1 Slovo, ktoré zaznelo Jóelovi, synovi Petúelovmu.
2 Počujte toto, starší, načúvajte všetci obyvatelia krajiny. Stalo sa niečo také za vašich čias alebo za čias vašich otcov?
3 Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu.
4 Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.
5 Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad muštom, bo vám je odňatý od úst.
6 Lebo k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu; má zuby ako lev a tesáky ako levica.
7 Môj vinič zmenil na púšť a nalomil moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli.
8 Nariekaj ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti.
9 Vystane obetný dar i úliatba v dome Hospodinovom. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi.
10 Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie, vyschol mušt, vysušil sa olej.
11 Zahanbení buďte, oráči, kvíľte, vinohradníci, pre pšenicu a jačmeň, lebo navnivoč vyšla žatva na poli.
12 Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosť.
13 Opášte sa a nariekajte, kňazi; kvíľte vy, ktorí obsluhujete oltár! Vstúpte a ponocujte v smútočnej vrecovine, vy, sluhovia môjho Boha! Lebo domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeť.
14 Zasväťte pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!
15 Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho.
16 Nie nám je pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha?
17 Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo.
18 Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvu; aj stáda oviec hynú.
19 K Tebe volám, Hospodine, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky poľné stromy.
20 Aj poľné zvieratá za Tebou prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.
1 Zatrúbte na roh na Sione, na poplach kričte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov. Áno, blízko
2 je deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, akého nebolo od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení.
3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Éden je pred ním celá krajina a za ním pustá púšť. A nič neutečie pred ním.
4 Napohľad vyzerajú ako kone a bežia ako tátoše.
5 S rachotom vozov poskakujú po končiaroch vrchov, sú ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera slamu, ako mocný, do boja zoradený ľud.
6 Národy sa zvíjajú pred nimi a všetky tváre planú strachom.
7 Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, nezmení svoju dráhu.
8 Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom. Preniknú cez oštepy, neprerušia beh.
9 Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji.
10 Zem sa zatrasie pred nimi, nebesá sa zachvejú; slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas.
11 Hospodin vydá hlas pred svojím vojskom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a mocný je ten, čo splní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hospodinov a prehrozný. Kto ho môže zniesť?
12 Teraz však - znie výrok Hospodinov - vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom!
13 Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha.
15 Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky.
17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh?
18 Vtedy sa Hospodin rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom.
19 Hospodin odpovedal svojmu ľudu: Ajhľa, posielam vám obilie, mušt i olej, a nasýtite sa tým. A už vás nevydám na potupu medzi pohanmi.
20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj do východného mora a jeho zadný voj do západného mora. Vystupovať bude z neho zápach a hnilobný pach, lebo si počínal velikášsky.
21 Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Hospodin vykonal veľkú vec.
22 Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa zazelenajú, lebo stromy donesú ovocie, figovník a vinič vydá bohatú úrodu.
23 Deti Siona, jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv.
24 Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom i olejom.
25 Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám.
26 Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý podivne nakladal s vami. Môj ľud nebude navždy zahanbený.
27 Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.
1 Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať.
2 Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha.
3 A dám znamenia na nebi i na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu.
4 Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a hrozný deň Hospodinov.
5 A každý, kto vzýva Jeho meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako zasľúbil Hospodin, a medzi vyslobodenými budú tí, ktorých Hospodin povoláva.
1 Lebo, hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď zmením údel Júdu a Jeruzalema,
2 zhromaždím všetky národy, zavediem ich do údolia Jóšáfát, a tam sa budem s nimi súdiť pre môj ľud a pre moje dedičstvo, pre Izrael, pretože ho rozptýlili medzi pohanov, moju krajinu si rozdelili
3 a o môj ľud žrebovali. Chlapca dávali za neviestku a dievča predávali za víno, a tak pili.
4 Čo ste vy pre mňa, Týrus a Sidon i všetky oblasti Filištínska? Chcete mi odplatiť za nejaký čin? Ak chcete niečo vykonať proti mne, rýchlo vrátim na vaše hlavy vaše výčiny.
5 Veď ste pobrali moje striebro a zlato a moje najkrajšie klenoty ste zaniesli do svojich chrámov.
6 Júdejcov a Jeruzalemčanov ste predávali Grékom, aby ste ich odstránili z ich územia.
7 Ale ja ich povzbudím k návratu z miesta, na ktoré ste ich predali, a váš čin vrátim na vašu hlavu.
8 Vašich synov a vaše dcéry predám do rúk Júdejcov a oni ich predajú Sabejcom, ďalekému národu; lebo Hospodin prehovoril.
9 Hlásajte toto medzi národmi, vyhláste svätú vojnu! Prebuďte hrdinov! Nech sa dostavia a pristúpia všetci bojovníci!
10 Prekujte svoje pluhové radlice na meče a svoje vinárske nože na oštepy! Slabý nech povie: Som hrdina.
11 Ponáhľajte sa a príďte, všetky okolité národy, a zhromaždite sa tam! Priveď, Hospodine, svojich hrdinov!
12 Nech sa prebudia a prídu národy do údolia Jóšáfát, lebo tam si zasadnem, aby som súdil všetky okolité národy.
13 Chopte sa kosáka, lebo dozrela žatva; poďte, šliapajte, lebo lis je plný, pretekajú kade. Hej, veľká je ich zlomyseľnosť.
14 Davy a davy sú v Údolí rozhodnutia, lebo blízko je deň Hospodinov v Údolí rozhodnutia.
15 Slnko a mesiac sa zatmejú a hviezdy stratia svoj jas.
16 Hospodin skríkne na Sione a z Jeruzalema vydá svoj hlas, takže sa zachvejú nebesá i zem. Ale Hospodin je útočiskom pre svoj ľud a pevnosťou pre Izraelcov.
17 Vtedy poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, a prebývam na Sione, na svojom svätom vrchu. Potom Jeruzalem bude svätý a cudzinci už cezeň neprejdú.
18 V ten deň vlhnúť budú vrchy muštom, pahorky pretekať budú mliekom a vo všetkých judských riečiskách potečie voda. A prameň bude vyvierať z domu Hospodinovho a bude napájať Údolie akácií.
19 Egypt sa premení na pustatinu a Edóm na pustú step pre násilie nad Júdejcami, pretože prelievali nevinnú krv v ich krajine.
20 Ale Júda ostane naveky a Jeruzalem po všetky pokolenia.
21 Pomstím ich krv, ktorú som ešte nepomstil, lebo Hospodin prebýva na Sione.