Aapiaꞌnîkon Paapaya îꞌ rî tîrî pepîn mîrîrî kuꞌsaꞌyaꞌnîkon wenai. Maasa pra imakuiꞌpî kuꞌnenanya nîrî ikupî mîrîrî warantî innaꞌpokonpa kaiꞌma."
35 Tîîse mîrîrî warantî pra ikupîyaꞌnîkon eꞌpai awanî. Ayeyatonkon pe tîweꞌsanon inkamoro saꞌnamatî. Morî kuꞌtî inkamoro ton pe. Ayemannekon tîîtî innaꞌpoyaꞌnîkon pata pe pra. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon ya Paapa nîtîrî kureꞌne yapisîyaꞌnîkon. Mîrîrî warantî kupîyaꞌnîkon ya, tamîꞌnawîronkon yentainon Paapa munkî pe awanîkon. Mîrîrî yeꞌnen morî kuꞌtî. Maasa pra Paapa wanî morî pe puꞌkuru manniꞌkan iwinîpai tînapisîꞌpîkon “Morî pe man” taawonan pepîn pîꞌ. Moropai îrirîkon pîꞌ nîrî morî pe awanî."
36 Mîrîrî yeꞌnen tamîꞌnawîronkon eraꞌmatî aꞌnokoꞌpîkon pe tîꞌnokoꞌpî pe amîrîꞌnîkon eraꞌma Paapa uyunkonya manniꞌ warantî —taꞌpîiya.
"37 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Tiaronkon nîkupîꞌpî pîꞌ taatakoꞌmenkai pra eꞌtî, Paapaya ankupîꞌpîkon pîꞌ ayakoꞌmenkakon namai. “Yairî pra awanîkon” kîkatî tiaronkon pîꞌ, mîrîrî warantî Paapaya taa namai apîꞌnîkon. Tîîse kaꞌtî toꞌ pîꞌ: “Tamîꞌnawîrî îꞌ rî ankupîꞌpîkon uwinîkîi kupî pîꞌ wai uuwanmîra, îꞌ waniꞌ pra man”, kaꞌtî. Mîrîrî taayaꞌnîkon ya, mîrîrî warantî ankupîꞌpîkon kupî Paapaya tîîwanmîra."
38 Tiaronkon nesatî antîîtî toꞌ pia. Mîrîrî tîîsaꞌyaꞌnîkon ya, toꞌ pia Paapaya nîrî itîrî aapiaꞌnîkon. Mîrîrî tîîtî kureꞌne antîîpai awanîkon pîkîrî, anneꞌ pe tîweꞌse pra. Mîrîrî tîrîyaꞌnîkon ya mîrîrî tîîtî mararî pra tîsaꞌmannîꞌpîꞌse tuꞌke aweꞌtoꞌpe. Maasa pra mîrîrî warantî rî itîrî Paapaya nîrî aapiaꞌnîkon itîrîꞌpîyaꞌnîkon kaisarî —taꞌpîiya.
"39 Jesusya toꞌ nepuꞌtîton panton ekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya see warantî: —Aꞌkî, enkaruꞌnan pemonkonya tiaron pemonkon enkaruꞌnan yarî pepîn eꞌpainon ituꞌnakan pe tîweꞌsen ekaya. Maasa pra mîrîrî warantî toꞌ wîtî ya, ituꞌnakan yaꞌ toꞌ eꞌsoroka saꞌnîrî —taꞌpîiya."
40 Moropai taꞌpîiya inîꞌrî: —Aꞌkî, teesenupasen wanî pepîn ipîkku pe tenupanen yentai. Tîîse teesenupatoꞌ yaretîꞌkasaꞌ tîuya ya tamîꞌnawîrî tenupanenya tenupatoꞌ epuꞌsaiꞌya ya iwarantî awanî. Maasa pra teesenupaꞌpî pîkîrî neken tenupasaiꞌya yeꞌnen. Tenupatîpon kaisarî awanî itentai pra.
"41 Moropai taꞌpîiya inîꞌrî: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen kin ayonpa nîkupîꞌpî iteseru eraꞌmaya morî pe. Tîîse itentai ikupîtîpon pe siꞌma. Ayeseru nura eraꞌmaya pepîn ayewan yaꞌ mararî pra tîîse. Siꞌmîrikkî pe tîweꞌsen ayonpa yenu yawon eraꞌmaya kureꞌnan yei warantî, ayenu yaꞌ tîweꞌsen teraꞌmai pra? —taꞌpî Jesusya iteseru imakuiꞌpî pîꞌ."
42 —Tîîse oꞌnon yeꞌka pe ayonpa pîꞌ taa yuꞌse awanî. “Uyakon maasa ayenu yaꞌ tîweꞌsen moꞌkatoꞌpeuya” taa yuꞌse awanî? Tîîse mîrîrî kureꞌnan ayeseru imakuiꞌpî ankupîꞌpî teraꞌmai pra aawarîrî. Amîrî seruꞌyeꞌ pe aawarîrî morî pe tîweꞌse aweꞌkuꞌsen. Eꞌmaiꞌ pe ayeseru imakuiꞌpî ankupîꞌpî eraꞌmakî. Ayeseru konekakî morî pe. Moropai mîrîrî tîpo morî pe tepuꞌse ayonpa nîkupîꞌpî imakuiꞌpî pîꞌ pîikaꞌtîpa —taꞌpî Jesusya.
"43 Mîrîrî tîpo Jesusya taꞌpî: —Morî yeiya, imakuiꞌpî pe teperu tîrî pepîn eꞌpainon. Moropai yei, apakkoriꞌtaꞌpîya morî pe teperu tîrî pepîn."
44 Mîrîrî yeꞌnen tiwin pîꞌ yei tîîse iteperu pîꞌ eesepuꞌtî. Anîꞌya figo yeperu pikka pepîn mîꞌnî yeꞌ poi. Moropai uva yeperu pikka pepîn mîꞌnî yeꞌ poi."
45 Tîîse warayoꞌ morî pe tîweꞌsen, eseurîma morî pe maasa pra morî pe itewan wanî yeꞌnen. Mîrîrî warantî warayoꞌ imakuiꞌpî pe tîweꞌsen eseurîma imakuiꞌpî pe. Maasa pra tewan yaꞌ tîweꞌsen yawîrî eeseurîma —taꞌpî Jesusya.
"46 —Îꞌ ton pe see “Uyepotorî” kaiꞌma uyesatîyaꞌnîkon sîrîrî umaimu yawîrî ikuꞌtî taꞌpîuya yawîrî ikupîiꞌma pra —taꞌpîiya."
47 —Tarîpai anepuꞌtîkon ton ekaremekîuya sîrîrî. Manniꞌ umaimu etanen moropai ikonekanen wanî morî pe, innape ikupîiya yeꞌnen."
48 Mîîkîrî wanî manniꞌ warayoꞌ tewîꞌ ton konekanen warantî. Mîîkîrîya non yaka ituꞌna moropai tîꞌ tîrîiya iteꞌseꞌ ton, saꞌme aweꞌtoꞌpe tîꞌ pona. Mîrîrî konekasaiꞌya tanne, tuna yannîpî moropai ipona eerepamî. Tîîse yenumîiya pepîn, saꞌman pe awanî yeꞌnen."
49 Tîîse manniꞌ umaimu etanen tîîse ikonekanen pepîn, mîîkîrî wanî, manniꞌ warayoꞌ tewîꞌ ton konekatîpon saꞌman pepîn non yaꞌ warantî. Îꞌ pensa tuna erepamî ya ipona, yenumîiya kaꞌneꞌ pe. Tamîꞌnawîrî eesenumî, saꞌme pra awanî yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.
"1 Pemonkonyamîꞌ yeurîma aretîꞌka tîpo, Jesus wîtîꞌpî Cafarnaum cidaderî pona."
2 Miarî Cafarnaum po surarayamîꞌ yepotorî wanîꞌpî Roma pon, Judeu pepîn. Mîîkîrî poitîrî kureꞌne inapurî iwakîri ipoitîrî enasaꞌ wanîꞌpî priꞌya pra. Mararî pra aasaꞌmanta yonpasaꞌ wanîꞌpî."
3 Jesus pîꞌ toꞌ eseurîma etasaꞌ tîuya yai mîîkîrî surarayamîꞌ esaꞌya tiaronkon Judeuyamîꞌ esaꞌ pe tîweꞌsanon yarimaꞌpî Jesus pia toꞌ wîtîtoꞌpe. Jesus yanno meꞌpoꞌpîiya itewîꞌ ta aaiꞌtoꞌpe mîîkîrî saꞌne ipoitîrî yepiꞌtîi."
4 Inkamoro wîtîꞌpî epose. Moropai eposaꞌ tîuyaꞌnîkon ya yai, attîtoꞌpe taa pîꞌ toꞌ koꞌmamîꞌpî ipîꞌ tîkoꞌman pe mîîkîrî surarayamîꞌ esaꞌ yewîꞌ ta. Taꞌpî toꞌya: —Mîserî pîikaꞌtîya eꞌpai awanî, maasa pra morî pe tîweꞌsen mîserî —taꞌpî toꞌya."
5 —Maasa pra anna yonpayamîꞌ saꞌnamaiya mararî pra. Moropai mîserîya epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ ton koneka meꞌpoꞌpî anna ton pe —taꞌpî toꞌya.
"6 —Inna, moriya. Uttî yepiꞌtîi —taꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen Jesus wîtîꞌpî toꞌ pokonpe. Mîîkîrî erepamî koꞌmannîpî tanne, aminke pra surarayamîꞌ esaꞌya tonpayamîꞌ yarimaꞌpî Jesus ponaya kai, toꞌ wîtîtoꞌpe. Taꞌpî surarayamîꞌ esaꞌya toꞌ pîꞌ: —Makatîi ipîꞌ: “ ‘Uurî saꞌne wanî îꞌ pe pra rî arawîrî maasa pra uyentai amîrî wanî yeꞌnen, uyewîꞌ ta eewomî eserîke pra nai’, taa pîꞌ man” makatîi."
7 “Moropai ‘anîꞌ pe pra uurî wanî uutîtoꞌpe aapia. Tîîse taaya yuꞌse wai miarî siꞌma, amaimu ke upoitîrî esepiꞌtîtoꞌpe kaꞌkî’, taa pîꞌ man”, makatîi."
8 “ ‘Epuꞌtî pîꞌ wai kureꞌne uurî wanî tîîse uyesanon moro toꞌ wanî uyentainonkon inkamoro maimu yawîrî tîweꞌsen uurî. Moropai mîrîrî warantî nîrî uurî pemonkonoyamîꞌ moro toꞌ man surarayamîꞌ umaimu yawîrî tîweꞌsanon. Tauya ya tiwinan pîꞌ: “atîkî”, tauya ya, moropai attî umaimu pe. Tiaron pîꞌ: “asiꞌkî”, tauya ya, moropai aaipî uupia. Moropai tauya ya upoitîrî pîꞌ: “seeniꞌ kuꞌkî”, tauya ya, moropai ikupîiya umaimu pe. Mîrîrî warantî nîrî ikupîya epuꞌtî pîꞌ wai tamîꞌnawîrî îꞌ taaya ya, amaimu pe awanî. Itentai puꞌkuru awanî yeꞌnen’, taa pîꞌ man”, makatîi —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî Jesus pia. Tamîꞌnawîrî ekaremekîꞌpî toꞌya.
"9 Mîrîrî taasaꞌ mîîkîrî warayoꞌya eta tîuya pîꞌ Jesus esenumenkaꞌpî kureꞌne. Mîîkîrî eraꞌtîꞌpî arinîkon pemonkonyamîꞌ winîkîi. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, tauya apîꞌnîkon. Amîrîꞌnîkon Israel ponkon, Paapa pemonkonoyamîꞌ koreꞌta sîrîrî warantî innape ukuꞌnen eraꞌmasauꞌya pra wai. Tîîse mîserî esaꞌya ukuꞌsaꞌ man innape, kaꞌran pe tîwanî tîîse —taꞌpîiya.
"10 Mîrîrî tîpo mîîkîrî surarayamîꞌ esaꞌ narimaꞌsan ennaꞌpoꞌpî wîttî ta. Moropai inkamoroya mîîkîrî surarayamîꞌ esaꞌ poitîrî eporîꞌpî miarî priꞌya eesepiꞌtîsaꞌ wanîꞌpî Jesus maimu pe.
"11 Tîkoꞌman pe puꞌkuru pra tîîkoꞌmamî tîpo, Jesus wîtîꞌpî Naim cidaderî pona. Inenupaꞌsan moropai tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî nîrî ipokonpe."
12 Mîrîrî cidade pona Jesus erepamî tanne, aminke pra tîîse, pemonkonyamîꞌ epaꞌkaꞌpî, isaꞌmantaꞌpî esaꞌrîꞌpî yaanenan. Mîîkîrî wanîꞌpî tiwinan yeꞌ inyo isaꞌmantaꞌpî wîriꞌ more pe. Mîîkîrî pîkîrî arinîkon pemonkonyamîꞌ mîrîrî cidade ponkon wîtîꞌpî uuruwai pona."
13 Mîîkîrî saꞌne wîriꞌ karau eraꞌmaꞌpî Uyepotorîkonya tîꞌnokoꞌpî pe. Mîrîrî yeꞌnen wîriꞌ pîꞌ taꞌpîiya: —Tîkarawai pra eꞌkî —taꞌpîiya.
"14 Mîîkîrî yaponseꞌ pia eerepamîꞌpî. Moropai itaponseꞌ yapîꞌpîiya. Mîîkîrî yaanenan emîꞌpamîꞌpî. Moropai taꞌpî Jesusya maasaron warayoꞌ pîꞌ: —Eꞌmîꞌsaꞌkakî tauya apîꞌ —taꞌpîiya."
15 Mîrîrî taiya pe mîîkîrî isaꞌmantaꞌpî eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî tîmaikko pona. Moropai eeseurîma piaꞌtîꞌpî. Moropai Jesusya isan pia irumakaꞌpî tepiꞌtîi.
"16 Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon pîꞌ tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ esenumenkaꞌpî mararî pra Jesus namaiꞌma. Moropai inkamoroya Paapa yapurîꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Mîserî see kureꞌnan Paapa maimu ekaremeꞌnen uurîꞌnîkon koreꞌta aaiꞌsaꞌ sîrîrî. Paapa iiꞌsaꞌ man tîpemonkonoyamîꞌ pîikaꞌtîi —taꞌpî toꞌya.
"17 Mîrîrî kuꞌsaꞌ Jesusya yekare etaꞌpî mîrîrî Judéia patapon pemonkonyamîꞌya. Moropai mîrîrî Judéia woi tîîkoꞌmansenonkonya epuꞌtîꞌpî.
"18 João Batista nenupaꞌsanya tamîꞌnawîrî îꞌ kuꞌsaꞌ Jesusya ekaremekîꞌpî. Moropai Joãoya asakîꞌnankon tînenupaꞌsan yannoꞌpî."
19 Inkamoro yarimaꞌpîiya Uyepotorîkon pia ekaranmapoi toꞌ wîtîtoꞌpe kaiꞌma, taatoꞌpe toꞌya: —“Amîrî manniꞌ ˻kaꞌ poi˼ tarîwaya aaipî ton anna nînîmîkî, tiaron kaꞌrî moro nai inîmîkî annaya manniꞌ”, makatîi ipîꞌ —taꞌpî Joãoya toꞌ pîꞌ.
"20 Mîrîrî yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî Jesus pia. Moropai taꞌpî toꞌya: —João Batistaya anna yarima pîꞌ man ayekaranmapoi. Amîrî manniꞌ tarîwaya eerepamî ton kaane kaꞌrî? Tiaron moro nai anna nînîmîkî? —taꞌpî toꞌya ipîꞌ."
21 Mîrîrî taa toꞌya tanne, tuꞌkankon neꞌneꞌkon pemonkonyamîꞌ paran pokonkon yepiꞌtîꞌpî Jesusya. Moropai oꞌmaꞌ yarakkîrî tîweꞌsanonkon yapai oꞌmaꞌkon yenpaꞌkaꞌpîiya, moropai tuꞌkankon enkaruꞌnankon yenu yenponkaꞌpîiya."
22 Moropai inkamoro maimu yuukuꞌpîiya. —Ennaꞌpotî moropai João pîꞌ aneraꞌmaꞌpîkon moropai anetaꞌpîkon mekaremeꞌtîi. Makatîi ipîꞌ see warantî: “Tarîpai enkaruꞌnankonya eraꞌma pîꞌ man. Moropai asakoi pepîn asanî pîꞌ man. Moropai erekîꞌpankon esepiꞌtîsaꞌ man. Moropai panaꞌtîꞌpankonya eta pîꞌ man. Moropai isaꞌmantaꞌsan eꞌmîꞌsaꞌkan pîꞌ man. Moropai itekare Paapa winîpainon esekaremeꞌsaꞌ man îꞌ ton pînon pîꞌ”, makatîi, ˻penaron Isaías nurîꞌtîya taasaꞌ yawîrî Paapa nîmenkaꞌpî pîꞌ˼ —taꞌpîiya."
23 —Taatausinpai pemonkonyamîꞌ wanî, manniꞌkan innape ukuꞌnenan tîwî tîkuꞌse pra. Moropai teesenumenkakon yawîrî pra unkupî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra toꞌ wanî —taꞌpîiya.
"24 João Batista nenupaꞌsan ennaꞌpoꞌpî tanne, Jesus eseurîma piaꞌtîꞌpî pemonkonyamîꞌ pîꞌ João yekare pîꞌ: —Keren pona attîsaꞌkon yai João yarakkîrî epose, îꞌ eraꞌmaꞌpîyaꞌnîkon? Konoiꞌ yepu yeꞌ yariꞌmapîtî aꞌsitunya kaꞌrî —taꞌpîiya."
25 —Îꞌ eraꞌmai attîꞌpîkon kin warayoꞌ epontîsaꞌ kaꞌrî morî pe tîpon yaꞌ eraꞌmai? Aꞌkî, tauya warayoꞌ morî pe epontîꞌpî morî tîpon yaꞌ mîîkîrî koꞌmamî eꞌpainon morî puꞌkuru wîttî ta ipîkku pe tîweꞌsen yewîꞌ ta —taꞌpîiya."
26 —Kaꞌtî upîꞌ, îꞌ eraꞌmaꞌpîyaꞌnîkon? Paapa maimu ekaremeꞌnen profeta kaꞌrî. Inna, tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Tîîse profeta Paapa maimu ekaremeꞌnen yentainon eraꞌmaꞌpîyaꞌnîkon."
27 Maasa pra mîîkîrî João wanî Paapa nîmenkaꞌpî iipî rawîrî aaipîton pe, manniꞌ Paapaya taꞌpî yawîrî.
Aꞌkî, mîserî umaimu ekaremeꞌnen
yarimauya kupî sîrîrî
arawîrî attîtoꞌpe,
ayeꞌmarî ton konekai eꞌmaiꞌ pe
taꞌpî Paapaya —taꞌpî Jesusya."
28 Moropai Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Tauya amîrîꞌnîkon pîꞌ, mîîkîrî Paapa maimu ekaremeꞌnen João wanî tamîꞌnawîronkon warayoꞌkon yentai tîweꞌsen pe awanî. Tîîse anîꞌya innape uurî kupî ya, mîîkîrî esaꞌ pe Paapa wanî. Mîrîrî yeꞌnen ipîkku pe mîîkîrî wanî João yentai —taꞌpîiya.
"29 Mîrîrî taiya etaꞌpî tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasanonya moropai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya. Inkamoro wanîꞌpî manniꞌkan yairî Paapa maimu wanî epuꞌnenan pe. Inkamoro wanîꞌpî João Batista nenpatakonaꞌsan pe."
30 Tîîse fariseuyamîꞌ moropai Moisés yeseru rîꞌpî pîꞌ yenupatonkon wanîꞌpî Joãoya tenpatakonakon yuꞌse pra. Maasa pra ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ kupî toꞌya pra, yewanmîrîꞌpî toꞌya.
"31 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Anîꞌkan warantî see sîrîrî pankon pemonkonyamîꞌ kupîuya eꞌpainon? Îꞌ kaiꞌma toꞌ wanî?"
32 Inkamoro wanî moreyamîꞌ tîsuꞌminansenon warantî. Inkamoro wanî poro yiꞌpî po. Tiaronkon pîꞌ toꞌ entaimepîtî koꞌmannîpî.
“Manannîtoꞌ waiyi yeꞌnunpaꞌpî annaya
tîîse amîrîꞌnîkon mananu pra awanîꞌpî”, taapîtîꞌpî toꞌya.
“Moropai isaꞌmantaꞌpî kararunpatoꞌ kupîꞌpî annaya
tîîse amîrîꞌnîkon karau pra awanîꞌpî”,
taapîtîꞌpî toꞌya."
33 Inkamoro moreyamîꞌ yeꞌkakon amîrîꞌnîkon, sîrîrî pankon wanî. ˻Awakîrikon pe anîꞌ kuꞌsaꞌyaꞌnîkon pepîn.˼ Maasa pra João Batista iiꞌsaꞌ yai tekkari yonpa pra awanîꞌpî tiaronkon pemonkonyamîꞌya yonpa warantî pra. Moropai tîwuku vinho enîrîiya pra awanîꞌpî. Mîîkîrî pîꞌ taayaꞌnîkon: “Oꞌmaꞌkon yarakkîrî tîweꞌsen pe awanî mîrîrî”, taayaꞌnîkon."
34 Moropai uurî kaꞌ poi iipîꞌpî entamoꞌka ya, moropai uwuku enîrîuya ya taayaꞌnîkon upîꞌ: “Aꞌkî, mîîkîrî warayoꞌ kureꞌne taꞌreꞌ yonpanen. Moropai kureꞌne tîwuku enîꞌnen, teetînsen” taayaꞌnîkon. “Moropai tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasanon yonpa mîîkîrî. Moropai pemonkonyamîꞌ imakuiꞌsan pokonpe tîweꞌsen mîîkîrî”, taayaꞌnîkon upîꞌ."
35 Tîîse tauya anîꞌya Paapa winîpainon epuꞌnen yapisî ya mîîkîrîya yairî tîwanî epuꞌtî mîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"36 Tiwin fariseuya Jesus etaꞌpî entamoꞌkai attîtoꞌpe tewîꞌ ta. Mîrîrî yeꞌnen Jesus wîtîꞌpî itewîꞌ ta. Moropai teerepansaꞌ pe eereutaꞌpî toꞌ yaponseꞌ pona takiraꞌ tekkari yonpai mesa pia."
37 Mîrîrî yai miarî cidade po wîriꞌ wanîꞌpî imakuiꞌpî kupîtîpon. Mîîkîrîya Jesus entamoꞌka yekare etaꞌpî mîîkîrî fariseu yewîꞌ ta. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrîya tîkarapa aꞌpusin karaꞌ yenseꞌ yarîꞌpî moropai attîꞌpî Jesus pia."
38 Mîîkîrî wanîꞌpî Jesus pai winî siꞌma aminke pra tîkarau pîꞌ. Moropai ikaruwatoꞌ yaꞌ Jesus puu yamannîpîꞌpî itenu paruya. Moropai mîrîrî tîpo tîpuꞌpai siꞌpo ke Jesus puu yamannîꞌsaꞌ tîuya yaꞌmananîpîꞌpîiya. Moropai mîîkîrîya Jesus puu yuꞌnapîtîꞌpîiya. Moropai mîrîrî tîkarapa aꞌpusin tînarîꞌpî kanpîtîꞌpîiya Jesus puu pona.
"39 Mîrîrî eraꞌma tîuya pe fariseu esenumenkaꞌpî tîîwarîrî taꞌpîiya: —Mîserî warayoꞌ wanî ya innape profeta pe, anîꞌ pe mîserî wîriꞌ epuꞌtîiya eꞌpainon. Imakuiꞌpî kupîtîpon pe wanî epuꞌtîiya ya, ˻yai pra aweꞌrennuku tîrîiya pepîn eꞌpainon tîîpia˼ —taꞌpîiya.
"40 Mîîkîrî fariseu pîꞌ Jesusya taꞌpî: —Simão, apîꞌ unekaremekî ton moro man —taꞌpîiya.
—Kaꞌkî moriya, uyenupanen —taꞌpî Simãoya Jesus pîꞌ."41 Moropai Jesusya taꞌpî: —Asakîꞌnankon warayoꞌkon wanî epeꞌmîra tiwinan warayoꞌ pîꞌ. Mîîkîrî tîniru esaꞌsaꞌya itîînen pîꞌ epeꞌmîra toꞌ wanîꞌpî. Tiwinan neꞌma ton wanîꞌpî 500 prata enaꞌpî kaisarî. Moropai tiaron neꞌma ton wanîꞌpî 50 prata enaꞌpî kaisarî."
42 Tîîse tiwinanya yeꞌma pra awanîꞌpî saꞌnîrî siꞌma yeꞌmaꞌpî toꞌya eꞌpainon teuren mîrîrî tînesatîpîkon. Mîrîrî kupîꞌpî mîîkîrî epeꞌmîra toꞌ eꞌtoꞌya iipia tîwî, yeꞌma toꞌya namai, taꞌpîiya. Oꞌnon yeꞌkaya tîwakîri pe ikupîꞌpî kureꞌne? —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.
"43 Simãoya yuukuꞌpî: —Uurî pia manniꞌ kureꞌne panpîꞌ epeꞌmîra tîweꞌsenya tîwakîri pe ikupîꞌpî, yeꞌmakî taiya pra awanî yeꞌnen —taꞌpî Simãoya.
—Innape man, yairî taa pîꞌ nai —taꞌpî Jesusya."44 Mîrîrî taa tîpo Jesus eraꞌtîꞌpî wîriꞌ ekaya. Moropai taꞌpîiya Simão pîꞌ: —Mîserî wîriꞌ eraꞌma pîꞌ nan? Ayewîꞌ ta ewonsaꞌ tanne, amîrîya tuna tîrî pra man uꞌpu ronatoꞌ ton. Tîîse mîserîya uꞌpu rona sîrîrî tîkarawatoꞌ ke, tenu paru ke. Moropai tîpuꞌpai siꞌpo ke uꞌpu yaꞌmananî pîꞌ man."
45 Moropai amîrîya uyuꞌna pra man ayewîꞌ ta ewonsaꞌ tanne. Tîîse mîserî wîriꞌya yuꞌnapîtî koꞌmannîpî uꞌpu pîꞌ, ayewîꞌ ta ewomîꞌpî pata pai."
46 Moropai amîrîya upuꞌpai pona akarapa yonpa tîrî pra man. Tîîse mîserî wîriꞌya tîkarapa aꞌpusin kamo pîꞌ man uꞌpu pona —taꞌpîiya."
47 —Tauya apîꞌ, mîîkîrîya kureꞌne uyapurî eseraꞌma mîrîrî. Maasa pra kureꞌnan imakuiꞌpî inkupîꞌpî kupîuya uuwanmîra. Tîîse manniꞌ mararî uyapurînen mîîkîrî nîkupîꞌpî kupîuya uuwanmîra mararî, mararî uyapurîiya yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.
"48 Mîrîrî yai Jesusya wîriꞌ pîꞌ taꞌpî: —Imakuiꞌpî ankupîꞌpî kupî pîꞌ wai uuwanmîra —taꞌpîiya.
"49 Mîrîrî eta tîuyaꞌnîkon pe mesa po ereutaꞌsan esekaranmapopîtî piaꞌtîꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon. Taꞌpî toꞌya: —Anîꞌ see mîserî mîîtoꞌpe imakuiꞌpî kuꞌnen tîîwanmîra kaiꞌma?
"50 Tîîse Jesusya taꞌpî wîriꞌ pîꞌ: —Innape puꞌkuru ukupîya yeꞌnen, imakuiꞌpî ankupîꞌpî kupî pîꞌ wai uuwanmîra. Mîrîrî yeꞌnen atîkî tîîwanmîra —taꞌpî Jesusya wîriꞌ pîꞌ.
"1 Mîrîrî tîpo Jesus wîtîpîtîꞌpî patakon kaisarî morî yekare ekaremekî pinunpaꞌpîiya pemonkonyamîꞌ pîꞌ. Taꞌpîiya: —Tîpemonkono pe ayapisîkon Paapaya sîrîrî, ayesaꞌkon pe tîweꞌtoꞌpe kaiꞌma toꞌ pîꞌ ekaremeꞌpîtîꞌpîiya. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon (12) Jesus nenupaꞌsan wîtîꞌpî ipokonpe."
2 Moropai arinîkon wîriꞌsanyamîꞌ Jesus nepiꞌtîꞌsan wîtîꞌpî nîrî. Inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ koreꞌta awanîꞌpî Maria Madalena. Mîîkîrî yaꞌ asakîꞌne miaꞌ pona (7) kaisaronkon oꞌmaꞌkon ewonsaꞌ wanîꞌpî. Tîîse Jesusya tîmeruntîri ke mîîkîrî yapai oꞌmaꞌkon yenpaꞌkasaꞌ wanîꞌpî."
3 Moropai Joana Herodes poitîrî Cuza noꞌpî nîrî wanîꞌpî toꞌ koreꞌta. Susana nîrî awanîꞌpî toꞌ koreꞌta moropai tiaronkon wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî. Inkamoroya temannekon yonpa ke Jesus moropai inenupaꞌsan pîikaꞌtîpîtîꞌpî moropai toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrîꞌpî toꞌya.
"4 Moro toꞌ tîîse arinîkon pemonkonyamîꞌ emurukuntîsaꞌ koꞌmamîꞌpî Jesus eseurîma etakonpa kaiꞌma. Inkamoro iiꞌpîtî koꞌmannîpîꞌpî tuꞌke patakon yapai. Mîrîrî tanne inkamoro yenupaꞌpî Jesusya morî panton ke.
"5 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Warayoꞌ wîtîꞌpî tînmîri pînse. Mîîkîrîya tînmîri pîmî tanne inpîmî yonpa enaꞌpî eꞌma ena pona. Mîrîrî yakiꞌtapaꞌpî pemonkonyamîꞌya maasa aaroꞌta pra tîîse. Moropai mîrîrî eraꞌmaꞌpî toronyamîꞌya moropai yennoꞌmapîtîꞌpî toꞌya."
6 Moropai tiaron inpîmî yonpa enaꞌpî mararon non tîꞌ parappa po tîweꞌsen pona. Mîrîrî aroꞌtaꞌpî tîîse aakaratatoꞌ pataꞌseꞌ ton pra awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen awaꞌpiꞌtaꞌpî."
7 Moropai tiaron enaꞌpî mîꞌnî yeꞌ koreꞌta. Mîꞌnî yeꞌ pokonpe aarentaꞌpî. Moropai mîrîrî tarumaꞌtîꞌpî mîꞌnî yeꞌya. Mîrîrî yeꞌnen eepeta pra awanîꞌpî."
8 Tîîse tiaron enaꞌpî morî non pona. Mîrîrî aroꞌtaꞌpî aarentaꞌpî, moropai eepetaꞌpî. Mararî pra eepetaꞌpî eꞌmaiꞌ pe awanîꞌpî yentai puꞌkuru —taꞌpî Jesusya.
—Anepuꞌpai anîꞌ wanî ya, etakî —taꞌpîiya."9 Inenupaꞌsanya ekaranmapoꞌpî: —Îꞌ taa yuꞌse awanî sîrîrî morî panton ke anna pîꞌ? —taꞌpî toꞌya."
10 Jesusya yuukuꞌpî: —Paapa yeseru anepuꞌtîkon pepîn ekaremekîuya sîrîrî. Îꞌ kaiꞌma awanî pe nai tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî yai ekaremekîuya sîrîrî epuꞌtîkonpa. Tîîse Paapa yuꞌsankon pepîn pîꞌ ekaremekîuya pepîn aronne. Tîîse panton pe neken ekaremekîuya moropai epuꞌtî toꞌya pepîn ˻ituꞌse pra tîwanîkon yeꞌnen˼.
Eta toꞌya tîpanakon ke tîîse îꞌ tînetaꞌpîkon epuꞌtî toꞌya pepîn.
Moropai eraꞌma toꞌya tenukon ke tîîse îꞌ pe tîneraꞌmaꞌpîkon wanî epuꞌtî toꞌya pepîn.
kaiꞌma penaron Isaías nurîꞌtîya ekaremekîꞌpî.
11 Ayeurîmauyaꞌnîkon sîrîrî morî panton pîꞌ. Manniꞌ inpîmî wanî Paapa maimu warantî."
12 Moropai inpîmî eꞌma ena pona enaꞌsan warantî pemonkonyamîꞌ wanî. Paapa maimu eta toꞌya tîîse kaꞌneꞌ pe Makui erepamî. Itekare toꞌ netaꞌpî moꞌkaiya toꞌ yewan yapai, innape ikupî toꞌya namai, moropai toꞌ eꞌpîikaꞌtî namai."
13 Moropai inpîmî tîꞌ parappa pon non pona enaꞌsan warantî tiaronkon pemonkonyamîꞌ wanî. Paapa maimu eta toꞌya moropai yapisî toꞌya kureꞌne taatausinpai. Mîî pîkîrî innape ikupî toꞌya. Tîîse toꞌ yewan yaꞌ toꞌ esenumenkatoꞌ ton pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen innape ikuꞌtoꞌ tîuyaꞌnîkon wenai toꞌ eꞌtarumaꞌtîtoꞌ erepamî yai, tînetaꞌpîkon rumaka toꞌya tiwinarî."
14 Moropai inpîmî mîꞌnî yeꞌ koreꞌta enaꞌsan warantî tiaronkon wanî. Itekare eta toꞌya tîîse toꞌ yewan wanî kureꞌne sîrîrî pata po tînkonekakon pîꞌ. Moropai ipîkku pe puꞌkuru temannekon ton yuꞌse toꞌ wanî. Moropai sîrîrî non po taatausinpatoꞌkon yuꞌse toꞌ wanî. Mîrîrî yeꞌnen innape ikupî pîꞌ toꞌ koꞌmamî pepîn. Inîꞌ panpîꞌ Paapa yeseru yuꞌse pra toꞌ wanî."
15 Tîîse inpîmî morî non pona enaꞌsan warantî tiaronkon wanî. Itekare eta toꞌya moropai innape ikupî toꞌya tewankon ke. Inkamoro koꞌmamî Paapa maimu yawîrî ikoneka. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ eꞌtarumaꞌtîtoꞌ erepamî yai tînetaꞌpîkon rumaka toꞌya pepîn. Toꞌ koꞌmamî Paapa maimu yawîrî. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ yeseru wanî morî pe puꞌkuru —taꞌpî Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ.
"16 Inîꞌrî Jesusya sîrîrî panton ekaremekîꞌpî. —Anîꞌya tîꞌkumaꞌtu yawittanîpî tîpo yenomî pepîn wariꞌsaꞌ yoꞌkoi —taꞌpîiya. —Moropai itîrî pepîn nîrî weꞌnannîtoꞌ yaponseꞌ yoꞌkoi. Tîîse enepî itaponseꞌ pona itîîtoꞌpe aronne panpîꞌ aweꞌtoꞌpe tewonsenon weiyuꞌmatoꞌpeiya."
17 Mîrîrî warantî tamîꞌnawîrî îꞌ esenomîꞌpî eꞌnaponka kupî sîrîrî tiwin wei. îꞌ kaiꞌma epuꞌsaꞌ pepîn esepuꞌtî kupî sîrîrî. Esenomîꞌpî esenpo kupî sîrîrî tamîꞌnawîronkonya epuꞌtoꞌpe."
18 Mîrîrî yeꞌnen, aka. Tîwarî eꞌtî Paapa maimu etayaꞌnîkon pîꞌ. Maasa pra imaimu anepuꞌpainon wanî ya, Paapaya itîrî inîꞌ panpîꞌ epuꞌtoꞌpeiya. Tîîse anepuꞌpainon pepîn wanî ya, epuꞌtîiya pepîn. Mararî inetaꞌpî ena kupî sîrîrî iiwanmîra, îꞌ ton pra eena —taꞌpî Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ.
"19 Jesus yan moropai itaꞌmiꞌsan erepamîꞌpî Jesus eraꞌmapîꞌse teuren. Tîîse iipia toꞌ eꞌrennuku eserîke pra awanîꞌpî maasa pra arinîke pemonkonyamîꞌ wanî yeꞌnen."
20 Mîrîrî tiwinanya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Aꞌkî, asan moropai ayaꞌmiꞌsan man poro po ayuwa pîꞌ, ayarakkîrî teeseurîmakonpa —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
"21 Tîîse Jesusya taꞌpî tamîꞌnawîronkonya eta tanne: —Maamaꞌ tauya moropai mooyi tauya manniꞌkan innape Paapa maimu kuꞌnenan pîꞌ moropai ikonekanenan pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"22 Tiaron wei yai Jesus asaraꞌtîꞌpî tînenupaꞌsan pokonpe kanau yaꞌ. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Miarîꞌnîkon rukuꞌnî ikuꞌpî ratai pona. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ wîtîꞌpî."
23 Mîrîrî ikuꞌpî nuurukkutî tîuyaꞌnîkon yeꞌka pe, Jesus weꞌnaꞌpî kanau yaꞌ. Mîrîrî pe rî meruntî ke aꞌsitun ataꞌseꞌma piaꞌtîꞌpî ikuꞌpî ka. Moropai kanau yaꞌ toꞌ eꞌtoꞌ yannîpî piaꞌtîꞌpî tuna ke. Nariꞌ pe eenaꞌpî tamîꞌnawîronkon mîrîrî kanau yawonkon pia."
24 Mîrîrî yeꞌnen Jesus nenupaꞌsanya Jesus yenpakaꞌpî iwetun tanne. Taꞌpî toꞌya teesiꞌnîꞌse: —Anna yenupanen, saꞌmantan pe man, tîînase.
Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen, Jesus eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Moropai taꞌpîiya aꞌsitun pîꞌ moropai tuna pîꞌ: —Atîꞌnapankî. Aatîꞌnapamîꞌpî tamîꞌnawîrî."25 Mîrîrî yai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon sîrîrî. Oꞌnon pata innape ukuꞌtoꞌyaꞌnîkon nai? ˻Anîꞌ pe wanî epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatî?˼ —taꞌpîiya.
Tîîse inkamoro esenumenkasaꞌ wanîꞌpî, teesewankonoꞌmai mararî pra teesiꞌnîꞌse. Moropai taꞌpî toꞌya tîîwarîrîꞌnîkon: —Îꞌ yeꞌka see warayoꞌ mîserî, imaimu yawîrî aꞌsitun moropai tuna eꞌtoꞌ. “Atîꞌnapankî” taiya ya, aatîꞌnapamî —taꞌpî toꞌya."26 Toꞌ erepamîꞌpî Galiléia ikuꞌpî ratai po tîweꞌsen Gerasa pata pona."
27 Teerepansaꞌkon pe Jesus eseuꞌka tanne kanau yapai, warayoꞌ iipîꞌpî cidade poi iponaya epose. Oꞌmaꞌkon ewonsaꞌ wanîꞌpî mîîkîrî warayoꞌ yaꞌ. Pena pata pai aakoꞌmansaꞌ wanîꞌpî ipon ton pra. Wîttî ta awanî pra, aakoꞌmansaꞌ wanîꞌpî. Tîîse aakoꞌmantoꞌ eꞌpîtîꞌpî uuruwai koreꞌta eꞌtîꞌkaꞌsan koreꞌta."
28 Jesus eraꞌma tîuya pe mîîkîrî warayoꞌ entaimeꞌpî. Moropai aweꞌsekunkaꞌpî Jesus rawîrî. Moropai taꞌpîiya meruntî ke: —Jesus Paapa kaꞌ po tîîkoꞌmansen munmu amîrî. Îꞌ kuꞌse aaiꞌsaꞌ uurî yarakkîrî? Esatîuya sîrîrî apîꞌ, uurî kîꞌtarumaꞌtîi."
29 Mîrîrî taꞌpîiya maasa pra Jesusya oꞌmaꞌ yenpaꞌkasaꞌ yeꞌnen yapai. Tuꞌke iteꞌka yapiꞌpîtîꞌpî oꞌmaꞌya. Mîrîrî yeꞌnen yewaꞌtîpîtîꞌpî toꞌya iꞌpu pîꞌ moropai itenya pîꞌ saꞌman ferro ke. Tîîse mîrîrî yaꞌtîpîtîꞌpîiya toꞌ yentai awanî yeꞌnen. Moropai oꞌmaꞌya yaapîtîꞌpî keren pona.
"30 Jesusya mîîkîrî ekaranmapoꞌpî: —Anîꞌ ayeseꞌ? —taꞌpîiya.
Yuukuꞌpîiya: —Uyeseꞌ tuꞌkan —taꞌpîiya. Maasa pra tuꞌke oꞌmaꞌkon ewomîꞌpî wanîꞌpî mîîkîrî warayoꞌ yaꞌ."31 Moropai oꞌmaꞌkonya taꞌpî Jesus pîꞌ mararî pra tekaꞌnunkai apoꞌ yaꞌ tenumîiyaꞌnîkon namai.
"32 Tuꞌkankon porcoyamîꞌ wanîꞌpî tekkarikon yenaꞌnenan ikîrî po aminke pra. Mîrîrî yeꞌnen oꞌmaꞌkonya esatîꞌpî Jesus pîꞌ porcoyamîꞌ yaꞌ teewomîkonpa kaiꞌma. Moropai inna taꞌpî Jesusya."
33 Mîrîrî yeꞌnen oꞌmaꞌkon epaꞌkaꞌpî mîîkîrî warayoꞌ yapai. Moropai toꞌ ewomîꞌpî porcoyamîꞌ yaꞌ. Mîrîrî pe rî porcoyamîꞌ ekaꞌtumîꞌpî irama yai. Toꞌ eꞌsorokaꞌpî tuna ka. Moropai toꞌ naarîꞌpî.
"34 Warayoꞌkon porcoyamîꞌ pîꞌ teesenyakaꞌmasanonya mîrîrî eꞌkupî eraꞌmasaꞌ yai toꞌ eꞌtîrîkaꞌpî moropai mîrîrî yekare ekaremekîꞌpî toꞌya cidade po, moropai iwoi tîîkoꞌmansenon pîꞌ."
35 Mîrîrî yeꞌnen tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî mîrîrî eraꞌmai. Miarî ya teerepamîkon pe Jesus pia, warayoꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya. Yapai oꞌmaꞌkon epaꞌkaꞌpî. Toꞌ esiꞌnîpîꞌpî ipîꞌ. Maasa pra Jesus pia eereutasaꞌ wanîꞌpî. Tîpon ke awanîꞌpî moropai morî pe, ayawîꞌ pe pra."
36 Tamîꞌnawîronkon mîîkîrî eraꞌmaꞌtîponkonya mîrîrî ekaremekîꞌpî tiaronkon pemonkonyamîꞌ pîꞌ îꞌ kaiꞌma warayoꞌ esepiꞌtîsaꞌ."
37 Mîrîrî wenai Gerasa pata ponkon enaꞌpî kureꞌne eranneꞌ pe. Mîrîrî yeꞌnen Jesus epaꞌkatoꞌpe esatîꞌpî toꞌya tîpatakon yapai. Moropai Jesus asaraꞌtîꞌpî kanau yaꞌ moropai attîꞌpî.
"38 Mîîkîrî warayoꞌ oꞌmaꞌkon yenpîꞌ esepiꞌtîsaꞌya Jesus yekaꞌnunkaꞌpî ipîkîrî tuutîpa kaiꞌma. —Uutî apîkîrî, Uyepotorî —taꞌpîiya. Tîîse Jesusya yarimaꞌpî. Taꞌpîiya:"
39 —Ennaꞌpokî ayewîꞌ ta. Moropai îꞌ kuꞌsaꞌ Paapaya mekaremekîi. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî warayoꞌ ennaꞌpoꞌpî tamîꞌnawîrî cidade poro îꞌ kuꞌsaꞌ Jesusya tîmîrî tonpe ekaremekîꞌpîiya pemonkonyamîꞌ pîꞌ.
"40 Inîꞌrî ikuꞌpî ratai pona Jesus ennaꞌposaꞌ pe arinîkon pemonkonyamîꞌya Jesus yapisîꞌpî kureꞌne taatausinpai. Maasa pra tamîꞌnawîronkon wanîꞌpî inîmîkî pîꞌ miarî siꞌma."
41 Mîrîrî yai warayoꞌ erepamîꞌpî iteseꞌ Jairo. Mîîkîrî wanîꞌpî Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ esaꞌ pe tîweꞌsen pe miarî. Mîîkîrî eꞌsekunkaꞌpî Jesus pia moropai Jesus wîtîtoꞌpe esatîꞌpîiya tewîꞌ ta."
42 Maasa pra tiwinan yeꞌ itensi asakîꞌnan puꞌ pona tîîmoꞌtai (12) kaisaron ikono po saꞌmanta koꞌmannîpî yeꞌnen yepiꞌtîi attîtoꞌpe.
Jesus wîtî koꞌmannîpî tanne eꞌma taawîrî arinîkon iipîꞌpî iwenairî. Inkamoroya yatunnukuꞌpî arinîke tîwanîkon yeꞌnen, Jesus eraꞌtî eserîke pra."43 Mîrîrî yai wîriꞌ iipîꞌpî Jesus pia mîn kannen. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai konoꞌ kaisarî mîn kamo pîꞌ aakoꞌmansaꞌ wanîꞌpî. Tamîꞌnawîrî temanne tîꞌkasaiꞌya wanîꞌpî yepiꞌtî tonkon yeꞌma pîꞌ tîîse eesepiꞌtî pra awanîꞌpî."
44 Mîîkîrî iipîꞌpî Jesus poi winî pîꞌ. Moropai mîîkîrîya ipon yeꞌpi pîꞌ yapîꞌpî. Moropai mîrîrî pe rî mîn teetiꞌkansen asaꞌtîꞌpî.
"45 Jesusya toꞌ ekaranmapoꞌpî: —Anîꞌya uyapî mîrîrî? —taꞌpîiya.
Tîîse, —Anîꞌya ayapî pra man —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî pîꞌ Pedroya taꞌpî: —Uyenupanen, arinîkon pemonkonyamîꞌ man awoi. Tamîꞌnawîronkonya ayatunnuku pîꞌ man —taꞌpîiya."46 Tîîse Jesusya taꞌpî: —Tîîse tiwinanya uyapî epuꞌtî pîꞌ wai. Maasa pra meruntî epaꞌka epuꞌtî pîꞌ wai —taꞌpîiya.
"47 Mîrîrî eta tîuya pe teesenomî eserîke pra awanî epuꞌtîꞌpî mîîkîrî wîriꞌya. Mîrîrî yeꞌnen tîweꞌkîkîꞌma yeꞌka pe aaipîꞌpî. Moropai aweꞌsekunkaꞌpî Jesus pia. Tamîꞌnawîronkonya eraꞌma tanne moropai eesekaremekîꞌpî. Îꞌ ton pe yapîsaꞌ tîuya ekaremekîꞌpîiya. Moropai kaꞌneꞌ pe teesepiꞌtî epuꞌtîꞌpîiya."
48 Mîîkîrî pîꞌ Jesusya taꞌpî: —Maꞌnon, innape ukupîya yeꞌnen eesepiꞌtîsaꞌ sîrîrî. Tarîpai tîîwanmîra atîkî —taꞌpîiya.
"49 Miarî maasa Jesus eseurîma tanne Jairo poitîrî erepamîꞌpî Jairo yewîꞌ tapai. Moropai mîîkîrîya taꞌpî Jairo pîꞌ: —Ayensi saꞌmantan pîꞌ man. Mîrîrî yeꞌnen uyenupanenkon wîtî yuꞌse awanî pepîn.
"50 Mîrîrî etaꞌpî Jesusya. Moropai taꞌpîiya Jairo pîꞌ: —Teesiꞌnîꞌse pra eꞌkî. Innape neken ukuꞌkî. Moropai ayensi ennapamî —taꞌpîiya.
"51 Jairo yewîꞌ ta teerepansaꞌ pe, tarakkîrî Pedro, João moropai Tiago ewomî tîrîꞌpîiya, moropai Jairo moropai wîriꞌ yan, inkamoro neken. Tiaronkon ewomî tîrîiya pra awanîꞌpî."
52 Mîrîrî tanne tamîꞌnawîronkon wanîꞌpî moro tîkaraukon pîꞌ tîwentaimepîtîkon pîꞌ, mîîkîrî wîriꞌ saꞌmantasaꞌ pîꞌ. Inkamoro pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Tîkauware pra eꞌtî. Wîriꞌ saꞌmantasaꞌ pra man. Iweꞌnasaꞌ man —taꞌpîiya.
"53 Mîrîrî taiya eta tîuyaꞌnîkon yeꞌnen tamîꞌnawîronkon siiraꞌpî ipîꞌ. Maasa pra aasaꞌmantasaꞌ epuꞌtî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Taꞌpî toꞌya: —Îꞌ tonpe aasaꞌmantasaꞌ eraꞌma yeꞌka pe mîrîrî taiya —taꞌpî toꞌya."
54 Tîîse Jesus wîtîꞌpî iipia. Moropai yapisîꞌpîiya itenya pîꞌ. Moropai taꞌpîiya meruntî ke: —Maꞌnon, eꞌmîꞌsaꞌkakî, kaiꞌma."
55 Kaꞌneꞌ pe mîîkîrî ennapamîꞌpî. Enen eenaꞌpî. Moropai aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Moropai tekkari ton tîîtoꞌpe toꞌya taꞌpî Jesusya."
56 Mîîkîrî yuntonon esenumenkasaꞌ wanîꞌpî kureꞌne. Tîîse Jesusya taꞌpî ekaremekî toꞌya namai tiaron pîꞌ mîrîrî tînkupîꞌpî pîꞌ.
"1 Mîrîrî tîpo Jesusya tînenupaꞌsan yannoꞌpî tîîpia. Asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon yannoꞌpîiya. Moropai inkamoro pia tîmeruntîri tîrîꞌpîiya tîmaimu pe tamîꞌnawîrî oꞌmaꞌkon pemonkonyamîꞌ yaꞌ tîweꞌsanon yenpaꞌkatoꞌpe toꞌya ikupîꞌpîiya. Moropai priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîtoꞌpe toꞌya."
2 Moropai toꞌ yaipontîꞌpîiya. Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî kupî ekaremeꞌtoꞌpe toꞌya pemonkonyamîꞌ pîꞌ. Moropai priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîtoꞌpe toꞌya nîrî."
3 Inkamoro pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Attîkon pe îꞌ rî kîsatî. Ameꞌsipukon ton kîsatî. Ayaꞌreꞌkon ton kîsatî, asakunikon ton kîsatî. Moropai atînirurîkon ton kîsatî. Moropai tuꞌke aponkon ton kîsatî tîîse tiwin aponkon maatîi."
4 Moropai miarî pemonkonyamîꞌ koreꞌta eerepansaꞌkon ya, morî pe ayapisîkon wîttî esaꞌya ya, moro makoꞌmantîi mîrîrî wîttî ta, miarî pai awennaꞌpokon pîkîrî."
5 Tîîse morî pe ayapisîkon pemonkonyamîꞌya pra awanî ya, miarî tîpatakon yaꞌ, kaꞌneꞌ pe mepaꞌkatîi miarî pai. Moropai eepaꞌkakon pe aꞌpukon pîꞌ atapisîꞌpî non mîsorokatîi. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon ya Paapa maimu yuꞌse pra toꞌ wanî yeꞌnen Paapaya toꞌ tarumaꞌtî pe man ekaremekîyaꞌnîkon mîrîrî —taꞌpîiya.
"6 Mîrîrî tîpo inenupaꞌsan eseꞌmaꞌtîꞌpî. Moropai tamîꞌnawîrî cidadekon poro toꞌ wîtîꞌpî Paapa maimu ekaremekî pinunpaꞌpî toꞌya. Moropai priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtî pinunpaꞌpî toꞌya tamîꞌnawîrî patakon poro.
"7 Mîrîrî yai Galiléia pata esaꞌ pe Herodes wanîꞌpî. Mîîkîrîya tamîꞌnawîrî îꞌ kuꞌsaꞌ Jesusya etaꞌpî miarî. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kaiꞌma teesenumenka epuꞌtîiya pra awanîꞌpî. Maasa pra tiaronkonya taapîtîꞌpî ipîꞌ: —João Batista nurîꞌtî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ —taapîtîꞌpî toꞌya."
8 Moropai tiaronkonya taapîtîꞌpî: —Elias nurîꞌtî esenposaꞌ mîrîrî —taapîtîꞌpî toꞌya. —Manniꞌ mîîkîrî penaron Paapa maimu ekaremeꞌnen profeta nurîꞌtî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ mîrîrî —taꞌpî toꞌya."
9 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî mîîkîrî pata esaꞌ Herodesya: —Tîîse uurî mîîkîrî João pîmîrîkkîtî meꞌpoꞌtîpon —taꞌpîiya. —Tîîse anîꞌ pe mîîkîrî warayoꞌ wanî sîrîrî. Ipîꞌ toꞌ eseurîma eta pîꞌ wai —taꞌpîiya. Moropai Jesus aneraꞌmapai pata esaꞌ Herodes wanîꞌpî kureꞌne.
"10 Mîrîrî tîpo Jesus nenupaꞌsan ennaꞌpoꞌpî iipia. Moropai tamîꞌnawîrî îꞌ kuꞌsaꞌ tîuyaꞌnîkon ekaremekîꞌpî toꞌya ipîꞌ. Mîrîrî tîpo tînenupaꞌsan pokonpe Jesus wîtîꞌpî Betsaida iteseꞌ pata pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ pona. Arinîkon pemonkonyamîꞌ piapai toꞌ wîtîꞌpî tîmîrîꞌnîkon pe."
11 Tîîse arinîkon pemonkonyamîꞌya oꞌnon pata Jesus wîtîꞌpî epuꞌtîꞌpî. Moropai toꞌ wîtîꞌpî iteꞌmaꞌpî pîꞌ. Moropai miarî Jesusya toꞌ yapisîꞌpî morî pe puꞌkuru. Mîîkîrîya toꞌ yeurîmaꞌpî. Îꞌ kaiꞌma tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî kupî pîꞌ toꞌ yeurîmaꞌpîiya. Moropai pemonkonyamîꞌ priꞌyawonkon pepîn yepiꞌtîꞌpîiya.
"12 Mîrîrî tanne pata koꞌmamîꞌpî. Koꞌmamîiya eenaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon inenupaꞌsan wîtîꞌpî iipia. Moropai taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Insamoro arinîkon pemonkonyamîꞌ yarimakî toꞌ wîtîtoꞌpe wîttîkon ta pemonkonyamîꞌ koreꞌta, aminke puꞌkuru pra man tarîpai —taꞌpî toꞌya. —Miarî tîwanîkon ya, taꞌreꞌkon ton eporî toꞌya eꞌpainon. Moropai tîpataꞌseꞌkon ton eporî toꞌya nîrî. Maasa pra sîrîrî pata yaꞌ keren po eꞌnî man. Tarî îꞌ ton pra man —taꞌpî inenupaꞌsanya Jesus pîꞌ.
"13 Jesusya inkamoro maimu yuukuꞌpî: —Amîrîꞌnîkonya toꞌ yekkari ton tîrî eꞌpai man —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
Tîîse yuukuꞌpî toꞌya: —Tîîse miaꞌtaikin neken anna pia pão man. Moropai asakîꞌne neken moroꞌyamîꞌ man. Tamîꞌnawîronkon pia itîrîiya pepîn —taꞌpî toꞌya. —Inîꞌ panpîꞌ toꞌ yekkari ton yennai anna wîtî yuꞌse awanî mîrîrî? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."14 Inkamoro pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî arinîke, 5.000 yairî warayoꞌkon.
Moropai Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpî toꞌ ereutatoꞌpe taatoꞌpe toꞌya iponarîꞌne 50 kaisarîꞌne taꞌpîiya."15 Jesus maimu yawîrî ikupîꞌpî inenupaꞌsanya. Moropai tamîꞌnawîronkon yaipontîꞌpî toꞌya toꞌ ereutatoꞌpe."
16 Mîrîrî tîpo Jesusya miaꞌtaikinan pão trigo puusaꞌ yapisîꞌpî, moropai asakîꞌnankon moroꞌyamîꞌ. Moropai kaꞌ ekaya tenu yanumîꞌpîiya. Moropai mîîkîrî epîremaꞌpî. Mîrîrî yekkari wanî pona Paapa esatîꞌpîiya. —Morî pe man —taꞌpîiya. Moropai mîrîrî tîpo pão pirikkapîtîꞌpîiya tînenupaꞌsan pia, mîrîrî tîîtoꞌpe toꞌya inkamoro pemonkonyamîꞌ kaisarî."
17 Mîrîrî pîꞌ tamîꞌnawîronkon asaꞌreꞌtîꞌpî, kureꞌne ituꞌse tîwanîkon pîkîrî. Tîîse toꞌ yaꞌreꞌ yonparîꞌpî eꞌkupîꞌpî. Mîrîrî yannukuꞌpî Jesus nenupaꞌsanya asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtai (12) waikaraꞌpî kaisarî.
"18 Tiaron pensa Jesus epîrema tanne tiwinsarî, inenupaꞌsan erepamîꞌpî iipia. Mîîkîrîya toꞌ ekaranmapopîtîꞌpî: —Anîꞌ pe rî see ukupî pîꞌ pemonkonyamîꞌ nai? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
"19 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî toꞌya: —Tiaronkonya taa “João Batista nurîꞌtî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ mîîkîrî” taa toꞌya. Tiaronkonya taa: “Penaron itekare ekaremeꞌpîtîtîpon Elias eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ mîîkîrî”, taa toꞌya. Moropai tiaronkonya taa, “Penaron Paapa maimu ekaremekîtîpon profeta yekatonoꞌpî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ mîîkîrî”, taa toꞌya apîꞌ —taꞌpî toꞌya.
"20 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon kanan? Anîꞌ taa pîꞌ naatî upîꞌ?
Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Pedroya: —Amîrî Paapa nîmenkaꞌpî pîikaꞌtîton, Cristo amîrî —taꞌpî Pedroya Jesus pîꞌ."21 —Inna, seruꞌ pepîn, tîîse maasa Paapa narimaꞌpî pe uurî wanî kîsekaremeꞌtî anîꞌ pîꞌ —taꞌpîiya.
"22 Moropai Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Kaꞌ poi iipîꞌpî uurî eꞌtarumaꞌtî eꞌpai awanî kureꞌne. Teepîremasanon esanonya uyewanmarî eꞌpai awanî moropai Moisés yeserurîꞌpî pîꞌ yenupatonkonya uyewanmarî eꞌpai awanî kupî sîrîrî. Inkamoro ena eꞌpai awanî uyuꞌse pra, uusaꞌmanta eꞌpai awanî mîrîrî wenai. Tîîse eꞌmîꞌsaꞌka eꞌpai awanî iteseurîno weiyu yai —taꞌpîiya.
"23 Moropai Jesusya taꞌpî tamîꞌnawîronkon pîꞌ: —Uwanîyakon pe eꞌpai anîꞌ wanî ya, wei kaisarî ituꞌse tîweꞌtoꞌ rumakaiya eꞌpai awanî, tîîwarîrî teesenumenkai. Moropai uwanîyakon pe tîwanî wenai eꞌtarumaꞌtîntoꞌ namapai pra eꞌpai awanî, isaꞌmantatoꞌ namapai pra eꞌpai awanî tîîse uwenairî aaipî eꞌpai awanî."
24 Tîîse anîꞌya tîîkoꞌmantoꞌ pînînma ya kureꞌne, tîweꞌtarumaꞌtî namaiya. Mîrîrî yeꞌnen Paapa pia ipatîkarî tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya pepîn. Tîîse aminke aakoꞌmamî Paapa pîꞌ. Tîîse uwanîyakon pe tîwanî wenai tîîkoꞌmantoꞌ pînînma pra awanî ya, tîweꞌtarumaꞌtîtoꞌ yapîtanîpîiya ya, ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya Paapa pia —taꞌpîiya."
25 —Aꞌkî, tamîꞌnawîron sîrîrî non pon yemanne esaꞌ pe anîꞌ ena ya, tîîse ipatîkarî enen tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya pra awanî ya, eporîiya kupî pepîn rî mîrîrî. Tîîsaꞌmanta yai tekaton yepeꞌ ton eporîiya pepîn. Aweꞌpîiꞌkaꞌtî pepîn."
26 Jesusya taꞌpî: —Anîꞌ eppepî ya upîꞌ, moropai umaimu esenupantoꞌ pîꞌ, uurî kaꞌ poi iipîꞌpî eppepî ipîꞌ. Îꞌ pensa inîꞌrî uuipî weiyu yai uyaꞌkaru ke ipîkku pe, Paapa yaꞌkaru ke yarakkîrî uuipî yai, moropai morîkon inserîyamîꞌ pokonpe uuipî yai eppepî ipîꞌ —taꞌpîiya."
27 —Inna pîꞌ rî tauya apîꞌnîkon. Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî pe man. Îꞌ kupîiya eraꞌma amîrîꞌnîkon yonpayamîꞌya tîîsaꞌmantakon rawîrî —taꞌpî Jesusya.
"28 Tiwin semana teeseurîmasaꞌ tîpo, Jesus wîtîꞌpî kawînan wîꞌ pona. Tînenupaꞌsan Pedro moropai Tiago moropai João pokonpe attîꞌpî epîremai."
29 Miarî eepîrema tanne Jesus yenpata etinyakaꞌmaꞌpî. Moropai ipon etinyakaꞌmaꞌpî aimutun pe puꞌkuru. Moropai inkeꞌ pe eenaꞌpî."
30 (30,31) Mîrîrî pe rî asakîꞌnankon warayoꞌkon esenpoꞌpî iipia. Inkeꞌ pe inkamoro wanîꞌpî, kaꞌ ponkon warantî. Inkamoro yarakkîrî eeseurîmaꞌpî. Inkamoro wanîꞌpî Moisés nurîꞌtî pe moropai Elias pe. Inkamoro penaronkon eseurîma Jesus yarakkîrî. Îꞌ kaiꞌma aasaꞌmanta kupî pîꞌ Jerusalém po pena Paapaya taꞌpî yawîrî aweꞌkupî kupî ekaremekîꞌpî toꞌya.
"31 (-)"
32 Mîrîrî tanne inkamoro Pedro moropai tiaronkon Jesus nenupaꞌsan wanîꞌpî iweꞌnunpai. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ weꞌnaꞌpî. Moropai mîrîrî tîpo toꞌ pakaꞌpî. Mîrîrî yai Jesus eraꞌmaꞌpî toꞌya. Aꞌka pe puꞌkuru awanîꞌpî. Moropai inkamoro asakîꞌnankon warayoꞌkon iipia tîweꞌsanon nîrî eraꞌmaꞌpî toꞌya."
33 Mîrîrî tîpo inkamoro wîtîꞌpî tanne Jesus piapai, Pedroya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyenupanen, morî pe puꞌkuru eꞌnî sîrîrî tarî. Mîrîrî yeꞌnen eseurîwîꞌne tappîi ton koneka annaya sîrîrî. Amîrî ton tiwin, moropai Moisés ton tiwin, moropai Elias ton nîrî tiwin —taꞌpîiya. Tîîse îꞌ taa tîuya pe awanî epuꞌtîiya pra Pedro wanîꞌpî.
"34 Eeseurîma tanne katupuruya toꞌ napontîꞌpî. Inkamoro Jesus nenupaꞌsan enaꞌpî eranneꞌ pe katupuru iipî yeꞌnen tîponaꞌnîkon."
35 Inkamoroya Paapa eseurîma etaꞌpî katupuru koreꞌta siꞌma. Taꞌpî Paapaya: —Mîserî unmu wanî unmenkaꞌpî pe puꞌkuru. Mîrîrî yeꞌnen eeseurîmatoꞌ imaimu etatî —taꞌpîiya."
36 Paapa eseurîma ataretîꞌka pe Jesus eraꞌmaꞌpî toꞌya tiwinsarî. Mîrîrî tîneraꞌmaꞌpîkon ekaremekî toꞌya pra awanîꞌpî anîꞌ pîꞌ.
"37 Tiaron wei yai wîꞌ poi tîwautîkon pe arinîkon pemonkonyamîꞌ epereꞌsaꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya. Jesus yarakkîrî esepopai tîwanîkon yeꞌnen iipîꞌsan."
38 Miarî tiwin warayoꞌ wanîꞌpî toꞌ koreꞌta. Mîîkîrî entaimepîtî piaꞌtîꞌpî. Taꞌpîiya: —Uyenupanen, apîꞌ tauya sîrîrî tiwinan yeꞌ saꞌne unmu yepiꞌtîya yuꞌse wanî yeꞌnen —taꞌpîiya Jesus pîꞌ."
39 —Oꞌmaꞌ ewonsaꞌ man yaꞌ. Moropai eporîiya ya kaꞌneꞌ pe more entaime. Moropai yai attî, eesenumî non pona inta arakkunta. Moropai oꞌmaꞌya yenunpîtî yakiꞌtapapîtîiya. Kaꞌneꞌ pe irumakaiya pepîn —taꞌpî itunya."
40 —Anenupaꞌsan pîꞌ taꞌpîuya oꞌmaꞌ yenpaꞌkatoꞌpe toꞌya kaiꞌma tîîse yenpaꞌka toꞌya eserîke pra awanîꞌpî. Mîrîrî warantî rî aakoꞌmamî sîrîrî —taꞌpîiya.
"41 Jesusya mîîkîrî maimu yuukuꞌpî: —Sîrîrî pankon pemonkonyamîꞌ, makui nenkuꞌtîꞌsan, innape ukuꞌnenan pepîn. Oꞌnon pîkîrî uukoꞌmamî eꞌpainon akoreꞌtaꞌnîkon? Oꞌnon pîkîrî amîrîꞌnîkon yapîtanîpîuya eꞌpainon? Moriya eneꞌkî —taꞌpî Jesusya mîîkîrî more yun pîꞌ.
"42 Mîîkîrî more enepî itunya tanne, Jesus pia mîîkîrî oꞌmaꞌya yenumîꞌpî non pona. Moropai aweꞌperenperenmaꞌpî non pona. Inta arakkuntaꞌpî. Mîîkîrî pîꞌ Jesus eseurîmaꞌpî eepaꞌkatoꞌpe kaiꞌma. Eepaꞌkaꞌpî moropai more esepiꞌtîsaꞌ wanîꞌpî. Mîîkîrî more rumakaꞌpî Jesusya itun pia priꞌya."
43 Mîrîrî kupî Jesusya eraꞌmatîponkon tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî kureꞌne teesenumenkai. Paapa meruntîri ke ikupî Jesusya eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.
Tamîꞌnawîronkon esenumenkasaꞌ eraꞌma tîuya yeꞌnen Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpî:"44 —Aawanmîraꞌnîkon kînanen îꞌ tauya manniꞌ pîꞌ. Kaꞌ poi iipîꞌpî uurî rumaka toꞌya kupî sîrîrî, tesanonkon yenyaꞌ uwîtoꞌpe toꞌya —taꞌpîiya."
45 Tîîse îꞌ taa Jesusya epuꞌtî toꞌya pra awanîꞌpî. Maasa pra eenonsaꞌ pe awanîꞌpî epuꞌtî toꞌya namai. Mîrîrî yeꞌnen eranneꞌ pe toꞌ wanîꞌpî anekaranmapopai pra toꞌ wanîꞌpî îꞌ taa toꞌpe awanî.
"46 Jesus nenupaꞌsan eꞌkuꞌpîtîꞌpî tonpakon yentai tîwanîkon kaiꞌma. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ eseurîmaꞌpî tîîwarîrîꞌnîkon mîrîrî pîꞌ: —Uurî wanî ipîkku pe panpîꞌ —taꞌpî tiaronkonya."
47 Tîîse Jesusya mîrîrî toꞌ eseurîmatoꞌ epuꞌtîꞌpî îꞌ kaiꞌma toꞌ esenumenkatoꞌ. Mîrîrî yeꞌnen Jesusya siꞌmîrikkî more yapisîꞌpî itenya pîꞌ moropai yarîꞌpîiya tîîpia toꞌ koreꞌta."
48 Moropai taꞌpîiya: —Anîꞌya mîserî more yapisî ya, tîwakîri pe puꞌkuru uyapurî tîuya yeꞌnen, uurî nîrî yapisîiya morî pe. Moropai uurî yapisîiya ya, manniꞌ warantî nîrî uyarimatîpon Paapa yapisîiya —taꞌpî Jesusya. —Maasa pra mîîkîrî amaꞌreꞌnîkon tîweꞌsen mîîkîrî wanî kupî sîrîrî kureꞌne, moropai ipîkku —taꞌpîiya.
"49 Moropai Joãoya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyenupanen, warayoꞌ eraꞌmaꞌpî annaya oꞌmaꞌkon yenpaꞌkanen amaimu pe. Tîîse mîîkîrî pîꞌ taꞌpî annaya inîꞌrî mîrîrî warantî kîkai mîîkîrî yeꞌka pîꞌ. Maasa pra anna yonpa pe awanî pepîn, tiaron mîîkîrî —taꞌpîiya."
50 Imaimu yuukuꞌpî Jesusya: —Kaane, mîrîrî kîkakî tîkai pra eꞌkî. Maasa pra awinîkîi îꞌ rî kupîiya pepîn mîrîrî, tîîse morî kupîiya mîrîrî amîrîꞌnîkon ton pe —taꞌpî Jesusya.
"51 Kaꞌ pona Jesus yaatoꞌ Paapaya weiyu eseporî koꞌmannîpî tanne Jesus esenumenkaꞌpî Jerusalém pona tuutî pîꞌ."
52 Mîrîrî yeꞌnen eꞌmaiꞌ pe tînenupaꞌsan yonpa yarimaꞌpîiya toꞌ wîtîtoꞌpe kaiꞌma Samaritanoyamîꞌ pataꞌseꞌ yaꞌ. Moropai toꞌ erepamîꞌpî miarî ya Jesus pataꞌseꞌ ton ekaranmapoi."
53 Tîîse itîrî Samaria ponkonya pra awanîꞌpî. Maasa pra Jerusalém pona Jesus wîtî epuꞌtîꞌpî toꞌya mîîtoꞌpe."
54 Jesus pataꞌseꞌ ton tîrî toꞌya pra awanî yeꞌnen, Tiagoya moropai Joãoya Jesus pîꞌ taꞌpî: —Anna yepotorî, anna epîrema yuꞌse nan Paapaya apoꞌ yarimatoꞌpe insamoro Samaria ponkon poꞌtîi? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.
"55 Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen Jesus eraꞌtîꞌpî toꞌ winîkîi moropai toꞌ maimu iwaꞌtîꞌpîiya. —Maasa pra pemonkonyamîꞌ tîꞌkai uuiꞌsaꞌ pra wai —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ."
56 Mîrîrî tîpo toꞌ wîtîꞌpî tiaronkon pemonkonyamîꞌ koreꞌta.
"57 Mîrîrî tîpo tînenupaꞌsan pokonpe Jesus wîtî tanne eꞌma taawîrî, tiwinan warayoꞌya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Awenairî uutî oꞌnon poro attî manniꞌ yairî uutî —taꞌpîiya.
"58 Jesusya mîîkîrî maimu yuukuꞌpî: —Aꞌkî, uwenairî iiꞌpai awanî ya aaipî tîîse saꞌme awanî. Maasa pra maikanyamîꞌ yeutta mororon, mîrîrî yaꞌ toꞌ erîꞌkapî. Moropai toronyamîꞌya tîꞌmoikon yenpotoꞌ yaponseꞌ nîrî mororon. Tîîse uurî kaꞌ poi iipîꞌpî uyewîꞌ ton pra man —taꞌpî Jesusya.
"59 Moropai Jesusya taꞌpî tiaron warayoꞌ pîꞌ: —Aase uwenairî —taꞌpîiya.
Tîîse mîîkîrîya taꞌpî: —Uyepotorî, maasa eꞌmaiꞌ pe uyun saꞌmanta tanne. Yuꞌnaꞌtîuya tîpo uutî —taꞌpîiya."60 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Tîwî inkamoro innape umaimu kuꞌnenan pepînya mîîkîrî isaꞌmantaꞌpî yuꞌnaꞌtî —taꞌpîiya. —Tîîse amîrî wîtî yuꞌse wai moropai îꞌ kaiꞌma tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa wanî ekaremekîya yuꞌse wai —taꞌpîiya ipîꞌ.
"61 Moropai tiaron warayoꞌya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Awenairî uutî, Uyepotorî. Tîîse maasa eꞌmaiꞌ pe uyonpayamîꞌ pîꞌ esekaremeꞌse uutî sîrîrî —taꞌpîiya.
"62 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya. Taꞌpîiya: —Anîꞌ esenyakaꞌma ya sanpa ke, mîîkîrî esenyakaꞌma eꞌpai awanî tîrumakai pra yaretîꞌka tîuya pîkîrî. Mîrîrî warantî mîîkîrî esenyakaꞌma ya, Paapa maimu ekaremekî pîꞌ eesenyakaꞌma koꞌmannîpî eꞌpai awanî, penaroꞌ teserurîꞌpî pîꞌ tîwenpenatai pra. Tîîse mîîkîrî ennaꞌpo ya, iteꞌmaꞌpî pîꞌ, îꞌ pe pra rî awanî Paapa itesaꞌ pia —taꞌpî Jesusya.
"1 Mîrîrî tîpo Uyepotorîkonya tiaronkon 72 kaisarî warayoꞌkon menkaꞌpî tînaipontîtonkon. Moropai inkamoro yaipontîꞌpîiya asakîꞌneꞌne patakon kaisarî. Cidadekon poro toꞌ wîtîtoꞌpe tîrawîrî oꞌnon poro tuutîtoꞌ yairî."
2 Moropai inkamoro yaipontîꞌpîiya. Toꞌ yaipontî pe taꞌpîiya: —Tuꞌke toꞌ man umaimu anetapainokon, tîîse umaimu ekaremeꞌnenan wanî tuꞌke pra mararî pra umî yawon emîsaꞌ warantî, tîîse ipîꞌ teesenyakaꞌmasanon man mararî, imoꞌka toꞌya eserîke pra. Mîrîrî yeꞌnen esaꞌtî mîîkîrî umî esaꞌ Paapa pîꞌ tiaronkon teesenyakaꞌmasanontonkon yarimatoꞌpeiya —taꞌpîiya."
3 Inkamoro pîꞌ taꞌpîiya: —Atîtî see, uurîya ayarimakon sîrîrî. Ayarimauyaꞌnîkon sîrîrî nariꞌkon koreꞌta. Carneiro munkîyamîꞌ yekaꞌma warantî kaikusiyamîꞌ koreꞌta ayarimauyaꞌnîkon sîrîrî."
4 Attîkon pe kanan îꞌ rî kîsatî. Ayetteꞌkon yenseꞌ asakunikon kîsatî. Moropai aꞌsaꞌsakon kîsatî. Moropai anîꞌrî eposaꞌyaꞌnîkon ya eꞌma ta, mîîkîrî yarakkîrî kureꞌne kîseurîmatî. Tîîse teesemiꞌtapai matîtîi.
"5 Miarî ya eerepansaꞌkon ya wîttî ta eewomîkon pe makatîi eꞌmaiꞌ pe: “Paapaya tîwanmîn tîrî yuꞌse wai sîrîrî wîttî ta”, makatîi —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."
6 —Morî pe puꞌkuru mîrîrî wîttî tawon warayoꞌ wanî ya, tîwanmîn yapisîiya Paapa winîpai. Tîîse morî pe pra mîîkîrî warayoꞌ wanî ya, yapisîiya pepîn. Tîîse amîrîꞌnîkonya yapisî."
7 Morî pe aakoꞌmamîkon ya mîrîrî wîttî ta. Tîîse moro makoꞌmantîi ayaꞌreꞌkon monpatîi moro, awukukon menîꞌtîi moro, îꞌ rî tîrî toꞌya ya aapiaꞌnîkon. Maasa pra teesenyakaꞌmasenya teesenyakaꞌmaꞌpî yepeꞌpî yapisî eꞌpai awanî. Mîrîrî yeꞌnen moro makoꞌmantîi tiwinan wîttî ta tiaron ta tîmoꞌtapîꞌse pra.
"8 Cidade pona eewomîkon ya, miarî morî pe ayapisîkon toꞌya ya, moro ayaꞌreꞌkon monpatîi toꞌ koreꞌta, îꞌ rî tîrî toꞌya."
9 Moropai miarî cidade po priꞌyawonkon pepîn mepiꞌtîtîi. Moropai makatîi miarî ronkon pemonkonyamîꞌ pîꞌ: “Aapiaꞌnîkon Paapa nîtîrî erepannî pîꞌ man. Ayesaꞌkon pe Paapa koꞌmantoꞌpe eturumakatî itenyaꞌ,” makatîi toꞌ pîꞌ —taꞌpîiya."
10 —Tîîse morî pe ayapisîkon toꞌya pra awanî ya, miarî cidade po, moriya mepaꞌkatîi eꞌma ta. Moropai makatîi:"
11 “Itekare anetapai pra awanîkon yeꞌnen, anna epaꞌka sîrîrî apatakon piapai. Aꞌkî, anna puu pîꞌ atapisîꞌpî non apatakon yawon paꞌtî annaya sîrîrî. Sîrîrî kupî annaya itekare yuꞌse pra awanîkon ekaremeꞌnen pe. Tîîse sîrîrî epuꞌtî, Paapaya atarumaꞌtîkon kupî sîrîrî. Maasa pra aminke pra tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iiꞌtoꞌ eseporî kupî sîrîrî. Tîpemonkonoyamîꞌ pîikaꞌtîiya kupî sîrîrî” makatîi toꞌ pîꞌ —taꞌpîiya."
12 Moropai inîꞌrî taꞌpî Jesusya: —Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Tiwinanoꞌpî wei yai, tamîꞌnawîronkon yenumî Paapaya yai, mîrîrî cidade ponkon tarumaꞌtîiya kupî sîrîrî kureꞌne manniꞌkan penaronkon Sodoma ponkon tarumaꞌtîꞌpî tîuya yentai.
"13 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Aka saꞌne Corazim cidaderî ponkon pemonkonyamîꞌ. Aka saꞌne Betsaida cidaderî ponkon, innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon sîrîrî tîpose. Teuren kureꞌne îꞌ ikupî eserîkan pepîn eꞌkupîꞌpî apatakon yaꞌ. Tîîse innape ukupîyaꞌnîkon pra aweꞌsaꞌkon. Sîrîrî mîrîrî yeꞌka eꞌkuꞌsaꞌ ya Tiro cidaderî po, moropai Sidom cidaderî po, miarî ronkon pemonkonyamîꞌya tîmakuyikon rumakaꞌpî eꞌpainon pena. Mararî pra tîmakuyikon pîꞌ toꞌ esewankonoꞌma eꞌpainon, saaku yaꞌ teepontîi moropai runuꞌpî ke teekîꞌpai —taꞌpî Jesusya."
14 —Tamîꞌnawîronkon yenumî Paapaya weiyu yai eesewankonoꞌmakon kupî sîrîrî mararî pra. Tiro cidaderî ponkon pemonkonyamîꞌ esewankonoꞌmaꞌpî yentai. Moropai Sidom ponkon eꞌtarumaꞌtîꞌpî yentai amîrîꞌnîkon eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî. Maasa pra innape imaimu kuꞌsaꞌyaꞌnîkon pra awanî yeꞌnen."
15 Aka saꞌne Cafarnaum ponkon pemonkonyamîꞌ kaꞌ pona attîkon kaiꞌma eesenumenkakon, tîîse attîkon pe pra naatîi amakuyikon wenai. Mîrîrî wenai apoꞌ yaꞌ Paapaya ayenumîkon kupî sîrîrî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
"16 Moropai taꞌpî Jesusya tînenupaꞌsan 72 kaisaronkon pîꞌ: —Anîꞌkanya amaimukon eta ya, morî pe umaimu eta toꞌya mîrîrî. Tîîse anîꞌkanya ayewanmîrîkon ya, inkamoroya uyewanmîrî nîrî mîrîrî. Moropai uyewanmîrînenanya nîrî Paapa uyarimatîpon yewanmîrî mîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"17 Moropai inkamoro 72 kaisaronkon warayoꞌkon itîꞌsan ennaꞌpoꞌpî Jesus pia kureꞌne puꞌkuru taatausinpai. Moropai inkamoroya ekaremekîꞌpî Jesus pîꞌ. —Oꞌmaꞌkon wanîꞌpî anna maimu yawîrî. Maasa pra “Jesus maimu pe epaꞌkatî pemonkonyamîꞌ yapai”, taꞌpî annaya. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ epaꞌkaꞌpî —taꞌpî toꞌya.
"18 Mîrîrî yuukuꞌpî Jesusya: —Inna, mîrîrî warantî awanî maasa pra kaꞌneꞌ pe waraꞌnapi eꞌsisiuka warantî, kaꞌ poi Makui enasaꞌ eraꞌmaꞌpîuya, ˻imeruntîri yentai Paapa wanî yeꞌnen˼ —taꞌpîiya."
19 —Maasa pra Uurîya puꞌkuru meruntî tîrîꞌpî aapiaꞌnîkon, yeꞌkaton îkîi yakiꞌtapakonpa kaiꞌma, umaimu pe, moropai yekiꞌkaton mariꞌtî yakiꞌtapakonpa. Moropai tamîꞌnawîron imakuiꞌpî kuꞌnenan awinîkîiꞌnîkon yentai puꞌkuru awanîkonpa umaimu pe. Amoronkon epuꞌtîyaꞌnîkon namai meruntî tîrîꞌpîuya."
20 Tîîse mîrîrî pîꞌ taatausinpai pra eꞌtî. Amaimukon pe oꞌmaꞌkon epaꞌka pîꞌ katausinpatî. Tîîse tauya apîꞌnîkon, kaꞌ po ayeseꞌkon menukasaꞌ Paapaya man morî pe aakoꞌmamîkonpa, mîrîrî pîꞌ atausinpatî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"21 Mîrîrî tîpo Morî Yekaton Wannî meruntîri yarakkîrî Jesus wanîꞌpî kureꞌne taatausinpai. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya: —Uyepotorî Paapa, uyun, amîrî kaꞌ esaꞌ tîweꞌsen. Moropai non esaꞌ pe tîweꞌsen. Morî pe man tauya apîꞌ. Maasa pra epuꞌnen aweꞌtoꞌ anonamîꞌpî yenposaꞌya epuꞌnenan pepînya epuꞌtoꞌpe. Epuꞌnen pe tîweꞌsanon piapai imoꞌkaꞌpîya itîrîpa pakko pe tîweꞌsanon pia, moreyamîꞌ warainokon pia. Mîrîrî pîꞌ morî pe man tauya, Paapa. Mîrîrî warantî imenkaꞌpîya moropai mîrîrî kupîꞌpîya. Maasa pra mîrîrî kuꞌsaꞌya ituꞌse awanî yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.
"22 Inîꞌrî taꞌpî Jesusya: —Uyunya tamîꞌnawîron tîîsaꞌ man uupia. Moropai anîꞌya anîꞌ pe wanî epuꞌtî pra man. Tîîse Uyunya neken epuꞌtî. Moropai anîꞌya uyun epuꞌtî pra man. Tîîse uurîya neken epuꞌtî. Moropai anîꞌ pe uyun wanî ekaremekîuya manniꞌkan epuꞌtî toꞌya yuꞌse uurî eꞌtoꞌkon pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"23 Mîrîrî taa tîpo, tînenupaꞌsan eraꞌmaꞌpî Jesusya. Moropai taꞌpîiya teken neken toꞌ, tîîse arinîkon koreꞌta pra. —Amîrîꞌnîkon neraꞌma eraꞌmanenan wanî taatausinpai puꞌkuru."
24 Maasa pra tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Tuꞌkankon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtîya, moropai ipîkkukon pata esanon reiyamîꞌya, mîrîrî aneraꞌmaꞌpîkon aneraꞌmapai toꞌ wanîꞌpî teuren, tîîse eraꞌma toꞌya eserîke pra awanîꞌpî. Moropai mîrîrî anetaꞌpîkon anetapai toꞌ wanîꞌpî teuren, tîîse eta toꞌya pra toꞌ wanîꞌpî —taꞌpî Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ.
"25 Tiaron pensa warayoꞌ Moisés yeserurîꞌpî pîꞌ yenupaton eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî moropai Jesus ekaranmapoꞌpîiya maasa pra epuꞌnen pe awanî anepuꞌpai awanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya: —Uyenupanen, Oꞌnon yeꞌka pe see ipatîkarî enen uukoꞌmantoꞌ ton eporîuya eꞌpainon?
"26 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Îꞌ kaiꞌma see Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ mîrîrî epuꞌtî pîꞌ nan? Îꞌ kaiꞌma see ekaremeꞌnen amîrî? —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.
"27 Mîîkîrîya taꞌpî: —Taiya see warantî:
Ayepotorî Paapa yapurîkî ayewan ke, moropai tamîꞌnawîrî eesenumenkatoꞌ ke. Moropai ameruntîri ke yapurîkî. Moropai tamîꞌnawîrî epuꞌtoꞌya ke yapurîkî,
Ayonpa saꞌnamakî aweꞌsaꞌnama manniꞌ warantî,
taiya —taꞌpîiya.
28 Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Inna, yairî taa pîꞌ nai. Moriya mîrîrî kuꞌkî. Mîrîrî kupîya ya, yairî enen aakoꞌmantoꞌ ton eporîya —taꞌpî Jesusya.
"29 Moropai warayoꞌya Jesus ekaranmapoꞌpî maasa pra taꞌpî tîuya manniꞌ yawîrî pra tîwanî epuꞌtî tîuya yeꞌnen. Taꞌpîiya: —Anîꞌ kin mîîkîrî uyonpa, isaꞌnamatoꞌpeuya? —taꞌpîiya.
"30 Mîîkîrîya epuꞌtoꞌpe Jesusya panton ekaremekîꞌpî see warantî. —Aꞌkî, warayoꞌ wîtîꞌpî Jerusalém poi Jericó pona. Eꞌma taawîrî tuutî pe amaꞌyeꞌkon eporîꞌpîiya. Inkamoroya ipaꞌtîpîtîꞌpî, iponkaꞌpî toꞌya moropai iwî yonpasaꞌ toꞌya wanîꞌpî. Moropai inkamoro wîtîꞌpî."
31 Mîrîrî tîpo teepîremasen iipîꞌpî inîmîkîiya pra tîîse eꞌma taawîrî. Moropai mîîkîrî eraꞌmaꞌpî teepîremasenya. Tîîse eraꞌma tîuya yai tiaron eꞌma winî iwaꞌkaꞌpîiya, iipia tuutî namai."
32 Moropai mîrîrî tîpo tiaron iipîꞌpî Levi paarîꞌpî, toꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ ta teesenyakaꞌmasen. Mîîkîrîya eraꞌmaꞌpî nîrî, moropai mîîkîrîya iwaꞌkaꞌpî mîrîrî warantî."
33 Mîrîrî tîpo tiaron warayoꞌ iipîꞌpî Samariapon, ˻Judeuyamîꞌ yeyaton˼. Eporî tîuya pe mîîkîrîya eraꞌmaꞌpî moropai eemîꞌpamîꞌpî iipia."
34 Moropai mîîkîrî pîꞌ taꞌpîiya: “Aka, saꞌne”. Mîîkîrî pîikaꞌtîꞌpîiya ˻iteyaton pe awanîꞌpî tîîse˼, ipaꞌtîpîꞌtoꞌ toꞌya ronaꞌpîiya. Moropai iteꞌnatî yaikaꞌpîiya óleo ke, vinho ke. Moropai yanumîꞌpîiya tekîn pona moropai yarîꞌpîiya. Eerepamîꞌpî entamoꞌkantoꞌ ke tîweꞌrepasen yewîꞌ ta. Moro aakoꞌmamîꞌpî ipîikaꞌtî pîꞌ."
35 Tiaron wei yai mîîkîrîya taꞌpî mîrîrî wîttî esaꞌ pîꞌ: “Aꞌkî, mîserî konekaya yuꞌse wai” taꞌpîiya. “Ipîꞌ eesenyakaꞌma yuꞌse wanî sîrîrî”. Mîrîrî pîrata enaꞌpî tîrîꞌpîiya asakîꞌne. Mîîkîrîya taꞌpî: “Tamîꞌnawîrî antîꞌkaꞌpî yeꞌmauya sîrîrî poro uuipî ya”, taꞌpîiya. Mîrîrî kupîꞌpî mîîkîrîya warayoꞌ priꞌyawon pepîn pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"36 Mîrîrî ekaranmapoꞌpî Jesusya: —Anîꞌ wanî inkamoro eseurîwîꞌnankon warayoꞌkon koreꞌta ipaꞌtîpîꞌsaꞌ yonpa pe?
"37 Mîrîrî yuukuꞌpî warayoꞌya: —Manniꞌ ipîikaꞌtîtîpon.
—Moriya mîrîrî warantî ikuꞌkî —taꞌpî Jesusya ipîꞌ."38 Jesus moropai inenupaꞌsan wîtîꞌpî eꞌma taawîrî. Moropai toꞌ erepamîꞌpî pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ pata pona. Miarî toꞌ erepamîꞌpî. Moropai tiwinan wîriꞌ iteseꞌ Martaya tewîꞌ ta toꞌ pataꞌseꞌ ton tîrîꞌpî.
"39 Mîîkîrî yakon wanîꞌpî Maria iteseꞌ. Mîîkîrî ereutaꞌpî Uyepotorîkon pia. Moropai Jesus eseurîma tanne eta pîꞌ Maria koꞌmamîꞌpî Jesusya yenupantoꞌ."
40 Mîrîrî tanne Marta wanîꞌpî mararî pra teesenyakaꞌma pîꞌ tamîꞌnawîrî tînkoneka pîꞌ. Mîrîrî yai Marta iipîꞌpî Jesus pia moropai taꞌpîiya: —Uyepotorî tiwinsarî siꞌma esenyakaꞌma eraꞌma pîꞌ nai. Uyakonya tiwinsarî unîmîsaꞌ tamîꞌnawîron konekatoꞌpeuya. Upîikaꞌtîi uyakon iiꞌtoꞌpe kaꞌkî.
"41 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Uyepotorîkonya. Taꞌpîiya: —Marta, eesenyakaꞌmatoꞌ pîꞌ neken awanî mîrîrî. Eesenyakaꞌmatoꞌya ayakinpa mîrîrî."
42 Tîîse morî, mîrîrî yentainon moro man. Ayakon Mariaya kureꞌne ituꞌse tîweꞌtoꞌ moꞌkasaꞌ sîrîrî. Morî menkasaiꞌya sîrîrî. Anîꞌya sîrîrî moꞌka eserîke pra man Maria piapai —taꞌpî Jesusya.
"1 Tiaron pensa Jesus epîremaꞌpî. Mîîkîrî ataretîꞌkasaꞌ tanne, tiwinan inenupaꞌpî yonpaya taꞌpî ipîꞌ: —Uyepotorî, anna yenupakî anna epîrematoꞌpe. Joãoya tînenupaꞌsan yenupaꞌpî warantî anna yenupakî —taꞌpîiya.
"2 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Sîrîrî warantî epîrematî —taꞌpîiya.
—“Paapa, kaꞌ pon,
amîrî neken morî pe puꞌkuru wanî.
Mîrîrî taa tamîꞌnawîronkonya yuꞌse wai apîꞌ.
Amîrî wanî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe.
Asiꞌkî anna pia anna esaꞌ pe awanîpa.
"
3
Anna yekkari ton antîîkî wei kaisarî îꞌ ton pra anna wanî namai, Paapa.
"
4
Moropai Paapa, anna nîkupîꞌpî imakuiꞌpî awinîkîi mîrîrî kuꞌkî aawanmîra.
Mîrîrî warantî nîrî tamîꞌnawîronkon nîkupîꞌpî anna pîꞌ, mîrîrî kupî annaya anna wanmîra, Paapa.
Moropai anna pîikaꞌtîkî imakuiꞌpî ena namai anna yentai”.
Mîrîrî warantî mepîrematîi —taꞌpî Jesusya.
5 Moropai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Maasa esenumenkatî. Attîkon ya, ayonpakon yewîꞌ ta anoinna yairî eseurîwîꞌne trigo puusaꞌ esaꞌse ipîꞌ. Moropai taayaꞌnîkon “Ikei esaꞌse yiꞌnî pîꞌ wai apîꞌ”, taaya."
6 “Maasa pra uyonpa tuutîsen erepannî pîꞌ man amen puꞌkuru. Eemiꞌnepansaꞌ ipîra, tîîse iipia untîrî ton pra man itaꞌreꞌ ton” taaya."
7 Esenumenkakî, îꞌ kaiꞌma ayonpaya amaimu yuuku wîttî ta siꞌma. “Upîꞌ tîîwoꞌmaꞌtai pra eꞌkî. Asapontîsaꞌ puꞌkuru sîrîrî. Unnaꞌta atarakkanmoka eserîke pra yeꞌseꞌtîsauꞌya wai. Moropai unmukuyamîꞌ weꞌnasaꞌ man uyena. Mîrîrî yeꞌnen eꞌmîꞌsaꞌka eserîke pra wai trigo puusaꞌ tîîse”, taiya."
8 Tauya sîrîrî apîꞌnîkon —taꞌpî Jesusya. —Aweꞌmîꞌsaꞌka pepîn ayonpa pe tîwanî yeꞌnen. Tîîse tetaꞌkai esatî pîꞌ aakoꞌmamî ya aweꞌmîꞌsaꞌka tuꞌka ituꞌse tonpa eꞌtoꞌ tîrîpa. Moropai tamîꞌnawîrî inesatîꞌpî tîrîiya iipia —taꞌpî Jesusya.
"9 —Mîrîrî yeꞌnen tauya apîꞌnîkon. Paapa esatî pîꞌ akoꞌmantî teesetaꞌkai pra. Moropai yapisîyaꞌnîkon iwinîpai. Yuwa pîꞌ akoꞌmantî moropai eporîyaꞌnîkon. Manaꞌta paꞌtî pîꞌ akoꞌmantî moropai wîttî esaꞌya yarakkanmoka."
10 Maasa pra Paapa pîꞌ tamîꞌnawîronkon esaꞌnenanya tînesatîꞌpîkon yapisî. Moropai yuwanenanya tînuwakon eporî. Moropai manaꞌta paꞌtînenan pia manaꞌta atarakkanmoka —taꞌpîiya.
"11 Moropai taꞌpîiya: —Amîrîꞌnîkon tînmuku kenankon. Anmukukonya tiyoꞌ ton esatî ya, îkîi tîrîyaꞌnîkon eꞌpainon? Kaane, itîrîyaꞌnîkon pepîn."
12 Tiyoꞌ ton kariwana pîmoi esatî anmukukonya ya, yekiꞌkaton mariꞌtî tîrîyaꞌnîkon eꞌpainon? Kaane, itîrîyaꞌnîkon pepîn."
13 Amîrîꞌnîkon wanî imakuiꞌpî kuꞌnenan pe teuren, tîîse imakuiꞌpî tîrîyaꞌnîkon pepîn anmukukon pia. Morî tîrîyaꞌnîkon. Mîrîrî yentai Paapa kaꞌ ponya morî tîrî aapiaꞌnîkon. Ayesaꞌkon pe aakoꞌmantoꞌpe Morî Yekaton Wannî tîrîiya anîꞌya esatî ya —taꞌpî Jesusya.
"14 Mîrîrî tîpo arinîkon pemonkonyamîꞌ koreꞌta tîwanî yeꞌka pe Jesusya oꞌmaꞌ yenpaꞌkaꞌpî tiwinan warayoꞌ yapai. Mîîkîrî oꞌmaꞌya warayoꞌ eseurîma tîrî pra aweꞌpîtîꞌpî. Tîîse Jesusya yenpaꞌkasaꞌ pe ipataꞌpî yaꞌ warayoꞌ eseurîmaꞌpî. Mîrîrî kupî Jesusya eraꞌmasaꞌ tîuyaꞌnîkon pe mararî pra teesenumenkai arinîkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî ipîꞌ."
15 Tîîse tiaronkonya taꞌpî: —Maawariyamîꞌ yepotorî Belzebu meruntîri ke maawariyamîꞌ yenpaꞌkaiya mîrîrî —taꞌpî toꞌya. ˻Makui mîîkîrî Belzebu.˼
"16 Moropai tiaronkon wanîꞌpî ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtasanon pe. Taꞌpî toꞌya: —Anna neraꞌma ton kuꞌkî. Kaꞌ poinon Paapa meruntîri ke ikuꞌkî, innape akuꞌtoꞌpe annaya —taꞌpî toꞌya tîîwoꞌmaꞌtai."
17 Tîîse îꞌ kaiꞌma toꞌ esenumenkatoꞌ epuꞌtîꞌpî Jesusya. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya: —Aꞌkî, tiwinan pata yaꞌ tîîkoꞌmansenon eseyaꞌnama ya, toꞌ eꞌtîꞌka eꞌpainon tamîꞌnawîrî. Moropai tonpakon pokonpe tîmurukun pe tîîkoꞌmansenon wanî ya, inkamoro koꞌmamî teesiyuꞌpîꞌse morî pe pra. Moropai toꞌ ekoreꞌma, toꞌ eꞌtîꞌka tamîꞌnawîrî eꞌpainon."
18 Mîrîrî warantî Makui koꞌmamî ya tîpemonkonoyamîꞌ pokonpe teesiyuꞌpîtî pîꞌ, meruntî ke awanî pepîn. Mîrîrî tauya sîrîrî maasa pra Belzebuya tîmeruntîri tîîsaꞌ oꞌmaꞌkon yenpaꞌkapa, taayaꞌnîkon upîꞌ —taꞌpîiya."
19 —Tîîse mîrîrî warantî awanî ya, anîꞌya meruntî tîrî eꞌpainon anenupaꞌsan pia, oꞌmaꞌkon yenpaꞌkatoꞌpe toꞌya? Inkamoroya taa eꞌpainon apîꞌnîkon: “Esenkuꞌtîꞌsan pe awanîkon” taa toꞌya."
20 Tîîse Paapa meruntîri ke oꞌmaꞌkon yenpaꞌkauya ya, Paapa iiꞌsaꞌ man akoreꞌtaꞌnîkon tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe epuꞌtîyaꞌnîkon.
"21 Meruntî warayoꞌ tîyurupai kenanya tewîꞌ eraꞌma ya, anîꞌya itemanne yamaꞌrunpa eserîke pra awanî, meruntî ke awanî yeꞌnen."
22 Tîîse itentainon moro awanî ya, mîîkîrî iipî. Iturupai moꞌkaiya, mîrîrî meruntî ke tîwanî emapuꞌtînen. Moropai itemanne yamaꞌrunpaiya, yarîiya. Moropai mîrîrî pantakaiya tonpayamîꞌ pia —taꞌpîiya.
"23 —Mîrîrî yeꞌnen —taꞌpî Jesusya, —Anîꞌya innape ukupî pra awanî ya, uyeyaton awanî mîrîrî. Moropai anîꞌ esenyakaꞌma pra awanî ya, uurî ton pe uurî esenyakaꞌmatoꞌ tarumaꞌtîiya mîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"24 Mîrîrî pîꞌ Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Pemonkon yapai teepaꞌka tîpo oꞌmaꞌ asarî koꞌmannîpî tuna ton pîn ya pîꞌ tîpataꞌseꞌ ton yuwa pîꞌ teerîꞌkapîpa. Tîîse eporî tîuya pra tîwanî ya taiya: “Kaane ennaꞌpoi waꞌta uyewîꞌ ta, yapai epaꞌka neꞌtîkini yaꞌ”, taiya."
25 Moropai mîîkîrî oꞌmaꞌ ennaꞌpo inîꞌrî mîîkîrî pemonkon yaꞌ. Mîîkîrî yeporîiya yawon pra, morî yekaꞌmaiya pra tîîse."
26 Moropai mîîkîrî oꞌmaꞌ wîtî iipiapai tiaronkon oꞌmaꞌkon yetai tarakkîrî toꞌ koꞌmantoꞌpe kaiꞌma. Toꞌ enepîiya asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî inîꞌ panpîꞌ imakuiꞌsan enepîiya mîrîrî mîîkîrî warayoꞌ yaꞌ. Moropai tamîꞌnawîrî inkamoro koꞌmamî mîîkîrî yaꞌ. Inkamoroya mîîkîrî tarumaꞌtî mararî pra, pena eꞌmaiꞌ pe imakuiꞌpî pe tîwanîꞌpî yentai, mîîkîrî warayoꞌ yeseru wanî inkamoro wanî yeꞌnen yaꞌ —taꞌpî Jesusya.
"27 Mîrîrî pîꞌ Jesus tanne, tiwin wîriꞌ arinîkon pemonkonyamîꞌ koreꞌtawon eseurîmaꞌpî aronne. Moropai taꞌpîiya: —Paapaya morî tîîsaꞌ wîriꞌ pia, manniꞌ amîrî yenpotîpon pia, tîmannîtî ke awoꞌpatîpon pia —taꞌpî wîriꞌya.
"28 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Mîîkîrî yentai tîweꞌsanon manniꞌkan Paapa maimu etanenan. Moropai yawîrî tîîkoꞌmansenon. Inkamoro wanî morî pe puꞌkuru —taꞌpî Jesusya.
"29 Arinîkon pemonkonyamîꞌ tîîse tîîpia tîwoi Jesus eseurîma piaꞌtîꞌpî. Taꞌpîiya see warantî: —Sîrîrî pankon pemonkonyamîꞌ wanî sîrîrî imakuiꞌpî pe puꞌkuru. Aneraꞌmakon ton esatîyaꞌnîkon innape Paapa kupî yeꞌka pe pra. Tîîse ikupîuya pepîn aneraꞌmakon ton. Tîîse tiwin neken Jonas yarakkîrî eꞌkupîꞌpî ekaremekîuya aneraꞌmakon ton."
30 Paapa maimu ekaremeꞌnen profeta Jonas nurîꞌtî eraꞌmaꞌpî Nínive cidaderî ponkonya enen, aasaꞌmantasaꞌ kaiꞌma toꞌ eꞌsaꞌ tanne. Mîrîrî wenai Paapa meruntîri yai aweꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ epuꞌtîꞌpî toꞌya. Mîrîrî warantî uurî kaꞌ poi esenpoꞌpî iiꞌsaꞌ sîrîrî amîrîꞌnîkon koreꞌta, aneraꞌmakon ton pe —taꞌpî Jesusya."
31 —Aꞌkî, tiwinanoꞌpî wei yai Sabá pata esaꞌ pe tîweꞌsen nurîꞌtî eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî. Moropai mîîkîrîya taa kupî sîrîrî apîꞌnîkon: “Îꞌ ton pe innape ikupîyaꞌnîkon pra awanîkon?” Maasa pra pena mîîkîrî wîriꞌ iiꞌpîtîꞌpî aminke pai epuꞌnen pe tîweꞌsen Salomão nurîꞌtîya tenupatoꞌpe kaiꞌma etai. Moropai innape ikupîꞌpîiya. Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Uurî akoreꞌtaꞌnîkon manniꞌ uurî wanî mîîkîrî epuꞌnen pe siꞌpî Salomão yentai. Tîîse innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon —taꞌpî Jesusya."
32 —Tiwinanoꞌpî wei yai Nínive ponkon nurîꞌtî nîrî eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî. Moropai inkamoroya taa kupî sîrîrî apîꞌnîkon: “Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen amakuyikon rumakayaꞌnîkon pra awanîkon?” taa toꞌya. Maasa pra inkamoroya tîmakuyikon rumakaꞌpî pena, Jonas nurîꞌtîya Paapa maimu ekaremekî yai Nínive po. Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Uurî wanî akoreꞌtaꞌnîkon mîîkîrî Jonas yentai. Mîîwîni tîîse amakuyikon rumakayaꞌnîkon pra awanîkon —taꞌpî Jesusya.
"33 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Aꞌkî, anîꞌya tîꞌkumaꞌtu yawittanîpî pepîn eꞌpainon îꞌ rî yoꞌkoi itîrîpa. Tîîse itîrîiya eꞌpainon itaponseꞌ pona, maasa pra tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya eraꞌmatoꞌpe kaiꞌma, morî pe aꞌka pe awanî yeꞌnen."
34 Jesusya taꞌpî: —Aꞌkî, ayenukon wanî ayesaꞌkon weiyuꞌmanen pe morî pe tamîꞌnawîron ayeserukon eraꞌmakonpa. Tîîse imakuiꞌpî pe ayenukon wanî ya, îꞌ eraꞌmayaꞌnîkon pepîn, îꞌ kupîyaꞌnîkon epuꞌtîyaꞌnîkon pepîn. Ewaron ta tîweꞌsen warantî awanîkon, aꞌka ta pra. Mîrîrî warantî ayewankon wanî. Morî pe Paapa maimu pîꞌ eesenumenkakon ya, ayewankon yaꞌ, tamîꞌnawîrî aakoꞌmantoꞌkon wanî morî pe. Tîîse imakuiꞌpî pe eesenumenkakon ya ayewankon yaꞌ imakuiꞌpî pe nîrî aakoꞌmantoꞌkon wanî."
35 Mîrîrî yeꞌnen tîwarî eꞌtî eesenumenkatoꞌkon ya imakuiꞌpî ewomî namai, morî pe aꞌka pe aakoꞌmamîkon tanne, aamaꞌtanîpîiyaꞌnîkon namai. Mîrîrî warantî ikupîyaꞌnîkon ya ewaron ta awanîkon pepîn."
36 Mîrîrî yeꞌnen tamîꞌnawîrî ayesaꞌkon wanî mîrîrî aꞌka pe. Maasa pra yairon pîꞌ puꞌkuru eesenumenkakon yeꞌnen. Ewaron ta tîweꞌsen warantî pra awanîkon. Aꞌka ta tîîkoꞌmansen pe awanîkon morî pe —taꞌpîiya.
"37 Jesus eseurîma ataretîꞌka pe tiwinan fariseuya Jesus etaꞌpî tewîꞌ ta entamoꞌkai attîtoꞌpe. Moropai Jesus wîtîꞌpî, mîîkîrî ereutaꞌpî imesarî pia."
38 Tîîse mîîkîrî pîꞌ fariseu esenumenkaꞌpî. Maasa pra teserukon yawîrî aweꞌrona pra awanî yeꞌnen tîwentamoꞌka rawîrî.
"39 Mîrîrî epuꞌtî tîuya yeꞌnen, taꞌpî Uyepotorîkonya fariseu pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon fariseuyamîꞌya apisaukon moropai aparaturikon ronapîtî ikoꞌnoro tîîse iporo neken. Aweꞌronakon morî pe eeseraꞌmatoꞌpe, tîîse ituꞌna ayewankon yaꞌ nura pe awanîkon tanne. ˻Mîrîrî taꞌpîiya toꞌ yeseru ekaremekîpa kaiꞌma. Toꞌ yewan yaꞌ toꞌ esenumenkatoꞌkon wanî imakuiꞌpî pe, nura pe awanî, mararî pra.˼"
40 Moropai taꞌpîiya: —Pakkokon epuꞌnenan pepîn amîrîꞌnîkon. Anîꞌya kin mîrîrî pisa kupîꞌpî poroporo. Mîîkîrî poroporo ikupîtîponoꞌpîya ita ikupîꞌpî nîrî? Moropai ayesaꞌkon neken pra kuꞌsaꞌ Paapaya pra, tîîse ayewankon nîrî kupîꞌpîiya. Mîrîrî saꞌnîrî nura pe pra yuꞌse Paapa wanî epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatî?"
41 Mîrîrî yeꞌnen morî pe aakoꞌmantoꞌpe yuwatî. Tîweꞌtarumaꞌtîsanon pîikaꞌtîtî. Toꞌ pia antîrîkon yonpa tîîtî toꞌ yemanne ton pe. Mîrîrî tîrîyaꞌnîkon ya, morî pe puꞌkuru awanîkon, nura pe pra —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"42 —Aka tîwarî eꞌtî amîrîꞌnîkon, fariseuyamîꞌ. Maasa pra aweꞌtarumaꞌtîkon pe naatîi. Eꞌtoꞌ yawîrî Paapa yapurîyaꞌnîkon kaiꞌma, antîrîkon ayoꞌkon wosi yonpa ke Paapa repayaꞌnîkon. Tîîse morî panpîꞌ antîrîkon pe taꞌpî tîrîyaꞌnîkon pra awanîkon. Tiaronkon winîkîi yairî pra awanîkon yeꞌnen moropai Paapa saꞌnamayaꞌnîkon pra awanîkon yeꞌnen. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon eꞌpai awanîꞌpî saꞌnîrî. Paapa pia antîrîkon tîrîyaꞌnîkon moropai tiaronkon saꞌnamayaꞌnîkon eꞌpai awanîꞌpî.
"43 Aka tîwarî eꞌtî fariseuyamîꞌ maasa pra aweꞌtarumaꞌtîkon pe naatîi. Maasa pra tiaronkon yentai awanîkon kaiꞌma eesenumenkakon yeꞌnen. Morî pe teekonekai eereutakon epereꞌnîtoꞌ yewîꞌ ta. Moropai arinîkon pemonkonyamîꞌ emurukuntîsaꞌ koreꞌta awanîkon yai, tiaronkonya ayapurîkon yuꞌse awanîkon. Mîî pe awanîkon yeꞌnen aweꞌtarumaꞌtîkon pe naatîi.
"44 Aka, tîwarî eꞌtî. Maasa pra amîrîꞌnîkon wanî penaroꞌ uuruwai eesepuꞌtî pra enaꞌpî warantî. Epuꞌtî tîuyaꞌnîkon pra nura koreꞌta pemonkonyamîꞌ asarî iporo —taꞌpî Jesusya.
"45 Mîrîrî taa Jesusya yeꞌnen, tiwin Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Uyenupanen, mîrîrî warantî anna pîꞌ nîrî eeseurîma epuꞌtî pîꞌ anna man. Anna yeseru winîkîi eseurîman pîꞌ nai —taꞌpîiya.
"46 Jesusya imaimu yuukuꞌpî: —Amîrîꞌnîkon nîrî tîwarî eꞌtî, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon. Maasa pra aweꞌtarumaꞌtîkon kupî sîrîrî. Maasa pra yairî pra tiaronkon yenupa pîꞌ aakoꞌmamîkon wenai. Tamîꞌnawîrî saꞌme ayeserukon kupî tiaronya yuꞌse awanîkon. Tîîse amîrîꞌnîkonya mîrîrî kupîyaꞌnîkon pra awanîkon nem mararî.
"47 Tîwarî eꞌtî. Maasa pra aweꞌtarumaꞌtîkon kupî sîrîrî. Amîrîꞌnîkonya pena Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtî uruwasi ton konekaꞌpî morî pe."
48 Mîrîrî yeꞌnen “Inna toꞌ wîîpai man”, taꞌpîyaꞌnîkon. Atamokon nurîꞌsanya inkamoro wîîsaꞌ moropai inkamoro uruwasi ton konekaꞌpîyaꞌnîkon. Mîrîrî wenai aweꞌtarumaꞌtîkon kupî sîrîrî."
49 Mîrîrî yeꞌnen Paapaya taꞌpî epuꞌnen pe tîwanî yeꞌnen: “Umaimu ekaremeꞌnenan yarimauya kupî sîrîrî toꞌ koreꞌta profetayamîꞌ. Tîîse inkamoro yonpayamîꞌ wîî toꞌya kupî sîrîrî. Moropai toꞌ yonparîꞌsan tarumaꞌtî toꞌya umaimu wenai”, taꞌpî Paapaya —taꞌpî Jesusya."
50 —Mîrîrî kupîꞌpî penaronkonya umaimu ekaremeꞌnenan tîꞌkaꞌpî toꞌya. Mîrîrî wenai sîrîrîpe enen tîweꞌsanon pemonkonyamîꞌ tarumaꞌtî Paapaya kupî sîrîrî."
51 Penaroꞌ Abel nurîꞌtî wîꞌpî irui Caimya patapai. Moropai profeta Zacarias nurîꞌtî wîꞌpî toꞌya pîkîrî. Manniꞌ anwîꞌpîkon Paapa ton pe toꞌ nîpoꞌtî yaponseꞌ yarappana Paapa yewîꞌ ta teepîremasanon neken wîtîtoꞌ pata iwîꞌpî toꞌya. Tamîꞌnawîronkon wîꞌpî kuꞌsaꞌ toꞌya wenai tamîꞌnawîronkon sîrîrîpankon pemonkonyamîꞌ tarumaꞌtî Paapaya kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"52 —Aka tîwarî eꞌtî amîrîꞌnîkon Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon. Maasa pra pemonkonyamîꞌ anenupakonya yairon epuꞌtî eserîke pra awanî. Maasa morî yairon tekaremeꞌse pra yenomîꞌpîyaꞌnîkon ayeserukon neken ekaremekîkonpa kaiꞌma. Mîrîrî wenai toꞌ eꞌpîikaꞌtî eserîke pra. Amîrîꞌnîkon eꞌpîikaꞌtî pepîn moropai inkamoro eꞌpîikaꞌtî namai toꞌ maꞌnîpa pîꞌ aakoꞌmamîkon —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"53 (53,54) Mîrîrî taa tîpo Jesus epaꞌkaꞌpî mîîkîrî fariseu yewîꞌ tapai. Mîîkîrî eseurîmasaꞌ pîꞌ fariseuyamîꞌ moropai inkamoro Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon ekoreꞌmaꞌpî mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî yekaranmapopîtîꞌpî toꞌya. Maasa pra yairî pra Jesus eseurîma yuꞌse toꞌ wanîꞌpî imakuiꞌpî kupîkonpa kaiꞌma iwinîkîi.
"54 (-)"
1 Mararî pra ikuꞌneꞌtî yentai pemonkonyamîꞌ emurukuntîꞌpî Jesus eseurîma etakonpa iipia. Mararî pra kîrîppe toꞌ wanîꞌpî ipataꞌseꞌ ton pra tiaronkon pona toꞌ erepanpîtîꞌpî tuꞌke tîwanîkon yeꞌnen. Mîrîrî yai Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ eꞌmaiꞌ pe: —Tîwarî eꞌtî fariseuyamîꞌ yeseru pîꞌ, tiaronkon yenkuꞌtî toꞌya pîꞌ morî pe tîwanîkon kaiꞌma."
2 Tamîꞌnawîrî toꞌ nîkupîꞌpî toꞌ yeseru eeseraꞌma pra siꞌpî eꞌnaponka kupî sîrîrî aronne. Moropai toꞌ yeseru îꞌ kaiꞌma teesenonse toꞌ nîkupîꞌpî esepuꞌtî kupî sîrîrî mîrîrî yai tamîꞌnawîrî."
3 Mîrîrî warantî tamîꞌnawîrî îꞌ taꞌpîꞌnîkon ewaron ta siꞌma anîꞌya eta pra tîîse, mîrîrî eseta kupî sîrîrî tarîpai ewaron ta pra, tîîse aꞌka ta. Moropai amaꞌ pe eeseurîmaꞌpî ayewîꞌ ta siꞌma taatarakkanse anîꞌya eta nama pe, mîrîrî esekaremekî kupî sîrîrî tamîꞌnawîronkonya eta tanne amaꞌ pe pra —taꞌpî Jesusya.
"4 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Uyonpayamîꞌ tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Eranneꞌ pe keꞌtî manniꞌkan pemonkonyamîꞌ atarumaꞌtînenkon pîꞌ. Tiaron pensa awîkon toꞌya kupî sîrîrî. Mîrîrî pîꞌ eranneꞌ pe pra eꞌtî. Awîsaꞌkon toꞌya tîpo inîꞌrî îꞌ kupî toꞌya pepîn. Ayesaꞌkon neken wîî toꞌya tîîse ayekatonkon wîî toꞌya eserîke pra awanî."
5 Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Anîꞌ namayaꞌnîkon eꞌpai awanî. Paapa namatî. Maasa pra mîîkîrîya awîkon kupî sîrîrî. Ayesaꞌkon wîiya moropai ayekatonkon yenumîiya apoꞌ yaꞌ. Mîrîrî yeꞌnen tauya inîꞌrî apîꞌnîkon, Paapa namatî, tiaron pemonkon namayaꞌnîkon yentai apoꞌ yaꞌ ayenumîiya namai —taꞌpî Jesusya."
6 —˻Pemonkonyamîꞌ pîꞌ eranneꞌ pe pra eꞌkî. Tîîse Paapa nama eꞌpai man maasa pra uurîꞌnîkon koꞌmannîꞌnen pe awanî yeꞌnen.˼ Aꞌkî, toꞌ eꞌrepa miaꞌtaikin toronyamîꞌ simonkokon ke epeꞌmîra. Tîîse Paapaya inkamoro toronyamîꞌ epuꞌtî maasa pra iwanmînonkon pepîn inkamoro."
7 Inkamoro toronyamîꞌ maꞌrankon yentai amîrîꞌnîkon epuꞌtîiya. Apuꞌpai siꞌpo kuꞌneꞌtîsaiꞌya tamîꞌnawîrî. Mîrîrî yeꞌnen eranneꞌ pe pra eꞌtî. Amîrîꞌnîkon wanî pepîn iiwanmîra maasa pra tuꞌkankon toronyamîꞌ yentai amîrîꞌnîkon wanî Paapa pia —taꞌpî Jesusya.
"8 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Anîꞌya taa ya, “Inna uurî Jesus pemonkono pe wanî”, taiya ya pemonkonyamîꞌ pîꞌ, uurî kaꞌ poi iipîꞌpîya taa nîrî mîrîrî warantî Paapa poitîrîtonon inserîyamîꞌ pîꞌ. “Inna mîserî upemonkono”, tauya toꞌ pîꞌ."
9 Tîîse anîꞌya taa ya: “Uurî kaane Jesus pemonkono pepîn uurî. Yapurînen pepîn uurî”, taawon awanî ya, mîîkîrîya uwapuꞌtî. Mîrîrî warantî nîrî uurî kaꞌ poi iipîꞌpîya iwapuꞌtî Paapa poitîrîtonon inserîyamîꞌ pîꞌ. “Upemonkono pepîn mîserî” tauya toꞌ pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"10 Moropai taꞌpîiya: —Anîꞌ eseurîma ya uurî kaꞌ poi iipîꞌpî winîkîi mîrîrî imakuiꞌpî inkupîꞌpî kupî Paapaya eserîke awanî tîîwanmîra. Tîîse anîꞌ eseurîma ya imakuiꞌpî pe Morî Yekaton Wannî winîkîi, mîrîrî imakuiꞌpî inkupîꞌpî kupî Paapaya pepîn tîîwanmîra. Tîîse aakoꞌmamî mîrîrî ipatîkarî imakuiꞌpî pe awanî Paapa pîꞌ.
"11 Moropai taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Amîrîꞌnîkon yarî toꞌya epereꞌnîtoꞌ yewîꞌkon ta apîꞌnîkon teeseurîmakonpa. Pata esaꞌ pe tîweꞌsen moropai ipîkku pe tîweꞌsen rawîrî Paapa maimu ekaremekîyaꞌnîkon wenai. Mîrîrî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. “Îꞌ see taatoꞌpeuya koꞌye” kîkatî aawarîrîꞌnîkon. “Îꞌ kaiꞌma see epetoꞌpe” tîkai pra eꞌtî."
12 Maasa pra inkamoro ipîkkukon rawîrî siꞌma îꞌ kaiꞌma eeseurîmatoꞌkon ton ke ayenupakon Morî Yekaton Wannîya mîrîrî yai, toꞌ maimu yuꞌtoꞌyakon ton tîrîiya —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"13 Inkamoro arinîkon yeurîma Jesusya tanne toꞌ koreꞌta tîweꞌsen warayoꞌ eseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya Jesus pîꞌ: —Uyenupanen, anna yunkon nurîꞌtî yemannerîꞌpî innîmîꞌpî, mîrîrî rataikatoꞌpe uyakonya kaꞌkî arakkita pairî uurî ton —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
"14 Imaimu yuukuꞌpî Jesusya: —Uyonpa, mîrîrî uurî esenyakaꞌmatoꞌ pepîn. Oꞌnon yeꞌka pe see mîrîrî kupîuya epuꞌtî pîꞌ nan? Mîrîrî kupîuya eserîke pra wai —taꞌpîiya ipîꞌ."
15 Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon pîꞌ eeseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya: —Tîwarî eꞌtî, îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon pîꞌ. Kureꞌne îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon yuꞌse kîsenumenkatî. Maasa pra kureꞌne temanne ke tîweꞌsen pe tîwanî wenai, morî pe aakoꞌmamî pepîn.
"16 Mîrîrî yekare pîꞌ toꞌ yenupapa kaiꞌma Jesusya warayoꞌ ipîkku yekare ekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya: —Warayoꞌ wanîꞌpî yemanne ke. Moropai mîîkîrîya taꞌreꞌ ton pîmîꞌpî mararî pra. Moropai eepetaꞌpî mararî pra moropai imoꞌkaꞌpîiya kureꞌne."
17 Mîrîrî pîꞌ mîîkîrî esenumenka piaꞌtîꞌpî tîîwarîrî. Taꞌpîiya: “Uyaꞌreꞌ pataꞌseꞌ ton pra nai koo. Mararî pra tîîse rî” taꞌpîiya. “Oꞌnon pata ikonekauya eꞌpainon”, kaiꞌma eesenumenkaꞌpî.
"18 Mîîkîrîya taꞌpî: “Aa, epuꞌtî pîꞌ wai tarîpai”, taꞌpîiya. Tîîwarîrî eesenumenkaꞌpî. Taꞌpîiya: “Seeniꞌ eꞌmaiꞌnon itewîꞌ pe unkonekaꞌpî yarankauya sîrîrî inîꞌrî kureꞌne panpîꞌ ikonekatoꞌpeuya. Mîrîrî ta tamîꞌnawîrî ikonekatoꞌpeuya, mîrîrî eꞌmaiꞌ pe itesaꞌ pe wanîꞌpî pokonpe, amenan konekatoꞌpeuya”, taꞌpîiya."
19 “Moropai tauya upîꞌrî uuwarîrî. Morî puꞌkuru warayoꞌ tamîꞌnawîron esaꞌ amîrî ituꞌse aweꞌtoꞌ man tamîꞌnawîrî aapia. Tarîpai tuꞌke konoꞌ kaisarî itesaꞌ pe aakoꞌmamî. Tarîpai erîꞌkaꞌkî enapî pîꞌ akoꞌmankî. Moropai enîrî pîꞌ akoꞌmankî moropai atausinpa pîꞌ akoꞌmankî tauya” taꞌpî warayoꞌ ipîkkuya tîpîꞌrî, morî pe tîîkoꞌmamî kaiꞌma.
"20 Tîîse mîîkîrî pîꞌ Paapaya taꞌpî: “Pakko, amîrî îꞌ epuꞌnen pepîn, îꞌ tepuꞌse pra teeseurîmasen. Maasa pra sîrîrîpe ewaron yaꞌ aasaꞌmanta kupî pe nai. Anîꞌrî wanî epuꞌtî pîꞌ nan mîrîrî mararon pepîn ayaꞌreꞌ ankonekaꞌpî yarakkîrî?” taꞌpî Paapaya ipîꞌ.
"21 Moropai taꞌpî Jesusya: —Sîrîrî warantî aweꞌkupî mîrîrî inkamoro yeꞌkakon ipîkku pe tîweꞌsanon. Maasa pra tîmîrîꞌnîkon pe neken temannekon yannuku pîꞌ toꞌ koꞌmannî. Tamîꞌnawîrî itesaꞌ pe tîweꞌtoꞌkon pîꞌ tewankon yapiꞌsaꞌ toꞌya. Tîîse Paapa pia ipîkku pe pra toꞌ wanî. Îꞌ ton pînon inkamoro maasa pra Paapa maimu yawîrî pra toꞌ wanî yeꞌnen, îꞌ rî yapisî toꞌya pepîn iwinîpai —taꞌpî Jesusya.
"22 Mîrîrî warantî toꞌ yeurîma tîpo, Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Aakoꞌmantoꞌkon pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî. Ayekkarikon ton pra awanî pîꞌ aponkon ton pra awanî pîꞌ kîsewankonoꞌmatî."
23 Maasa pra uurîꞌnîkon koꞌmantoꞌ koꞌmannîpî Paapaya. Moropai uyesaꞌkon koꞌmannîpîiya. Mîrîrî wanî mîrîrî uyaꞌreꞌkon moropai uponkon yentai. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî pîꞌ teesenumenkai pra eꞌtî."
24 Maasa esenumenkatî. Manniꞌkan toronyamîꞌ esenyakaꞌma pepîn tekkarikon ton pîmî pîꞌ. Moropai imoꞌka pîꞌ toꞌ esenyakaꞌma pepîn. Moropai itewîꞌkon ton koneka toꞌya pepîn. Tîîse Paapaya inkamoro koꞌmannîpî mîrîrî. Toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrîiya emiꞌnan moronka toꞌya namai. Amîrîꞌnîkon kanan? îꞌ kaiꞌma awanîkon? Inkamoro toronyamîꞌ koꞌmannîpî tîuya yentai Paapaya aakoꞌmannîpîkon. Maasa pra inkamoro toronyamîꞌ yentainokon amîrîꞌnîkon."
25 Teesenumenkatoꞌkon wenai anîꞌya tîîkoꞌmantoꞌkon ton yenka pepîn inîꞌ panpîꞌ tîîkoꞌmamîpa, nem mararî."
26 Mîrîrî kupîyaꞌnîkon eserîke pra awanîkon yeꞌnen îꞌ ton pe aakoꞌmamîkon teesewankonoꞌmai îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon pîꞌ.
"27 Maasa esenumenkatî konoꞌ waiyi pîꞌ. Eesenyakaꞌma pepîn tîpon siꞌpîmî pîꞌ. Mîîwîni tîîse morî pe toꞌ yariꞌku wanî. Tauya sîrîrî apîꞌnîkon, pena Salomão nurîꞌtîya tîpon ton yekaꞌmaꞌpî morî puꞌkuru mîrîrî konoꞌ waiyi warainon yekaꞌmaꞌpîiya maasa pra itesaꞌ pe tîwanî yeꞌnen, ipîkku pe tîwanî yeꞌnen."
28 Tîîse mîîkîrî epontîsaꞌ yentai morî pe puꞌkuru konoꞌ waiyi wanî. Mîrîrî warantî parîꞌ yariꞌkutannîpî Paapaya kureꞌne aakoꞌmamî pra tîîse. Kaꞌneꞌ pe rî aatîꞌnapamî. Mîrîrî yentai uurîꞌnîkon pontîiya morî pe. Mîrîrî warantî rî tîîse mararî innape ikupîyaꞌnîkon."
29 Mîrîrî yeꞌnen ayaꞌreꞌkon pîꞌ moropai awukukon pîꞌ ayewankon tapiꞌse pra eꞌtî. Mîrîrî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî."
30 Maasa pra manniꞌkan Paapa epuꞌnen pepîn yeseru mîrîrî. Moropai tamîꞌnawîrî îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon epuꞌtî pîꞌ Paapa man. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî pîꞌ teesewankonoꞌmai pra eꞌtî."
31 Tîîse Paapa yenyaꞌ eturumakatî, ayepotorîkon pe aweꞌtoꞌpe. Moropai ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ kupîyaꞌnîkon yuwatî. Mîrîrî kupîyaꞌnîkon ya, tamîꞌnawîrî manniꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon tîrîiya aapiaꞌnîkon —taꞌpî Jesusya.
"32 Moropai taꞌpîiya: —Mîrîrî yeꞌnen unmukuyamîꞌ, innape Paapa kupî pîꞌ akoꞌmantî eranneꞌ pe tîweꞌse pra. Maasa pra Paapa, ayunkonya tîwakîri pe tîntîrî tîrî pe man aapiaꞌnîkon. Tesaꞌkon pe itenyaꞌ eturumakaꞌsan pia itîrîiya."
33 Mîrîrî yeꞌnen îꞌ itesaꞌ pe aweꞌtoꞌkon ke eꞌrepatî. Moropai mîrîrî yepeꞌpî tîniru tîîtî manniꞌkan îꞌ ton pînon pia. Mîrîrî wenai ayemannekon yenseꞌ ton eporîya, tîweꞌtîꞌkasen pepîn kaꞌ po. Moropai mîrîrî yaꞌ itesaꞌ pe aweꞌtoꞌkon konekaya kaꞌ po. Maasa pra miarî aataretîꞌka pepîn. Moropai miarî amaꞌyeꞌya yamaꞌrunpa pepîn. Moropai miarî kaꞌ po anîꞌrî oꞌmaꞌya aponkon ayemannekon yaku pepîn. Ipatîkarî morî pe aakoꞌmamî."
34 Maasa pra miarî kaꞌ po ayemannekon konekasaꞌyaꞌnîkon manniꞌ pata eesenumenkatoꞌkon wanî nîrî miarî aakoꞌmamîkon pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"35 Moropai inîꞌrî taꞌpî Jesusya: —Morî pe teekonekai eꞌtî tamîꞌnawîrî ankonekakon ton konekakonpa. Morî pe aponkon yekaꞌmatî. Moropai aꞌkumaꞌtukon tawittanîꞌse eꞌtî. Îꞌ rî eꞌkupî eraꞌmakonpa —taꞌpîiya."
36 —Manniꞌkan pemonkonyamîꞌ tîkaraiwarîkon tîweꞌmarimasen festarî pona itîꞌpî ennaꞌpo nîmîkî pîꞌ tîweꞌsanon warantî eꞌtî. Inîmîkî toꞌya tanne, toꞌ karaiwarî erepamî ya, manaꞌta paꞌtîiya. Kaꞌneꞌ pe manaꞌta yarakkanmoka toꞌya eewontoꞌpe, maasa pra inîmîkî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen."
37 Morî pe puꞌkuru inkamoro ipoitîrîtonon wanî. Maasa pra toꞌ karaiwarîya toꞌ eporî toꞌ weꞌnasaꞌ pra awanî yeꞌnen, tînîmîkî pîꞌ toꞌ tîîse. Tauya apîꞌnîkon mîîkîrî toꞌ karaiwarîya tîpon miakanma tîpoitîrîtonon yekkari ton tîrîpa. Moropai taiya toꞌ pîꞌ: “Ereutatî mesa pia”, taiya. Moropai inkamoro pîꞌ toꞌ karaiwarî esemiꞌtîpa toꞌ yekkari ton tîrî pîꞌ. Mîrîrî warantî awanî kupî sîrîrî Uyepotorîkon iipî nîmîꞌnenan ton pe."
38 Mîîkîrî toꞌ karaiwarî erepamî ya, kureꞌne tîîkoꞌmamî tîpo, anoinna eerepamî pra awanî ya, eerenmapî ya eerepamî ya, aatausinpa tîpoitîrîtonon pîꞌ, inîmîkî pîꞌ toꞌ koꞌmamî yeꞌnen."
39 Maasa esenumenkatî sîrîrî pîꞌ. Sîrîrîpe amaꞌyeꞌya temanne yamaꞌrunpa epuꞌtî warayoꞌ wîttî esaꞌya ya, inîmîkî pîꞌ wîttî esaꞌ koꞌmamî eꞌpainon, temanne yamaꞌrunpaiya namai."
40 Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Amîrîꞌnîkon nîrî mîrîrî warantî enpen akoꞌmantî, maasa pra îꞌ pensa uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe ennaꞌpotoꞌ weiyu sîrîrî non pona epuꞌtîyaꞌnîkon pra naatîi. Enpen eꞌtî aawanmîraꞌnîkon unîmîkîyaꞌnîkon pra awanîkon tanne ayeporîuyaꞌnîkon namai —taꞌpî Jesusya.
"41 Mîrîrî warantî Jesus eseurîma yeꞌnen Pedroya Jesus ekaranmapoꞌpî. Taꞌpîiya: —Uyenupanen, mîrîrî eeseurîmatoꞌ wanî mîrîrî anna anenupaꞌsan neken panamatoꞌya pe, tamîꞌnawîronkon ton pe kaꞌrî? —taꞌpî Pedroya Jesus pîꞌ.
"42 Jesusya yuukuꞌpî panton ke. Taꞌpîiya: —Eseurîma sîrîrî anîꞌ pîꞌ oꞌnon yeꞌkakon ikaraiwarî nîmoꞌkaꞌpî tewîꞌ koꞌmannîꞌnen pe maasa pra mîîkîrî wanî imaimu yawîrî, morî pe tîweꞌsen pe moropai epuꞌnen pe awanî, manniꞌ mîîkîrî ikaraiwarîya tewîꞌ koꞌmannîꞌnen pe. Moropai tiaronkon tîpoitîrîtonon esaꞌ pe toꞌ yaꞌreꞌ ton tîînen pe. Moropai tamîꞌnawîrî taꞌpî tîkaraiwarîya yawîrî ikuꞌnen."
43 Mîîkîrî tîpoitîrî eporî ikaraiwarîya teerepansaꞌ ya morî pe puꞌkuru. Maasa pra tamîꞌnawîrî tîkaraiwarîya taasaꞌ yawîrî ikuꞌsaiꞌya yeꞌnen. Mîîkîrî wanî morî pe puꞌkuru iipia."
44 Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Mîrîrî warantî tîkaraiwarî nîtîrîꞌpî koꞌmannîpîiya yeꞌnen inîꞌ panpîꞌ ikaraiwarîya tamîꞌnawîron tîrî ikoꞌmannîꞌtoꞌpeiya."
45 Tîîse mîrîrî warantî pra ipoitîrî wanî ya, tîîse taiya ya: “Kaꞌneꞌ pe aaipî pe pra man”. Mîrîrî yeꞌnen tiaronkon ipoitîrîtonon tîîpia tîkaraiwarî nîrumakaꞌsan tarumaꞌtî piaꞌtîiya toꞌ poꞌpîtîiya, moropai toꞌ yaꞌreꞌ ton tîrîiya pepîn emiꞌne toꞌ tîîse. Tîîse mîîkîrî koꞌmamî taꞌreꞌ enapî pîꞌ moropai tîwuku enîrî pîꞌ mararî pra. Maasa pra tîkaraiwarî iipî pra awanî yeꞌnen. Moropai mîîkîrî etîmî piaꞌtî mararî pra imakuiꞌpî kupîiya."
46 Mîrîrî tîpo tîîkoꞌmanse puꞌkuru pra, ikaraiwarî erepamî tînîmîkîiya pra tîîse, mararî enpen pra awanî tanne. Mîrîrî yai inkupîꞌpî eraꞌma tîuya pe ikaraiwarî ekoreꞌma mararî pra moropai iwîiya. Moropai yenumîiya imaimu yawîrî ikoꞌmamîꞌsan pepîn pataꞌseꞌ apoꞌ yaꞌ. Mîrîrî eꞌkupî Paapa maimu yawîrî pra tîweꞌsanon yarakkîrî.
"47 Ipoitîrîya epuꞌtî tamîꞌnawîrî îꞌ inkupî pe taꞌpî tîkaraiwarîya tîîse mîrîrî tîkuꞌse pra aakoꞌmansaꞌ ya, teekonekai pra aakoꞌmansaꞌ ya, moropai taꞌpîiya yawîrî ikuꞌsaiꞌya pra ipoitîrî eꞌsaꞌ ya, mîîkîrî poꞌpîtî ikaraiwarîya ipîra, tîmoron epuꞌtoꞌpeiya."
48 Tîîse manniꞌ ipoitîrî îꞌ taꞌpî tîkaraiwarîya epuꞌnen pepîn. Tîkaraiwarî maimu yawîrî awanî pepîn maasa pra epuꞌtî tîuya pra tîwanî yeꞌnen. Tîîse yairî pra mîîkîrî eꞌtoꞌ wanî wenai ikaraiwarîya iꞌpoꞌpîtî tîîse mararî mîîkîrî tiaron maꞌre, maasa pra tepuꞌse pra aweꞌsaꞌ yeꞌnen. Sîrîrî warantî uupiaꞌnîkon mararî pra tîntîrîꞌpî miakannoꞌpî ekaranmapoiya kupî sîrîrî. Taiya: “Îꞌ kaiꞌma aapia untîrîꞌpî yapurîꞌpîya? Yapurîꞌpîya ou yewanmîrîꞌpîya?” taiya kupî sîrîrî upîꞌnîkon. Maasa pra mararî pra itîîsaiꞌya ya uupiaꞌnîkon, inîꞌ panpîꞌ epopai awanî —taꞌpî Jesusya.
"49 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Uurî iipîꞌpî apoꞌ eneꞌtoꞌpeuya sîrîrî non pona pemonkonyamîꞌ koreꞌta. Aasîrî mîrîrî yawittasaꞌ yuꞌse wanî sîrîrî teuren."
50 Tîîse kureꞌne eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî. Tîîse kureꞌne eꞌtarumaꞌtîtoꞌ ataretîꞌkasaꞌ yuꞌse wanî sîrîrî."
51 Tîîse amîrîꞌnîkon esenumenka morî eneꞌsauꞌya kaiꞌma sîrîrî non pona. Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon, morî tîwamîn eneꞌsauꞌya pra wai tîîse eseyaton pîꞌ pemonkonyamîꞌ wanî kupî sîrîrî uwenai. Toꞌ eseyaꞌnama kupî sîrîrî."
52 Tauya sîrîrî, sîrîrî patapai pemonkonyamîꞌ miaꞌtaikinankon tiwinan wîttî ta tîweꞌsanonkon ena kupî sîrîrî eseyaton pîꞌ. Seurîwîꞌnankon ekoreꞌma kupî sîrîrî asakîꞌnankon yarakkîrî. Moropai inkamoro asakîꞌnankon wanî teekoreꞌmai eseurîwîꞌnankon yarakkîrî. Uyeseꞌ wenai mîrîrî warantî toꞌ ekoreꞌma."
53 Moropai tînmukukon winîkîi teekoreꞌmai toꞌ yunkonyamîꞌ innape ukuꞌsaꞌ toꞌya wenai, uyeseꞌ wenai. Moropai tunkon winîkîi toꞌ munkîyamîꞌ wanî teekoreꞌmai, uyeseꞌ wenai. Moropai toꞌ yankonyamîꞌ wanî îri pe tînmukukon wîriꞌsanyamîꞌ winîkîi, innape ukuꞌsaꞌ toꞌya wenai. Moropai toꞌ munkîyamîꞌ nîrî teekoreꞌmai tîsankon winîkîi uyeseꞌ wenai. Moropai tîpaꞌsekon winîkîi toꞌ yawoꞌpîtonon wanî teekoreꞌmai. Moropai toꞌ paꞌsetonon wanî teekoreꞌmai tawoꞌpîkon yarakkîrî. Uyeseꞌ wenai tuꞌkankon ekoreꞌma kupî sîrîrî. Innape ukuꞌnenan pîꞌ innape ukuꞌnenan pepîn ekoreꞌma uwenai —taꞌpî Jesusya.
"54 Jesusya pemonkonyamîꞌ panamaꞌpî. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, wei epaꞌka winî katupuru enuku eraꞌmayaꞌnîkon ya îrikkutun pe. Taawonan amîrîꞌnîkon, konoꞌ rena pe man sîrîrîpe, taayaꞌnîkon. Moropai innape aarena taꞌpîyaꞌnîkon yawîrî."
55 Moropai aꞌsitun ataꞌseꞌma ya, wei ewomî winîpai, mîrîrî pîꞌ taayaꞌnîkon. Wei pe pata wanî pe man. Innape wei pe awanî, aꞌneꞌ pe awanî taꞌpîyaꞌnîkon yawîrî."
56 Amîrîꞌnîkon pemonkonyamîꞌ teesenkuꞌtîsanon, epuꞌnenan pe tîwanîkon kaiꞌma eesenumenkakon! Tamîꞌnawîrî îꞌ pata po tîweꞌkuꞌsen epuꞌtîyaꞌnîkon morî pe. Mîrîrî ekaremekîyaꞌnîkon eꞌtoꞌ yawîrî pata po tîweꞌkuꞌsen moropai kaꞌ pîꞌ tîweꞌkuꞌsen. Tîîse îꞌ waniꞌ awanî aneraꞌmaꞌpîkon ayenukon ke ˻îꞌ ikupî eserîkan pepîn unkupîꞌpî ayenukon kaisarî˼ mîrîrî kupîyaꞌnîkon pepîn innape. Îꞌ ton pe ekaremekîyaꞌnîkon pepîn? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"57 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Tîîse îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen aawarîrîꞌnîkon epuꞌtîyaꞌnîkon pepîn îꞌ wanî yairon pe."
58 Aꞌkî, ayeyaton iipî ya ayarîpa ipîkku pe tîweꞌsen juiz pia. Eꞌmaiꞌ pe ayarîiya rawîrî îꞌ rî inkupîꞌpî awinîkîi konekaya yuwakî yarakkîrî, mîîkîrî juiz pia ayarîiya namai. Tîîse ikonekasaꞌya pra awanî ya juiz yenyaꞌ arumakaiya. Moropai juizya arumaka surarayamîꞌ yenyaꞌ moropai surarayamîꞌya ayarakkamo atarakkannîtoꞌ ta."
59 Tauya sîrîrî apîꞌnîkon mîrîrî atarakkannîtoꞌ tapai eepaꞌkakon pepîn. Tamîꞌnawîrî mîrîrî ankupîꞌpîkon yeꞌmayaꞌnîkon pîkîrî aakoꞌmamîkon —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"1 Moro toꞌ wanîꞌpî tiaronkon pemonkonyamîꞌ. Inkamoro eseurîma piaꞌtîꞌpî Jesus pîꞌ îꞌ kaiꞌma Galiléia pataponkon warayoꞌkon tîꞌka meꞌpoꞌpî Pilatosya pîꞌ. —Paapa pia tîntîrîkon poꞌtîi toꞌ iiꞌsaꞌ tanne, toꞌ tîꞌka meꞌpoꞌpîiya —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."
2 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen insamoro warayoꞌkon tîꞌka meꞌpoꞌpîiya mîrîrî warantî. Îꞌ kaiꞌma toꞌ pîꞌ eesenumenkakon? Tiaronkon yentai imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ toꞌya wenai, toꞌ tarumaꞌtîꞌpî Paapaya taayaꞌnîkon kaꞌrî?"
3 Kaane, mîrîrî wenai pra —taꞌpî Jesusya. —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon, tamîꞌnawîrî awanîkon tanne amîrîꞌnîkon enpenata pra awanîkon ya imakuiꞌpî ankupîꞌpîkon rumaka pîꞌ, inkamoro saꞌmantaꞌpî manniꞌ warantî aasaꞌmantakon kupî sîrîrî tamîꞌnawîrî —taꞌpîiya."
4 —Moropai manniꞌkan 18 kaisaronkon isaꞌmantaꞌsan Siloé pataꞌseꞌ winî Jerusalém po. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen inkamoro pona mîrîrî toꞌ nîkonekaꞌpî kawînan esenumîꞌpî, moropai toꞌ tîꞌkaꞌpîiya. Îꞌ kaiꞌma toꞌ pîꞌ eesenumenkakon, kureꞌne kaꞌrî imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ toꞌya tiaronkon yentai Jerusalém po?"
5 Kaane, Mîrîrî wenai pra toꞌ saꞌmantaꞌpî. Tîîse tauya sîrîrî apîꞌnîkon tamîꞌnawîrî amîrîꞌnîkon saꞌmanta kupî sîrîrî. Amakuyikon rumaka pîꞌ eesenumenkakon pra awanîkon ya, inkamoro saꞌmantaꞌpî warantî aasaꞌmantakon —taꞌpî Jesusya.
"6 Jesusya sîrîrî panton ekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya: —Warayoꞌya tekkari yeꞌ ton, figo yeꞌ iteseꞌ pîmîꞌpî tînmîri yaꞌ. Moropai tîkoꞌman pe tîîkoꞌmamî tîpo, eepetasaꞌ eraꞌmai attîꞌpî. Tîîse eporîiya pra itesaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kupî tîuya pîꞌ eesenumenkaꞌpî."
7 Moropai mîîkîrî itesaꞌya taꞌpî mîrîrî tekkari yeꞌka eraꞌmanen warayoꞌ tîpoitîrî pîꞌ: “Aꞌkî, uuipîꞌpî eseurîwîꞌne konoꞌ kaisarî seeniꞌ figo yeperu eraꞌmai eepetasaꞌ kaiꞌma, tîîse iteperu eporîuya pra uurî eꞌpîtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen yaꞌtîkî îꞌ pe pra siꞌma koꞌmannî pîꞌ man. Tiaronkon pataꞌseꞌ moꞌkasaiꞌya man teepetai pra. Mîrîrî yeꞌnen maꞌtîi”, taꞌpîiya tîpoitîrî pîꞌ.
"8 Tîîse ipoitîrîya taꞌpî tîkaraiwarî pîꞌ: “Maasa tîwî nîsi moro, ukaraiwarî, mîrîrî figo yeꞌ sîrîrî neken konoꞌ iwaꞌkatoꞌpeiya. Tiwin konoꞌpî pe esenyakaꞌma irupukon woi yakauya moropai iwîꞌnîꞌpannîꞌnen ton tîrîuya irupukon pona eepetatoꞌpe”, taꞌpî ipoitîrîya."
9 “Mîrîrî kuꞌsauꞌya tanne sîrîrî konoꞌ pîꞌ eepeta ya, morî pe awanî. Tîîse figo tîrîiya pra awanî ya, mîrîrî yaꞌtî meꞌpoya”, taꞌpî ipoitîrîya tîkaraiwarî pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"10 Jesusya pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ ta siꞌma sábado, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai."
11 Moro awanîꞌpî priꞌya pra tîweꞌsen wîriꞌ. Mîîkîrî koꞌmansaꞌ wanîꞌpî priꞌya pra 18 konoꞌ kaisarî. Oꞌmaꞌya priꞌya pra ikuꞌsaꞌ wanîꞌpî. Mîîkîrî saꞌne asapîtîꞌpî murui murui pe aweꞌmîꞌsaꞌka pra. Mîîkîrî esepiꞌtî eserîke pra awanîꞌpî."
12 Mîîkîrî eraꞌma tîuya pe Jesusya yannoꞌpî tîîpia. Moropai taꞌpîiya wîriꞌ pîꞌ: —Maꞌnon, ayeparan winîpai esepiꞌtîn pîꞌ nai —taꞌpî Jesusya."
13 Moropai tenya tîrîꞌpîiya ipona moropai mîîkîrî ekonekaꞌpî. Inîꞌrî murui pe pra eenaꞌpî. Moropai mîrîrî tîpo mîîkîrî wîriꞌya Paapa yapurîꞌpî mararî pra.
"14 Tîîse mîrîrî kupî Jesusya eraꞌma tîuya yeꞌnen Judeuyamîꞌ epereꞌtoꞌ yewîꞌ esaꞌ pe tîweꞌsen ekoreꞌmaꞌpî mararî pra Jesus winîkîi, maasa pra sábado weiyu yai wîriꞌ yepiꞌtîiya yeꞌnen. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya pemonkonyamîꞌ pîꞌ: —Tiwin miaꞌ pona tîîmoꞌtai wei kaisarî esenyakaꞌmantoꞌ. Mîrîrî yai aaipîkon eesepiꞌtîkonpa, tîîse sábado, erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai pra —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
"15 Mîrîrî yuukuꞌpî Uyepotorîkonya. Taꞌpîiya: —Seruꞌyeꞌ amîrî, epuꞌnen pepîn. Sábado yai îꞌ kupî pepîn taayaꞌnîkon tîîse attîkon sábado yai paakayamîꞌ yewîꞌ ta ayekînkon yeukai, toꞌ yarîkonpa tuna enîꞌtoꞌpe toꞌya. Mîrîrî epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanîkon mîrîrî? Ewaꞌtîsaꞌ pe siꞌma tuna enîrîiya pepîn mîîtoꞌpe."
16 Mîrîrî warantî mîserî wîriꞌ wanî sîrîrî yewaꞌtîsaꞌ pe, Makui newaꞌtîꞌpî pe aakoꞌmansaꞌ kureꞌne 18 konoꞌ kaisarî. Mîîkîrî wanî Abraão nurîꞌtî paarîꞌpî pe, ayonpakon pe Judeupaꞌ pe awanî. Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen kin sábado yai mîîkîrî esepiꞌtî eserîke pra awanî mîrîrî teparan winîpai? —taꞌpî Jesusya.
"17 Mîrîrî taa Jesusya pîꞌ inkamoro ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtasanon eppepî mararî pra maasa pra toꞌ yeseru yenpoꞌpîiya. Tîîse tiaronkon arinîkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî taatausinpai kureꞌne îꞌ ikupî eserîkan pepîn Jesus nîkupîꞌpî pîꞌ. Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai toꞌ atausinpaꞌpî.
"18 Moropai Jesusya panton ekaremekîꞌpî toꞌ nepuꞌtî ton. Taꞌpîiya: —Îꞌ kaiꞌma see awanî pe nai Paapa iipî yai tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe? Îꞌ warantî awanî ekaremekîuya eꞌpainon? —taꞌpîiya."
19 —See warantî awanî pe man. Seeniꞌ mostarda enaꞌpî wanî siꞌmîrikkî pe puꞌkuru. Tîîse mîrîrî pîmîꞌpî warayoꞌya tînmîri yaꞌ. Moropai mîrîrî aroꞌtaꞌpî, aarentaꞌpî, kureꞌne eenaꞌpî yei pe. Moropai mîrîrî pona toronyamîꞌ erepamîꞌpî tîꞌmoikon yaponseꞌ ton konekapîtîꞌpî toꞌya, mîrîrî yei panta pona —taꞌpîiya. ˻—Mîrîrî warantî Paapa pemonkonoyamîꞌ wanî mararî tîîse toꞌ epamî —taꞌpî Jesusya.˼
"20 Moropai inîꞌrî Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Îꞌ yeꞌka panton ekaremekîuya eꞌpainon? Îꞌ kaiꞌma awanî pe nai, Paapa iipî yai pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe?"
21 Awanî pe man trigo yaiꞌmetoꞌ warantî. Mîrîrî yapisîꞌpî wîriꞌya moropai kîsereꞌna koreꞌta mararî itîrîꞌpîiya, ikuꞌneꞌtîtoꞌ yai. Moropai yaiꞌmeiya tamîꞌnawîrî, mîrîrî yeꞌnen yaiꞌmesaꞌ pe kîsereꞌna wanî tamîꞌnawîrî —taꞌpî Jesusya. ˻—Mîrîrî warantî Paapa pemonkonoyamîꞌ mararonkon wanî tuꞌkankon koreꞌta sîrîrî non po. Tîîse maasa Paapa pemonkonyamîꞌ epansaꞌ tamîꞌnawîrî pata po, anîꞌya eraꞌma pra tîîse˼ —taꞌpî Jesusya.
"22 Jerusalém pona tuutî Jesus wîtîꞌpî eꞌma taawîrî. Tuutî pe Jesusya pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî cidade po. Moropai tiaronkon yenupaꞌpîiya toꞌ pataꞌseꞌkon kaisarî toꞌ koꞌmantoꞌkon yaꞌ toꞌ yenupaꞌpîiya."
23 Mîrîrî yai warayoꞌya Jesus ekaranmapoꞌpî. Taꞌpîiya: —Uyenupanen, tuꞌkankon pepîn neken pemonkonyamîꞌ eꞌpîikaꞌtî kupî sîrîrî? —taꞌpîiya Jesus pîꞌ.
Mîrîrî taꞌpî Jesusya: —Moro man kaꞌ po manaꞌta eꞌtaꞌka."24 Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî yai eewomîkon yuwatî teesekaꞌnunkai. Maasa pra tauya apîꞌnîkon tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ wanî kupî sîrîrî itîîpai kaꞌ pona, tîîse toꞌ ewomî eserîke pra awanî.
"25 Maasa pra mîîkîrî wîttî esaꞌ eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ ya moropai manaꞌta yarakkamoiya. Moropai amîrîꞌnîkon wanî poro po eewomîkon eserîke pra Paapa pia kaꞌ pona. Taayaꞌnîkon manaꞌta paꞌtîiꞌma, “Anna yepotorî, anna yawonnîꞌkî aapia”, taayaꞌnîkon. Tîîse mîîkîrîya amaimukon yuuku kupî sîrîrî see warantî: “Anîꞌkan amîrîꞌnîkon? Ayepuꞌtîkonuya pra wai, oꞌnon pata paiꞌnokon pe awanîkon?” taiya kupî sîrîrî apîꞌnîkon.
"26 Moropai taayaꞌnîkon: “Anna manniꞌkan apokonpe anna yekkari yonpa annaya neꞌtîkini. Apokonpe anna wuku enîrîꞌpî annaya. Moropai anna yenupaꞌpîya anna koreꞌta awanî yai cidade po”, taayaꞌnîkon ipîꞌ.
"27 Tîîse taiya inîꞌrî apîꞌnîkon: “Anîꞌkan amîrîꞌnîkon? Ayepuꞌtîuyaꞌnîkon pra wai. Oꞌnon pata paiꞌnokon pe awanîkon?” Moropai taiya: “Atarimatî tamîꞌnawîrî amîrîꞌnîkon imakuiꞌpî kupî pîꞌ tîîkoꞌmansenon”, taiya apîꞌnîkon.
"28 Miarî siꞌma Abraão nurîꞌtî moropai Isaque nurîꞌtî, moropai Jacó nurîꞌtî, moropai tamîꞌnawîronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtî eraꞌmayaꞌnîkon kupî sîrîrî Paapa pia. Tîîse amîrîꞌnîkon poro po, eewomîkon eserîke pra. Inkamoro eraꞌmayaꞌnîkon pîꞌ mararî pra akaraukon kupî sîrîrî ipîꞌ, amoron epuꞌtî kupî sîrîrî, eewomîkon eserîke pra awanî yeꞌnen."
29 Mîrîrî yai tuꞌkankon pemonkonyamîꞌ erepamî kupî sîrîrî, wei epaꞌka winîpai, moropai wei ewomî winîpai. Moropai tamîꞌnawîrî pata po tîîkoꞌmansenon, inkamoro ewomî entamoꞌkantoꞌ pîꞌ tîîwanmîra tesaꞌkon Paapa pia. Toꞌ pataꞌseꞌkon ton moro awanî Paapa pia. ˻Tîîse amîrîꞌnîkon ewomî eserîke pra awanî.˼"
30 Maasa pra inkamoro tiaronkon pîkîronkon ipîkkukon pepînon ewomî kupî sîrîrî eꞌmaiꞌ pe iipia. Tîîse ipîkkukon, ˻eꞌmaiꞌ pe Paapa maimu etanenan˼ tiaronkon yentainokon ewomî pepîn. ˻Maasa pra innape imaimu kuꞌsaꞌ toꞌya pra awanî yeꞌnen˼ —taꞌpî Jesusya.
"31 Mîrîrî pe rî tiaronkon fariseuyamîꞌ iipîꞌpî Jesus pia. Moropai taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Attî eꞌpainon tarîpai maasa pra amîrî wîî tîuya taa pîꞌ Herodes man —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.
"32 Jesusya toꞌ maimu yuukuꞌpî. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Atîtî iipia mîîkîrî pia. Moropai makatîi mîîkîrî maikan warainon seruꞌyeꞌ pîꞌ, uurîya taa sîrîrî mîrîrî ekaremeꞌtantî ipîꞌ. Uutî eserîke pra wai sîrîrî maasa pra esenyakaꞌma sîrîrî. Oꞌmaꞌkon yarakkîrî tîweꞌsanon pemonkonyamîꞌ yepiꞌtîuya sîrîrî. Moropai priꞌya pra tîweꞌsanon yepiꞌtîuya sîrîrî. Sîrîrîpe mîrîrî pîꞌ uukoꞌmamî moropai penane. Mîrîrî tîpo neken uweiyu ikuꞌneꞌtîsaꞌ yai erepamî miarî Jerusalém pona, mîrîrî makatîi mîîkîrî pîꞌ."
33 Maasa pra mîrîrî kupî pîꞌ uukoꞌmamî eꞌpai man. Moropai tarî uwî toꞌya eserîke pra man. Maasa pra Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ wîî toꞌya Jerusalém po neken —taꞌpî Jesusya.
"34 Moropai Jesus esewankonoꞌmaꞌpî, ikaruwaꞌpî Jerusalém ponkon pemonkonyamîꞌ wenai. Moropai taꞌpîiya: —Amîrîꞌnîkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ wîîtîponkon. Aapiaꞌnîkon tîmaimu ekaremeꞌnen toꞌ yarimasaꞌ Paapaya tanne iwîꞌpîyaꞌnîkon tîꞌ ke. Îꞌ warapo iteꞌka amîrîꞌnîkon saꞌnamaꞌpîuya tamîꞌnawîrî awanîkon tanne. Manniꞌ kariwanaya tapîri yoꞌkoi tînmukuyamîꞌ yannuku warantî, uupia amîrîꞌnîkon eperepî yuꞌse wanîꞌpî teuren tîîse yuukuyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon."
35 Tarîpai apataꞌseꞌkon eꞌnîmî kupî sîrîrî ˻innape ukupîyaꞌnîkon pra awanîkon yeꞌnen˼. Uutî sîrîrî aapiapaiꞌnîkon. Tarîpai tauya sîrîrî apîꞌnîkon, sîrîrî patapai inîꞌrî uyeraꞌmayaꞌnîkon pe pra naatîi. Uyapurîtoꞌyaꞌnîkon weiyu erepamî pîkîrî aakoꞌmamîkon. Mîrîrî yai neken taayaꞌnîkon:
“Mîîkîrî morî puꞌkuru see Uyepotorîkon eseꞌ pîꞌ tuiꞌsen yapurîpaiꞌnîkon”,
taayaꞌnîkon kupî sîrîrî —taꞌpîiya.
1 Tiwin wei sábado yai Jesus etaꞌpî fariseuyamîꞌ esanon yonpaya tewîꞌ ta entamoꞌkai attîtoꞌpe kaiꞌma. Jesus wîtîꞌpî moropai mîîkîrî pîꞌ toꞌ esenumenkaꞌpî kureꞌne, sábado yai îꞌ rî kupîiya aneraꞌmapai tîwanîkon yeꞌnen, yairî pra iteseru wanî ekaremekîkonpa kaiꞌma."
2 Miarî Jesus rawîrî tiwin warayoꞌ wanîꞌpî priꞌyawon pepîn. Mîîkîrî wanîꞌpî iꞌsi moropai itemekon awoipîꞌpî pe."
3 Mîîkîrî eraꞌma tîuya yeꞌnen Jesusya Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon moropai fariseuyamîꞌ ekaranmapoꞌpî. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ yawîrî priꞌyawon pepîn yepiꞌtîuya erîꞌkaꞌnîtoꞌ weiyu yai morî pe awanî, kaane kaꞌrî? Îꞌ kaiꞌma taasaiꞌya nai? —taꞌpîiya.
"4 Tîîse îꞌ kaiꞌma Jesus maimu yuuku toꞌya pra toꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî priꞌyawon pepîn warayoꞌ yapisîꞌpî Jesusya. Moropai yepiꞌtîꞌpîiya. Moropai attîtoꞌpe taꞌpîiya ipîꞌ."
5 Moropai inkamoro pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Amîrîꞌnîkon koreꞌta tînmu kenan wanî ya, mîîkîrî munmu itekîn enasaꞌ ya, ituꞌnakan yaꞌ sábado yai, sábado pe awanî yeꞌnen imoꞌkai attî pepîn eꞌpainon kaꞌneꞌ pe?
"6 Mîrîrî yuuku toꞌya eserîke pra awanîꞌpî.
"7 Mîrîrî taa tîpo entamoꞌkantoꞌ pîꞌ etasaꞌkon yakoꞌmenkaꞌpî Jesusya. Maasa pra yaponseꞌ wanî ereutantoꞌkon menkaꞌpî toꞌya mesa pia. Morîkon ponarî toꞌ ereutaꞌpî ipona ipîkku pe tiaronkon yentai toꞌ eꞌtoꞌpe. Mîrîrî eraꞌma tîuya yeꞌnen, Jesusya sîrîrî panton ekaremekîꞌpî toꞌ pîꞌ."
8 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, anîꞌya amîrîꞌnîkon etasaꞌ ya tîînoꞌpîtasen festarî pîꞌ tauya sîrîrî kereutatî morî ereutantoꞌ pona. Maasa pra ipîkku pe tîweꞌsen ayentaiꞌnîkon etasaꞌ wîttî esaꞌya yai pra."
9 Moropai taiya apîꞌnîkon: “Anîꞌya amîrî etaꞌpî tarîniꞌ ereutapa?” taiya eꞌpainon. Moropai taiya apîꞌ: “Atarimakî mîseniꞌ ipîkku ereutatoꞌpe”, taiya apîꞌ. Mîrîrî yai aweppepî kureꞌne. Tiaronkon rawîrî aponoꞌ morî maꞌre tîweꞌsen pona eereuta."
10 Tauya apîꞌnîkon, etasaꞌ pe aponoꞌ morî maꞌre tîweꞌsen pona ereutatî. Moropai mîîkîrî ayetatîponkonya ayeraꞌmakon. Moropai taiya apîꞌnîkon: “Uwanîyakon, tarîwaya ereutataneꞌkî. Sîrîrî ereutantoꞌ morî pona”, taiya. Mîrîrî warantî kureꞌne ayapurî toꞌya eseraꞌma tamîꞌnawîronkon ipîkkukon etasaꞌkon rawîrî —taꞌpî Jesusya."
11 —Maasa pra anîꞌ eꞌkuꞌsaꞌ ya ipîkku pe moropai mîî pe, mîîkîrî ena kupî sîrîrî tiaronkon maꞌre. Aweppepî kupî sîrîrî. Tîîse anîꞌ eꞌsaꞌ ya ipîkku pe pra, moropai mîî pe pra, mîîkîrî yapurî toꞌya, ipîkku pe eena —taꞌpî Jesusya.
"12 Moropai taꞌpî Jesusya tetatîponoꞌpî pîꞌ: —Îꞌ pensa entamoꞌkantoꞌ konekaya yai, manniꞌkan neken ayetatîponkon ayonpakon moropai ayakonkon moropai ayakontarikon ipîkku pe tîweꞌsanon neken ketai. Maasa pra inkamoroya mîrîrî yeꞌka kupî tîuyaꞌnîkon ya amîrî yeta awentamoꞌkai attîpa kaiꞌma. Mîrîrî warantî ankupîꞌpî yeꞌma inkamoroya."
13 Tîîse îꞌ pensa mîrîrî yeꞌka konekaya yai, manniꞌkan saꞌne îꞌ ton pînon moropai maꞌtîkîꞌpankon, enkaruꞌnankon, moropai asakoiꞌkon pepînon saꞌne etakî toꞌ iiꞌtoꞌpe entamoꞌkantoꞌ pîꞌ."
14 Mîrîrî warantî ikupîya ya, morî yapisîiya Paapa winîpai. Maasa pra inkamoroya saꞌne mîrîrî ankupîꞌpî yeꞌma pepîn, yeꞌmatoꞌ ton pra tîwanîkon yeꞌnen. Tîîse Paapaya aapia yeꞌma, îꞌ pensa morî yairon pe tîweꞌsanon eꞌmîꞌsaꞌka weiyu yai ayeꞌmaiya —taꞌpî Jesusya.
"15 Mîrîrî taa Jesusya eta tîuya pe, mesa pia ipokonpe tîweꞌsen warayoꞌ eseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya: —Paapa, tamîꞌnawîronkon esaꞌ pia entamoꞌkantoꞌ pîꞌ teewonsen wanî kupî sîrîrî taatausinpai —taꞌpîiya.
"16 Mîrîrî yeꞌnen Jesusya tiaron panton ekaremekîꞌpî. Taꞌpîiya: —Tiwin warayoꞌya pemonkonyamîꞌ etaꞌpî arinîke toꞌ iiꞌtoꞌpe tewîꞌ ta, maasa pra kureꞌnan entamoꞌkantoꞌ tîrî tîuya yeꞌnen."
17 Moropai iweiyu eseporîꞌpî entamoꞌkantoꞌ weiyu. Mîrîrî yeꞌnen tîpoitîrî yaipontîꞌpîiya attîtoꞌpe pemonkonyamîꞌ yannoi. Taatoꞌpeiya kaꞌneꞌ pe asiꞌtî entamoꞌkataneꞌtî entamoꞌkantoꞌ esenposaꞌ man aasîrî taatoꞌpeiya kaiꞌma etasaꞌkon pemonkonyamîꞌ pîꞌ.
"18 Tîîse mîîkîrîya tetakon tanne tiwin pîꞌ siꞌma taꞌpî toꞌya: “Uutî eserîke pra wai.” Eꞌmaiꞌnon pemonkonya taꞌpî ipîꞌ: “Umîri ton yennasauꞌya sîrîrî. Mîrîrî yeꞌnen eraꞌmai uutîtoꞌ man. Mîrîrî uutî eserîke pra wai, mîrîrî tauya manniꞌ kuꞌkî tîwî” taꞌpîiya.
"19 Moropai tiaronya taꞌpî: “Uutî eserîke pra wai maasa pra miaꞌ tamîꞌnawîrî uyekînnon ton paakayamîꞌ yennasauꞌya wai. Inkamoro eraꞌmai uutîtoꞌ man. Maasa pra morî pe toꞌ esenyakaꞌma aneraꞌmapai wai. Mîrîrî yeꞌnen uutî eserîke pra wanî sîrîrî. Tîîse mîrîrî kuꞌkî tîwî”, taꞌpîiya ipîꞌ.
"20 Moropai tiaronya taꞌpî ipîꞌ: “Uurî, uutî eserîke pra wai. Maasa pra amen puꞌkuru inoꞌpîtasen pe wanî sîrîrî. Mîrîrî yeꞌnen uutî pepîn”, taꞌpîiya.
"21 Mîrîrî tîpo tîkaraiwarî pia ipoitîrî ennaꞌpoꞌpî. Moropai tamîꞌnawîrî ekaremekîꞌpîiya tîkaraiwarî pîꞌ. Mîrîrî pîꞌ ikaraiwarî ekoreꞌmaꞌpî mararî pra. Moropai taꞌpîiya inîꞌrî: “Kaꞌneꞌ pe atîkî tiaronkon etata inîꞌrî, rua taawîrî cidade poro tîweꞌsanon etata. Moropai tamîꞌnawîrî toꞌ metai toꞌ menepîi manniꞌkan îꞌ ton pînon, moropai maꞌtîkîꞌpankon moropai enkaruꞌnankon, moropai asakoiꞌkon pepînon inkamoro menepîi”, taꞌpîiya.
"22 Tîîkoꞌmanse mararî ipoitîrîya taꞌpî tîkaraiwarî pîꞌ: “Tamîꞌnawîrî taꞌpîya yawîrî ikuꞌsauꞌya sîrîrî. Tîîse tuꞌke toꞌ pataꞌseꞌ ton moro man”, taꞌpîiya.
"23 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî ikaraiwarîya. “Moriya, atîkî, aminke eꞌma taawîrî toꞌ etata, toꞌ iiꞌtoꞌpe toꞌ mekaꞌnunkai. Maasa pra uyewîꞌ yannîꞌsaꞌ toꞌya aneraꞌmapai wanî sîrîrî."
24 Tauya sîrîrî inkamoro eꞌmaiꞌ pe etasaꞌkonya sîrîrî entamoꞌkantoꞌ yonpa eserîke pra awanî. Maasa pra tetakon tanne yuꞌsaꞌ toꞌya pra awanî yeꞌnen”, taꞌpîiya —taꞌpî Jesusya.
"25 Mîrîrî taa tîpo Jesus wîtî tanne arinîkon pemonkonyamîꞌya Jesus wenaimaꞌpî. Inkamoro yeurîmai eeraꞌtîꞌpî moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ:"
26 —Aꞌkî, manniꞌ uyapurînen wanî ya mararî, mîîkîrî wanî eserîke pra awanî upemonkono pe, uwanîyakon pe. Maasa pra tîyun moropai tîsan pînînmaiya ya, moropai tînoꞌpî, moropai tînmukuyamîꞌ, moropai tonpayamîꞌ pînînmaiya ya, moropai kureꞌne tîîwarîrî eetîꞌnînma, uurî pînînma tîuya yentai, mîrîrî yeꞌnen uurî wanîyakon pe eserîke pra awanî —taꞌpîiya."
27 —Anîꞌ wanî ya uwenai eꞌtarumaꞌtîpai pra, mîrîrî yeꞌnen uyapurîiya pepîn yapîtanîpîiya pra tîwanî yeꞌnen. Ituꞌse tîweꞌtoꞌ yawîrî ikoꞌmanpai awanî. Mîîkîrî wanî pepîn uwanîyakon pe.
"28 Aꞌkî, anîꞌ esenumenka ya kawînan ton koneka pîꞌ eꞌmaiꞌ pe îꞌ warapo kaisarî tîtînirurî wanî eraꞌmaiya eꞌpai awanî. Yaretîꞌka eserîke awanî epuꞌtîuya ikonekaiya. Mîrîrî epuꞌse eesenumenka eꞌpai awanî."
29 Tîîse mîrîrî tepuꞌse pra mîrîrî kawînan ton koneka tîuya pîꞌ teesenyakaꞌmatoꞌ asaraꞌtîsaiꞌya ya, moropai itînirurî eꞌtîꞌka eesenyakaꞌmatoꞌ ataretîꞌka pra tîîse. Mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon pîꞌ tamîꞌnawîronkon atakoꞌmenka ipîꞌ."
30 “Aꞌkî see yaretîꞌkaiya pra awanî eraꞌmatî”, taa toꞌya.
"31 Moropai taꞌpîiya inîꞌrî: —Aꞌkî, ipîkku pata esaꞌ pe tîweꞌsen rei eseyaꞌnama ya tiaron winîkîi, eesenumenka eꞌpai awanî teeseyaꞌnama rawîrî. Iipia awanî 10.000 kaisaronkon surarayamîꞌ. Tîîse iteyaton pia toꞌ wanî 20.000. Mîîkîrî ereuta eꞌpai awanî esenumenkai toꞌ eseyaꞌnama eserîke awanî epuꞌse, meruntî ke toꞌ wanî epuꞌse."
32 Meruntî ke pra toꞌ wanî ya, attî pepîn epîi. Tîîse mîîkîrî tiaron rei pîꞌ kai tîmaimu yarimaiya namai epîn pe pra man kai, morî pe eꞌnîpai man kai —taꞌpî Jesusya."
33 —Mîrîrî warantî teesenumenkai pra amîrîꞌnîkon wanî eserîke pra awanî upemonkono pe, tamîꞌnawîrî ayeserukon, ayemannekon rumakayaꞌnîkon pra awanîkon ya —taꞌpî Jesusya.
"34 Tiaron ekaremekîꞌpî Jesusya toꞌ nepuꞌtî ton. Taꞌpîiya: —Pan wanî morî pe, aweꞌtoꞌ yawîrî wanî ya. Tîîse aweꞌtoꞌ yawîrî pra awanî ya, morî pe awanî pepîn. Inîꞌmîra awanî ipoꞌmîra."
35 Morî pe awanî pepîn yapurîtoꞌpe. Îꞌ ton pe rî yapurî eserîke pra awanî. Îꞌ yeꞌrî pînsaꞌ wîꞌnîꞌpannîpîiya eserîke pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen ipapo.
Sîrîrî etayaꞌnîkon pîꞌ esenumenkatî anetaꞌpîkon pîꞌ —taꞌpî Jesusya. ˻—Mîrîrî warantî awanîkon pe man, tamîꞌnawîrî ayewankon ke uyapurîyaꞌnîkon pra awanîkon ya,˼ —taꞌpîiya tîpemonkonoyamîꞌ pîꞌ, inîꞌmîra pan wanî warantî toꞌ yeseru wanî namai."1 Tuꞌkankon tesanonkon pia toꞌ nîtîrî tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasanon iipîꞌpî Jesus pia eeseurîma etakonpa. Moropai imakuiꞌsan pemonkonyamîꞌ iipîꞌpî."
2 Fariseuyamîꞌ moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon nîrî wanîꞌpî. Inkamoro woꞌmaꞌtaꞌpî Jesus winîkîi. Taꞌpî toꞌya: —Imakuiꞌpî kuꞌnenan pemonkonyamîꞌ pokonpe tîweꞌsen mîserî warayoꞌ. Moropai toꞌ pokonpe taꞌreꞌ yonpanen —taꞌpî toꞌya ipîꞌ.
"3 Mîrîrî yeꞌnen toꞌ nepuꞌtî ton ekaremekîꞌpî Jesusya panton pe."
4 Taꞌpîiya: —Amîrîꞌnîkon tiwin pîꞌ siꞌma ayekînnan carneiroyamîꞌ esaꞌ pe awanî ya, 100 kaisarî. Tiwin aatakaꞌmaꞌpî ya, yuwai attî eꞌpainon. Innape nai? —taꞌpîiya. —Inkamoro 99 kaisaronkon nîmîya eꞌpainon keren po. Moropai attî mîîkîrî atakaꞌmaꞌpî yuwai eporîya pîkîrî."
5 Mîîkîrî eposaꞌya ya, kureꞌne taatausinpai awanî eposaꞌya yeꞌnen. Moropai mîîkîrî manaꞌpoya amota pona tanunse."
6 Ayewîꞌ ta eerepansaꞌ pe, ayonpayamîꞌ awoinonkon etaya. Moropai taaya ayonpayamîꞌ pîꞌ: “Atausinpanpaiꞌnîkon upokon pe. Maasa pra uyekîn atakaꞌmaꞌpî eposauꞌya yeꞌnen”, taayaꞌnîkon eꞌpainon tiwin pîꞌ siꞌma."
7 Tauya mîrîrî warantî nîrî Paapa atausinpantoꞌ wanî kupî sîrîrî kaꞌ po. Pemonkon imakuiꞌpî pe tîweꞌsen enpenatasaꞌ yai tînkupîꞌpî imakuiꞌpî rumaka tîuya pîꞌ. Ipîꞌ Paapa atausinpa manniꞌkan 99 kaisaronkon, yairon pe tîweꞌsanon pîꞌ taatausinpa yentai —taꞌpî Jesusya.
"8 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî: —Tiwin wîriꞌ wanîꞌpî miaꞌ tamîꞌnawîrî prata enaꞌpî esaꞌ pe. Tîîse tiwin esenumî ya mîrîrî yuwaiya eꞌpainon, innape nai? Mîrîrî eporîpa wîriꞌya tîꞌkumaꞌtu yawittanîpî, moropai tewîꞌ kuimaiya. Morî pe yuwaiꞌma tînîn eporî tîuya pîkîrî yuwaiya."
9 Moropai eposaꞌ tîuya yai tonpayamîꞌ tîwoinokon etaiya. Moropai taiya toꞌ pîꞌ: “Atausinpanpaiꞌnîkon man upokonpe. Maasa pra upîratari esenumîꞌpî eposauꞌya yeꞌnen”, taiya."
10 Mîrîrî warantî nîrî Paapa poitîrîtonon inserîyamîꞌ atausinpa kureꞌne, tiwinan pemonkon imakuiꞌpî kuꞌnen enpenata yai imakuiꞌpî pe tîweꞌtoꞌ rumaka tîuya pîꞌ —taꞌpî Jesusya.
"11 Moropai Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Warayoꞌ wanîꞌpî asakîꞌnankon inmukuyamîꞌ."
12 Tiaron pensa inmu yakon maasaron panpîꞌya taꞌpî tîyun pîꞌ: “Paapa, ayemanne rataikakî uyemanne ton tîrîpa, mîrîrî uurî pia antîrî ton aasaꞌmanta yai. Maasa pra sîrîrî ituꞌse wai”, taꞌpîiya. Moropai itunya temanne rataikaꞌpî irui yemanne yarakkîrî.
"13 Kureꞌne puꞌkuru pra wei tîîkoꞌmamî tîpo temanne yannukuꞌpî mîîkîrî warayoꞌ maasaronya tamîꞌnawîrî. Moropai attîꞌpî tamîꞌnawîrî temanne yarakkîrî tiaron pata pona aminke. Miarî itesaꞌ pe tîweꞌtoꞌ temanne yaretîꞌkaꞌpîiya. Festa pîꞌ tîwanî ke, tîsuꞌmin ke imakuiꞌpî kupîꞌpîiya."
14 Moropai tamîꞌnawîrî yaretîꞌkaꞌpîiya tanne, mîrîrî pata yaꞌ emiꞌnan wanîꞌpî mararî pra. Moropai mîîkîrîya tîmoron epuꞌtî piaꞌtîꞌpî miarî."
15 Mîrîrî yeꞌnen teesenyakaꞌmatoꞌ ton yuwaꞌpîiya mîrîrî pata yaꞌ tîweꞌsen pîꞌ mîrîrî warantî tîweꞌpîikaꞌtîpa kaiꞌma. Mîîkîrîya mîîkîrî yarimaꞌpî tîfazendarî pona tekînon porcoyamîꞌ koꞌmannîꞌse attîtoꞌpe kaiꞌma, taꞌpîiya."
16 Tîîse miarî mîîkîrî wanîꞌpî emiꞌne itaꞌreꞌ ton pra awanîꞌpî. Porcoyamîꞌ yaꞌreꞌ annaꞌpai awanîꞌpî tîîse anîꞌya porcoyamîꞌ yaꞌreꞌ yonpa tîrî pra awanîꞌpî. Îꞌ tîrî toꞌya pra awanîꞌpî.
"17 Mîîkîrî esenumenka piaꞌtîꞌpî tîîwarîrî. Taꞌpîiya: “Îꞌ waraponkon uyun poitîrîtonon teesenyakaꞌmasanon uyun pia tîîse toꞌ yaꞌreꞌ mararon pepîn eꞌtîꞌkakoi pepîn. Tîîse îꞌ pîꞌ uurî saꞌmanta sîrîrî tarî emiꞌnan pîꞌ."
18 Ennaꞌpo paapa yewîꞌ ta. Moropai tauya paapa pîꞌ: ‘Paapa, imakuiꞌpî kupîꞌpîuya Paapa kaꞌ pon winîkîi, moropai awinîkîi’, tauya paapa pîꞌ”, taꞌpîiya."
19 “Mîrîrî yeꞌnen ‘Anmu pe wanî pepîn sîrîrî, tîîse apoitîrîtonon warantî ukuꞌkî’, tauya paapa pîꞌ”, taꞌpî mîîkîrî warayoꞌya."
20 Moropai aataponkaꞌpî miarîpai moropai awennaꞌpoꞌpî tîyun yewîꞌ ta.
Mîîkîrî iipî koꞌmannî pe eꞌma taawîrî aminke eraꞌmasaꞌ itunya wanîꞌpî. Moropai tîꞌnokoꞌpî pe eraꞌmaꞌpîiya mararî pra. Mîîkîrî tînmu ponaya eekaꞌtumîꞌpî yapiꞌse. Yapisîꞌpîiya tîwakîri pe moropai yuꞌnaꞌpîiya."21 Moropai mîîkîrîya taꞌpî tun pîꞌ: “Paapa, imakuiꞌpî kupîꞌpîuya Paapa kaꞌ pon winîkîi moropai awinîkîi”, taꞌpîiya. “Mîrîrî yeꞌnen anmu pe wanî pepîn sîrîrî tîîse apoitîrîtonon warantî ukuꞌkî”, taꞌpîiya.
"22 Tîîse itunya taꞌpî tîpoitîrîtonon pîꞌ: “Kaꞌneꞌ pe ipon morî eneꞌtî, moropai yekaꞌmatî itenya pokon nîrî eneꞌtî, yekaꞌmatî itenya pîꞌ. Moropai iꞌsaꞌsaꞌ eneꞌtî yekaꞌmatî iꞌpu pîꞌ!"
23 Moropai kaiwan manniꞌ paaka more eneꞌtî. Moropai iwîtî. Moropai atausinpanpaiꞌnîkon man mîserî unmu pokonpe entamoꞌkantoꞌ pîꞌ."
24 Maasa pra mîserî unmu saꞌmantaꞌpî kaiꞌma wanîꞌpî teuren tîîse awanî sîrîrî. Atakaꞌmaꞌpî pe awanîꞌpî, tarîpai eeseposaꞌ sîrîrî”, taꞌpî mîîkîrî warayoꞌ yunya. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ atausinpaꞌpî entamoꞌkantoꞌ pîꞌ.
"25 Mîrîrî eꞌkupîꞌpî tiaron inmu irui tîîse tînmîri yaꞌ. Mîîkîrî ennaꞌposaꞌ iipî tanne, aminke pra wîttî pîꞌ etaꞌpîiya eserenkantoꞌ. Mararî pra awanîꞌpî toꞌ mananu esetasaꞌ."
26 Mîîkîrîya tîyun poitîrî yannoꞌpî. Moropai ekaranmapoꞌpîiya. “Îꞌ see mîrîrî?” taꞌpîiya."
27 Mîîkîrî toꞌ poitîrîya yuukuꞌpî: “Ayakon ennaꞌposaꞌ erepannî pîꞌ man wîttî ta enen, priꞌya. Mîrîrî yeꞌnen ayunya kaiwan paaka more wîî meꞌpo pîꞌ man”, taꞌpîiya.
"28 Mîrîrî yekare eta tîuya yeꞌnen, mîîkîrî inmu irui ekoreꞌmaꞌpî. Moropai ewonpai pra awanîꞌpî wîttî ta. Mîrîrî itun epaꞌkaꞌpî poro pona iipia. Moropai eewontoꞌpe taa pîꞌ itun koꞌmamîꞌpî ipîꞌ."
29 Tîîse tîyun maimu yuukuꞌpîiya. Taꞌpîiya: “Îꞌ warapo konoꞌ kaisarî uukoꞌmansaꞌ sîrîrî aapia esenyakaꞌma pîꞌ apoitîrî warantî. Amaimu tîyuꞌpîꞌse pra îꞌ taatoꞌya kuꞌsauꞌya amaimu yawîrî. Mîrîrî tanne tiwin mîrikkî carneiro more tîîsaꞌya pra nai uupia uyonpayamîꞌ pokonpe festa tîkonekai atausinpatoꞌ ton”, taꞌpîiya."
30 “Tîîse mîîkîrî anmu, ayemanne tîîsaꞌya tîꞌkaꞌtîpon, imakuiꞌpî kupî ke wîriꞌsanyamîꞌ atakaꞌmaꞌsan yarakkîrî tîwanî ke. Moropai mîîkîrî ennaꞌposaꞌ yoꞌ ton paaka kaiwan wîî meꞌposaꞌya”, taꞌpîiya.
"31 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî iyunya. Taꞌpîiya: “Unmu, amîrî uupia tîîkoꞌmansen. Mîrîrî yeꞌnen tamîꞌnawîron uyemanne wanî sîrîrî ayemanne pe”, taꞌpîiya."
32 “Tîîse sîrîrî entamoꞌkantoꞌ koneka meꞌpouya emapuꞌtîsaꞌ sîrîrî atausinpantoꞌ eseraꞌmatoꞌpe kaiꞌma. Maasa pra mîserî ayakon saꞌmantaꞌpî kaiꞌma eꞌsaꞌ tanne enen eerepansaꞌ man. Atakaꞌmaꞌpî pe awanîꞌpî tarîpai eeseposaꞌ man”, taꞌpîiya —taꞌpî Jesusya.
"1 Jesusya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Warayoꞌ wanîꞌpî tîkaraiwarî yemanne koꞌmannîꞌnen pe. Tîîse mîîkîrî pîꞌ toꞌ eseurîma piaꞌtîꞌpî morî pe eꞌtoꞌ yawîrî eesenyakaꞌma pra awanî yeꞌnen. Tîkaraiwarî tînirurî yaretîꞌka pîꞌ aakoꞌmamîꞌpî."
2 Mîrîrî epuꞌsaꞌ tîuya pe ikaraiwarîya yannoꞌpî tîîpia aaiꞌtoꞌpe. Moropai mîîkîrî ekaranmapoꞌpîiya. “Inna pîꞌ rî apîꞌ toꞌ eseurîma manniꞌ ayeseru pîꞌ?” taꞌpîiya ipîꞌ. Moropai taꞌpî mîîkîrî ikaraiwarîya ipîꞌ: “Tarîpai sîrîrî pata pai mîrîrîkon ankupîꞌpî konekaya yuꞌse wanî sîrîrî. Tamîꞌnawîrî yannuꞌkî morî pe aweꞌtoꞌpe, tiaron pia irumakapa. Maasa pra mîrîrî warantî awanî yeꞌka pe tamîꞌnawîron uyemanne koꞌmannîꞌnen pe awanî eserîke pra nai”, taꞌpî ikaraiwarîya ipîꞌ.
"3 Mîrîrî taasaꞌ tîkaraiwarîya pîꞌ mîîkîrî esenumenkaꞌpî tîîwarîrî. “Epaꞌkatoꞌpe taa pîꞌ kin ukaraiwarî man koo, îꞌ see kuꞌtoꞌpeuya koꞌye. Maasa pra epaꞌkasaꞌ ya uuwarîrî esenyakaꞌma non yaka pîꞌ eserîke pra wai, meruntî ke pra wai. Moropai esenyakaꞌma pra wanî ya tiaronkon pîꞌ tîniru esatîuya eserîke pra eppeꞌnî pîꞌ wai”, taꞌpîiya tîîwarîrî."
4 Moropai eesenumenkaꞌpî. “Kaane, epuꞌtî pîꞌ wai tarîpai îꞌ kupîuya”, taꞌpîiya. “Uyonpayamîꞌ yausinpauya, îꞌ pensa ukaraiwarîya uyenpaꞌkasaꞌ yai tewîꞌkon ta uyapiꞌtoꞌpe toꞌya”, taꞌpîiya.
"5 Moropai mîrîrî taa tîpo mîîkîrî tîkaraiwarî pia epeꞌmîra tîweꞌsanon yannoꞌpîiya, tamîꞌnawîrî. Moropai tiwin pîꞌ toꞌ ekaranmapoꞌpîiya. Eꞌmaiꞌnon pîꞌ taꞌpîiya: “îꞌ warapo kaisarî epeꞌmîra tîweꞌsen amîrî ukaraiwarî pia?” taꞌpîiya."
6 Moropai mîîkîrîya yuukuꞌpî: “100 kaisarî óleo yenseꞌ”, taꞌpîiya.
“Seeniꞌ eraꞌmakî epeꞌmîra aweꞌtoꞌ. Ereutakî moropai imenukakî arakkita pairî 50 kaisarî neken”, taꞌpî mîîkîrîya. Mîrîrî warantî yausinpaꞌpîiya tîwakîri pe mîîkîrîya ikupîꞌpî."7 Moropai tiaron pîꞌ taꞌpîiya: “Amîrî kanan? Îꞌ warapo kaisarî epeꞌmîn amîrî?” Moropai mîîkîrîya yuukuꞌpî. “1.000 waikaraꞌpî kaisarî trigo”, taꞌpîiya.
“Sîrîrî eraꞌmakî epeꞌmîra aweꞌtoꞌ. Ereutakî moropai imenukakî 800 kaisarî”, taꞌpîiya ipîꞌ. Mîrîrî warantî tonpa ton eporîꞌpîiya îꞌ pensa teepaꞌkasaꞌ yai toꞌ pia tîwanîpa."8 Moropai mîîkîrîya mîrîrî warantî ikuꞌsaꞌ yekare etaꞌpî ikaraiwarîya. Îꞌ kaiꞌma tonpayamîꞌ ton yausinpa pîꞌ eesenumenkasaꞌ wenai yapurîꞌpîiya mararî pra ˻Imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya tîîse˼ —taꞌpî Jesusya. Mîrîrî pîꞌ Jesus eseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya: —Pemonkonyamîꞌ sîrîrî pata yeseru yawîronkon wanî epuꞌnenan pe puꞌkuru. Maasa morî eporîkonpa îꞌ ton pra tîwanîkon namai, teserukon koneka toꞌya. Manniꞌkan Paapa maimu yawîronkon, yairî tîweꞌsanonya ikoneka yentai ikoneka toꞌya. —taꞌpîiya."
9 —Mîrîrî yeꞌnen tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Tiaronkon pîikaꞌtîyaꞌnîkon yuwatî ipîkku pe aweꞌtoꞌkon ke. Mîrîrî kuꞌsaꞌyaꞌnîkon tîpo, îꞌ pensa tamîꞌnawîrî nîmîyaꞌnîkon yeꞌka pe aasaꞌmantakon ya, Paapaya ayapiꞌtoꞌpeꞌnîkon kaꞌ po —taꞌpîiya.
"10 —Aꞌkî tauya sîrîrî, anîꞌ wanî mararon mîrikkî tîîse yapurî epuꞌnen pe tîweꞌsen mîrîrî yeꞌnen mîîkîrîya mararon pepîn yapurî epuꞌtî yairî. Tîîse anîꞌ wanî ya mararon pîꞌ amaꞌyeꞌ pe, mîrîrî warantî nîrî mararon pepîn pîꞌ amaꞌyeꞌ pe awanî."
11 Tîîse amîrîꞌnîkonya ipîkku pe aweꞌtoꞌkon yapurî epuꞌtî pra awanî ya tarî non po, oꞌnon yeꞌka pe see ipîkku pe aweꞌtoꞌkon tîrî Paapaya eꞌpainon, kaꞌ pon aapiaꞌnîkon?"
12 Moropai îꞌ kaiꞌma tiaronkon yemanne koꞌmannîpî epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanîkon tanne îꞌ kaiꞌma Paapaya amîrîꞌnîkon pia ayemannekon ton tîrî eꞌpainon aapiaꞌnîkon? —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
"13 Moropai taꞌpî Jesusya: —Asakîꞌnankon tîkaraiwarîtonon poitîrî pe anîꞌ wanî eserîke pra awanî. Maasa pra tiaron yapurîiya morî pe, moropai tiaron muꞌtunpaiya. Tiaron maimu yawîrî awanî tîîse, tiaron pîinamaiya pepîn. Mîrîrî warantî Paapa poitîrî pe eꞌnî tanne, ipîkku pe eꞌnîtoꞌpe tîniru yuꞌse esekaꞌnunkan eserîke pra awanî —taꞌpî Jesusya.
"14 Mîrîrî eta tîuyaꞌnîkon pe fariseuyamîꞌ eseurîmaꞌpî imakuiꞌpî pe Jesus winîkîi. Maasa pra kureꞌne inkamoroya tîniru yapurîꞌpî mîîtoꞌpe."
15 Inkamoro pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Amîrîꞌnîkon eꞌkupî morî pe tiaronkon rawîrî awanîkon kaiꞌma. Tîîse Paapaya eesenumenkatoꞌkon epuꞌtî tanne ayewankon yawon. Mîrîrî amîrîꞌnîkon atapurîtoꞌ wanî pemonkonyamîꞌ pia wanî morî pe, taayaꞌnîkon tîîse Paapaya yewanmîrî —taꞌpîiya.
"16 Moropai taꞌpîiya: —Moisés nurîꞌtî nîmenukaꞌpî moropai Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nurîꞌtî nîmenukaꞌpî ekaremekîꞌpî toꞌya João Batista nurîꞌtî erepamî pîkîrî sîrîrî non pona. Mîrîrî pata pai amenan itekare ekaremekîꞌpî toꞌya. Îꞌ kaiꞌma Paapa pemonkono pe pemonkonyamîꞌ enatoꞌpe ekaremekî toꞌya sîrîrî tîpose. Mîrîrî yeꞌnen tuꞌke pemonkonyamîꞌ esekaꞌnunka Paapa pemonkono pe tîwanîkonpa. Kaꞌneꞌ pe Paapa yenyaꞌ toꞌ eturumaka tesaꞌkon pe aweꞌtoꞌpe."
17 Mîrîrî warantî awanî tîîse penaroꞌ Moisés nîmenukaꞌpî Paapa maimu koꞌmamî yairî ipatîkarî. Kaꞌ moropai non ataretîꞌka, tîîse Paapa maimu eꞌtîꞌka pepîn, nem tiwin mai ena pepîn yairî pra —taꞌpî Jesusya.
"18 Moropai taꞌpîiya: —Warayoꞌya tînoꞌpî rumaka tîpo tiaron wîriꞌ yarakkîrî awanî ya, kureꞌne imakuiꞌpî kupîiya mîrîrî, Paapa maimu yawîrî pra awanî. Moropai anîꞌ wanî ya wîriꞌ tînyo rumakatîpon yarakkîrî, mîîkîrîya imakuiꞌpî kupî mîrîrî Paapa winîkîi, imaimu eꞌmenukasaꞌ yawîrî pra awanî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"19 Moropai Jesusya taꞌpî: —Tiwin warayoꞌ wanîꞌpî ipîkku pe tîweꞌsen. Mîîkîrîya tîpon yekaꞌmapîtîꞌpî morî epeꞌke. Aakoꞌmanpîtîꞌpî morî pe maasa pra tamîꞌnawîron esaꞌ pe awanîꞌpî. Wei kaisarî itaꞌreꞌ wanîꞌpî mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ pîꞌ eesenumenka pra aakoꞌmamîꞌpî ipîkku pe tîwanî yeꞌnen."
20 Mîrîrî yai nîrî tiaron warayoꞌ wanîꞌpî. îꞌ ton pîn saꞌne, tîweꞌtarumaꞌtîsen, saꞌne. Moropai paran pokon, erekîꞌpan itesaꞌ poro iteseꞌ Lázaro. Mîîkîrî saꞌne yaapîtî toꞌya eꞌpîtîꞌpî mîîkîrî ipîkku pe tîweꞌsen yewîꞌ manaꞌta pia maasa pra aasarî eserîke pra awanî pîꞌ."
21 Miarî mîîkîrî ipîkku mesari poi itaꞌreꞌ yaꞌpunuꞌpî eꞌsorokasaꞌ anonpapai aweꞌpîtîꞌpî. Mîîkîrî saꞌne erekîꞌ yameꞌkaꞌpî arinmarakayamîꞌya.
"22 Moropai mîîkîrî saꞌne saꞌmantaꞌpî. Moropai mîîkîrî eraꞌmai inserîyamîꞌ iiꞌsaꞌ wanîꞌpî. Yarîꞌpî toꞌya utamokon Abraão nurîꞌtî pia. Miarî aakoꞌmamîꞌpî iipia kureꞌnan entamoꞌkantoꞌ ta, taatausinpai puꞌkuru. Tîîkoꞌmanse puꞌkuru pra mîîkîrî ipîkku warayoꞌ saꞌmantaꞌpî nîrî iteꞌmaꞌpî pîꞌ. Mîîkîrî yuꞌnaꞌtîꞌpî toꞌya."
23 Mîîkîrîya tîmoron epuꞌtîꞌpî mararî pra isaꞌmantaꞌsan pataꞌseꞌ yaꞌ, apoꞌ yaꞌ siꞌma. Miarî siꞌma mîîkîrîya tîtamo Abraão nurîꞌtî eraꞌmaꞌpî aminke morî pata yaꞌ. Moropai Lázaro nurîꞌtî eraꞌmaꞌpîiya iipia morî yaꞌ."
24 Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî entaimeꞌpî. Taꞌpîiya Abraão pîꞌ: “Amoko aꞌnokoꞌpî pe saꞌne uyeraꞌmakî. Mîrîrî yeꞌnen Lázaro iiꞌtoꞌpe kaꞌkî upîikaꞌtîi. Tenya yeperu teuronkai tuna ka moropai aaiꞌtoꞌpe unu pona itîîse. Maasa pra tarî umoron epuꞌtî pîꞌ wai apoꞌ yaꞌ”, taꞌpîiya.
"25 Tîîse Abraão nurîꞌtîya imaimu yuukuꞌpî. Taꞌpîiya: “Upaꞌri, enpenatakî non po aakoꞌmamîꞌpî pîꞌ, morî pe puꞌkuru aakoꞌmamîꞌpî tîîwanmîra, tamîꞌnawîron esaꞌ pe awanîꞌpî. Morî pe awanîꞌpî aapia. Tîîse Lázaro saꞌne koꞌmamîꞌpî tîmoron tepuꞌse miarî. Tarîpai Lázaro nurîꞌtî man morî pe puꞌkuru tamîꞌnawîron mîrîrî winîpai. Taatausinpai awanî sîrîrî tarî. Tîîse amîrîya amoron epuꞌtî mîrîrî."
26 Mîrîrî tanne kureꞌnan aꞌta moro man uurîꞌnîkon yarappana. Mîrîrî yeꞌnen tarîron uupiawon wîtî eserîke pra man miarî yaꞌ aapia. Moropai miarîpoinon iipî eserîke pra man nîrî tarîwaya uupia”, taꞌpîiya.
"27 (27,28) “Amoko”, taꞌpî ipîkku warayoꞌya. “Mîrîrî warantî awanî ya, Lázaro yarimakî uyonpayamîꞌ koreꞌta attîtoꞌpe. Maasa pra uyakontonon moro toꞌ man miaꞌtaikinankon inkamoro pîꞌ ekaremeꞌse attîtoꞌpe kaꞌkî, tarîwaya eꞌtarumaꞌtîntoꞌ yaꞌ toꞌ iipî namai”, taꞌpîiya.
"28 (-)"
29 Tîîse Abraão nurîꞌtîya taꞌpî: “Ayonpayamîꞌya itekare eta eꞌpainon. Kaareta Moisés nurîꞌtî nekaremekîꞌpî miarî man toꞌ pia. Moropai profetayamîꞌ nurîꞌtîyamîꞌ nekaremekîꞌpî miarî man. Mîrîrî winîpai eta toꞌya”, taꞌpîiya.
"30 “Tîîse ‘Inna’ taa toꞌya pepîn, Amoko”, taꞌpî ipîkku warayoꞌ nurîꞌtîya. “Tîîse isaꞌmantaꞌpî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ ya moropai mîîkîrîya ekaremekî ya, ‘inna’ taa toꞌya. Imakuiꞌpî tînkupîkon rumaka toꞌya eꞌpainon”.
"31 Tîîse yuukuꞌpî Abraãoya: “Kaane, ‘Inna’ taa toꞌya pepîn. Inkamoro itekare ekaremeꞌnenan Moisés nurîꞌtî moropai profetayamîꞌ nurîꞌtîyamîꞌ nekaremekî eta toꞌya pra awanî ya, mîrîrî warantî nîrî isaꞌmantaꞌpî eꞌmîꞌsaꞌkasaꞌ eseurîmatoꞌ pîꞌ ‘Inna’ taa toꞌya pepîn”, taꞌpî Abraão nurîꞌtîya —taꞌpî Jesusya.
"1 Jesusya tînenupaꞌsan pîꞌ taꞌpî: —Imakuiꞌpî kupî tiaronkonya emapuꞌtînen ton moro awanî sîrîrî non po tîwîrî. Tîîse imakuiꞌpî kupî tiaronya emapuꞌtîtîponya “ekenne” taa kupî sîrîrî."
2 Aꞌkî, anîꞌ saꞌmanta ya, tîꞌ tewaꞌtîi iꞌmî pîꞌ tuna ka tenunse imakuiꞌpî pe awanî. Tîîse itentai imakuiꞌpî pe awanî insamoro moreyamîꞌ yonpaya imakuiꞌpî kupî emapuꞌtîiya ya, mararî pra aweꞌtarumaꞌtî mîrîrî wenai."
3 Mîrîrî yeꞌnen tauya, aka, tîwarî eꞌkî mîrîrî warantî imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon namai.
Ayakonya imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ ya, kaꞌkî ipîꞌ: “Imakuiꞌpî mîrîrî, uyakon, kîꞌkupîi”, taaya ipîꞌ. “Inna” taiya ya, morî pe puꞌkuru awanî. Mîrîrî yeꞌnen aawanmîra inkupîꞌpî imakuiꞌpî kuꞌkî."4 Asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai (7) iteꞌka tiwin wei tîîse imakuiꞌpî kuꞌsaꞌ ayakonya ya awinîkîi moropai aapia aaiꞌpîtî koꞌmannîpî taiya apîꞌ: “Kureꞌne imakuiꞌpî kupî pîꞌ wai tîîse enpenatasaꞌ sîrîrî mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen aawanmîra unkupîꞌpî kuꞌkî”, taiya ya, aawanmîra ikuꞌkî —taꞌpî Jesusya.
"5 Inkamoro Jesus nenupaꞌsanya esatîꞌpî Jesus pîꞌ. Taꞌpî toꞌya: —Anna yepotorî, inîꞌ panpîꞌ innape akuꞌtoꞌ annaya kuꞌkî —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.
"6 Moropai Jesusya toꞌ maimu yuukuꞌpî. Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Mîrîrî mostarda enaꞌpî mîrikkî siꞌmîrikkî warantî mararî innape Paapa kupîyaꞌnîkonya ya, taayaꞌnîkon eꞌpainon seeniꞌ yei pîꞌ: “atarokakî tamîꞌnawîrî akara rapairî” moropai attî. “Tuna kaꞌ eꞌpînta” taayaꞌnîkon ya moropai attî eꞌpainon amaimukon yawîrî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"7 Moropai Jesusya inîꞌrî taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Amîrîꞌnîkon wanî ya tîpoitîrî ke taapaiꞌnîkon man. Mîîkîrî esenyakaꞌma ya anmîrikon yaꞌ, mîrîrî warantî pra awanî ya ayekînkon carneiroyamîꞌ eraꞌmaiya keren po siꞌma. Mîîkîrî erepansaꞌ pe teesenyakaꞌmatoꞌ yapai taayaꞌnîkon pepîn eꞌpainon ipîꞌ: “Asiꞌkî, ereutakî awentamoꞌkapa”, taayaꞌnîkon pepîn."
8 Tîîse taayaꞌnîkon eꞌpainon: “Kaꞌneꞌ pe entamoꞌkantoꞌ yenpokî mesa pona entamoꞌkatoꞌpe moropai uwuku enîꞌtoꞌpeuya. Mîrîrî tîpo uyeꞌmaꞌpî pîꞌ awentamoꞌkapa”, taaya ipîꞌ."
9 Taasaꞌ tîuya yawîrî mîrîrî kuꞌsaiꞌya pîꞌ “Morî pe puꞌkuru man” taayaꞌnîkon eꞌpainon ipîꞌ? Kaane, maasa pra eesenyakaꞌmatoꞌ mîrîrî mîîtoꞌpe, amaimukon yawîrî aweꞌtoꞌpe —taꞌpî Jesusya."
10 —Mîrîrî warantî amîrîꞌnîkon wanî eꞌpai awanî. Tamîꞌnawîrî ankupîkon pe taꞌpî kupîyaꞌnîkon ya taayaꞌnîkon eꞌpai awanî: “Teesenyakaꞌmasanon anna. Mîrîrî yeꞌnen anna yapurî anna karaiwarîya yuꞌse anna wanî pepîn, anna nîkoneka pe taꞌpî kupî annaya yeꞌnen. Mîrîrî kuꞌsaꞌ annaya pîꞌ mîî pe anna atapurî pepîn anna karaiwarî maimu yawîrî ikupî annaya yeꞌnen”, taayaꞌnîkon eꞌpai awanî —taꞌpî Jesusya.
"11 Mîrîrî tîpo Jesus wîtî koꞌmannîpîꞌpî Jerusalém pona. Mîîkîrî wîtîꞌpî Samaria moropai Galiléia pata kîꞌpî ya pîꞌ."
12 Miarî Jesus erepamî tanne pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ ya miaꞌ tamîꞌnawîronkon priꞌya pra tîweꞌsanon warayoꞌkon wanîꞌpî. Inkamoro wanîꞌpî ereꞌ iteseꞌ leprosia pokonkon. Inkamoro iipîꞌpî Jesus ponaya tîîse toꞌ emîꞌpamîꞌpî aminke pemonkonyamîꞌ koreꞌta toꞌ ewomî pra."
13 Moropai inkamoro entaimepîtîꞌpî. Moropai taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Jesus anna yenupanen, aꞌnokoꞌpî pe saꞌne anna eraꞌmakî —taꞌpî toꞌya ipîꞌ.
"14 Toꞌ eraꞌma tîuya pe Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Atîtî teepîremasen pia. Moropai amîrîꞌnîkon esepiꞌtîsaꞌ eraꞌmatoꞌpeiya makatîi ipîꞌ —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. Jesus maimu yawîrî toꞌ wîtîꞌpî.
Eꞌma taawîrî toꞌ wîtî tanne toꞌ esepiꞌtîꞌpî."15 Moropai toꞌ yonpa esepiꞌtîsaꞌ ennaꞌpoꞌpî. Samariapon mîîkîrî. Teesepiꞌtîsaꞌ wenai Paapa yapurî yeꞌka pe awennaꞌpoꞌpî. Meruntî ke aatausinpatoꞌ maimu wanîꞌpî."
16 Jesus pia teerepamî yeꞌka pe aweꞌsekunkaꞌpî irawîrî yapurî tîuya yeꞌnen. —Morî pe puꞌkuru man, Jesus —taꞌpîiya.
"17 Moropai Jesusya taꞌpî: —Aꞌkî, miaꞌ tamîꞌnawîronkon pepîn kin warayoꞌkon esepiꞌtî manniꞌ? Oꞌnonkan tiaronkon toꞌ ennaꞌpo pra awanî."
18 Tîîse îꞌ ton pe mîserî kaꞌran samariapon ennaꞌposaꞌ sîrîrî Paapa yapurîi? —taꞌpî Jesusya."
19 Moropai taꞌpî Jesusya ipîꞌ: —Eꞌmîꞌsaꞌkakî moropai atîkî. Eesepiꞌtîsaꞌ nai maasa pra innape ukuꞌsaꞌya yeꞌnen —taꞌpî Jesusya Samariapon pîꞌ.
"20 Tiaronkon fariseuyamîꞌya Jesus ekaranmapoꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Îꞌ pensa see tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iiꞌtoꞌ weiyu eseporî kupî sîrîrî? —taꞌpî toꞌya. Jesusya toꞌ maimu yuukuꞌpî: —Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iiꞌtoꞌ weiyu erepamî pepîn, îꞌ rî teeraꞌmasanon pokonpe, anîꞌya eraꞌmatoꞌpe —taꞌpîiya."
21 —Anîꞌya taa eserîke pra awanî, aꞌkî, sîrîrî eraꞌmakî, mooni pata man taa pepîn. Maasa pra tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa eꞌtoꞌ wanî pe man akoreꞌtaꞌnîkon —taꞌpîiya.
"22 Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Aꞌkî, tiwin wei uurî kaꞌ poi iipîꞌpî aneraꞌmapai awanîkon kupî sîrîrî. Pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe uurî wanî aneraꞌmapai awanîkon. Tîîse eraꞌmayaꞌnîkon pepîn."
23 Moropai tiaronkonya taa apîꞌnîkon: “Aasîrî eerepansaꞌ man. Sîrîrî eraꞌmakî, miarî man” taa seruꞌyeꞌkonya apîꞌnîkon. Inkamoro yeꞌka maimu yawîrî katîtî seruꞌyeꞌ pe yuwai."
24 Maasa pra uurî iipîꞌpî kaꞌ poi iiꞌtoꞌ weiyu wanî mîrîrî manniꞌ waraꞌnapi eꞌsisiuka kaꞌ parakon patapai iratai winîkîi eeseraꞌma manniꞌ warantî. Tamîꞌnawîronkonya eraꞌma kupî sîrîrî, amaꞌ pe pra. Mîrîrî warantî awanî kupî sîrîrî."
25 Tîîse maasa eꞌmaiꞌ pe uurî kaꞌ poi iipîꞌpî eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî mararî pra. Moropai uurî uyewanmarî toꞌya sîrîrî pankonya yewanmîrî uyuꞌse pra toꞌ wanî.
"26 Pena Noé nurîꞌtî wanî yai pemonkonyamîꞌ koꞌmamîꞌpî tîîwanmîra. Mîrîrî warantî pemonkonyamîꞌ koꞌmamî uurî kaꞌ poi iipîꞌpî iiꞌtoꞌ weiyu erepamî pîkîrî —taꞌpî Jesusya."
27 —Pena morî pe tamîꞌnawîronkon wanîꞌpî. Toꞌ entamoꞌkaꞌpî moropai tîwukukon enîrîꞌpî toꞌya. Moropai warayoꞌkon noꞌpîtaꞌpî, wîriꞌsanyamîꞌ etinyomaꞌpî. Toꞌ koꞌmamîꞌpî morî pe tîkanau yaꞌ Noé nurîꞌtî asaraꞌtî weiyu erepamî tîpose toꞌ koꞌmamîꞌpî. Mîrîrî yai kureꞌnan tuna ke Paapaya pata maꞌtanîpîꞌpî. Moropai inkamoro pemonkonyamîꞌ tîꞌkaꞌpîiya tamîꞌnawîrî.
"28 Mîrîrî warantî nîrî aweꞌkupîꞌpî pena Ló koꞌmanpîtî yai. Tamîꞌnawîronkon wanîꞌpî morî pe toꞌ entamoꞌkaꞌpî, moropai tîwukukon enîrîꞌpî toꞌya. Moropai toꞌ esennapîtîꞌpî, toꞌ eꞌrepapîtîꞌpî, moropai toꞌ eꞌpîmîꞌpî. Moropai tewîꞌkon ton konekaꞌpî toꞌya. Tîîwanmîra toꞌ wanîꞌpî."
29 Ló epaꞌkatoꞌ Sodoma poi weiyu erepamî pîkîrî toꞌ koꞌmamîꞌpî morî pe. Moropai mîrîrî tîpo konoꞌ renaꞌpî kaꞌ poi apoꞌ pe mararî pra moropai ikî pe, enxofre iteseꞌ aarenaꞌpî. Mîrîrîya pemonkonyamîꞌ tîꞌkaꞌpî tamîꞌnawîrî."
30 Mîrîrî warantî pemonkonyamîꞌ koꞌmamî uurî kaꞌ poi iipîꞌpî iiꞌtoꞌ weiyu erepamî pîkîrî —taꞌpî Jesusya.
"31 —Mîrîrî yai anîꞌ wanî ya tewîꞌ po mîîkîrî autî eserîke pra awanî îꞌ rî temanne yapisîpa. Moropai anîꞌ wanî ya, tînmîri ya, mîîkîrî ennaꞌpo pepîn tewîꞌ ta. Tîîse kaꞌneꞌ pe eepe eꞌpai awanî —taꞌpî Jesusya."
32 —Maasa enpenatatî Ló nurîꞌtî noꞌpî nurîꞌtî pîꞌ. Teꞌmaꞌpî pîꞌ ennaꞌpopai tîwanî yai aasaꞌmantaꞌpî."
33 Anîꞌ esekaꞌnunka ya kureꞌne isaꞌmantapai pra tîîkoꞌmantoꞌkon pînînmaiya ya, mîîkîrî saꞌmanta kupî sîrîrî. Tîîse uwenai anîꞌ eꞌtarumaꞌtî ya, tîîsaꞌmanta namaiya pra awanî ya, mîîkîrî eꞌpîikaꞌtî ipatîkarî."
34 Tauya sîrîrî yairon pîꞌ. Mîrîrî ewaronoꞌ ya, asakîꞌnankon pemonkonyamîꞌ wetun ya, tiwinan cama po. Tiwinan neken wîtî kupî sîrîrî, iwanîyakon eꞌnîmî kupî sîrîrî."
35 Moropai asakîꞌnankon wîriꞌsanyamîꞌ trigo yeꞌpa pîꞌ tîweꞌsanon saꞌnîrî siꞌma. Tiwin neken iwanîyakon wîtî kupî sîrîrî. Moropai iwanîyakon eꞌnîmî kupî sîrîrî."
36 Moropai asakîꞌnankon warayoꞌkon wanî ya umî ya, tiwin neken iwanîyakon wîtî kupî sîrîrî moropai iwanîyakon eꞌnîmî kupî sîrîrî.
"37 Mîrîrî pîꞌ Jesus nenupaꞌsanya ekaranmapoꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Anna yepotorî, oꞌnon pata aweꞌkupî kupî sîrîrî? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ.
Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya panton ke. Taꞌpîiya: —Aꞌkî, oꞌnon pata paaka saꞌmantasaꞌ ya tuꞌke watunaiyamîꞌ emurukuntîsaꞌ eseraꞌma. ˻Mîrîrî warantî aweꞌkupî yai, epuꞌtîyaꞌnîkon, eeseraꞌma aronne.˼ —taꞌpî Jesusya."1 Jesusya panton ekaremekîꞌpî tînenupaꞌsan yenupapa kaiꞌma tîwîrî teepîremakon toꞌ koꞌmantoꞌpe tîrumakai pra."
2 Taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Cidade po awanîꞌpî warayoꞌ juiz ipîkku pe tîweꞌsen. Mîîkîrî wanîꞌpî Paapa namanen pepîn tîîwarîrî ituꞌse tîweꞌtoꞌ yawîrî tîîkoꞌmansen, moropai tiaronkon pemonkonyamîꞌ namanen pepîn."
3 Moro rî mîrîrî cidade po wîriꞌ wanîꞌpî inyo isaꞌmantaꞌpî. Tiaronya mîîkîrî tarumaꞌtîꞌpî. Yairî pra mîîkîrî wanîꞌpî iwinîkîi. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî ipîkku pe tîweꞌsen juiz pia attîpîtî eꞌpîtîꞌpî tîpîikaꞌtîtoꞌpeiya kaiꞌma mîrîrî pîꞌ. Taꞌpîiya: “Upîikaꞌtîkî mîîkîrî upîꞌ tîwoꞌmaꞌtasen pîꞌ kaꞌkî inîꞌrî aawoꞌmaꞌta namai. Tamîꞌnawîrî ikonekakî”, taꞌpîiya.
"4 Tîîse mîîkîrî saꞌne inyo isaꞌmantaꞌpî pîinamaiya pra awanîꞌpî. Aakoꞌmamîꞌpî mararî pra wei kaisarî tîîse ikoꞌnoro esatî pîꞌ mîîkîrî wîriꞌ koꞌmamîꞌpî. Moropai mîrîrî pîꞌ taꞌpîiya, teesenumenkai: “Inna seruꞌ pepîn. Paapa namanen pepîn uurî moropai tiaronkon pemonkonyamîꞌ pîinamanen pepîn uurî ipîkku wanî yeꞌnen."
5 Tîîse mîserî wîriꞌya yetaꞌka koꞌmannîpî yeꞌnen iteseru konekauya sîrîrî. Maasa pra iteseru konekauya pra awanî ya mararî pra epuꞌtîuya yentai uyakaꞌmaiya inîꞌ îꞌ epuꞌtî ton pe pra”, taꞌpî mîîkîrî juizya. Mîrîrî yeꞌnen ipîikaꞌtî tuꞌkaꞌpîiya —taꞌpî Jesusya.
"6 Mîrîrî pîꞌ Uyepotorîkonya taꞌpî tînenupaꞌsan pîꞌ: —Esenumenkatî îꞌ kaiꞌma manniꞌ juiz yairon pepîn eseurîmatoꞌ pîꞌ. Imakuiꞌpî pe tîwanî tîîse imaimu yuuku tuꞌkaꞌpîiya."
7 Mîrîrî warantî pra Paapa wanî, tîîse morî pe awanî. Mîrîrî yeꞌnen morî kupîiya tîmenkaꞌsan tîpemonkonoyamîꞌ ton pe, manniꞌkan tîweꞌpîikaꞌtîtoꞌkon esatî pîꞌ tîweꞌsanon wei kaisarî moropai ewaron kaisarî. Toꞌ pîikaꞌtîpa Paapa koꞌmamî kaꞌrî? Kaane, ikupîiya kupî tîuya taasaꞌ tîuya yawîrî."
8 Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Ikupî Paapaya tîpemonkonoyamîꞌ ton pe. Mîrîrî kupîiya kaꞌneꞌ pe tîîkoꞌmanse pra. Tîîse uurî kaꞌ poi iipîꞌpî erepantoꞌ weiyu yai sîrîrî non pona, innape Paapaya teepîrematoꞌkon yuuku epuꞌnenan eporîuya, toꞌ eꞌtarumaꞌtî tîîse? —taꞌpî Jesusya.
"9 Tiaronkon yairî tîwanîkon kaiꞌma tîweꞌkuꞌsanon moropai tiaronkon yentai tîweꞌkuꞌsanon pîꞌ sîrîrî panton ekaremekîꞌpî Jesusya."
10 Taꞌpîiya: —Asakîꞌnankon warayoꞌkon wîtîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta epîremai. Tiaron wanîꞌpî fariseu pe. Tiaron wanîꞌpî tesanonkon pia toꞌ nîtîrî tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasen pe."
11 Moropai fariseu eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî satippe epîremai. Moropai eepîremaꞌpî tîpona see warantî. Taꞌpîiya: “Paapa, ayapurî pîꞌ wai kureꞌne. Maasa pra uurî wanî pepîn tiaronkon pemonkonyamîꞌ warantî. Tuꞌke îꞌ yuꞌse tîweꞌsen pepîn uurî. Moropai seruꞌyeꞌ pe uurî wanî pepîn. Moropai imakuiꞌpî kuꞌnen pepîn. Uurî seꞌ tapairî wîriꞌsanyamîꞌ yarakkîrî tîweꞌsen pepîn tiaronkon warayoꞌkon warantî. Paapa ayapurî pîꞌ wai nîrî maasa pra mîseniꞌ warayoꞌ tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasen warainon pepîn uurî imakuiꞌpî pe."
12 Epîremakoi uurî asakîꞌne iteꞌka tiwin semana tîîse uyekkari tonpai pra. Moropai aapia untîrî tîînen uurî esuwaꞌkakoi pepîn, tamîꞌnawîrî uneꞌma uyemanne yonpa tîînen uurî”, taꞌpîiya teepîrema yeꞌka pe.
"13 Tîîse tesanonkon pia toꞌ nîtîrî tîniru yapisî pîꞌ teesenyakaꞌmasen wanîꞌpî aminke. Moropai kureꞌne aweppeꞌsaꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen tenu yanumîiya pra awanîꞌpî kaꞌ ekaya. Tîîse tîmannîtî mun paꞌtîꞌpîiya kureꞌne teesewankonoꞌmai. Moropai taꞌpîiya Paapa pîꞌ: “Paapa, aꞌnokoꞌpî pe saꞌne uyeraꞌmakî. Maasa pra kureꞌne imakuiꞌpî kupîtîpon uurî,” kaiꞌma eepîremaꞌpî —taꞌpî Jesusya.
"14 —Mîrîrî yeꞌnen apîꞌnîkon tauya sîrîrî. Mîîkîrî warayoꞌ teetîꞌnokoꞌmasen maimu etaꞌpî Paapaya. Moropai mîîkîrî pîikaꞌtîꞌpîiya. Teetîꞌnokoꞌmasen warayoꞌ ennaꞌpoꞌpî tewîꞌ ta morî pe tîîwanmîra Paapa yarakkîrî. Tîîse tiaron eꞌmaiꞌ pe epîremaꞌpî pîikaꞌtîiya pra awanîꞌpî. Maasa pra anîꞌ atapurî ya tîîwarîrî tiaron yentai mîîkîrî eppepî kupî sîrîrî imakuiꞌpî kupî tîuya pîꞌ. Tîîse anîꞌ wanî ya tîweppeꞌse imakuiꞌpî pe tîwanî wenai, mîîkîrî wanî kupî sîrîrî taatausinpai. Maasa pra Paapaya yapurî kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"15 Mîrîrî tîpo tiaronya moreyamîꞌ yarîꞌpî Jesus pia toꞌ pîrematoꞌpeiya kaiꞌma. Tîîse Jesus nenupaꞌsanya mîrîrî eraꞌma tîuyaꞌnîkon pe taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ ton pe mîrîrî warantî ikupîyaꞌnîkon, îꞌ ton kon moreyamîꞌ enepîyaꞌnîkon Jesus pia —taꞌpî toꞌya."
16 Tîîse Jesusya inkamoro moreyamîꞌ yannoꞌpî tîîpia toꞌ iiꞌtoꞌpe. Moropai taꞌpîiya: —Tîwî inkamoro moreyamîꞌ naiipîi uupia. Toꞌ tîmaꞌnîpai pra eꞌtî. Maasa pra Paapa pemonkonoyamîꞌ wanî insamoro moreyamîꞌ warantî. Paapa, tesaꞌkon winîpai morî eporî toꞌya."
17 Inna pîꞌ rî tauya apîꞌnîkon. Anîꞌ wanî Paapa pemonkono pe eꞌpai, mîî pe pra insanan moreyamîꞌ warantî eꞌpai awanî, innape Paapa kupîiꞌma. Moropai itenyaꞌ eeturumaka eꞌpai awanî tesaꞌ pe aweꞌtoꞌpe —taꞌpî Jesusya.
"18 Judeuyamîꞌ esaꞌ pe tîweꞌsenya Jesus ekaranmapoꞌpî. —Uyenupanen, morî puꞌkuru amîrî, —taꞌpîiya Jesus pîꞌ. Moropai taꞌpîiya: —Îꞌ kupîuya eꞌpainon ipatîkarî enen uukoꞌmantoꞌ ton epotoꞌpeuya Paapa pia? —taꞌpîiya.
"19 Jesusya taꞌpî ipîꞌ: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen “Morî amîrî”, taaya mîrîrî upîꞌ? Tiwinan morî moro man, mîîkîrî Paapa, tiaron ton pra man. Mîîkîrî neken morî —taꞌpîiya."
20 Moropai Jesusya yuukuꞌpî. Taꞌpîiya: —Paapa nekaremekîꞌpî unkupîkon ton epuꞌnen amîrî.
Seꞌ tapairî wîriꞌsanyamîꞌ yarakkîrî tîweꞌse pra, moropai pemonkon kîꞌwîi. Moropai amaꞌyeꞌ pe tiaronkon kîsamaꞌrunpai moropai seruꞌyeꞌ pe teeseurîmai pra eꞌkî. Moropai ayun, asan maimu yawîrî eꞌkî
—taꞌpîiya.
21 Moropai mîîkîrî warayoꞌya taꞌpî: —More pe wanîꞌpî patapai sîrîrî tîpose mîrîrî kuꞌnen uurî tamîꞌnawîrî —taꞌpîiya.
"22 Mîrîrî taiya eta tîuya pe taꞌpî Jesusya: —Inna seruꞌ pepîn tîîse tiwinanoꞌpî ankupî ton moro man. Tamîꞌnawîrî ayemanne ke eꞌrepata moropai itepeꞌpî mîtîrîi manniꞌkan saꞌne tîweꞌtarumaꞌtîsanon pia. Mîrîrî warantî ikupîya ya, inîꞌ panpîꞌ ayemanne ton eporîya mîrîrî kaꞌ po. Moropai mîrîrî tîpo maaipîi uwenairî —taꞌpî Jesusya ipîꞌ."
23 Mîrîrî taa Jesusya yeꞌnen, mîîkîrî warayoꞌ esewankonoꞌmaꞌpî mararî pra, ipîkku pe puꞌkuru tîwanî yeꞌnen. Mîrîrî ankuꞌpai pra awanîꞌpî.
"24 Mîîkîrî esewankonoꞌmasaꞌ eraꞌma tîuya yeꞌnen Jesusya taꞌpî: —Aꞌkî, saꞌme puꞌkuru see awanî Paapa yenyaꞌ ipîkku pe tîweꞌsen eturumaka tesaꞌ pe aweꞌtoꞌpe."
25 Mîrîrî wanî kameru ewomî warantî akkusa yeutta yai, saꞌme awanî. Tîîse itentai awanî mîîkîrî ipîkku ewontoꞌpe Paapa pia, itesaꞌ pe aweꞌtoꞌpe, ˻maasa pra kureꞌne tewan yapiꞌsaiꞌya yeꞌnen temanne pîꞌ.˼
"26 Mîrîrî taiya etatîponkonya ekaranmapoꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Moriya anîꞌ kin eꞌpîikaꞌtî eꞌpainon?
"27 Jesusya yuukuꞌpî: —Îꞌ saꞌme tîweꞌsen pemonkon pia saꞌme puꞌkuru, ikupîiya yentai. Tîîse mîîkîrî Paapa pia saꞌme pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen ikupîiya —taꞌpî Jesusya.
"28 Moropai Pedroya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Aꞌkî, tamîꞌnawîron anna koꞌmantoꞌ rumakasaꞌ annaya sîrîrî, awenairî anna iiꞌtoꞌpe kaiꞌma —taꞌpîiya.
"29 —Inna seruꞌ pepîn —taꞌpî Jesusya. —Moropai apîꞌnîkon yairî tauya. Tesaꞌ pe Paapa wanî yeꞌnen tewîꞌ nîmîꞌnen, moropai tînoꞌpî nîmîꞌnen, moropai takon nîmîꞌnen, moropai tonpayamîꞌ nîmîꞌnen, moropai tînmuku nîmîꞌnen, Paapaya tannosaꞌ wenai,"
30 mîîkîrîya eporî kupî sîrîrî tîîkoꞌmantoꞌ ton inîꞌ panpîꞌ, tîîkoꞌmantoꞌ ton tarî tamîꞌnawîrî tînnîmîꞌpî yentai. Moropai tiwinanoꞌpî weiyu yai, ipatîkarî tîîkoꞌmantoꞌ ton eporîiya —taꞌpî Jesusya.
"31 Moropai mîrîrî tîpo Jesusya tînenupaꞌsan yarîꞌpî tiaron winîkîi moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, wîtîꞌnîkon sîrîrî Jerusalém pona. Miarî tamîꞌnawîrî profetayamîꞌ nurîꞌsan nîmenukaꞌpî yawîrî aweꞌkupî pe man, uurî, pemonkon pe kaꞌ poi iipîꞌpî winîkîi."
32 Miarî uurî rumaka toꞌya pe man pemonkonyamîꞌ Judeuyamîꞌ pepînon yenyaꞌ. Moropai inkamoroya umuꞌtunpa kureꞌne moropai uyewanmarî toꞌya. Moropai tetakukon yenumî toꞌya upona."
33 Moropai uꞌpoꞌpîtî toꞌya. Moropai uwî toꞌya. Tîîse uwîsaꞌ toꞌya tîpo iteseurîno wei yai eꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî —taꞌpîiya.
"34 Mîrîrî taiya epuꞌtî toꞌya pra inenupaꞌsan wanîꞌpî. Maasa pra Jesus eseurîmatoꞌ wanîꞌpî aronne pra epuꞌtî toꞌya yentai. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ taa yuꞌse Jesus wanî epuꞌtî toꞌya pra inenupaꞌsan wanîꞌpî.
"35 Mîrîrî tîpo Jesus erepamî koꞌmannîpî tanne Jericó cidaderî pona, tiwin pemonkon enkaruꞌnan saꞌne ereutasaꞌ wanîꞌpî eꞌma ena pona. Mîîkîrî saꞌne wanîꞌpî tîniru esatî pîꞌ tîmîrî ton, ˻teesenyakaꞌma eserîke pra awanî yeꞌnen.˼"
36 Mîîkîrî saꞌne moro tîîse arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtî mîrîrî eꞌma taawîrî etaꞌpîiya. Moropai ekaranmapoꞌpîiya: —Îꞌ see mîrîrî? —taꞌpîiya."
37 Moropai taꞌpî toꞌya ipîꞌ: —Manniꞌ Jesus Nazaré poinon wîtî sîrîrî —taꞌpî toꞌya.
"38 Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen mîîkîrî saꞌne enkaruꞌnan entaimepîtî piaꞌtîꞌpî. Taꞌpîiya: —Jesus amîrî rei Davi nurîꞌtî parîꞌpî pîikaꞌtîton, aꞌnokoꞌpî pe saꞌne uyeraꞌmakî —taꞌpî enkaruꞌnanya.
"39 Mîîkîrî entaimepîtî yeꞌnen eꞌmaiꞌ pe tuutîsanonya taꞌpî ipîꞌ: —Moo eꞌkî, îꞌ pîꞌ awentaimepîtî —taꞌpî toꞌya. Tîîse yuukuiya pra inîꞌ panpîꞌ meruntî ke awentaimepîtîꞌpî. —Aꞌnokoꞌpî pe uyeraꞌmakî —taꞌpîiya.
"40 Moropai tuutî yeꞌka pe Jesus emîꞌpamîꞌpî. Moropai —Eneꞌtî uupia —taꞌpî Jesusya. Tîîpia erepannîpîꞌpî toꞌya pe Jesusya ekaranmapoꞌpî."
41 —Îꞌ kupîuya yuꞌse awanî ayarakkîrî? —taꞌpî Jesusya ipîꞌ. —Uyepotorî, inîꞌrî aneraꞌmapai wai —taꞌpî warayoꞌya.
"42 Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Eraꞌmaya, innape ukupîya yeꞌnen eesepiꞌtîsaꞌ sîrîrî —taꞌpî Jesusya ipîꞌ."
43 Moropai mîrîrî pe rî mîîkîrî warayoꞌ enkaruꞌnanya eraꞌmaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen Jesus wenairî attîꞌpî Paapa yapurî yeꞌka pe. Mîrîrî Jesus nîkupîꞌpî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen, tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya Paapa yapurîꞌpî nîrî.
"1 Moropai mîrîrî tîpo Jesus ewomîꞌpî Jericó cidaderî poro attîꞌpî."
2 Mîrîrî cidade po awanîꞌpî warayoꞌ ipîkku pe tîweꞌsen iteseꞌ Zaqueu. Mîîkîrî wanîꞌpî tesanonkon pia toꞌ nîtîrî tîniru yapiꞌnenan yepuru pe tîweꞌsen pe."
3 Mîîkîrî wanîꞌpî anîꞌ pe Jesus wanî anepuꞌpai. Tîîse eraꞌmaiya eserîke pra awanîꞌpî maasa pra arinîke pemonkonyamîꞌ wanî yeꞌnen. Moropai nonpairî tîwanî yeꞌnen eraꞌmaiya pîn."
4 Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrî ekaꞌtumîꞌpî inkamoro arinîkon pemonkonyamîꞌ rawîrî. Moropai mîîkîrî enukuꞌpî yei pona Jesus eraꞌmapa kaiꞌma. Maasa pra mîrîrî poro Jesus wîtîtoꞌ wanîꞌpî mîîtoꞌpe.
"5 Mîrîrî yei yoꞌkoi teerepamî pe kakîsiya Jesusya eraꞌmaꞌpî. Moropai taꞌpîiya Zaqueu pîꞌ: —Zaqueu, kaꞌneꞌ pe autîkî maasa pra sîrîrîpe ayewîꞌ ta uutî eꞌpai awanî —taꞌpîiya."
6 Mîrîrî taiya yeꞌnen, Zaqueu autîꞌpî kaꞌneꞌ pe, moropai Jesus yapisîꞌpîiya tîwakîri pe taatausinpai tewîꞌ ta.
"7 Mîrîrî eraꞌmaꞌpî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya. Mîrîrî yeꞌnen inkamoro eseurîma piaꞌtîꞌpî, ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtakon yeꞌnen. Taꞌpî toꞌya: —Aꞌkî, îꞌ ton pe see imakuiꞌpî mîserî warayoꞌ yewîꞌ ta Jesus ewomî mîrîrî? —taꞌpî toꞌya.
"8 Moropai Zaqueu eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî eseurîmai. Moropai taꞌpîiya Uyepotorîkon pîꞌ: —Aꞌkî, sîrîrî patapai ipîkku uweꞌtoꞌ yemanne yonpa tîrîuya arakkita pairî pemonkonyamîꞌ saꞌne îꞌ ton pînon tîweꞌtarumaꞌtîsanon pia. Moropai tauya îꞌ rî yamaꞌrunpasauꞌya ya, manniꞌkan pemonkonyamîꞌ unamaꞌrunpaꞌsan pia innaꞌpouya toꞌ yemanne moꞌkaꞌpîuya yentai, saakîrîrî iteꞌka toꞌ pia innaꞌpouya —taꞌpîiya.
"9 Mîrîrî yai mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Sîrîrîpe mîserî warayoꞌ yewîꞌ tawonkon pîikaꞌtî Paapaya sîrîrî, imakuiꞌpî toꞌ nîkupîꞌpî kuꞌsaiꞌya man tîîwanmîra. Mîserî warayoꞌ wanî Abraão paarîꞌpî pe puꞌkuru. Moropai Abraão nurîꞌtîya innape Paapa kupîꞌpî warantî, innape ukupîiya. Mîrîrî wenai aweꞌpîikaꞌtîsaꞌ man —taꞌpîiya."
10 —Maasa pra kaꞌ poi uurî iipîꞌpî insanan pemonkonyamîꞌ warainokon, atakaꞌmaꞌsan yuwai. Moropai Paapa pia toꞌ ennaꞌpotoꞌpe toꞌ pîikaꞌtîi iipîꞌpî uurî —taꞌpî Jesusya.
"11 Moropai Jesusya inkamoro teeseurîma etatîponoꞌsan nepuꞌtî ton pe panton ekaremekîꞌpî. Maasa pra aminke pra toꞌ erepamî koꞌmannîpî Jerusalém pona. Teerepamî pe tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî kaꞌneꞌ pe kaiꞌma toꞌ esenumenka epuꞌtîꞌpîiya mîîtoꞌpe. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kaiꞌma awanî pe man epuꞌtoꞌpe toꞌya, ekaremekîꞌpîiya."
12 Taꞌpî Jesusya: —Aꞌkî, warayoꞌ wanîꞌpî tîpemonkonoyamîꞌ kenan, moropai ipîkku pe tîweꞌsen. Mîîkîrî wîtîꞌpî tiaron pata pona aminke, pata esaꞌ pe teenapa kaiꞌma, moropai mîrîrî tîpo tîwennaꞌpopa rei pe."
13 Tîîse maasa tuutî rawîrî tîpoitîrîtonon miaꞌ tamîꞌnawîronkon warayoꞌkon yannoꞌpîiya tîîpia. Moropai inkamoro pia toꞌ kaisarî tiwin pîꞌ pîrata enaꞌpî tîrîꞌpîiya. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: “Aꞌkî, sîrîrî pîrata ke puwana konekatî inîꞌ panpîꞌ eporîkonpa. Mîrîrî kupî pîꞌ akoꞌmantî ennaꞌpo pîkîrî”, taꞌpîiya. Moropai attîꞌpî."
14 Tîîse mîrîrî patayawonkon pemonkonyamîꞌya yewanmîrîꞌpî. Pata esaꞌ pe eena yuꞌse pra toꞌ wanîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen pemonkonyamîꞌ yarimaꞌpî toꞌya iteꞌmaꞌpî pîꞌ kai toꞌ wîtîtoꞌpe ipîꞌ: “Pata esaꞌ pe amîrî ena yuꞌse anna wanî pra man, apemonkonoyamîꞌ pe anna wanî pepîn”, taatoꞌpe toꞌya kaiꞌma ipîꞌ.
"15 Tîîse mîîkîrî warayoꞌ enaꞌpî pata esaꞌ pe, rei pe, toꞌ maimu yentai. Moropai mîîkîrî ennaꞌpoꞌpî tewîꞌ ta. Moropai mîîkîrîya inkamoro tîpoitîrîtonon toꞌ pia pîrata enaꞌpî tîntîrîꞌsan yannoꞌpî toꞌ iiꞌtoꞌpe. Îꞌ warapo mîrîrî pîrata ke eposaꞌ toꞌya anepuꞌpai awanîꞌpî.
"16 Eꞌmaiꞌnon erepamîꞌpî iipia moropai taꞌpîiya: “Ukaraiwarî, manniꞌ pîrata enaꞌpî itîrîya neꞌtîkini uupia mîrîrî ke inîꞌ panpîꞌ eporîꞌpîuya miaꞌ tamîꞌnawîrî kaisaron”, taꞌpîiya.
"17 Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî ikaraiwarîya: “Morî pe man. Atausinpan pîꞌ wai. Innape teesenyakaꞌmasen pe awanî epuꞌtîuya sîrîrî. Maasa pra yairî mîrîrî mararon kuꞌsaꞌya. Mîrîrî yeꞌnen miaꞌ tamîꞌnawîron cidadekon esaꞌ pe akupîuya”, taꞌpîiya ipîꞌ.
"18 Moropai tiaron ipoitîrî iipîꞌpî moropai taꞌpîiya: “Ukaraiwarî, manniꞌ pîrata enaꞌpî uupia itîrî neꞌtîkini ke inîꞌ panpîꞌ eporîꞌpîuya miaꞌtaikinan kaisaron”, taꞌpîiya.
"19 Mîrîrî pîꞌ ikaraiwarî atausinpaꞌpî. “Morî pe man. Mîrîrî yeꞌnen miaꞌtaikin cidadekon esaꞌ pe akupîuya”, taꞌpî ikaraiwarîya ipîꞌ.
"20 Moropai tiaron ipoitîrî iipîꞌpî. Taꞌpîiya ipîꞌ: “Ukaraiwarî, manniꞌ uupia itîrîya neꞌtîkini pîrata enaꞌpî seeniꞌ iwontîsauꞌya kamisa yaꞌ. Enonsauꞌya sîrîrî itîpannîpîuya namai."
21 Maasa pra amîrî wanî teesenyakaꞌmai pra tuꞌke îꞌ eponen pe. Moropai îꞌ tîpînse pra mararî pra moꞌkanen amîrî. Mîrîrî yeꞌnen eranneꞌ pe wanîꞌpî apîꞌ”.
"22 Mîîkîrî maimu yuukuꞌpî ikaraiwarîya. “Imakuiꞌpî pe amîrî wanî, enyaꞌne pe. Puwana pîꞌ awanîpa taasaꞌ tanne, ikonekasaꞌya pra awanî. Mîrîrî yeꞌnen mîrîrî amaimu wenai ayuꞌse pra wai. Epuꞌtîꞌpîya saꞌman pe puꞌkuru uurî wanî teesenyakaꞌmai pra tuꞌke îꞌ eponen uurî, moropai îꞌ tîpînse pra mararî pra moꞌkanen uurî."
23 Tîîse îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen mîrîrî untîrîꞌpî pîrata enaꞌpî utînirurî tîrîya pra awanîꞌpî itewîꞌ ta itaponseꞌ pona? Sîrîrî itîîsaꞌya ya, inîꞌ panpîꞌ eepansaꞌ tanne eporîuya eꞌpainon”.
"24 Moropai taꞌpîiya moro tîîpia tîweꞌsanon pîꞌ: “Mîîkîrî pia manniꞌ pîrata enaꞌpî moꞌkatî iipiapai. Moropai itîîtî mîîkîrî miaꞌ tamîꞌnawîron yapisîtîpon pia”.
"25 Tîîse taꞌpî toꞌya: “Anna karaiwarî, tîîse mîîkîrî pia man miaꞌ tamîꞌnawîron pîrata enaꞌpî”, taꞌpî toꞌya.
"26 Inkamoro maimu yuukuꞌpî toꞌ karaiwarîya. “Tîîse tauya apîꞌnîkon, manniꞌ tuꞌke panpîꞌ eporîtîponya yapisî eꞌpai awanî inîꞌ panpîꞌ tuꞌke. Tîîse anîꞌ wanî ya tuꞌkan pepîn yarakkîrî mîrîrî konekasaiꞌya pra awanî yeꞌnen, mîrîrî moꞌka eꞌpai awanî iipiapai, îꞌ ton pra aweꞌtoꞌpe”, taꞌpîiya."
27 Moropai taꞌpîiya: “Tarîpai inkamoro uyeyatonon eneꞌtî tesaꞌkon pe uurî wanî yuꞌse pra siꞌsan, inkamoro tîꞌkatî tamîꞌnawîrî eraꞌmauya tanne”, taꞌpî toꞌ karaiwarîya —taꞌpî Jesusya.
"28 Toꞌ yeurîma tîpo Jesus wîtîꞌpî toꞌ rawîrî Jerusalém pona."
29 Inkamoro erepamîꞌpî Oliveira yeꞌka wîꞌ pona. Mîrîrî wanîꞌpî aminke pra Betfagé moropai Betânia pîꞌ. Miarî pai Jesusya asakîꞌne tînenupaꞌsan yaipontîꞌpî tîrawîrî toꞌ wîtîtoꞌpe."
30 Tîmaimu tîrîꞌpîiya toꞌ pîꞌ see warantî. —Atîtî eꞌmaiꞌ pe mîrîrî vila pona, miarî eerepamîkon pe jumenta more mîrikkî eporîyaꞌnîkon ewaꞌtîsaꞌ pe. Anîꞌ enukuꞌpî pepîn. Mîîkîrî meukatîi moropai meneꞌtîi."
31 Anîꞌya amîrîꞌnîkon yekaranmapo ya: “Îꞌ ton pe mîîkîrî yeukayaꞌnîkon”, taa toꞌya ya apîꞌnîkon: “Uyesaꞌkon man ituꞌse”, makatîi —taꞌpî Jesusya.
"32 Mîrîrî yeꞌnen inkamoro Jesus naipontîꞌsan wîtîꞌpî. Moropai tamîꞌnawîrî Jesusya taꞌpî yawîrî jumenta more yewaꞌtîsaꞌ toꞌya eporîꞌpî toꞌya."
33 Mîîkîrî yeuka toꞌya tanne itesanonya toꞌ ekaranmapoꞌpî: —Îꞌ ton pe mîîkîrî yeukayaꞌnîkon mîrîrî? —taꞌpî toꞌya toꞌ pîꞌ.
"34 Inkamoroya taꞌpî: —Uyenupanenkon man ituꞌse. Mîrîrî yeꞌnen yarî annaya sîrîrî —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen yaatoꞌpe toꞌya, irumakaꞌpî toꞌya.
"35 Mîrîrî jumenta more yarîꞌpî toꞌya Jesus pia. Moropai inkamoroya tîponkon moꞌkaꞌpî moropai itîrîꞌpî toꞌya jumenta more pona. Moropai Jesus enuku tanne ipîikaꞌtîꞌpî toꞌya."
36 Mîîkîrî po Jesus wîtî tanne pemonkonyamîꞌya tîponkon moꞌkapîtîꞌpî moropai eꞌma taawîrî yarenkaꞌpî toꞌya iporo Jesus wîtîtoꞌpe yapurî tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.
"37 Mîrîrî Oliveira yeꞌka wîꞌ poi tawautîkon pe, arinîkon pemonkonyamîꞌ inenupaꞌsan atausinpa piaꞌtîꞌpî. Moropai Paapa yapurîꞌpî toꞌya aronne tîwentaimepîꞌse, tamîꞌnawîron Jesus nîkupîꞌpî ikupî eserîkan pepîn eraꞌmasaꞌ tîuyaꞌnîkon yeꞌnen."
38 Inkamoroya taapîtîꞌpî mararî pra:
—Morî pe puꞌkuru man.
Paapaya uyesaꞌkon pe yarimasaꞌ sîrîrî.
Morî pe Uyepotorîkon maimu pe aaipî mîrîrî.
Morî pe puꞌkuru Paapa,
kaꞌ pon man tîîwanmîra uurîꞌnîkon yarakkîrî.
Paapa yapurîpaiꞌnîkon man
—taꞌpî toꞌya.
39 Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen, tiaronkon fariseuyamîꞌ toꞌ koreꞌta tîweꞌsanonya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Anna yenupanen inkamoro ayapurî pîꞌ toꞌ wanî mannan tîꞌnapantoꞌpe panpîꞌ kaꞌkî toꞌ pîꞌ —taꞌpî toꞌya.
"40 Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon, mîrîrî warantî inkamoroya uyapurî eꞌpai awanî. Toꞌ atîꞌnapamî ya, tîꞌ inta ton pîn entaimepîtî kupî sîrîrî. Eseurîmakoi pepîn eseurîma kupî sîrîrî uyapurî pîꞌ —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"41 Miarî teerepamî pe Jerusalém cidaderî eraꞌmaꞌpî Jesusya. Eraꞌma tîuya yai ikaruwaꞌpî."
42 Moropai taꞌpîiya: —Sîrîrîpe anîꞌya tîwamîn enepî epuꞌtîyaꞌnîkon ya, epuꞌtîyaꞌnîkon eꞌpainon. Tîîse ituꞌse pra awanîkon. Tarîpai epuꞌtîyaꞌnîkon eserîke pra naatîi —taꞌpîiya Jerusalém ponkon winîkîi."
43 —Tarîpai wei erepamî kupî sîrîrî ayeyatonkonya ayuwatîkon kupî sîrîrî. Awoimaꞌtîkon toꞌya eepekon eserîke pra."
44 Inkamoroya tamîꞌnawîrî amîrîꞌnîkon tîîkoꞌmansenonkon tîꞌka kupî sîrîrî. Mararî îꞌ eꞌnîmî pepîn kupî sîrîrî apatakon yaꞌ. Maasa pra apîikaꞌtîiꞌnîkon Paapa narimaꞌpî epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanîkon yeꞌnen —taꞌpî Jesusya.
"45 Moropai Jesus ewomîꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta moropai mîîkîrîya pemonkonyamîꞌ tîweꞌrepasanon yenpaꞌkaꞌpîiya epîremantoꞌ yewîꞌ tapai."
46 Taꞌpîiya: —Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ man see warantî:
Paapaya taꞌpî: “Uyewîꞌ wanî mîrîrî epîremantoꞌ yewîꞌ pe”,
taꞌpî Paapaya pena. Tîîse amîrîꞌnîkonya ikuꞌsaꞌ mîrîrî amaꞌyeꞌkon yewîꞌ pe —taꞌpî Jesusya.
47 Mîrîrî tîpo Jesusya toꞌ yenupaꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta wei kaisarî. Mîrîrî wenai teepîremasanon esanon moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon moropai pemonkonyamîꞌ esanon wanîꞌpî anwîpai."
48 Tîîse mîrîrî kupî toꞌya eserîke pra awanîꞌpî. Maasa pra tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya tamîꞌnawîrî siꞌma eeseurîmatoꞌ etaꞌpî mararî pra tîtîꞌnapanse.
"1 Tiaron wei yai Jesusya Paapa maimu ke pemonkonyamîꞌ yenupa tanne epîremantoꞌ yewîꞌ ta teepîremasanon esanon moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon, moropai pemonkonyamîꞌ panamanenan iipîꞌpî Jesus pia."
2 Moropai inkamoroya Jesus yekaranmapoꞌpî. —Kaꞌkî anna pîꞌ epuꞌtoꞌpe annaya, anîꞌ maimu pe inkamoro tîweꞌrepasanon yenpaꞌkaꞌpîya mîrîrî moropai toꞌ yenupaya mîrîrî? Anîꞌya mîrîrî kupîpa taasaꞌ mîrîrî amîrî pîꞌ? —taꞌpî toꞌya.
"3 Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Uurî nîtîrî ayekaranmapouyaꞌnîkon sîrîrî tarîpai umaimu yuꞌtî —taꞌpîiya."
4 —Anîꞌya kin yenpatakonantoꞌpe João Batista nurîꞌtîya taꞌpî? Paapaya kaꞌrî, pemonkonyamîꞌya kaꞌrî? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"5 Mîrîrî taa Jesusya yeꞌnen tîîwarîrîꞌnîkon toꞌ eseurîmaꞌpî tiaronkon pokonpe. —Îꞌ kaiꞌma see imaimu yuꞌtoꞌpeꞌnîkon? Maasa pra Paapa maimu pe taꞌnîkon ya, uurîꞌnîkon yekaranmapoiya eserîke wanî. “Moropai îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen João kupîyaꞌnîkon pra awanîkon innape”? taiya eserîke awanî upîꞌnîkon."
6 Moropai pemonkon maimu pe taasaꞌnîkon ya, arinîkon pemonkonyamîꞌya uurîꞌnîkon tarumaꞌtî. Saꞌmantan pîkîrî tîꞌ ke uurîꞌnîkon paꞌtîpîtî toꞌya eserîke awanî. Maasa pra inkamoroya innape puꞌkuru Paapa maimu ekaremeꞌnen pe João nurîꞌtî wanîꞌpî epuꞌtî kaiꞌma —taꞌpî toꞌya tîîwarîrîꞌnîkon."
7 Mîrîrî yeꞌnen Jesus maimu yuukuꞌpî toꞌya see warantî: —Epuꞌtî annaya pra man anîꞌ maimu pe Joãoya yenpatakonaꞌpî —taꞌpî toꞌya.
"8 Mîrîrî pîꞌ Jesusya nîrî taꞌpî: —Uurî nîrî anîꞌ maimu pe inkamoro tîweꞌrepasanon epîremantoꞌ yewîꞌ ta siꞌma yenpaꞌkaꞌpîuya moropai toꞌ yenupauya anîꞌ maimu pe ekaremekîuya pepîn —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"9 Moropai Jesusya toꞌ yeurîma piaꞌtîꞌpî panton pe: —Warayoꞌya tînmîri ton yaꞌtîꞌpî. Moropai uva yeꞌka pîmîꞌpîiya mararî pra tekkari yeꞌ ton. Mîrîrî tînmîri eraꞌmanenan tonkon eporîꞌpîiya itesaꞌ toꞌ eꞌtoꞌpe tuutî yeꞌnen. Moropai mîrîrî tîpo attî îꞌ tiaron pata pona ikoꞌmanse."
10 Moropai aasîrî itekkari emîrî weiyu eseporîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen mîîkîrîya tiwin tîpoitîrî yarimaꞌpî tekkari yonpa eraꞌmai attîtoꞌpe kaiꞌma moropai attîꞌpî. Tîîse inkamoro inmîri esaꞌ tîweꞌsanonya mîîkîrî ipoitîrî paꞌtîpîtîꞌpî. Moropai mîîkîrî yarimaꞌpî toꞌya awennaꞌpotoꞌpe îꞌ ton pra."
11 Moropai inîꞌrî ikaraiwarîya tiaron tîpoitîrî yarimaꞌpî toꞌ pia attîtoꞌpe. Mîîkîrî nîrî paꞌtîpîtîꞌpî toꞌya ipîra imakuiꞌpî kupîꞌpî toꞌya yarakkîrî. Moropai mîîkîrî yarimaꞌpî toꞌya awennaꞌpotoꞌpe îꞌ ton pra."
12 Moropai inîꞌrî tîpoitîrîtonon teeseurîno yarimaꞌpîiya toꞌ pia attîtoꞌpe. Tîîse mîrîrî warantî nîrî ipaꞌtîpîtîꞌpî inkamoro umî eraꞌmanenanya moropai yenpaꞌkaꞌpî toꞌya attîtoꞌpe.
"13 Tîpoitîrîtonon pîꞌ mîrîrî kuꞌsaꞌ toꞌya tîpo toꞌ karaiwarî esenumenkaꞌpî. “Îꞌ kupîuya eꞌpainon koꞌye. Kaane epuꞌtî pîꞌ wai”, taꞌpîiya. “Uwakîri puꞌkuru unmu yarimauya sîrîrî, mîserî yarimasauꞌya ya, îꞌ kupî toꞌya pepîn ipîꞌ maasa pra unmu pe awanî yeꞌnen. Inama toꞌya epuꞌtî pîꞌ wai” kaiꞌma eesenumenkaꞌpî.
"14 Tîîse mîîkîrî umî esaꞌya tînmu yarimasaꞌ eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen inkamoro umî eraꞌmanenya taꞌpî: “Aꞌkî mîserî inmu wîîpaiꞌnîkon, maasa pra îꞌ pensa tîyun saꞌmanta yai mîserî ena umî esaꞌ. Uurîꞌnîkon pe aweꞌtoꞌpe iwîpaiꞌnîkon”, taꞌpî toꞌya."
15 Mîrîrî yeꞌnen inkamoroya mîîkîrî umî esaꞌ munmu yapisîꞌpî yenpaꞌkaꞌpî toꞌya umî yapai poro pona. Moropai iwîꞌpî toꞌya.
Mîrîrî ekaranmapoꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Îꞌ kupî mîîkîrî umî esaꞌya kupî sîrîrî?"16 Tînmîri ya attî moropai inkamoro warayoꞌkon tînmu wîîtîponkon tîꞌkaiya moropai tiaronkon warayoꞌkon eporîiya eserîke awanî tînmîri eraꞌmanenan ton kon —taꞌpîiya.
Mîrîrî eta tîuyaꞌnîkon yeꞌnen taꞌpî toꞌya: —Paapaya mîrîrî warantî ikupî eꞌpai pra man —taꞌpî toꞌya."17 Tîîse Jesusya inkamoro eraꞌmaꞌpî, moropai taꞌpîiya: —Mîrîrî yeꞌnen îꞌ taatoꞌpe Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ awanî mîrîrî? Sîrîrî warantî Paapa eseurîmaꞌpî:
Wîttî konekanenanya tîꞌ yenumîꞌpî morî pe pra seeniꞌ tîꞌ wanî taa tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Moropai yenumîꞌpî toꞌya.
Tîîse mîrîrî tîꞌ toꞌ nenumîꞌpî wanî morî pe puꞌkuru toꞌ nîmenkaꞌpî yentai. Moropai wîttî koꞌmannîpîiya eesenumî namai
taꞌpî Paapaya pena."
18 Moropai taꞌpî Jesusya: —Anîꞌ atareꞌmo ya, sîrîrî tîꞌ pona mîîkîrî maꞌta mîrîrî. Tîîse sîrîrî tîꞌ ena ya ipona, mîîkîrî yankaiya tamîꞌnawîrî.
"19 Mîrîrî tîpo Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon moropai teepîremasanon esanonya tîwinîkîiꞌnîkon Jesus eseurîma pe awanî epuꞌtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen anapiꞌpai toꞌ wanîꞌpî teuren tîîse arinîkon pemonkonyamîꞌ namaꞌpî toꞌya."
20 Jesus anarainamapai toꞌ wanî yeꞌnen îꞌ kupîiya eraꞌma tonkon warayoꞌkon yeꞌmaꞌpî toꞌya. Moropai inkamoro yaipontîꞌpî toꞌya Jesus yekaranmapoꞌpîꞌse toꞌ wîtîtoꞌpe. Yairî tîwanîkon kaiꞌma Jesus yekaranmapoꞌpî toꞌya. Tîîse yairî pra Jesus yeseru aneraꞌmapai toꞌ wanîꞌpî kinî, mîîkîrî rumakakonpa pata esaꞌ yenyaꞌ."
21 Mîrîrî yeꞌnen inkamoroya ekaranmapoꞌpî: —Anna yenupanen, manniꞌ eeseurîmatoꞌ wanî epuꞌtî pîꞌ anna man yairî puꞌkuru awanî. Moropai epuꞌtî pîꞌ anna man nîrî eꞌsentai pra tiaronkon panamaya tîîse seꞌ kaisarî toꞌ panamaya yairon pe puꞌkuru ituꞌse Paapa eꞌtoꞌ yawîrî warayoꞌkon panamaya."
22 Moropai taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ: —Oꞌnon yeꞌka pe awanî eꞌpainon uyesaꞌkon pe tîweꞌsen César romanoyamîꞌ esaꞌ yeꞌma annaya ya kaꞌkî anna pîꞌ. Morî pe awanî, kaane, kaꞌrî? Uyeserukon yawîrî, Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ yawîrî awanî, kaane kaꞌrî?
"23 Tîîse Jesusya îꞌ ankuꞌpai toꞌ wanî tarakkîrî epuꞌtîꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen taꞌpîiya toꞌ pîꞌ:"
24 —Mîrîrî pîrata enaꞌpî eneꞌtî uupia —taꞌpîiya. —Anîꞌ eseꞌ sîrîrî ipokon, anîꞌ yekaton sîrîrî ipokon? —taꞌpîiya. Moropai yuukuꞌpî toꞌya:"
25 —César yekaton mîrîrî —taꞌpî toꞌya. Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Mîrîrî wanî imîrî pe. Moriya morî kuꞌtî unkupîkon ton pe mîîkîrî César nekaremekîꞌpî kuꞌtî. Moropai morî kuꞌtî unkupîkon ton pe Paapa nekaremekîꞌpî kuꞌtî —taꞌpîiya.
"26 Mîrîrî warantî yairî Jesus wanî yeꞌnen, oꞌnon yeꞌka pe yapisî toꞌya eserîke pra toꞌ wanîꞌpî, pemonkonyamîꞌ rawîrî siꞌma. Mîrîrî yeꞌnen inkamoro atîꞌnapamîꞌpî inîꞌrî toꞌ eseurîma pra. Kureꞌne teesenumenkai toꞌ wanîꞌpî ipîꞌ. Maasa pra yairî toꞌ maimu yuukuiya yeꞌnen, epuꞌnen pe Jesus wanî yeꞌnen.
"27 Moropai mîrîrî tîpo saduceuyamîꞌ manniꞌkan innape isaꞌmantaꞌsan eꞌmîꞌsaꞌka kuꞌnenan pepîn erepamîꞌpî Jesus pia."
28 Moropai inkamoroya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Anna yenupanen, pena Moisésya unkupîkon ton menukaꞌpî see warantî anna nîkupî ton. Warayoꞌ inmuku pîn saꞌmanta ya, itakonoꞌpî wanî eꞌpai awanî inoꞌpîrîꞌpî yarakkîrî inmu ton epotoꞌpeiya."
29 Moro awanîꞌpî asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtai kaisarî itonpayamîꞌ. Inkamoro ruinankon aꞌyekeꞌton panpîꞌ noꞌpîtaꞌpî. Teuren tîîse aasaꞌmantaꞌpî tînmu ton pra tîîse."
30 Moropai itakonoꞌpî wanîꞌpî inoꞌpîrîꞌpî yarakkîrî tîîse aasaꞌmantaꞌpî mîrîrî warantî inmu pra siꞌma."
31 Moropai toꞌ eseurînoꞌpî wanîꞌpî mîîkîrî yarakkîrî tîîse mîrîrî warantî awanîꞌpî inkamoro asakîꞌne miaꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon yarakkîrî aweꞌkupîꞌpî tamîꞌnawîrî toꞌ saꞌmantaꞌpî inmu pra siꞌma."
32 Mîrîrî tîpo toꞌ noꞌpîrîꞌpî nîrî saꞌmantaꞌpî."
33 Tarîpai inkamoro eꞌmîꞌsaꞌka yai, oꞌnon yeꞌka noꞌpî pe awanî kupî sîrîrî. Maasa pra tamîꞌnawîronkon eꞌsaꞌ yarakkîrî —taꞌpî Saduceuyamîꞌya Jesus pîꞌ.
"34 Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya. Taꞌpîiya: —Sîrîrî pata po warayoꞌkon noꞌpîta moropai wîriꞌsanyamîꞌ niyota."
35 Tîîse manniꞌ wei yai Paapaya isaꞌmantaꞌsan, manniꞌkan tîîpia morîkon pîmîꞌsaꞌka yai inîꞌrî toꞌ noꞌpîta pepîn."
36 Moropai ipatîkarî enen toꞌ koꞌmamî. Inîꞌrî toꞌ saꞌmanta pepîn. Maasa pra inserîyamîꞌ warantî toꞌ wanî. Paapa munkî pe toꞌ wanî maasa pra toꞌ pîmîꞌsaꞌkasaiꞌya yeꞌnen."
37 Sîrîrî pîꞌ pena Moisésya eseurîmapîtîꞌpî aronne, isaꞌmantaꞌsan eꞌmîꞌsaꞌka kupî pe man, taapîtîꞌpîiya. Enenan pe toꞌ wanî ekaremekîiya maasa pra pena manniꞌ yai apoꞌ taaransen yaꞌ yarakkîrî Paapa eseurîma yai. Mîrîrî menukaꞌpîiya:
Paapa wanî Abraão nurîꞌtî yepotorî pe moropai Isaque nurîꞌtî yepotorî pe, moropai Jacó nurîꞌtî yepotorî pe awanî
ekaremekîꞌpîiya."
38 Mîrîrî ekaremekîꞌpîiya enenankon yepotorî pe Paapa wanî ekaremekîpa kaiꞌma. Tîîse isaꞌmantaꞌsan yepotorî pe Paapa wanî pepîn. Maasa pra Paapaya epuꞌtî enen tamîꞌnawîronkon inmukuyamîꞌ wanî.
"39 Mîrîrî pîꞌ tiaronkon Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkonya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Morî pe eseurîman pîꞌ nai, anna yepotorî —taꞌpî toꞌya."
40 Tîîse inîꞌ panpîꞌ Jesus ekaranmapo toꞌya pra toꞌ wanîꞌpî. Maasa pra eranneꞌ pe toꞌ wanîꞌpî.
"41 Moropai mîrîrî pe rî Jesusya toꞌ ekaranmapoꞌpî: —Oꞌnon yeꞌka pe Paapa nîmenkaꞌpî wanî mîrîrî Davi nurîꞌtî paarîꞌpî pe taayaꞌnîkon?"
42 Tîîse mîîkîrî Davi nurîꞌtîya taꞌpî Salmo kaaretarî yaꞌ see warantî:
Uyepotorîya taꞌpî Uyepotorî pîꞌ:
“Ereutakî umeruntîri winîkîi.
"
43
Aꞌpu yoꞌkoi ayeyatonon tîrîuya pîkîrî”,
taꞌpîiya."
44 Mîrîrî warantî Davi nurîꞌtîya esatîꞌpî tepotorî pe, tentai awanî yeꞌnen. Mîrîrî yeꞌnen oꞌnon yeꞌka pe iparîꞌpî pe neken awanî eꞌpainon? —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"45 Mîrîrî pîꞌ Jesus eseurîma eta pîꞌ pemonkonyamîꞌ wanî tanne, taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ:"
46 —Aka! Tîwarî eꞌtî inkamoro Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon pîꞌ. Maasa pra morî pe teepontîi toꞌ asarî, morî pe tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya teraꞌmatonkon pe kaiꞌma. Inkamoro yapurî toꞌya praꞌca poro. Mîrîrî warantî ipîkku eꞌpai toꞌ wanî. Moropai morî ereutantoꞌ pona toꞌ ereuta epereꞌnîtoꞌ yewîꞌkon ta pîꞌ tiaronkon yentai. Moropai taponseꞌkon ton menka toꞌya tîwentamoꞌkatoꞌkon weiyu yai ipîkku pe tîwanîkon yeꞌnen."
47 Mîrîrî kupî toꞌya inyo isaꞌmantaꞌsan yenkuꞌtî tîuyaꞌnîkon tîîse, moropai toꞌ yemanne yamaꞌrunpa toꞌya. Mîrîrî kupî tîuyaꞌnîkon yeꞌka pe toꞌ epîrema mararî pra tîkoꞌman pe, morî pe tîwanîkon eraꞌmatoꞌpe tiaronkonya kaiꞌma. Tîîse mîrîrî wenai toꞌ tarumaꞌtî Paapaya kupî sîrîrî kureꞌne puꞌkuru —taꞌpî Jesusya.
"1 Mîrîrî tîpo Jesusya pemonkonyamîꞌ yakoꞌmenkaꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Moropai ipîkkukonya tîniru tîrî itenseꞌ yaꞌ eraꞌmaꞌpîiya."
2 Moropai tiwinan wîriꞌ inyo isaꞌmantaꞌpîya nîrî itîrî eraꞌmaꞌpîiya. Mîîkîrî saꞌne wanîꞌpî îꞌ ton pra tîweꞌsen. Tîîse asakîꞌne pîrata enaꞌpî mîrikkî tîrîꞌpîiya tekkari yennatoꞌpan tîrîꞌpîiya tamîꞌnawîrî."
3 Mîrîrî pîꞌ Jesusya taꞌpî: —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon, aꞌkî mîserî saꞌne wîriꞌ inyo ton pîn teuren tîîse pîrata enaꞌpî tîrî pîꞌ man tamîꞌnawîronkonya itîrî manniꞌ yentai."
4 Maasa pra inkamoro ipîkkukonya itîrî pîꞌ man itonpa pe neken tamîꞌnawîrî pra. Tîîse mîserî saꞌne wîriꞌya tekkari yennatoꞌ tîuya pan tîrî pîꞌ man tamîꞌnawîrî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"5 Mîrîrî tîpo tiaronkon pemonkonyamîꞌ eseurîmaꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ pîꞌ. Morî pe awanî pîꞌ toꞌ eseurîmaꞌpî. Tîꞌkon ikonekasaꞌ wanîꞌpî morî pe puꞌkuru. Morî pe toꞌ nîtîrîꞌpî eraꞌmaꞌpî toꞌya. Mîrîrî pîꞌ toꞌ eseurîma yeꞌnen Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ:"
6 —Aꞌkî, seeniꞌ wîttî yaranka toꞌya weiyu erepamî kupî sîrîrî tamîꞌnawîrî seeniꞌ eraꞌmayaꞌnîkon manniꞌ. Yaranka toꞌya yai mararî tîꞌ eꞌnîmî pepîn tiaron tîꞌ pona, tîîse tamîꞌnawîrî yenumî toꞌya —taꞌpîiya.
"7 Mîrîrî pîꞌ inenupaꞌsanya ekaranmapoꞌpî: —Îꞌ pensa sîrîrî yaranka toꞌya? —taꞌpî toꞌya. —Oꞌnon yeꞌka pe awanî kupî sîrîrî mîrîrî eꞌkupî kupî ya? —taꞌpî toꞌya.
"8 Jesusya yuukuꞌpî: —Tîwarî panpîꞌ eꞌtî anîꞌya ayenkuꞌtîkon namai. Maasa pra tuꞌke toꞌ asarî kupî sîrîrî uyeseꞌ pîꞌ teeseurîmasanon. Moropai taa toꞌya: “Uurî Paapa narimaꞌpî imenkasaꞌ uurî”, taa toꞌya. “Mîîkîrî erepansaꞌ sîrîrî”, taa toꞌya. Tîîse inkamoro yeꞌkakon maimu yawîrî pra eꞌtî."
9 Moropai teesiꞌnîꞌse pra eꞌtî, teepîsanon yekare etayaꞌnîkon ya yai tesanonkon yarakkîrî moropai teeyatonon yarakkîrî. Maasa pra eꞌmaiꞌ pe mîrîrî yeꞌka eꞌkupî eꞌpai awanî mîrîrî. Tîîse mîrîrî neken ikîꞌpî taa eserîke pra man.
"10 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Pataponkon eseyaꞌnama kupî sîrîrî tiaronkon pataponkon yarakkîrî. Tiaronkonya tiaron pataponkon wîî —taꞌpîiya."
11 —Moropai tiaronkon pata po non eserentîkîꞌma kupî sîrîrî mararî pra. Moropai emiꞌnan, iwan wanî kupî sîrîrî mararî pra. Moropai paran wanî kupî sîrîrî pata po. Mîrîrî yeꞌka nariꞌ wanî moropai kureꞌnan esewankonoꞌmantoꞌ ton esenpo kupî sîrîrî kaꞌ pîꞌ teraꞌmasen pepîn.
"12 Tîîse maasa mîrîrî yeꞌka tamîꞌnawîron eꞌkupî rawîrî amîrîꞌnîkon yarî toꞌya kupî sîrîrî uyeseꞌ wenai. Atarumaꞌtîkon toꞌya kupî sîrîrî. Amîrîꞌnîkon yarî toꞌya toꞌ epereꞌtoꞌkon yewîꞌ ta apîꞌnîkon teeseurîmakonpa. Moropai mîrîrî tîpo atarakkannîtoꞌ yewîꞌ ta ayarîkon toꞌya. Uyeseꞌ wenai amîrîꞌnîkon yarî toꞌya ipîkkukon pata esanon pia, moropai pata esanon reiyamîꞌ pia."
13 Mîrîrî yai uyeseꞌ pîꞌ eeseurîmakon kupî sîrîrî. Paapa maimu ekaremekîyaꞌnîkon inkamoro ipîkkukon pîꞌ —taꞌpî Jesusya."
14 —Mîrîrî yeꞌnen sîrîrî pata pai teesenumenkai pra eꞌtî, îꞌ kaiꞌma inkamoro yeꞌka maimu yuukukonpa, imaimu pra eesuwaꞌkakon namai. Îꞌ kaiꞌma eseurîmakonpa pîꞌ kîsenumenkatî."
15 Maasa pra uurîya amaimukon ton tîrî. Moropai uurîya epuꞌnen pe aweꞌtoꞌkon ton tîrî. Inkamoro ayeyatonkonya yapîtanîpî yentai moropai amaimukon waꞌka toꞌya yentai mîrîrî kupîuya."
16 Amîrîꞌnîkon wanî atarakkannîtoꞌ yewîꞌ ta tiaronkon pepîn rî ayunkon moropai aruinankon moropai ayonpakonya rî amîrîꞌnîkon yekaꞌma. Inkamoroya rî tiaronkon ayonpakon wîî kupî sîrîrî."
17 Uyeseꞌ wenai tamîꞌnawîronkonya amuꞌtunpakon kupî sîrîrî. Ayewanmîrîkon toꞌya."
18 (18,19) Mîrîrî yeꞌnen innape ukupî pîꞌ akoꞌmantî tîrumakai pra. Mîrîrî warantî ikupîyaꞌnîkonya ya, aweꞌpîikaꞌtîkon tamîꞌnawîrî, tiwin kin aamaꞌtakon pepîn —taꞌpî Jesusya.
"19 (-)"
20 Inîꞌrî Jesus eseurîmaꞌpî. Taꞌpîiya: —Îꞌ pensa Jerusalém cidade woimaꞌtîsaꞌ surarayamîꞌya yai mîrîrî epuꞌtîyaꞌnîkon. Tiwinarî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ tîꞌka toꞌya kupî pe tiwinarî tiwinan tînîmîi pra."
21 Mîrîrî yeꞌnen anîꞌ wanî ya Judéia pata po, kaꞌneꞌ pe eepe eꞌpai awanî wîꞌ pona. Moropai anîꞌ wanî ya cidade po, kaꞌneꞌ pe eepaꞌka eꞌpai awanî. Moropai anîꞌ wanî ya keren po, awennaꞌpo eꞌpai pra awanî cidade pona."
22 Maasa pra mîrîrî wei yai kureꞌnan eꞌtarumaꞌtîntoꞌ wanî pe man. Mîrîrî eꞌkupî maasa pra Paapa maimuya taasaꞌ manniꞌ yawîrî."
23 Aka saꞌne manniꞌkan wîriꞌsanyamîꞌ more yankon pia îri pe awanî. Maasa pra toꞌ epe eserîke pra awanî yeꞌnen. Moropai manniꞌkan simonkokon toꞌ munkîyamîꞌ manaꞌpokonkon inkamoro pia îri awanî. Inkamoro eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî mîrîrî yai. Mîrîrî yai eꞌtarumaꞌtîntoꞌ wanî kureꞌnan sîrîrî non po. Sîrîrî warantî tîpemonkonoyamîꞌ Judeuyamîꞌ tarumaꞌtî Paapaya kupî sîrîrî."
24 Moropai mîrîrî yai inkamoro wîî toꞌya kupî sîrîrî kasupara ke. Moropai tiaronkon yarî toꞌya atarakkannîtoꞌ yewîꞌ ta patakon poro. Moropai Judeuyamîꞌ pepînya Jerusalém ponkon tîꞌka kupî sîrîrî tamîꞌnawîrî yaretîꞌka toꞌya, ikuꞌneꞌtî weiyu esuwaꞌka pîkîrî —taꞌpî Jesusya.
"25 Moropai inîꞌrî Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Eraꞌma ton eꞌkupî kupî sîrîrî wei pîꞌ moropai kapoi pîꞌ moropai sirikkîyamîꞌ pîꞌ, moropai non po, moropai tamîꞌnawîron pata ponkon ena kupî sîrîrî kureꞌne teesewankonoꞌmai, eranneꞌ pe, nariꞌ pe eena kupî sîrîrî. Mararon pepîn sipa sipa pe tuna wanî etun warainon eta tîuyaꞌnîkonya yai toꞌ esiꞌnîpî."
26 Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon warayoꞌkon wîtîpîtî kupî sîrîrî yai mararî pra mîrîrî yeꞌka eꞌkupî eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai. Maasa pra tamîꞌnawîron kaꞌ pîꞌ tîweꞌsanon eꞌsoroka mîrîrî yai mîîtoꞌpe."
27 Mîrîrî yai uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe iipî eraꞌma toꞌya kupî sîrîrî katupuru po. Meruntî ke puꞌkuru wanî mîrîrî yai. Moropai kureꞌnan morî puꞌkuru Paapa yaꞌkaru ta wanî eraꞌma toꞌya."
28 Tauya sîrîrî mîrîrî yeꞌka eꞌkupî eraꞌmayaꞌnîkon ya innape uyapurîtî meruntî ke aꞌtuꞌmîra teenai pra. Moropai enpen eꞌtî unîmîkî pîꞌ. Maasa pra mîrîrî warantî aweꞌkupî ya, aweꞌpîikaꞌtîkon kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"29 Mîrîrî tîpo inîꞌrî toꞌ nepuꞌtî ton panton ekaremekîꞌpî Jesusya. Taꞌpîiya: —Arawen yeꞌ yeseru epuꞌnenan amîrîꞌnîkon moropai tiaron yei yeseru."
30 Mîrîrî eraꞌmayaꞌnîkon see warantî. Arawen yeꞌ ariꞌkuta ya, mîrîrî epuꞌtîyaꞌnîkon mîrîrî aminke pra konoꞌpîtî wanî, mîrîrî areta yeꞌnen."
31 Mîrîrî warantî nîrî mîrîrî teraꞌmasen ton eꞌkupî eraꞌmayaꞌnîkon ya, epuꞌtîyaꞌnîkon aminke pra tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iiꞌtoꞌ weiyu eseporî kupî sîrîrî epuꞌtîyaꞌnîkon. Mîrîrî yai tesaꞌkon pe Paapa wanî tamîꞌnawîronkonya epuꞌtî.
"32 Mîrîrî yeꞌnen enpenatatî sîrîrî itekare pîꞌ. Mîrîrî eꞌkupî kupî sîrîrî maasa tamîꞌnawîronkon saꞌmanta pra tîîse. Inkamoro enen toꞌ wanî mannan saꞌmanta pepîn mîrîrî eꞌkupî rawîrî eraꞌma toꞌya kupî sîrîrî."
33 Tamîꞌnawîron ataretîꞌka kaꞌ moropai non ataretîꞌka inîꞌ eeseraꞌma pepîn, tîîse umaimu ataretîꞌka pepîn. Ipatîkarî aakoꞌmamî —taꞌpî Jesusya.
"34 Mîrîrî yeꞌnen taꞌpî Jesusya: —Tîwarî panpîꞌ akoꞌmantî enpen. Sîrîrî non po ankonekakon pîꞌ teesenumenkai pra moropai kureꞌne festa pîꞌ tîweꞌse pra. Moropai kureꞌne maiꞌ pe tîweꞌsen tenîꞌse pra akoꞌmantî. Kureꞌne tarî aakoꞌmantoꞌkon yuꞌse pra. Awanmîraꞌnîkon mîrîrî weiyu erepamî namai inîmîkîyaꞌnîkon pra tîîse. Mîrîrî weiyu yai wanî manniꞌ kamo yeꞌmarî ta iwîtoꞌ ton tîîsaꞌ warantî. Inîmîkîiya pra tîîse kamo iipî teꞌmarî taawîrî moropai iwîiya."
35 Mîrîrî warantî tamîꞌnawîronkon eꞌtarumaꞌtîtoꞌ wanî kupî sîrîrî tamîꞌnawîrî sîrîrî pata po."
36 Mîrîrî yeꞌnen tîwarî enpen eꞌtî. Moropai epîrematî tamîꞌnawîron mîrîrî aweꞌkupî manniꞌ eꞌtarumaꞌtîntoꞌ yapîtanîpîkonpa. Moropai innape uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe kupî pîꞌ akoꞌmantî, uuipî yai yairî awanîkonpa —taꞌpî Jesusya. Mîrîrî warantî pemonkonyamîꞌ yenupaꞌpî Jesusya.
"37 Moropai wei kaisarî Jesusya toꞌ yenupaꞌpî epîremantoꞌ yewîꞌ ta. Tîîse ewaron ya eepaꞌkapîtîꞌpî. Moropai mîîkîrî koꞌmanpîtîꞌpî pata erenmapî pîkîrî oliveira yeꞌka wîꞌ po."
38 Moropai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ wîtîpîtîꞌpî pata erenmapî pra tîîse epîremantoꞌ yewîꞌ ta eeseurîma etai. Mîrîrî warantî Jesusya toꞌ yenupaꞌpî.
"1 Penane tîîkoꞌmanse Judeuyamîꞌ entamoꞌkatoꞌ weiyu wanîꞌpî toꞌ festarî iteseꞌ Páscoa. Mîrîrî yai isaꞌmotoꞌ ton pîn trigo puusaꞌ yaku toꞌya eꞌpîtîꞌpî konoꞌ kaisarî."
2 Mîrîrî yai teepîremasanon esanon eseurîmaꞌpî Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon yarakkîrî îꞌ kaiꞌma amaꞌ pe Jesus anwîpai tîwanîkon pîꞌ. Aronne ikupî toꞌya pra awanîꞌpî maasa pra arinîkon pemonkonyamîꞌ nama tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.
"3 Mîrîrî yai Makui ewomîꞌpî Judas Iscariotes yewan yaꞌ. Mîîkîrî Judas wanîꞌpî Jesus nenupaꞌsan asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon yonpa pe."
4 Mîîkîrî Judas wîtîꞌpî eseurîmai teepîremasanon esanon pia. Moropai toꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan esanon pia. Îꞌ kaiꞌma Jesus rumaka tîuya toꞌ pia ekaremeꞌse attîꞌpî."
5 Mîrîrî taa Judasya yeꞌnen inkamoro wanîꞌpî mararî pra taatausinpai. Mîrîrî yeꞌnen Judas pia tîniru tîrî tîuyaꞌnîkon taꞌpî toꞌya itepeꞌpî pe."
6 Mîrîrî pîꞌ Judasya —Morî pe man —taꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kaiꞌma Jesus anapiꞌpai tîwanî pîꞌ Judas esenumenkaꞌpî arinîkonya eraꞌma pra tîîse, toꞌ wanmîra amaꞌ pe.
"7 Isaꞌmotoꞌ ton pîn trigo puusaꞌ pîꞌ toꞌ entamoꞌka weiyu erepamîꞌpî. Mîrîrî yai Judeuyamîꞌya carneiroyamîꞌ tîꞌka eꞌpai awanîꞌpî tîwentamoꞌkatoꞌkon ton mîrîrî festa iteseꞌ Páscoa yai."
8 Mîrîrî yai nîrî Jesusya asakîꞌne tînenupaꞌsan yonpa moꞌkaꞌpî toꞌ yarimapa kaiꞌma. Inkamoro wanîꞌpî Pedro moropai João. Inkamoro pîꞌ taꞌpîiya see warantî: —Atîtî cidade pona Páscoa pîꞌ entamoꞌkantoꞌ ton konekatantî eꞌmaiꞌ pe —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.
"9 Inkamoroya Jesus pîꞌ ekaranmapoꞌpî: —Oꞌnon pataꞌseꞌ entamoꞌkantoꞌ ton koneka annaya yuꞌse awanî? —taꞌpî toꞌya.
"10 Jesusya yuukuꞌpî: —Maasa etatî —taꞌpîiya. —Cidade pona eewomîkon pe moro warayoꞌ tuna mankanen eporîyaꞌnîkon. Mîîkîrî wenairî matîtîi wîttî ta eerepamî pîkîrî."
11 Moropai wîttî ta eerepansaꞌkon pe wîttî esaꞌ pîꞌ makatîi: “Uyenupanenkonya anna yarimasaꞌ sîrîrî tîpemonkonoyamîꞌ pokonpe tîwentamoꞌka Páscoa pîꞌ pataꞌseꞌ ton wîttî ekaranmapoi”, makatîi —taꞌpîiya."
12 —Mîîkîrîya kureꞌnan wîttî ekaremekî apîꞌnîkon tamîꞌnawîron mesakon ita tîweꞌsen wîttî kawînpan ekaremekîiya. Mîrîrî ta entamoꞌkantoꞌ ton mîkonekatîi —taꞌpî Jesusya.
"13 Moropai inkamoro wîtîꞌpî. Moropai tamîꞌnawîrî îꞌ kaiꞌma Jesusya taꞌpî yawîrî wîttî eporîꞌpî toꞌya. Moropai miarî entamoꞌkantoꞌ ton konekaꞌpî toꞌya Jesus ton pe.
"14 Moropai mîrîrî tîpo, miarî Jesus ereutaꞌpî entamoꞌkai mesa pia tînenupaꞌsan pokonpe."
15 Moropai taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Kureꞌne amîrîꞌnîkon pokonpe sîrîrî Páscoa pîꞌ entamoꞌkapai uurî wanîꞌpî uurî eꞌtarumaꞌtîtoꞌ rawîrî —taꞌpîiya."
16 —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Sîrîrî entamoꞌkantoꞌ wanî îꞌ eꞌkupî ekaremeꞌnen pe. Inîꞌrî apokonpeꞌnîkon entamoꞌka pepîn îꞌ eꞌkupî aweꞌkuꞌsaꞌ pîkîrî. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon tîpemonkonoyamîꞌ esaꞌ pe tîwanî Paapaya yenpo. Tîîse mîrîrî yai uyarakkîrî awentamoꞌkakon.
"17 Mîrîrî tîpo Jesusya pisa yapisîꞌpî. Moropai eepîremaꞌpî. —Paapa, morî puꞌkuru amîrî. Anna wuku ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya. Moropai itîrîꞌpîiya tînenupaꞌsan pia. Taꞌpîiya: —Maa, seeniꞌ yapiꞌtî moropai akaisarîꞌnîkon itaꞌnîꞌtî —taꞌpîiya."
18 —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Uusaꞌmanta rawîrî inîꞌrî sîrîrî uva yekku enîrîuya kupî pepîn sîrîrî apokonpeꞌnîkon, tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe tîweꞌtoꞌ yenpo Paapaya pîkîrî. Tîîse mîrîrî yai inîꞌrî upokonpe enîrîyaꞌnîkon tarîpai —taꞌpîiya.
"19 Moropai mîrîrî tîpo trigo puusaꞌ yapisîꞌpîiya moropai eepîremaꞌpî. —Paapa, morî puꞌkuru amîrî. Anna yuu ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya. Moropai mîrîrî pîrikkaꞌpîiya moropai itîrîꞌpîiya tînenupaꞌsan kaisarî. —Maa, sîrîrî wanî sîrîrî upun pe, uyesaꞌ pe. Sîrîrî warantî uyesaꞌ waikapîtî toꞌya kupî sîrîrî amîrîꞌnîkon nîkupîꞌpî imakuiꞌpî wenai. Mîrîrî yeꞌnen upîꞌ awenpenatakon pe sîrîrî yaꞌtî —taꞌpîiya."
20 Tîwentamoꞌkakon tîpo mîrîrî warantî nîrî toꞌ wuku ton tîrîꞌpîiya pisa yaꞌ. Moropai taꞌpîiya: —Sîrîrî uva yekku wanî sîrîrî umînî pe. Mîrîrî wanî mîrîrî uurîꞌnîkon esetatoꞌ amenan pe. Maasa pra uusaꞌmanta yai umînî kamouya amîrîꞌnîkon yepeꞌ pe.
"21 Tîîse maasa eraꞌmatî. Manniꞌ uyeyatonon pîꞌ uyekaremekî ton tarî man. Uupia eereutasaꞌ entamoꞌkai uyarakkîrî ayonpakon rî. Mîîkîrîya uyekaremekî pe man —taꞌpîiya."
22 —Maasa pra uurî kaꞌ poi iipîꞌpî saꞌmanta kupî sîrîrî Paapaya taꞌpî yawîrî. Tîîse mîîkîrî saꞌne uurî ekaremekîtîpon uyeyaton pîꞌ eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî mararî pra —taꞌpîiya.
"23 Mîrîrî pîꞌ inkamoro inenupaꞌsan esekaranmapoꞌpîtîꞌpî, tiaronkon tonpakon pokonpe. —Anîꞌ see mîîkîrî ekaremekîton, anîꞌ pîꞌ taiya mîrîrî? —taꞌpî toꞌya tîîwarîrîꞌnîkon.
"24 Mîrîrî tîpo inenupaꞌsan eseurîmaꞌpî mararî pra ipîkku pe anîꞌ wanî anepuꞌpai tîwanîkon pîꞌ tîkoreꞌtaꞌnîkon."
25 Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Aꞌkî, pata esanon reiyamîꞌ wanî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe. Moropai pata esanon governadoryamîꞌ wanî pemonkonyamîꞌ yaipontînen pe. Moropai tamîꞌnawîronkon tapurîkon yuꞌse toꞌ wanî. Ipîkkukon yeseru mîrîrî."
26 Tîîse amîrîꞌnîkon koreꞌta mîrîrî warantî pra eꞌtî. Anîꞌ ipîkku pe panpîꞌ tîweꞌsen wanî ya akoreꞌtaꞌnîkon, mîîkîrî eꞌpai awanî toꞌ maꞌre panpîꞌ. Moropai anîꞌ toꞌ yaipontînen ipîkku pe tîweꞌsen wanî ya, mîîkîrî eꞌpai awanî toꞌ poitîrî pe."
27 Anîꞌ wanî mîrîrî ipîkku pe tîweꞌsen warantî? Manniꞌ entamoꞌka ereutaꞌpî ou manniꞌ toꞌ entamoꞌkatoꞌ ton tîrîiya manniꞌ? Inna, ipîkku pe tîweꞌsen mesa pona eereutasaꞌ manniꞌ. Tîîse uurî wanî manniꞌ toꞌ maꞌre tîwanî yeꞌnen toꞌ yekkari ton tîînen warantî akoreꞌtaꞌnîkon.
"28 Tîîse amîrîꞌnîkon kupîuya kupî sîrîrî ipîkkukon pe. Maasa pra amîrîꞌnîkon koꞌmansaꞌ uyarakkîrî. Uurî eꞌtarumaꞌtî tanne urumakayaꞌnîkon pra awanîkon yeꞌnen."
29 Mîrîrî yeꞌnen Uyunya uupia meruntî tîrîꞌpî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe ukupîꞌpî warantî, amîrîꞌnîkon nîrî kupîuya pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe awanîkonpa."
30 Mîrîrî yeꞌnen amîrîꞌnîkon entamoꞌka moropai awukukon enîrîyaꞌnîkon kupî sîrîrî uyarakkîrî upataꞌseꞌ yaꞌ, taatausinpai. Moropai amîrîꞌnîkon ereuta kupî sîrîrî uyaponseꞌ pona. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ Judeuyamîꞌ esaꞌ pe eenakon kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"31 Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Simão, maasa etakî morî pe. Paapaya Makuiya ayonpatoꞌ pataꞌseꞌ ton tîîsaꞌ man ayewankon yaꞌ. Mîrîrî yeꞌnen ayonpaiya kupî sîrîrî. Apîꞌ eesenyakaꞌma manniꞌ trigo pîmîtîponya imenka yare koreꞌtapai warantî, apîꞌ ayonpaiya imakuiꞌpî kupîpa."
32 Tîîse apona epîrema koꞌmansaꞌ sîrîrî kureꞌne innape ukupî pîꞌ aakoꞌmamîpa. Moropai îꞌ pensa imakuiꞌpî kupîya yai moropai uupia awennaꞌpo ya, kureꞌne ayonpayamîꞌ meruntîtannîpîi —taꞌpî Jesusya.
"33 Moropai Pedroya yuukuꞌpî: —Îꞌ pensa amîrî eꞌtarumaꞌtî ya uurî nîrî eꞌtarumaꞌtî. Moropai aasaꞌmanta ya, ayarakkîrî uusaꞌmanta nîrî —taꞌpîiya.
"34 Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Apîꞌ tauya, etakî. Sîrîrîpe kariwana etun rawîrî eseurîwîꞌne iteꞌka unepuꞌtî pepîn mîîkîrî taaya kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya Pedro pîꞌ.
"35 Moropai Jesusya tînenupaꞌsan ekaranmapoꞌpî: —Manniꞌ yai ayarimauyaꞌnîkon yai isakuni pra moropai abolsarikon ton pra, moropai aꞌsaꞌsakon ton pra. Îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon ton pra awanîꞌpî? —taꞌpî Jesusya. —Kaane, tamîꞌnawîrî wanîꞌpî —taꞌpî toꞌya.
"36 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Sîrîrî patapai tiaron pe awanî kupî sîrîrî. Anîꞌ wanî ya tîbolsari ke moropai tîsakuni ke yapisîya eꞌpai awanî mîrîrî. Tîîse anîꞌ ikasuparai ton pîn wanî ya, taꞌsan ke aweꞌrepa eꞌpai awanî mîrîrî tîkasuparai ton yennapa. ˻Maasa pra nariꞌ pe awanî kupî sîrîrî.˼"
37 Maasa pra Paapa maimuya taasaꞌ yawîrî aweꞌkupî eꞌpai awanî uyarakkîrî. Taasaiꞌya see warantî:
Mîîkîrî wanî mîrîrî
manniꞌkan pemonkon wîîtîponkon pokonpe
ikuꞌsaꞌ toꞌya mîrîrî.
taasaiꞌya. Mîrîrî yeꞌnen apîꞌnîkon tauya, uyarakkîrî mîrîrî eꞌkupî pe man.
38 Moropai inenupaꞌsanya taꞌpî ipîꞌ: —Anna yepotorî, asakîꞌne kasupara man tarî ukoreꞌtaꞌnîkon —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Mîrîrî pîꞌ —Aasîrî man —taꞌpîiya.
"39 Mîrîrî tîpo Jesus epaꞌkaꞌpî moropai attîꞌpî teserukon yawîrî oliveira yeꞌka kîrî pona. Moropai inenupaꞌsan nîrî wîtîꞌpî ipokonpe."
40 Miarî tîpataꞌseꞌkon yaꞌ teerepamîkon pe, taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Epîrematî meruntî ke imakuiꞌpî ewomî namai ayewankon yaꞌ.
"41 Mîrîrî taa tîpo toꞌ pîꞌ Jesus atarimaꞌpî toꞌ piapai aminke puꞌkuru pra. Moropai mîîkîrî eꞌsekunkaꞌpî miarî moropai eepîremaꞌpî."
42 Taꞌpîiya: —Uyun, tamîꞌnawîron kupîya eꞌpainon. Upîikaꞌtîkî eꞌtarumaꞌtî namai. Tîîse ituꞌse uurî wanî yawîrî kîꞌkupîi. Tîîse ituꞌse awanî yawîrî ikuꞌkî —taꞌpîiya."
43 Moropai kaꞌ poi inserî iipîꞌpî iipia. Mîîkîrîya meruntî ke ikupîꞌpî."
44 Kureꞌne teesewankonoꞌmai Jesus epîremaꞌpî inîꞌ panpîꞌ. Mîrîrî yai eepîrema tanne eewaitoꞌ atasuꞌkaꞌpî mararî pra. Mîn warantî aatasuꞌkaꞌpî non pona.
"45 Miarî teepîrema tîpo aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Mîîkîrî ennaꞌpoꞌpî oꞌnon pata tînenupaꞌsan wanî manniꞌ pata. Moropai inkamoro tînenupaꞌsan eporîꞌpîiya toꞌ wetun tanne. Maasa pra inkamoro esewankonoꞌmasaꞌ wanîꞌpî mararî pra."
46 Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen awetunkon puꞌkuru mîrîrî? Apakatî moropai epîrematî imakuiꞌpî ena namai ayentaiꞌnîkon. Imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon namai epîrematî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"47 Jesus eseurîma koꞌmannîpî tanne, tiwin inenupaꞌsan yonpa Judas pokonpe arinîkon pemonkonyamîꞌ Jesus yapiꞌse tuiꞌsanon erepamîꞌpî Jesus pia. Mîîkîrî Judas wanîꞌpî toꞌ yeꞌmaiꞌnorî pe. Mîrîrî yai Jesus pia emîꞌpamîꞌpî yuꞌnapa."
48 Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Judas, mîrîrî warantî uyuꞌnaya ke uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe rumakaya mîrîrî uyeyatonon yenyaꞌ? —taꞌpîiya.
"49 Mîrîrî kupî toꞌya eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai Jesus pîꞌ inenupaꞌsanya taꞌpî: —Anna yepotorî, anna kasuparai yapisî annaya sîrîrî inkamoro pemonkonyamîꞌ yarakkîrî anna epîtoꞌpe? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."
50 Moropai tiwinan toꞌ yonpaya teepîremasanon esanon yepotorî poitîrî pana yaꞌtîꞌpî tîkasuparai ke meruntî winon taiken.
"51 Tîîse Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Kaane, mîrîrî warantî pra —taꞌpîiya. Moropai Jesusya mîîkîrî warayoꞌ pana yapisîꞌpî moropai ipataꞌpî yaꞌ itîrîꞌpîiya, yepiꞌtîꞌpîiya.
"52 Mîrîrî pe rî teepîremasanon esanon pîꞌ moropai epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan esanon pîꞌ moropai Judeuyamîꞌ esanon inkamoro tapiꞌse iipîꞌsan pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Amîrîꞌnîkon iiꞌsaꞌ mîrîrî akasuparaikon moropai akaitapukon yarakkîrî uyapiꞌse manniꞌ pemonkon amaꞌyeꞌ siꞌpî yapiꞌse tuiꞌsen warantî?"
53 Akoreꞌtaꞌnîkon uukoꞌmanpîtîꞌpî wei kaisarî epîremantoꞌ yewîꞌ ta ayenupakon pîꞌ. Tîîse mîrîrî yai uyapisîyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon. Tîîse sîrîrî imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon weiyu eseposaꞌ sîrîrî. Moropai Makui esenyakaꞌmatoꞌ meruntîri ke mîrîrî kupîyaꞌnîkon sîrîrî ewaron ta siꞌma imakuiꞌpî pe awanîkon yeꞌnen —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"54 Moropai inkamoroya Jesus yapisîꞌpî. Moropai yarîꞌpî toꞌya teepîremasanon esanon yepotorî yewîꞌ ta. Moropai inkamoro yeꞌmaꞌpî pîꞌ aminke siꞌma Pedroya toꞌ wenaimaꞌpî, iipia aweꞌrennuku pra awanîꞌpî."
55 Mîrîrî tanne, apoꞌ awittanîꞌsaꞌ toꞌya wanîꞌpî wîttî poro yiꞌpîrî po taatapinatoꞌkon ton. Mîrîrî pia Pedro wîtîꞌpî moropai eereutaꞌpî apoꞌ pia pemonkonyamîꞌ apoꞌ pia ereutaꞌsan koreꞌta."
56 Mîrîrî tanne teepîremasanon poitîrîpaꞌya Pedro eraꞌmaꞌpî apoꞌ pia eereutasaꞌ. Moropai taꞌpîiya ipîꞌ: —Aꞌkî mîserî warayoꞌ wanî nîrî Jesus yarakkîrî.
"57 Tîîse Pedroya kaane taꞌpî wîriꞌ pîꞌ: —Unepuꞌtî pepîn mîîkîrî —taꞌpîiya.
"58 Mîrîrî tîpo mararî tîîkoꞌmanse tiaron warayoꞌya eraꞌmaꞌpî moro rî. Moropai taꞌpîiya ipîꞌ: —Amîrî itonpa ipokonpe tîweꞌsen —taꞌpîiya. —Kaane, itonpa pepîn uurî —taꞌpî Pedroya.
"59 Mîrîrî tîpo tiwin hora tîîkoꞌmanse tiaronya taꞌpî: —Inna, seruꞌ pepîn, mîserî nîrî wanîꞌpî mîîkîrî yarakkîrî. Maasa pra Galiléia pon mîîkîrî —taꞌpîiya.
"60 Tîîse Pedroya yuukuꞌpî: —Kaane, uyepuꞌtî pepîn pîꞌ eseurîman pîꞌ nai, tiwin kin mîîkîrî unepuꞌtî pepîn —taꞌpîiya. Mîrîrî taa Pedroya tanne, kariwana yunkon eꞌnaꞌpî."
61 Mîrîrî pe rî Uyepotorîkon eraꞌtîꞌpî Pedro eraꞌmai. Morî pe eraꞌmaꞌpîiya. Teraꞌma Uyepotorîkonya yeꞌnen Pedro enpenataꞌpî îꞌ taꞌpî Uyepotorîkonya pîꞌ. —Sîrîrîpe maasa kariwana etun pra tîîse eseurîwîꞌne iteꞌka unepuꞌtî pepîn mîîkîrî taaya kupî sîrîrî —taꞌpî Uyepotorîkonya pîꞌ Pedro enpenataꞌpî."
62 Mîrîrî pe rî Pedro epaꞌkaꞌpî moropai attîꞌpî tîkarau yeꞌka pe mararî pra. Eesewankonoꞌmaꞌpî îꞌ kaiꞌma seruꞌyeꞌ tîweꞌsaꞌ pîꞌ.
"63 Inkamoro warayoꞌkon Jesus eraꞌmanenanya imuꞌtunpaꞌpî mararî pra. Moropai ipaꞌtîpîtîꞌpî toꞌya."
64 Jesus yenpata yettapurîꞌpî toꞌya moropai taapîtîꞌpî toꞌya: —Anîꞌya apaꞌtîsaꞌ epuꞌtî pîꞌ nan? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ."
65 Mîrîrî warantî tuꞌke îꞌ rî see taapîtîꞌpî toꞌya imuꞌtunpa tîuyaꞌnîkon yeꞌnen.
"66 Moropai erenmaꞌsaꞌ pe Judeuyamîꞌ esanon moropai teepîremasanon esanon, moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon pokonpe toꞌ emurukuntîꞌpî îꞌ kupî tîuyaꞌnîkon pîꞌ eseurîmai. Moropai Jesus enepî meꞌpoꞌpî toꞌya inkamoro ipîkkukon emurukuntîsaꞌ pia."
67 Inkamoroya Jesus ekaranmapoꞌpî: —Kaꞌkî anna pîꞌ. Amîrî wanî Paapa nîmenkaꞌpî pe, inarimaꞌpî pe awanî? —taꞌpî toꞌya.
Toꞌ maimu yuukuꞌpîiya: —Inna, Paapa narimaꞌpî uurî tauya ya apîꞌnîkon innape ikupîyaꞌnîkon pepîn."68 Moropai mîrîrî pîꞌ uurîya ayekaranmapokon ya, umaimu yuukuyaꞌnîkon pepîn."
69 Tîîse tauya sîrîrî patapai uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe ereuta kupî sîrîrî Paapa meruntîri winî meruntî ke puꞌkuru.
"70 Mîrîrî taiya yeꞌnen tamîꞌnawîronkonya ekaranmapoꞌpî: —Moriya, amîrî wanî Paapa munmu pe? —Inna, yairî amîrîꞌnîkonya taa mîrîrî —taꞌpî Jesusya.
"71 Moropai inkamoroya taꞌpî: —Inîꞌrî etapai pra man. Aasîrî iwinîpai etaꞌnîkon man. Îꞌ kaiꞌma tîpîꞌ eeseurîma imaimu eta man —taꞌpî toꞌya.
"1 Mîrîrî tîpo tamîꞌnawîronkon emurukuntîꞌsan eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî moropai surarayamîꞌya Jesus yarîꞌpî pata esaꞌ Pilatos pia."
2 Miarî ipîꞌ tîîwoꞌmaꞌtakon yeꞌnen toꞌ eseurîmaꞌpî ipîꞌ. Taꞌpî toꞌya: —Mîserî warayoꞌ yapisî pîꞌ anna man, pemonkonyamîꞌ panama pîꞌ aakoꞌmamî tanne. Uyesaꞌkon yeꞌma toꞌya namai taa pîꞌ aakoꞌmamî toꞌ pîꞌ. Moropai îri toꞌ eꞌtoꞌpe iwinîkîi. Moropai tîpîꞌrî eeseurîma Paapa narimaꞌpî pe tîwanî ekaremekî pîꞌ aakoꞌmamî. Ipîkku pe, rei pe tîwanî taiya —taꞌpî toꞌya.
"3 Mîrîrî yeꞌnen Pilatosya Jesus ekaranmapoꞌpî: —Inna, amîrî wanî mîrîrî Judeuyamîꞌ yepuru pe, rei pe? —Inna amîrîya taa mîrîrî —taꞌpî Jesusya Pilatos pîꞌ.
"4 Moropai Pilatosya taꞌpî teepîremasanon esanon pîꞌ moropai arinîkon pemonkonyamîꞌ pîꞌ: —Aꞌkî, Îꞌ rî mîserî warayoꞌ nîkupîꞌpî imakuiꞌpî ton pra man iwinîkîi imakuiꞌpî kuꞌtoꞌpe —taꞌpî Pilatosya.
"5 Tîîse inkamoroya inîꞌ panpîꞌ seruꞌ pe ikupîꞌpî iwinîkîi. —Imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya mararî pra. Maasa pra tamîꞌnawîrî Judéia pata poro pemonkonyamîꞌ panamasaiꞌya kureꞌne imakuiꞌpî kuꞌtoꞌpe toꞌya uyeserukon winîkîi. Toꞌ panama piaꞌtîꞌpîiya sinpata Galiléia po, tarîpai tarîwaya eerepansaꞌ sîrîrî. Mîrîrî warantî toꞌ panamaiya toꞌ esiyuꞌpîtîtoꞌpe —taꞌpî toꞌya.
"6 Mîrîrî taa toꞌya eta tîuya yeꞌnen Pilatosya toꞌ ekaranmapoꞌpî: —Galiléia pon mîîkîrî warayoꞌ? —taꞌpîiya."
7 Mîrîrî pata Galiléia esaꞌ pe Herodes wanî yeꞌnen Pilatosya Jesus yarî meꞌpoꞌpî pata esaꞌ Herodes pia. Maasa pra Herodes nîrî wanîꞌpî Jerusalém po festa pîꞌ aaiꞌsaꞌ. Mîîkîrî pia yarî meꞌpoꞌpîiya."
8 Kureꞌne taatausinpai mîîkîrî pata esaꞌ Herodes wanîꞌpî Jesus eraꞌma tîuya yeꞌnen. Maasa pra itekare pîꞌ toꞌ eseurîmapîtî etapîtîꞌpîiya. Mîrîrî yeꞌnen kureꞌne aneraꞌmapai aweꞌpîtîꞌpî. Îꞌ ikupî eserîkan pepîn kupî Jesusya aneraꞌmapai awanîꞌpî."
9 Mîîkîrîya tuꞌkan pîꞌ Jesus ekaranmapopîtîꞌpî. Tîîse Jesusya imaimu yuuku pra awanîꞌpî. Inna, kaane taiya pra awanîꞌpî."
10 Moropai teepîremasanon esanon moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon eseurîmaꞌpî mararî pra iwinîkîi."
11 Mîîkîrî pata esaꞌ Herodes moropai ipoitîrîtonon surarayamîꞌ woꞌmaꞌtaꞌpî Jesus pîꞌ tewanmakon pe. Ipîꞌ tîwoꞌmaꞌtakon yeꞌnen ipon ton mîî pe tîwanîkon pon yekaꞌmaꞌpî toꞌya Jesus pon pe. Moropai mîrîrî yarakkîrî yarimaꞌpî toꞌya inîꞌrî pata esaꞌ Pilatos pia attîtoꞌpe."
12 Mîrîrî rawîrî Herodes wanîꞌpî Pilatos yeyaton pe. Tîîse mîrîrî yai morî pe toꞌ enasaꞌ wanîꞌpî inîꞌrî eseyaton pîꞌ pra toꞌ wanîꞌpî.
"13 Moropai pata esaꞌ Pilatosya teepîremasanon esanon, moropai Judeuyamîꞌ esanon moropai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ emurukuntîꞌpî."
14 Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Amîrîꞌnîkonya mîserî warayoꞌ enepîꞌpî uupia moropai taꞌpîyaꞌnîkon pemonkonyamîꞌ panamasaiꞌya awinîkîi imakuiꞌpî pe toꞌ eꞌtoꞌpe taꞌpîyaꞌnîkon teuren. Tîîse îꞌ rî imakuiꞌpî inkupî eporîuya pra wai. Tuꞌke iteꞌka ekaranmapo pîꞌ wai teuren tamîꞌnawîrî etayaꞌnîkon tanne. Tîîse eeseurîmaꞌpîkon warantî îꞌ ton pra man iwinîpai —taꞌpî Pilatosya."
15 —Moropai pata esaꞌ Herodesya nîrî îꞌ eporî pra man iwinîpai. Mîrîrî yeꞌnen yarimasaiꞌya sîrîrî uupia. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kupî eserîke pra man mîserî warayoꞌ winîkîi. Imakuiꞌpî inkupîꞌpî ton pra tîîse iwî eserîke pra man."
16 Tîîse iꞌpoꞌpîtî meꞌpouya neken sîrîrî pemonkon poꞌpîꞌtoꞌ ke moropai irumakauya attîtoꞌpe —taꞌpî Pilatosya.
"17 Maasa pra konoꞌ kaisarî páscoa festa pîꞌ tîwanîkon yai amaꞌyeꞌ atarakkannîtoꞌ tawon rumakatoꞌ Pilatosya eꞌpîtîꞌpî."
18 Tîîse tamîꞌnawîronkon entaimeꞌpî: —Kaane, aasaꞌmanta eꞌpai man kîꞌrumakai. Tîîse manniꞌ neken anna yonpa Barrabás mîîkîrî atarakkannîtoꞌ ta manniꞌ rumakakî —taꞌpî toꞌya."
19 Mîîkîrî Barrabás wanîꞌpî atarakkannîtoꞌ ta maasa pra imakuiꞌpî konekaꞌtîpon pata esaꞌ winîkîi moropai pemonkon wîîtîpon.
"20 Jesus anrumakapai tîwanî yeꞌnen inîꞌrî Pilatosya arinîkon pemonkonyamîꞌ ekaranmapoꞌpî."
21 Tîîse inîꞌ panpîꞌ arinîkon entaimepîtîꞌpî. Taꞌpî toꞌya: —Pakîꞌnan pona ipokapîtî meꞌpokî —taꞌpî toꞌya Pilatos pîꞌ.
"22 Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen iteseurîno iteꞌka pe Pilatosya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ wenai ipokapîtî yuꞌse awanîkon. Îꞌ imakuiꞌpî kuꞌsaiꞌya pra man. Îꞌ wenai pra rî anwîpai pra wai. Tîîse pemonkon poꞌpîꞌtoꞌ ke neken iꞌpoꞌpîtî meꞌpouya sîrîrî moropai irumakauya —taꞌpî Pilatosya.
"23 Tîîse yuuku toꞌya pra inîꞌ panpîꞌ meruntî ke toꞌ entaimepîtîꞌpî. Pakîꞌnan pona ipokapî tîuya yuꞌse toꞌ wanîꞌpî. Toꞌ entaimepîꞌtoꞌ wanîꞌpî mararî pra, îꞌ taa Pilatosya yentai."
24 Mîrîrî yeꞌnen Pilatosya Jesus rumakaꞌpî aasaꞌmantatoꞌpe pakîꞌnan po esatîꞌpî toꞌya yawîrî."
25 Moropai mîîkîrî warayoꞌ atarakkannîtoꞌ tawon toꞌ nesatîꞌpî rumakaꞌpî. Manniꞌ imakuiꞌpî kupîtîpon pata esaꞌ winîkîi, moropai pemonkon wîîtîpon. Moropai Jesus rumakaꞌpîiya toꞌ pia îꞌ ituꞌse tîweꞌtoꞌkon kuꞌtoꞌpe toꞌya yarakkîrî.
"26 Moropai surarayamîꞌya Jesus yarîꞌpî. Tuutîkon pe eꞌma ta tiwin warayoꞌ eporîꞌpî toꞌya iteseꞌ Simão. Cirene cidaderî pon keren poi tuiꞌsen. Mîîkîrî yapisîꞌpî toꞌya. Moropai mîrîrî pakîꞌnan Jesus narî tîrîꞌpî toꞌya Simãoya yaatoꞌpe Jesus yeꞌmaꞌpî pîꞌ.
"27 Mîrîrî arinîkon pemonkonyamîꞌ wîtîꞌpî iwenairî. Inkamoro koreꞌta tiaronkon wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî. Moropai toꞌ karawaꞌpî mararî pra îꞌ kupî toꞌya eraꞌma tîuyaꞌnîkon yeꞌnen Jesus pîꞌ."
28 Inkamoro eraꞌmai Jesus eraꞌtîꞌpî. Moropai taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Wîriꞌsanyamîꞌ, Jerusalém ponkon îꞌ pîꞌ akaraukon uwenai? Uwenai pra tîîse apîꞌnîkon neken akaruntî moropai anmukukon pîꞌ akaruntî. Maasa pra aweꞌtarumaꞌtîkon pe naatîi."
29 Maasa pra eꞌtarumaꞌtîntoꞌ weiyu erepamî kupî sîrîrî. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkonya taa kupî sîrîrî. Morîkon puꞌkuru wîriꞌsanyamîꞌ manniꞌkan more yenponenan pepîn, more yenpotîponkon pepîn, more woꞌpaꞌtîponkon pepîn tîmannîtîkon ke. Inkamoro wanî kupî sîrîrî taatausinpai. ˻Maasa pra tînmukukon eꞌtarumaꞌtî eraꞌma toꞌya pepîn.˼"
30 Tamîꞌnawîronkonya taa kupî sîrîrî, eꞌtarumaꞌtîntoꞌ weiyu erepamî yai. Kureꞌnan wîꞌ pîꞌ taa toꞌya kupî sîrîrî:
“Anna pona enakî,
anna saꞌmantatoꞌpe anna eꞌtarumaꞌtî yeꞌnen”, taa toꞌya.
Moropai kawînan ikîrî pîꞌ taa toꞌya: “Anna yenonkî anna eseraꞌma namai”,
taa toꞌya."
31 Aꞌkî, uurî eꞌtarumaꞌtî tîîse mararî, apoꞌ keme aꞌpiꞌtaꞌpî pepîn aramî mararî warantî. Tîîse amîrîꞌnîkon wanî apoꞌ keme aꞌpiꞌtaꞌpî aramî warantî aweꞌtarumaꞌtîkon kupî sîrîrî mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen apîꞌnîkon akaruntî uwenai pra —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ.
"32 Mîrîrî tîpo asakîꞌne amaꞌyeꞌkon moropai pemonkon wîîtîponkon yarîꞌpî toꞌya Jesus yarakkîrî toꞌ saꞌmantatoꞌpe."
33 Moropai toꞌ erepamîꞌpî pataꞌseꞌ iteseꞌ pemonkon puꞌpai pîꞌ taatoꞌ pataꞌseꞌ yaꞌ. Moropai moro Jesus pokapîtîꞌpî toꞌya. Moropai asakîꞌne amaꞌyeꞌkon tiwin meruntî winî, moropai tiaron kamaiꞌ winî, Jesus wanîꞌpî toꞌ yarakkita."
34 Moropai Jesusya taꞌpî: —Paapa, insanan saꞌne pemonkonyamîꞌ nîkupî kuꞌkî aawanmîra. Îꞌ kupî tîuyaꞌnîkon epuꞌtî toꞌya pra toꞌ man —taꞌpî Jesusya.
Mîrîrî tîpo tîꞌkon simonkokon pîꞌ toꞌ suꞌminaꞌpî Jesus pon rîꞌpî pantakapîtî tîuyaꞌnîkonpa kaiꞌma."35 Arinîkon pemonkonyamîꞌ wanîꞌpî moro eraꞌma pîꞌ. Judeuyamîꞌ esanon woꞌmaꞌta koꞌmannîpî tanne Jesus pîꞌ taꞌpî toꞌya: —Tiaronkon pemonkonyamîꞌ pîikaꞌtîpîtîꞌpîiya tîîse îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen aweꞌpîikaꞌtî pepîn. Innape pîikaꞌtîton pe Paapa narimaꞌpî pe tîwanî ya, aweꞌpîikaꞌtî —taꞌpî toꞌya.
"36 Moropai surarayamîꞌ nîrî woꞌmaꞌtaꞌpî ipîꞌ. Iipia toꞌ erepanpîtîꞌpî moropai iwuku ton ˻tamîꞌnawîronkon nenîrî˼ vinho epeꞌmîn enepîꞌpî toꞌya iipia."
37 Moropai inkamoroya taꞌpî ipîꞌ: —Innape see Judeuyamîꞌ yepotorî pe awanî ya, aawarîrî see eꞌpîikaꞌtîkî —taꞌpî toꞌya.
"38 Moropai mîrîrî pakîꞌnan ipo Jesus eꞌtoꞌ pîꞌ kawîne aweꞌmenukasaꞌ wanîꞌpî see warantî: >"
39 Moropai inkamoro amaꞌyeꞌkon ipokonpe pakîꞌnan po toꞌ nîpokapîtîꞌsan yakon woꞌmaꞌtaꞌpî ipîꞌ. Taꞌpîiya: —Paapa narimaꞌpî pepîn kin amîrî? Pîikaꞌtîton pepîn amîrî? Aawarîrî eꞌpîikaꞌtîkî moropai anna pîikaꞌtîkî nîrî.
"40 Tîîse tiaron iratai winonya taꞌpî mîîkîrî tîîwoꞌmaꞌtasen pîꞌ: —Moo eꞌkî. Paapa namaya pra awanî mîrîrî? Tamîꞌnawîrî uurîꞌnîkon saꞌmanta kupî epuꞌtîya pra nan, ipokonpe?"
41 Uurîꞌnîkon eꞌtarumaꞌtîtoꞌ wanî sîrîrî unkupîꞌpîkon imakuiꞌpî wenai. Tîîse mîserî îꞌ imakuiꞌpî inkupîꞌpî ton pîn uurîꞌnîkon warantî."
42 Mîrîrî tîpo mîîkîrî iratai winon, meruntî winonya taꞌpî Jesus pîꞌ: —Îꞌ pensa tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe eena ya, upîꞌ saꞌne menpenatai, Jesus —taꞌpîiya.
"43 Jesusya mîîkîrî maimu yuukuꞌpî: —Ayenkuꞌtîuya pepîn. Apîꞌ tauya sîrîrî. Sîrîrîpe uyarakkîrî awanî pe nai Paapa pia, morî yaꞌ, paraíso iteseꞌ —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.
"44 Mîrîrî tîpo inekaꞌta po eena koꞌmannîpî tanne wei esiꞌnîpîꞌpî. Inîꞌrî pata weiyuꞌmaiya pra, eewaronpamîꞌpî. Aakoꞌmamîꞌpî 3 horas pîkîrî wei ton pra."
45 Moropai epîremantoꞌ yewîꞌ yuwatoꞌ Paapa pataꞌseꞌ yuwaꞌtoꞌ kamisa eꞌkarakaꞌpî arakkita pairî aweꞌrataikaꞌpî. Aweꞌnaponkaꞌpî Paapa pataꞌseꞌ."
46 Mîrîrî pe rî Jesus entaimeꞌpî meruntî ke aronne. Taꞌpîiya Paapa pîꞌ: —Paapa, uyekaton rumakauya sîrîrî aapia —taꞌpîiya. Mîrîrî taa tîpo mîîkîrî saꞌmantaꞌpî.
"47 Mîrîrî warantî awanî eraꞌma tîuya yeꞌnen surarayamîꞌ esaꞌya Paapa yapurîꞌpî. Moropai taꞌpîiya: —Innape mîserî warayoꞌ man îꞌ rî imakuiꞌpî kupîtîpon pe pra —taꞌpîiya.
"48 Tamîꞌnawîronkon mîrîrî kupî toꞌya eraꞌmai eperepîꞌsanya îꞌ eꞌkupî eraꞌmaꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen toꞌ ennaꞌpoꞌpî, mararî pra teesewankonoꞌmai tewîꞌkon ta. Tîmannîtîkon mun paꞌtîpîtî yeꞌka pe teserukon ta kureꞌne teesewankonoꞌmasaꞌkon yeꞌnen."
49 Tamîꞌnawîronkon Jesus yonpayamîꞌ moropai wîriꞌsanyamîꞌ Galiléia pata poi itîꞌsan ipîkîrî inkamoroya eraꞌmaꞌpî. Aminke siꞌma tamîꞌnawîrî îꞌ eꞌkupî Jesus yarakkîrî eraꞌmaꞌpî toꞌya.
"50 (50,51) Mîrîrî yai toꞌ koreꞌta tiwin warayoꞌ wanîꞌpî. Judéia pata po tîweꞌsen Arimatéia cidaderî pon iteseꞌ José. Morî pe yairî tîweꞌsen mîîkîrî. Tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe Paapa iipî nîmîkî pîꞌ tîweꞌsen pe mîîkîrî wanîꞌpî. Mîîkîrî wanîꞌpî nîrî Judeuyamîꞌ panamanen pe tîweꞌsen pe. Tîîse îꞌ kaiꞌma tiaronkon Judeuyamîꞌ panamanenan eseurîmatoꞌ pîꞌ inna taatîpon pe pra awanîꞌpî."
51 (-)"
52 Mîrîrî yeꞌnen José wîtîꞌpî Pilatos pia moropai Jesus esaꞌrîꞌpî esatîꞌpîiya ipîꞌ."
53 Moropai imoꞌkaꞌpîiya pakîꞌnan poi. Mîîkîrî wontîꞌpîiya kamisa ke. Moropai uuruwai tîꞌ yai yakasaꞌ yaꞌ yekaꞌmaꞌpîiya. Mîrîrî uuruwai wanîꞌpî isaꞌmantaꞌpî yuꞌnaꞌtîꞌpî pepîn. Mîrîrî yaꞌ yekaꞌmaꞌpîiya."
54 Mîrîrî kupîꞌpîiya aminke pra Judeuyamîꞌ erîꞌkaꞌtoꞌ weiyu eꞌsaraꞌtî rawîrî, sábado weiyu rawîrî.
"55 Moropai inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ Galiléia poi Jesus pîkîrî itîꞌsan wîtîꞌpî uuruwai pona José pokonpe. Inkamoroya uuruwai eraꞌmaꞌpî. Moropai oꞌnon yeꞌka pe Jesus esaꞌrîꞌpî tîrî toꞌya uuruwai yaꞌ eraꞌmaꞌpî toꞌya."
56 Moropai mîrîrî tîpo toꞌ ennaꞌpoꞌpî wîttî ta. Moropai inkamoroya karaꞌ aꞌpusin yanpurumaꞌpî moropai óleo teserukon yawîrî Jesus esaꞌrîꞌpî karapaimakonpa.
Moropai Judeuyamîꞌ erîꞌkaꞌtoꞌ weiyu yai toꞌ erîꞌkapîꞌpî teserukon yawîrî."1 Moropai Judeuyamîꞌ erîꞌkaꞌtoꞌ weiyu sábado esuwaꞌkasaꞌ tîpo, domingo yai wîriꞌsanyamîꞌ wîtîꞌpî uuruwai pona penane puꞌkuru wei epaꞌka pra tîîse. Mîrîrî aꞌpusin yarîꞌpî toꞌya Jesus esaꞌrîꞌpî karapaimakonpa tînkonekaꞌpîkon yarîꞌpî toꞌya."
2 Miarî uuruwai pona teerepamîkon pe, inkamoro wîriꞌsanyamîꞌya tîꞌ uuruwai yettapuru pe toꞌ nîtîrîꞌpî eraꞌmaꞌpî imoꞌkasaꞌ pe."
3 Moropai inkamoro ewomîꞌpî uuruwai yaꞌ Jesus esaꞌrîꞌpî karapaimai. Tîîse Uyepotorîkon Jesus esaꞌrîꞌpî eporî toꞌya pra toꞌ wanîꞌpî.
"4 Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kupî tîuyaꞌnîkon epuꞌtî toꞌya pra toꞌ enaꞌpî. Mîrîrî pe rî kaꞌneꞌ pe asakîꞌnankon warayoꞌkon esenpoꞌpî toꞌ rawîrî. Inkamoro pon wanîꞌpî morî pe puꞌkuru inkeꞌ awanîꞌpî."
5 Moropai inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ esiꞌnîpîꞌpî mararî pra. Mîrîrî yeꞌnen inkamoroya tenpatakon enuꞌtîꞌpî non ekaya toꞌ eꞌmuruikaꞌpî. Moropai inkamoro warayoꞌkonya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen anîꞌ yuwayaꞌnîkon mîrîrî isaꞌmantaꞌsan koreꞌta aasaꞌmantasaꞌ pra tîîse? —taꞌpî toꞌya wîriꞌsanyamîꞌ pîꞌ."
6 —Mîîkîrî ton pra man tarî. Aweꞌmîꞌsaꞌka pîꞌ man. Awenpenatakon pra naatî îꞌ kaiꞌma apîꞌnîkon taꞌpîiya pîꞌ Galiléia pata po tîwanî yai? —taꞌpî toꞌya."
7 —“Uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe rumaka toꞌya kupî sîrîrî imakuiꞌsan pemonkonyamîꞌ yenyaꞌ. Mîrîrî tîpo pakîꞌnan pona upokapîtî toꞌya. Moropai eꞌmîꞌsaꞌka iteseurînon wei yai”, taꞌpîiya —taꞌpî toꞌya.
"8 Mîrîrî taa toꞌya yeꞌnen inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ enpenataꞌpî îꞌ kaiꞌma Jesus eseurîmaꞌpî pîꞌ."
9 Moropai inkamoro ennaꞌpoꞌpî uuruwai poi. Moropai inkamoroya îꞌ tîneraꞌmaꞌpîkon uuruwai po ekaremekîꞌpî Jesus nenupaꞌsan pîꞌ 11 kaisaronkon pîꞌ moropai tiaronkon pemonkonyamîꞌ pîꞌ."
10 Inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ wanîꞌpî itîꞌsan uuruwai pona see warantî: Maria Madalena, moropai Joana, moropai Maria Tiago yan, moropai tiaronkon wîriꞌsanyamîꞌ. Toꞌ pokonpe itîꞌsanya ekaremekîꞌpî Jesus naipontîꞌsan pîꞌ."
11 Tîîse innape inkamoro wîriꞌsanyamîꞌ eseurîmatoꞌ kupî toꞌya pra Jesus nenupaꞌsan wanîꞌpî. Toꞌ woꞌmaꞌta kaiꞌma toꞌ wanîꞌpî innape ikupî toꞌya pra."
12 Tîîse tiwin toꞌ yonpa, Pedro eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Moropai eekaꞌtumîꞌpî kaꞌneꞌ pe uuruwai pona. Miarî teerepansaꞌ uuruwai yaꞌ eraꞌmai aweꞌmuruikaꞌpî tîîse kamisa neken Jesus yaꞌsantîꞌpî neken eraꞌmaꞌpîiya. Anîꞌ ton pra eraꞌmaꞌpîiya. Mîrîrî tîpo mîîkîrî ennaꞌpoꞌpî wîttî ta mararî pra teesenumenkai îꞌ kaiꞌma aweꞌkuꞌsaꞌ pîꞌ.
"13 Mîrîrî yai rî asakîꞌne Jesus nenupaꞌsan wîtîꞌpî pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ mîrikkî iteseꞌ Emaús pona. Mîrîrî wanîꞌpî aminke puꞌkuru pra tîweꞌsen pe Jerusalém pîꞌ 10 quilómetros kaisarî."
14 Inkamoro eseurîma yarî koꞌmannîpîꞌpî tuutîkon eꞌma taawîrî îꞌ kaiꞌma Jerusalém po eꞌkupîꞌpî pîꞌ."
15 Mîrîrî pîꞌ toꞌ eseurîmaꞌpî. Mîrîrî tanne Jesus iipîꞌpî toꞌ pîkîrî, moropai toꞌ pokonpe attîꞌpî eꞌma taawîrî."
16 Mîîkîrî tîpîkîrîꞌnîkon tuiꞌsen eraꞌmaꞌpî Jesus nenupaꞌsanya tîîse anîꞌ pe awanî epuꞌtoꞌ toꞌya eꞌtîrî pra awanîꞌpî."
17 Inkamoro ekaranmapoꞌpî Jesusya tuutî yeꞌka pe. —Îꞌ pîꞌ eeseurîmakon mîrîrî eꞌma taawîrî attîkon yeꞌka pe? —taꞌpîiya.
Moropai inkamoro emîꞌpamîꞌpî tuutîkon yeꞌka pe teesewankonoꞌmai."18 Moropai tiaron iwanîyakon Cléopasya taꞌpî ipîꞌ: —Amîrî wanî Jerusalém po tîîkoꞌmansen pe puꞌkuru tîîse îꞌ eꞌkupîꞌpî miarî epuꞌtîya pra awanî, sîrîrî wei esuwaꞌka manniꞌ pîꞌ? —taꞌpîiya.
"19 —Îꞌ kin eꞌkupîꞌpî? —taꞌpî Jesusya ipîꞌ.
—Manniꞌ Jesus Nazaré pon yarakkîrî aweꞌkupîꞌpî —taꞌpî toꞌya. —Mîîkîrî warayoꞌ wanîꞌpî Paapa maimu ekaremeꞌnen pe profeta pe. Moropai Paapa winîpainon pe tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌya epuꞌtîꞌpî Paapa meruntîri yarakkîrî awanî. Maasa pra îꞌ ikupî eserîkan pepîn kupîꞌpîiya tîmaimu ke."20 Teepîremasanon esanonya moropai uyesanonkonya irumakaꞌpî iwîtoꞌpe toꞌya kaiꞌma. Moropai pakîꞌnan pona ipokapîꞌtoꞌpe toꞌya itîrîꞌpî toꞌya."
21 Mîîkîrîya uyeyatonon winîpai umoꞌkakon koꞌmannîpî kaiꞌma anna wanîꞌpî. Tîîse amenrî mîini koꞌmanpara neꞌrî îꞌ kupîꞌpî toꞌya yarakkîrî."
22 Tîîse anna yonpayamîꞌ wîriꞌsanyamîꞌya anna esenumenka emapuꞌtî pîꞌ man. Maasa pra inkamoro wîtîn pîꞌ man erenmapî yaꞌ uuruwai pona."
23 Moropai inkamoroya Jesus esaꞌrîꞌpî eporî pra man miarî uuruwai yaꞌ. Tîîse tîwennaꞌpoi inkamoroya inserîyamîꞌ neken eraꞌma tîuyaꞌnîkon ekaremekî pîꞌ man. Moropai inkamoro inserîyamîꞌya taasaꞌ man toꞌ pîꞌ. “Enen mîîkîrî wanî”, taasaꞌ toꞌya man."
24 Moropai tiaronkon anna yonpayamîꞌ wîtîn pîꞌ man innape awanî eraꞌmai uuruwai pona. Moropai innape eraꞌma pîꞌ toꞌ, wîriꞌsanyamîꞌya ekaremekî warantî. Tîîse Jesus eraꞌma toꞌya pra man —taꞌpî Cléopasya.
"25 Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ: —Îꞌ kaiꞌma see epuꞌtîyaꞌnîkon pra aakoꞌmamîkon mîrîrî? Innape ikuꞌsaꞌyaꞌnîkon pepîn mîrîrî. Îꞌ kaiꞌma Paapa maimu ekaremeꞌnenan penaronkon profetayamîꞌ eseurîmaꞌpî epuꞌtîyaꞌnîkon pra awanîkon?"
26 Maasa pra mîrîrî warantî Paapa narimaꞌpî iwinîpainonya tîmoron epuꞌtî eꞌpai awanîꞌpî. Mîrîrî tîpo neken tîweꞌtarumaꞌtî tîpo Paapa pia eereuta eꞌpai awanî kaꞌ po ipîkku pe, Paapa yaꞌkaru ta —taꞌpîiya."
27 Moropai tamîꞌnawîrî îꞌ kaiꞌma Paapa maimu eꞌmenukasaꞌ tîpîꞌ ekaremekî piaꞌtîꞌpîiya. Eꞌmaiꞌnon Moisés kaaretarî patapai moropai tamîꞌnawîronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nîmenukaꞌpî pîkîrî.
"28 Mîrîrî pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ pona teerepamîkon tanne Jesusya tuutî koꞌmannîpî warantî ikupîꞌpî."
29 Moropai inkamoroya yekaꞌnunkaꞌpî mîrîrî pata yaꞌ aakoꞌmantoꞌpe tîpokon peꞌnîkon. Taꞌpî toꞌya: —Anna pokonpe eꞌnîpai man. Maasa pra pata koꞌmannî pîꞌ man. Ewaron erepannî pîꞌ man —taꞌpî toꞌya. Mîrîrî yeꞌnen Jesus ewomîꞌpî toꞌ pokonpe. Moropai aakoꞌmamîꞌpî asakîꞌnankon tînenupaꞌsan pokonpe.
"30 Mîîkîrî ereutaꞌpî mesa pia toꞌ pokonpe entamoꞌkai. Moropai mîîkîrîya trigo puusaꞌ yapisîꞌpî. Moropai eepîremaꞌpî. —Paapa morî pe man anna yuu ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya. Moropai mîrîrî trigo puusaꞌ pîrikkaꞌpîiya moropai inkamoro asakîꞌnankon pia itîrîꞌpîiya."
31 Mîrîrî kupîiya wenai inkamoroya Jesus pe awanî epuꞌtîꞌpî. Epuꞌtoꞌ toꞌya erepamîꞌpî mîrîrî yai. Tîîse inîꞌrî eraꞌma toꞌya pra toꞌ enaꞌpî. Toꞌ yenu yapai eesenomîꞌpî kaꞌneꞌ pe."
32 Moropai tîîwarîrîꞌnîkon toꞌ eseurîmaꞌpî. Tiaronya taꞌpî: —Aꞌkî, mîîkîrî pe awanî yeꞌnen eeseurîmatoꞌya uyewankon yeurîma neꞌtîkini uyeurîmaiyaꞌnîkon tanne eꞌma taawîrî. Moropai Paapa maimu pîꞌ uurîꞌnîkon yeurîmaꞌpîiya aronne.
"33 Moropai inkamoro eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî kaꞌneꞌ pe, moropai toꞌ wîtîꞌpî Jerusalém pona. Miarî teerepamîkon pe inkamoro Jesus nenupaꞌsan 11 kaisaronkon emurukuntîsaꞌ eporîꞌpî toꞌya tiaronkon pokonpe."
34 Moropai inkamoro tiaronya ekaremekîꞌpî toꞌ pîꞌ: —Innape Uyepotorîkon eꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî man. Tîîse Simãoya Uyepotorîkon eraꞌma pîꞌ man —taꞌpî toꞌya.
"35 Mîrîrî tîpo inkamoro asakîꞌnankonya îꞌ eꞌkuꞌsaꞌ eꞌma taawîrî tarakkîrîꞌnîkon ekaremekîꞌpî nîrî toꞌ pîꞌ. Moropai îꞌ kaiꞌma Uyepotorîkon pe awanî epuꞌtî tîuyaꞌnîkon ekaremekîꞌpî toꞌya. Maasa pra trigo puusaꞌ pîrikkaiya wenai epuꞌtîꞌpî toꞌya.
"36 Mîrîrî tîneraꞌmaꞌpîkon ekaremekî toꞌya tanne Jesus esenpoꞌpî toꞌ koreꞌta kaꞌneꞌ pe. Mîîkîrîya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Tîîwanmîra eꞌtî teesewankonoꞌmai pra —taꞌpîiya.
"37 Mîrîrî pîꞌ toꞌ wanîꞌpî teesiꞌnîꞌse. Teesiꞌnîꞌsaꞌkon yeꞌka pe toꞌ esenumenkaꞌpî ipîꞌ woroꞌyan kaiꞌma."
38 Tîîse mîîkîrîya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen eesiꞌnîꞌsaꞌkon mîrîrî? Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen innape ukupîyaꞌnîkon pra aakoꞌmamîkon sîrîrî tîpose?"
39 Aꞌkî, eraꞌmatî maasa uyenya wanî aꞌta ke prego yettaꞌpî. Moropai uꞌpu eraꞌmatî. Moropai uurî eraꞌmatî, uurî mîîkîrî manniꞌrî uurî. Maasa uyapîtî innape ukupîkonpa woroꞌyan pe pra wanî epuꞌtîkonpa. Maasa pra woroꞌyan wanî pepîn tîpun ke, moropai teꞌpî ke, uurî eraꞌmayaꞌnîkon manniꞌ warantî.
"40 Mîrîrî taa tîuya yeꞌka pe, tenya moropai tîꞌpu yenpoꞌpîiya eraꞌmatoꞌpe toꞌya kaiꞌma."
41 Tîîse inkamoroya maasa innape wanî kupî pra awanîꞌpî. Maasa pra kureꞌne taatausinpai toꞌ wanîꞌpî mararî pra teesenumenkakon yeꞌka pe Jesus esenposaꞌ pîꞌ. Inkamoro ekaranmapoꞌpî Jesusya: —Ayekkarikon rî moro nai annapîkon? —taꞌpîiya."
42 Moropai inkamoroya moroꞌ puusaꞌ piaꞌpî tîrîꞌpî iipia."
43 Mîîkîrîya yapisîꞌpî moropai awentamoꞌkaꞌpî eraꞌma toꞌya tanne.
"44 Mîrîrî tîpo taꞌpîiya toꞌ pîꞌ: —Pena akoreꞌtaꞌnîkon wanî yai eseurîmaꞌpî apîꞌnîkon ekaremekîꞌpîuya îꞌ kaiꞌma uyarakkîrî aweꞌkupî ton pîꞌ. Moisés kaaretarî eseurîmaꞌpî upîꞌ. Moropai penaronkon Paapa maimu ekaremeꞌnenan profetayamîꞌ nîmenukaꞌpî eseurîmaꞌpî upîꞌ. Moropai Salmos kaaretarî eseurîmaꞌpî upîꞌ. Tamîꞌnawîrî mîrîrî taꞌpî Paapa maimu yawîrî aweꞌkupî eꞌpai awanîꞌpî uyarakkîrî taꞌpî saꞌrî —taꞌpîiya.
"45 Moropai Jesusya Paapa maimu epuꞌtî toꞌya emapuꞌtîꞌpî."
46 Moropai taꞌpîiya: —Mîrîrî aweꞌmenukasaꞌ manniꞌya taa mîîkîrî Paapa nîmenkaꞌpî, inarimaꞌpî eꞌtarumaꞌtî pe man aasaꞌmanta pe man. Moropai iteseurînon wei yai aweꞌmîꞌsaꞌka kupî sîrîrî —taꞌpîiya. Tîpîꞌrî eeseurîmaꞌpî."
47 —Moropai inîꞌrî aweꞌmenukasaꞌ mîrîrî, itekare esekaremekî pata kaisarî. Îꞌ kaiꞌma imakuiꞌpî tînkupîꞌpîkon rumaka pemonkonyamîꞌya ya, Paapaya tîîwanmîra toꞌ makui kupî. Tamîꞌnawîronkon pîꞌ itekare ekaremekî eꞌpai awanî. Eꞌmaiꞌ pe isaraꞌtî eꞌpai awanî Jerusalém cidaderî po."
48 Amîrîꞌnîkon wanî mîrîrî ekaremeꞌnenan pe maasa pra eraꞌmasaꞌyaꞌnîkon yeꞌnen aasîrî."
49 Moropai uurîya Paapa winîpainon yarima kupî sîrîrî. Yarima tîuya taꞌpî Paapaya mîîkîrî yarimauya aapiaꞌnîkon. Tîîse maasa inîmîꞌtî tarî cidade po siꞌma meruntî iipî nîmîꞌtî ayesaꞌkon pe aakoꞌmantoꞌpe —taꞌpî Jesusya.
"50 Mîrîrî tîpo Jesusya toꞌ yarîꞌpî cidade poi tiaron pemonkonyamîꞌ koꞌmantoꞌ Betânia iteseꞌ pona. Miarî teerepansaꞌkon pe Jesusya tenya kainumîꞌpî kakîsiya, moropai —Morî pe akoꞌmantî —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ."
51 Inkamoro yarakkîrî teeseurîma yeꞌka perî Jesus atarimaꞌpî toꞌ piapai. Moropai Paapaya yanuꞌnîpîꞌpî kaꞌ pona."
52 Inkamoroya yapurîꞌpî miarî siꞌma. Moropai toꞌ ennaꞌpoꞌpî Jerusalém pona mararî pra taatausinpai."
53 Inkamoro koꞌmamîꞌpî mîrîrî tîpo epîremantoꞌ yewîꞌ ta tîîkoꞌman pe. Miarî siꞌma Paapa yapurîꞌpî toꞌya.
"