1

1 Zjavenie Ježiša Krista, ktoré Mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho diať, On naznačil a poslal ho po anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi,

2 ktorý svedčil o slove Božom i o svedectve Ježiša Krista, čokoľvek videl.

3 Blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí počúvajú slová tohto proroctva a zachovávajú, čo je napísané v ňom, lebo (určený) čas je blízko.

4 Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom,

5 a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov

6 a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Amen.

7 Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen!

8 Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.

9 Ja, Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo.

10 V deň Pánov som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby:

11 Čo vidíš, napíš do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamonu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey.

12 Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov

13 a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach.

14 Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň,

15 nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd.

16 V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile.

17 Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný

18 a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.

19 Napíš teda, čo si videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom.

20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkevných zborov, a sedem svietnikov je sedem cirkevných zborov.

2

1 Anjelovi cirkevného zboru efezského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý pevne drží v pravici sedem hviezd a chodí uprostred siedmich zlatých svietnikov;

2 poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári;

3 si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.

4 Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.

5 Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!

6 Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím.

7 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom.

8 Anjelovi cirkevného zboru smyrnenského napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil:

9 poznám tvoje súženie a chudobu - ale si bohatý - i rúhanie (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale sú satanovou synagógou.

10 Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!

11 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí!

12 Anjelovi pergamského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má ostrý dvojsečný meč:

13 Poznám tvoje skutky, viem, kde bývaš: tam, kde je trón satanov; a že sa pridŕžaš môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch, keď Antipasa, môjho verného svedka, zabili u vás, kde býva satan.

14 Mám však niečo málo proti tebe, že tam máš ľudí pridŕžajúcich sa učenia Balámovho, ktorý učil Baláka dávať pohoršenie synom izraelským, aby jedli z mäsa obetovaného modlám a smilnili.

15 Tak aj ty máš ľudí, ktorí sa podobne pridŕžajú učenia mikulášencov, čo nenávidím.

16 Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem bojovať proti nim mečom svojich úst.

17 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, čo (ho) dostane.

18 Anjelovi cirkevného zboru tyatírskeho napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ohnivé ako plameň a nohy podobné lesklému kovu:

19 poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé.

20 Mám však proti tebe, že trpíš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa obetovaného modlám.

21 Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva.

22 Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov.

23 A jej deti zahubím; a všetky cirkevné zbory poznajú, že ja som ten, ktorý skúma vnútro a srdce a odplatím vám každému podľa vašich skutkov.

24 Ale vám ostatným v Tyatíre, ktorí sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí - ako vravia - nepoznali hlbiny satanove, vám hovorím: nekladiem na vás iné bremeno.

25 Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem!

26 Kto zvíťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu dám moc nad národmi

27 a bude ich spravovať železným prútom a rozbije ich ako hlinené nádoby,

28 ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.

29 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

3

1 Anjelovi cirkevného zboru sardského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy.

2 Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom!

3 Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani sa nedozvieš, v ktorú hodinu prídem na teba!

4 Máš však niekoľko osôb v Sardách, ktoré si nepoškvrnili rúcho; tí budú chodiť so mnou v bielom rúchu, lebo sú toho hodní.

5 Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi.

6 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

7 Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí:

8 poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno.

9 Ajhľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale klamú. Prinútim ich, aby prišli, klaňali sa ti až k nohám a spoznali, že som si ťa zamiloval.

10 Keďže si zachoval moje slovo o trpezlivosti, aj ja ťa uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý svet skúšať obyvateľov zeme.

11 Čoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec!

12 Kto zvíťazí, toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, zostupujúceho z neba od môjho Boha, i moje nové meno.

13 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

14 Anjelovi cirkevného zboru laodikejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia:

15 poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci!

16 Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst.

17 Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý,

18 radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl.

19 Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa!

20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

21 Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne.

22 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

4

1 Potom, ajhľa, videl som otvorené dvere na nebi, a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp hore a ukážem ti, čo sa má diať potom.

2 A hneď som bol vo vytržení ducha. Hľa, trón stál na nebi a na tróne bol Sediaci.

3 Sediaci bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a karneolu a vôkol trónu bola dúha podobná smaragdu.

4 Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starších, oblečených do bieleho rúcha, na hlavách so zlatými vencami.

5 Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, to jest sedem Božích duchov;

6 a pred trónom sa rozprestieralo sklené more, podobné krištálu. Uprostred trónu a vôkol neho boli štyri bytosti, plné očí odpredu i odzadu.

7 Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľudskú tvár a štvrtá bola podobná letiacemu orlovi.

8 Každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i zvnútra plno očí, a bez prestania volali dňom i nocou: Svätý, svätý, svätý Pán Boh vševládny, ktorý bol, je a príde!

9 A kedykoľvek tieto bytosti vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Živému na veky vekov,

10 padlo tých dvadsaťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov a hádzali svoje vence pred trón volajúc:

11 Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!

5

1 V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zvnútra i zvonku, zapečatenú siedmimi pečaťami.

2 Videl som aj mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasom: Kto je hoden otvoriť túto knihu a zlomiť jej pečate?

3 Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu ani nazrieť do nej.

4 Nato som veľmi plakal, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej.

5 Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdov ho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí!

6 Potom som uvidel naprostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý, mal sedem rohov a sedem očí, to jest sedem duchov Božích, poslaných na celú zem.

7 I prišiel a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne.

8 A keď vzal knihu, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné tymianu, to jest modlitieb svätých,

9 a spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou vykúpil si Bohu svojich z každého kmeňa i jazyka, ľudu i národa

10 a učinil si ich nášmu Bohu kráľovstvom a kňazmi, a budú kraľovať na zemi.

11 Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov.

12 Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!

13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov!

14 Nato štyri bytosti volali: Amen! A starší padli a klaňali sa.

6

1 Videl som: Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: Poď!

2 I pozrel som, a hľa, biely kôň a Ten, čo sedel na ňom, mal luk, dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby zvíťazil.

3 A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: Poď!

4 A vyšiel iný, červený kôň, a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom vraždili. Dostal veľký meč.

5 A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: Poď! I pozrel som, a hľa, čierny kôň, a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy.

6 Spomedzi štyroch bytostí počul som volať hlas: Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; oleju však a vínu neškoď!

7 A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti volať: Poď!

8 I pozrel som, a hľa, plavý kôň, a ten, čo sedel na ňom, nazýval sa smrť a za ním šlo podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme, aby zabíjali mečom, hladom, morom a divou zemskou zverou.

9 A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zamordovaných pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré vydávali,

10 a kričali mohutným hlasom: Vládca svätý a pravý, dokedy nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na obyvateľoch zeme?

11 A každý dostal biele rúcho a povedali im, aby odpočívali ešte krátky čas, až doplnia mieru aj ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zamordovaní ako oni.

12 A keď otvoril šiestu pečať, videl som: nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstená vrecovina a mesiac bol celý ako krv;

13 hviezdy nebies padli na zem, ako keď figovník, zmietaný veľkým vetrom, striasa zo seba figy;

14 nebo sa rozostúpilo ako zvinutá kniha a všetky vrchy a všetky ostrovy sa pohli z miesta.

15 Zemskí králi a veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocní a všetci otroci, aj slobodní sa skryli do jaskýň a medzi bralá vrchov

16 a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránkovým,

17 lebo prišiel veľký deň ich hnevu! Kto obstojí?

7

1 Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, ktorí držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom.

2 A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela; mal pečať živého Boha, zvolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi, moru,

3 a hovoril im: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým služobníkov nášho Boha neoznačíme na čelách.

4 Počul som počet označených: sto štyridsaťštyritisíc zo všetkých kmeňov izraelských:

5 z kmeňa Júdovho dvanásťtisíc označených, z kmeňa Rúbenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gádovho dvanásťtisíc,

6 z kmeňa Ašerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalímovho dvanásťtisíc, z kmeňa Menaššeho dvanásťtisíc,

7 z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Lévího dvanásťtisíc, z kmeňa Issacharovho dvanásťtisíc,

8 z kmeňa Zebulúnovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc označených.

9 Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách,

10 volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!

11 A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu

12 a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.

13 Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?

14 Odpovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.

15 Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan.

16 Nebudú viac hladní ani smädní, nebude dorážať na nich slnko ani horúčava,

17 lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.

8

1 A keď otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi ticho asi na polhodinu.

2 Potom som videl sedem anjelov, ktorí stáli pred Bohom a dostali sedem trúb.

3 Iný anjel prišiel, postavil sa k oltáru so zlatou kadidelnicou a dostal mnoho tymianu, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár pred trónom.

4 Dym tymianu vystupoval z anjelovej ruky pred Boha k modlitbám svätých

5 a anjel vzal kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a hodil ju na zem. A nastali hromy, zvuky, blesky a zemetrasenie.

6 Sedem anjelov, ktorí mali sedem trúb, sa pripravilo trúbiť.

7 Zatrúbil prvý. Nastalo krupobitie, oheň zmiešaný s krvou, a padlo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a všetka zelená tráva zhorela.

8 Zatrúbil druhý anjel. A do mora padlo niečo ako veľký, ohňom horiaci vrch. Tretina mora sa premenila na krv,

9 tretina morských živočíchov zahynula a tretina lodí sa potopila.

10 Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.

11 Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli.

12 Zatrúbil štvrtý anjel. A prišla pliaga na tretinu slnka, na tretinu mesiaca a na tretinu hviezd, aby sa ich tretina zatmela a nebolo svetla v tretine dňa ani noci.

13 Potom som videl a počul orla letiaceho stredom neba, ktorý volal mohutným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúb anjelov, ktorí ešte majú trúbiť.

9

1 Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti.

2 Otvorila studnicu priepasti a zo studnice vystúpil dym ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnko a vzduch od dymu studnice.

3 Z dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.

4 Bolo im však povedané, aby ne škodili tráve na zemi ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.

5 Dostali rozkaz, aby nezabíjali, ale aby ich trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka.

6 V tie dni ľudia budú hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si žiadať umrieť, ale smrť utečie od nich.

7 Kobylky sa podobali koňom, pripraveným do boja. Na hlavách mali vence ako zo zlata, ich tváre boli ako ľudské,

8 vlasy mali ako ženy, zuby ako levy,

9 panciere mali ako z ocele, zvuk ich krídel bol ako hrkot mnohých vojnových vozov, rútiacich sa do boja.

10 Chvosty a žihadlá mali ako škorpióny. Vo chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov.

11 Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a grécky Apolyon.

12 Prvé beda prešlo. Hľa, za ním príde ešte dvoje beda.

13 Zatrúbil šiesty anjel a od štyroch rohov zlatého oltára pred Bohom som počul hlas,

14 ktorý hovoril šiestemu anjelovi, majúcemu trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, zviazaných pri veľkej rieke Eufrat!

15 A boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí.

16 Počet ich jazdy bol myriady myriád; počul som ich počet.

17 Kone a jazdcov na nich som vo videní videl takto: mali ohnivé hyacintové a žltosírové panciere, hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra.

18 Tieto tri pliagy: oheň, dym a síra, ktoré im vychádzali z tlám, vyhubili tretinu ľudí.

19 Sila koní bola totiž v ich tlamách a chvostoch, lebo ich chvosty boli podobné hadom, mali hlavy a nimi škodili.

20 Ostatní ľudia, ktorých tieto pliagy nevyhubili, nekajali sa zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom ani zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť,

21 a nekajali sa ani zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží.

10

1 Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé stĺpy,

2 a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem

3 a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov.

4 Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!

5 Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu

6 a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy,

7 ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavŕši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom.

8 Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi!

9 Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med.

10 Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro.

11 Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch.

11

1 Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom.

2 Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov.

3 Ale svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisíc dvestošesťdesiat dní.

4 To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme.

5 Keby im niekto chcel škodiť, vyjde im oheň z úst a zožerie ich nepriateľov. Áno, keby im niekto chcel škodiť, takto musí zahynúť.

6 Oni majú moc zatvoriť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc nad vodami premeniť ich na krv a trápiť zem všelijakou pliagou, kedykoľvek to budú chcieť.

7 Keď však dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich.

8 Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde aj ich Pána ukrižovali.

9 Mnohí z ľudu a kmeňov, jazykov a národov vidia ich mŕtvoly za tri a pol dňa, ale mŕtvoly nedovolia položiť do hrobu.

10 Obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi, dary si budú posielať, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme.

11 O tri a pol dňa však vošiel do nich duch života z Boha, stali si na nohy a veľká bázeň padla na tých, čo ich videli.

12 Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich.

13 V tú hodinu nastalo prudké zemetrasenie, desatina mesta sa zrútila, sedemtisíc ľudí zahynulo v zemetrasení a ostatní, prestrašení, vzdali slávu nebeskému Bohu.

14 Druhé beda prešlo. Hľa, tretie beda príde čoskoro.

15 Zatrúbil siedmy anjel. A na nebi sa ozvali takéto mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta stalo sa kráľovstvom nášho Pána a Jeho Pomazaného a kraľovať bude naveky vekov!

16 Vtedy dvadsaťštyri starších, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padlo na tvár, klaňalo sa Bohu

17 a volalo: Ďakujeme Ti, Pane Bože vševládny, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a kraľovania.

18 Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych, dať odmenu Tvojim služobníkom, prorokom, svätým a tým, čo sa boja Tvojho mena, malým i veľkým, a skaziť tých, čo kazia zem.

19 Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec.

12

1 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd,

2 tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.

3 Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov.

4 Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí.

5 A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.

6 Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.

7 A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali,

8 ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta.

9 Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.

10 Nato som počul mohutný hlas v nebi volať: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník na nich pred naším Bohom dňom i nocou.

11 Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti.

12 Preto tešte sa, nebesá, a všetci, ktorí máte v nich svoje stany! Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času.

13 Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca.

14 Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času.

15 Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol.

16 Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy.

17 Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo.

18 Potom som stál na morskom piesku.

13

1 Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.

2 Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.

3 Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu;

4 klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať?

5 Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov.

6 A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany.

7 Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi.

8 Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka.

9 Kto má uši, nech počuje.

10 Kto iných väzní, sám bude väznený; kto mečom zabíja, mečom zahynie! V tom je trpezlivosť a viera svätých.

11 Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak.

12 Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila.

13 Robí veľké znamenia pred zrakmi ľudí, takže aj oheň zostupuje z neba na zem.

14 Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila.

15 Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy.

16 Pôsobí aj to, aby všetci - malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci - dali si znak na pravé ruky alebo na čelá,

17 aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena.

18 V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.

14

1 Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca.

2 Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách.

3 Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.

4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi

5 a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony.

6 Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu

7 a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.

8 Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva.

9 Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku,

10 aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom!

11 Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena.

12 V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša.

13 Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.

14 Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

15 Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme!

16 A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem.

17 Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák.

18 Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli!

19 A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu.

20 Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.

15

1 Videl som iné veľké predivné znamenie na nebi: sedem anjelov so siedmimi poslednými pliagami, lebo nimi sa dovršuje hnev Boží.

2 Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary

3 a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov!

4 Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!

5 Po tomto som videl: otvoril sa chrám stánku svedectva na nebi

6 a z chrámu vyšlo sedem anjelov, majúcich sedem pliag; oblečení boli do čistého, skvúceho ľanového rúcha, na prsiach opásaní zlatými pásmi.

7 Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha živého naveky vekov.

8 A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a Jeho moci, takže nikto nemohol vojsť do chrámu, kým by sa neskončilo sedem pliag siedmich anjelov.

16

1 Potom som počul mohutný hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš hnevu Božieho!

2 A odišiel prvý, vylial svoju čašu na zem a zlé, odporné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu.

3 Druhý vylial svoju čašu na more, premenilo sa na krv ako z nejakej mŕtvoly, a zahynulo všetko, čo žilo v mori.

4 Tretí vylial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a premenili sa na krv.

5 Nato som počul volať anjela vôd: Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil;

6 lebo vylievali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv; zaslúžili si to!

7 A počul som volať oltár: Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy!

8 Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a dostal moc páliť ľudí ohňom.

9 A veľká horúčava pálila ľudí, preto sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť.

10 Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy a stemnelo jej kráľovstvo, ľudia si bolesťou hrýzli jazyky

11 a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov.

12 Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a vyschla jej voda, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.

13 Nato som videl troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, i z tlamy šelmy, i z úst falošného proroka,

14 lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vychádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň vševládneho Boha.

15 Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba!

16 Zhromaždil ich na miesto po hebrejsky nazývané Harmagedon.

17 Aj siedmy anjel vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa!

18 Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie.

19 A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.

20 Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo.

21 Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.

17

1 Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí majú sedem čiaš, a prehovoril so mnou takto: Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,

2 s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme sa opájali vínom jej smilstva.

3 A odniesol ma v duchu na púšť. Uvidel som ženu, ako sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov.

4 Žena bola odetá do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahým kameňom a perlami; v ruke mala zlatú čašu plnú ohavnosti a nečistoty svojho smilstva

5 a na čele napísané meno, tajomstvo: Veľký Babylon, mater neviestok a zemských ohavností.

6 Tú ženu som videl spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa čudoval.

7 Anjel mi však povedal: Čo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov.

8 Šelma, ktorú si videl, bola, a niet jej, ale má vystúpiť z priepasti a ísť do zatratenia. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, už žasnú, keď uvidia šelmu, preto, že bola, niet jej, ale zasa príde.

9 Kto je múdry, tu má vysvetlenie: sedem hláv je sedem pahorkov, na ktorých žena sedí; a to je sedem kráľov;

10 piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel, a keď príde, má ostať len nakrátko.

11 Šelma, ktorá bola, a niet jej, je sama ôsmym (kráľom), ale je z tých siedmich a ide do zatratenia.

12 Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali kráľovstva, ale spolu so šelmou dostanú moc ako králi na jednu hodinu.

13 Sú jednej mysle a svoju silu i moc dajú šelme.

14 Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pánom pánov a Kráľom kráľov, a s ním budú tí, ktorí sú povolaní, vyvolení a verní.

15 Povedal mi ešte: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.

16 A desať rohov, ktoré si videl, a šelma znenávidia neviestku, spustošia ju, obnažia, budú jesť z jej mäsa a spália ju ohňom,

17 lebo Boh im dal myseľ konať podľa Jeho úmyslu, konať jednomyseľne a dať svoje kráľovstvo šelme, kým sa nesplnia slová Božie.

18 Žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.

18

1 Potom som videl aj iného anjela zostupovať z neba: mal veľkú moc a jeho sláva ožiarila zem.

2 Skríkol mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a nenávidených vtákov,

3 lebo všetky národy pili z vína jeho náruživého smilstva a zemskí králi smilnili s ním, i kupci zeme zbohatli z jeho hojnej nádhery.

4 A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag,

5 lebo nahromadilo sa mu hriechov až po nebo: Boh sa však rozpomenul na jeho neprávosti.

6 Odplaťte mu, ako on platieval, zdvojnásobte mu dvojnásobok jeho skutkov! Do kalicha, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne!

7 Koľko sa vychvaľoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku, lebo si myslí: sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuvidím smútok.

8 Preto jedného dňa prídu jeho pliagy: smrť, smútok, hlad a spáli ho oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho súdi.

9 Plakať a nariekať budú nad ním králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru.

10 Zďaleka stojac pre hrôzu nad jeho mukami povedia: Beda, beda, veľké mesto Babylon, mesto mocné, že za hodinu pri šlo tvoje odsúdenie!

11 A kupci zeme budú plakať a smútiť nad ním, lebo už nikto nekúpi ich tovar,

12 tovar zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých nádob zo slonoviny, všelijakého náradia z najvzácnejšieho dreva, medi, železa, mramoru,

13 škorice, amónu, tymianu, myrhy, libanonského kadidla, vína, oleja, jemnej múky, pšenice, dobytka, oviec, koní, vozov, otrokov a ľudských duší.

14 Ovocie, po ktorom túži tvoja duša, odišlo od teba, čo bolo drahocenné a lesklé, sa ti stratilo, a nikdy to viac nenájdu!

15 Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zďaleka zastanú pre hrôzu nad jeho mukami a budú plakať, žalostiť

16 a volať: Beda, beda, veľké mesto, odeté do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobené zlatom, drahokamom a perlami,

17 že za hodinu spustlo toľké bohatstvo! Každý kormidelník, každý pobrežný plavec, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zďaleka zastali

18 a skríkli, keď uzreli dym jeho požiaru: Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu?

19 Hádzali si prach na hlavu a kričali, plačúc a žalostiac: Beda, beda, veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, že spustlo za hodinu!

20 Jasaj nad ním, nebo i svätí, i apoštolovia a proroci, lebo Boh súdil a pomstil vás na ňom!

21 Nato silný anjel zdvihol kameň, podobný veľkému žarnovu, a hodil ho do mora so slovami: Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a nikto ho viac nenájde!

22 Neozve sa v tebe viac hlas citaristov a hudobníkov, ani tých, čo pískajú a trúbia! Nebude v tebe viac nijakého umelca, nijakého umenia! Nebude počuť v tebe klepot mlyna!

23 Nezasvieti v tebe viac svetlo sviece! Nebude počuť v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvojimi kupcami boli veľmoži zeme a svojimi kúzlami si zmámilo všetky národy!

24 Našla sa v ňom krv prorokov, svätých a všetkých povraždených na zemi.

19

1 Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: Haleluja! Spása, sláva i vláda nášmu Bohu,

2 lebo pravé a spravodlivé sú Jeho súdy, keď odsúdil veľkú neviestku, ktorá kazila zem svojím smilstvom, a z jej rúk požiadal krv svojich služobníkov!

3 A druhý raz volali: Haleluja! Jej dym vystupuje na veky vekov!

4 Nato padlo dvadsaťštyri starších a štyri bytosti, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen! Haleluja!

5 Od trónu však zaznel hlas volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí!

6 Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny!

7 Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila

8 a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých.

9 Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie.

10 Ja som mu padol k nohám, aby som sa mu klaňal, ale povedal mi: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj! Svedectvom Ježišovým je duch proroctva.

11 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje,

12 Jeho oči - ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám,

13 odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie.

14 Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch.

15 Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha.

16 Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.

17 Videl som anjela stáť v slnku, a skríkol mohutným hlasom všetkým vtákom, ktoré lietajú uprostred neba: Poďte, zhromaždite sa na veľký hod Boží,

18 aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, telá všetkých slobodných i otrokov, malých i veľkých!

19 Nato som videl šelmu i kráľov zeme aj ich vojská, zhromaždené bojovať proti Tomu, ktorý sedel na koni, a proti Jeho vojskám.

20 Šelmu zajali a s ňou falošného proroka, ktorý robieval znamenia pred ňou a zvádzal nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera horiacej síry.

21 Ostatných pobili mečom, vychádzajúcim z úst Toho, ktorý sedel na koni, a všetko vtáctvo sa nasýtilo z ich tiel.

20

1 Potom som videl anjela zostupovať z neba: mal kľúč od priepasti a na ruke veľkú reťaz.

2 Uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov,

3 hodil do priepasti, zatvoril a zapečatil ju nad ním, aby viac nezvádzal národy, kým sa nevyplní tisíc rokov. Potom bude na krátky čas uvoľnený.

4 Potom som videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.

5 Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie.

6 Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním tisíc rokov!

7 Keď sa vyplní tisíc rokov, satan bude z väzenia prepustený

8 a vyjde, aby zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja. Je ich toľko ako piesku v mori.

9 A vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých i milované mesto. Zostúpil však oheň z neba, pohltil ich

10 a diabol, ich zvodca, bol hodený do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma i falošný prorok, a tam budú mučení dňom i nocou naveky vekov.

11 Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo.

12 Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov.

13 Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov.

14 Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero.

15 A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.

21

1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.

2 A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi.

3 A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi,

4 zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.

5 A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.

6 A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.

7 Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.

8 Zbabelci, neverní, špinavci, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť.

9 Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš naplnených siedmimi poslednými pliagami, a hovoril mi toto: Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu!

10 A odniesol ma v duchu na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ktoré zostupuje z neba od Boha

11 a má slávu Božiu. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu ako ligotavému kameňu jaspisu.

12 Mesto malo mohutné a vysoké hradné múry s dvanástimi bránami, na bránach dvanásť anjelov s napísanými menami, menami dvanástich kmeňov synov izraelských.

13 Tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu.

14 Hradné múry mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.

15 Ten, čo hovoril so mnou, mal mieru zo zlatej trstiny, aby odmeral mesto, jeho brány a hradné múry.

16 Mesto je postavené do štvorca, jeho dĺžka je toľká ako šírka. Trstinou odmeral mesto na dvanásťtisíc honov. Jeho dĺžka, šírka a výška sú rovnaké.

17 Jeho hradných múrov nameral stoštyridsaťštyri lakťov ľudskej miery, ktorá je anjelská.

18 Hradné múry sú postavené z jaspisu a mesto čisté zlato ako čisté sklo.

19 Základné kamene mestskej hradby zdobia rozličné drahokamy. Prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd,

20 piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.

21 Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána z jednej perly. Námestie mesta čisté zlato ako priezračné sklo.

22 Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán Boh vševládny a Baránok mu je chrámom.

23 Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou.

24 V jeho svetle budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu.

25 Jeho brány nebudú zatvárať vo dne, veď noc tam nebude.

26 A vnesú doň slávu a poctu národov,

27 a nevojde doň nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož; (vojdu doň) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

22

1 Ukázal mi rieku vody života, čistú ako krištáľ, ktorá vyteká z trónu Božieho a Baránkovho.

2 Uprostred námestia a na oboch stranách rieky strom života, ktorý rodí dvanásť razy ovocie, každý mesiac vydáva svoje ovocie a lístie stromu na uzdravenie národov.

3 Nič zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu budú slúžiť,

4 budú Mu hľadieť na tvár a Jeho meno bude na ich čelách.

5 Noc už nebude, nebudú potrebovať svetlo sviece, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov.

6 Povedal mi ešte: Tieto slová sú verné a pravé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho diať.

7 Ajhľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy!

8 A ja, Ján, som to počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjelovi, ktorý mi to ukázal, a klaňal som sa mu.

9 On mi však povedal: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím, tvojich bratov, prorokov a tých, ktorí zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!

10 Potom mi povedal: Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo (posledný) čas je blízko!

11 Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej! Kto je špinavý, nech sa špiní ďalej! Ale kto koná spravodlivosť, nech ju koná ďalej! A kto je svätý, nech sa posväcuje ďalej!

12 Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov!

13 Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.

14 Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta!

15 Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži.

16 Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná.

17 Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde! Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života!

18 Ja dosvedčujem každému, kto počuje prorocké slová tejto knihy: Ak k nim niekto pridá, tomu Boh pridá pliagy opísané v tejto knihe.

19 Ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe!

20 Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši!

21 Milosť Pána Ježiša Krista so všetkými svätými! Amen.